Uznesenie – Obchodné spoločnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34Cb/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126201207
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Petrek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126201207.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: A. B., trvale bytom C. D. XX, E. XXX E., F. G. H. B. I. F. J., rodné
číslo XXXXXXXXXXX, zastúpený: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná
31, Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému: Diligens Telum, spol. s r.o., so sídlom Mierovo 78. VO,
IČO: 44 976 321, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 10.02.2026 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobcovi oboznámiť sa so všetkými
účtovnými a obchodnými dokumentmi žalovaného, najmä

- s dokladmi o hospodárskych výsledkoch žalovaného za obdobie od 01.01.2019 až do momentu
sprístupneniaaposkytnutiatýchtodokladov;bankovýchvýpisovkpreukázaniustavuúčtužalovanéhoza
uvedené obdobie, a to najmä (nie však výlučne) účtovných závierok, Hlavnej knihy analytickej evidencie
žalovaného - podrobný výpis, Knihy pohľadávok a záväzkov, Pokladničnej knihy (účet č. 211), Bežného
účtu (účet č. 221) a podrobného rozpisu pohybov na účte žalovaného, ako aj všetkých zmlúv a dohôd, z
ktorých žalovanému vyplývajú práva a povinnosti majúce vplyv na majetok a hospodárenie žalovaného;

- s dokladmi pojednávajúcimi o spôsobe naloženia so ziskom žalovaného, ktorý bol vytvorený od roku
2019 až do momentu sprístupnenia týchto dokladov, najmä zápisníc z valných a mimoriadnych valných
zhromaždení, počas ktorých sa rozhodovalo o rozdelení zisku žalovaného;
- so zápisnicami z valných a mimoriadnych valných zhromaždení, ktoré sa konali v období od 01.01.2019
až do momentu ich poskytnutia, aktuálneho znenia spoločenskej zmluvy žalovaného, aktuálnych
podpisových vzorov konateľov ako i zmlúv o prevode obchodného podielu, na základe ktorých došlo k

zmenám v spoločníckej štruktúre v období od 01.01.2019 až do momentu ich poskytnutia;
a to doručením listinných kópií vyššie uvedených dokumentov do sídla právneho zástupcu žalobcu do
5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia a žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, v ktorej je žalobca
spoločníkom s vkladom o veľkosti 100 000 eur, čo zrkadlí jeho podiel na základnom imaní žalovaného

vo výške 50 %. Druhým spoločníkom s rovnakým podielom na základnom imaní žalovaného je K. L.
(ďalej len „druhý spoločník“). Štatutárnym orgánom žalovaného je K. K. (ďalej len „konateľ“). Druhý
spoločník sa stal spoločníkom žalovaného na základe uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia
žalovaného, ktoré sa uskutočnilo dňa 09.06.2025. Na základe týchto uznesení mimoriadneho valného
zhromaždenia došlo k schváleniu prevodu obchodného podielu v žalovanom z pôvodného spoločníka
B. M., (ďalej len „pôvodný spoločník“) na druhého spoločníka. Platnosť uznesení prijatých na tomto

mimoriadnom valnom zhromaždení je aktuálne sporná a posudzovaná v rámci súdneho konania
vedeného Okresným súdom Trnava pod sp. zn.: 36Cb/64/2025, a to na základe nižšie uvedenýchdôvodov. Žalobca ako spoločník žalovaného napáda v konaní sp. zn.: 36Cb/64/2025 platnosť uznesení
mimoriadneho valného zhromaždenia z dôvodu, že pred konaním valného zhromaždenia mu ako
spoločníkovi žalovaného nebola zákonom predpokladaným spôsobom riadne doručená pozvánka

na toto mimoriadne valné zhromaždenie. Napriek uvedenému a po obdržaní informácie o zámere
uskutočnenia valného zhromaždenia, žalovaný splnomocnil tretiu osobu, aby táto na mimoriadnom
valnom zhromaždení vykonávala jeho zákonné oprávnenia vyplývajúce z jeho pozície ako spoločníka
žalovaného. Splnomocnený zástupca sa dostavil na miesto konania valného zhromaždenia, avšak ani
pôvodný spoločník a ani konateľ žalovaného sa v čase a na mieste konania mimoriadneho valného

zhromaždenia nenachádzali, pričom vstup do sídla žalovaného (kde sa malo uskutočniť mimoriadne
valné zhromaždenie) bol zabezpečený zamknutou bránou. Splnomocnený zástupca sa pokúšal spojiť
ako s konateľom tak aj s pôvodným spoločníkom žalovaného, no k fyzickej prítomnosti konateľa a ani
pôvodného spoločníka v mieste a čase konania valného zhromaždenia nedošlo. Z verejne dostupných
zdrojov je zrejmé, že žalovaný ako obchodná spoločnosť dlhodobo kumuluje stratu, nevykazuje takmer
žiadnu ekonomickú činnosť a rovnako ani nevykazuje žiaden zisk. Rovnako možno poukázať na

to, že žalovaný je pravidelným dlžníkom na sociálnom poistení, pričom v roku 2025 bol ako dlžník
vedený 24 % času z celého roka s priemernou dlžnou čiastkou na sociálnom poistení vo výške
762 eur a s maximálnou dlžnou čiastkou vo výške 1 628 eur; v roku 2024 bol žalovaný ako dlžník
vedený 64 % času z celého roka s priemernou dlžnou čiastkou na sociálnom poistení vo výške
983 eur a s maximálnou dlžnou čiastkou vo výške 1 764 eur. Žalobca je spoločníkom obchodnej

spoločnosti, ktorého vlastná bonita je do určitej miery naviazaná aj na to, či sa spoločnostiam, v
ktorých ako spoločník pôsobí, darí, resp. akú disciplínu v rámci plnenia zákonných povinností vykazujú.
Inak povedané, žalobca ako spoločník žalovaného má záujem na tom, aby žalovaný ako obchodná
spoločnosť prosperoval a vykazoval čo možno najvyšší zisk, a to zároveň za stavu dodržiavania a
plnenia zákonných povinností. V súvislosti s koncepciou ekonomickej činnosti v širšom zmysle slova,

bez ohľadu na výraznú majetkovú účasť žalobcu na základnom imaní žalovaného, zákonným právom
žalobcu je aj možnosť nahliadať do účtovných a obchodných dokumentov žalovaného, na základe
ktorých je potenciálne žalobca spôsobilý prijímať primerané podnikateľské rozhodnutia spadajúce
do rámca jeho pozície ako spoločníka žalovaného. Žalobca sa pokúšal listom zo dňa 15.01.2026
označeným ako „Žiadosť spoločníka o poskytnutie dokladov spoločnosti“ o zabezpečenie svojho práva

oboznamovať sa s dokumentáciou žalovaného, no bezúspešne. Konateľ žalovaného do dňa podania
neodkladného opatrenia nereagoval žalobcovi a/alebo jeho právnemu zástupcovi žiadnym spôsobom
– listinne, elektronicky. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že žalobca disponuje účtovnými závierkami
zverejnenými v Registri účtovných závierok vedených Ministerstvom financií Slovenskej republiky, avšak
táto dokumentácia je sama o sebe nedostačujúca, nakoľko predstavuje len súvahu účtovných účtov

bez bližšieho rozpisu pohľadávok, záväzkov, zmlúv a subjektov. Bližším prehľadom je minimálne hlavná
kniha, denník, pokladničná kniha, analytická evidencia, bankové výpisy, a to vrátane súvisiacej zmluvnej
dokumentácie a interných záznamov. Vzhľadom na znenie skutkového stavu ako i povahu vznášaného
nároku – vydanie účtovnej a obchodnej dokumentácie žalovaného – je zrejmé, že účel sledovaný týmto
návrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenianemožnodosiahnuťzabezpečovacímopatrením,ateda

zriadením záložného práva na majetok, resp. časť majetku žalovaného. Pokiaľ ide o právo žalobcu
vyplývajúce z ust. § 122 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“) možno konštatovať, že toto právo bolo konaním konateľa, pôvodného spoločníka a druhého
spoločníka porušené. Náprava porušenia tohto práva je predmetom iného súdneho konania, avšak
podľa názoru žalobcu porušenie jeho práva byť účastný na riadení a kontrole spoločnosti (žalovaného)

svedčí o nekorektnosti správania štatutárneho zástupcu žalovaného voči žalobcovi ako i v prospech
bezprostrednosti potreby úpravy pomerov medzi stranami tohto konania. Uvedené správanie, vrátane
ignorovania žiadosti žalobcu naviac vyvoláva dôvodné podozrenie, že zásah do práv žalobcu mohol byť
značne širší, a to práve v rámci predchádzajúceho hospodárenia s majetkom žalovaného. Vo vzťahu k
právu žalobcu požadovať od konateľa informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov

spoločnosti (žalovaného) možno uviesť, že toto právo je v tomto momente stále ohrozené. Ako vyplýva z
opisu skutkového stavu, žalobca aktívne kontaktoval konateľa s požiadavkou o umožnenie nahliadnutia
do dokumentácie žalovaného, teda o umožnenie výkonu jeho zákonného práva, no bez akejkoľvek
odozvy od konateľa žalovaného. Konateľ nevyhovením tejto výzve žalobcu ako spoločníka žalovaného,
podľa názoru žalobcu, nie len, že zasiahol do práv a právom chránených záujmov žalobcu, ale rovnako

porušil svoju zákonnú povinnosť štatutárneho orgánu vyplývajúcu z ust. § 135 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako i z ust. § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa názoru žalobcu je zo správania
konateľa žalovaného zrejmé (neumožnenie zúčastnenia sa na valnom zhromaždení, neodpovedanie na
žiadosťžalobcunahliadnuťdoúčtovnýchaobchodnýchzáznamovžalovaného),ževprípadeaknedôjdek vydaniu neodkladného opatrenia v tomto konaní, nedôjde ani k umožneniu nahliadnutia do účtovnej
a obchodnej dokumentácie žalovaného žalobcovi, a to vzhľadom na to, že z doterajšej komunikácie
a prístupu konateľa bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že tento sa necíti byť subjektívne viazaný

príkazmi, resp. požiadavkami žalobcu ako spoločníka žalovaného aj napriek tomu, že jeho povinnosť (i)
informovať žalobcu ako spoločníka žalovaného ako aj (ii) povinnosť umožniť nahliadnuť do účtovnej a
inej dokumentácie žalovaného žalobcovi mu vyplýva priamo zo zákona. Rovnako možno poukázať aj
na to, že v prípade ak spoločnosť dlhodobo kumuluje straty, dochádza k ohrozeniu práva spoločníka
na podieľaní sa na zisku, keďže žiaden zisk vytváraný nie je. Žalobcovi je zrejmé, že podnikanie nie je

spojené len s podieľaním sa na zisku, ale aj s podieľaním sa na strate. Avšak podľa názoru žalobcu
je možné si vytvoriť obraz o príčinách kumulácie straty žalovaného len vtedy, ak dôjde k oboznámeniu
sa s internou – účtovnou a obchodnou dokumentáciou žalovaného. V nadväznosti na oboznámenie sa
s internou dokumentáciou potom možno prijať rôzne opatrenia smerujúce k zlepšeniu ekonomických
výsledkov spoločnosti, a teda aj k zabezpečeniu a naplneniu práva žalobcu zakotveného v ust. § 123
ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca zdôrazňuje, že ako spoločník žalovaného sa domáha realizácie

svojich práv, ktorých porušením môže dôjsť, resp. podľa názoru žalobcu, dochádza k neprimeranému
zásahu do jeho práv a oprávnených záujmov ako spoločníka žalovaného. Žalobca ako spoločník
žalovaného má právo požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a rovnako právo nahliadať do
dokladov spoločnosti. Právo žalobcu požadovať informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do
dokladov spoločnosti v postavení spoločníka, nie je ničím limitované. V okolnostiach predmetnej veci je

splnená požiadavka naliehavosti neodkladnej úpravy pomerov strán najmä z dôvodu, že priznanie tohto
práva v riadnom súdnom konaní vo veci samej s predpokladanou dĺžkou trvania súdneho konania v
rozsahu minimálne jedného (a viac) roka môže mať negatívny dopad na vykonávanie práv žalobcu ako
spoločníka. Zhrňujúco možno uviesť, že všetky vyššie popísané skutočnosti vo svojom súhrne vytvárajú
takú právnu a skutkovú situáciu, z ktorej je zrejmé, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia

sú splnené, konkrétne
(i) osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami – existencia oprávnenia žalobcu
akospoločníkažalovanéhodomáhaťsanahliadnutiadoúčtovnejaobchodnejdokumentáciežalovaného
je daná v zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
(ii) navrhovateľom tvrdené skutočnosti sú osvedčené a odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy

pomerov (princíp opodstatnenosti) – skutkové okolnosti uvedené v tomto návrhu sú osvedčené
pripojenými listinnými dôkazmi a odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia (úpravy
pomerov), bez ktorého bude naďalej ohrozený (znemožnený) výkon práv žalobcu ako spoločníka
žalovaného;
(iii) uložením požadovanej povinnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp

efektívnosti);
(iv) navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav;
(v) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) – nariadenie neodkladného opatrenia neobmedzí práva a
nezasiahne do právom chránených záujmov žalobcu, naopak právne účinky neodkladného opatrenia

donútia žalovaného plniť si svoje zákonné povinnosti vo vzťahu k žalobcovi ako svojmu spoločníkovi;
(vi) účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno objektívne dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Z vyššie uvedených dôvodov má žalobca preto za preukázanú potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami.

3. Žalobca k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listiny: Výpis z Finančného
registra žalovaného; výpis z OR SR žalovaného; Žiadosť spoločníka o poskytnutie dokladov spoločnosti
zo dňa 15.01.2026.

4. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len

„CSP“),predzačatímkonania,počaskonaniaapojehoskončenísúdmôženanávrhnariadiťneodkladné
opatrenie.

5. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä,
aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa ustanovenia § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania

uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa ustanovenia § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

14. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, spoločníci vykonávajú svoje práva
týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom
uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. (ods.1) Spoločníci majú najmä právo
požadovať od konateľov informácie o záležitostiach spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti.
(ods. 2)

15. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené
na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. V
zásade je prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že
exekúcia bude ohrozená. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila

potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť
ako naliehavá. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.
Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí
existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby

dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho
nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia
apriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovenýnadokazovanie,čoprekrátkosť
času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo

existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Zároveň sa neodkladným
opatrením nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a ujma povinného
nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.

16. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si účel neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť

rýchlu súdnu ochranu bezprostredne ohrozeným subjektívnym právam a oprávneným záujmom jeho
navrhovateľa. Žalobca svojim návrhom podľa názoru súdu neosvedčil, že je v danom prípade
nevyhnutné poskytnúť rýchlu súdnu ochranu, nakoľko neuviedol, aké jeho subjektívne práva sú konaním
žalovaného bezprostredne ohrozené. Žalobca popisuje skutkový stav ohľadom konania tunajšieho súdu
sp. zn. 36Cb/64/2025, v ktorom má byť posudzovaná platnosť uznesení prijatých na mimoriadnom

valnom zhromaždení dňa 09.06.2025. Vo vzťahu k týmto tvrdeniam neosvedčil súvis s podaným
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán umožniť
oboznámiť sa so všetkými účtovnými a obchodnými dokumentami. Ďalej žalobca poukazuje na to, že
žalovaný dlhodobo ako obchodná spoločnosť kumuluje stratu nevykazuje takmer žiadnu ekonomickúčinnosť a rovnako nevykazuje žiaden zisk. K tomuto súd poukazuje na to, že z priloženej listiny
z FinStat.sk – Zisk vyplýva, že žalovaný je dlhodobo v strate v rokoch 2020 – 2024 a z listiny – Tržby
– vyplýva, že tržby v inej hodnote ako 0 eur dosiahol žalovaný len v roku 2023. Z uvedeného vyplýva,

že sa jedná o dlhodobý stav a nemožno v tomto prípade hovoriť o splnení požiadavky bezprostredne
ohrozeného práva žalobcu a podaný návrh tak ani nemôže sledovať podstatu inštitútu neodkladného
opatrenia ako takého. S podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a s podaním žaloby vo
veci samej nespája zákon tie isté zákonné náležitosti.

17. Súd tiež poukazuje na široko koncipovaný petit – oboznámenie sa so všetkými účtovnými
a obchodnými dokumentami žalovaného, ktoré žalobca aj príkladmo konkretizuje. Z vyššie uvedeného
je zrejmé, že by žalovaný mal predložiť dokumenty od r. 2019 v listinnej podobe. Súd si však dovoľuje
poznamenať, že právo žalobcu ako spoločníka obchodnej spoločnosti na poskytnutie informácie
upravené v ust. § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je absolútne a pre vylúčenie akýchkoľvek
pochybností by mali byť podmienky realizácie tohto oprávnenia upravené v spoločenskej zmluve

alebo stanovách spoločnosti. Dokladmi, do ktorých môže spoločník nahliadať a informácie, ktoré
smie požadovať sa musia týkať fungovania spoločnosti a realizácie predmetu jej činnosti. Jedná
sa tak predovšetkým o účtovné doklady a zmluvy, ktoré sa týkajú výkonu podnikateľskej činnosti.
Žalobca sa svojím návrhom domáha doručenia listinných kópií všetkých účtovných a obchodných
dokumentov žalovaného a pričom konkretizuje len niektoré z nich. Nielenže takto koncipovaný rozsah

je neprimeraný oprávneniu spoločníka upravenom v uvedenom ustanovení Obchodného zákonníka, ale
je aj nedostatočne určitý.

18. Súd v tomto smere poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.:
3Obdo/21/2019, zo dňa 29. mája 2019 (judikát č. 44/2019) konštatoval, že právo spoločníka na

poskytnutie informácie nie je neobmedzené, ale vzťahuje sa len na tie informácie a doklady spoločnosti,
ktoré sa týkajú hospodárenia spoločnosti a nakladania s jej významnejším majetkom, ktoré môžu mať
vplyv na likviditu spoločnosti a v konečnom dôsledku aj na hodnotu obchodného podielu spoločníka,
resp. na výšku jeho podielu na zisku spoločnosti. Súčasťou práva spoločníka na informácie a na
nahliadanie do dokladov spoločnosti je aj jeho právo požadovať od spoločnosti, ak disponuje potrebným

technickým vybavením, aby mu umožnila vyhotovenie kópií jednotlivých dokladov spoločnosti za
náhradu vzniknutých nákladov. Z uvedeného tak jasne vyplýva, že žalobca ako spoločník obchodnej
spoločnosti nemá právo na poskytnutie všetkých informácií a dokladov. Z ustanovenia § 122 ods. 2
Obchodného zákonníka tiež vyplýva pre spoločnosť povinnosť umožniť spoločníkovi vyhotoviť si kópie
jednotlivých dokladov spoločnosti (ak má na to určené technické vybavenie) len za náhradu vzniknutých

nákladov. Žalobca tak v predmetnej veci neosvedčil vzhľadom na tvrdené okolnosti potrebu bezodkladne
upraviť pomery a rovnako ani by petit nebol vykonateľný, nakoľko žalobca žiadal oboznámenie sa so
všetkými účtovnými a obchodnými dokumentami, pričom následne príkladmo konkretizoval iba niektoré
z nich. Rovnako spôsob umožnenia oboznámenia sa s dokumentami - doručenie listinných kópií týchto
dokumentov - je možné iba ak spoločnosť disponuje potrebným technickým vybavením a len za náhradu

vzniknutých nákladov.

19. Na základe týchto skutočností súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

20. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol žalobca neúspešný v celom rozsahu.
Súd mal v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu trov konania žalovanému. Súd však náhradu trov

konania žalovanému nepriznal, a to s ohľadom na § 251 CSP z dôvodu, že v čase od podania návrhu na
súd žalovanému nevznikli žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku].

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).