Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/140/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122436157
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6122436157.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: K&K-Systems, s.r.o., so
sídlom Rampová 6, 040 01 Košice - mestská časť Džungľa, IČO: 47 179 228, zastúpený Advokátska
kancelária GOGA a spol. s.r.o., so sídlom Kupeckého 4, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 863
947, proti žalovanému: SPORTxLysa s.r.o., so sídlom Budovateľská 34, 080 01 Prešov, IČO: 52 705

153, zastúpený JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou, Grešova 7, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 518, o
zaplatenie sumy 12.864,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 21Cb/150/2022 - 71 zo dňa 20.02.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozsudok č.k. 21Cb/150/2022-71 zo dňa 20.02.2024 v jeho III. a IV. výroku a v rozsahu
zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho I. výroku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom
rozhodol tak, že:
I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 4.4.2023 z a m i e t a.
II. Konanie v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 4.914 eur, ako aj v časti týkajúcej sa zaplatenia 9 %

ročného úroku z omeškania zo sumy 4.914 eur od 10.12.2020 do zaplatenia z a s t a v u je.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, doručenej pôvodne upomínaciemu súdu Banská Bystrica dňa 30.09.2022,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 12.864,88 eura s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.864,88 eura od 10.12.2020 a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur.

3. Žalobca dôvodil, že u spoločnosti AURIOL spol. s r.o., IČO: 45 504 831, objednal výkopové
práce pásovým bagrom a IPH kladivom, čím zabezpečoval svoj záväzok podzemného uloženia
vysokonapäťového kábla pre spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s., Košice, IČO: 36 599 361
s miestom výkopových prác - lyžiarsky svah pri obci Olejníkov. AURIOL spol. s r.o. výkopové práce na
lyžiarskom stredisku zrealizovala, ich cenu vyúčtovala faktúrou č. 20B1073 zo dňa 09.11.2020 vo výške
25.729,75 eur bez DPH. Do vykopaných priestorov si žalovaný bez právneho titulu uložil svoju techniku

pre potreby umelého zasnežovania, čím sa bezdôvodne obohatil, pretože vykopané priestory využil pre
svoje potreby, t. j. pre potreby umelého zasnežovania lyžiarskeho vleku, ktorý prevádzkuje, a to bezprimeraného protiplnenia voči žalobcovi, ktorému vznikol záväzok zaplatiť spoločnosti AURIOL spol. s
r.o. odmenu za výkopové práce. Keďže žalobca aj žalovaný využili výkopové práce na lyžiarskom svahu
rovnako, teda na podzemné uloženie svojej veci, mali by sa rovnakou mierou podieľať na nákladoch

spojených za zrealizovanie výkopu, čo zodpovedá odmene spoločnosti AURIOL spol. s.r.o. za vykonané
dielo, t.j. žalovaný vo výške jednej polovice (1/2 z 25.729,75 eura), teda v sume v 12.864.88 eura.
Na pojednávaní konanom dňa 20.02.2024 uviedol, že podľa dohody medzi ním a spoločnosťou AURIOL
spol. s r.o., ako aj vyplývajúc z projektovej dokumentácie k dielu, resp. zákazke boli dohodnuté rozmery
výkopu o šírke 0,7 m a hĺbke 1,2 m. Spoločnosť AURIOL vykonávala pre žalovaného na iných miestach

výkopové práce pre účely uloženia zasnežovacej techniky, čo bol aj základný motív, prečo sa žalobca
obrátil na spoločnosť AURIOL spol. s r.o. , aby v subdodávke vykonala dielo. Pri realizácii diela bol okrem
zástupcu žalobcu a zástupcu spoločnosti AURIOL spol. s r.o. vždy prítomný aj zástupca žalovaného pán
A., ktorí spolu komunikovali. Výkop bol teda ovplyvňovaný z hľadiska žalovaného a aj jeho predstáv. Z
uvedeného dôvodu žalobca spoločnosti AURIOL, spol. s r.o. nenamietal šírku výkopu, ktorý vnímal a
videl, že je širší ako tá, ktorá bola dohodnutá, pretože mal vedomosť o skutočnosti, že žalovaný mal v

úmysle do výkopu vložiť techniku umelého zasnežovania. Preto očakával, že spoločnosť AURIOL spol. s
r.o. časť výkopu podľa dohodnutých rozmerov vyúčtuje žalobcovi a časť, že si vysporiada so žalovaným,
čo sa nestalo.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, argumentujúc, že je síce pravdou, že si do výkopu uložil svoju

techniku pre potreby umelého zasnežovania, ale vykonal tak so súhlasom vlastníka a investora stavby
(Východoslovenská distribučná, a.s. - ďalej len VSD, a.s.), s ktorou má žalovaný vysporiadané všetky
práva a povinnosti, ktoré mu z tohto titulu vznikli. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobcova povinnosť
uloženia vysokonapäťového kábla pre investora VSD, a.s. nespočívala len v prevedení výkopových
prác (podľa faktúry od spoločnosti AURIOL spol. s r.o.), ale aj z vykonania obsypov (uloženie kábla do

pieskového vlôžka) a následných zásypov výkopu, ktoré činnosti nevykonal žalobca, ale žalovaný na
vlastné náklady, napriek tomu, že za tieto činnosti bola žalobcovi zo strany VSD, a.s. zaplatená odmena.
Namiestožalobcu,žalovanývykonalajvýkopovéprácenačastivýkopu,ktorýnezrealizovalaprežalobcu
spoločnosť AURIOL spol. s r.o., a aj za tento úsek zaplatil investor žalobcovi odmenu v plnej výške.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

- žalobca si u spoločnosti AURIOL spol. s r.o. objednal výkopové práce pásovým bagrom a IPH
kladivom (objednávka č. 10092020/2 zo dňa 10.09.2020 – výkop s pásovým bagrom 1m3/15 eur
bez DPH, práca s kladivom 1m3/40 eur bez DPH), čím zabezpečoval svoj záväzok podzemného

uloženia vysokonapäťového kábla pre spoločnosť Východoslovenská distribučná, a. s., Košice, IČO:
36 599 361. Miestom výkopových prác bol lyžiarsky svah pri obci Olejníkov. Cenu výkopových prác
vyúčtovala spoločnosť AURIOL spol. s r.o. faktúrou č: 20B1073 zo dňa 9.11.2020 vystavenou na sumu
25.729,75 eur bez DPH. Do vykopaných priestorov si žalovaný uložil svoju techniku pre potreby umelého
zasnežovania (uvedené skutočnosti boli skutočnosťami nespornými);

- spoločnosť AURIOL spol. s r.o. si v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
29Cb/68/2021 uplatnila voči žalobcovi zaplatenie sumy 25.729,75 eur ako nezaplatenej ceny za
vykonané práce na základe objednávky č. 10092020/2. Keďže žalobca v priebehu konania zaplatil
spoločnosti AURIOL spol. s r.o. sumu zodpovedajúcu objednávke VSD a.s. (9.828,- eur), v uvedenom
konaní29Cb/68/2021vzalaspoločnosťAURIOLspol.sr.o.žalobuvtejtočastispäť (predmetomkonania

tak ostalo zaplatenie sumy 15.901,75 eur).

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 536 zák. č. 513/1991 Zb. v platnom znení - ďalej len
Obchodný zákonník alebo len OBZ (právna úprava zmluvy o dielo), § 546 ods. 1 OBZ, § 548 ods. 1 OBZ
(právna úprava vzniku povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu za vykonané dielo), § 451

zák. č. 40/1964 – Občiansky zákonník alebo OZ (právna úprava bezdôvodného obohatenia), § 456 OZ
(právna úprava vydania bezdôvodného obohatenia).

7. Podriadiac zistený skutkový stav pod vyššie uvedené právne normy súd prvej inštancie žalobu
zamietol argumentujúc, že žalobca tvrdený nárok nepreukázal. Nepreukázal, že rozmery výkopu

realizované spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. boli väčšie (čomu by mala zodpovedať vyššia suma
vyúčtovaná spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. v porovnaní so sumou, ktorú žalobca vyúčtoval VSD a.s.)
keďže nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce jeho vzťah so spoločnosťou VSD a.s. (napr. zmluvu
o dielo, alebo objednávku, faktúru, ktorú vystavil spoločnosti VSD a.s., projektovú dokumentáciu, podľaktorej sa mal výkop zrealizovať), na základe ktorých by súd mohol preveriť pravdivosť jeho tvrdenia
porovnaním týchto dokladov s objednávkou zo dňa 10.9.2020 a faktúrou č. 20B1073, ktorá mu bola
vystavená spoločnosťou AURIOL spol. s r.o.. Pre úplnosť uviedol, že ak by aj žalovaný preukázal vyššie

uvedené tvrdenie (že rozmery výkopu realizované spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. boli väčšie, čomu
by mala zodpovedať vyššia suma vyúčtovaná spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. v porovnaní so sumou,
ktorú žalobca vyúčtoval VSD a.s.) nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalobca za
žalovaného spoločnosti AURIOL spol. s r.o. v súvislosti s predmetným výkopom doposiaľ nič neuhradil.

7.1. Ako irelevantný pre rozhodnutie označil súd prvej inštancie argument žalobcu, že nemal vedomosť
o súhlase spoločnosti VSD a.s. s uložením zasnežovacej techniky do výkopu pre žalovaného. Žalobca
totiž nepreukázal, že by mal byť účastníkom takejto dohody a prípadná dohoda uzatvorená medzi
žalovaným a VSD a.s. sa ho netýkala (nakoľko ide o odlišný právny vzťah od právneho vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou VSD a.s., na základe ktorého vykonal žalobca výkopové práce pre VSD
a.s. prostredníctvom AURIOL spol. s r.o.). Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca mal pre VSD a.s.

zabezpečiťvýkopzadohodnutýchpodmienokanebolojehovecourozhodovaťotom,čobudedovýkopu
uložené. Zdôraznil aj to,že ak žalobca tvrdí, že žalovaný uviedol nepravdivé skutočnosti o existencii
súhlasu VSD a.s. s uložením zasnežovacej techniky do výkopu, je na ňom, aby svoje tvrdenie preukázal
(čo sa však v priebehu dokazovania nestalo). O tom, že spoločnosť VSD a.s. udelila žalovanému
súhlas svedčí to, že ako VSD a.s., tak aj žalovaný svoje inžinierske stavby riadne skolaudovali

podľa v stavebnom povolení schválenej totožnej projektovej dokumentácie. Preto je nemysliteľné, aby
kolaudácia prebehla bez vedomosti jednej, či druhej strany o tom, že svoju techniku majú uloženú
v spoločnom výkope. Pokiaľ ide o opakované vyjadrenia žalobcu v jeho písomných podaniach, kde
sa odvolával na skutočnosť, že vykonanie diela spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. nezodpovedalo
objednávke zo strany VSD a.s. vo vzťahu k žalobcovi (ani nezodpovedalo ňou zaplatenou časťou

odmeny za toto dielo), tieto tvrdenia opäť neboli v priebehu konania preukázané. Nepreukázaným bolo
aj tvrdenie žalobcu, že by žalovaný bol v právnom vzťahu so žalobcom, prípadne so spoločnosťou
AURIOL spol. s r.o. ohľadne výkopu, z ktorého vzťahu by mu vyplývala povinnosť zaplatiť odplatu za
zrealizovanie predmetného výkopu. Nepreukazaným ostalo aj tvrdenie, že žalovaný mal vplyv na rozsah
výkopových prác a ani tvrdenie, že v zákazke boli dohodnuté rozmery výkopu o šírke 0,7m, hĺbke 1,2m,

dĺžke približne 500m s tým, že vzhľadom na členitosť terénu sa bude účtovať skutočná dĺžka v rámci
porealizačného zamerania (uvedené skutočnosti nevyplývajú zo žalobcom predloženej objednávky č.
10092020/2 zo dňa 10.9.2020, v ktorej je predmet objednávky definovaný inak ako tvrdí žalobca).

8. Na pojednávaní konanom dňa 20.2.2024 súd zamietol návrh žalobcu na vykonanie dôkazov

argumentujúc koncentráciou konania. K procesnému postupu súdu prvej inštancie je ešte potrebné
uviesť, že návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, keďže rozhodnutie v prejednávanej veci
nezávisí od otázky, ktorá je riešená v konaní vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn.
K1-29Cb/68/2021, ktorú by nebol oprávnený riešiť konajúci súd v tomto konaní.

9. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP
s tým, že priznal ich v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie - jeho I., III. a IV. výroku podal včas odvolanie žalobca
z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP.

10.1. Dôvodí, že súd prvej inštancie viacerými protirečivými argumentmi zaťažil napadnuté rozhodnutie
zmätočnosťouanesprávnymprocesnýmpostupomporušilprávožalobcunaspravodlivúsúdnuochranu.

10.2. Argumentuje, že uplatnený nárok je regresným nárokom závislým od výsledku sporu vedeného

na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 29Cb/68/2021 na tom základe, že výkop bol zrealizovaný
o väčších rozmeroch, ako si VSD a.s. (objednávateľ žalobcu) objednala, prevzala a zaplatila, teda
žalobca má za to, že je aktívne legitimovaný domáhať sa voči žalovanému nároku z bezdôvodného
obohateniazauloženiezasnežovacejtechnikydotejčastivýkopu,ktorározmerovoprevyšovalarozmery
objednané zo strany VSD a.s. Náklady za realizáciu na prevyšujúcej časti výkopu má podľa uplatnených

nárokov spoločnosti AURIOL spol. s r.o. v inom konaní znášať žalobca, preto má byť žalobca v prípade
neúspechu v spore so spoločnosťou AURIOL spol. s r.o. považovaný za oprávnený subjekt k tejto
prevyšujúcej časti výkopu, ktorá nebola krytá objednávkou a platbou zo strany VSD a.s.. Žalobca chcel
výkop len o rozmeroch potrebných pre svojho objednávateľa VSD a.s. Spoločnosť AURIOL spol. s r.o.ho vykopala 2,5 krát väčší. Ak teda v zmysle rozhodnutia Mestského súdu Košice v konaní vedenom
pod sp. zn. 29Cb/68/2021, kde žalobca vystupuje ako žalovaný, bude zaviazaný doplatiť spoločnosti
AURIOL spol. s r.o. aj za prevyšujúcu časť výkopu, potom je na mieste, aby si časť nákladov na časť

výkopu prevyšujúci potreby a platbu VSD a.s. uplatnil voči žalovanému, ktorý ju využil pre svoje účely
bez akéhokoľvek vzťahu s inou osobou.

10.3. Žalobca k skutkovému tvrdeniu uvedenému v odseku 33 rozhodnutia súdu prvej inštancie
zdôraznil, že nikdy netvrdil, že by využil výkopové práce na lyžiarskom vleku na podzemné uloženie

svojej veci. Žalobca iba zabezpečoval výkop pre VSD a.s., pričom do výkopu si uložil svoju vec VSD a.s.
a žalovaný (VSD a.s. do svojej časti, ktorá bola rozmerovo užšia a žalovaný do zvyšnej). Keďže žalovaný
nemal vzťah so žiadnym subjektom, t.j. ani so žalobcom, ani s realizátorom výkopu AURIOL spol. s r.o.
a ani s VSD a.s., (čo iba tvrdil, ale nepreukázal) je zrejmé, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keď
bezplatne a bez súhlasu akejkoľvek oprávnenej osoby uložil svoju vec do výkopu, ktorého zrealizovanie
má hodnotu, ktorú by mal žalovaný znášať. Sporným je, na úkor koho došlo k takémuto obohateniu zo

strany žalovaného.

10.4. K odseku 34. odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ uviedol, že vzťah žalobcu
a VSD a.s. bol nesporný, žalovaný ho nespochybňoval. Práve naopak, vychádzal z toho vzťahu, keď
v rámci svojej procesnej obrany tvrdil, že mal vopred s VSD a.s. dohodnuté, že si môže uložiť svoju

techniku umelého zasnežovania do výkopu (ktorý si objednal VSD a.s.), aj keď túto dohodu s VSD a.s.
nepreukázal (dôkazná povinnosť zaťažovala žalovaného a nemôže byť na ťarchu žalobcovi).

10.5. V ďalšom zdôraznil, že bolo v konaní pred súdom prvej inštancie navrhované vykonanie viacerých
dôkazov, ktoré súd nevykonal. Zo strany žalobcu bol navrhnutý listinný dôkaz – žiadosť žalobcu

adresovanú AURIOL spol. s r.o. o opravu faktúry z dôvodu objednaných menších výkopových rozmerov,
v ktorej tieto rozmery boli presne špecifikované (s tým, že toto boli pôvodne dohodnuté rozmery).
Žalobca zdôraznil, že po predbežnom právnom názore súdu prvej inštancie nedostal priestor na
doplnenie dokazovania za účelom preukázania sporných skutočností. Uviedol, že právny zástupca
žalovaného vo vyjadrení zo dňa 13.2.2023 navrhol vypočuť za žalovanú stranu B. C., D. E. E., B.

C. (konateľov žalovaného), svedkov F. A. (zodpovedného zástupcu žalovaného na stavbe), G. F. H.
(konateľa spoločnosti AURIOL spol. s r.o.) a zároveň navrhol pripojiť aj súdny spis sp. zn. 29Cb/68/2021.
Žalobca sa s týmito navrhnutými dôkazmi stotožnil, pretože smerovali k objektivizáciu skutkového
stavu, teda k preukázaniu rozhodujúcich skutočností, ktoré súd prvej inštancie nakoniec považoval
za nepreukázané. Žalobca v žiadnom z vyjadrení nenamietal ich nedôvodnosť a keďže ich navrhol

už žalovaný, nenamietal ich duplicitne. Odvolateľ tak tvrdí, že ak súd tieto dôkazy nevykonal (hoci
ich vykonanie nebolo žalobcom namietané a nebolo povinnosťou žalobcu navrhovať dôkazy, ktorých
vykonanie už navrhovala protistrana) a potom skutočnosti, ktoré sa nimi mali preukázať, považoval za
nepreukázané, ide o nesprávny procesný postup, ktorým nebolo umožnené žalobcovi uplatňovať jeho
procesné práva.

10.6. Ako nesprávne označuje odvolateľ aj zamietnutie návrhu na prerušenie konania z dôvodu
hospodárnosti do skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 29Cb/68/2021,
argumentujúc, že v konaní skutkovo aj právne od začiatku nadväzoval na uvedené konanie s tým,
že v prípade úspechu si nároky voči žalovanému nebude uplatňovať. Žalovaný potvrdzoval existenciu

skutkových dejov a základ vzťahu medzi žalobcom, žalovaným, AURIOL spol. s r.o. a VSD a.s. vo
väzbe na ukladanie jeho techniky umelého zasnežovania. Žalovaný popieral iba právne tituly niektorých
vzťahov, nie to, že vzťahy a väzby tam neexistovali.

11. Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých

výrokoch zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,

oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že je dôvodné.14. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené.

14.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa

príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie

správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

14.2.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b/CSP(súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnil

strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa
strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom

vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a

právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

14.3. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnostialebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

14.4. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

15. Na úvod odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na nasledovné zákonné

ustanovenia:

15.1. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -
povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa

vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej
obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

15.2. Jednou zo zásad ovládajúcich sporové konanie je zásada koncentrácie konania, ktorá znamená,
že strany sporu nemôžu vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v
jeho určitom štádiu. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky
procesnéhoútokuaprocesnejobrany(skutkovétvrdenie,popretieskutkovýchtvrdeníprotistrany,návrhy

na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky
- § 149 CSP). Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je uplatnený včas,
nebude sa naň prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Včas nie je uplatnený, ak to strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP). Najneskôr je

možné ich predložiť do vyhlásenia uznesenia súdu prvej inštancie o skončení dokazovania (§ 154 CSP).

16. Podľa obsahu spisu žalobca v žalobe uvádza skutkové tvrdenia, od ktorých odvodzuje uplatnený
nárok a ako dôkazy ho preukazujúce označuje fa. č. 20B1073 a predžalobnú výzvu.
Žalovanývodporenárokpopiera,keďtvrdí,žesícejepravdou,žesidovýkopuuložilsvojuzasnežovaciu

techniku,nourobiltaksosúhlasomVSDa.s.,ktorásiužalobcuvýkopobjednala.Akodôkazpreukazujúci
toto tvrdenie označuje výsluch žalovaného a výsluch Bc. Juraja Figuru (konateľa AURIOL spol. s r.o.).
Po návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní, súd uznesením vydaným podľa § 167 ods. 4 CSP
vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, uviedol ďalšie skutočnosti, označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Reagujúc na uznesenie žalovaný navrhuje výsluch G. F. H., F. A., starostu

obceDrienicazapríslušnýstavebnýúrad,B.C.,D.E.E.,B.C.avykonanielistinnéhodôkazu–pripojenie
spisu vedeného na Mestskom súde v Košiciach sp.zn. 29Cb/68/2021.
Následne bolo vo veci vytýčené pojednávanie, kde súd po úvodných prednesoch strán a úkonoch
podľa § 181 ods. 2 CSP (určenie, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré nesporné,
ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, uvedenie predbežného právneho posúdenia veci) zamietol

návrhy žalobcu na vykonanie dôkazov (prednesené na tomto pojednávaní), argumentujúc koncentráciou
konania s tým, že ani v žalobe, ani vo vyjadrení k odporu žalovaného uvedené neboli.

17. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, čo je účelom a zmyslom predbežného právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie. Jeho účelom je, aby sporové strany neboli „prekvapené“ právnym

názorom súdu uvedeným v rozhodnutí, aby vedeli, ktoré skutkové okolnosti považuje súd za právne
významné pre rozhodnutie a mohli sa tak zamerať na tvrdenia (a predkladať k nim dôkazy) počas
konania. Zhrnúc uvedené, ide o prevenciu prekvapivého rozhodnutia súdu a „usmernenie“ procesnej
aktivity strán.Vzhľadom na tento účel predbežného právneho posúdenia je súd povinný po jeho poskytnutí umožniť
stranám sporu adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku/obrany.

18. Odvolací súd musí konštatovať, že súd prvej inštancie svojim postupom, keď nevykonal dôkazy
navrhnuté žalobcom na pojednávaní, kde bola ním vec predbežne právne posúdená (argumentujúc
koncentráciou konania), odňal žalobcovi jemu patriace procesné právo (navrhovať dôkazy na
preukázanie skutkových tvrdení), a to v intenzite dosahujúcej porušenie práva na spravodlivý proces.

Uvedené je vypuklejšie o to viac, keď zároveň nevykonal ani dôkazy navrhnuté žalovaným (o ktorých
žalobca tvrdí, že s ich vykonaním sa stotožnil a nevidel „potrebu“ navrhovať ich duplicitne).
Nie je totiž zákonnou povinnosťou navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré navrhla protistrana, aj keď
z dôvodu „opatrnosti“ je to žiadúce, ako to napokon vyplýva aj v prejednávanom spore zo vzniknutej
situácie.

19. Pretože došlo v konaní pred súdom prvej inštancie k naplneniu odvolateľom tvrdeného odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd uznesenie v jeho III. a IV. výroku zrušil (§ 389
ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

20.Povrátenívecisúdprvejinštancieumožnístranámsporurealizovaťimpriznanésporovýmipredpismi

procesné práva a vo veci opätovne rozhodne. Svoje rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby spĺňalo
atribúty podľa § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

21. Pokiaľ ide o výrok I. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom bol potvrdený ako vecne
správny, pretože aj odvolací súd má za to, že nie sú naplnené zákonné podmienky na prerušenie

konania. Všetky otázky, ktoré rieši súd prvej inštancie v konaní vedenom na Mestskom súde v Košiciach
pod sp.zn. 29Cb/68/2021, relevantné pre rozhodnutie o nároku uplatnenom v tomto konaní si môže
vyriešiť sám.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v §

419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
zvonu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).