Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 1S/19/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100351
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0723100351.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. C. D., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX
XX D., právne zastúpený: advokátska kancelária MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811
01 Bratislava, IČO: 36 861 545, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, so sídlom Vajnorská
39, 831 04 Bratislava 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SIS-PK-4-20/2023 zo dňa
24.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobou zo dňa 26.06.2023 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa
Slovenskej informačnej služby č. SIS-PK-4-20/2023 zo dňa 24.04.2023 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej
republiky a Železničnej polície v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o štátnej službe
príslušníkov“) zamietol odvolanie žalobcu proti služobnému hodnoteniu žalobcu ako príslušníka

Slovenskej informačnej služby (ďalej aj „SIS“) č. SIS-39/51-V-7-43/2022 zo dňa 26.10.2022 (ďalej aj
„služobné hodnotenie“).

2. Služobné hodnotenie žalobcu bolo vykonané v súlade s § 27 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej službe
príslušníkov, podľa ktorého sa v priebehu štátnej služby služobné hodnotenie vykoná najmenej raz za
päť rokov. Posledné platné služobné hodnotenie bolo schválené dňa 26.10.2017.

3. V súvislosti s vyhodnotením kritérií ustanovených v § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov
bezprostredne nadriadený konštatoval, že žalobca ovláda všeobecne záväzné právne predpisy a interné
predpisy SIS, s ktorými bol riadne oboznámený, ako aj ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby.
Žalobca vykonáva štátnu službu z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. V oblasti
služobnej disciplíny svojim konaním porušil základné povinnosti príslušníka SIS podľa § 48 ods. 3

písm. a) zákona o štátnej službe príslušníkov, na základe čoho mu bolo riaditeľom sekcie U uložené
disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe príslušníkov, a to zníženie
služobného platu o 10 % na dobu dvoch mesiacov, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05.02.2020.
Žalobca spĺňa kvalifikačné predpoklady na funkciu, je bezúhonný a spoľahlivý podľa § 14 ods. 2 a 3
zákona o štátnej službe príslušníkov, žalobca je spôsobilý na ďalší výkon zastávanej funkcie, nakoľko
neboli zistené také skutočnosti, ktoré by podľa zákona o štátnej službe príslušníkov takúto spôsobilosť

vylučovali.4. Vydaniu služobného hodnotenia predchádzal postup podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe
príslušníkov, v zmysle ktorého bezprostredne nadriadený v priebehu spracúvania návrhu služobného
hodnotenia umožnil žalobcovi vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh. Žalobca

podal k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej bezprostredne nadriadeným písomné námietky,
pričom bezprostredne nadriadený námietkam s výnimkou námietok č. 3 a 9 nevyhovel, a so svojím
stanoviskom ich predložil spolu s návrhom služobného hodnotenia nadriadenému, ktorý žalobcu
ustanovil do funkcie. Návrh služobného hodnotenia bezprostredne nadriadený prepracoval v tých
častiach, v ktorých vyhovel námietkam žalobcu.

5. Bezprostredne nadriadený podľa § 31 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov oboznámil
žalobcu so schváleným služobným hodnotením dňa 26.10.2022. Žalobca podľa § 31 ods. 2 zákona
o štátnej službe príslušníkov nahliadol dňa 02.11.2022 do služobného hodnotenia za účelom robiť si
zo služobného hodnotenia výpisky alebo poznámky. Žalobca bol poučený o možnosti podať odvolanie
proti schválenému služobnému hodnoteniu, čo žalobca využil v zákonnej lehote (odvolanie bolo SIS

doručené dňa 09.11.2022).

6. Podľa názoru žalobcu sú napadnuté rozhodnutie ako i služobné hodnotenie nezákonné z dôvodu,
že sa v nich nezohľadnili všetky okolnosti, ktoré sa v služobnom hodnotení podľa zákona zohľadniť
majú, ako aj to, že žalobcovi bolo znemožnené, resp. neúmerne sťažené, jeho zastupovanie v konaní

právnym zástupcom, čo založilo porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „Ústava SR“). Právny zástupca žalobcu požiadal žalovaného dňa 09.03.2023 o prístup k
všetkým neutajovaným ako aj utajovaným písomnostiam z konania, ktoré sa týkali žalobcu. Žalovaný
mu neposkytol prístup ku všetkým dokumentom zo spisu. Žalobca je toho názoru, že nesprístupnenie
všetkých dokumentov z konania, napríklad začiernením utajovaných informácií, bol porušený § 237 ods.

4 zákona o štátnej službe príslušníkov.

7. V služobnom hodnotení žalobcu neboli uvedené nasledovné skutočnosti: (a) žalobca za svoju prácu
pravidelne získaval finančné odmeny (napríklad 2/2018, 7/2018, 11/2019); to, že žalobca bol za svoju
prácuodmeňovaný,malobyťvhodnespomenutévslužobnomhodnotení;(b)pozitívnehodnotenia,ktoré

charakterizovali jeho prácu: SIS-39/54-22-19/2018, SIS- 39/54-37-19/2019, SIS-39/54-53-27/2020,
SIS-39/54-71-23/2020, SIS- XX/XX-X-XX/2020, F./XX-XX-XX/2020, F./XX-XX-XX/2020, SIS-39/54-7-
14/2021, SIS-39/54-15-14/2021, SIS-39/54-22-14/2021, SIS-39/54-32-13/2021, SIS-39/54-12-16/2022;
(c) pozitívne hodnotenia od nadriadeného: SIS-39/54-33-1/2022, SIS-39/54-33- 2/2022; (d) pracovné
aktivity žalobcu - navrhovanie a zavedenie nových prvkov do práce. V napadnutom rozhodnutí sa

síce uvádza, že v služobnom hodnotení je uvedená „pozitívna enunciácia“ plnených úloh žalobcu,
no z textu služobného hodnotenia nie je zrejmé, ktoré aktivity žalobcu tým boli myslené. Neuvedenie
relevantných skutočností, ktoré poukazujú na odbornosť, odmeňovanie, ocenenie, skúsenosť žalobcu,
takéto služobné hodnotenie zasahuje do práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzickej
osoby, alebo ním môžu byť priamo dotknuté.

8. Žalobca cituje z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) vo
vecisp.zn.3Sžk/9/2017atvrdí,ževslužobnomhodnotenísanadriadenížalobcunezmieňujúožiadnych
udelených odmenách za obdobie, za ktoré sa služobné hodnotenie vykonávalo (2020 – 2022). Žalobca
zastáva názor, že zamlčanie vyššie uvedených okolností v služobnom hodnotení žalobcu predstavuje

porušenie § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov.

9. Disciplinárne opatrenie bolo žalobcovi uložené v roku 2019 (právoplatné vo februári 2020, po roku, t.
j. vo februári 2021 došlo k zahladeniu trestu). V prípade, že nadriadený žalobcu konštatuje, že v období
od februára 2021 do uskutočnenia služobného hodnotenia (október 2022) mu z dôvodu potrestania

neudeľoval odmeny (podľa § 51 ods. 4 o štátnej službe príslušníkov), možno to považovať za porušenie
zákona. Po ročnom zahladení trestu na neudelenie odmeny nebol právny dôvod, najmä nie ten, ktorý
uvádza nadriadený. Treba však dať do pozornosti, že žalobca v rokoch 2017 - 2019 dostával odmeny
podľa § 102a zákona o štátnej službe príslušníkov, a nie podľa § 51 daného zákona, ako by mohlo
vyplývať zo služobného hodnotenia. Obdobne ich mohol dostávať podľa § 102a daného zákona aj v

roku 2019 - 2022, lebo udelenie disciplinárneho opatrenia (potrestania) sa na neudelenie odmien podľa
§ 102a zákona nevzťahuje. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že disciplinárne odmeny podľa § 51
zákona o štátnej službe príslušníkov sa udeľujú výnimočne oproti odmenám § 102a daného predpisu(takto sa udeľuje cca 98% odmien). Keďže napadnuté rozhodnutie uvádza zavádzajúce a nepravdivé
informácie, je podľa žalobcu nepreskúmateľné.

10. Žalobca tiež namieta porušenie § 233 zákona o štátnej službe príslušníkov, keďže i žalovaný
neobstaral podklady, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci. Zároveň mohol byť postup
nadriadeného k služobného hodnoteniu motivovaný oznámením protispoločenskej činnosti v SIS
žalobcom, ktorá sa týkala aj jeho osoby.

11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2023 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Bol toho názoru, že služobné hodnotenie, ktorým bol žalobca vyhodnotený ako spôsobilý vykonávať
zastávanú funkciu, bolo prijaté postupom podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov,
v zmysle ktorého mal žalobca možnosť vyjadriť sa k jeho obsahu vrátane navrhovaných záverov a úloh.
Žalobca v lehote podal k návrhu služobného hodnotenia písomné námietky, v zmysle ktorých bol návrh
hodnotenia prepracovaný v častiach, v ktorých námietkam žalobcu vyhovel. Žalovaný je toho názoru, že

služobnéhodnotenienemalonažalobcužiadnenegatívnedôsledky,ktorébyboliakýmkoľvekspôsobom
nevýhodné, a preto ani nie je žalovanému zrejmý dôvod napadnutia takéhoto služobného hodnotenia
správnou žalobou. Žalovaný zároveň sumarizuje obsah zabezpečených podkladov pre vypracovanie
služobného hodnotenia. Je toho názoru, že nedošlo k namietanému porušeniu § 27 ods. 2 zákona
o štátnej službe príslušníkov, ani k žiadnemu zásahu do práv, právom chránených záujmov alebo

povinností fyzickej osoby.

12. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného replikou zo dňa 21.12.2023, v ktorej zotrval na svojej
doterajšej argumentácii.

II.

13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v znení účinnom
od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

15. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. 5. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,
že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 27 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov, služobné hodnotenie je základným
podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí
byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

19. Podľa § 27 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, v hodnotiacej časti sa posudzujú
a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby,
b) znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c) výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny,

e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby.20.Podľa§27ods.4zákonaoštátnejslužbepríslušníkov,vzáverochslužobnéhohodnoteniasauvedie,
že policajt je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,

b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,
alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

21. Podľa § 28 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov, bezprostredne nadriadený v priebehu
spracúvania návrhu služobného hodnotenia musí umožniť policajtovi vyjadriť sa o jeho obsahu vrátane
navrhovaných záverov a úloh. Ak policajt podá k návrhu služobného hodnotenia v lehote určenej
bezprostredne nadriadeným písomné pripomienky alebo námietky a bezprostredne nadriadený im v
plnom rozsahu nevyhovie, predloží ich so svojím stanoviskom a s návrhom služobného hodnotenia

nadriadenému, ktorý policajta ustanovuje do funkcie. Ak služobné hodnotenie spracúva a schvaľuje ten
istý nadriadený, je tento príslušný aj na vyhodnotenie pripomienok alebo námietok k návrhu služobného
hodnotenia formou písomného stanoviska.

22. Podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, policajt je oprávnený robiť si zo služobného

hodnotenia výpisky alebo poznámky, a ak má služobné hodnotenie pre policajta negatívne dôsledky,
môže si vyžiadať jeho kópiu. Bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti
schválenému služobnému hodnoteniu.

23. Podľa § 61 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov, po uplynutí jedného roka od právoplatne

uloženéhodisciplinárnehoopatreniasadisciplinárneopatreniezahladzujeapolicajtsaposudzuje,akoby
mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené; to neplatí pre prípad služobného hodnotenia.

24. Podľa § 242 ods. 2 zákona o štátnej službe príslušníkov, odvolanie môže policajt podať aj proti
služobnému hodnoteniu a posudku o služobnej činnosti v lehote 15 dní odo dňa, keď bol s ich obsahom

oboznámený.

III.

25. Správny súd zistil, že v danom prípade správnu žalobu podala neoprávnená osoba a správnu žalobu

podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP z uvedeného dôvodu odmietol.

26. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v Správnom súdnom poriadku vychádza z čl. 46 ods.
2 Ústavy SR, podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže
obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom ústava umožňuje

zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým,
že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu
vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu
podľa SSP nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník
správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach

ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila
komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí
byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v
správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Článok
46ods.2poslednávetaÚstavySRsavzťahujenasituácie,keďzákonodarcaobmedzímožnosťsúdneho

prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej
osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho
preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo
vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia.

27. Samotné konanie v správnom súdnictve má kontradiktórnu povahu, preto sú účastníkmi konania v
zásade žalobca a žalovaný. Okrem týchto osôb sú účastníci konania vždy vymedzení zákonom. Okruh
osôb, ktoré môžu vystupovať na strane žalobcu, upravuje § 178 SSP, z ktorého vyplýva obmedzenieprocesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho
konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho konania boli rozhodnutím orgánu
verejnej správy ukrátené na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, t. j. že im takýmto

rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho
subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Pokiaľ sa žalobca domáha
ochrany cudzích práv alebo ak žiada ochranu svojho práva, aj keď v skutočnosti o jeho právo nejde,
žaloba je podaná neoprávnenou osobou. Keďže žiaden iný subjekt nie je aktívne legitimovaný na

podanie žaloby v prospech inej osoby, nemôže byť aktívne legitimovaný na podanie žaloby ani v
jej neprospech. Správny súd preto v každej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené
podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby v správnom súdnictve. V prípade,
ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, alebo ako účastník
administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na

preskúmaniezákonnostirozhodnutia.Zuvedenéhodôvodunásledneuznesenímpodľa§98ods.1písm.
e) správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom
súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný
súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu.
Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva.

Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

28. V predmetnej právnej veci správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného podal
žalobca, ktorý mal byť dotknutý na svojich právach služobným hodnotením a následným napadnutým
rozhodnutím, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti služobného hodnoteniu. Služobné hodnotenie

zo dňa 26.10.2022 obsahuje záver, ktorým bol žalobca vyhodnotený ako spôsobilý vykonávať zastávanú
funkciu podľa § 27 ods. 4 písm. c) zákona o štátnej službe príslušníkov. S týmto záverom hodnotenia
zákon o štátnej službe príslušníkov nespája žiadny zásah do práv či právom chránených záujmov
žalobcu. V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že ani žalobca v žalobe žiadny konkrétny
zásah do svojich práv, ako dôsledkoch služobného hodnotenia, resp. následného napadnutého

rozhodnutia netvrdil. Žalobca poukázal na to, že podľa § 27 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov je
služobné hodnotenie základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov
apretojedôležité,abyobsahovalvšetkyzákonnéinformácie,ktorámáobsahovaťpodľazákona.Uviedol
tiež, že služobné hodnotenie platí 5 rokov a pri absencii dôležitých údajov v základnom podklade na
rozhodovanie môže byť nespravodlivo (nekompetentne) rozhodnuté vo veciach služobného pomeru

a dochádza aj k zásahom do jeho základných práv podľa § 48 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej
službe príslušníkov. S uvedeným záverom však nemožno súhlasiť. Predmetné zákonné ustanovenie
totiž formuluje všeobecné pravidlo, podľa ktorého má policajt právo na služobný plat a platový postup
v štátnej službe podľa tohto zákona; neupravuje žiadny vplyv na tieto práva v prípade služobného
hodnotenia so záverom „spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu“. Správny súd neidentifikoval žiadne

iné ustanovenie zákona, ktoré by obligatórne alebo čo i len fakultatívne upravovalo možnosť dopadu
daného záveru služobného hodnotenia na práva alebo právom chránené záujmy žalobcu.

29. Práve naopak, správny súd identifikoval dopady na subjektívne práva policajta len v prípade
ostatných záverov, ktoré možno považovať za negatívne. Konkrétne, ak je policajt nespôsobilý

vykonávať doterajšiu funkciu, prevedie sa na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby
alebo na inú funkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu (§
35 ods. 1 písm. c/ zákona o štátnej službe príslušníkov), alebo sa zaradí do zálohy pre prechodne
nezaradených policajtov (§ 43 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe príslušníkov). Nárok na ďalší
služobný plat v danom polroku nevznikne policajtovi, ktorý podľa záveru služobného hodnotenia je

nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a je spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu,
alebo je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, ak toto služobné hodnotenie
nadobudlo právoplatnosť v danom polroku (§ 102 ods. 4 písm. c/ zákona o štátnej službe príslušníkov).
Najzásadnejší dopad má záver služobného hodnotenia, že policajt je nespôsobilý na zaradenie do stálej
štátnej služby, kedy nadobudnutím právoplatnosti takéhoto služobného hodnotenia sa služobný pomer

končí (§ 189 ods.1 písm. h/ zákona o štátnej službe príslušníkov).

30. Žalobca správne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/9/2017 zo dňa
30.05.2018, podľa ktorého musí služobné hodnotenie obsahovať všetky podstatné skutočnosti, nielen prípady porušenia služobnej disciplíny, ale aj pochvaly, odmeny, rôzne ocenenia a čokoľvek
iné, čo možno hodnotiť na služobné účely pozitívne. V danom prípade však išlo o posudzovanie
obsahu služobného hodnotenia so záverom, že „žalobkyňa nie je spôsobilá vykonávať zastávanú

funkciu a je spôsobilá vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu“. Išlo teda o prípad, kedy
z obsahu hodnotiacej časti služobného hodnotenia nebolo zrejmé, či bola zachovaná objektívnosť
a vyváženosť a došlo k spochybneniu formulovaných negatívnych záverov. V posudzovanom prípade
žalobcu ako príslušníka SIS neboli žalobcom nijako namietané závery služobného hodnotenia, nebol
prezentovaný jeho nesúhlas so záverom, ani predmetom žaloby nebolo tvrdenie o nesprávnom,

neobjektívnom a nevyváženom posúdení podstatných skutočností s cieľom dosiahnutia iného pre
žalobcu priaznivejšieho záveru daného služobného hodnotenia. Žalobca sa dožadoval preskúmania
obsahu hodnotiacej časti bez snahy o zmenu prijatých záverov, ktoré boli voči žalobcovi najpriaznivejšie,
aké zákon pripúšťa. Z toho dôvodu sa uvedené závery rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR
nemôžu aplikovať automaticky a bez ďalšieho na posudzovaný prípad žalobcu.

31. Správny súd je toho názoru, že v prípade, ak sa žalobca domáha úpravy obsahu hodnotiacej časti
služobného hodnotenia tak, aby boli doplnené pozitívne hodnotenia v rámci jeho pedagogickej činnosti,
pozitívne hodnotenia nadriadeného, pracovné aktivity žalobcu vo forme navrhovania a zavedenia
nových prvkov do práce a finančné odmeny, pričom tieto skutočnosti nemajú mať žiaden vplyv
na záver služobného hodnotenia tak, aby bol pre žalobcu priaznivejší (nakoľko už ani priaznivejší

záver pre žalobcu nie je podľa zákona možný), nedošlo v danom prípade k ukráteniu na právach
alebo právom chránených záujmoch žalobcu. Ako už bolo uvedené, subjektívne vnímanie žalobcu
nepostačuje; s takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza
z konkrétneho právneho predpisu. Takýto právny predpis, resp. právna norma nebola identifikovaná
žalobcom v správnej žalobe a neidentifikoval ju ani správy súd. Inak povedané, služobné hodnotenia

s najpozitívnejším záverom, aký zákon pripúšťa, nie je možné napadnúť zo strany dotknutej (pozitívne
hodnotenej) osoby, keďže táto osoba služobným hodnotením nebola nijako ukrátená na svojich právach.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené má správny súd za preukázané, že žalobca nespĺňa podmienku
aktívnej procesnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého žalobcom môže byť iba fyzická

alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Správny súd
preto žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

33. O práve na náhradu trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, ktorý uvádza, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá, pričom
nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 171 ods. 1 SSP.

34. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147

ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť

(§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).