Rozsudok – Žaloby proti právoplatným ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Jana Fandáková

Legislation area – Správne právoŽaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/68/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200384
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. LL.M. Jana Fandáková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200384.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, B., právne zastúpený: JUDr. Martinou Fábryovou,
advokátkou, so sídlom Floriánska 19, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné
plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 13, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/021378-002 zo dňa
16.05.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
1. Rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko Košice - Juh (ďalej len „prvostupňový orgán“) ako vecne
a miestne príslušným stavebným úradom, č. MK/A/2022/10316-03/IV/KON z 15.03.2022 [ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“], bolo podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 142d ods. 1 vtedy platného a účinného
zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov [ďalej

len „stavebný zákon“] v súlade s vyhláškou č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia
stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) nariadené odstránenie 1ks reklamnej stavby „Billboard, ulica
Ukrajinská, Košice“,, na pozemku parcelné číslo 7370/4 v katastrálnom území Krásna, žalobcovi ako
vlastníkovi reklamnej stavby, za tam presne špecifikovaných podmienok.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán prijal žiadosť o súčinnosť

od Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 28.09.2021, v ktorej bolo okrem iného
žiadané poskytnutie informácie vo veciach povolenia, resp. ohlásenia stavby „billboardu“ na pozemku
parcelné číslo 7370/4 v katastrálnom území Krásna vo vlastníctve žalobcu podľa listu vlastníctva
č. XXXX. Prvostupňový orgán vykonal dňa 04.11.2021 štátny stavebný dohľad za účelom zistenia
skutkového stavu. Žalobca sa na miestnom šetrení nevedel preukázať stavebným povolením, resp.
ohlásením k predmetnej reklamnej stavbe z čoho vyplynulo, že žalobca zrealizoval reklamnú stavbu
bez takéhoto povolenia a išlo o nepovolenú stavbu, pričom poukázal na to, že v zmysle § 88b ods. 2

stavebného zákona sa ustanovenia § 88a (konanie o dodatočnom povolení stavby) nevzťahujú
na reklamné stavby.3. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OVBP2-2022/021378-002 zo 16.05.2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) zmenil prvostupňové rozhodnutie a to tak, že vo výrokovej časti text „podľa § 88 ods. 1
písm. b) a § 142d ods. 1 stavebného zákona v súlade s vyhláškou č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú

niektoré ustanovenia stavebného zákona a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov“ nahradil textom „podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 90 stavebného zákona v
súlade s § 25 vyhl. č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona
a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov“ Ostatné časti
prvostupňového rozhodnutia boli žalovaným potvrdené.

4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca v odvolaní poukázal na to,
že prvostupňový orgán nedostatočne vyhodnotil zistené skutočnosti v predmetnej veci, nakoľko nebolo
jednoznačne preukázané, že stavba je reklamnou stavbou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia §
88a stavebného zákona. V odvolaní namietal, že pôvodným zámerom umiestnenia konštrukcie na
existujúcom oplotení bola skutočnosť, že existujúce oplotenie vo vzťahu ku komunikácii na Ukrajinskej

ulici bolo nepostačujúce, nakoľko úroveň cestného telesa je nad úrovňou oplotenia. Neskôr bol na
túto konštrukciu osadený banner, ktorý bol zo strany stavebného úradu vyhodnotený ako reklamná
stavba. Vzhľadom na uvedené bol toho názoru, že odstránením bannera samotná konštrukcia už nie je
reklamnou stavbou a je možné využiť ju na vytvorenie protihlukovej bariéry.

5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že preskúmal predložený spisový materiál, prvostupňové
rozhodnutie ako aj obsah odvolania a dňa 06.05.2022 vykonal miestnu ohliadku z verejného
priestranstva. Poukázal na to, že prvostupňový úrad výkonom štátneho stavebného dohľadu zistil
úplne a presne skutkový stav veci, vykonal dostatočné dokazovanie a zaobstaral si také dôkazy, ktoré
ho oprávňovali nariadiť odstránenie predmetnej reklamnej stavby. Zdôraznil, že vykonanou miestnou

ohliadkou dňa 06.05.2022 zistil, že žalobca síce odstránil z informačnej plochy reklamnej stavby
reklamnú plachtu, avšak odstránením tejto reklamnej plachty ešte nedochádza k prekvalifikovaniu
účelu reklamnej stavby na iný druh a účel stavby. Žalobca podľa názoru žalovaného jednoznačne
zrealizoval reklamnú stavbu postavenú stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne
spojenásozemouaktorejfunkciouješíreniereklamných,propagačných,navigačnýchainýchinformácií

viditeľných z verejných priestorov, s priamym osvetlením informačnej plochy. Tvrdenie žalobcu, že
„odstránením bannera samotná konštrukcia už nie je reklamnou stavbou a je možné využiť ju na
vytvorenie protihlukovej bariéry vo vzťahu k frekventovanej premávke na komunikácii na Ukrajinskej
ulici“, je vzhľadom na uvedené irelevantné, už aj s poukazom na skutočnosť, že vytváranie plôch
protihlukových bariér má určité stavebno-technické zásady navrhovania a preto nemožno považovať

reklamnú stavbu bez reklamnej plachty automaticky za protihlukovú bariéru tak, ako sa mylne domnieva
žalobca. Nakoľko na konanie o reklamných stavbách sa podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona
ustanovenia § 88a stavebného zákona, t.j. ustanovenia o dodatočnom povolení stavby nevzťahujú,
prvostupňový orgán po zistení realizácii reklamnej stavby bez príslušného stavebného povolenia bol
povinný nariadiť odstránenie danej reklamnej stavby.

II.
Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

6. Správnou žalobou doručenou dňa 20.07.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa

žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia,
vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania.

7. Konanie o správnej žalobe bolo Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp.
zn. 8S/68/2022. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade

s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach
a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod

sp. zn. KE-8S/68/2022.

8. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu:- základnou a podstatnou otázkou celej veci bolo posúdenie charakteru realizovanej stavby. Práve pri
určení záveru v tejto podstatnej otázke správne orgány závažným spôsobom opomenuli svoju povinnosť
náležitým spôsobom zistiť skutočný stav veci, správne ho právne vyhodnotiť a svoje závery dostatočne

odôvodniť,
- správne orgány nevenovali v napadnutých rozhodnutiach ani len minimálnu pozornosť vymedzeniu
dôvodov, pre ktoré zistené zvýšenie pôvodného oplotenia považujú za „reklamnú stavbu“ a
dokonca za „billboard“. Už len samotná absencia takéhoto odôvodnenia činí napadnuté rozhodnutie
zmätočným, nepreskúmateľným a nezákonným. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že samotná konštatácia

prvostupňového orgánu, že pri výkone stavebného dohľadu zistil, že ide o reklamnú stavbu, resp.
konštatáciažalovaného,žeprinimivykonanejohliadketiežzistil,žeideoreklamnústavbunieježiadnym
odôvodnením toho prečo, ako a na základe akých kritérií učinili také zistenie a vyhodnotili zvýšenie
oplotenia ako reklamnú stavbu,
- charakter už zrealizovanej stavby (navýšenie existujúceho oplotenia) rozhodne nemá primárnu funkciu
zamýšľanú pri reklamných stavbách tak, ako to tvrdil v priebehu celého konania, ale predmetné

navýšenie má primárne slúžiť na ochranu pozemku a domovej stavby na nej stojacej pred nadmernými
negatívnymi vplyvmi premávky na cestnej komunikácii, ktorej úroveň v podstatnej miere prevyšuje
úroveň oplotením chráneného pozemku,
- závery správnych orgánov ad absurdum v rozpore so samotným zmyslom a účelom zákonnej úpravy
vytvárajú stav, kedy stavebný úrad, akékoľvek oplotenie postavené alebo zvýšené bez povolenia

môže označiť za reklamnú stavu a tým neprípustným spôsobom ignorovať postup zamýšľaný v § 88a
stavebného zákona, a teda začatie konania o dodatočné povolenie stavby z úradnej moci s výzvou na
preukázanie, že realizovaná stavba nie je v rozpore s verejným záujmom a s výzvou na preukázanie
splnenia všetkých zákonných podmienok na jej dodatočné povolenie,
- pokus žalovaného odôvodniť rozhodnutie tým, že osvetlenie nachádzajúce sa na oplotení robí z plota

reklamnú stavbu opomína logickú súvislosť, pretože oplotenie je vždy primárne oplotením a možnosť
jeho sekundárneho využitia z neho rozhodne nečiní reklamnú stavbu, ktorej primárna funkcia je šírenie
reklamy a nie ochrana pozemku,
- zo zákonnej úpravy § 88b ods. 2 stavebného zákona logicky vyplýva, že ak stavebník predloží žiadosť
o dodatočné povolenie reklamnej stavby, jej dodatočné povolenie je vylúčené. Avšak za stavu, keď

je rozpor medzi tvrdením stavebníka a (neodôvodneným) názorom stavebného úradu o charaktere
(nepovolenej stavby), je povinnosťou stavebného úradu zistiť skutočný stav veci a umožniť stavebníkovi
preukázanie ním tvrdeného charakteru stavby, čo vzhľadom na koncepciu zákonnej úpravy prichádza
do úvahy postupom podľa § 88a stavebného zákona. Akýkoľvek iný výklad sa javí, ako neprípustne
reštriktívny a podstatným spôsobom oslabujúci postavenie stavebníka a jeho možnosť dodatočne

legalizovať svoju stavbu zvýšenia oplotenia vo vzťahu k direktívnym záverom stavebného úradu.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.09.2022 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého
rozhodnutia. Zdôraznil, že v prípade žalobcu išlo jednoznačne o reklamnú stavbu, o čom svedčí aj

prvostupňovým orgánom vyhotovená fotodokumentácia. To, že prvostupňový orgán pomenoval túto
stavbu ako billboard nemá vplyv na meritum veci, nakoľko pojem billboard je zaužívaným všeobecným
pojmom pre veľkoplošné reklamné stavby. Poukázal tiež na to, že návrh protihlukových stien nie
je svojvôľou vlastníkov pozemkov, ktorí sa mylne domnievajú, že každá konštrukcia môže tvoriť
protihlukovú bariéru. Vzhľadom na uvedené navrhol právnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

10. Žalobca aj v replike zo dňa 22.11.2022 uviedol, že žalovaný obdobne, ako v napadnutých
rozhodnutiach ani vo svojom vyjadrení neuvádza dostatočné a uspokojivé odôvodnenie záveru o
ním tvrdenom charaktere stavby. V danom prípade je podľa jeho názoru nesporné, že k oploteniu z
betónových tvárnic bola upevnená oceľová konštrukcia s pevnou výplňou, ktorá dané oplotenie činí

vyšším. Rovnako je nesporné, že vzhľadom na úroveň blízkej miestnej cestnej komunikácie oproti
úrovni oplotenia takéto zvýšenie oplotenia nutne plní funkciu ochrany pozemku a stavby na nej stojacej
pred negatívnymi vplyvmi dopravy na tejto cestnej komunikácii. Zdôraznil, že využitie voľnej plochy
na akejkoľvek stavbe na zavesenie reklamného bannera/plachty nečiní zo stavby reklamnú stavbu,
pretože vzhľadom na vymedzenie reklamnej stavby v stavebnom zákone môže ísť o reklamnú stavbu

jedine v prípade, ak vzhľadom na charakter stavby ide o stavbu, ktorej výlučným účelovým určením je
umiestňovanie reklám.11. Na pojednávaní konanom dňa 24.02.2026 žalobca zdôraznil, že správne orgány nesprávne
skonštatovali, že ide o reklamnú stavbu, či dokonca o billboard, pričom žiadnym spôsobom nevyhodnotili
jeho obranu, že išlo o stavbu za účelom ochrany jeho vlastného majetku. Správny orgán neodôvodnil

ani to, prečo zvýšenie oplotenia vyhodnotil ako reklamnú stavu. S poukazom na stavebný zákon účinný
v rozhodnom čase, stavba sa nehodnotí podľa technického prevedenia stavby, ale výlučne podľa
určenia stavby. Niet žiadnych pochybností, že tak frekventovaná komunikácia, ako sa nachádza v jeho
susedstve, neprimerane zasahuje do pokojného užívania majetku žalobcu, ktorý si chránil majetok pred
okolitými vplyvmi. Zároveň upriamil pozornosť súdu na to, že s odstupom času zistil, že stavebný úrad

prikázal odstrániť stavbu z parcely č. 7370/4, pričom stavba sa reálne nachádza na parcele č.7370/5.
Zotrval na svojom žalobnom návrhu. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním
z 24.02.2026 a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

III.
Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

12. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení
účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

13. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

14. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

15. Podľa § 43 ods. 2 prvej vety stavebného zákona reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)
až d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie
vyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných

informácií viditeľných z verejných priestorov.

16. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia
stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi

iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami.

17. Podľa § 88b ods. 2 stavebného zákona ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.

18.Správnysúdpreskúmalžalobounapadnutérozhodnutiežalovanéhoapostup,ktorýmupredchádzal,

a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovanej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

19. Správny súd v úvode posúdenia veci uvádza, že z administratívneho spisu mal za preukázané,
že vykonaním štátneho stavebného dohľadu dňa 04.11.2021 prvostupňovým orgánom, bol okrem

iného preverený aj skutkový stav „billboardu“ na pozemku parcelné číslo 7370/4 v katastrálnom území
Krásna vo vlastníctve žalobcu podľa listu vlastníctva číslo XXXX. Podľa názoru prvostupňového orgánu,
vyjadreného v Odpovedi z výkonu štátneho stavebného dohľadu z 03.01.2022, uvedený „billboard“
má charakter reklamnej stavby v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona. Táto reklamná
stavba pozostáva z oceľovej konštrukcie upevnenej k oploteniu z betónových tvárnic a zároveň bolo

konštatované,žežalobcasavčasevýkonuštátnehostavebnéhodohľadunevedelpreukázaťstavebným
povolením k predmetnej reklamnej stavbe.

20. Na základe uvedeného bolo vydané Oznámenie o začatí konania o nariadení odstránenia tejto
reklamnej stavby, ktoré bolo dňa 10.02.2022 riadne doručené žalobcovi. Dňa 14.02.2022 si žalobca

uplatnil námietky. Po vydaní prvostupňového rozhodnutia a podania odvolania žalobcom, bola dňa
06.08.2022 vykonaná miestna obhliadka, ktorou bolo zistené, že žalobca odstránil z informačnej
plochy reklamnej stavby reklamu na „Moris Slovakia“ - Máme auto pre každého - Škoda“ a uvedenébolo zadokumentované príslušnou fotodokumentáciou. Samotná reklamná stavba s osvetlením nebola
odstránená.

21. Žalobca v podstatnom namietal, že správne orgány nesprávne posúdili charakter a účel samotnej
stavby resp., že napadnuté rozhodnutia neobsahujú riadne a presvedčivé odôvodnenie vo vzťahu ku
skutočnosti ako správne orgány dospeli k záveru, že v tomto prípade išlo o reklamnú stavbu.

22. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zákonná definícia reklamnej stavby v zmysle § 43 ods.

2 stavebného zákona vyžaduje pre naplnenie znakov to, aby (i) šlo o stavebnú konštrukciu postavenú
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov (ii) bola pevne spojená so zemou, alebo upevnená
strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi, alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu
podkladu a (iii) ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií
viditeľných z verejných priestorov. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

23. V preskúmavanom prípade nebolo sporné splnenie prvej a druhej zákonnej podmienky, ale
sporným ostalo kumulatívne naplnenie tretej podmienky a to či účelom spornej stavby bolo šírenie
reklamných, propagačných, navigačných a iných informácií. V preskúmanom prípade žalobca tvrdil, že
pôvodným zámerom umiestnenia konštrukcie na existujúcom povolenom oplotení bola skutočnosť, že
pôvodné oplotenie vo vzťahu ku komunikácii bolo nepostačujúce, nakoľko úroveň cestného telesa bola

nad úrovňou oplotenia a osadená konštrukcia mala čiastočne zamedziť neprípustnému ovplyvňovaniu
pohody bývania v rodinnom dome.

24. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že v čase výkonu štátneho stavebného dohľadu
prvostupňovým orgánom a to dňa 04.11.2021, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, bolo nepochybne

preukázané naplnenie všetkých kumulatívnych podmienok charakterizujúcich stavbu ako reklamnú.
Z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že
stavba (žalobcom označená ako zvýšenie pôvodného oplotenia, pozn.) slúžila na šírenie reklamných
informácii o konkrétnom subjekte, viditeľných z verejných priestorov a preto boli splnené všetky zákonné
podmienky na charakterizovanie stavby ako stavby reklamnej. Navyše sa žiada dodať, že žalobca

nenavrhol vykonanie akýchkoľvek dôkazov, ktorými by bol preukázal opak. Vzhľadom na uvedené
správny súd ani námietku žalobcu o tom, že je povinnosťou stavebného úradu bolo zistiť skutočný stav
veci a umožniť žalobcovi preukázanie ním tvrdeného charakteru stavby, nehodnotil ako dôvodnú. Ani
následné odstránenie reklamnej plachty (bannera) z konštrukcie z pohľadu správneho súdu ešte nič
nemení na podstate charakteru stavby, ktorý bol celkom zrejmý.

25. V reakcii na námietku žalobcu, ktorou tento poukazoval na absenciu odôvodnenia vo vzťahu k tomu,
prečo správne orgány považovali zvýšenie oplotenia za reklamnú stavbu, správny súd uvádza, že
odôvodnenienapadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutím,jenapriekichstručnosti
preskúmateľné, keď je zrejmé, aký skutkový stav veci zistili a ako vec po právnej stránke správne

posúdili. Vzhľadom na uvedené pokiaľ správne orgány konštatovali splnenie zákonných podmienok na
odstránenie reklamnej stavby podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 90 stavebného zákona nemožno
ich závery považovať za nezákonné a nemajúce oporu v zistenom skutkovom a právnom stave veci.

26. K námietke žalobcu, že stavebný úrad prikázal odstrániť stavbu z parcely č. 7370/4, pričom stavba

sa reálne nachádza na parcele č.7370/5, správny súd len stručne uvádza, že táto námietka bola prvýkrát
vznesená až na pojednávaní konanom 24.02.2026 a teda celkom zjavne po zákonnom stanovej lehote
na podanie správnej žaloby (§ 181 ods. 1 SSP) preto na ňu správny súd neprihliadal.

27. Záverom správny súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden v žalobe namietaný dôvod nezákonnosti

napadnutého rozhodnutia ani procesného postupu orgánov verejnej správy, ktorý vydaniu ich rozhodnutí
predchádzal, z uvedeného dôvodu správny súd posúdil žalobu ako nedôvodnú a preto ju postupom
podľa § 190 SSP zamietol.

28. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len

čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.29. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

30. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3 : 0
(§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, vlehotejednéhomesiacaododňadoručenia
rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 2 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h)sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.