Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123345875
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123345875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu

JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovič, v právnej veci žalobcu: JD Invest REAL s. r. o.,
Vlašská1/13745,83106Bratislava,IČO:51120763,právnezast.Weis&Partnerss.r.o.,Priemyselná1/
A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Y. J., C.. XX.X.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX S.,
o zaplatenie 6.878,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č.k. 64Cb/36/2023-107 zo dňa 25. júna 2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/36/2023-107 zo dňa 25. júna
2024 potvrdzuje.

Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), prvým výrokom rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.878,55 eur. Druhým výrokom rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 100 %-nú náhradu trov súdneho konania. Svoje rozhodnutie
právne posúdil a odôvodnil
s poukazom na ust. § 358, § 388 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“),
§ 580, § 581 ods. 2, § 663, § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),

§ 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2,
§ 262 ods. 2, § 263 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobou podanou na súd dňa 19.6.2023
žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 6.878,55 eur
s príslušenstvom z titulu dlžného nájmu na základe Zmluvy o nájme nebytového priestoru zo dňa
19.4.2018 za obdobie do 30.11.2022. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je vlastníkom nehnuteľností

bližšie špecifikovanej v rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré Zmluvou o nájme nebytového priestoru
zo dňa 19.4.2018 prenajal žalovanému. Na základe skutočnosti, že žalovaný sa dostal do omeškania s
úhradou nájomného, žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 5.389,29 eur. Žalovaný dňa 4.10.2022
písomne uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 5.876,29 eur čo do dôvodu aj výšky ku dňu 30.9.2022.
Žalobca sa žalobou domáhal priznania nároku vo výške 6.787,55 eur, predstavujúceho uznaný nárok ku
dňu 30.9.2022 vo výške 5.876,29 eur rozšírený o dlžné nájomné za obdobie od 1.10.2022 do 31.11.2022
vo výške 1.002.26 eur.

3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca si
v konaní uplatnil nárok vyplývajúci z dlžného nájomného zo zmluvy o nájme nebytových priestorov do
doby ukončenia nájmu.4. Vo vzťahu k žalovanému nároku žalobcu súd konštatoval, že nárok na dlžné nájomné do 30.9.2022
bol žalovaným písomne uznaný právne perfektným uznaním a nárok za obdobie od 1.10.2022 do

30.11.2022 nebol v konaní žalovaným žiadnym spôsobom sporovaný, preto súd nárok žalobcu v celej
časti vyhodnotil ako nesporný
a preukázaný. Súd posudzoval v rámci konania postavenie žalobcu vo vzťahu
k tvrdenému nároku žalovaného. Súd z vykonaného dokazovania zistil, že tvrdený nárok žalovaného na
refundáciu nákladov rekonštrukcie a úprav priestoru na prevádzku kaviarne preukázateľne vznikol pred

nadobudnutím vlastníctva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam, preto žalovaný mohol vzniesť svoj nárok len voči developerovi
ako právnemu predchodcovi žalobcu vo vlastníctve predmetných nehnuteľností. Považoval teda za
nesporné, že v čase nadobudnutia vlastníctva
k nehnuteľnostiam žalobcom, tento nadobudol vlastníctvo k už upravenému priestoru, preto žalovaný
nemohol úspešne uplatniť svoj nárok na refundáciu voči žalobcovi

v čase po nadobudnutí vlastníctva žalobcom. Nárok žalovaného voči žalobcovi mohol vzniknúť len v
prípade, ak sa k tomu žalobca písomne zaviazal, alebo v zmluve
o postúpení pri nadobudnutí vlastníctva, alebo v zmluve o nájme. Žiadnu z týchto skutočností žalovaný
nepreukázal. Žalovaný síce v konaní tvrdil existenciu ústnej dohody pri uzatváraní nájomnej zmluvy,
avšak podľa čl. VII. ods. 3 sa strany dohodli, že zmeny a doplnky musia mať formu písomných

očíslovaných dodatkov, a preto by aj prípadná ústna dohoda strán zmluvy na jej zmene bola neplatná.

5. Naviac súd konštatoval, že žalovaným tvrdená kompenzačná námietka predstavujúca nárok
žalovaného na refundáciu nákladov rekonštrukcie vznikla najneskôr 31.12.2017, preto v čase vzniku
žalobou uplatnených nárokov žalobcu titulom dlžného nájomného za rok 2022 bol tvrdený nárok

žalovaného premlčaný, a preto v zmysle ust. § 358 ObZ je nespôsobilý na započítanie s tým, že výnimka
ustanovená v ust § 388 ods. 2,
písm. a) ObZ sa na pohľadávky nevzťahuje, nakoľko preukázateľne žalovaný rekonštrukciu a úpravu
priestorov vykonával na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve (resp. rezervačnej zmluvy) s
developerom, pričom nárok žalobcu vznikol

zo zmluvy o nájme.

6. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre
rozhodnutie vo veci. Na základe uvedeného súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
preukázania dôvodnosti žaloby v celom rozsahu. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania

postavenia žalobcu ako dlžníka ním tvrdenej pohľadávky, ktorú vzniesol v konaní ako kompenzačnú
námietku a súčasne nepreukázal, že ním tvrdená pohľadávka je spôsobilá započítania voči žalovanej
pohľadávke žalobcu.

7. S poukazom na hore uvedené súd dospel k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania

dôvodnosti nároku v priznanej časti, žalovaný nepreukázal skutočnosť, že je veriteľom pohľadávky
započítateľnej voči žalovanej pohľadávke žalobcu, preto konajúci súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti jeho rozsudku.

8. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na výsledok sporu súd

konštatoval 100 %-ný úspech žalobcu a priznal mu 100 %-nú náhradu trov konania.

9.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný,ktorýuviedol,žesúdsa
nestotožnil s jeho argumentmi a námietkami uvedenými v odpore voči platobnému rozkazu a námietkami
vznesenými na súde. Mal za to, že jeho dlh a majetkové vybavenie priestoru v posudzovanej veci nie sú

nezlučiteľné, ale podľa jeho názoru je to naopak. Dodal, že všetky veci, ktoré na žiadosť druhej strany
zostali v priestore, sú zapísané na preberacom protokole a on ich oceňuje na 14.000 eur. Doplnil, že
hodnota sa dá overiť súdnym znalcom alebo stavebníkom. Zdôraznil, že nežiada nič iné, len zmazať dlh.

10. Svoje odvolanie žalovaný doplnil podaním zo dňa 05.11.2024, v ktorom okrem iného uviedol, že v

prípade, ak k dohode medzi stranami nepríde, t.j. že sa jeho dlh vymení za veci v jeho vlastníctve, tak
požaduje zaplatenie 14.000 eur alebo umožnenie tieto veci si z priestoru zobrať. Záverom vyslovil nádej,
že strany dospejú k dohode, s ktorou budú obe spokojné.11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaný písomne uznal svoj dlh
predstavujúci nárok žalobcu za dlžné nájomné do dňa 30.09.2022 a toto uznanie v konaní nerozporoval,
pričom nerozporoval ani dlžné nájomné za obdobie odo dňa 1.10.2022 do dňa 30.11.2022. Tvrdil

síce, že v konaní vzniesol kompenzačnú námietku, v konaní však svoj nárok voči žalobcovi nijako
nepreukázal,zároveňžalobcaspochybnil,žebybolomožnéprejavžalovanéhovkonaníposudzovaťako
kompenzačnú námietku. Žalobca poukázal na skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal
vo svojom rozhodnutí. Mal za to, že uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno preukázania postavenia žalobcu ako dlžníka žalovaným tvrdenej pohľadávky.

Žalovaný rovnako nepreukázal, že ním tvrdená pohľadávka by bola spôsobilá započítania voči žalovanej
pohľadávke žalobcu. Mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku
v časti priznanej napadnutým rozsudkom, teda v celom rozsahu. Žalovaný nepreukázal skutočnosti, že
by bol veriteľom pohľadávky započítateľnej voči žalovanej pohľadávke žalobcu.

12. Záverom navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalovaného ako nedôvodné a aby žalobcovi

priznalprotižalovanémunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu,krukámprávneho
zástupcu žalobcu.

13. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade
s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave.
Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania
žalovaného a vyjadrením žalobcu odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci neboli naplnené

odvolacie dôvody.

15. Podľa ust. § 358 ObZ, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

16. Podľa ust § 388 ods. 2 písm. a) ObZ, aj po uplynutí premlčacej doby môže však oprávnená strana
uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri započítaní, ak obe práva sa vzťahujú na tú istú zmluvu alebo
na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní.

17. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý
z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.

18. Podľa ust. § 581 ods. 2 OZ, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

19. Podľa ust. § 663 OZ, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju

dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. Podľa ust. § 671 ods. 1 OZ, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé
v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci
a spôsob jej užívania.

21. Podľa § 387 ods. 1-3 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadalv odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

22. Odvolací súd mal z dokladov tvoriacich obsah spisu za preukázané, že súd prvej inštancie žalobe
žalobcu vyhovel v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca uniesol dôkazné bremeno dôvodnosti nároku v
priznanej časti. Žalovaný zároveň nepreukázal skutočnosť, že je veriteľom pohľadávky, započítateľnej
voči žalovanej pohľadávke žalobcu.

23. Nahliadnutím do živnostenského registra odvolací súd zistil, že žalovaný ukončil svoju podnikateľskú
činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení, ku
dňu 26.01.2023.

24. Z podaného odvolania, ako aj jeho doplnenia vyplýva, že žalovaný uplatnil v konaní odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP z dôvodu, že sa súd nevysporiadal s jeho argumentmi a námietkami

uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu
sp.zn.14Up/736/2023,akoajodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,t.j.že súd prvejinštancie
nezohľadnil započítací prejav žalovaného voči žalobcovi.

25. K odvolacej námietke žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že súd nezohľadnil jeho námietky uvedené

v odpore k platobnému rozkazu sp. zn. 14Up/736/2023 zo dňa 10.07.2023, odvolací súd uvádza, že
tieto námietky spočívali v argumentácii, ktorú žalovaný uviedol aj v odvolaní, a síce, že zhodnotil priestor
svojimi úpravami a že v nich zostalo vybavenie v žalovaným odhadovanej výške 14.000 eur. Odvolací
súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na dlžné nájomné
do 30.09.2022 bol v konaní žalovaným uznaný a nárok na obdobie od 01.10.2022

do 30.11.2022 nebol v konaní žalovaným žiadnym spôsobom spochybňovaný. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď nárok žalobcu vyhodnotil ako nesporný a riadne preukázaný.

26. Vo vzťahu ku kompenzačnej námietke odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dostatočne zistil
skutkový stav, keď dospel k záveru, že nárok žalovaného

na refundáciu nákladov rekonštrukcie a úprav priestoru prevádzky kaviarne preukázateľne vznikol pred
nadobudnutím vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaný mal možnosť uplatniť svoj
nárok voči developerovi, ktorý bol predchodcom žalobcu vo vlastníctve týchto nehnuteľností. Konajúci
súd dospel k správnemu záveru, že v čase nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam zo strany
žalobcu, tento ich nadobudol už v rozsahu upraveného priestoru, preto nie je dôvodné uplatňovať

nárok na refundáciu voči žalobcovi po nadobudnutí vlastníctva žalobcom. Nemenej podstatný fakt v
posudzovanej veci je ten, že ako správne uviedol súd prvej inštancie, žalovaným tvrdená kompenzačná
námietka predstavujúca nárok žalovaného na refundáciu nákladov rekonštrukcie vznikla najneskôr dňa
31.12.2017, preto v čase vzniku žalobou uplatnených nárokov žalobcu titulom dlžného nájomného za rok
2022 bol nárok žalovaného premlčaný, preto nie je spôsobilý na započítanie s tým, že výnimka podľa ust.

§ 388 ods. 2 písm. a) ObZ sa na pohľadávky nevzťahuje, nakoľko žalovaný preukázateľne rekonštrukciu
a úpravu priestorov vykonával na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve s developerom, pričom nárok
žalobcu vznikol
zo zmluvy o nájme. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa
nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, pretože neboli podstatné pre rozhodnutie veci.

27. Základným predpokladom toho, aby súd mohol žalobe vyhovieť je preukázanie vecnej legitimácie.
Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana konania (žalobca) je
subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide, t.j. je aktívne vecne legitimovaný a opačná
procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. je pasívne vecne legitimovaný

(napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. III. ÚS 517/2011-9).
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva
na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania (napr. nález Ústavného súdu SR zo dňa 20.02.2020, č.k. II. ÚS
302/2019-44).

28. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že v sporovom konaní sú strany sporu povinné označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť
dôkazy na svoje tvrdenia znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranáchsporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za

výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.
Procesná pasivita strany má za následok neunesenie dôkazného bremena.

29. Orbiter dictum, odvolací súd nesporuje vynaložené náklady žalovaného
na prerobenie/dokončenie priestorov kaviarne ako ani hnuteľný majetok (vybavenie priestoru), ktoré
zabezpečil žalovaný. Bolo však na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení a rovnako
tak, aby správne určil nositeľa pasívnej legitimácie v danom konaní.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa

ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným,
starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu
a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva
bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,

osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.

31. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie
rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného
dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch
a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou,

pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení
práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

32.Odvolacísúdzdôrazňuje,žedoprávanaspravodlivýsúdnyprocesnepatrísúčasneajprávosporovej

strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom
úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).

33. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok Mestského

súdu Bratislava III č.k. 64Cb/36/2023-107 zo dňa 25. júna 2024 potvrdil, pretože vykazuje známky vecnej
správnosti.

34. V odvolaní odvolateľ neargumentuje žiadnymi skutočnosťami, s ktorými by sa súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali

za následok zmenu konajúcim súdom zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred
súdom prvej inštancie, ako aj odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver
nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci.

35. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú

námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 262 ods.1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).