Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200171
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124200171.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Union poisťovňa,

a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, proti žalovanému: Vargovci
s.r.o., so sídlom Čelovce 86, 082 14 Čelovce, IČO: 53 858 751, zastúpenému JUDr. Danielom
Boľanovským, advokátom, Slovenská 69, 080 01 Prešov, IČO: 42 239 265, o zaplatenie sumy 8.100
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

1. Žalobca žalobou zo dňa 8.1.2024, doručenou Okresnému súdu Prešov elektronicky dňa 10.1.2024,
žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 8.100 eur a 9,50 % ročný úrok
z omeškania zo sumy 8.100 eur od 7.11.2023 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tak, že dňa 04.08.2022 bola medzi spoločnosťou Groupama
poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, ako poisťovateľom a pani A. B.,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., ako poistníkom/poisteným (ďalej len „Poistená“ alebo „Poškodená“),
uzatvorená Poistná zmluva č. 9600071816 o poistení majetku a zodpovednosti s názvom „BEZPEČNÝ
DOMOV“(ďalejlen„Poistnázmluva“).Dňa01.12.2022prevzalPoistnúzmluvuprevodomčastipoistného
kmeňažalobca.MiestompoisteniabolvzmyslePoistnejzmluvyrodinnýdom,nachádzajúcisanaadrese

D. XXX/XX, XXX XX D.. Dňa 19.01.2023 došlo v poistenom rodinnom dome na adrese D. XXX/XX,
XXX XX D. k vzniku škodovej udalosti - požiaru. Príčinou vzniku požiaru bolo vznietenie elektrického
predlžovacieho kábla, ktorý bol zapojený pod napätím v navíjacom bubne so zapojeným elektrickým
spotrebičom. V čase vzniku škodovej udalosti bol rodinný dom vo výstavbe, ktorú realizoval žalovaný.
V súlade s Poistnou zmluvou žalobca pristúpil k likvidácii nahlásenej poistnej udalosti a poškodenej
uhradil poistné plnenie spolu vo výške 8.100,00 eur (dňa 20.07.2023 zálohu vo výške 3.950,00 eur a
dňa 05.10.2023 doplatok vo výške 4.150,00 eur). Poistné plnenie bolo určené na základe faktúry č.
20230038. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu

škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky poskytnutého
plnenia. Žalobca poskytol Poistenej poistné plnenie vo výške 8.100,00 eur. Týmto ustanovením je daná
aktívna legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná ustanovením § 415 v spojení s
§ 420 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku
škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a zároveň každý zodpovedá za škodu
spôsobenú porušením právnej povinnosti. Týmto ustanovením je daná pasívna legitimácia žalovaného.
Žalobca dňa 17.10.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu titulom náhrady škody vo výške 8.100,00

eur v lehote do 06.11.2023. Žalovaný do dňa podania tejto žaloby uvedený dlh žalobcovi neuhradil.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.3. Okresný súd Prešov vydal dňa 15.2.2024 platobný rozkaz č. k. 21Cb/4/2024-89, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 8.100 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu. Voči tomuto
vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore voči

vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že nárok žalobcu voči žalovanému nikdy
nevznikol, tento je v celom rozsahu nedôvodný a žalovaný tento nárok v celom rozsahu sporuje, čo
do jeho dôvodu aj výšky. Žalovaný sporuje všetky skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobnom návrhu.
Žalovanému bola doručená Výzva žalobcu zo dňa 17.10.2023 pod číslom 43563434, aby uhradil sumu
vo výške 8.100,- eur na účet poisťovne do 06.11.2023 z poistnej udalosti zo dňa 19.01.2023 v obci

Pušovce na stavbe rodinného domu A. B.. Žalovaný písomným podaním zo dňa 03.11.2023 poskytol
poisťovni odpoveď na žiadosť na náhradu škody, v ktorej uviedol: „Vo Vašej žiadosti tvrdíte, že náhradu
sumy žiadate v dôsledku nášho konania/zodpovednosti. Uvádzate požiar rodinného domu vo výstavbe
z dôvodu vznietenia elektrického predlžovacieho kábla, ktorý bol zapojený pod napätím v navinutom
navíjacom bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom za účelom zvýšenia teploty v priestoroch
stavby. K tejto výzve Vám uvádzame, že Vaše tvrdenia sú skresľujúce, nepravdivé a zavádzajúce. V

prvom rade nemožno tvrdiť, že požiar vznikol v dôsledku vznietenia elektrického predlžovacieho kábla,
ktorý bol zapojený pod napätím v navinutom navíjacom bubne. Príčina vzniku požiaru nebola zistená,
lebo majiteľka stavby neprivolala hasičov, pretože ráno po príchode na stavbu bol oheň už samo-
zhasený. Nikto nevykonával akékoľvek odborné šetrenie k príčine vzniku horenia. Ani Vaša poisťovňa
nežiadala zisťovanie príčin horenia odborne spôsobilým požiarnikom. Príčina vzniku horenia nebola

nikým odborne identifikovaná. Dohady o možných príčinách vzniku horenia sú obyčajnými laickými
dohadmi a tieto dohady nie sú technicky podložené a sú iba v rovine dohadov. Príčina vzniku horenia
nebola zistená. To, že oznamovateľka poistnej udalosti p. E. A. B. uviedla v elektronickom hlásení
poistnej udalosti, že požiar bol spôsobený skratom, je rovnako zrejme iba jej laickou domnienkou.
Stavba v čase horenia nemala ešte vyplnený stavebný otvor / terasové dvere a sklenené výplne

ako východ z obývacej izby na terasu. Stavba teda nebola a nemohla byť ešte úplne uzavretá. Nie
je teda možné vylúčiť ani iné cudzie zavinenie inou treťou nepovolanou osobou pri vzniku horenia.
Vami zaslaná a vyhotovená fotodokumentácia ukazuje ohorený koniec kábla bielej farby, pričom dĺžka
nafoteného kábla vôbec neumožňuje, že bol kábel navinutý na bubne a tento mal ohorieť. Kábel je
na fotke odfotený rozvinutý v celej dĺžke a zároveň je na rovnakej listine odfotený ohorený koniec

kábla, ktorý vôbec neukazuje, žeby tento koniec bol ohorený ako navinutý. Ak by kábel ohorel ako
navinutý, ostalo by torzo medeného kábla ako navinuté. Skutočnosť, že kábel mohol byť pod napätím,
je iba domnienkou. Táto skutočnosť nebola nikým zistená ani konštatovaná. Je to rovina iba úvah
o možných príčinách a tieto úvahy nie sú podložené faktickými skutočnosťami alebo akýmikoľvek
reálnymi zisteniami. Ponechanie zapojenia kábla pod napätím z vonkajšieho rozvádzača nebolo v tejto

fáze výstavby nijako odôvodnené. Nebola tam potreba akéhokoľvek použitia elektrického spotrebiča
bez prítomnosti stavebných pracovníkov. Na stavbe neboli vykonávané žiadne mokré a na teplo
citlivé stavebné procesy a nebolo potrebné používať akýkoľvek elektrický spotrebič. Stavba nebola
uzavretá, na stavbe nebola žiadna omietka, ktorú by bolo možné a potrebné sušiť a na stavbe nebol
žiaden spotrebič na účely zvýšenia teploty priestoroch stavby. Bolo by absolútnym nezmyslom ohrievať

otvorenú a suchú stavbu. Rovnako nie je možné z Vašej strany tvrdiť, že kábel bol pod napätím, lebo
táto skutočnosť nebola nijako zisťovaná a nevyplýva ani z Vašej ohliadky — Zápis o poškodení zo
dňa 26.01.2023, ohliadajúcim technikom A., neuvádza, že bol kábel pod napätím. Existujúce dohady
o kábli pod napätím nie sú technicky podložené. Vaše tvrdenie o kábli pod napätím preto absolútne
odmietame. Rovnako odmietame použitie akéhokoľvek elektrického spotrebiča za účelom zvýšenia

teploty v priestoroch stavby. Nebol tam žiadny taký spotrebič a ani nebol na jeho prítomnosť a použitie
akýkoľvek dôvod. Takýto spotrebič na stavbe nemohol byť ani skôr ponechaný, lebo doposiaľ neboli
vykonávané také procesy, ktoré by teoreticky použitie takého spotrebiča pripúšťali. Stavba nebola
uzavretá, a preto by bolo nezmyslom, aby takýto spotrebič na stavbe vôbec bol. Stavba mala v tom čase
ešte nevyplnený stavebný otvor, teda nie je možné vylúčiť vstup inej neoprávnenej osoby na stavenisko

a s tým súvisiacu príčinu vzniku horenia na strane tretej cudzej osoby. Vašu žiadosť preto považujeme za
nedôvodnú.“ Žalovaný sporuje žalobcom uvádzané skutočnosti. Žalovaný namieta akúkoľvek príčinnú
súvislosť medzi jeho činnosťou na stavbe a škodovým následkom. Žalovaný uvádza, že kábel, ktorý je
uvedený na fotografiách, nebol v čase odchodu zo stavby a ani v čase horenia zapojený v elektrickej
sieti — pripojený na rozvodnú skriňu. Zároveň v čase odchodu zo stavby pracovníci vždy nielen odpoja

elektrický kábel z rozvodnej skrine a zároveň automaticky uvedú istič do polohy dole, čím dochádza k
rozpojeniu prívodu elektrického prúdu do zásuviek rozvádzača. K horeniu došlo v čase mimo pracovnú
činnosť žalovaného, čo potvrdila vlastníčka stavby A. B., podľa ktorej k horeniu došlo v noci a horenie
bolo zistené až ráno po príchode na stavbu. Horenie teda neprebiehalo pri činnosti žalovaného ani vsúvislosti s jeho činnosťou. Žalovaný ďalej uvádza, že žaloba poisťovne je tendenčná, pričom poisťovňa
pravdivo neopisuje objektívne zistené skutočnosti, ale tzv. iba skúška vyvolať dojem o zodpovednosti za
škodu ako náhodnú poistnú udalosť, ktorej príčina nebola objektivizovaná a ani odborne identifikovaná.

Ako dôkaz žalobcom uvádzaných skutočností poukazuje žalobca na list poisťovne zo dňa 17.10.2023,
v ktorom poisťovňa bez akejkoľvek väzby na vykonané šetrenie v prvom odseku jej žiadosti uvádza,
že požiar rodinného domu vo výstavbe z dôvodu vznietenia elektrického predlžovacieho kábla, ktorý
bol zapojený pod napätím v navinutom navíjacom bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom za
účelom zvýšenia teploty v priestoroch stavby. S týmito skutočnosťami sa žalovaný vysporiadal vo svojej

odpovedi zo dňa 03.11.2023, pričom vyvrátil vznietenie elektrického predlžovacieho kábla (nevyplýva
to zo zisťovania príčin), ktorý mal byť podľa poisťovne zapojený pod napätím v navinutom navíjacom
bubne (nevyplýva to zo zisťovania a naopak kábel nebol zhorený, teda nemohol byť navinutý v
úplne zhorenom bubne a pričom kábel ostal v takmer v celom rozsahu nepoškodený) so zapojeným
elektrickým spotrebičom (spotrebič nijako a nikde nevyplýva z akéhokoľvek zisťovania, nebol v danej
fáze doposiaľ akokoľvek potrebný a ani použiteľný) za účelom zvýšenia teploty v priestoroch stavby

(nevyplýva to zo zisťovania, zvyšovanie teploty nikto nekonštatoval, nebolo potrebné doposiaľ v danej
fáze stavby, stavba prebiehala suchým procesom, otvorený stavebný otvor terasových dverí, neboli
realizované žiadne mokré a teplo vyžadujúce procesy, nebol dôvod čokoľvek ohrievať alebo sušiť).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že poisťovňa iba v záujme zvýšenia svojho
zisku tzv. „skúša“ uplatňovať nárok a hľadá osoby, voči ktorým by mohla tento regres vyprodukovať

a uplatňovať. Tento postup poisťovne nemožno považovať za postup v súlade nielen s poctivým
obchodným stykom, ale treba ho považovať aj za postup v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva
právnu ochranu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedených skutočností je preto
vylúčená zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Zároveň bola vylúčená spojitosť s akoukoľvek
činnosťou žalovaného, ktorá mohla predchádzať škodovej udalosti. Uvedenými skutočnosťami je preto

vylúčená akákoľvek zodpovednosť žalovaného, keďže škodová poistná udalosť nebola spôsobená
žalovaným a ani nevznikla pri jeho činnosti. Je treba zároveň konštatovať, že nie je možné tak, ako
tomu je v tomto konaní zo strany poisťovne, uplatňovať škodu voči zhotoviteľovi stavby na základe
rôznych domnienok poisťovne s podsúvaním skutočností zo strany poisťovne a neidentifikovanú príčinu
automaticky spájať s činnosťou žalovaného. Na základe uvedeného teda žalovaný nemôže akokoľvek

zodpovedať a nezodpovedá za akúkoľvek vzniknutú škodu na strane poisteného. Na základe uvedených
skutočností je žalovaný toho právneho názoru, že nie je daný žiaden skutkový ani právny dôvod na vznik
nároku žalobcu, a teda na zaplatenie žalobcom požadovanej sumy s príslušenstvom.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 23.4.2024, okrem iného uviedol, že žalovaný v úvode svojho
odporu tvrdí, že nárok žalobcu nikdy nevznikol a namieta ho čo do dôvodu aj výšky. Žalobca považuje

nárok uplatnený žalobou v predmetnom konaní za dôvodný, pričom nižšie zdôrazňuje rozhodujúce
skutočnosti a navrhuje dôkazy nevyhnutné na doplnenie dokazovania a preukázanie svojho nároku.
Žalovaný cituje svoju odpoveď, ktorú zaslal žalobcovi ako reakciu na list zo dňa 17.10.2023 (list žalobcu
zo dňa 17.10.2023 a odpoveď žalovaného zo dňa 03.11.2023 sú súčasťou súdneho spisu). Na tomto
mieste žalobca dopĺňa, že na citovanú odpoveď žalovaného ďalej reagoval listom zo dňa 24.11.2023,

v ktorom žalovanému zhrnul všetky skutočnosti, na základe ktorých má za to, že práve žalovaný je
zodpovedný za vzniknutú škodu a opätovne ho požiadal o náhradu škody. Žalovaný odpovedal listom zo
dňa 08.12.2023, v ktorom naďalej svoju zodpovednosť odmietal. Žalobca dáva súdu do pozornosti tieto
listinné dôkazy: Hlásenie škodovej udalosti poistenou - na str. 2 tohto hlásenia poistená/poškodená p.
A. B. (ďalej len „poškodená“) v časti „Detail údajov o škode; Prosím popíšte, čo sa presne stalo“ uvádza:

„Elektrický skrat na predlžovacom kábli, vznietil sa polystyrén v predsieni, ohoreli vchodové dvere, oheň
sámuhasol.Udalosťvzniklavnoci,zistilosatoráno.“;Zápisopoškodenízodňa26.01.2023,vyhotovený
pri obhliadke miesta vzniku škody za prítomnosti a s písomným potvrdením poškodenej - v zápise
bola príčina vzniku škody zadokumentovaná nasledovne: „Príčinou podľa stavbyvedúceho zhotoviteľa
stavby, večer nechali pracovníci zapnutú predlžovačku v el. sieti, dali ju s bubnom do predsiene, kde

boli polystyrény. Ráno po príchode na stavbu rodinného domu zistil, že v dome bol požiar, zhorené
polystyrény, zadymený interiér, obhorené trámy.“ Fotografie vyhotovené pri obhliadke dňa 26.01.2023
- na fotografiách je okrem iného detailne zadokumentovaný aj koniec obhoreného elektrického káblu.
Všetky vyššie uvedené dôkazy sú súčasťou súdneho spisu. Žalobca navyše dopĺňa, že predmetná
škodová udalosť bola šetrená na mieste jej vzniku aj jeho zamestnancami, a to za prítomnosti vedúceho

stavby, ktorým bol p. F. G.. Podľa zistení zamestnancov žalobcu dňa 18.01.2023 nechali zamestnanci
žalovaného v dome počas noci zapojený elektrický predlžovací kábel v navíjacom bubne so zapojeným
elektrickým spotrebičom, ktorý mal zabezpečiť zvýšenie teploty v priestoroch stavby. Podľa vyjadrenia
vedúceho stavby bol práve tento zapojený predlžovací kábel a elektrický spotrebič príčinou vznikupožiaru. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobca preukázal fotodokumentáciou, faktúrou č. 20230038
a žalobcovým výpočtom výšky poistného plnenia. Nakoniec, bol to práve žalobca, ktorý poškodenej
vyčíslil výšku škody a zabezpečil odstránenie následkov vzniknutej škody. Rozporovanie výšky škody

žalovanýmjeprežalovanéhoskutočneprekvapujúce.Vzhľadomnavyššieuvedenémážalobcazato,že
predmetná škoda vznikla v príčinnej súvislosti s činnosťou žalovaného, a to v dôsledku zanedbania jeho
prevenčnej povinnosti, kedy po ukončení prác ponechal predlžovací kábel so zapojeným elektrickým
spotrebičom pod napätím, následkom čoho došlo k vzniku požiaru. Žalovaný je jediným subjektom, ktorý
je povinný nahradiť žalobcovi vzniknutú škodu. Žalobca na podanej žalobe trvá v plnom rozsahu.

5. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 29.5.2024, okrem iného uviedol, že žalovaný
sporuje všetky skutočnosti tvrdené žalobcom. Vo vzťahu k čl. I. a k skutočnostiam tam uvedeným vo
vyjadrení žalobcu žalovaný uvádza: Žalobca v bode označenom 1) uvádza, že poškodená uviedla v
hlásení škodovej udalosti: „Elektrický skrat na predlžovacom kábli, vznietil sa polystyrén v predsieni,
ohoreli vchodové dvere, oheň sám uhasol. Udalosť vznikla v noci, zistilo sa to ráno.“ K uvedenému

žalovaný uvádza, že uvedenú skutočnosť uviedla sama poškodená vo svojom hlásení poisťovni, pričom
je potrebné uviesť, že takáto príčina uvedená samotnou poškodenou nevychádza z akéhokoľvek
objektívneho zisťovania a táto nebola odborne zistená. Žalovaný sa s tvrdením poistenej nestotožňuje
a uvedenú príčinu onačenú poistenou namieta. Uvádza, že v hlásení škodovej udalosti poisťovňa žiada
od poisteného oznámenie, čo sa presne stalo, pričom poisťovňa nežiada zisťovanie príčin poistnej

udalosti, ani odborné posúdenie kauzálnej súvislosti príčiny a následku, keďže ako je zrejmé, osoba
poistená nie je osobou schopnou na objektívne zistenie príčin horenia. konštatovanie poškodenej a
poistenej osoby o možných príčinách vzniku horenia nie je spôsobilé objektivizovať príčinu horenia.
Samotná poistená zároveň uviedla, že udalosť vznikla v noci, zistilo sa to ráno. Uvedené tvrdenie, že
k horeniu došlo v noci preukazuje tú skutočnosť, že k horeniu nemohlo dôjsť v príčinnej súvislosti s

akoukoľvek činnosťou žalovaného, keďže žalovaný na stavbe nevykonával v uvedenom čase žiadnu
činnosť a v uvedenom čase sa na stavbe nenachádzali žiadne osoby, ktorých činnosť by súvisela
s osobou žalovaného. Žalovaný v rámci spôsobu argumentácie žalobcu poukazuje analogicky ako
žalobca na hlásenie poistenej udalosti, kde poistená konštatuje na stranách 4 a 5 hlásenia sumu
poškodenia vo výške spolu 6.340,- eur, pričom výška vyplateného poistného plnenia predstavuje 8.100,-

eur. Žalovaný si teda vo vzťahu k uvedenému kladie otázku, či aj uvedené tvrdenie poistenej má mať 100
% relevantnosť vo vzťahu k rozsahu a výške škody. Žalobca v bode označenom 2) uvádza, že v zápise
zo dňa 26.01.2023, vyhotovenom zástupcom poisťovne, bola príčina vzniku škody zadokumentovaná
nasledovne: „Príčinou podľa stavbyvedúceho zhotoviteľa stavby, večer nechali pracovníci zapnutú
predĺžovačku v el. sieti, dali ju s bubnom do predsiene, kde boli polystyrény.“ K uvedenému žalovaný

uvádza, že sa nijako nestotožňuje so závermi poisťovne. Žalovaný sa nestotožňuje so záznamom
vyhoveným žalobcom o ohliadne miesta vzniku škody. Podpis poistenej na uvedenom zázname je
bez právneho významu k príčine vzniku horenia. Žalovaný nie je podpísaný na zázname o ohliadke
a žalovaný takúto príčinu sporuje. Žalovaný namieta, aby príčina akokoľvek súvisela s činnosťou
žalovaného. Žalovaný počas času, kedy malo dôjsť k vzniku horenia, nevykonával na stavbe žiadnu

činnosť a ani príčina vzniku horenia označená poisťovňou nesúvisí s činnosťou žalovaného. Žalovaný
poukazuje na výzvu žalobcu zo dňa 17.10.2023, kde žalobca — poisťovňa v prvom odseku konštatuje
vznietenie elektrického predĺžovacieho kábla, ktorý bol zapojený pod napätím v navinutom navíjacom
bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom za účelom zvýšenia teploty v priestoroch stavby. Zároveň
žalovaný poukazuje aj na stanovisko žalovaného zo dňa 08.12.2023, v ktorom opätovne sporuje príčiny

uvádzané poisťovňou a označuje ich za nepravdivé a zavádzajúce. K uvedenému žalovaný uvádza, že
poisťovňa bez akejkoľvek väzby na vykonané šetrenie v prvom odseku jej žiadosti uvádza, že požiar
rodinného domu vo výstavbe mal vzniknúť z dôvodu vznietenia elektrického predlžovacieho kábla, ktorý
bol zapojený pod napätím v navinutom navíjacom bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom za
účelom zvýšenia teploty v priestoroch stavby. S týmito skutočnosťami sa žalovaný vysporiadal vo svojej

odpovedi zo dňa 03.11.2023, pričom vyvrátil vznietenie elektrického predĺžovacieho kábla (nevyplýva
to zo zisťovania príčin), ktorý mal byť podľa poisťovne zapojený pod napätím v navinutom navíjacom
bubne (nevyplýva to zo zisťovania a naopak kábel nebol zhorený, teda nemohol byť navinutý v úplne
zhorenombubneapričomkábelostalvtakmervcelomrozsahunepoškodený)sozapojenýmelektrickým
spotrebičom (spotrebič nijako a nikde nevyplýva z akéhokoľvek zisťovania, nebol v danej fáze doposiaľ

akokoľvek potrebný a ani použiteľný) za účelom zvýšenia teploty v priestoroch stavby (nevyplýva to
zo zisťovania, zvyšovanie teploty nikto nekonštatoval, nebolo potrebné doposiaľ v danej fáze stavby,
stavba prebiehala suchým procesom, otvorený stavebný otvor terasových dverí, neboli realizované
žiadne mokré a teplo vyžadujúce procesy, nebol dôvod čokoľvek ohrievať alebo sušiť). Vzhľadom nauvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že poisťovňa iba v záujme zvýšenia svojho zisku tzv.
„skúša“ uplatňovať nárok a hľadá osoby, voči ktorým by mohla tento regres vyprodukovať a uplatňovať.
Tento postup poisťovne nemožno považovať za postup v súlade nielen s poctivým obchodným stykom,

ale treba ho považovať aj za postup v rozpore s dobrými mravmi, ktorý nepožíva právnu ochranu
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k príčine horenia žalobca uvádza, že poisťovňa
nežiadala zisťovanie príčin horenia odborne spôsobilým požiarnikom. Príčina vzniku horenia nebola
nikým odborne identifikovaná. Zároveň nie je daná akákoľvek spojitosť medzi činnosťou žalovaného
v predchádzajúci pracovný deň, kedy pracovníci vykonávali prípravu stavebného otvoru obývacej

miestnosti pred osadením terasových dverí. Pracovníci nevykonávali akúkoľvek činnosť, kde by bolo
možné čo i len teoreticky využiť akýkoľvek tepelný spotrebič. Dohady o možných príčinách vzniku
horenia sú obyčajnými laickými dohadmi a tieto dohady nie sú technicky podložené a sú iba v rovine
dohadov. Príčina vzniku horenia nebola zistená. To, že oznamovateľka poistnej udalosti p. E. A. B.
uviedla v elektronickom hlásení poistnej udalosti, že požiar bol spôsobený skratom, je rovnako zrejme
iba jej laickou domnienkou poistenej osoby. Stavba v čase horenia nemala ešte vyplnený stavebný otvor/

terasové dvere a sklenené výplne ako východ z obývacej izby na terasu. Stavba teda nebola a nemohla
byť ešte úplne uzavretá. Nie je teda možné vylúčiť ani iné cudzie zavinenie inou treťou osobou pri vzniku
horenia. Na základe uvedených skutočností je preto vylúčená zodpovednosť žalovaného za vzniknutú
škodu. Zároveň bola vylúčená spojitosť s akoukoľvek činnosťou žalovaného, ktorá mohla predchádzať
škodovej udalosti. Uvedenými skutočnosťami je preto vylúčená akákoľvek zodpovednosť žalovaného,

keďže škodová poistná udalosť nebola spôsobená žalovaným a ani nevznikla pri jeho činnosti a
nevznikla ani v čase, kedy by žalovaný alebo osoby ním poverené vykonávali na stavbe nejakú činnosť.
Je treba zároveň konštatovať, že nie je možné tak, ako tomu je v tomto konaní zo strany poisťovne,
uplatňovať škodu voči zhotoviteľovi stavby na základe rôznych domnienok poisťovne s podsúvaním
skutočností zo strany poisťovne a neidentifikovanú príčinu spájať s činnosťou žalovaného. Žalobcom

predložená fotodokumentácia ukazuje ohorený koniec kábla bielej farby, pričom dĺžka nafoteného kábla
vôbec neumožňuje, aby bol kábel navinutý na bubne a tento mal ohorieť, ako to tvrdila poisťovňa
vo výzvach adresovaných žalovanému. Kábel je na fotke odfotený rozvinutý v celej dĺžke a zároveň
je na rovnakej listine odfotený ohorený koniec kábla, ktorý vôbec neukazuje, že by tento koniec bol
ohorený ako navinutý. Ak by kábel ohorel ako navinutý, ostalo by torzo medeného kábla ako navinuté.

Skutočnosť, že kábel mohol byť pod napätím, je iba domnienkou a možnou teoretickou hypotézou, o
ktorej sa uvažovalo. Táto skutočnosť nebola nikým zistená ani konštatovaná. Je to rovina iba úvah
o možných príčinách a tieto úvahy nie sú podložené faktickými skutočnosťami alebo akýmikoľvek
reálnymi zisteniami. Ponechanie zapojenia kábla pod napätím z vonkajšieho rozvádzača nebolo v tejto
fáze výstavby nijako odôvodnené. Nebola tam potreba akéhokoľvek použitia elektrického spotrebiča za

prítomnosti a ani bez prítomnosti stavebných pracovníkov. Na stavbe neboli vykonávané žiadne mokré
a na teplo citlivé stavebné procesy a nebolo potrebné používať akýkoľvek elektrický spotrebič. Stavba
nebola uzavretá, na stavbe nebola žiadna omietka, ktorú by bolo možné a potrebné sušiť a na stavbe
nebol žiaden spotrebič na účely zvýšenia teploty v priestoroch stavby. Bolo by absolútnym nezmyslom
ohrievať otvorenú a suchú stavbu. Rovnako nie je možné tvrdiť, že kábel bol pod napätím, lebo táto

skutočnosť nebola nijako zisťovaná a nevyplýva ani z ohliadky — Zápis o poškodení zo dňa 26.01.2023
ohliadajúcim technikom, neuvádza, že bol kábel pod napätím. Existujúce teoretické dohady o kábli pod
napätím nie sú technicky a ani svedecky podložené. Tvrdenie žalobcu vo výzvach žalovanému o kábli
pod napätím preto absolútne žalovaný odmieta. Rovnako odmieta použitie akéhokoľvek elektrického
spotrebiča za účelom zvýšenia teploty v priestoroch stavby. Nebol tam žiadny taký spotrebič a ani

nebol na jeho prítomnosť a použitie akýkoľvek dôvod. Takýto spotrebič na stavbe nemohol byť ani skôr
ponechaný,lebodoposiaľnebolivykonávanétaképrocesy,ktorébyteoretickypoužitietakéhospotrebiča
pripúšťali. Stavba nebola uzavretá, a preto by bolo nezmyslom, aby takýto spotrebič na stavbe vôbec
bol. Stavba mala v tom čase ešte nevyplnený stavebný otvor, teda nie je možné vylúčiť vstup inej
neoprávnenej osoby na stavenisko a s tým súvisiacu príčinu vzniku horenia na strane tretej cudzej

osoby.Žalovanýtedasporujepríčinuhorenia,ktorúoznačuježalobcaakopríčinu,ktorúkreujeadomýšľa
žalobca tak, aby jeho tzv. regresný nárok bol uveriteľným. Žalovaný sporuje a tvrdí, že pracovníci
nenechali zapojený elektrický kábel a na stavbe sa nenachádzal žiaden elektrický spotrebič a už vôbec
nie za účelom zvyšovania teploty priestorov otvorenej stavby. Na stavbe sa neponechávalo akékoľvek
náradie ani zariadenia, lebo stavba nebola ešte uzavretá. Na základe uvedeného teda žalovaný nemôže

akokoľvek zodpovedať a nezodpovedá za akúkoľvek vzniknutú škodu.

6. Štatutárny zástupca žalovaného H. F. G. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2025, v rámci svojej
účastníckej výpovede, okrem iného uviedol, že žalovaná spoločnosť mala uzavretú zmluvu s investorkoupani B.. Bola to zmluva na výstavbu rodinného domu, dá sa povedať na kľúč. Teda nielen hrubá stavba,
ale celý dom. Počas realizácie, tesne pred poistnou udalosťou, bola rozostavanosť taká, že stavba bola
v štádiu hrubej stavby. Neboli tam ešte urobené podlahy, nebola tam urobená elektrika, neboli urobené

omietky. V tom čase pred poistnou udalosťou sa osádzali okná. Oknári osadili okná a vznikol tam nejaký
problém, že to nesedelo a tak bolo potrebné, aby sa to poriadne vyspravilo. Okná boli osadené v celom
dome s výnimkou terasových dverí. Po osadení okien nastúpili pracovníci subdodávateľa, aby vyspravili
tie okenné otvory. Pritom určite používali nejaké miešadlo, ktorým zmiešali tú hmotu, ktorou vypĺňali tie
okenné otvory. Miešačku mali svoju a čo sa týka napájania na elektriku, tak bola pri ceste tá hlavná skriňa

a tam elektrikár urobil rozvádzač, bolo to robené na takom drevenom podstavci a do toho rozvádzača sa
zapínala predĺžovačka, predlžovací kábel bol rozvinutý až do domu. On pred poistnou udalosťou tam
nebol, prišiel tam až po poistnej udalosti ráno, keď mu volali tí chlapi, ktorí tam robili vysprávky a povedali
mu, že vyhorel vlastne ten dom. Tak im povedal, aby sa ničoho nedotýkali a aby počkali. Keď prišiel, tak
videl tam zhorený bubon a zhorený kábel, koncovku, ktorá bola odpálená od toho bubna. Ten bubon
bol v predsieni, kde bol aj stavebný materiál – polystyrén. Tá predlžovačka patrila žalovanej spoločnosti.

Ten polystyrén bol zakúpený žalovanou spoločnosťou za účelom jeho zabudovania do stavby. Boli tam
ešte nejaké vedrá, špachtle v tej predsieni. Pýtal sa tých chlapov, čo robili tie vysprávky pred poistnou
udalosťou a povedali, že vypli aj istič aj ten kábel z toho rozvádzača. Stavba bola v takom štádiu, že tam
nebolo potrebné zapájať žiadne vysušujúce zariadenie ani tepelné zariadenia. Stavba bola otvorená v
tom čase pred poistnou udalosťou, minimálne tie terasové dvere neboli založené. Pozemok, na ktorom

sa realizovala stavba, nebol oplotený. Neboli tam žiadne tepelné, ani vysušovacie zariadenia žalovanej
spoločnosti na predmetnej stavbe. Nemá vedomosť, že by sa tam nachádzali niečie iné tepelné alebo
vysušovacie zariadenia, ktoré by patrili nejakému inému subjektu. V tom dome neboli nijaké zariadenia,
lebo potom ráno sa zistilo, že tam bol zhorený len ten polystyrén a to náradie čo tam bolo, vedro s
náradím a bubon. Ostatné bolo len očmudené. Vlastne celý dom, boli obhorené trámy. V čase keď tam

bol, kábel bol rozvinutý. Nebol zastrčený v rozvádzači a nepamätá si, či bol celý v dome alebo bol aj
vonku roztiahnutý. Tí ľudia, čo pre nás tam robili povedali, že ho odpojili, nestáčali ho na bubon, len ho
zobralinahruboaodnieslidnu.Nastavbesaviedoldenník,žalovanázhotoviteľskáfirmaviedla stavebný
denník. Najprv na stavbu prišli tí chlapi, ktorí tam robili tie vysprávky deň predtým. Oni mu zavolali, že
obhorel ten dom. On potom došiel na stavbu na kontrolu a potom volal majiteľke a asi o hodinu prišla

majiteľka. Majiteľku informoval v tom zmysle, že horelo, ale nevie z čoho to vzniklo. Ako jednu z variant
uviedol, že bol tam obhorený kábel, takže nejaký skrat, ale hovoril aj o ďalších možnostiach, že tam
bola otvorená stavba a že to mohol spôsobiť aj niekto iný. Pripúšťa, že potom bolo ďalšie stretnutie,
okrem pána A., ktorý je zamestnancom agentúry, ktorá robí ohliadky poistných udalostí, komunikoval aj
so zamestnancami žalobcu – poisťovne, ale nevie už mená. Zavolali ho na stavbu a už presne nevie

obsah tých rozhovorov. Súviselo to s tou poistnou udalosťou, ale už asi nie s tou príčinou, ale skôr sa
pýtali na to, čo opravovali po tom požiari.

7. Svedok E. D. I. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2025, v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem
iného uviedol, že jeho kolegovi na oddelení pánovi B. bola prvotne pridelená zákazka, resp. prípad,

ktorý sa týkal poistnej udalosti. Išlo o zhorenie časti rodinného domu v Pušovciach. Poistnú udalosť
nahlásila poisťovni majiteľka pani A. B., ktorá v tom čase mala uzatvorenú platnú poistnú zmluvu s
Union poisťovňa a.s. ohľadne tej novostavby. Ona nahlásila, že príčinou poistnej udalosti bol skrat na
predlžovacom kábli, ktorý bol pod napätím. Túto skutočnosť vo svojej správe uviedol ako príčinu poistnej
udalosti aj ohliadajúci technik pán A.. Následne bol vyslaný žalobcom spolu s pánom B. na miesto

samé, aby skúmali okolnosti toho prípadu. Bol to prípad pána B., on aj viedol rozhovor so stavbyvedúcim
pokiaľ si dobre pamätám. Bol to stavbyvedúci s menom pán F. G.. On tam bol tiež, bol tam počas celej
doby, keď tam bol pán B.. Spolu to riešili aj keď to viedol pán B.. Pán B. si vyžiadal od stavbyvedúceho
stavebný denník. Ten mu ho poskytol a v stavebnom denníku bolo zapísané tesne - deň pred poistnou
udalosťou, že sa vykonávali práce po založení okien. Stavbyvedúci poskytol aj nejakú fotodokumentáciu

obhoreného domu a aj oni si tam vyhotovovali nejakú fotodokumentáciu časti interiéru. Pán B. sa pýtal
stavbyvedúceho na možnú príčinu čo spôsobilo ten požiar, tú poistnú udalosť. Stavbyvedúci pán F. G.
uviedol, že do domu bol privedený kábel pod napätím a bol tam zapojený spotrebič, z ktorého zhoreli
polystyrény a ďalšie veci. Boli tam s dlhším odstupom času po tej poistnej udalosti a bolo to tam
zjavné, kde došlo k obhoreniu, zhoreniu tých polystyrénov, bolo to očité. Na základe toho vyhotovil

pán B. aj záverečnú správu, kde konštatoval ako príčinu tej poistnej udalosti, toho požiaru to isté, čo
uviedol stavbyvedúci. Neboli nejaké pochybnosti, že by to malo byť nejak ináč, keďže to uviedol samotný
stavbyvedúci žalovaného, uviedla to vlastníčka poškodenej nehnuteľnosti, uviedol to ohľadajúci technik,
ktorýrobilpopoistnejudalostiohliadku-pánA.. Všetciuviedlitúistúpríčinu.Následnedošlokvyplateniutoho poistného plnenia a tu je regresné konanie voči žalovanej spoločnosti. Dôvodom toho, že boli
vyslaní ako zamestnanci žalobcu na miesto samé bolo to, že bolo potrebné preveriť to, čo bolo uvedené
v nahlásení, tú príčinu požiaru, aj rozsah škody. Bol vtedy tam prítomný keď sa stavbyvedúci pán G. sa

mal vyjadriť v tom smere, že bol tam nejaký predlžovací kábel na bubne. Pokiaľ si dobre pamätá, tak
zvyšný kábel, ktorý bol vedený do domu, bol namotaný na bubne. Na tom bubne bol pripojený nejaký
spotrebič. Pokiaľ si dobre pamätá, tak mal to byť spotrebič za účelom vysušenia priestoru v súvislosti s
nejakými prácami, ktoré sa tam robili. Na tej ohliadke predmetného rodinného domu museli byť niekedy
v rozmedzí medzi 15.2.2023 a 6.3.2023, keďže 15.2.2023 bola tá zákazka pridelená pánovi B. a potom

to ukončoval celú tú poistnú udalosť niekedy začiatkom marca. Žiadny záznam o ohliadke nerobili, ani
on, ani p. B.. Na základe tej ohliadky pán B. spracoval správu a odporučil ďalší postup, a to odporúčanie
bolo také, aby poistenej bolo vyplatené poistné plnenie, keďže ona sa na stavbe nezúčastňovala, celú
tu stavbu realizovala firma Vargovci s.r.o., a preto aj navrhol, aby tam išlo regresné konanie, aby mali
regres od zhotoviteľa. Na stavbe počas ohliadky vnímali to, že to tam bolo obhorené, boli tam obhorené
dvere, okná, pur-peny, trámy. Ten zhorený polystyrén tam už nebol, bol vyprataný. V čase ohliadky ním a

pánomB.nebolitamžiadnepredmety,ktorébybolizdrojomhorenia.Tieokolnostivznikupožiaruhodnotil
p. B. na ohliadke na základe toho, čo videl, na základe tých obhorených vecí. Bolo mu povedané kde bol
polystyrén a podobne. Príčina horenia bola zjavná na základe toho, čo povedal stavbyvedúci. Nezistili
tam žiadnu inú príčinu horenia. Požiarnici neboli volaní, bolo to samo uhasené. To, čo tvrdil stavbyvedúci
o príčinách horeniach, logicky podporovalo aj to, kde mu ukázal, kde bol ten kábel, kde bol polystyrén

a ako to bolo tam obhorené. Nevideli tam dôvod inej verzie príčiny toho horenia ako v súvislosti s
elektrickou energiou alebo s elektrikou a tým zapojeným káblom, lebo nič tomu tam nenasvedčovalo.
Nenašli žiaden iný zdroj, iné miesto z ktorého by sa šíril požiar, napríklad opačne na ten kábel a na
ten bubon. Z tej ohliadky nemohli prísť k záveru, aké zariadenie tam bolo napojené. Vychádzali však z
tvrdení stavbyvedúceho. Nebolo tam žiadne zariadenie, ktoré by bolo napojené, len bolo povedané zo

strany stavbyvedúceho, že to tak bolo. Tieto skutočnosti, že tam malo byť zapojené nejaké zariadenie
nemajú podchytené v nijakom zázname. O tom, že im stavbyvedúci povedal, že tam malo byť napojené
nejaké elektrické zariadenie, nemajú žiadny záznam, ktorý by podpísal ten stavbyvedúci. Nemajú taký
záznam, ktorý by potvrdzoval zapojenie tepelného spotrebiča v miestnosti, ktorá horela. Vychádzal len
logicky z toho, že bol privedený prúd do miestnosti, čo potvrdili traja ľudia, kde mal byť spotrebič. Nijaký

iný rozumný dôvod nevidí, prečo by tam bol prúd dovedený. Okrem tvrdenia stavbyvedúceho majú aj
tvrdenie vlastníčky, aj ohliadajúceho technika o príčinách horenia. Z nijakých skutočností nevyplývalo,
že tam bola potreba zapájania tepelného alebo vysušovacieho zariadenia.

8. Svedok E. G. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2025, v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem

iného uviedol, že ho oslovila žalovaná spoločnosť v tom duchu, že tam boli oknári a ostali tam nejaké
väčšie špáry a že to treba vyspraviť. Takže bol na tej stavbe spolu s pánom J. a robili tie vysprávky.
Bolo to deň predtým, ako sa stala poistná udalosť. Keď prišli na stavbu, tá stavba bola prístupná, nebola
uzavretá. Nielen ako pozemok, ale aj ako stavba. Z jednej strany boli osadené okná, z druhej bola ešte
otvorená. Prišli, vošli do domu a zobrali elektrický predlžovací kábel, ktorý bol natočený na bubne a

nachádzal sa v predsieni toho rodinného domu. Ten kábel zobrali, zapojili do tej skrine a natiahli to do
domu, lebo potrebovali zapojiť miešačku, ktorou miešali lepidlo, resp. ten materiál, s ktorým vyspravovali
tie okná. Dom bol v štádiu hrubej stavby, neboli tam žiadne omietky, elektrina. Boli tam len osadené tie
okná a oni tam robili vysprávky. Oni počas výkonu prác, ktoré vykonávali v ten deň asi od 8.00 do 15.30
nepoužili iné elektrické zariadenie, resp. nepripojili elektrické zariadenie na ten predlžovací kábel na ten

bubon. V dome nevideli ani žiadne iné elektrické zariadenie, ktoré by bolo potrebné napojiť na elektriku.
V predsieni bol ešte polystyrén. Ten kábel ako hovoril bol na tom bubne stočený. Po ukončení prác on
osobne vypol istič, vypol ten kábel z toho antoníka a kábel zhodil nestočený len tak, dal ho dokopy a hodil
do domu cez otvor do obývačky s tým, že vedel, že prídu na ďalší deň a budú pokračovať v prácach.
Na druhý deň ráno keď tam prišli, tak v dome bolo všetko obhorené, všetko bolo čierne. Ten bubon už

nebol, zhorel, ani ten polystyrén, ktorý bol v tej predsieni. Keď prišli, tak tá poistka na tom antoníku bola
vypnutá, nevideli tam nič podozrivé na stavbe. Nevideli tam žiadnych ľudí, ani nič podozrivé. Zavolali
štatutárneho zástupcu žalovaného pána Vargu, ten bol na inom dome. Ten potom prišiel a oni v ten
deň na tom dome už nerobili, išli robiť na druhý dom. Pán G. zrejme volal majiteľku, ale tam už nebol.
Je si 100 %-tne istý, že vybral ten kábel z toho antoníka, aj ten istič vypol. Nestáva sa, aby na také

niečo zabudol, to robí ako prvé. Každý ich poúča o tom, že tak to musia robiť. Nepoužívajú ani rádio, ani
nabíjačku na telefón. Nebolo tam potrebné žiadne tepelné alebo vysušovacie zariadenie, keďže nič tam
nebolo treba vysúšať. Nebola taká potreba na stavbe v tom čase nechať také zariadenie. V ten deň pred
poistnou udalosťou nevykonávali práce s otvoreným ohňom. Dom bol z jednej časti uzavretý a z druhejčasti bol otvorený. Tú ručnú miešačku na materiál nenechávali na stavbe, zobrali ju so sebou, stále
ju berú so sebou preč. Na stavbe sa nenachádzali žiadne horľaviny alebo podobné horľavé, vznietivé
látky. Svedok uviedol, že nefajčí. Chodia s kolegom na jednom aute. V ten deň, predchádzajúci poistnej

udalosti, robili vysprávky v tej prednej časti na tom portáli domu. Ten kábel mali natiahnutý od predsiene,
cez obývačku, v rámci vnútorného priestoru domu. Na ďalší deň prišli robiť do iného domu, ale zišli do
toho domu, v ktorom bolo obhorené, lebo tam mali uložené drobné náradie, keňu. Také veci nechali
na stavbe, ale čo niečo stojí, napr. tá miešačka, tak to zobrali so sebou. Robili na portáli, ale tam ešte
nebolo osadené okno a ten kábel keď po skončení práce vytiahol z antoníka tak nestočený len tak daný

dokopy hodil cez ten portál do vnútra, ale ten bubon ostal stále v tej predsieni, lebo tam si miešali ten
materiál a vo vedre si to nosili k tomu portálu. Na ďalší deň nemali robiť na tom konkrétnom dome, keďže
čakali na to okno. Ten materiál miešali tou ručnou elektrickou miešačkou v chodbičke, nie v predsieni,
kde bol ten bubon, ale v chodbičke.

9. Svedok E. J. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2025, v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem

iného uviedol, že na tej stavbe v Pušovciach robil spolu s kolegom, ktorý tu bol vypočutý. Dostali pokyn,
aby išli na stavbu robiť na stavebných otvoroch, konkrétne na dverových otvoroch. Bolo treba tam
vypracovať, upraviť špalety, aby sa dosiahol požadovaný otvor. Robili na tej stavbe deň predtým, ako sa
stala tá poistná udalosť. Aj potom ešte neskôr, keď už to okno sa osadilo. Dom bol v štádiu holodomu.
Čo sa týka tých elektrických zariadení, tak ráno si doniesli elektrický kábel, ktorý mali od firmy Vargovci

s.r.o. On ho zapojil do toho zariadenia pri ceste a natiahol ho do predsiene . Bolo to v predsieni aj kvôli
tomu, že ten dom bol ešte sčasti otvorený a aby na nich nefúkalo. Miešadlo si tiež v ten deň doniesli
a miešali to lepidlo, ktoré používali niekde tam blízko tej predsiene. Mali tam aj vodu a potom vedľa
to miešali. Určite nemiešali to pri tom otvore, ktoré vyspravovali. V tej predsieni bol polystyrén a ešte
nejaké náradie. Časť bola ich náradie, ktoré si tam doniesli deň predtým, keď tam robili a časť bola ich.

Po skončení prác on mal na starosti upratovanie tých náradí a čo sa týka toho kábla, to mal na starosti
pán G., ktorý vlastne kábel stiahol. Nevidel ho keď ho sťahoval, ale určite ho stiahol, keďže potom, keď
odchádzali tak videl, že to bolo vybraté z toho zariadenia, z toho antoníka pri ceste. Vždy to kontroluje
- tie základné veci vodu, plyn, elektrinu, na to si dáva pozor zo školení. Pri práci nepoužívali žiadne iné
elektrické zariadenia, okrem tej miešačky. Nepripájali si žiadne rádio. Svedok uviedol, že nefajčí. Na

druhý deň ráno tam prišli z toho dôvodu, že sa v ten deň nedohodli, čo ďalej budú robiť, tak tam prišli. Bol
dosť v šoku keď prišiel na stavbu a bolo to obhorené. Bol rozrušený. Prvé čo urobil, tak išiel skontrolovať,
či niekde ešte nehorí, či netreba hasiť. Vybehol hore na poschodie, nehorelo, tak potom vybehol, utekal
za pánom G.. Tá poloha kábla, asi tam bol hodený, ale nevie sa k tomu vyjadriť. Necítil tam žiaden
dym, muselo sa to stať veľmi rýchlo, asi nad ránom, keďže nikto nič nehlásil z okolia susedov. Stavba

bola otvorená, bol by nezmysel používať tam nejaké tepelné alebo vysušovacie zariadenia. S kolegom
nenechávali na stavbe nijaké elektrické zariadenie po ich odchode. Nevidí tam žiadnu príčinnú súvislosť
medzi tým čo tam robili a tým následkom, čo tam bolo po tom požiari. Nemá vedomosť o tom, že by tam
na stavbe boli nejaké horľavé alebo vznietlivé látky , ktoré by mohli spôsobiť požiar. Nebola tam potreba
použiť žiadne horľavé, vznietlivé a podobné látky, keďže tam mali už len ďalej pokračovať s omietkami.

V tom čase nevykonávali žiadne práce, ani napríklad brúsenie, že by odskočila nejaká iskra a že by sa
tam niečo postupne vznietilo a v noci horelo, alebo že by mali robiť niečo také, čo by vyžadovalo nejakú
bariéru proti otvorenému ohňu. Deň predtým nepoužívali ani žiadny otvorený oheň. Pred tou poistnou
udalosťou tam robili asi týždeň. V tom čase tam boli štyri rozostavané domy, na ktorých pracovali. To, čo
mali robiť nasledujúci deň, teda 19., to sa mali rozhodnúť ráno s pánom G.. Tam toho 18. pred požiarom

nechali nejaké svoje náradie, asi nejaké drobné lacné náradie.

10. Svedkyňa A. B. na pojednávaní konanom dňa 27.2.2025, v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem
iného uviedla, že viem o poistnej udalosti, ktorá sa stala v jej rozostavanom rodinnom dome, ktorý
realizovala firma Vargovci s.r.o. Bola prizvaná pánom G. ráno z toho dôvodu, že došlo k požiaru v

rodinnom dome. Keď tam prišla, tak videla len tú černosť, ktorá tam bola, všetko obhorené. Obhorený
kábel, zhorený polystyrén, ktorý zrejme tlel, ale nič nevie uviesť, nemá žiadnu predstavu ani nič
nenasvedčovalo tomu, odkiaľ by ten oheň mal začať, kde sa šíril, kde pokračoval, proste čo bolo zdrojom
toho požiaru. Čo sa týka toho kábla, tak ten nebol stočený na bubne, bol rozmotaný a nachádzal sa
v dome, nebol vonku na pozemku. Ten kábel išiel od predsiene do tej najväčšej miestnosti, ktorou je

obývačka s kuchyňou. Čo sa týka tej poistnej udalosti, tak ju nahlasovala a musela tam uviesť nejaký
dôvod. Mala tam nejaké možnosti a taká najbližšia možnosť, ktorá tam bola, bola dôvod ako skrat,
tak toto jej bolo to najbližšie čo tam zaškrtla, ale ona nevie čo mohlo byť a čo bolo príčinou toho
požiaru. Na stavbu chodila aj pred tou udalosťou, chodila sa potešiť ako napreduje stavba a všetkoprebiehalo v poriadku, všetko išlo bez problémov dovtedy. Nemá vedomosť o tom, že by sa na stavbe
nachádzali nejaké tepelné alebo vysušovacie zariadenia v tom rozhodnom čase alebo pred tou poistnou
udalosťou. Na základe laického postoja nevie sa vyjadriť, či tam bolo potrebné použiť tesne pred tou

poistnou udalosťou nejaké tepelné alebo vysušovacie elektrické zariadenia. Do stavby bolo možné vojsť,
keďže predné dvere a predné okná neboli osadené. Štatutárneho zástupcu žalovanej spoločnosti, teda
zhotoviteľa stavby, kým zadala tú zákazku na rodinný dom, nepoznala. Zo strany právneho zástupcu
žalovaného a ani zo strany štatutárneho zástupcu žalovaného nedostala žiadne inštrukcie ako má
vypovedať na pojednávaní. To čo uviedla do ohlasovacieho formulára uviedla ako predpoklad, ale

nemôže to potvrdiť. Vyplnila to sama, na základe laického názoru, že videla tam obhorený kábel a že
to mohol byť skrat. Asi si nevšimla, že tam mala aj možnosť „iná“. Keby si ju všimla, tak by dala tú
príčinu „iná . Pýtala sa pána G., čo mohlo spôsobiť ten požiar, on povedal že nevie, že netuší, nie je si
vedomý. Ten ohliadajúci technik pán A. sa jej pýtal, čo mohlo byť príčinou a ona povedala, že nevie a
ten záznam ona nevyhotovovala, aj keď ho podpísala. Vyhotovoval ho ten technik. Neodporovala tomu,
čo tam hovorí a aké závery do toho záznamu zapísal, keďže ona to nevie posúdiť. Nevedel to posúdiť

ani pán G. ako stavbyvedúci. Do záznamu ohliadajúci technik uviedol, že príčina požiaru je neznáma,
preto, že ju nevedel tú príčinu požiaru zistiť, alebo uviesť. Čo sa týka záznamu, chce uviesť, že ona s
tým technikom komunikovala, povedala mu že nevie aká bola príčina požiaru a ten záznam podpísala,
dostalakópiu,čímvlastnepotvrdila,žetentechniktambol,urobilohliadkuazaujímalsa,čobolopríčinou,
ale nepodpisovala to, aby verifikovala to, čo tam uviedol ako príčinu alebo dôvod, okolnosti požiaru.

Nemá vedomosť o tom, že by jej niekto chcel výslovne škodiť takým spôsobom, že by založil oheň na
dome alebo podobne.

11. Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2025 svedok F. A., v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem
iného uviedol, že nie je pracovníkom firmy TECHCAR, ktorá robí ohliadky pre spoločnosť Union

poisťovňa a.s., v súvislosti s poistnými udalosťami. Čo sa týka nehnuteľnosti, ktorá súvisí s predmetom
tohto konania, spomína si, bol tam. K veci chce uviesť, že firma v ktorej pracujem, teda firma TECHCAR
dostala objednávku od poisťovne Union. V súvislosti s poistnou udalosťou bol vyslaný na ohliadku. Išlo o
rodinný dom po požiari, bol tam nejaký požiar. Prvotne kontaktoval majiteľku, dohodol s ňou stretnutie.
Neviem, či na druhý deň alebo koľko dní na to v dohodnutom čase sa ustanovil na miesto samé, bolo

to v obci Pušovce v časti, kde boli rozostavané domy. Pri ohliadke zisťoval rozsah poškodenia. V tejto
súvislosti vyhotovil fotodokumentáciu a spísal záznam. Jeho úlohou bolo zisťovať rozsah škody, nie
príčinu.Ontoaninezisťuje,niejenatoodborník.Dozápisnicelenuviedolto,čomuvsúvislostismožným
spôsobením škody uviedol stavbyvedúci, ktorý uviedol, že nevie z čoho to je, ale pravdepodobne tam
došlo k skratu. To aj uviedol do toho zápisu. Zápis a fotodokumentáciu potom v rámci bežného postupu

preposlal poisťovni. Nebol už následne k tejto veci dotazovaný o nejaké doplnenie, ani sa tam opätovne
namiestesamomnezúčastnil.Nastavbevtedybola,okremstavbyvedúceho,ajklientka,majiteľkadomu.
Boli tam asi aj nejaký robotníci. Nepamätá si, že by sa rozprával s klientkou o tom požiari. Nepamätá
si, že by sa s niekým iným rozprával, či už s majiteľkou alebo niekým iným o príčinách škody na tej
stavbe. Nepamätá sa, či sa pýtal na mieste samom napríklad stavbyvedúceho, prečo neboli volaní na

miesto požiarnici. Nepamätá si, čo bola uvádzaná aj iná prípadná príčina vzniku požiaru, ale ak by bola
uvedená, tak by bola aj nejaká ďalšia príčina uvedená aj v tom zápise. Nepamätá si či tam vtedy boli v
dome nejaké spotrebiče, keď tam prišiel . Ak v súvislosti s ohliadkou bol aj pri tej rozvodovej elektrickej
skrini uvádza, tak určite o tom urobil fotodokumentáciu, čiže odpoveď je vo fotodokumentácii. Nepamätá
sa, či bola poškodená tá rozvodná skriňa, či tam bolo dačo vyskratované, vôbec si nepamätá. V zápis

o tej ohliadke o poškodení sa uvádza, že pripojenie do elektrickej siete, ochrana prúdové ističe, že to
znamená, že tam bola elektrická skriňa, asi bola aj fotená a k nej bol dom pripojený. Nepamätá si, či
pri ohliadke mal k dispozícii stavebný denník. To či sa bežné vyžaduje v takých prípadoch aj stavebný
denník, tak to závisí od požiadaviek likvidátora. Ak to vyžaduje tak hej, ale keď nie tak nie. Všetky
skutočnosti, ktoré uviedol do predmetného zápisu o ohliadke v tom čase považoval za pravdivé. Tak

ako je to spísané, tak sa to používa. Ten zápis sa robí väčšinou priebežne, ale v tomto prípade si
to nepamätá ako to bolo presne. Tento záznam podpisuje on a klient. Tento zápis nedáva podpisovať
iným osobám, aj keď sú iné osoby prítomné. Keď do záznamu uvádza nejaké tvrdenie, ktoré nevie
preukázať fotografiou, tak v takom prípade nedáva podpísať záznam osobe, ktorej sa to týka a túto
skutočnosť, ktorú nevie preukazovať fotografiou, nepreukazuje inak. Nemá žiadny dôkaz o tom, že mu

stavbyvedúci povedal, že nevie čo bolo príčinou a že pravdepodobne tam bol skrat. Ale do zápisu ani
neuviedol, že stavbyvedúci mu povedal, že tou príčinou bol skrat, ale uviedol, že podľa jeho vyjadrenia
nevie čo to bolo, ale že pravdepodobne to bol skrat. To, čo mu povedal stavbyvedúci, to zaznamenal
a na konci uviedol, že príčina neznáma, lebo on nebol schopný posúdiť a ani nedokazoval, neskúmal,čo bolo príčinou v skutočnosti. Má maturitu z elektrotechniky. Nevie popísať funkciu prúdových ističov
na stavbe. Ak by zistil skutočnosti, ktoré by mohli napovedať, čo bolo príčinou vzniknutej škody, tak by
ich bol určite uviedol do zápisu.

12. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu
žalovaného H. F. G., výsluchom svedkov, to E. D. I., E. G., E. J., A. B. a F. A., ako aj oboznámením
listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
bezpečný domov-komplexné poistenie nehnuteľnosti a domácnosti, Žiadosti o náhradu škody vo výške

8.100 eur zo dňa 17.10.2023, Hlásenia poistnej udalosti, Návrhu poistnej zmluvy, fotodokumentácie,
Zápisu o poškodení, Prehľadu škôd odstraňovaných po požiari, Zmluvy o dielo zo dňa 13.4.2022,
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 12.7.2023, Oznámenia o poistnom plnení – Dolikvidácie zo
dňa 28.9.2023, Platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, Odpovede na žiadosť na
náhradu škody zo dňa 3.11.2023, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 23.4.2024, Vyjadrenia žalovaného zo
dňa 8.12.2023, Vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.11.2023, Vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo

dňa 29.5.2024, Prehlásenia stavebného dozoru Ing. Kamila Remetu, Osvedčenia o vykonaní skúšky
odbornej spôsobilosti, , ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

13. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom.

15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

16. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

17. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému
prevádzkovou činnosťou.

20. Podľa § 420a ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je

spôsobená
a) činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na
nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.

21. Podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví,
len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
alebo vlastným konaním poškodeného.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 04.08.2022 bola medzi spoločnosťou
Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, ako poisťovateľom a pani A. B.,
trvale bytom C. XXXX/XX, D., ako poistníkom/poisteným, uzatvorená Poistná zmluva č. 9600071816 o
poistení majetku a zodpovednosti s názvom „BEZPEČNÝ DOMOV“. Dňa 01.12.2022 prevzal Poistnúzmluvu prevodom časti poistného kmeňa žalobca. Miestom poistenia bol v zmysle Poistnej zmluvy
rodinný dom, nachádzajúci sa na adrese D. XXX/XX, XXX XX D.. Dňa 19.01.2023 došlo v poistenom
rodinnom dome na adrese D. XXX/XX, XXX XX D. k vzniku škodovej udalosti - požiaru. Príčinou vzniku

požiaru malo byť podľa žalobcu vznietenie elektrického predlžovacieho kábla, ktorý mal byť zapojený
podnapätímvnavíjacombubnesozapojenýmelektrickýmspotrebičom. Včasevznikuškodovejudalosti
bol rodinný dom vo výstavbe, ktorú realizoval žalovaný. V súlade s Poistnou zmluvou žalobca pristúpil k
likvidácii nahlásenej poistnej udalosti a poškodenej uhradil poistné plnenie spolu vo výške 8.100 eur (dňa
20.07.2023 zálohu vo výške 3.950 eur a dňa 05.10.2023 doplatok vo výške 4.150 eur). Poistné plnenie

bolo určené na základe faktúry č. 20230038. Žalobca teda poskytol poistenej poistné plnenie vo výške
8.100 eur. Žalobca má za to, že jeho aktívna vecná legitimácia je daná ust. § 813 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pasívna legitimácia žalovaného je podľa žalobcu daná ustanovením § 415 v spojení s § 420
Občianskeho zákonníka, podľa ktorých každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí a zároveň každý zodpovedá za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti. Žalobca dňa 17.10.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu titulom

náhrady škody vo výške 8.100 eur v lehote do 06.11.2023. Žalovaný doposiaľ žalobcovi škodu vo výške
8.100 eur neuhradil.

23. Náhrada škody je viazaná na existenciu záväzku. Je jedným z dôsledkov jeho porušenia. Túto
viazanosť treba vidieť v štádiu vzniku povinnosti nahradiť škodu. Po vzniku záväzku na náhradu

škody táto viazanosť prestáva jestvovať a záväzok na náhradu škody existuje nezávisle od pôvodného
záväzkového vzťahu, t. j. toho, ku ktorému patrí povinnosť, ktorá bola porušená. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 sú: a) protiprávny úkon, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť
(kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Všetky uvedené predpoklady majú
objektívnu povahu. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednosti oslobodiť (liberovať), ak preukáže,

že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 ods. 1).
Existenciu všetkých troch predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený. Ten, kto škodu
spôsobil,preukazujeokolnostivylučujúcejehozodpovednosť;akichpreukáže,oslobodísaodpovinnosti
nahradiť škodu. Obchodný zákonník ustanovuje pre jednotlivé zmluvné typy aj iné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu. Preto uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti majú všeobecný charakter a

uplatnia sa len za predpokladu, že pri jednotlivých zmluvných typoch nie sú ustanovené iné predpoklady.
Ide tu o vzťah všeobecnej a osobitnej právnej úpravy.

24. a) Protiprávny úkon. Jediným a v rámci práva všeobecným základom vzniku právnej zodpovednosti
je porušenie právnej povinnosti, teda správanie, ktoré sa prieči právu, a preto je protiprávne. Toto

protiprávne správanie je právnou skutočnosťou, ktorú nazývame protiprávnym úkonom. Ten v sebe
zahŕňa tak zavinené protiprávne správanie (zavinený protiprávny úkon), ako aj nezavinené protiprávne
správanie (nezavinený protiprávny úkon). Z hľadiska § 373 je nepodstatné, či k porušeniu povinnosti
došlo vinou zodpovednej strany, alebo nie, teda pri objektívnej zodpovednosti je otázka zavinenia
bezvýznamná. Musí ísť o úkon, t. j. prejav vôle. Správanie, ktoré viedlo k výsledku, musí byť vôľovým

konaním,leboinakbyboloprávneirelevantné.Správaniejevždypovinnouzložkouprotiprávnehoúkonu.
V prípade, keď právo vo výnimočných prípadoch zodpovednostné dôsledky napraviť ujmu viaže aj na
pôsobenie udalosti, ktoré nie je spojené s ľudským správaním, robí tak nie z dôvodu protiprávnosti, ale
z iných dôvodov; v tých prípadoch však niet správania, a preto niet ani protiprávnosti. Správanie ako
prejav vedomia a vôle človeka treba chápať v juristickom význame. Tento termín zahŕňa tak konanie

(správanie aktívneho charakteru - komisívne), ako aj opomenutie (správanie pasívneho charakteru -
omisívne). Úkon je protiprávny, ak ním bola porušená právna povinnosť. Z hľadiska úpravy obsiahnutej
v Obchodnom zákonníku to znamená, že pôjde o porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu ( § 373),
ako aj o porušenie povinnosti ustanovenej v Obchodnom zákonníku (§ 757).

25.b)Vznikškody.Škodajemajetkováujma,ktorúmožnovyjadriťvpeniazoch.Rozoznávamedvadruhy
škôd: skutočnú škodu (damnum emergens) a ušlý zisk (lucrum cessans). Skutočná škoda je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ušlý zisk je v peniazoch
vyjadriteľná majetková ujma spočívajúca v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ktoré,
nebyť vzniku škody, bolo možné vzhľadom na okolnosti odôvodnene očakávať. Skutočná škoda a ušlý

zisk spolu predstavujú všetku škodu.

26. c) Príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti
(príčinou) a vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku. Príčinná súvislosť jekategória prírodná a spoločenská. Má objektívnu povahu. Jej aplikácia v oblasti práva spočíva v
skutkovom zistení.

27. Subjektom oprávneným požadovať náhradu škody je osoba, ktorá bola oprávnená požadovať
splnenie danej povinnosti, resp. osoba, voči ktorej sa škodca dopustil porušenia povinnosti. V prípade
porušenia záväzkového vzťahu je oprávnenou osobou ten, kto mohol požadovať splnenie záväzkovej
povinnosti. Rozsah protiprávnosti ako základný predpoklad povinnosti nahradiť škodu je vždy určitým
spôsobom lokalizovaný k určitým osobám. Subjektom, od ktorého možno náhradu škody požadovať, je

ten, kto podľa zákona za spôsobenú škodu zodpovedá. Touto zodpovednou osobou je ten, kto porušil
záväzok. Môže ňou byť dlžník alebo veriteľ, ale aj tretia osoba. Môže ním byť aj strana (dlžník, veriteľ),
ktorá sama neporušila záväzok, a to vtedy, keď zodpovedá za správanie inej osoby. Ide najmä o prípady
zodpovednosti za osobu použitú na splnenie (§ 331 Obchodného zákonníka).

28. V občianskoprávnych vzťahoch je náhrada škody tiež viazaná na porušenie právnej povinnosti,

ktorá vyplýva z nejakého právneho úkonu, najčastejšie zo zmluvy alebo právneho predpisu. Aj tu
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka sú: a)
porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), b) vznik škody, c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Aj tu existenciu všetkých troch predpokladov
zodpovednosti musí preukázať poškodený. V danom konkrétnom prípade žalobca ako poisťovateľ tvrdil,

že príčinou vzniku požiaru v rodinnom dome poistenej A. B. bolo vznietenie elektrického predlžovacieho
kábla, ktorý bol zapojený pod napätím v navíjacom bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom.
Elektrický predlžovací kábel, navíjací bubon a elektrický spotrebičom boli vo vlastníctve žalovaného
ako zhotoviteľa diela – stavby rodinného domu, a preto žalobca vychádzal z toho, že žalovaný ako
zhotoviteľ zodpovedá za škodu, ktorá na dome vznikla v súvislosti s požiarom, keďže tento požiar

mal byť vyvolaný v príčinnej súvislosti s výkonom stavebných prác žalovaným na predmetnom dome,
resp. porušením povinností (hlavnej prevenčnej povinnosti) žalovaného ako zhotoviteľa pri realizácii
stavebných prác na predmetnom dome, kde došlo k poistnej udalosti. Medzi sporovými stranami nebolo
sporné, že majiteľke v dôsledku požiaru, ktorý sa vyskytol na jej rozostavanom dome vznikla škoda.
Medzi sporovými stranami však bolo sporné, či k danej škode došlo v priamej príčinnej súvislosti

s porušením povinnosti žalovaného. Žalovaný popieral žalobcom tvrdenú zodpovednosť za spôsobenú
škodu na dome v súvislosti s požiarom.

29. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by k vzniku škody požiarom došlo v priamej
bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Súvisí to podľa názoru súdu

hlavne s tým, že žalobca nemal ustálenú príčinu požiaru v dome (túto neustálil ani v priebehu tohto
konania), ako aj s tým, že dom bol v štádiu holodomu a nebol ešte riadne uzavretý. Dokonca nebolo
zabezpečené, resp. uzavreté ani stavenisko. Požiar v rodinnom dome vo výstavbe mal vzniknúť, ako
už bolo uvedené vyššie, z dôvodu vznietenia elektrického predlžovacieho kábla, ktorý mal byť zapojený
pod napätím v navinutom navíjacom bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom za účelom zvýšenia

teploty v priestoroch stavby. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že požiar vznikol v
dôsledku vznietenia elektrického predlžovacieho kábla, ktorý bol zapojený pod napätím v navinutom
navíjacom bubne alebo v dôsledku vznietenia v ňom údajne zapojenom elektrického spotrebiča, keďže
príčina vzniku požiaru nebola doposiaľ objektívne, odborne zistená (majiteľka stavby neprivolala hasičov
a odborné skúmanie príčin požiaru nezabezpečil ani žalobca). Nikto teda nevykonával akékoľvek

odborné šetrenie k príčine vzniku horenia. Existujú tu len dohady o možných príčinách vzniku horenia,
ktoré sú len laickými dohadmi, ktoré nie sú technicky podložené a teda odborne potvrdené (dokázané).

30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k horeniu v dome došlo v čase mimo pracovnú
činnosť žalovaného, čo potvrdila vlastníčka stavby A. B., podľa ktorej k horeniu došlo v noci a horenie

bolo zistené až ráno po príchode na stavbu. Horenie teda neprebiehalo priamo pri činnosti žalovaného
ani v súvislosti s jeho priamou činnosťou.

31. Štatutárny zástupca žalovaného majiteľku informoval v tom zmysle, že horelo, ale nevie z čoho
to vzniklo. Ako jednu z variant uviedol, že bol tam obhorený kábel, takže nejaký skrat, ale hovoril aj

o ďalších možnostiach, že tam bola otvorená stavba a že to mohol spôsobiť aj niekto iný. Štatutárny
zástupca žalovaného nie je odborníkom na zisťovanie príčin požiaru a na predmetnej stavbe po požiari
nevykonávalžiadneodbornéšetreniepríčinpožiaru.Moholtaktedavysloviťmaximálnesvojlaickýnázor.
Z takého jeho vyjadrenia o príčina požiaru vychádzala aj poškodená, ktorá v hlásení škodovej udalostinásledne uviedla ako príčinu požiaru: „Elektrický skrat na predlžovacom kábli, vznietil sa polystyrén v
predsieni, ohoreli vchodové dvere, oheň sám uhasol. Udalosť vznikla v noci, zistilo sa to ráno.“ Takáto
príčina uvedená poškodenou tiež vychádza len z jej laického zisťovania. Jej tvrdenia v tomto smere

preto tiež nemožno považovať za odborné zistenie príčin požiaru. Príčiny požiaru nezistil ani ohliadajúci
technik F. A..

32. F. A. v rámci svojej svedeckej výpovede jednoznačne uviedol, že jeho úlohou na stavbe po požiari
bolo zisťovať rozsah škody, nie príčinu. On to ani nezisťuje, nie je na to odborník. Do zápisnice len

uviedol to, čo mu v súvislosti s možným spôsobením škody mal uviesť stavbyvedúci, ktorý mal uviesť,
že nevie z čoho to je, ale pravdepodobne tam došlo k skratu. To aj uviedol do toho zápisu. Na doplnenie
uviedol, že do zápisu neuviedol, že stavbyvedúci mu povedal, že tou príčinou bol skrat, ale uviedol,
že podľa jeho vyjadrenia nevie čo to bolo, ale že pravdepodobne to bol skrat. To, čo mu povedal
stavbyvedúci, to zaznamenal a na konci uviedol, že príčina neznáma, lebo on nebol schopný posúdiť a
ani nedokazoval, neskúmal, čo bolo v skutočnosti príčinou požiaru. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,

že štatutárny zástupca žalovaného nie je podpísaný na predmetnom zázname o ohliadke a štatutárny
zástupca žalovaného takúto príčinu sporuje. Namieta, aby príčina akokoľvek súvisela s činnosťou
žalovaného. Žalovaný totiž podľa neho počas času, kedy malo dôjsť k vzniku horenia, nevykonával na
stavbe žiadnu činnosť a podľa jeho názoru ani príčina vzniku horenia označená poisťovňou nesúvisí
s jeho činnosťou.

33. Príčinu požiaru následne neskúmali, a preto ani nezistili, ani zamestnanci žalobcu p. B. a p. I.,
ktorý boli následne na stavbe hlavne v súvislosti s tým, že zisťovali či došlo odstráneniu škody a aká
bola hodnota prác v súvislosti s týmto odstraňovaním. V tejto súvislosti vyhotovil pán B. aj záverečnú
správu, kde okrem iného konštatoval ako príčinu tej poistnej udalosti, toho požiaru, to isté, čo mal uviesť

stavbyvedúci. Tieto skutočnosti, že tam malo byť zapojené nejaké zariadenie však nemal podchytené v
nijakom zázname. O tom, že im stavbyvedúci mal povedať, že tam malo byť napojené nejaké elektrické
zariadenie, tiež nemá žiadny záznam, ktorý by stavbyvedúci podpísal. Nemá ani taký záznam, ktorý
by potvrdzoval zapojenie tepelného spotrebiča v miestnosti, ktorá horela. Pán B. a p. Senecky nezistili
žiadne pochybnosti, že by to malo byť nejak ináč, ako to mal stavbyvedúci žalovaného, vlastníčka

poškodenej nehnuteľnosti a ohliadajúci technik uvádzať. Vyššie je však uvedené, že stavbyvedúci
vyjadril len svoj laicky názor o možných príčinách požiaru. Za takýto laicky názor možno považovať aj
vyjadrenie majiteľky domu a p. A., ktorý sa jednoznačne vyjadril, že jeho úlohou nebolo skúmať príčinu
požiaru, nie je na to odborník. Príčina predmetného požiaru tak nepochybne ostala nezistená. V tejto
súvislosti je nutné dodať, že stavba v čase horenia nemala ešte vyplnený stavebný otvor/terasové dvere

a sklenené výplne ako východ z obývacej izby na terasu. Stavba teda nebola a nemohla byť ešte úplne
uzavretá. Nie je teda možné vylúčiť ani iné cudzie zavinenie inou treťou nepovolanou osobou pri vzniku
horenia.

34. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaný porušil nejaké svoje povinnosti,

v priamej príčinnej súvislosti s ktorými by vznikla majiteľke domu škoda v dôsledku požiaru. Samotná
poistená uviedla, že škodová udalosť vznikla v noci, zistilo sa to ráno. Uvedené tvrdenie, že k horeniu
došlo v noci preukazuje, že k začatiu zjavného horenia nemohlo dôjsť v čase, keď boli na stavbe
osoby poverené žalovaným, teda v čase keď bezprostredne vykonávali vysprávky ostenia pre okná. To
však nevylučuje, že už v čase výkonu ich činnosti v dome mohlo začať skryté horenie (tlenie), alebo

že toto začalo v príčinnej súvislosti s nejakou ich činnosťou v dome alebo zanedbaním nejakej ich
prevenčnej povinnosti, čo následne mohlo spôsobiť požiar po ich odchode zo staveniska. Tvrdenie
majiteľky o požiari v noci to nevylúčilo, avšak ani v priebehu dokazovania sa nepreukázalo, že by
horeniebolospôsobenévpriamejpríčinnejsúvislostisporušenímnejakýchpovinnostížalovaného,resp.
osôb, ktoré poveril výkonom stavebných prác v dome. Nebola preukázaná spojitosť medzi činnosťou

žalovaného v predchádzajúci pracovný deň, kedy pracovníci vykonávali prípravu stavebného otvoru
obývacej miestnosti pred osadením terasových dverí.

35. Žalobca v súvislosti so svojim uplatneným nárokom tvrdil hlavne to, že v dome počas noci bol
zapojený elektrický predlžovací kábel v navíjacom bubne so zapojeným elektrickým spotrebičom, ktorý

mal zabezpečiť zvýšenie teploty v priestoroch stavby. Žalobca však nepreukázal, že žalovaný vykonával
na stavbe činnosti, pri ktorých by bolo potrebné využiť nejaký tepelný spotrebič. Nebolo sporne, že
stavbanebolauzavretá,nastavbenebolažiadnaomietka,ktorúbybolomožnéapotrebnésušiťanebolo
preukázané, že by na stavbe bol nejaký spotrebič na účely zvýšenia teploty v priestoroch stavby. Nemalozmyslel ohrievať otvorenú a suchú stavbu. Na stavbe preukázateľne bola len elektrická miešačka.
Tá sa však nenašla poškodená (zhorená) na stavbe ráno po požiari. Ručná elektrická miešačka je
v obvyklej činnosti len keď ju pracovník drží v rukách a stláča tlačidlo, ktoré aktivuje jej činnosť,

resp. stlačí aktivačnú poistku a realizuje samotné miešanie. Je vysoko nepravdepodobné, aby osoby
vykonávajúceprácenastavbenechaliposvojomodchodnevčinnostiaktívnumiešačkuniekdepoloženú
so stlačenou aktivačnou poistkou. Je to priam vylúčené, lebo hluk aktívnej miešačky by im nedovolil
odísť zo stavby bez toho, aby si to nevšimli. Je málo pravdepodobné, aby stavebný robotníci nechali
ručnú elektrickú miešačku nevyčistenú po ukončení práce. Ak by ju nechali nevyčistenú, na druhý deň

by po zaschnutí miešaného materiálu bolo čistenie omnoho náročnejšie. Je málo pravdepodobné
aj to, že by miešačku čistili v aktívnom stave, teda zapojenú na elektrickú energiu a so stlačenou
aktivačnou poistkou. Ak by aj po odchode robotníkov zo stavby ostala miešačka v neaktívnom stave,
ale zapojená do elektrickej siete, je podľa názoru súdu málo pravdepodobné, aby skratovala miešačka
v neaktívnom stave (resp. podľa názoru súdu je viac pravdepodobné, že by miešačka mohla skratovať
pri jej riadnom používaní alebo pri jej spúšťaní. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť aj, že je

málo pravdepodobné to, aby robotníci nechali počas noci v otvorenej stavbe elektrické zariadenie nie
nepatrnej hodnoty. Aj súdu sa javí prirodzené, že si takéto zariadenie za daných okolnosti pracovníci
berú zo sebou po odchode zo staveniska. Spôsobenie skratu od miešačky by nepochybne vychádzalo
z predpokladu, že predmetná miešačka bola po odchode pracovníkov zo stavby v elektrickej sieti, t.j. že
bola napojená do elektrického bubna a ten bol cez kábel pripojený do elektrickej rozvodovej skrine, ktorá

sa nachádza mimo domu. V priebehu dokazovania však nebolo preukázané, že kábel bol pod napätím,
lebo táto skutočnosť nebola nijako zisťovaná a nevyplýva ani z ohliadky — Zápisu o poškodení zo
dňa 26.01.2023. Ohliadajúci technik Legnavským, neuvádzal, že by bol kábel pod napätím. Existujúce
dohady o kábli pod napätím nie sú technicky podložené, a teda ani preukázané. Ani z fotografii, ktoré
boli vyhotovené v súvislosti s poistnou udalosťou nevyplýva, že kábel, ktorý je uvedený na fotografiách,

bol v čase odchodu stavebných pracovníkov zo stavby alebo v čase horenia zapojený v elektrickej sieti
— pripojený na rozvodnú skriňu. Stavba nebola uzavretá a táto skutočnosť nevylučuje ani to, že v noci
na stavbu prišli neoprávnene iné cudzie osoby, ktoré použili elektrický bubon s káblom na je zapojenie
do rozvodnej skrine, ako aj na zapojenie nejakého prineseného elektrospotrebiča, s ktorým manipulovali
takým spôsobom, že spôsobili v dome požiar. Napokon nie je vylúčené ani to, že osoby vykonávajúce

stavebnú činnosť v dome ráno po požiari pred oznámením požiaru štatutárnemu zástupcovi žalovaného,
vypli až ráno z rozvodnej skrine kábel, ktorý bol celú noc pod napätím a zároveň aj odstránili zhorený
elektrospotrebič,ktorýspôsobilpožiar.Rozhodujúcevšakprerozhodnutiesúdubolo,že tietoskutočnosti
žalobcom preukázané neboli.

36. Keďže počas dokazovania nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného v priamej príčinnej
súvislosti s ktorou by na predmetnej stavbe poistenej majiteľke vznikla škoda a nebola teda preukázaná
akákoľvek spojitosť činnosti žalovaného, ktorá mohla predchádzať škodovej udalosti, dospel súd
k záveru, že žalovaný nie je v danom konkrétnom prípade osobou pasívne vecne legitimovanou
a nevznikla mu teda povinnosť nahradiť žalobcovi sumu 8.100 eur s príslušenstvom. Súd preto žalobu

žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

37. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej aj „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov
v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné

uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej

lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.