Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-15S/55/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200450

Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4020200450.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-15S/55/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.
a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej (spravodajkyne), v právnej veci
žalobcu: DRIFT, s.r.o., so sídlom Kutuzovova 21, 831 03 Bratislava, IČO: 35 834 803, zastúpeného: AK
Antol, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom: Hviezdoslavova 546/14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257
024,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401Banská
Bystrica,opreskúmaniezákonnostirozhodnutížalovanéhoč.101247039/2020zodňa03.08.2020,takto

r o z h o d o l :

NR-15S/55/2020

I. Správny súd rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101247039/2020 zo dňa
03.08.2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

NR-15S/55/2020

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vykonal voči žalobcovi daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018, pričom kontrola bola zameraná na preverenie

oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z prijatých zdaniteľných
plnení.

2. Po skončení daňovej kontroly správca dane dňa 24.10.2019 vyhotovil protokol o výsledku daňovej
kontroly (ďalej len „protokol“). Správca dane v protokole uviedol, že v prípade, ak zdaniteľné plneniepodľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry
nie je predpokladom pre odpočítanie dane a pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to

práveosobouuvedenounafaktúre.Zprotokoluďalejvyplývavyjadreniesprávcudane,žeosoba,ktoráje
uvedená ako dodávateľ vo faktúre, musí byť identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi.

3. Správca dane následne vydal rozhodnutie č. 100538755/2020 zo dňa 26.02.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) v relevantnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil rozdiel dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 v sume 12 581,74 EUR.

4. Správca dane založil svoje rozhodnutie na skutkových zisteniach vykonaných v rámci daňovej
kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2018 a na ich právnom posúdení podľa
zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v relevantnom znení (ďalej len „zákon o DPH“).

Z rozhodnutia vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z viacerých
prijatých faktúr vystavených dodávateľmi, spoločnosťami WV - Invest a KAME s. r. o., pričom v prípade
deklarovaného dodávateľa WV – Invest mali byť predmetom fakturácie najmä reklamné, marketingové,
grafické a organizačné služby súvisiace s cyklistickým podujatím Okolo Slovenska 2018. Správca dane
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie základných

hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona
o DPH v prípade faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom WV-Invest, keďže nebola preukázaná
skutočná realizácia deklarovaných plnení dodávateľom uvedenom na predmetných faktúrach.

5. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia zdôraznil, že samotná existencia účtovných dokladov a

ich formálna správnosť nepostačuje na priznanie práva na odpočítanie dane, pokiaľ z vykonaného
dokazovania vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných plnení
deklarovaným dodávateľom. Poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov, na nejednoznačné a
miestami rozporuplné vyjadrenia štatutárnych orgánov a splnomocnencov dodávateľských spoločností,
ako aj na absenciu konkrétnych, verifikovateľných výstupov deklarovaných služieb, z ktorých by

bolo možné jednoznačne identifikovať ich rozsah, obsah, miesto, čas a osoby, ktoré ich mali reálne
vykonať. Správca dane sa osobitne zaoberal otázkou, kto konkrétne zabezpečoval predmetné plnenia,
aké hmotné alebo nehmotné výstupy boli žalobcovi odovzdané, pričom dospel k záveru, že tieto
skutočnosti neboli žalobcom hodnoverne preukázané. Správca dane dospel k záveru, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku, pokiaľ ide o preukázanie

skutočnosti, že služby uvedené na sporných faktúrach boli skutočne dodané spoločnosťou WV - Invest
ako dodávateľom. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že žalobca ako zmluvný partner organizátora
podujatia Okolo Slovenska 2018 zabezpečoval marketingové a reklamné služby, a že tieto služby
boli v určitej podobe reálne poskytnuté. Neuznanie práva na odpočítanie dane odvodnil tým, že
zdaniteľné plnenia v rozsahu a obsahu uvedenom na jednotlivých faktúrach neboli dodané práve

deklarovaným dodávateľom – spoločnosťou WV - Invest. Správca dane preto uzavrel, že samotná
existencia marketingových, reklamných a produkčných aktivít v rámci podujatia Okolo Slovenska
2018 nemôže nahradiť povinnosť žalobcu preukázať konkrétne zdaniteľné plnenia dodané konkrétnym
dodávateľom, a že bez preukázania tejto skutočnosti nie sú splnené zákonné podmienky na uplatnenie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty.

6. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 101247039/2020 zo dňa 03.08.2020 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“)vydanýmpodľa§74ods.4daňovéhoporiadkunapodkladežalobcompodanéhoodvolania
preskúmal prvostupňové rozhodnutie a toto rozhodnutie ako vecne správne v celom rozsahu potvrdil.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v konaní pred správcom dane boli
dodržané zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia, skutkový stav bol zistený v potrebnom rozsahu
a právne posúdenie veci je v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňovým poriadkom.
Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie zamerané na preverenie
reálnosti zdaniteľných plnení deklarovaných žalobcom, predovšetkým vo vzťahu k faktúram vystaveným

spoločnosťou WV-Invest s. r. o., ako aj ďalšími subjektmi, pričom výsledky vykonaného dokazovania
vyvolali vážne a dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení týchto plnení v rozsahu a podobe
uvedenej na predmetných faktúrach. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na vyjadrenie p. A.
B., konateľa spoločnosti WV – Invest, na pojednávaní, ktoré uskutočnil dožiadaný správca dane miestnepríslušný správca Daňový úrad Košice dňa 21.11.2018 za účelom preverenia hospodárskych operácií
tohto subjektu. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pán A. B. vo svojej výpovedi uviedol, že všetku
činnosť spoločnosti vykonáva pán C. D. a vyslovil domnienku že sa jedná o organizovanie športových

podujatí, nedokázal identifikovať miesta ktoré má spoločnosť k dispozícii a osobu zodpovednú za
vedenieúčtovníctva,aniakýúčtovnýsoftvérspoločnosťpoužíva,čivlastnýmajetokačobolopredmetom
zdaniteľných plnení za kontrolované obdobie, ani kto sú obchodní partneri s ktorými vykonáva
obchodné aktivity. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal aj na výsluch p. B. ako svedka, ktorý
vykonal prvostupňový orgán v rámci predmetnej daňovej kontroly dňa 02.04.2019, pričom žalovaný

v napadnutom rozhodnutí uviedol, že p. A. B. potvrdil zdaniteľné obchody so žalobcom a vyjadril sa, že
podklady k faktúram vystavoval pán C. D., ktorému udelil splnomocnenie. Toto splnomocnenie správcovi
dane predložil, v napadnutom rozhodnutí žalovaný konštatoval, že neobsahovalo podpis p. D. k prijatiu
splnomocnenia. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že výsluchom p. D. bolo zistené, že predmet plnenia si
spoločnosť WV – Invest ďalej zabezpečila prostredníctvom subdodávateľa a to od spoločnosti URANIA
International s.r.o. so sídlom v Brne. Ako svedok bol vypočutý p. E., konateľ spoločnosti URANIA

International s.r.o., ktorý sa vyjadril, že pozná p. D., spoločnosť WV Invest nepoznal a nepoznal ani
osobu p. B.. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej poukázal na výsluch svedka F. G., ktorý bol tiež
dodávateľom v cyklistickom podujatí okolo Slovenska a z ktorého svedeckej výpovede sa nepotvrdila
reálnosť uskutočnenia dodaní spoločnosťou WV - Invest žalobcovi. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí
tiež poukázal na to, že dňa 31.03.2019 bola spoločnosti WV - Invest zrušená registrácia dane z pridanej

hodnoty.

8. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho
možno rozumne požadovať, aby sa uistil že plnenie na ktorom sa zúčastní nebude viesť k účasti na
daňovom podvode. Poukázal na to, že deklarovaný dodávateľ WV- Invest nie je zastihnuteľný v mieste

sídla spoločnosti, ktoré je zapísané v obchodnom registri, nemá personálne kapacity na poskytnutie
deklarovaného plnenia a konateľ tejto spoločnosti p. B. počas ústneho pojednávania nedokázal
identifikovať ani základné činnosti spoločnosti, v mene ktorej konal. Žalovaný v rozhodnutí ďalej
poukázal na to, že deklarovaný dodávateľ musí byť schopný preukázať, že disponuje formálnym
a materiálnym vybavením na to, aby dostatočne odôvodnil ekonomickú podstatu svojej obchodnej

transakcie a na to že, deklarovaný dodávateľ WV - Invest nepodal za rok 2018 daňové priznanie
k dani z príjmov právnických osôb, čím deklaroval, že v roku 2018 neuskutočnil žiadne obchodné
ani účtovné transakcie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež skonštatoval, že žalobca neprijal
dostatočné opatrenia, aby sa uistil, že jeho postup pri odpočítaní dane je v súlade so zákonom a pritom
mal dostatočný priestor a zákonné možnosti, aby sa uistil, že svojimi obchodnými transakciami sa

nestane súčasťou konania, ktoré nesie znaky daňového podvodu. Z napadnutého rozhodnutia ďalej
vyplýva, že správca dane pri preverovaní predmetných obchodných transakcií vychádzal aj z informácií
poskytnutých Oddelením boja proti podvodom Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktoré sa
týkalizapojeniajednotlivýchsubjektovdododávateľskéhoreťazca,pričomtietoinformáciebolisprávcom
dane použité ako podklad pre záver, že ide o dodávateľský reťazec vykazujúci znaky podvodného

reťazca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že ak by žalobca pristupoval k výberu
obchodného partnera so zvýšenou obozretnosťou, mal by vedomosť nielen o obchodnom partnerovi
a jeho obchodnej politike, ale aj o konateľovi, ktorý dodávateľskú spoločnosť zastupuje. Poukázal
na to, že konateľ deklarovaného dodávateľa nemal vedomosť o tom, či má spoločnosť sklady, nepoznal
účtovnýsoftvér,vktorommalibyťvystavenéfaktúryanedokázalidentifikovaťdruharozsahzdaniteľných

obchodov, ktoré pre žalobcu spoločnosť dodala. Žalovaný v rozhodnutí zároveň poukázal na relevantnú
judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva,
že právo na odpočítanie dane nemožno priznať v prípade, ak daňový subjekt nepreukáže reálne
uskutočnenie zdaniteľného plnenia, resp. ak prijal zdaniteľné plnenie za okolností, ktoré objektívne
vyvolávajú pochybnosti o jeho účasti na daňovom podvode.

9. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže
neobsahovalo nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli viesť k zmene alebo zrušeniu rozhodnutia
správcu dane, a preto napadnutým rozhodnutím rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II. Správna žaloba10. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.10.2020, doručenou Krajskému súdu v Nitre toho istého dňa, domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a
vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie.

11. Žalobca v prvom rade namietal porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré
malo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa jeho názoru správca dane pri výkone
daňovej kontroly nedodržal základné zásady daňového konania, keď žalobcovi neumožnil uplatniť jeho
procesné práva, riadne sa vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Týmto postupom malo dôjsť aj k

porušeniu ústavného práva žalobcu.

12. Ďalším žalobným dôvodom bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci pri posúdení
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Žalobca tvrdil, že správca dane a žalovaný od
neho v rozpore so zákonom a ustálenou judikatúrou vnútroštátnych súdov aj Súdneho dvora Európskej
únie požadovali preukazovanie skutočností, ktoré sa týkali právnych vzťahov jeho dodávateľov a

subdodávateľov, ich personálnych a materiálnych kapacít a nesprávne vychádzali z okolností týkajúcich
sa deklarovaného dodávateľa a jeho subdodávateľov, ktoré nastali až po uskutočnení zdaniteľných
plnení. Zároveň poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej je na správcovi
dane, aby daňovému subjektu preukázal, že obchod je fiktívny a spojený s daňovým podvodom. Žalobca
poukázal na to, že daňové orgány nespochybnili samotnú existenciu plnenia, ale schopnosť dodávateľa

a jeho subdodávateľov tieto dodávky zabezpečiť. Poukazoval tiež na rozpor napadnutých rozhodnutí s
judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej právo na odpočítanie dane nemožno odoprieť
zdaniteľnej osobe len na základe pochybností o jej dodávateľoch alebo subdodávateľoch, pokiaľ nebolo
preukázané, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o účasti na daňovom podvode.

13. Žalobca zároveň namietal, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

14. Napokon žalobca namietal aj nezákonnosť postupu správcu dane z dôvodu miestnej nepríslušnosti
orgánu, ktorý daňovú kontrolu vykonal.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.03.2022 uviedol, že skutkové zistenia,
úvahy,dôkazyaprávnezávery,ktoréviedlisprávcudaneanásledneajžalovanéhokvydaniurozhodnutí,

sú podrobne a vyčerpávajúco rozvedené v protokole z daňovej kontroly, ako aj v prvostupňovom
rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Z tohto dôvodu
žalovaný považoval za nadbytočné opätovne reprodukovať skutkové zistenia a odkázal na obsah
uvedených rozhodnutí.

16. K všeobecným žalobným tvrdeniam o podstatnom porušení ustanovení o konaní, nesprávnom
právnom posúdení veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nedostatočnom zistení skutkového stavu
žalovaný uviedol, že žalobca nekonkretizoval, v čom konkrétne mali daňové orgány porušiť zákon, v
čom spočíva nepreskúmateľnosť rozhodnutí, ani v čom má byť skutkový stav v rozpore s obsahom
administratívneho spisu, a preto sa k týmto všeobecným tvrdeniam osobitne nevyjadroval.

17. Žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súčinnosti so žalobcom, vykonal rozsiahle
dokazovanie, rozšíril ho aj na dodávateľské a subdodávateľské vzťahy a využil všetky zákonné
prostriedky smerujúce k zisteniu skutočného stavu veci. Zdôraznil, že uskutočňovanie zdaniteľných
plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou žalobcu, a preto žalobca ako platiteľ dane

mal možnosť a povinnosť zabezpečiť dôkazy preukazujúce reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení
deklarovanýmdodávateľom,čosamuvšaknepodarilo.Podľažalovanéhojevprípadevznikudôvodných
pochybností na daňovom subjekte, aby preukázal, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené
osobou uvedenou na faktúre, a to nielen formálne, ale aj materiálne. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora Európskej únie, z ktorej

vyplýva, že od daňového subjektu možno požadovať prijatie primeraných opatrení na overenie toho,
že sa svojimi obchodnými transakciami nezúčastňuje na daňovom podvode, a že samotné formálne
splnenie náležitostí faktúr podľa § 71 zákona o DPH nepostačuje na priznanie práva na odpočítanie
dane.18.ŽalovanýsavyjadrilajknámietkamžalobcuzaloženýmnajudikatúreSúdnehodvoraEurópskejúnie,
pričomuviedol,žepostupsprávcudanebolvsúlades§24ods.2daňovéhoporiadku,keďnebolomožné

posúdiť oprávnenosť uplatneného odpočtu dane výlučne na základe účtovných dokladov bez overenia
ich vecnej pravdivosti. Zdôraznil, že technická možnosť vyhotoviť akýkoľvek účtovný doklad si vyžaduje,
abysprávcadaneoverovalajmateriálnustránkuzdaniteľnýchplnení,atovrátaneschopnostidodávateľa
alebo subdodávateľa preukázať ekonomickú podstatu obchodnej transakcie. Keďže v prejednávanej
veci nebolo možné u dodávateľských subjektov hodnoverne overiť, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili

tak, ako boli deklarované žalobcom, žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane o nepreukázaní
reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení a o neoprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty.

19. Na záver žalovaný uviedol, že naďalej trvá na výroku napadnutého rozhodnutia aj na výroku
rozhodnutia správcu dane, pričom poukazuje na ich odôvodnenie a na dôkazy obsiahnuté v

administratívnom spise, a navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

20. Žalobca nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného.

IV. Relevantná právna úprava

21. Podľa prechodného ustanovenia § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v
aktuálne platnom a účinnom znení, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

Podľa § 119 prvá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023
(ďalej len „SSP“), správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak
tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

23. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

27. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 24 ods. 1 až ods. 4 daňového poriadku,
(1) daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

29. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov
podľa predchádzajúcej vety dňa 07.06.2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie

senátu 6S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025
bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do novovzniknutého senátu 10S
správneho súdu.

30. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom
(§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa
s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu
a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie,

ako aj postup predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti
rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP),
za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP) vec prejednal na pojednávaní dňa
16.01.2026, a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

31. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou smerujúcou k právnemu posúdeniu otázky
splnenia podmienok na uplatnenie odpočtu DPH, ktorá priamo súvisí aj so žalobnou námietkou
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd uvádza, že v rámci posudzovania
práva na uplatnenie odpočtu DPH je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok tohto práva a

odopretím nároku na odpočítanie dane z dôvodu daňového podvodu. V daňovom konaní sa posudzuje
splnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočítanie dane, ktorými sú: (i) poskytovateľ
deklarovaného plnenia je osobou registrovanou pre DPH, (ii) predmetné plnenie materiálne existuje a
nejde o fiktívne plnenie, (iii) prijaté plnenie je použité na ekonomickú činnosť príjemcu. Ak nie je splnená
čo i len jedna z uvedených kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok, právo na odpočítanie dane

nevzniká a daňový subjekt si ho nemôže úspešne uplatniť (rozsudok NSS SR sp. zn. 8Sžfk/16/2020,
bod 25; SD EÚ Senatex, C-518/14, bod 28; SD EÚ Vikingo, C-610/19, bod 43; SD EÚ Kemwater
ProChemie, C-154/20, bod 24). Zároveň platí, že v dôsledku ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočítanie
DPH zákonodarca zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia týchto hmotnoprávnych
podmienok daňový subjekt, ktorý si právo na odpočítanie dane uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového

poriadku). Túto zásadu potvrdzuje aj judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžf/10/2015,
6Sžfk/7/2016, 5Sžfk/15/2018). Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej
stránke (predložená faktúra alebo zmluva), ale predložené doklady musia byť odrazom reálneho plnenia.
V prípade vzniku pochybností o reálnosti plnenia je to daňový subjekt, kto musí obsah deklarovaných
plnení preukázať. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, jeho nárok na odpočítanie dane nemôže byť uznaný (NS SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 – R
26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 – R 6/2020).32. V daňovom konaní sa prednostne posudzuje splnenie hmotnoprávnych podmienok vzniku práva
na odpočítanie dane, teda najmä preukázanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Pokiaľ správca dane
dospeje k záveru, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ide o dôvod

nepriznania práva na odpočítanie dane vyplývajúci z nesplnenia hmotnoprávnych podmienok, ktorý
sám osebe vylučuje priznanie tohto práva, bez potreby skúmania existencie daňového podvodu alebo
subjektívnehovzťahudaňovéhosubjektukprípadnýmnezrovnalostiamvdodávateľskomreťazci.(porov.
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1Sfk/121/2022). Odlišná právna
situácia nastáva v prípade, ak správca dane vychádza z toho, že zdaniteľné plnenie bolo uskutočnené

a hmotnoprávne podmienky vzniku práva na odpočítanie dane sú splnené, avšak dospeje k záveru, že
predmetnéplneniebolosúčasťoupodvodnéhomechanizmuvsystémedanezpridanejhodnoty.Vtakom
prípade je správca dane povinný preukázať existenciu objektívnych okolností svedčiacich o daňovom
podvode v dodávateľskom reťazci, ako aj skutočnosti zakladajúcej záver, že daňový subjekt vedel alebo
mal vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje na transakcii spojenej s daňovým podvodom.

33. Súd v rámci prieskumu napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k žalobnej námietke smerujúcej
proti správnosti právneho posúdenia splnenia podmienok na uplatnenie odpočtu DPH zo sporných
faktúr a zároveň týkajúcej sa namietaného rozporu záveru žalovaného s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie (podľa ktorej právo na odpočítanie dane nemožno odoprieť zdaniteľnej osobe len
na základe pochybností o jej dodávateľoch alebo subdodávateľoch, pokiaľ nebolo preukázané, že

žalobca vedel alebo mohol vedieť o účasti na daňovom podvode) konštatuje, že hoci sú žalobné
námietky značne všeobecné, v prípade tohto žalobného bodu súd uznal jeho dôvodnosť v tom
zmysle, že žalobca v podstate správne napadol priamo správnosť záverov žalovaného o nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie odpočtu DPH a tiež napadol nesprávnu aplikáciu judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, čo sa týka možnosti nepriznania práva na odpočet dane z dôvodu

účasti na daňovom podvode. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí
jednak súhlasil so závermi správcu dane o nesplnení hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH a
zároveň poukazoval na závery o dodávateľskom reťazci vykazujúcom známky podvodného reťazca a
na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nemožnosti
priznať právo na odpočet dane v prípade účasti daňového subjektu na daňovom podvode (bod 8.

rozsudku), čo predstavuje odlišné právne dôvody odopretia práva na odpočítanie dane, ktoré si
vyžadujú samostatné skutkové zistenia a v prípade podvodu, preukázanie účasti žalobcu na daňovom
podvode a hlavne jeho vedomosti o ňom (porov. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sfk/25/2023 zo dňa 28. marca 2024, bod 54, rozhodnutie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sfk/74/2023 zo dňa 31.03.2025). V danom prípade sa

preto dalo prisvedčiť aj všeobecnejšej námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii judikatúry Súdneho
dvora Európskej únie týkajúcej sa podvodu, keďže v tomto prípade stáli pôvodne závery správcu
dane na nesplnení hmotnoprávnych podmienok, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí nielen
nesprávne uvádzal a aplikoval uvedenú judikatúru o podvode, ale došlo z jeho strany k uvádzaniu
dokonca rozdielnych dôvodov odopretia odpočtu DPH (nepreukázanie materiálnych podmienok a účasť

žalobcu na obchodnom reťazci zaťaženom daňovým podvodom). Z napadnutého rozhodnutia ani nie
je možné jednoznačne identifikovať, ktorý z uvedených dôvodov tvorí nosný dôvod rozhodnutia na
odoprenie uplatnenia odpočtu DPH zo sporných faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom WV –
Invest, a teda nie je možné identifikovať, či žalovaný založil svoje rozhodnutie na nesplnení preukázania
existencie deklarovaného plnenia alebo na účasti žalobcu na obchodnom reťazci zaťaženom daňovým

podvodom.

34. V súvislosti so žalobnými námietkami vo vzťahu k nedostatočne alebo nesprávne zistenému
skutkovému stavu považuje súd za potrebné poukázať na to, že žalobná argumentácia žalobcu vo
vzťahu k námietke nesprávne zisteného skutkového stavu zostala v rovine všeobecných a abstraktných

tvrdení o nezákonnosti postupu správneho orgánu, bez toho, aby žalobca jasne vymedzil, ktoré
konkrétne skutkové zistenia považuje za nesprávne, v čom má spočívať ich rozpor so zákonom. V
správnom súdnictve je súd viazaný rozsahom a obsahom žalobných bodov a nemôže ich za žalobcu
domýšľať,nahrádzaťanirozširovať.Súdbolpretopripreskúmavanínapadnutéhorozhodnutialimitovaný
rámcom všeobecne formulovaných námietok, ktoré neboli spôsobilé založiť povinnosť súdu zaoberať

sa jednotlivými aspektmi správneho rozhodovania nad rámec toho, čo žalobca v žalobe konkrétne
a zrozumiteľne namietal. Za tejto situácie správny súd vo vzťahu k námietke nesprávne zisteného
skutkového stavu konštatuje obiter dictum nad rámec žalobných bodov, že žalovaný v napadnutom
rozhodnutí síce sumarizuje dôkaznú situáciu danej veci, v rozhodnutí absentuje však hodnotiacaúvaha správcu dane (prípadne jej korekcia) ako nevyhnutný predpoklad preskúmateľnosti rozhodnutia.
Žalovaný teda v napadnutom rozhodnutí uviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodnutí vychádzal, avšak bez
toho, aby ich jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a aby z nich vyvodil konkrétne skutkové

závery, ktoré by následne podrobil právnemu posúdeniu. Z napadnutého rozhodnutia teda nie je možné
zistiť, akým spôsobom správca dane dospel k záveru o nepreukázaní zdaniteľných plnení, keďže medzi
sumarizáciou vykonaných dôkazov a právnym záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí chýba
presvedčivé vyhodnotenie dôkazov, prípadne ich rozporov.

35. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti povinnosť daňových orgánov, ktoré vo
svojich rozhodnutiach konštatujú, že platiteľ dane si uplatnil odpočet dane neoprávnene a že cieľom
nadmerného odpočtu bolo získať neoprávnenú daňovú výhodu, takéto konštatovanie náležite odôvodniť
formou logických úvah opierajúcich sa o skutočnosti, ktoré boli v daňovom konaní zistené. V odôvodnení
rozhodnutia nepostačuje zreprodukovať celý priebeh daňového konania a sumarizáciu vykonaného
dokazovania, ale je nevyhnutné následne usporiadať samotnú argumentačnú úvahu správneho orgánu,

z ktorej bude zrejmé, akým spôsobom správny orgán skutkové zistenia posúdil jednotlivo aj vo
vzájomných súvislostiach, aké závery z posudzovaných dôkazov vyvodil a aké právne normy na
zistené skutočnosti aplikoval. Úlohou druhostupňového správneho orgánu nie je len reprodukovať obsah
jednotlivých listinných dôkazov a výpovedí svedkov, ale je úlohou a povinnosťou druhostupňového
orgánu ozrejmiť vlastné úvahy a predstaviť argumentáciu podporujúcu závery prijaté prvostupňovým

správnym orgánom (porov. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 9. 2020, sp. zn. 10Sžfk/30/2019.
36. Súd sa ďalej nezaoberal ďalšími žalobnými námietkami a to námietkou porušenia práva žalobcu
vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a námietkou, že rozhodol orgán na konanie nepríslušný, ktoré boli
formulovanélenvovšeobecnejrovinebeztoho,abyichžalobcabližšiekonkretizovalataktoformulované
námietky neumožnili správnemu súdu identifikovať predmet súdneho prieskumu v danom rozsahu.

37. V dôsledku uvedeného správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, keďže je v ňom nesprávne vysvetlená či aplikovaná judikatúra Súdneho dvora
Európskej únie o podvode a neobsahuje ani jednoznačnú identifikáciu dôvodu na odopretie uplatneného
odpočtu dane. Nezrozumiteľnosť rozhodnutia nebolo možné odstrániť ani výkladom rozhodnutia ako

celku, keďže samotné odôvodnenie neobsahuje jasné a konzistentné úvahy správneho orgánu.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. d) SSP predstavuje takú vadu, ktorá správnemu súdu bráni preskúmať zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť je daná najmä vtedy, ak je rozhodnutie orgánu
verejnej správy nejasné, vnútorne rozporné alebo protirečivé, prípadne ak z jeho odôvodnenia nie je

zrejmé, aké skutkové a právne úvahy viedli správny orgán k vydaniu rozhodnutia, resp. ak nie je možné
identifikovať nosný dôvod výroku napadnutého rozhodnutia.

38. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods.
1 písm. d) SSP a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.

39. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vec znovu posúdiť a v rozhodnutí určiť, z akého dôvodu
má byť žalobcovi uplatnený nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty odopretý a správne aplikovať
aj judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalovaný je povinný rozlíšiť, či ide o posúdenie splnenia
hmotnoprávnych podmienok vzniku práva na odpočet DPH alebo o hodnotenie konania žalobcu z

hľadiska jeho účasti na daňovom podvode, keďže tieto dva dôvody odopretia práva na odpočítanie dane
predstavujú odlišné právne situácie, vyžadujúce rozdielny rozsah skutkových zistení a dokazovania.
Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že je namieste posudzovať vec z pohľadu účasti žalobcu na daňovom
podvode,jepovinnýpostupovaťvsúladesjudikatúrouSúdnehodvoraEurópskejúnie,najmäzrozsudku
vo veci Axel Kittel (C-439/04), a jeho následnej aplikácie v rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozsudok NSS SR sp. zn. 10Sžfk/26/2021 z 28.04.2023, bod
25 a v ňom formulované kritériá tzv. Axel Kittel testu, ktoré musí správca dane preukázať). V rámci
tohto testu je potrebné samostatne a vzájomne prepojene posudzovať jednak existenciu daňového
podvodu v obchodnom reťazci, ako aj otázku, či žalobca o tomto podvode vedel alebo vzhľadom na
konkrétne okolnosti vedieť mal. Záver o nesplnení ktorejkoľvek z týchto podmienok musí byť založený

na konkrétnych skutkových zisteniach a nemôže vyplývať len zo všeobecných pochybností o subjektoch
nachádzajúcich sa v dodávateľskom reťazci. Súčasťou aplikácie Axel Kittel testu je aj posúdenie miery
obozretnosti, ktorú možno od žalobcu ako daňového subjektu spravodlivo požadovať. Ak má žalovaný
dospieť k záveru, že žalobca sa mal o existencii daňového podvodu dozvedieť, je povinný konkretizovať,aké okolnosti mali u žalobcu vyvolať povinnosť zvýšenej obozretnosti a aké konkrétne opatrenia mal
žalobca prijať. Zároveň musí byť žalobcovi v priebehu konania umožnené uplatniť jeho procesné práva,
najmä predkladať tvrdenia a dôkazy smerujúce k preukázaniu, že postupoval s náležitou obozretnosťou.

Žalovaný je povinný už v priebehu konania jednoznačne a zrozumiteľne oznámiť, z akého dôvodu
je nárok žalobcu na odpočítanie dane spochybňovaný, t. j. či z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, alebo z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode, aby žalobcovi nebola odňatá možnosť
účinne sa proti takýmto záverom brániť, a svoje závery odôvodniť aj v súlade s aktuálnou judikatúrou
Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Následne je

žalovaný povinný vydať nové rozhodnutie, ktoré bude riadne a presvedčivo odôvodnené konkrétnymi
skutkovými a právnymi úvahami, z ktorých bude zrejmé, akým spôsobom dospel k prijatému záveru.
Žalovaný je pri ďalšom rozhodovaní viazaný právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto
rozsudku. Správny súd vzhľadom na kompetencie žalovaného v odvolacom konaní nepovažoval za
potrebné v záujme dosiahnutia účelu tohto súdneho konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP v zmysle zásady úspechu a v
konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

41. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

NR-15S/55/2020

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať v lehote 30 dní odo dňa
jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 145 ods. 2 písm. a/

SSP v znení účinnom do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,

ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §

6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.