Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 16, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/100/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206774
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206774.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore veci žalobkyne A. B. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpenej JUDr. Dášou Komkovou, advokátkou so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 34 904 620, proti žalovanej EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 53 255 739, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. určuje, že úver poskytnutý na základe Zmluvy č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 je bezúročný a bez

poplatkov.

II. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v časti IX.
Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:
„Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými
obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim
žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v časti IX.
Vyhlásenie klienta, v časti, v znení:
„ V prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov,
prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania
pôžičky, bod d) v znení:
„Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý
je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze
k platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania
pôžičky, bod f) v znení:
„Každá platba, ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty,
ďalej na ďalšie záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na
mesačnú splátku Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo

neskôr splatné a nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyvskutočnosť, či je ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku
spoločnosti na zmluvné pokuty.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm.
a), v znení:
„ Ak dôjde k zmene údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či
súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť

(zmena bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek
skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí
do 15 kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za
každé jednotlivé porušenie.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky

poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie písm.
b), v znení:
„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient:
1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná
splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta

stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť
Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % ročne z dlžnej čiastky za každý
započatýdeňoneskorenia.ÚrokzomeškaniajesplatnýnavýzvuSpoločnosti“jeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou.

VIII. určuje, že zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky
poskytovanej spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. X. Záverečné ustanovenie,
bod 1) v znení:
„ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú
riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú

spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to
jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú
podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.
Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku
a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť

uloženúvrozhodcovskomrozsudkudobrovoľnenesplnia,podliehatentorozhodcovskýrozsudokvýkonu
rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán
žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 25.08.2025 domáhala, aby súd určil, že úver poskytnutý
na základe Zmluvy č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň sa domáhala
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve.

2.Žalobuodôvodnilatým,žesospoločnosťouConsumerFinanceHolding,a.s.,dňa15.12.2005uzavrela
Zmluvu č. 7012823, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky vo výške 1.659,70 eura /50.000 Sk, ktorú
mala zaplatiť v 60 mesačných splátkach po 54,97 eura / 1.656 Sk. Na základe jej žiadosti o zaslanie
kópie zmluvy a prehľadu platieb VÚB, a.s. oznámila listom zo dňa 25.1.2022, že pohľadávka zo zmluvy
č. 7012823 bola postúpená dňa 1.9.2012 na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o..

Spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika listom zo dňa 7.7.2025 oznámila, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2018 jej spoločnosť Secapital S.á.r.l. postúpila pohľadávku a
zároveň jej oznámila postúpenie pohľadávky na EOS KSI Slovensko, s.r.o. – žalovanú.

2.1. Zmluva podľa žalobkyne neobsahuje údaj o RPMN a údaj o úroku.2.2. V konaní namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v časti IX. Vyhlásenie klienta,
v časti, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil
so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s

nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať. “ Uvedená zmluvná podmienka je
neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá hrubý nepomer v právach a
povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na
spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenáša dôkazné bremeno, ktoré má podľa
práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť účastník konania, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými

podmienkami. Z uvedených dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretože si tým zhoršuje svoje
zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše,
nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ.

2.3. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky v časti IX. Vyhlásenie klienta, v časti, v znení: „V
prípade porušenia splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo

vykonaním pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov,
prípadne nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“
Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je priamo včlenená do samotnej zmluvy. Takéto zmluvné
dojednanie vytvára hrubú nerovnováhu medzi stranami zmluvy, v neprospech spotrebiteľa, pričom
spotrebiteľovi hrozí, že aplikáciou predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy mu dôjde k vzniku priamej

majetkovej škody vo forme mesačnej zrážky zo mzdy. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy totiž
nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o
výške pohľadávky a jej príslušenstve. Závažnosť a dopady aplikácie dohody o zrážkach zo mzdy na
spotrebiteľa sú tak nepriaznivé, že si vyžadujú osobitné dojednanie a nie zakomponovanie dohody
o zrážkach zo mzdy do úverových podmienok spotrebiteľskej zmluvy tak, aby unikli pozornosti

spotrebiteľa, čo už mnohokrát judikovali aj súdy SR.

2.4. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach
pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d) v znení: „Klient
je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý je

neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k
platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“ Poukázala
na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/85/2023, z 29.1.2024 a vo vzťahu k inému
dodávateľovi, na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24Csp/26/2017, zo 4.4.2018, potvrdený
rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 18Co/90/2018, z 19.11.2018; sp. zn. 20Csp/91/2020, zo

7.9.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn. 19CoCsp/54/2020, z 10.6.2021; sp. zn.
7Csp/35/2021, z 13.10.2021; sp. zn. 14Csp/88/2020, z 13.10.2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 9.2.2021.

2.5. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach
pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f) v znení: „Každá platba,

ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie
záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na mesačnú splátku
Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo neskôr splatné a
nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyv skutočnosť, či je
ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku spoločnosti na

zmluvné pokuty.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej ako obchodníkovi, ktorý dodáva
finančnú službu možnosť započítavať moje platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a
bez ohľadu na moju vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi žalobkyňou a
žalovanou pokiaľ ide o započítavanie platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanej postupovať
v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie platieb sa tak stáva pre žalobkyňu netransparentné.

Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).

2.6. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach

pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), v znení: „ Ak dôjde k zmene
údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či súvisiacich so
Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť (zmena
bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti,ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí do 15
kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za
každé jednotlivé porušenie.“ Toto dojednanie predstavuje neprimeraný zásah do súkromia spotrebiteľa.

V priebehu úverového obdobia môže dôjsť k akejkoľvek zmene a neoznámenie už môže privodiť
závažné následky pre spotrebiteľa s povinnosťou zaplatiť zmluvnú pokutu. Nie je pritom významné, či by
veriteľ aj naplnil takýto scenár, ale dôležité je, že takáto zmluvná podmienka sa nachádza v zmluvných
formulároch žalovanej.

2.7. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach
pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. IX. Zmluvné sankcie písm. b), v znení: „Spoločnosť je
oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient: 1. sa dostal do omeškania so
splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. V prípade
oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty

i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý započatý deň oneskorenia. Úrok
z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti. 2. uviedol v Zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo
výške 20% z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky. 3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených
v čl. VI bod b) ods. 3 VOP vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky.“ Zmluvnú pokutu
si s právnym predchodcom žalovanej individuálne nedojednala. Tá bola včlenená malým písmom do

textu úverových podmienok zo strany právneho predchodcu žalovanej, pričom ich nemohla žiadnym
spôsobom ovplyvniť. Vzhľadom na neurčitosť daného zmluvného ustanovenia nie je možné zistiť ani
prípadnú výšku zmluvnej pokuty. Keďže si môže dodávateľ pod týmito pojmami uplatňovať voči nej
akékoľvek peňažné plnenia, ktoré v čase podpisu zmluvy si nemohla ani predstaviť, vytvára táto
zmluvná podmienka hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, výlučne v prospech

dodávateľa. Z tohto dôvodu sú naplnené predpoklady neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky.

2.8. Namietala aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky vo Všeobecných obchodných podmienkach
pôžičky poskytovanej spoločnosťou v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1) v znení: „Zmluvné strany
sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou

zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené
v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným
rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť
rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany
berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to

v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú
v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu
rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán
žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ V spotrebiteľských úveroch je
neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej

zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie
tohtorozhodcovskéhosúdumaloslúžiťakoexekučnýtitul.Rozhodcovskádoložkavosvojichdôsledkoch
spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba,
ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných
podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si
tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila z dôvodu toho, že požadovaným určením dávno zaniknutej
zmluvy žalobkyňa nedocieli nič iné, len priznanie trov a teda zväčšenie svojho majetku na úkor

žalovanej týmto spôsobom. Žalovaná považuje za minimálne zaujímavé, že žalobkyňa sa bez mála
dvadsiatich (20) rokoch od uzavretia predmetnej Zmluvy začala domáhať určenia neprijateľných
zmluvných podmienok a bezúročnosti. Splatnosť pohľadávky zo zmluvy nastala 20.08.2009, teda 16
rokov pred podaním žaloby. Od tohto dátumu začala plynúť všeobecná premlčacia doba. Žalobkyňa
teda nepodala žalobu za účelom, aby zabránila používaniu neprijateľných zmluvných podmienok, ale

len preto, že jej to zákon umožňuje a zároveň je tu možnosť uplatňovať nezmyselné trovy nezmyselného
konania. Nemožno vylúčiť, že si v budúcnosti plánuje voči žalovanej uplatniť aj nároky na primerané
finančné zadosťučinenie titulom § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, príp.§ 3 ods. 1 písm. e) zákona č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Teda pokiaľ ide o dôvodnosť takto podanej žaloby, podľa názoru žalovanej nie je daná. Ak
je zmluvný vzťah právne a fakticky (za použitia akejkoľvek logiky) ukončený, potom žalovaný nemôže

uplatňovať žiadne nároky z týchto údajných neprijateľných zmluvných podmienok a takáto žaloba je
potom nevhodný prostriedok ochrany (t. j. je nedôvodná, obdobne k tomu rozsudok Krajského súdu v
Košiciachzodňa20.04.2022sp.zn.11CoCsp/16/2021).PoukázalanarozsudokKrajskéhosúduKošice,
sp. zn. 11CoCsp/16/2021, zo dňa 20. 04. 2022 a sp. zn. 3CoCsp/10/2023, zo dňa 22.02.2024.

3.1. K namietaným náležitostiam zmluvy uviedla, že zmluva obsahuje údaje v čl. VIII. s názvom Ročná
percentuálna miera nákladov, akým spôsobom sa počíta a pre prípad pôžičky 5000 SKK na 5 rokov je
to podľa tabuľky 14,72 %.

3.2. K namietaným podmienkam uviedla:

3.3. V časti IX. Vyhlásenie klienta - Predmetným zmluvným ustanovením sa neukladá žalobkyni ako
spotrebiteľovi žiadna povinnosť niesť dôkazné bremeno. V prípade, ak by uvedené zmluvné ustanovenie
v zmluve absentovalo, veriteľ by predsa stratil akýkoľvek dôkaz o tom, že spotrebiteľ bol naozaj s
obchodnými podmienkami oboznámený, že s nimi súhlasí, a ktoré prevzal alebo mu boli zaslané.
Ak by súd ustanovil, že takéto zmluvné ustanovenie považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku,

veriteľa by tak dostal do situácie, kedy by nevedel oboznámenie a odovzdanie akýchkoľvek dokumentov
spotrebiteľovi riadne preukázať, čím by mu do budúcnosti odňal možnosť uniesť dôkazné bremeno, čo je
v právnom štáte neprípustné. Takéto zmluvné ustanovenie je štandardnou súčasťou prakticky všetkých
spotrebiteľských zmlúv a je plne akceptované všeobecnými súdmi Slovenskej republiky (vrátane
krajských súdov a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). Toto ustanovenie na spotrebiteľa neprenáša

dôkazné bremeno. Preukázanie oboznámenia ostáva na dodávateľovi a dôkazom je práve podpis
spotrebiteľa, ktorého jedinou predzmluvnou povinnosťou bolo podrobne sa oboznámiť s jednotlivými
ustanoveniami Zmluvy. Priemerný a zodpovedný spotrebiteľ, ktorému prináleží súdna ochrana by určite
nekonal absolútne ľahostajne a zmluvu nepodpísal bez podrobného oboznámenia sa so všetkými jej
súčasťami, ktoré sú v zmluve jasne a zrozumiteľne označené. Žiadna norma spotrebiteľského práva

Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená
ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu bola osobitne podpísaná. Možno
poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit C-42/15. V citovanej veci Súdny
dvor interpretoval smernicu o spotrebiteľských úveroch, ktorá prikazuje písomnú formu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Súdny dvor v tejto súvislosti judikoval, že pri tejto úprave „zmluva o úvere

nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky [podstatné náležitosti] musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.“ Z obdobných vyjadrení oboznámenia sa so
súčasťamizmluvyalebozmluvnýmipodmienkaminachádzajúcimisavoddelenomdokumentevychádza
bez akýchkoľvek spochybnení aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý napríklad v uznesení sp. zn.
3Cdo/146/2017, zo dňa 22.02.2018, poukazuje na ustanovenia zmluvy: „V zmysle bodu 3.5.2. klient

potvrdil, že mu banka poskytla informácie o úrokovej sadzbe, poplatkoch a nákladoch súvisiacich s
úverom; v bode 3.5.4. potvrdil, že sa pred uzatvorením zmluvy oboznámil s jej súčasťami“.

3.4. Zmluvná podmienka v časti VI. Vyhlásenie klienta - Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
upravuje § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o dobrovoľné vykonávanie zrážok na

základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút,
ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa aj uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka
postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom
je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka
veriteľastalazročnouaveriteľjupredložíplatiteľovimzdydlžníka.Z§551ods.2Občianskehozákonníka

vyplýva, že veriteľ nadobúda proti platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia
dohody platiteľovi mzdy. Následne je platiteľ mzdy dlžníka povinný zrážať a vyplácať veriteľovi zrážky z
dlžníkovej mzdy, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Žalovaná zastáva názor, že
nie je obligatórnou náležitosťou Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej
listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť

až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej
náležitostísaposudzujepodľaprávaplatnéhovčasejejvzniku).VčasepodpisuZmluvynebolazákonom
upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej
republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaná má za to, že Zmluva je písanádostatočne veľkým písmom. Žalobkyňa v Zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby
v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v
stanovenej lehote splatnosti úveru podľa Zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa

dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy. Za značnú nerovnováhu pritom nemožno považovať, že veriteľ môže
dohodu o zrážkach zo mzdy uplatniť v podstate priamo, bez súdneho rozhodnutia. Podľa Súdneho
dvora EÚ vo veci C-34/13, Kušionová proti SMART Capital. Súdny dvor vyslovil, že sama možnosť
presadzovania nárokov zo zmluvy aj bez ingerencie súdu (teda mimosúdne, priamo), nie je v rozpore
so smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, za predpokladu, že

existuje možnosť predbežne obmedziť takýto výkon (ak sa dohoda o zrážkach zo mzdy využíva na
uspokojenie pohľadávok založených na neprijateľných podmienkach) a že existuje účinná následná
súdna kontrola.

3.5. Zmluvné podmienky v VOP, v čl. IV., bod d), v VOP, v čl. IV., bod f) a v VOP, v čl. IX., bod písm.
a) - Aký má význam žiadať určenie neprijateľnosti, a teda neplatnosti jednotlivých ustanovení VOP, keď

ich ako také žalobkyňa nepovažuje za platne dojednané ako celok. Podanej žalobe v tejto časti chýba
akákoľvek logika, obsahuje významný vnútorný rozpor (návrh o určenie neplatnosti jednotlivých častí
inak neplatného celku). Okrem toho žalobca úplne zanevrel nad svojou povinnosťou uviesť rozhodujúce
skutkové tvrdenia pre všetky tieto údajne neprijateľné zmluvné podmienky v rámci VOP. Základnou
črtou súkromného práva je autonómia vôle subjektov, ktoré si môžu dohodnúť v zmluve všetko, čo

zákon výslovne nezakazuje. Občiansky zákonník uvádza určitý rámec (napr. v § 567 ods. 1 OZ) pre
takéto plnenie. Pokiaľ však ide o konkrétnu zmluvnú podmienku, je nielen logická, ale pre funkčnosť
podnikania v predmete činnosti banky priam nevyhnutná. Keby banka stratila možnosť priradiť tú ktorú
platbu k tomu ktorému účtu / úveru / osobe, potom by jej fungovanie bolo znemožnené. Výsledkom
určenia neprijateľnosti by bolo v podstate fakticky – objektívne – znefunkčnenie možnosti banky na

území Slovenskej republiky podnikať, keď všade vo vyspelých štátoch EÚ sú všetky subjekty povinné
riadne priraďovať platby, inak sa pritom počte jednoducho stratia. Veď napokon aj Sociálna poisťovňa,
daňový úrad SR, konkrétne aj súdy a v postate všetky štátne orgány a inštitúcie vyžadujú pre správne
zrealizovanie úhrady určité identifikátory (variabilný symbol). Absolútne nezmyselné je považovať
oznamovaciu povinnosť ako zásah do súkromia. Zásah do súkromia nie je, ak je zmluvná strana

povinná oznamovať zmenu napríklad svojej adresy. Ako má veriteľ efektívne doručovať a komunikovať
s dlžníkom, ak sa dlžník napr. začne zatajovať alebo sa jednoducho odsťahuje a odmietne to veriteľovi
oznámiť. Aký zásah do súkromia sa stane, ak sa dlžník s veriteľom dohodnú na tom, že chcú mať na
seba aktuálne kontaktné údaje.

3.6. Zmluvná podmienka v VOP, v čl. IX., bod písm. b) - za neprijateľné nie je možné považovať
akékoľvek zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, ale musí ísť o nerovnováhu, ktorá podstatným spôsobom preváži misku váh na stranu
veriteľa. Skutočnosť, že spotrebiteľ je v zmysle zmluvy povinný platiť prípadné zmluvné pokuty, o
ktorých je vopred informovaný nie je pre takýto predpoklad základom. Okrem generálnej klauzuly

OZ obsahuje tiež ustanovenie § 53 ods. 4 OZ, v ktorom uvádza konkrétne podmienky, ktoré v
prípade, ak sú obsiahnuté v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi, je potrebné považovať za
neprijateľné. Aby sa predmetné ust. považovalo za neprijateľné musí ísť v prvom rade o neprimeranú
sankciu. Žalobkyňa však len všeobecne poukazuje na údajnú neprijateľnosť, avšak v žiadnom
smere sa v podanej žalobe nevysporiadava so skutočnosťou, že prečo ju považuje za neprimeranú.

Žalovaná preto zastáva názor, že napadnutá zmluvná podmienka nespĺňa primárny predpoklad na
určenie neprijateľnosti, pričom žalobkyňa toto ani ďalej nerozvádza, neuvádza dôvody, pre ktoré
by súd mal vyhodnotiť predmetnú zmluvnú podmienku ako neprijateľnú. Je pritom povinnosťou
žalobkyne už v podanej žalobe tieto skutočnosti tvrdiť, a nie až ďalej v konaní rozvádzať svoje
názory a inkasovať za takéto vyjadrenie ďalšie a ďalšie trovy. Žalovaná taktiež popiera tvrdenia

žalobkyne, že by mala len obmedzenú „zmluvnú voľnosť“ Zmluvu podpísať a zmluvná dokumentácia
žalovanej predstavuje „diktát“ bez možnosti žalobkyne ovplyvniť obsahu Zmluvy. Prijaté zmluvné
podmienky sa od návrhu žalovanej nelíšili len z toho dôvodu, že žalobkyňa so všetkými zmluvnými
podmienkamivyjadrilasvojsúhlas.Žalovanázasituácieakceptovanianavrhovanýchpodmienoknemala
dôvod pristupovať k osobitnému vyjednávaniu jednotlivých zmluvných ustanovení, nakoľko tieto boli

žalobkyňou bezvýhradne akceptované. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o
úverový produkt – a to za situácie, že záujemca s navrhovanými podmienkami súhlasí – je v praxi
nepredstaviteľné a nereálne a navyše by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré
by sa mohli odraziť v ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených.3.7. Zmluvná podmienka v VOP, v čl. X, bod 1) - uvedené ustanovenie Zmluvy je celkom zjavne
obsolentné, pričom ho nerešpektovala ani samotný žalobkyňa, keď žalobu podala na všeobecný

súd. Z uvedeného vyplýva, že aj samotná žalobkyňa si je dobre vedomá zjavnej nezmyselnosti
takto požadovaného určenia. Okrem uvedeného, v roku 2005 žiaden zákon nevyžadoval, aby bola
rozhodcovská zmluva uzavretá na samostatnej listine (to prišlo o 10 rokov neskôr). Keďže nárok
žalobkyne je už dávno premlčaný, ide o obsolentné, nijak žalobkyňu neohrozujúce ustanovenie a opäť
len určenie v akademickej rovine.

4. Žalobkyňa v replike uviedla, že zneužitím práva sa rozumie situácia, ak by účelom výkonu
práva nebola realizácia vlastných oprávnených hospodárskych záujmov, ale snaha výkonom práva
znevýhodniťdruhústranuaspôsobiťjejujmu.Šikanóznyvýkonprávasamusívždypreukázaťadôkazné
bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkonom práva poškodený. Je pravdou, že pred podaním
žaloby nerozporovala žiadnu náležitosť zmluvy o úvere ani iné dohodnuté podmienky. Nevyužila ani

možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere a nepodala reklamáciu alebo sťažnosť. Toto konštatovanie
možno chce mať psychologický účinok, ale nemôže mať žiadne právne účinky, a pre veci znalého
čitateľa, ani psychologické. Žalovaná si voči nej z predmetnej zmluvy uplatnila žiadosťou zo dňa
19.9.2025 u zamestnávateľa zrážky zo mzdy s dlhom, ktorý voči nej eviduje a zrážkami sa snaží
vymôcť sumu vo výške 2.613,54 eura. O to viac je žaloba o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru dôvodná. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa
30.1.2019, ktorý uviedol, že zánik záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný
názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1
Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa dovolacieho súdu ide
o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, §
53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa
Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je

len to, aby individuálny spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v
spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú
podmienku. Najvyšší súd SR v rozsudku 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.1.2019 uviedol, že zánik záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy nemá právny význam, opačný názor by znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách

žalobou na súde, čo odporuje článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj smernici Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V prípade žaloby o určenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky podľa dovolacieho súdu ide o osobitný druh žaloby spotrebiteľa s cieľom domáhať sa
proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad
v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, 4, 5, § 53a Občianskeho zákonníka), § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto žaloby preto podľa Najvyššieho súdu nie je potrebné tvrdiť a
preukazovať naliehavý právny záujem. Cieľom žaloby nie je len to, aby individuálny spotrebiteľ bol
chránený pred záväzkom voči nekalej podmienke uvedenej v spotrebiteľskej zmluve, ale obsahom je
aj povinnosť dodávateľa nepoužívať ďalej nečestnú zmluvnú podmienku. Účelom žaloby je aj pôsobiť
ako „odstrašujúci“ prostriedok voči dodávateľom so zámerom predchádzať nečestným zmluvným

podmienkam. Okrem toho právoplatný rozsudok, ktorým súd vo výroku určí neprijateľnosť zmluvnej
podmienky, nebude len vnútornou satisfakciou pre spotrebiteľa, ale sa ním zároveň vytvára zákonný
predpoklad pre uplatnenie sankcie voči dodávateľovi za to, že porušil svoju zákonnú povinnosť a
to v podobe práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. Totožný právny záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo

dňa 28.3.2019. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide
o zmluvnú podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a
dokoncajejupovinnývyhlásiťajvprípade,akjuzmluvnéstranyzmluvnezmenili(uznesenieNajvyššieho
súdu SR 7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20). Poukázala na
ustanovenie§11ods.4zák.č.129/2010Z.z.,vznenízák.č.279/2017Z.z.,súčinnosťouod01.01.2018.

Vo vzťahu k procesnej prípustnosti žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok poukázala na
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.03.2019, rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019, uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 124/2020 zo dňa 15.04.2020 alebo rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/7/2023 zodňa 28.02.2024. K bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru uviedla, že zákon jednoznačne vyžaduje,
aby údaje taxatívne vymedzené v § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z, boli uvedené priamo v úverovej
zmluve v jej podpísanom vyhotovení. Zmyslom takto vymedzenej právnej úpravy je, aby boli tieto

údaje „na očiach“ a nie skryté v iných osobitných dojednaniach. Je preto potrebné považovať za
obchádzanie zmyslu zákona konanie dodávateľa, ktorý neuvedie obligatórne náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z priamo v úverovej zmluve. Pokiaľ vychádza z úverovej zmluvy,
tak namietané náležitosti (neuvedenie RPMN a neuvedenie úroku) v tejto exaktne nie sú vyjadrené.
Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 08.04.2014 č.k. 19Co/197/2013-118: „Z

ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že tam uvedené náležitosti musí obsahovať
samotná zmluva. Je preto vylúčené, aby sa zmluva pokiaľ ide o tieto podstatné náležitosti odvolávala
na inú listinu, napr. na Všeobecné obchodné podmienky alebo sadzobník, ktorých obsah dlžník nemôže
vôbec ovplyvniť. Údaje o ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte, termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto potrebné, aby tieto

údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy a nie je možné pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť,
s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej
neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, uvádzala, či
už vo všeobecných obchodných podmienkach, tvoriacich súčasť zmluvy alebo ako v danom prípade
vo formulári o zmluvných podmienkach spotrebiteľského úveru, ktorý tvoril až prílohu č. 4 zmluvy o

revolvingovom úvere. pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosti zmluvy priamo v texte zmluvy
o revolvingovom úvere, bolo potrebné odporcom ako spotrebiteľom poskytnúť zvýšenú ochranu v tom,
že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i
odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné
uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť upravené priamo v texte zmluvy.

Menej podstatné náležitosti – vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach,
resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy.. údaj o ročnej úrokovej sadzbe, výške počte
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej
podstatné dojednanie, ale za údaje, uvedenie ktorých sa vyžaduje priamo zo zákona. Je potrebné preto
takéto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s

týmito údajmi má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov
spotrebiteľského úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Čo sa
týka RPMN ide totiž o jeden z ukazovateľov výhodnosti úveru.“

5. Žalovaná v duplike zotrvala na vyjadrení k žalobe. Ďalej uviedla, že žalobkyňa podala žalobu skôr

ako bol vyhotovený oznam o začatí zrážok zo mzdy, teda podaná žaloba nebola podaná z tohto dôvodu.
Žalobkyňa pravdepodobne úmyselne z taktického hľadiska už neprikladá žiadosť žalovanej o zastavenie
zrážok zo mzdy z 30.09.2025, vyhotoveného 11 dní po žiadosti o zrážky zo mzdy. V danom prípade totiž
nemalo k expedovaniu žiadosti o zrážky zo mzdy vôbec dôjsť, pričom k nemu došlo v automatizovanom
režime, čo žalovaná napravila v krátkej lehote. Žalovaná považuje výkon práv žalobkyne za rozporný

s dobrými mravmi, keď Zmluva uzatvorená v roku 2005, ktorej splatnosť nastala v roku 2009, sa má
posudzovať ohľadom neprijateľnosti už fakticky nepoužiteľných zmluvných podmienok na súde v roku
2025, t. j. po vyše viac ako 20 rokov od jej uzavretia a 16 rokov od jej ukončenia. Výkon takýchto práv
žalobkyne - uskutočňovaný za okolností a v súvislostiach opisovaných vyššie – je nepochybne v rozpore
s dobrými mravmi, slúži len k zneužitiu noriem na ochranu práv spotrebiteľa s cieľom z týchto noriem

vyťažiť. Z týchto dôvodov by konajúci súd mal podanú žalobu zamietnuť (mimo iných dôvodov) aj s
poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ alebo sankcionovať takéto pokusy žalobcu prostredníctvom
ust. § 257 CSP.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 13.12.2005, zmluvu č. 7012823, (ďalej aj ako „Zmluva“), na
základe ktorej žalovaná poskytla žalobkyni úver vo výške 1.659,70 eura/50.000 Sk, ktorý sa zaviazala
žalobkyňa vrátiť 60 mesačných splátkach po 54,97 eura/1.656 Sk. Vo VOP je uvedené, že pri úvere
50.000,- Sk a dobe splácania 60 mesiacov je RPMN 14,72%

8. V zmluve a to v časti IX. Vyhlásenie klienta, je uvedené: „Ďalej prehlasuje, že sa pred
podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktorésú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa
ich dodržiavať.“

9. V zmluve a to v časti IX. Vyhlásenie klienta, je uvedené: „V prípade porušenia splátkového kalendára,
dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok
v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov, prípadne nemocenských dávok u jeho
zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“

10. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve
č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod d), je uvedené: „Klient
je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom kalendári, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného symbolu na príkaze k
platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým spojenými.“

11. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve
č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f), je uvedené: „Každá platba,
ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné pokuty, ďalej na ďalšie
záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a potom na mesačnú splátku
Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom príslušenstvo neskôr splatné a

nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti nemá vplyv skutočnosť, či je
ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa nedotýka nároku spoločnosti
na zmluvné pokuty.“

12. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve

č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), je uvedené: „ Ak dôjde k zmene
údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či súvisiacich so
Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť (zmena
bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek skutočnosti,
ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí do 15

kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk za každé
jednotlivé porušenie.“

13. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve
č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. b), je uvedené: „ Spoločnosť je

oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient:
1. sa dostal do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná
splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta
stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť
Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý

započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti.
2. uviedol v Zmluve o pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky.
3. naplní aspoň jednu zo skutočností uvedených v čl. VI bod b) ods. 3 VOP vo výške 100 % z celkovej
výšky poskytnutej Pôžičky.“

14. V zmluve vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou k Zmluve
č. 7012823, zo dňa 15.12.2005, v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1), je uvedené: „ Zmluvné
strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené
dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory
riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory a to jediným

rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť
rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú
na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách
v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom
rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Touto

rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných strán žiadať o vydanie
predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“

15. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:16. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného od 01.08.2005 do
31.03.2006 (ďalej len ako „OZ“), Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1,2,4 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom
od 01.04.2002 do 30.06.2006 (ďalej len ako „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

21. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

22. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

23. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje

najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.24. Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 298 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd môže v
rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka
používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie
tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z
dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie,súdajbeznávrhuvýslovneuvedievovýrokurozsudkuznenietejtozmluvnejpodmienky,

ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so
spotrebiteľskou zmluvou.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

27. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca žalovanej ako
právnická osoba poskytla v rámci svojho podnikania úver žalobkyni ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé,
že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal právny predchodca žalovanej
už pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, ktorá obsah zmluvy

žiadnym podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné.

28. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že úver zo zmluvy je bezúročný a bez poplatkov a
neprijateľnosti zmluvných podmienok.

29. V konaní nebolo sporné, že pohľadávky zo zmluvy bola postúpená na žalovanú, a preto je daná
pasívna vecná legitimácia žalovanej.

30. Súd sa v prvom rade zaoberal naliehavým právnym záujmom na určení, že úver je bezúročný a bez
poplatkov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch účinný v čase podania žaloby, ktorý v závere obsahuje odkaz na poznámku pod č. 18ba),
ktorá poukazuje na § 137 písm. c) a písm. d) CSP. V zmysle § 137 písm. d) CSP. možno požadovať,

aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z už
spomínaného § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva,
že spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. nahradil zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý bol účinný v čase
uzatvorenia zmluvy. Ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení novely č. 279/2017 Z. z., s

účinnosťou od 01.01.2018, nemá prechodné ustanovenia. Od účinnosti sa novela § 11 ods. 4, vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, a preto znenie § 11 ods. 4 je potrebné aplikovať aj
na vzťahy vzniknuté za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z.. Navyše naliehavý právny záujem vyplýva
aj z toho, že žalovaná požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonanie zrážok zo mzdy. Nič na tom
nemení ani to, že následne svoju žiadosť stiahla.

31.Popreskúmanízmluvysúddospelkzáveru,žezmluvajebezúročnáabezpoplatkov,keďževzmluve
nie je uvedený žiaden údaj o úroku a poplatkov. V zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže
veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Súd sa
v danom prípade sa navyše stotožnil so žalobkyňou, že v zmluve absentuje údaj o RPMN. Pokiaľ je tento

údaj uvedený na zadnej strane formulárovej zmluvy alebo vo všeobecných obchodných podmienkach,
súd má za to, že to nie je postačujúce, nakoľko musí to byť uvedené v zmluve a nie vo všeobecných
obchodných podmienkach, čo pre súd vyplynulo zo záverov z rozhodnutia Krajského súdu v Prešovesp. zn. 19Co/197/2013 zo dňa 08.04.2014. Pre absenciu tejto náležitosti je daný úver bezúročný a bez
poplatkov.

32. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky tak podľa názoru
súdu žaloby upravené v ust. § 137 písm. c/ a d/ CSP nevylučujú žalobný návrh o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. § 298 CSP. Zo samotného znenia
ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba demonštratívny výpočet žalôb.
Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu

určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou
podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem žalobcu ako spotrebiteľa na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá spôsobuje nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a

predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS
z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

33. Súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.6.2018, sp. zn.
19Co/199/2017, ktorý uviedol: „Ak spotrebiteľ sleduje dosiahnutie právnej istoty v otázke, či je
zmluvná podmienka neprijateľná, môže sa na súde domáhať žalobou určenia jej neprijateľnosti.
Právna istota v takejto záležitosti je dôležitá a dosiahnutie takejto právnej istoty by nemalo byť

podmieňované (kumulatívne) uplatnením či už náhrady škody, bezdôvodného obohatenia alebo
primeraného finančného zadosťučinenia. Inými slovami povedané, nemožno spotrebiteľa nútiť do
uplatňovania takýchto plnení pri jeho snahe dosiahnuť právnu istotu čo do (ne)záväznosti zmluvnej
podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti. Odvolací súd preto zastáva názor, že spotrebiteľ má právo
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez kumulatívneho uplatnenia nároku na

plnenie z dôvodu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky. Uvedené právo predpokladá ustanovenie
§ 3 ods. 3 zákona č.250/2007 Zz. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a tejto ochrany sa môže
domáhať na súde (§ 3 ods.5 ).“

34. „Žaloba, ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa)
domáha vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich
neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide
o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.

1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem“. (uznesenie Najvyššieho
súdu SR z 28. marca 2019, sp. zn. 6 Cdo 27/2018).

35. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp.zn. C-473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže

byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS. Žalobca v postavení spotrebiteľa
má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Uvedené
je aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
Aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 6Ndc/20/2016 z 23.01.2017 vyplýva, že právo súdu

vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti
CSPzachované,alenarozdielodrozhodnutiavydanéhovkonanípodľa§301anasl.CSPlensúčinkami
inter partes.

36. V súvislosti s argumentáciou žalovanej o umelo vykonštruovanom spore, rozpore s dobrými mravmi,

súd považujúc túto za nedôvodnú poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a
to rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017Súd ďalej poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, a to rozsudok sp. zn. 6Cdo/127/2017, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade
žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov)nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,
podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa

okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať
žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v

prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

37. Súd následne skúmal, či napadnuté zmluvné podmienky sú neprijateľné. Neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú
nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná,
ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore s ratio legis zákonného ustanovenia, podľa ktorého

bola dojednaná. Po preskúmaní podmienok súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné podmienky sú
neprijateľné zmluvné podmienky.

38. Zmluvná podmienka v Zmluve v časti IX. Vyhlásenie klienta, v znení: „Ďalej prehlasuje, že sa pred
podpísaním žiadosti a zmluvy o pôžičke oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré

sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzujem
sa ich dodržiavať.“ Súd túto podmienku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle §
53 ods. 4 písm. l) OZ účinného od 01.01.2008, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je de
facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa

neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych
orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený od
prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa
zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami.
Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok

demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4 OZ a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. V zmysle
tohto ustanovenia za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré
obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana. . Uvedená podmienka
bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.

18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa
používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi.

39. Zmluvná podmienka v Zmluve v časti IX. Vyhlásenie klienta, v znení: „V prípade porušenia

splátkového kalendára, dlžník dáva súhlas, aby sa uspokojenie dlhu zabezpečilo vykonaním
pravidelných mesačných zrážok v čiastke zodpovedajúcej dlhu zo mzdy a z iných príjmov, prípadne
nemocenských dávok u jeho zamestnávateľa v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.“ Predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a jej prijatie sa nedalo oddeliť od zmluvy
samotnej. V zmysle uvedenej dohody bol spotrebiteľ povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť

vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej
kontrolynárokovuplatnenýchveriteľomabezmožnostispotrebiteľazamedziťichvykonávanievrozsahu
uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným
procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený
neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť

na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných
zmluvných podmienok a tým spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014
Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebosplnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny. V dôvodovej správe uviedol, že „Dohoda o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa

umožňuje, aby platiteľ mzdy alebo iných príjmov spotrebiteľa vyplácal časť týchto platieb priamo
predávajúcemu momentom, kedy mu je táto dohoda predložená. Všeobecná úprava v Občianskom
zákonníku nevyžaduje schválenie súdom, stačí iba jednostranný úkon zo strany predávajúceho. Vytvára
sa tým výrazná nerovnováha medzi postavením zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Preto je
žiaduce, aby tento inštitút nemohol byť používaný bez prísnejšej úpravy v prospech spotrebiteľa. Je

potrebné, aby o uzavretí takejto dohody (či už ako osobitnej zmluvy alebo ako zmluvného dojednania)
spotrebiteľ mohol rozhodnúť a prípadne ju odmietnuť. Vyžaduje sa, že predávajúci, ktorý koná v rámci
zákonom uloženej povinnosti dodržiavať riadnu odbornú starostlivosť, upozorní spotrebiteľa na toto
ustanovenie, príp. poskytne jeho výklad, tak, aby spotrebiteľ vedel urobiť uvážené rozhodnutie.“

40. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej

spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod
d) v znení: „Klient je povinný ako variabilný symbol uvádzať evidenčné číslo uvedené v Splátkovom
kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o pôžičke. Neuvedenie správneho variabilného
symbolu na príkaze k platbe sa považuje za neuhradenie splátky pôžičky so všetkými následkami s tým
spojenými.“Tátopodmienkaspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán

v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne neuznáva splátku úveru, hoci
dlžník splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj napriek riadne uhradenej splátky,
dostal do omeškanie, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Žalovaná disponuje dostatočnými
technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje variabilný symbol, alebo obsahuje
neprávny variabilný symbol, túto priradila k správnej zmluve. Uvedená podmienka bola viac krát

právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023),
a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

41. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej

spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IV. Podmienky splácania pôžičky, bod f)
v znení: „Každá platba, ktorú Klient prevedie na účet Spoločnosti, sa započítava najskôr na zmluvné
pokuty, ďalej na ďalšie záväzky Klienta voči Spoločnosti, ktoré vznikli i mimo Zmluvy o pôžičke, a
potom na mesačnú splátku Pôžičky, pričom najskôr sa uhradí príslušenstvo najskôr splatné, potom
príslušenstvo neskôr splatné a nakoniec istina splátky. Na existenciu záväzkov Klienta voči Spoločnosti

nemá vplyv skutočnosť, či je ešte v platnosti Zmluva o pôžičke alebo nie. Zánik Zmluvy o pôžičke sa
nedotýka nároku spoločnosti na zmluvné pokuty.“ Predmetné zmluvné ustanovenie považuje súd za
neprijateľné podľa § 53 ods. 1 OZ, nakoľko zakladá nevyvážený vzťah medzi spotrebiteľmi a žalovanou
a poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť postupovať v tomto smere nepredvídateľne
a započítanie pohľadávky sa tak stáva pre spotrebiteľov netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka

spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).
Uvedená podmienka bola viac krát právoplatne vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 18Csp/85/2023), a preto má žalovaná v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka
povinnosťzdržaťsapoužívaniatakejtoneprijateľnejpodmienkyalebopodmienkysrovnakýmvýznamom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

42. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej
spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie, písm. a), v znení:
„ Ak dôjde k zmene údajov uvedených v Zmluve o pôžičke, príp. v iných dokumentoch týkajúcich sa, či

súvisiacich so Zmluvou o pôžičke, je túto skutočnosť Klient povinný Spoločnosti bez meškania oznámiť
(zmena bydliska, zamestnania a pod.). Klient je povinný Spoločnosti oznamovať taktiež akékoľvek
skutočnosti, ktoré by mohli ohroziť jeho schopnosť splácať Pôžičku riadne a včas. Pokiaľ tak neurobí
do 15 kalendárnych dní od zmeny, je povinný uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 500,- Sk
za každé jednotlivé porušenie.“ Táto zmluvná podmienka je podľa názoru súdu nejasná a neurčitá,

nakoľko je široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na
ktoré sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Súd totiž zastáva názor, že naznačená zmluvná podmienka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity bolo namieste,bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred poskytnutím úveru alebo pred
jeho navýšením. Naviac je potrebné upriamiť pozornosť na zo, že porušenie tejto povinnosti je zo
strany žalovanej sankcionované zmluvnou pokutou. Túto zmluvnú podmienku je potrebné považovať za

neprijateľnú s odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. V súvislosti s uvedeným nevidí súd ani dôvod na odklon od rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 6CoCsp 16/2024, v ktorom vyjadril názor, cit.: „35. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky
v zmluve o úvere uvedenej v obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie, účinných od
01.08.2011, v článku 8 – Jednotlivé záväzky a vyhlásenia, bod 8.1., v znení: „Dlžník sa týmto zaväzuje,

že: [iii] bez zbytočného odkladu oznámi Banke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie
úveru vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosti Dlžníka a/alebo Spoludlžníka
splácať Pohľadávku banky.“ je aj podľa odvolacieho súdu daná značnou nevyváženosťou uloženej
povinnosti v neprospech spotrebiteľa, keď z nej nie je dostatočne zrejmé, aké skutočnosti boli pre
poskytnutie úveru rozhodné a aké zmeny v týchto skutočnostiach má byť dlžník povinný veriteľovi
oznámiť. V zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-226/12 existencia značnej nerovnováhy

môže vyplývať už zo samotnej skutočnosti dostatočne závažného narušenia právneho postavenia,
v ktorom sa tento spotrebiteľ ako zmluvná strana nachádza na základe platných vnútroštátnych
predpisov formou prenesenia dodatočnej povinnosti, ktorú vnútroštátne predpisy nestanovujú, na
spotrebiteľa. Dodávateľ túto povinnosť spotrebiteľa subsumoval (nad rámec zákonnej úpravy) pod
podstatné porušenie zmluvných povinností (bod 9.2. obchodných podmienok pre úver – pôžička na

bývanie) s následkami uvedenými v označenom bode, medzi ktoré zaradil okrem iného požadovať
predčasné splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva, vypovedať zmluvu o úvere s okamžitou
účinnosťou, úročiť splatnú časť pohľadávky banky, s ktorou je dlžník v omeškaní aj úrokom z omeškania,
zvýšiť výšku úrokovej sadzby o sadzbu úroku z omeškania vo výške stanovenej v oznámení alebo
uplatniť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že aj

toto zmluvné ustanovenie je v zmysle generálnej klauzuly ust. § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.“

43. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej
spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. IX. Zmluvné sankcie písm. b), v znení:

„ Spoločnosť je oprávnená požadovať od Klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak Klient: 1. sa dostal
do omeškania so splatením jednotlivých splátok. V 30-ty deň po dobe splatnosti sa dlžná splátka
zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10 % z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná pokuta
stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je Klient povinný zaplatiť
Spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05 % p. a. z dlžnej čiastky za každý

započatý deň oneskorenia. Úrok z omeškania je splatný na výzvu Spoločnosti. 2. uviedol v Zmluve o
pôžičke nepravdivé údaje vo výške 20% z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky. 3. naplní aspoň jednu zo
skutočností uvedených v čl. VI bod b) ods. 3 VOP vo výške 100 % z celkovej výšky poskytnutej Pôžičky.“
Táto zmluvná podmienka bola posúdená zo strany všeobecných súdov ako neprijateľná v zmysle ust. §
53 ods. 4 písm.k) OZa súd nevidí dôvod na odklon od uvedených rozhodnutí, napr. rozsudok Okresného

súdu Prešov, sp. zn. 18Csp/62/2023, sp. zn. 29Csp/137/2018, rozsudok Okresného súdu Bardejov
sp. zn. 5Csp/26/2024, sp. zn. 6Csp/25/2024 . Za neprijateľné tiež považoval také konanie veriteľa, v
zmysle ktorého zakomponoval dohodu o zmluvnej pokute do Obchodných podmienok, ktoré mali bližšie
upravovať práva a povinnosti zmluvných strán uvedené v zmluve. Nemožno konštatovať, že v danom
prípade bola dohoda o zmluvnej pokute individuálne dojednaná stranami zmluvy. Vzhľadom na obsah

a rozsah Obchodných podmienok si priemerný spotrebiteľ nevšimne, že podpisuje dojednanie zmluvnej
pokuty. Zmluvná pokuta je rovnako neprimeraná, nakoľko požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (20%,
resp. 100 % z celkovej výšky poskytnutej pôžičky).

44. Zmluvná podmienka uvedená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej
spoločnosťou k Zmluve č. 7012823, zo dňa 15.12.2005 v čl. X. Záverečné ustanovenie, bod 1) v
znení: „ Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s
ňou budú riešené dohodou zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k
dohode, budú spory riešené v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej

komory a to jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany
sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a
vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom
rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú ďalej na vedomie, že v prípade, ak povinnosťuloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok
výkonu rozhodnutia. Touto rozhodcovskou doložkou nie je dotknuté právo ktorejkoľvek zo zmluvných
strán žiadať o vydanie predbežného opatrenia na všeobecnom súde.“ Súd poukazuje na nález

Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 438/2018 zo dňa 11.06.2019, v ktorom ústavný súd vyslovil, že pre
platnosť rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ
možnosť vyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu
vzájomné spory v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný
súd. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že prax si vyžiadala zakotvenie mantinelov prijateľnosti

obdobných zmluvných dojednaní, keď bola do § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka včlenená
do demonštratívneho zoznamu neprijateľných zmluvných podmienok i zmluvná podmienka umožňujúca
riešenie sporu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Predmetný zákon podrobnejšie upravil podmienky, za ktorých môže byť uzavretá spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva, pričom okrem iného stanovil, že rozhodcovská zmluva v takomto prípade musí

byťobsahovoaformálneoddelenáodspotrebiteľskejzmluvy.Vdanomprípadesavšakskutočnejednalo
o zmluvnú podmienku včlenenú do textu všeobecných obchodných podmienok ako rádovej zmluvnej
podmienky.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v danom prípade
nevidel dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).