Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10U/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2625207220
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2625207220.1

Uznesenie

Okresný súd Senica v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XXX, XXX
XX C. D., právne zastúpenej: JUDr. Mgr. Radoslava Ivanová, advokátska kancelária Skalica, Potočná
191/39, 909 01 Skalica, proti žalovanému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D.,
rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.10.2025 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť zamestnávateľovi žalovaného, a teda
spoločnosti Schaeffler Skalica, spol. s. r. o. uložiť do úschovy tunajšiemu súdu sumu odstupného vo
výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného a odmeny vo výške 3 335 eur, a to

v zmysle dohody o skončení pracovného pomeru žalovaného zo dňa 09.09.2025. V prípade, ak by súd
rozhodoval o nariadení neodkladného opatrenia po 15. dni tohto kalendárneho mesiaca, žalobkyňa sa
domáhala, aby súd uložil povinnosť uložiť do úschovy tunajšiemu súdu sumu odstupného vo výške
šesťnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného a odmeny vo výške 3 335 eur priamo
žalovanému, ktorá mu bola vyplatená z titulu skončenia pracovného pomeru so spoločnosťou Schaeffler
Skalica, spol. s. r. o. na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 09.09.2025.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný, ktorý je
otcom maloletého G. si prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému v mesiaci august
a september tohto roku, a to aj napriek tomu, že podľa žalobkyne žalovaný poberá nemocenskú
dávku z dôvodu práceneschopnosti, čím mu bude zabezpečená finančná stabilita porovnateľná s jeho
doterajším zárobkom na najbližších 52 týždňov. Dlžné výživné za mesiac august a september tak

predstavuje sumu 260 eur. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa dňa 29.09.2025 podala na Okresný súd
Banská Bystrica návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 01.10.2025 bolo žalobkyni doručené upovedomenie
o začatí exekúcie súdneho exekútora, č. k. 358EX 657/25-3 na základe poverenia vydaného Okresným
súdom Banská Bystrica na vykonanie exekúcie č. 6125392194 zo dňa 30.09.2025. Ďalej žalobkyňa
uviedla, že žalovanému má byť na základe dohody o skončení pracovného pomeru vyplatené odstupné
vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku žalovaného, čo predstavuje sumu približne

7 800 eur a odmenu vo výške 3 335 eur, a to vo vyúčtovaní za mesiac september. Žalobkyňa uviedla, že
jednorazový príjem žalovaného tvorený z odstupného a odmeny by mohol byť použitý neúčelne, čím by
sa znížila jeho schopnosť pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletému G., a zároveň existuje
dôvodná obava, že exekúcia na vymoženie dlžného výživného môže byť ohrozená. Ďalej žalobkyňa
uviedla existenciu dôvodnej obavy, že ak si žalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému
od mesiaca august až doteraz, túto si nebude plniť ani v budúcnosti, hoci disponuje a bude disponovať

dostatočným príjmom na zabezpečenie tejto povinnosti.3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo

závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9. Neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán
sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné
pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup
stanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosťčasuzvyčajneaniniejedobremožné.Jevšaknutné,abyboli

splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej
úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana.

10. Tunajší súd preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a dospel k záveru, že nie sú
splnené podmienky pre jeho nariadenie. Jediným podkladom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení
sú údaje a informácie uvedené v podanom návrhu a v listinách predložených žalobkyňou. Súd na ich
základe bez toho, aby vôbec umožnil druhej strane sa k nim vyjadriť alebo predniesť vlastné tvrdenia

a návrhy skúma, či sú splnené podmienky a predpoklady pre jeho nariadenie. Z tohto dôvodu je preto
potrebné, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol dostatočne odôvodnený a skutočnosti
v ňom uvádzané dôkazmi dostatočne osvedčené. Dôkazné bremeno je na strane žalobkyne. Žalobkyňa
existenciu naliehavej právnej úpravy pomerov strán odôvodnila tým, že žalovaný si za mesiac august
a september tohto roku nesplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému G., čím môže byť

ohrozené aj budúce plnenie tejto povinnosti. Ďalej uviedla, že v súvislosti s nesplnením si vyživovacej
povinnosti žalovaným, a to aj napriek tomu, že disponuje finančnou stabilitou, môže byť už začatá
exekúcia na vymoženie dlžného výživného ohrozená. V danom prípade je súd toho názoru, že
odôvodnenosť potreby neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu nebola zo strany žalobkyneriadne preukázaná. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predložila listinný dôkaz
(Rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 05.02.2024, č. k. 25P/56/2023-52), v rámci ktorého súd
schválilrodičovskúdohodutak,žemaloletéhoG.zverildostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,

pričom otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 130 eur mesačne, vždy do 20. dňa toho
ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si vyživovaciu povinnosť
plnil riadne až do augusta tohto roka. Súd z tvrdení žalobkyne nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce
tomu, že by žalovaný mohol do budúcna zmariť alebo sťažiť plnenie svojej vyživovacej povinnosti.
V danom prípade ide len o predpoklad a obavy žalobkyne. Ďalej žalobkyňa predložila listinný dôkaz

o začatí exekúcie (Upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora, č. k. 358EX 657/25-3). Obava
z ohrozenia exekúcie je odôvodnená predovšetkým v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
vykonáva faktické alebo právne úkony, ktoré by mohli sťažiť alebo úplne znemožniť budúcu exekúciu.
Rovnako postačuje, ak existuje dôvodná obava alebo reálna hrozba takýchto úkonov (Komentár k CSP,
C. H. Beck, 2022, § 325, s. 1235, marg. č. 3.). Žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný vykonával
akékoľvek úkony, ktoré by viedli k sťaženiu budúcej exekúcie. Rovnako nepreukázala ani existenciu

dôvodnej obavy alebo hrozby takýchto úkonov. Je navyše zrejmé, že ak už existuje exekučný titul,
navrhovateľ spravidla nemá potrebu domáhať sa ochrany formou neodkladného opatrenia, pretože
môže sám účinne iniciovať exekučné konanie a využiť všetky jeho zabezpečovacie a ďalšie prostriedky
(Komentár k CSP, C. H. Beck, 2022, § 325, s. 1235, marg. č. 3.). Žalobkyňa zároveň žiada uložiť do
úschovy tunajšiemu súdu sumu odstupného vo výške šesťnásobku priemerného mesačného zárobku

žalovaného a odmeny vo výške 3 335 eur, čo niekoľkonásobne prevyšuje sumu dlžného výživného,
ktoré je predmetom prebiehajúcej exekúcie. Takto požadované zabezpečenie je zjavne neprimerané a
nie je objektívne odôvodnené žiadnymi tvrdeniami ani dôkazmi zo strany žalobkyne. Pri neodkladných
opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je súd povinný posúdiť, či požadovaný
zásah neprekračuje hranice nevyhnutnosti a či by úkon, ktorému sa má predísť, skutočne mohol

nelegitímnymspôsobomsťažiť,čiznemožniťochranuprávaoprávnenýchzáujmovnavrhovateľavrámci
konania vo veci samej (Komentár k CSP, C. H. Beck, 2022, § 325, s. 1249, marg. č. 3.). V danom prípade
by uloženie takejto sumy do úschovy predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, čo nie je
v súlade s princípom proporcionality ani so zabezpečovacím účelom neodkladného opatrenia. Súd sa
teda nestotožnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,

nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani z predložených listinných dôkazov nemal
súd preukázané a dostatočne osvedčené skutočnosti uvádzané v návrhu, a preto návrh zamietol.

11. Súd dospel tiež k záveru, že návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
možné vyhovieť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne. Všeobecne sa pod vecnou

legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu
(žalobkyňa) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia)
a sporová strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(pasívna vecná legitimácia). Aktívna aj pasívna vecná legitimácia je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo

sporových strán nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010, sp.
zn. 2Cdo 205/2009). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok
aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok
Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 31.10.2017, sp. zn. 6Co/110/2017). Žalobkyni nesvedčí aktívna
vecná legitimácia na podanie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže ide

o sporové konanie, ochrany sa môže domáhať len dotknutá osoba, ktorou je v danom konaní maloletý.
Žalobkyňa by v tomto konaní prichádzala do úvahy len ako zákonný zástupca maloletého G. F.. Matka
maloletého ako žalobkyňa nie je oprávnená z navrhovaného neodkladného opatrenia. Aj z tohto dôvodu
súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

12. V II. výroku tohto uznesenia súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania, nakoľko mu trovy
konania nevznikli. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal v súlade s čl. 17 základných
princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb. Rozhodnutie postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP o priznaní
nároku strane na náhradu trov konania a následne podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, za situácie, keď oprávnenej strane súd žiadne trovy
nepriznal, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho
sporu.13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP, je proti uzneseniu prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.