Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100C/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123205174
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2123205174.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrnavasudkyňouJUDr.LuciouPoništovou,Ph.D.vsporežalobcu:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom C., A. XXX, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o. so sídlom v Hlohovci,
Hollého 20, IČO: 47 256 371 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, právne
zastúpený: JUDr. Dalibor Pavelka, advokát so sídlom v Hlohovci, Pribinova 46 o neúčinnosť právneho
úkonu takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon prevodu vlastníckeho práva darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
pod č. V2008/2022 zo dňa 19.09.2022, ktorou darca E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX previedla
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 k nehnuteľnostiam, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na

pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX, pozemok registra „C“ parcela č. XXXX/XXX o výmere 627
m2, druh pozemku záhrada a pozemok parcela registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 493 m2,
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie D.,
je voči žalobcovi právne neúčinný.

II. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd určil, že právny úkon prevodu vlastníckeho práva titulom
darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Hlohovec - katastrálnym odborom pod

číslomV2008/2022zodňa19.09.2022,ktoroudarcaE.B.,02.08.1974,bytomXXXXXD.XXX,previedla
spoluvlastnícky podiel v 1/3 vzhľadom k celku k nehnuteľnostiam a to rodinný dom súpisné číslo 522
postavený na pozemku parcela registra „C“ XXXX/XXX, pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX
o výmere 627 m2, druh pozemku záhrada a pozemok registra „C“ parcelné číslo XXXX/XXX o výmere
493m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie,ktorébolizapísanénalistevlastníctvaXXvedenom
Okresným úradom Hlohovec, katastrálnym odborom pre okres Hlohovec, obec D., kat. územie D. sú
voči žalobcovi právne neúčinné.

2. V žalobe uviedol, že žalobca vedie voči E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. XXX, exekučné
konanieuE.A.F.,súdnehoexekútorapodč.k.166EX628/22atonazákladevykonateľnéhoexekučného
titulu na peňažné plnenie, teda z rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 8C 283/2015 - 248 zo dňa
05.04.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 26 Co 71/2020 zo dňa 31.03.2021 a
z uznesenia Okresného súdu Trnava 8C 283/2015 - 300 zo dňa 12.05.2022, ktorým sa uložilo povinnej
E. B. zaplatiť pohľadávku 4 178,50 Eur a príslušenstvo 562,32 eur žalobcovi. Dňa 08.09.2022 začalo

exekučné konanie a dňa 13.09.2022 bolo vyhotovené upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo
doručené povinnej E. B. dňa 19.09.2022. V predmetnom upovedomení bolo uvedené poučenie, že nie je
možnénakladaťsmajetkompodliehajúcimexekúciiažetakýtoprávnyúkonjezároveňmožnéodporovať
a je voči veriteľovi neúčinný. Dňa 19.09.2022 bol povolený vklad darovacej zmluvy číslo V 2008/2022,ktorej predmetom bolo darovanie spoluvlastníckeho podielu v 1/3 vzhľadom k celku na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve povinnej E. B. na darcu teda žalobcu na nehnuteľnostiach a to na pozemku parcela
registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XXX o výmere 627 m2, vedené ako

záhrada a na pozemku parcela registra „C“ evidované na katastrálnej mape parcelné číslo XXXX/XXX
o výmere 493 m2 vedené ako zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so súpisným číslom 522
postavený na pozemku XXXX/XXX, vedené na liste vlastníctva číslo XX, katastrálne územie D.. Podľa
názoru žalobcu je nesporné, že predmetná pohľadávka žalobcu ako veriteľa voči matke žalovaného
ako dlžníkovi je v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka vymáhateľná ešte pred darovaním

predmetných nehnuteľností.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že skutočnosti uvádzané v žalobe sú pre neho nové,
nemal o nich žiadnu vedomosť, sporný rodinný dom patril jeho starému otcovi G. A., ktorý zomrel
XX.XX.XXXX a dedičské konanie sa uskutočnilo 16.08.2022 pod č. 12D/192/2021. Po jeho smrti dom
zdedili jeho tri deti, a to H. A., G. A. a matka žalovaného, a to každý v 1/3. V tomto dome býva so

svojou matkou, sestrou, so svojou priateľkou a ich maloletou dcérou. Pred rozvodom manželstva tam
býval aj žalobca. Dom bol viac rokov bez údržby a vyžadoval nutné rekonštrukčné práce na udržanie
spôsobilosti na bývanie. Po ukončnení dedičského konania si žalovaný vybavil v Slovenskej sporiteľni
hypotekárny úver vo výške 57800,- eur, z ktorého vyplatil matkiných súrodencov, každého po 20000,-
eur a suma 17800,- eur zostala na rekonštrukciu domu. Matka žalovanému svoj spoluvlastnícky podiel

darovala a žalovaný sa zaviazal umožniť jej a svojej sestre právo dosmrtného bývania v predmetnom
rodinnom dome. Ďalej vo vyjadrení popísal, aké rekonštrukčné práce na predmetom dome realizoval
a s akými nákladmi. Po prijatí žaloby ho matka informovala, že žalobcovi spláca dlh, a to tak, že v mesiaci
júl a august 2022 mu poslala 40,- eur a od októbra 2022 doteraz spláca dlh po 20,- eur na účet exekútora.
V závere uviedol, že je pripravený matke pomôcť splácať dlh voči žalobcovi a že prevod domu do svojho

vlastníctva nebol robený zo žiadnych špekulačných dôvodov. Bola to nutnosť, pretože súrodenci matky
mali záujem vysporiadať podielové spoluvlastníctvo a dom vyžadoval neodkladnú rekonštrukciu, na
ktorú sa žalovaný podujal.

4. Žalobca v rámci repliky uviedol, že na posúdenie dôvodnosti žaloby nemá vplyv okolnosť, že sa

musela vykonať nejaká nevyhnutná oprava rodinného domu, ani okolnosť, že ostatní súrodenci žiadali
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, ani okolnosť, že na predmetnej nehnuteľnosti je záložné právo
v prospech banky. Potvrdil, že rokovania medzi žalobcom a žalovaným prebehlo, ale žalovaný síce chcel
pomôcť matke uhradiť dlh, ale výšku splátky uviedol neakceptovateľnú pre žalobcu. Uviedol, že žalovaný
netvrdí pravdu, ak uvádza, že matka ho informovala až po prijatí žaloby, že má dlh voči žalobcovi, ktorý

spláca, nakoľko žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal žalovaného listom, aby do
dňa 07.07.2023 uskutočnil žalovaný nápravu.

5. V rámci dupliky žalovaný uviedol, že darovaciu zmluvu s matkou uzatvorili ešte v auguste 2022,
teda ešte predtým, než bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 13.09.2022, ktoré bolo

matke doručené dňa 19.09.2022. Právny zástupca žalobcu mu poslal výzvu zo dňa 26.06.2023, teda po
desiatich mesiacoch od uzatvorenia darovacej zmluvy.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa
13.09.2022, list advokátskej kancelárie JUDr. Peter Peružek s.r.o. zo dňa 26.06.2023, doručenka zo dňa

29.06.2023, doručenka zo dňa 19.09.2022, rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 5.apríla 2029 č. k.
8C/283/2015-248, rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.marca 2021 č. k. 26Co/71/2020-284,
uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 12.mája 2022, výpis z listu vlastníctva č. XX, katastrálne
územie D., rodný list žalovaného a ďalšieho spisového materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný je synom žalobcu a bývalej manželky žalobcu E. B..

8. Okresný súd Trnava dňa 5.apríla 2019 pod č. k. 8C/283/2015-248 v konaní o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne E. B. a žalovaného – tu žalobcu okrem iného uložil E. B.
povinnosť zaplatiť tu žalobcovi na vyporiadanie jeho podielu sumu vo výške 4178,50 eur do 120 dní

od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.04.2021 a vykonateľnosť dňa
21.8.2021. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 31.marca
2021 pod č. k. 26Co/71/2022-284.9. Uznesením zo dňa 12.mája 2022 Okresný súd Trnava pod č. k. 8C/283/2015-300 uložil žalobkyni
povinnosť zaplatiť žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 562,32 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.06.2022 a vykonateľnosť

dňa 20.6.2022.

10. Dňa 13.09.2022 vydal exekútor E. A. F. v konaní vedenom pod č. 166Ex 628/2022-3 upovedomenie
o začatí exekúcie voči E. B. na základe vyššie uvedených rozhodnutí súdu. Predmetné upovedomenie
bolo E. B. doručené dňa 19.09.2022.

11. Z výpisu z katastra nehnuteľností č. 21 pre katastrálne územie D. súd zistil, že žalovaný nadobudol
nehnuteľnosť – pozemok, parcela registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 627 m2, druh pozemku záhrada
a parcelu registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 493 m2 zastavaná plocha a nádvorie a rodinný dom so
súp. č. XXX na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/XXX na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad

bol povolený pod č. V2008/2022 zo dňa 19.09.2022 a kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod č.
V80/2023 zo dňa 14.02.2023.

12. Listom zo dňa 26.06.2023 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie predmetného
spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/3 ohľadom celku k predmetným nehnuteľnostiam E. B..

13. Uznesením Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 23OdK/196/2024 bol na majetok dlžníka E. B.
vyhlásený konkurz.

14. Podľa § 42a ods. 1 až 3 písm. a) Občianskeho zákonníka (OZ), veriteľ sa môže domáhať, aby súd

určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej
pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z
jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

15. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť

svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou
prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo

v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117), alebo ktorý dlžník
urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak
druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho
veriteľa.

16. Podľa § 42b ods. 1, 2, 4 OZ, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

17. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech.

18. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali
odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám
len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich
predchodcovi.

19. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať
uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku;
ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

20. Účelom a zmyslom objektívneho odporového práva je kvalifikovaná majetková saturácia veriteľa,

spočívajúca v reštitúcii pôvodného zodpovednostného vzťahu veriteľa a dlžníka v prípadoch, keď je
tento vzťah modifikovaný takým konaním dlžníka, ktoré objektívne odporové právo kvalifikuje ako
konanie ukracujúce možnosť veriteľa uspokojiť sa z majetku dlžníka. Takéto konanie dlžníka je právne
reprobované a vyvoláva následok vo forme vzniku tzv. subjektívneho odporového práva veriteľa.Obsahom tohto práva je oprávnenie domáhať sa tzv. relatívnej neúčinnosti tých právnych úkonov
dlžníka, ktoré spĺňajú pojmové znaky ukracovania veriteľa. Subjektívne odporové právo veriteľa smeruje
voči tretej osobe, t. j. subjektu, do ktorého majetkovej sféry prešla časť alebo celý majetok dlžníka ako

následok reprobovaného (odporovateľného) právneho úkonu medzi touto treťou osobou a dlžníkom.

21. Prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je existencia koreálneho
veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť
veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať splnenie tohto dlhu. Normatívny text túto skutočnosť

vyjadruje ako požiadavku na existenciu tzv. vymáhateľnej pohľadávky veriteľa.

22. Druhý predpoklad vzniku subjektívneho odporového práva predstavuje tzv. ukracujúci právny
úkonu medzi dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby. Ide zároveň o
potenciálne odporovaný (odporovateľný) právny úkon a je na subjektívnom rozhodnutí veriteľa, či tomuto
úkonu bude aj skutočne odporovať.

23. Odporovateľný (následne potenciálne odporovaný, prípadne právne neúčinný) právny úkon pojmovo
vyžaduje svoju platnosť. Koncept relatívnej neúčinnosti odporovaného právneho úkonu spočíva v
suspendovaní právnych účinkov tohto úkonu vo vzťahu medzi veriteľom a kvalifikovanou treťou osobou.
Voči komukoľvek inému takýto právny úkon účinky vyvoláva, pretože ani v dôsledku svojej relatívnej

neúčinnosti nestráca charakter platného právneho úkonu.

24. Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného
právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti
domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť

vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku
v majetkovej sfére dlžníka (k odporovateľnosti ekvivalentných úkonov pozri výklad nižšie). K reálnemu
ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Pokiaľ zvyšný majetok dlžníka
objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej žalobe vyhovieť.

V odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej
solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech.

25. V konaní bolo nesporné, že právne tituly, na základe ktorých bolo začaté exekučné konanie voči
povinnej E. B., v prospech žalobcu ako oprávneného, nadobudli vykonateľnosť dňa 21.8.2021 a dňa

20.6.2022, pričom k nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovaného k spoluvlastníckemu podielu od
dlžníčky E. B. došlo dňa 19.9.2022. Podľa žalovaného k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo v auguste
2022, teda po tom, čo bola súdom judikovaná pohľadávka žalobcu. Rovnako možno konštatovať, že
bolo nesporné, že darovacia zmluva bola úkonom ukracujúcim uspokojenie pohľadávky žalobcu, keďže
na majetok dlžníka bol vyhlásený konkurz.

26. V konaní medzi stranami tak zostalo sporné, či osoba, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu
prospech vzhľadom na jej status blízkej osoby nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V prípade režimu blízkych osôb možno bez ďalšieho odporovať právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený. Absencia úmyslu dlžníka, ako zákonnej podmienky, je z textu

ustanovenia zrejmá prima facie. Rozhodujúcou skutočnosťou je ukrátenie veriteľa, teda objektívny stav,
ktorý svoje právne následky neodvodzuje od subjektívneho motívu alebo ukracujúceho úmyslu dlžníka.
Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa sa v týchto prípadoch prezumuje ex lege a jeho skutočný úmysel
nie je na účely procesného úspechu odporujúceho veriteľa relevantný.

27. Za účelom vyvrátenia zákonnej domnienky o poznaní ukracujúceho úmyslu dlžníka musí blízka
osoba a osoba s rovnakým postavením hodnoverne preukázať, že v súvislosti s uzavretím sporného
právneho úkonu vynaložila takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci úmysel dlžníka rozpoznala alebo sa
o ňom dozvedela. Bez predchádzajúceho vynaloženia náležitej starostlivosti vo vzťahu k oboznámeniu
sa s ukracujúcim úmyslom dlžníka nemôže žalovaný efektívne zákonnú domnienku vyvrátiť. To kladie

vo všeobecnosti zvýšené nároky na blízke osoby a osoby s rovnakým postavením pri uzatváraní
právnych úkonov, ktoré sú v záujme ochrany vlastnej právnej sféry povinné verifikovať hrozbu vzniku
odporovateľného právneho úkonu. S osobitným dôrazom to platí v prípade prevodu majetku bez
adekvátneho, prípadne bez akéhokoľvek protiplnenia. V opačnom prípade musí „blízky“ nadobúdateľznášať riziko, že za splnenia zákonných podmienok sa bude môcť z predmetu prevodu uspokojiť veriteľ
dlžníka, ktorý bol sporným úkonom ukrátený na uspokojení svojej pohľadávky.

28. V danom prípade žalovaný sám uviedol, že s matkou – dlžníčkou žalobcu žije v spoločnej
domácnosti. Zároveň uviedol že o skutočnostiach, ktoré sú obsiahnuté v žalobe, do doručenia žaloby
nemal žiadnu vedomosť. Toto jeho tvrdenie sa ukázalo ako nepravdivé, keďže žalobca preukázal, že
o celej situácii týkajúcej sa jeho pohľadávky voči matke žalovaného ako aj neúčinnej darovacej zmluvy
informoval žalobca žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 26.06.2023,

ktorý bol žalovanému doručený dňa 29.06.2023. Bolo však na žalovanom, aby preukázal, že pri
vynaložení náležitej starostlivosti nemohol vedieť, že predmetným úkonom dôjde k ukráteniu veriteľa -
svojho otca za situácie, že má s matkou dobré vzťahy (čo dokazuje darovacia zmluva) a spolu zdieľajú
jednu domácnosť, to znamená sú v intenzívnom osobnom kontakte. Žalovaný v konaní nepreukázal
žiadne aktívne konanie, ktoré by súd mohol subsumovať pod pojem „náležitá starostlivosť“. Zákon
kladie na osobu, ktorá profitovala z odporovaného právneho úkonu požiadavku nielen takéto konanie

tvrdiť, ale ho aj náležite preukázať. Vzhľadom na to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno o tom,
že s náležitou starostlivosťou zisťoval, či darovaním predmetného spoluvlastníckeho podielu nedôjde k
ukráteniu upokojenia pohľadávky veriteľa darkyne, súd žalobu žalobcu považoval za dôvodnú, a preto
jej vyhovel.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Vzhľadom na to, že žalobca mal v konaní plný úspech, patrí mu náhrada trov konania v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trnava.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.