Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/19/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119413207
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6119413207.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcov: X./. Y. X., A.. X.X.XXXX, S. W. O.
XXX/X, W., X./. U. X., A.. X.X.XXXX, S. W. Na O. XXXXX/XXA, W., X./. U. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. O.
XXX/X, W., proti žalovanému: Slovenský zväz moderného päťboja, IČO: 30 788 714, so sídlom Junácka
6, Bratislava, zast. Hudec s.r.o., IČO: 36 855 260, so sídlom Lazaretská 23, Bratislava, o zaplatenie
2.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo
dňa 7.12.2023, č. k. B3-11C/4/2020-190, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III.

p o t v r d z u j e.

II. Žalobcom 1./ až 3./ p r i z n á v a voči žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. V poradí druhým napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi (U. X.Y. F.., A.. XX.X.XXXXX, N.. XX.X.XXXX, A. S. W. W. - X. P.) do troch dní od právoplatnosti
rozsudku istinu vo výške 1.600 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. od 28.10.2019 do
zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 60 % (výrok III.).

2. Svoje rozhodnutie s odkazom na ust. § 6 ods. 1 písm. e), ods. 2, 3, § 12 ods. 1, 6, 7zák. č. 440/2015
Z. z. o športe v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zák. o športe“) a vykonané dokazovanie
odôvodnil opodstatnenosťou nároku žalobcu ako kontrolóra žalovaného na zaplatenie odmeny za výkon
kontrolnej činnosti v období od 1.5.2018 do 31.12.2018. Úvodom poukázal na to, že po zrušení prvého
meritórneho rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie uznesením odvolacieho súdu

zo dňa zo dňa 3.8.2023, č. k. 3Co/53/2022-175, v ktorom bola okrem iného vytknutá nepresnosť pri
vymedzení predmetu konania, žalobca ozrejmil, že žalobou sa domáha priznania odmeny za obdobie
od 1.5.2018 do 31.12.2018, ktorá mu bola schválená uznesením Konferencie zo dňa 13.4.2018 a
súčasne upravil žalobný petit v časti požadovaného úroku z omeškania, zmenu ktorého súd prvej
inštancie pripustil na pojednávaní konanom dňa 16.11.2023. V teoretickej rovine súd prvej inštancie
poukázal na to, že predmetom úpravy pracovnoprávnych noriem nie je každá práca, ale len závislá
práca. Aj výkon kontrolóra môže byť považovaný za závislú prácu len v tom prípade, pokiaľ spĺňa všetky

definičné znaky závislej práce v zmysle ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce (závislá práca je vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre
zamestnávateľa, podľa jeho pokynov, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom).
Akákoľvekináprácavoblastišportunemôžebyťpredmetompracovnéhopráva.Prijatímzákonaošportedošlo k vymedzeniu statusu profesionálnych športovcov, ale aj športových odborníkov. Práve v súvislosti
s definovaním športových odborníkov zákon o športe upravil, že športový odborník svoju činnosť môže
vykonávať ako podnikanie, na základe zmluvy o výkone činnosti alebo na základe pracovnoprávneho

vzťahu, ako dobrovoľník, či bez zmluvy. Ak by sa konštatovalo, že športová činnosť profesionálnych
športovcov v kolektívnych športoch spĺňa znaky závislej práce podľa Zákonníka práce, pri športovom
odborníkovi, konkrétne kontrolórovi tomu tak podľa prvoinštančného súdu nie je. V prípade, že športový
odborník uzatvoril zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (dvojstranný právny úkon), čo sa v
prejednávanomprípadenestalo,zákonošportevust.§49aupravujenáležitostitejtozmluvy.Podľatohto

ustanovenia sa na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka podľa zmluvy o výkone
činnosti športového odborníka primerane vzťahujú ust. § 119 ods. 1, šiestej časti a § 223 ods. 3 až 5, §
224, § 225 Zákonníka práce a zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone činnosti športového odborníka
sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah. Treba však konštatovať, že v prejednávanom prípade
nebol dvojstranný právny úkon uzatvorený, keďže žalobca odmietol uzatvoriť zmluvu o výkone činnosti
športového odborníka a činnosť kontrolóra vykonával bez zmluvy. Po spresnení žalobného návrhu

pritom bolo nepochybné, že žalobca sa domáhal zaplatenia odmeny schválenej Konferenciou, a to
uznesením zo dňa 13.4.2018. Za nesporné súd prvej inštancie považoval, že Konferencia Slovenského
zväzu moderného päťboja je podľa čl. 6 Stanov Slovenského zväzu moderného päťboja (č. l. 29 spisu)
najvyšším orgánom zväzu. Sporným nebolo ani to, že žalobca bol dňa 11.3.2017 Konferenciou zvolený
za kontrolóra, čo vyplýva aj z bodu B. 3. uznesenia Konferencie zo dňa 11.3.2017. Nesporným bolo

aj to, že Konferencia dňa 13.4.2018, ako najvyšší orgán zväzu, schválila výšku odmeny, a to 200
eur mesačne na základe dohody s platnosťou od 1.5.2018 do 31.12.2018, čo vyplýva z bodu A.8.
uznesenia Konferencie z 13.4.2018. Spornou bola v konaní otázka, či bolo povinnosťou uzatvorenie
zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Žalobca tvrdil, že uzatvorenie zmluvy nie je potrebné,
žalovaný trval na uzatvorení písomnej zmluvy a z jej neexistencie odvodzoval predčasnosť podanej

žaloby. V súvislosti s vyriešením tejto otázky súd prvej inštancie poukázal na ust. § 6 ods. 1 zák. o
športe, podľa ktorého sa kontrolór považuje za športového odborníka. Predmetné ustanovenie upravuje,
že športový odborník podľa odseku 1 písm. a) až d) vykonáva činnosť športového odborníka rôznymi
spôsobmi, a to ako podnikanie, na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka, na základe
pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ako dobrovoľník alebo bez zmluvy.

Zákonodarca nešpecifikoval ako vykonáva svoju funkciu (nie činnosť) kontrolór športovej
organizácie, funkcionár športovej organizácie a dopingový komisár, ktorí sú tiež v zmysle zákona
považovaní za športových odborníkov. Podľa názoru prvoinštančného súdu zákon nešpecifikoval, že
všetci športoví odborníci musia mať uzatvorenú zmluvu, ale naopak uvádza aj iné spôsoby výkonu
činnosti, a je len logické, že v prípade výkonu funkcie kontrolóra nie je potrebné uzatvorenie zmluvy

o výkone činnosti športového odborníka, nakoľko funkcia nie je viazaná na existenciu zmluvy, ale na
splnenie zákonných predpokladov definovaných v ust. § 11 zák. o športe. Nič na tom nemení ani
existencia ust. § 49a zákona o športe, ktoré upravuje zmluvu o výkone činnosti športového odborníka.
Predmetné ustanovenie účinné od 30.12.2017 (kedy nadobudla účinnosť novela zákona o športe - zák.
č. 335/2017 Z. z.) iba precizuje práve zmluvu o výkone činnosti športového odborníka, ako jeden zo

spôsobov výkonu činnosti športového odborníka, ktoré sú ustanovené v § 6 zák. o športe, a podľa
ktorého je zmluva iba jedným z piatich možností, ako môže športový odborník vykonávať svoju činnosť.
Naďalej však platí, že jedným z možností výkonu činnosti športového odborníka je aj činnosť bez zmluvy.
V ďalšom poukázal na to, že podmienky na výkon funkcie kontrolóra sú upravené v § 11 zák. o športe,
pričom za kontrolóra môže byť zvolená alebo inak ustanovená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť

na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a spĺňa kvalifikačné predpoklady. Kontrolór stráca
spôsobilosť na výkon funkcie, ak prestane spĺňať podmienky alebo nepreukáže odbornú spôsobilosť.
Zákonodarca sa nezmieňuje o existencii zmluvy ako podmienky na výkon funkcie kontrolóra. Súd prvej
inštancie preto dospel k záveru, že na vznik funkcie a ani na povinnosť uhradiť žalobcovi zákonné nároky
nebola potrebná existencia písomnej zmluvy, ale postačovalo rozhodnutie najvyššieho orgánu športovej

organizácie v zmysle ust. § 12 ods. 7 zák. o športe. Možnosť uhradiť žalobcovi odmenu vyplýva práve z
ust. § 12 ods. 7 zák. o športe, podľa ktorého za výkon funkcie môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada
za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej
organizácie. Nebolo sporným, že najvyšší orgán žalovaného schválil žalobcovi odmenu a jej výšku, a
to 200 eur mesačne s platnosťou od 1.5.2018 do 31.12.2018, čo bolo nesporné. Súd preto žalovaného

zaviazal na zaplatenie sumy 1.600 eur (8 mesiacov od 1.5.2018 do 31.12.2018 x 200 eur). O uplatnenom
príslušenstve pohľadávky súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517, § 563 OZ v spojení s
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Vychádzal z toho, že splatnosť odmeny nebola dohodnutá a ani
ustanovená právnym predpisom. V konaní bolo preukázané, že žalobca vyzval žalovaného k zaplateniuodmeny listom zo dňa 18.10.2019, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22.10.2019, a ktorý obsahoval
výzvu na zaplatenie do 5 dní. Do omeškania sa žalovaný dostal po márnom uplynutí 5 dní odo dňa
doručenia výzvy, t. j. dňa 28.10.2019, od dátumu ktorého súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z

omeškania vo výške 5 % ročne a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ako nedôvodnú vyhodnotil
žalovaným vznesenú námietku premlčania úrokov z omeškania, keď žalobca si žalobou podanou dňa
28.10.2019 uplatnil zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 30.11.2018. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní čiastočný
úspech(1.600eurzpožadovaných2.000eur),vrozsahu80%,priznalmunároknanáhradutrovkonania

v rozsahu 60 %.

3. Proti výrokom I. a III. uvedeného rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý z
odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti zmeniť tak, že súd žalobu zamietne za súčasného priznania nároku na
náhradu trov konania žalovanému. Namietal, že záver súdu prvej inštancie, že najvyšší orgán športovej

organizácie žalovaného schválil odmenu žalobcovi vo výške 200 eur mesačne s platnosťou od 1.5.2018
do31.12.2018,odporujevykonanýmdôkazom.KonferenciaSZMPtotiždňa13.4.2018najskôrvbodeA7
schválilaSmernicuoposkytovaníodmenyanáhradkontrolóroviSZMPaažnáslednevbodeA8schválila
výšku odmeny pre kontrolóra vo výške základnej mzdy 200 eur vyplácanej mesačne na základe dohody
s platnosťou od 1.5.2018 do 31.12.2018. Ide pritom o skutkové zistenie, ktoré spochybnil už aj odvolací

súd, keď v ods. 29. odôvodnenia uznesenia zo dňa 3.8.2023, č. k. 3Co/53/2022-175 uviedol: „Odvolací
súd považoval za dôvodnú aj námietku žalovaného, že súd poprel oprávnenie najvyššieho orgánu
športovej organizácie stanoviť podmienky pre vyplatenie, či vyplácanie odmeny, resp. nezohľadnil a
nevyhodnotil celý obsah rozhodnutia Konferencie z 13.4.2018, čím dospel k nesprávnemu skutkovému
zisteniu o obsahu rozhodnutia o priznaní odmeny žalobcovi.“ Smernica o poskytovaní odmeny a náhrad

kontrolórovi SZMP pritom v čl. III. ods. 2 uvádza, že „odmena kontrolóra je vyplácaná mesačne podľa
rozhodnutia Konferencie SZMP bezhotovostne na bankový účet kontrolóra nasledovne- zmluvou o
výkone funkcie športového odborníka, alebo dohodou o vykonaní práce s dobou na jeden kalendárny
rok. Rozhodnutím Konferencie SZMP zmluva, dohoda môže byť predlžovaná na jeden rok opakovane.
Z uvedeného potom vyplýva, že odmena 200 eur mesačne bola žalobcovi priznaná ako mzda- príjem,

ktorý je potrebné podriadiť zrážkam v zmysle predpisov sociálneho poistenia a dane zo závislej činnosti
obdobne, ako sa účtuje a vypláca napr. odmena štatutárneho orgánu/ člena štatutárneho orgánu, ak
je vyplácaná pravidelne na mesačnej báze, vždy až po tom, ako dôjde k uzavretiu „dohody“- keď
rozhodnutie Konferencie výplatu podmieňuje „na základe dohody“. Vznik nároku na odmenu kontrolóra
teda už Konferencia SZMP podmienila uzavretím písomnej zmluvy. Zmluva o výkone funkcie športového

odborníka ako aj dohoda o vykonaní práce si pritom vyžadujú písomnú formu. Zdôraznil, že žalobca v
replike poprel skutkové tvrdenia o schválení Smernice a obsahu schválenej odmeny, no na podklade
dupliky podloženej dôkazmi už neprodukoval na svoju obranu žiadne ďalšie relevantné prostriedky
procesného útoku, čo konštatoval aj súd prvej inštancie v ods. 9. a 10. rozsudku. Žalovanému sa javí,
že v súvislosti s druhým rozsudkom súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 391 ods. 2 CSP, čo

zakladá aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Za odporujúci princípom záväzkového
právneho vzťahu označil záver prvoinštančného súdu, že žalobca vykonával funkciu kontrolóra bez
zmluvy, lebo uzavretie písomnej zmluvy odmietol. Medzi fyzickou osobou- kontrolórom a právnickou
osobou- športovou organizáciou, t. j. medzi dvoma osobami musí bezpochyby existovať zmluvný vzťah,
ktorý musel byť založený už dňa 11.3.2017, kedy so súhlasom žalobcu bol tento žalovaným ustanovený

do funkcie kontrolóra a činnosť kontrolóra i vykonával. Činnosť športového odborníka vykonávaná bez
„zmluvy“ tak, ako ju formuloval zákonodarca v § 6 ods. 3 písm. e) zák. o športe, by totiž mohla byť len
činnosť samotného športového odborníka so sebou alebo proti vôli druhej/ druhých osôb, čo si ťažko
možno predstaviť. Vo všetkých ostatných prípadoch, ale nutne zmluva vzniká. Ak by tomu tak nemalo
byť, musel by nárok žalobcu mať povahu nároku z deliktu alebo quasi deliktu, čo žiadna zo sporových

strán a ani súd prvej inštancie netvrdili. Záver prvoinštančného súdu, že žalobca vykonával činnosť
kontrolóra bez zmluvy, je tak buď nesprávny, alebo mal tým súd na mysli, že žalobca vykonával funkciu
bez písomnej zmluvy. Ust. § 6 ods. 3 písm. e) zákona o športe by malo byť vykladané ako „bez písomnej
zmluvy“ a iný výklad by bol nelogický a v rozpore s princípmi záväzkového práva, nakoľko činnosť
športového odborníka (tréner, rozhodca, funkcionár, dopingový kontrolór) je vždy činnosť vo vzťahu k

iným osobám (športovcom, športovým organizáciám), t. j. dvoj alebo viacstranný právny úkon založený
obvykle dobrovoľne na základe konsenzu strán. Súd prvej inštancie tak nesprávne právne posúdil a
interpretoval ust. § 6 ods. 3 písm. e) zák. o športe.4. V ďalšom žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý súdny proces spočívajúce v tom,
že súd prvej inštancie priamo nezodpovedal žalovaným v obrane nastolené otázky a nezaoberal
sa jeho procesnou obranou, v ktorej argumentoval tým, že nárok na zaplatenie odmeny nevznikol

bez písomnej zmluvy, že najvyšší orgán SZMP bol oprávnený rozhodnúť o výške odmeny ako aj o
spôsobe jej vyplatenia, t. j. že rozhodnutie Konferencie z 13.4.2018 je potrebné vykladať spoločne so
Smernicou o poskytovaní odmeny a náhrad kontrolórovi SZMP ako stanovenie podmienky pre priznanie
odmeny kontrolóra. V konaní tiež žalovaný argumentoval tým, že obsahom predmetného rozhodnutia
Konferencie podmieňujúce vyplácanie mesačnej odmeny na základe dohody, resp. s označením ako

„mzda“ bolo vo svojej podstate rozhodnutím o výške, keďže má ísť o príjem, ktorý je potrebné podriadiť
zrážkam v zmysle predpisov sociálneho poistenia a dane zo závislej činnosti, obdobne ako sa účtuje
a vypláca napr. odmena štatutárneho orgánu/ člena štatutárneho orgánu, ak je vyplácaná pravidelne
na mesačnej báze. Súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto otázkam len stroho konštatoval, že činnosť
kontrolóra nie je závislou prácou, čo nie je predmetom tohto sporu. Žalovaný však v konaní ani netvrdil,
že by medzi kontrolórom a ním kontrolovanou športovou organizáciou mal byť vzťah podriadenosti

kontrolóra ku športovej organizácii. Rozhodnutie preto v tejto časti označil ako nepreskúmateľné, čo
zakladá odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Záverom zhrnul, že prvoinštančný
súd na jednej strane akceptoval kompetenciu najvyššieho orgánu športovej organizácie rozhodovať o
výške odmeny žalobcovi, no na druhej strane poprel jeho kompetenciu určovať aj podmienky pre jej
vyplateniečivyplácanie,t.j.nezohľadnilanevyhodnotilcelýobsahrozhodnutiaKonferenciez13.4.2018,

čím dospel aj k nesprávnemu skutkovému zisteniu ohľadom obsahu rozhodnutia o priznaní odmeny
žalobcovi,navecnesprávneaplikovalust.§6ods.3písm.e)a§12ods.7zák.ošporte,jehorozhodnutie
tak vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé
vysporiadanie sa s podstatnými žalovaným nastolenými otázkami.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne
správnyariadneodôvodnenýpotvrdiť.Uviedol,žežalovanývodvolaníprezentujerovnakúargumentáciu
ako v konaní pred prvoinštančným súdom za súčasného podsúvania poloprávd a zavádzania. Bol toho
názoru, že súd prvej inštancie vecne správne závery aj náležite, zrozumiteľne a jasne odôvodnil a
nespokojnosť žalovaného s jeho právnym názorom nie je dostatočným odvolacím dôvodom. Uviedol,

že argumenty žalovaného uvedené v čl. III. odvolania si navzájom protirečia, sú tendenčné. Súhlasil
s názorom prvoinštančného súdu, že funkciu kontrolóra je možné podľa § 6 ods. 3 písm. e) zák. o
športe vykonávať aj bez zmluvy. Žalobca danú funkciu v rozhodnom období riadne vykonával, a preto
mu prináleží priznaná a schválená odmena. Poukázal na to, že aj samotné zmluvné typy uvedené v
smernici, na ktorú žalovaný odkazoval, priznávajú odmenu alebo mzdu v momente vykonania danej

funkcie/ činnosti a nie momentom uzavretia zmluvy v písomnej forme. Ak žalovaný trval na uzavretí
písomnej zmluvy (čo žalobca odmieta), tak mohol v prípade odmietnutia zo strany žalobcu tohto odvolať
z funkcie, čo nespravil z dôvodu, že jednou z kľúčových podmienok na to, aby bol žalovaný uznaný za
národný športový zväz, a aby mohol poberať štátne príspevky, čo je hlavným a ťažiskovým príjmom
žalovaného, je aby mal kontrolóra v zmysle § 12 zák. o športe. Dodal, že z dvoch zmluvných typov

uvedených v smernici, je iba v jednom naviazaná platnosť zmluvy na písomnú formu, t. j. žalobca by
stále mal možnosť vybrať si zmluvný typ, ktorý nevyžaduje písomnú formu alebo aspoň nesankcionuje
nevyhotovenie písomnej formy jej neplatnosťou. Samotnú smernicu označil za nejasnú a nedostačujúcu.
Z čl. III. bod 2. smernice nie je jasné, či v prípade zmluvy o výkone funkcie športového odborníka
(daný zmluvný typ nie je zákonne upravený) myslí na zmluvu o výkone funkcie, t. j. mandátnu zmluvu

v zmysle § 566 až § 576 Obchodného zákonníka, na zmluvu o výkone činnosti športového odborníka
v zmysle § 49a zák. o športe (jediný zmluvný typ, ktorý upravuje mzdu je zmluva o výkone činnosti
športového odborníka v zmysle predmetného ustanovenia, v ostatných zmluvných typoch sa hovorí o
odmene) alebo o inominátnu zmluvu v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka. Ak mal žalovaný na mysli
mandátnu zmluvu, tak smernica je nedostatočná v tom, že neupravuje schválenie znenia danej zmluvy

Konferenciou žalovaného v zmysle § 66 ods. 6 OBZ a aj v danom prípade vzniká mandatárovi nárok na
odmenu nie uzatvorením zmluvného typu v písomnej forme, ale riadnym vykonaním činnosti mandatára,
a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Neuzatvorenie zmluvy v písomnej forme
v danom zmluvnom type nespôsobuje neplatnosť zmluvného vzťahu. Ak žalovaný myslel na zmluvu
podľa § 49a zák. o športe, tak odmena za činnosť žalobcu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr

do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom športový odborník činnosť pre
športovú organizáciu vykonal. Daný zmluvný typ ustanovuje písomnú formu, avšak jej nedodržanie
nesankcionujeneplatnosťouzmluvnéhovzťahu. Naviacvtomtoprípadebyžalovanýmpriznanáodmena
bola v rozpore s § 119 ods. 1 Zákonníka práce o minimálnej mzde, naviac žalovaný priznalžalobcovi odmenu, nie mzdu. Naviac samotná argumentácia žalovaného je v tomto smere v rozpore so
zámerom zákonodarcu pri skoncipovaní funkcie kontrolóra v zmysle zák. o športe. Ak žalovaný mal na
mysli inominátnu zmluvu podľa § 51 OZ, tak daný zmluvný typ neupravuje písomnú formu a žalobca

tak mohol odmietnuť uzavretie zmluvy v písomnej forme. Na vyplatenie odmeny v danom prípade by
podľažalobcupostačilosamotnépriznanieodmenynaKonferenciižalovaného,čovyplývatakzprijatého
uznesenia a zápisnice. Tendenčnosť tvrdení žalovaného vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovanému
nevadilo, že v období od 11.3.2017 do 13.4.2018, kedy žalobca vykonával funkciu kontrolóra bez zmluvy
a bez nároku na odmenu, nebola medzi nimi uzatvorená písomná zmluva a na tejto začal trvať až

v momente, kedy si žalobca nárokoval odmenu. Na základe tendenčnej argumentácie žalovaného
by v zmysle § 6 ods. 1 písm. f) zák. o športe nemohli vykonávať činnosť ani funkcionári športovej
organizácie (napr. predseda zväzu žalovaného), lebo nemali uzatvorený zmluvný vzťah, t. j. rovnako
vykonáva činnosť na základe vymenovania do funkcie Konferenciou žalovaného a prijatia danej funkcie.
Uvedené odvodil zo skutočnosti, že žalovaný nemá zverejnenú zmluvu uzavretú s jeho štatutárnym
orgánom na webovom sídle ani na Slovenskom športovom portáli. Vyslovil názor, že ak štatutárny orgán

žalovaného môže vykonávať danú funkciu bez zmluvy, len na základe vymenovania do funkcie a prijatia
funkcie, t. j. prejavenia slobodnej vôle oboch strán, tak je nemysliteľné, aby žalovaný podmieňoval
výkon funkcie za odmenu len u žalobcu, ako kontrolóra, uzavretím písomnej zmluvy. Dané správanie
žalovaného je tendenčné až diskriminujúce. Aj kedy sa bolo možné prikloniť k obrane žalovaného,
samotné neuzatvorenie zmluvy v písomnej forme nie je sankcionované neplatnosťou daných zmluvných

vzťahov až na dohodu o výkone činnosti v zmysle § 226 Zákonníka práce. Nárok na vyplatenie odmeny
na základe týchto zmluvných typov by vznikol najneskôr mesiac po ukončení obdobia, na ktoré bola
žalobcovi priznaná odmena, a preto žalobcovi by nárok vznikol bez ohľadu na to, či bola, resp. mala
byť uzatvorená zmluva alebo nie. Obrana žalovaného je preto irelevantná a zavádzajúca. Poukázal tiež
na to, že ani v smernici, ani v zápisnici a ani v uznesení Konferencie nie je nikde uvedené, že sa má

odmena vyplácať ako mzda a to, že žalovaný nespresnil, či priznanú odmenu je potrebné podriadiť
zrážkam v zmysle predpisov sociálneho poistenia a dane zo závislej činnosti, nemožno pripisovať na
škodu žalobcu, a nemôže to byť ani podporným argumentom žalovaného, z konania ktorého vznikla táto
nepresnosť. Neplatnosti právneho úkonu sa nemôže predsa dovolávať ten, kto ju spôsobil. Vo vyjadrení
zotrval aj na argumentácii, že zmluva podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce, ku ktorej sa žalovaný snažil

donútiť žalobcu, má znaky závislej práce, ako vymedzenie pracovnej úlohy, odmena za jej vykonanie,
doba v ktorej sa má práca vykonať a jej rozsah, čo je v rozpore s inštitútom kontrolóra športového zväzu
ako takého. Záverom zdôraznil, že v rozhodných dokumentoch (zápisnica, uznesenie, smernica) ani nie
je vyslovene uvedené, že zmluva musí byť uzatvorená v písomnej forme. K vyjadreniu pripojil zápisnicu
zo zasadnutia Konferencie SZMP z 13.4.2018, uznesenie z predmetného zasadnutia, Smernicu SZMP

o poskytovaní odmeny a náhrad kontrolórovi SZMP, screenshot webového sídla žalovaného a portálu
slovenský športový portál

6. V odvolacej replike žalovaný zotrval na odvolacej argumentácii v celom rozsahu. Namietal, že žalobca
vo vyjadrení k odvolaniu produkuje nové tvrdenia o zámere a úmysle uzavrieť akúsi inominátnu zmluvu,

resp. nezrozumiteľnosť podmienky obsiahnutej v smernici, absenciu zverejnenej zmluvy so štatutárnym
orgánom na jeho webovom sídle a športovom portáli a produkciu nových skutkových tvrdení a dôkazov
nijako v kontexte § 366 písm. d) v spojení s § 373 ods. 4 CSP neodôvodnil a podľa názoru žalovaného
nie sú splnené podmienky pre novoty v odvolacom konaní, už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
sa jedná o opakované odvolacie konanie. Navrhol preto, aby odvolací súd žiaden z týchto nových

dôkazných prostriedkov procesného útoku pre porušenie koncentračnej zásady konania nepripustil a
nevykonal. Naviac viaceré z označených dôkazov sú už súčasťou súdneho spisu.

7. Žalobca rovnako v odvolacej duplike zotrval na doterajšej argumentácii nestotožniac sa s tým, že vo
vyjadrení produkoval nové tvrdenia, keď nie je možné, aby vyvrátenie argumentov žalovaného žalobcom

bolo považované za „predkladanie nových dôkazov a produkciu nových skutkových tvrdení“.

8.Nakoľkovpriebehuodvolaciehokonaniažalobcazomrel,odvolacísúduznesenímzo dňa27.11.2025,
č. k. 3Co/19/2025-273 rozhodol podľa § 63 CSP o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami:
X./. Y. X., A.. X.X.XXXX, S. W. O. XXX/X, W., X./. U. X., A.. X.X.XXXX, S. W. Na O. XXXXX/XXA, W.,

X./. U.Á. X., A.. XX.X.XXXX, S. W. O. XXX/X, W..

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolaciehopojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
dôvodné.

10. V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia odmeny za výkon funkcie kontrolóra podľa zák.
č. 440/2015 Z. z. u žalovaného v období od 1.5.2018 do 31.12.2018. Po zrušení predchádzajúceho
meritórneho rozhodnutia uznesením odvolacieho súdu zo dňa 3.8.2023, č. k. 3Co/53/2022-175
bolo úlohou súdu prvej inštancie pred opätovným rozhodnutím vo veci vyzvať žalobcu na riadnu

individualizáciu predmetu konania, posúdiť žalobcom uplatnený nárok aj v kontexte žalovaným
prezentovanej obrany o podmienení nároku na odmenu za výkon funkcie kontrolóra uzatvorením
písomnej zmluvy za súčasného označenia právnej normy upravujúcej nárok žalobcu na odmenu a
podmienky na jej priznanie. Prvoinštančný súd žalobe v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.600 eur
opätovne vyhovel majúc za to, že funkcia kontrolóra športovej organizácie podľa zák. o športe nie
je viazaná na existenciu zmluvy, ale splnenie zákonných predpokladov uvedených v § 11 zákona.

Za právny základ pre priznanie požadovanej odmeny označil ust. § 12 ods. 7 zák. o športe s tým,
že v danom prípade bola výška odmeny žalobcu 200 eur mesačne s platnosťou od 1.5.2018 do
31.12.2018 schválená najvyšším orgánom žalovaného- Konferenciou Slovenského zväzu moderného
päťboja, a to dňa 13.4.2018. Žalovaný v odvolaní opakovane namietal nesprávnosť týchto skutkových
a právnych záverov, keď súd prvej inštancie nezohľadnil obsah Smernice o poskytovaní odmeny a

náhrad kontrolórovi prijatej na zasadnutí Konferencie dňa 13.4.2018, a podľa ktorej bolo vyplácanie
odmeny podmienené uzatvorením zmluvy o výkone funkcie športového odborníka alebo dohody o
vykonaní práce. Prvoinštančnému súdu v tejto súvislosti vytkol, že sa v rozpore s pokynmi nadriadeného
súdu vyslovenými v zrušujúcom uznesení dôsledne nevysporiadal s touto obranou, v dôsledku čoho
napadnuté rozhodnutie označil aj ako nepreskúmateľné a zakladajúce porušenie práva na spravodlivý

súdny proces.

11. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom od 30.12.2017 do 31.12.2018 (ďalej len „zák. o športe“) športovým odborníkom je
a) tréner a inštruktor športu,

b)fyzickáosobavykonávajúcaodbornúčinnosťvšportenazákladeodbornejspôsobilostizískanejpodľa
osobitného predpisu,
c) fyzická osoba vykonávajúca odbornú činnosť v športe na základe odbornej spôsobilosti určenej
predpismi športového zväzu,
d) fyzická osoba vykonávajúca činnosť v športe, na ktorú sa v súlade s pravidlami súťaže a predpismi

športového zväzu nevyžaduje odborná spôsobilosť,
e) kontrolór športovej organizácie (ďalej len „kontrolór“),
f) funkcionár športovej organizácie,
g) dopingový komisár.

12. Podľa § 6 ods. 3 zák. o športe športový odborník podľa § 1 písm. a) až d) vykonáva činnosť
športového odborníka
a) ako podnikanie,
b) na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka,
c) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu,

d) ako dobrovoľník alebo
e) bez zmluvy.

13. Podľa § 11 ods. 1 zák. o športe za kontrolóra môže byť zvolená alebo inak ustanovená fyzická osoba,
ktorá

a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
b) je bezúhonná a
c) spĺňa kvalifikačné predpoklady.

14. Podľa § 11 ods. 6 zák. o športe funkcia kontrolóra je nezlučiteľná s výkonom funkcie člena

najvyššieho orgánu, štatutárneho orgánu, výkonného orgánu, disciplinárneho orgánu, orgánu na
riešenie sporov a licenčného orgánu športovej organizácie, v ktorej vykonáva funkciu kontrolóra.

15. Podľa § 12 ods. 1 zák. o športe kontrolór je najvyšším kontrolným orgánom športovej organizácie.16. Podľa § 12 ods. 3 zák. o športe kontrolór je podľa zakladajúceho dokumentu športovej organizácie
volený alebo inak ustanovený do funkcie najvyšším orgánom športovej organizácie na funkčné obdobie,

ktoré je najmenej o jeden rok dlhšie, ako je dĺžka funkčného obdobia najvyššieho výkonného orgánu,
najmenej tri roky.

17. Podľa § 12 ods. 4 zák. o športe funkcia kontrolóra zaniká stratou spôsobilosti na výkon funkcie
podľa § 11 ods. 5 alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu športovej organizácie z dôvodu

závažného porušenia povinnosti kontrolóra.

18. Podľa § 12 ods. 5 zák. o športe kontrolór môže byť odvolaný z funkcie najvyšším orgánom športovej
organizácie dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých členov najvyššieho orgánu s uvedením dôvodu
odvolania.

19. Podľa § 12 ods. 7 zák. o športe za výkon funkcie kontrolóra môže byť kontrolórovi vyplácaná náhrada
za stratu času a odmena, ktorej výšku alebo spôsob jej určenia schvaľuje najvyšší orgán športovej
organizácie.

20. Podľa § 49a ods. 1 zák. o športe zmluvou o výkone činnosti športového odborníka sa športový

odborník zaväzuje vykonávať pre športovú organizáciu činnosť športového odborníka za odmenu v
rozsahu 30 hodín týždenne.

21. Podľa § 49a ods. 3 zák. o športe zmluva o výkone činnosti športového odborníka sa uzatvára na
určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. Zmluvu o výkone činnosti športového odborníka možno uzatvoriť

aj opakovane.

22. Podľa § 49a ods. 7 zák. o športe na právne vzťahy pri vykonávaní činnosti športového odborníka
podľa zmluvy o výkone činnosti športového odborníka sa primerane vzťahujú ustanovenia § 119 ods. 1,
šiestej časti a §223 ods. 3 až 5, § 224, § 225 Zákonníka práce.

23. Podľa § 49a ods. 8 zák. o športe zmluvný vzťah založený zmluvou o výkone činnosti športového
odborníka sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah.

24. Právnym posúdením možno rozumieť činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Podľa rozhodovacej činnosti
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) CSP môže byť daný použitím nesprávnej právnej normy
alebo aplikáciou správnej právnej normy, ktorú súd nesprávne interpretoval alebo napokon použitím
správnej právnej normy a jej správnej interpretácie, ale jej nesprávnej aplikácie na zistený skutkový stav
veci (viď napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2MCdo/4/2009).

25. Odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnych skutkových zisteniach je v súdnej praxi vykladaný tak, že
musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kedy
je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu,

alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej
vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna
procesná právna úprava vychádza (rovnako ako právna úprava Občianskeho súdneho poriadku účinná

do30.júna2016)zozásadyvoľnéhohodnoteniadôkazov,vyplývajúcejzústavnéhoprincípunezávislosti
súdov. Táto zásada, vychádzajúca z čl. 15 základných princípov CSP a normatívne rozvinutá v § 191
ods. 1 CSP znamená, že záver, ktorý si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného
presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nieje viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne
rozhodnutiemusívykazovaťlogickú,funkčnúateleologickúzhoduspriebehomkonania(porov.Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový

poriadok, Komentár, Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729).

26. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a ich účelu sa odvolací súd plne stotožňuje s
právnymposúdenímriadnezistenéhoskutkovéhostavuveciprvoinštančnýmsúdom.Súdprvejinštancie
malvkonanízapreukázané,žežalobcaboldňa11.3.2017KonferenciouSlovenskéhozväzumoderného

päťboja (ďalej len „Konferencia“) ako najvyšším orgánom žalovaného zvolený za kontrolóra, a že
menovaný orgán na zasadnutí dňa 13.4.2018 uznesením schválil kontrolórovi výšku mesačnej odmeny
200 eur za obdobie od 1.5.2018 do 31.12.2018, čo nakoniec nebolo medzi stranami sporné. Uvedené
skutkové zistenia správne súd prvej inštancie substancoval pod ust. § 12 ods. 7 zák. o športe, v zmysle
ktorého je odmena za výkon funkcie kontrolóra športovej organizácie fakultatívnou, a jej nárokovateľnosť
je podmienená rozhodnutím najvyššieho orgánu športovej organizácie o výške priznanej odmeny, resp.

spôsobujejurčenia.VdanomprípadedošlozostranyKonferenciekriadnemuschválenievýškyodmeny,
čo z právneho hľadiska podľa § 12 ods. 7 zák. o športe zakladá nárok žalobcu na jej vyplatenie v určenej
výške, tak ako to správne vyhodnotil prvoinštančný súd.

27. Ako sčasti dôvodnú však odvolací súd vyhodnotil argumentáciu žalovaného, v ktorej

prvoinštančnému súdu vytkol nedostatočné vysporiadanie sa s obranou žalovaného, v ktorej poukazoval
na Smernicu prijatú Konferenciou žalovaného v deň, kedy bola uvedeným orgánom súčasne schválená
sporná odmena za výkon funkcie kontrolóra. Prvoinštančný súd uvedený nedostatok ani v novom
rozhodnutíneodstránil,keďnedaljasnúodpoveďnaotázku,prečonemoholžalovanývyplatenieodmeny
podmieniť uzavretím zmluvy o výkone činnosti kontrolóra alebo dohody o pracovnej činnosti, ak takýto

postup zákon expressis verbis nezakazoval a ak ust. § 49a zák. o športe upravuje zmluvu o výkone
činnosti športového odborníka, ktorým je aj športový kontrolór a ak nevylučuje uzavretie zmluvy o
výkone činnosti športového kontrolóra so športovou organizáciou (viď ods. 28. odôvodnenia uznesenia
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.8.2023, č. k. 3Co/53/2021-175). Vzhľadom na vecnú správnosť
napadnutého rozhodnutia a skutočnosť, že vo veci sa jedná o v poradí druhé rozhodnutie, u ktorého

neprichádza do úvahy jeho opätovné zrušenie (viď § 390 CSP), sa s predmetnou obranou nespôsobilou
privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, vysporiadal odvolací súd.

28. Kontrolór športovej organizácie je v zmysle § 6 ods. 1 písm. e), § 10, § 11 a § 12 zák. o športe
športovým odborníkom, ktorý má nezávislé postavenie od výkonnej moci v športovej organizácii. Do

svojej funkcie je volený alebo inak ustanovený najvyšším orgánom športovej organizácie na funkčné
obdobie najmenej o jeden rok dlhšie, ako je dĺžka funkčného obdobia najvyššieho orgánu (najmenej
tri roky). Najvyšší orgán športovej organizácie, ktorý kontrolóra do funkcie zvolil alebo inak ustanovil,
je zároveň oprávnený ho z tejto funkcie odvolať (§ 12 ods. 5 zák. o športe). Zákon v ust. § 11
stanovuje podmienky a kvalifikačné predpoklady viazané na výkon funkcie kontrolóra. Vychádzajúc z

dotknutej legislatívnej úpravy zohľadniac jej cieľ a účel, ktorým bolo vytvoriť predpoklady pre nezávislý
výkon vnútornej kontroly v športovej organizácii vo vzťahu k nakladaniu s prostriedkami štátneho
rozpočtu, ktoré jej boli poskytnuté, možno konštatovať, že kontrolór je voleným funkcionárom športovej
organizácie, ktorého volí a odvoláva najvyšší zastupiteľský orgán, nie je zamestnancom športovej
organizácie a predpokladom výkonu jeho funkcie nie je uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi ním a

športovou organizáciou, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, a to či už vo forme zmluvy o výkone
činnosti športového odborníka upravenej v ust. § 49a zák. o športe alebo pracovnej či inej zmluvy.
Uvedené vyplýva jednak z mechanizmu kreovania a odvolávania kontrolóra, ktorý činnosť v športovej
organizácii vykonáva ako volenú funkciu, ktorej trvanie nie je závislé od vopred zmluvne dohodnutej
doby (podľa § 12 ods. 3 zák. o športe ex lege funkcia kontrolóra zaniká stratou spôsobilosti na výkon

funkcie kontrolóra alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho orgánu športovej organizácie z dôvodu
závažného porušenia povinnosti kontrolóra), z podmienky nezávislého výkonu kontroly v športovej
organizácii a v neposlednom rade z výkladu a contrario ust. § 6 ods. 3 zák. o športe, ktorý spôsob výkonu
činnosti cielene upravuje len v prípade športového odborníka podľa § 6 ods. 1 písm. a) až d), t. j. nie u
kontrolóra športovej organizácie. Pokiaľ preto zákonodarca cielene z ust. § 6 ods. 3 zák. o športe vyňal

kontrolóra, funkcionára a dopingového komisára v športovej organizácii, uvedené znamená, že u týchto
športových odborníkov sa jedná o výkon volenej funkcie, predpoklady pre výkon ktorej sú upravené
normatívne (nie zmluvne) a nie sú viazané na existenciu pracovnoprávneho či obdobného pracovného
vzťahu, obsah ktorého na rozdiel od nezávislého výkonu funkcie kontrolóra predpokladá závislý výkonpráce, podľa pokynov zamestnávateľa a vo vzťahu podriadenosti zamestnanca a rovnako ani na zmluvu
o výkone činnosti športového odborníka upravenú v ust. § 49a zák. o športe, ktorá na rozdiel
od ust. § 12 ods. 3 a 7 zák. o športe sa uzatvára na 12 mesiacov, upravuje odplatný výkon činnosti

pre športovú organizáciu, ktorú považuje za iný pracovnoprávny vzťah, zatiaľ čo u kontrolóra športovej
organizácie musí byť dĺžka funkčného obdobia najmenej tri roky, vyplácanie odmeny je len fakultatívne a
pri výkone funkcie musí byť kontrolór nezávislý. Na uvedené plne reflektoval aj súd prvej inštancie, keď
konštatoval, že funkcia kontrolóra nie je viazaná na existenciu zmluvy, ktorej uzatvorenie nepredstavuje
zákonný predpoklad pre jej výkon a nemôže byť vykonávaná ako závislá činnosť. Pokiaľ preto samotný

zákonodarca vylúčil vykonávanie funkcie kontrolóra v športovej organizácii na základe zmluvy o výkone
činnosti § 49a zák. o športe, pracovnej zmluvy či inej zmluvy upravujúcej obdobný pracovnoprávny
vzťah, čo vyplýva priamo z ust. § 6 os. 3 zák. o športe, nemožno považovať za súladné s cieľom
a úmyslom zákonodarcu podmieňovanie vyplatenia riadne najvyšším orgánom športovej organizácie
schválenej odmeny uzatvorením zmluvy so športovou organizáciou (či už zmluvy o výkone činnosti/
funkcie alebo pracovnoprávnej či inej inominátnej zmluvy). Konferencia žalovaného mala v súlade s

§ 12 ods. 7 zák. o športe oprávnenie rozhodnúť o výške odmeny kontrolóra, resp. o spôsobe určenia
výšky, avšak pokiaľ nárok na výplatu podmieňovala uzatvorením zmluvy, ktorá sa v prípade zachovania
zmyslu, účelu a nezávislého výkonu tejto tejto funkcie v prípade športového kontrolóra nepredpokladá,
takúto požiadavku nemožno hodnotiť ako legitímnu a súladnú s ust. § 6 ods. 3 zák. o športe, v zmysle
ktorého športový kontrolór vykonáva svoju funkciu na základe riadneho ustanovenia do nej a nie na

základezmluvyovýkonečinnostišportovéhoodborníkačipracovnejzmluvy.Nauvedenompodľanázoru
odvolacieho súdu nič nemení ani skutočnosť, že príjem kontrolóra je podľa § 5 ods. 1 písm. d) zák.
o dani z príjmov považovaný za príjem zo závislej činnosti ako „odmena za výkon funkcie v orgánoch
iných právnických osôb“.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
I. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa zásady úspechu
vyjadrenej v ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 CSP. V odvolacom konaní plne

úspešným žalobcom 1./ až 3./ (ako právnym nástupcom pôvodného žalobcu) priznal voči žalovanému
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

31. Vo vzťahu k právnemu nástupníctvu na strane žalobcu odvolací súd vzhľadom na doposiaľ
neukončené dedičské konanie okrajovo uvádza, že v období medzi nadobudnutím dedičstva smrťou

poručiteľa a potvrdením nadobudnutia dedičstva (právoplatným rozhodnutím v dedičskom konaní) sú
z právnych úkonov týkajúcich sa majetkových práv z dedičstva oprávnení voči iným osobám všetci
dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli, spoločne a nerozdielne. Žalobcovia 1./ až 3./ tak majú voči
žalovanému ako dlžníkovi postavenie solidárnych veriteľov (čo do priznaného nároku vo veci samej ako
aj procesného nároku na náhradu trov konania).

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).