Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4Csp/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8826200207
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kovaliková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8826200207.1

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, právne
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Malcho, s.r.o., IČO: 55962165, Stankovany 549, proti
žalovaným: 1. Bencont Finance, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO 47967692, 2.
LIDWINA – Domov sociálnych služieb, ul. Mládeže 1, Strážske, IČO: 00692026 o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovanému v 1. rade sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu
na základe dohody o zrážkach zo mzdy číslo ZINC 2000182480 zo dňa 10.02.2022 uzatvorenej
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ako splnomocnenou osobou konať za
investorov.

II. Žalovanému v 2. rade ako zamestnávateľovi žalobcu sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu zrážok

zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy číslo ZINC 2000182480 zo dňa 10.02.2022
uzatvorenejmedzižalobcomaprávnympredchodcomžalovanéhov1.radeakosplnomocnenouosobou
konať za investorov.

III. Súd poučuje žalovaného v 1. rade, že na Okresný súd Vranov nad Topľou môže podať proti žalobcovi

žalobu o zaplatenie pohľadávky, ktorú žalovaný v 1. rade eviduje pod svojou značkou ZINC – IJ114,
ktorej vlastníkom sa stal na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

IV. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 03. 02. 2026 návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd
žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu na základe

dohody o zrážkach zo mzdy číslo ZINC 2000182480 zo dňa 10. 02. 2022 uzatvorenej medzi žalobcom a
právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ako splnomocnenou osobou konať za investorov a zároveň
žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o
zrážkach zo mzdy číslo ZINC 2000182480 zo dňa 10. 02. 2022 uzatvorenej medzi žalobcom
a právnym predchodcom žalovaného v 1. rade ako splnomocnenou osobou konať za investorov.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi
obchodnou spoločnosťou Zinc Euro, a.s. (ďalej len ako „právny predchodca žalovaného v rade 1/“) v
pozícii zástupcu, resp. sprostredkovateľa a žalovaným v rade 1/, sa žalovaný v rade 1/ stal vlastníkom
pohľadávky, ktorá vznikla na základe záväznej žiadosti o pôžičku a zmlúv o pôžičke, ktoré v mene
žalobcu uzatváral právny predchodca žalovaného v rade 1/. Na základe záväznej žiadosti o pôžičku pod
označením ZINC 2000182480 zo dňa 10. 02. 2022 právny predchodca žalovaného v rade 1/ obchodná

spoločnosť Zinc Euro, a.s. v pozícii sprostredkovateľa sprostredkovala uzatvorenie zmluvy o pôžičke,
ktorú za žalobcu podpísala obchodná spoločnosť Zinc Euro, a.s a rovnako za investora pod označenímID: 4WBQLVRWD236 podpísala obchodná spoločnosť Zinc Euro, a.s. Podpisom záväznej žiadosti o
pôžičku zároveň žalobca v pozícii dlžníka berie na vedomie a súhlasí, „že odo dňa poskytnutia Pôžičky
do momentu splatnosti 6. ZincSplátky bude Dlžník v prvých 6 ZincSplátkach splácať Investorovi len

úrok vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke a Poplatky Spoločnosti a až počnúc dňom splatnosti 7. splátky
Pôžičky podľa konkrétnej Zmluvy o pôžičke začne Dlžník ZincSplátkou splácať Investorovi spolu s
dohodnutým úrokom aj istinu Pôžičky.“ Na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke bola v rovnaký
deň 10.02.2022 podpísaná dohoda o zrážkach zo mzdy pod označením ZINC 2000182480. Dohodou
o zrážkach zo mzdy sa zabezpečuje jednak pohľadávka obchodnej spoločnosti Zinc Euro, a.s. a to

Poplatok za obstaranie príležitosti uzatvoriť Zmluvy o pôžičke (poplatok za sprostredkovanie Pôžičky),
ktorý bude splatný v prvých 6 ZincSplátkach a ktorého výška bude maximálne vo výške súčtu týchto
ZincSplátok a Poplatok za správu Pôžičiek a za spracovanie ZincSplátok najviac vo výške 1,57%
a mesačné náklady, ku ktorým sa dlžník zaviazal v súvislosti s pristúpením k poisteniu ( článok II.
bod 2.1 písm. a) Dohody o zrážkach zo mzdy) a zároveň pohľadávka investorov zo zmlúv o pôžičke
(( článok II. bod 2.1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy). Teda na jednej strane žalobca v zmysle

udeleného plnomocenstva splnomocňuje právneho predchodcu žalovaného v rade 1/ na uzatváranie
zmlúv o pôžičke, ktoré v mene žalobcu uzatvára právny predchodca žalovaného v rade 1/, no na druhej
strane samotný právny predchodca žalovaného v rade 1/ vymáha pohľadávku od žalobcu v mene
investorov, pričom inkasuje rôzne poplatky na svoj účet a koná teda v mene investorov a v neprospech
žalobcu, čo preukazuje minimálne ustanovenie článok II. bod 2.1 písm. a) Dohody o zrážkach zo

mzdy), na základe ktorého si touto dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje svoje pohľadávky právny
predchodca žalovaného v rade 1/. Medzi záujmami právneho predchodcu žalovaného v rade 1/ ako
zástupcuazáujmamidlžníkaakozastúpenéhojerozpor,ktorýpodľa§22ods.2Občianskehozákonníka
neumožňuje, aby právny predchodca žalovaného dlžníka zastupoval. Porušenie zákazu obsiahnutého v
tomto ustanovení má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 30.6.2010 sp. zn. 4Cdo/177/2009.) Vzhľadom na uvedené je záväzná žiadosť o pôžičku a
rovnako aj Dohoda o zrážkach zo mzdy neplatný právny úkon. Žalovaný v rade 1/ nie je nositeľom práv
viažucich sa k pohľadávke, ktorá bola predmetom postúpenia. Krajský súd Prešov v Uznesení zo dňa
28. 10. 2021 sp. zn. 20CoCsp/37/2021 uviedol nasledovné: „Je evidentný zámer ZINC EURO (právneho
predchodcu žalobcu) obísť, resp. vyhnúť sa akýmkoľvek pravidlám, právnym predpisom a právnym

normám regulácie podnikania, či už bankových alebo nebankových subjektov poskytujúcich úvery, resp.
spotrebiteľské pôžičky vrátane vymknutia a vyčlenenia sa spod kontroly a dozoru Národnej banky
Slovenska ako kontrolného orgánu uvedených subjektov. Inak povedané tkzv. trik požičiavania peňazí
prostredníctvom fyzických osôb nepodnikateľov s cieľom obchádzať spotrebiteľskú ochranu občanov
Slovenskej republiky v tejto veci nebol úspešný, nateraz minimálne v rozsahu inkasovania poplatkov.“

Tieto oprávnenia spoločnosti Zinc Euro, a.s. výrazným spôsobom narúšajú jeho zdanlivo nezávislé
postavenie vo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a sú neprehliadnuteľným dôkazom uprednostňovania
postavenia veriteľa pred postavením dlžníka s jasným prejavom záujmu Zinc Euro, a.s. stať sa veriteľom
pohľadávky zo zmluvy, ktorú sám v mene a na účet dlžníka obstarával. Dlžník nepozná skutočnú
totožnosť investora a touto informáciou disponuje len Zinc Euro, a.s. a záväzná žiadosť o pôžičku, ktorú

pripravila táto spoločnosť, dlžníkovi nijakým spôsobom neumožňuje sa dozvedieť totožnosť investora.
Tým je jeho dôkazná pozícia taktiež výrazne oslabená. Na základe takéhoto neplatného ustanovenia
záväznej žiadosti o pôžičku tak spoločnosť Zinc Euro, a.s. nemala oprávnenie uzatvárať v mene a na
účet dlžníka zmluvy o pôžičke, a preto dlžníkovi z týchto zmlúv nemohli vzniknúť žiadne povinnosti.
Keďže tieto články nemožno oddeliť od ostatých častí právneho úkonu, v dôsledku toho je záväzná

žiadosť o pôžičku neplatná ako celok a z toho dôvodu nemohol spoločnosti Zinc Euro, a.s. ani platne
vzniknúť nárok na poplatky za sprostredkovanie a správu pôžičiek ani upomienky. Pokiaľ pohľadávka
platne nevznikla, neprichádza do úvahy ani jej účinné postúpenie podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, a tak možno konštatovať, že žalovaný sa ani nestal majiteľom dohodou o zrážkach zo mzdy
uplatnenej pohľadávky.

3. Na zabezpečenie pohľadávky jednak obchodnej spoločnosti Zinc Euro, a.s. a rovnako Investorov
bola uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy dňa 10. 02. 2022. Keďže dohodou o zrážkach zo mzdy si
zabezpečuje svoje pohľadávky aj samotná spoločnosť Zinc Euro, a.s. a teda je tu evidentný rozpor medzi
záujmami tejto spoločnosti a žalobcu v pozícii dlžníka, dohoda o zrážkach je neplatný právny úkon.

Taktiež keďže nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, zrážky zo mzdy sú realizované v rozpore
so zákonom, keďže súčasný veriteľ v pozícii žalovaného nie je nositeľom práv viažucich sa k tejto
pohľadávke. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že v danom prípade bola dohoda o zrážkach zo mzdy
uzatvorená vo forme osobitnej listiny, avšak vo všetkých prípadoch (rámcová zmluva dlžník, záväznážiadosť o pôžičku i dohoda o zrážkach zo mzdy) šlo o uzavretie zmluvných vzťahov na diaľku (čomu
nasvedčuje forma týchto úkonov bez reálnych podpisov žalobcu), a tak nie je zrejmé, či žalobca bol
poučený o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež nie je zrejmé, či mal možnosť

odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, alebo jej predmetná dohoda bola „podsunutá“ na
podpis v rámci balíka listín, ktoré treba podpísať pre účely získania úveru.

4. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané tým, že vykonávanie zrážok zo mzdy nielen
reálne hrozí, ale vzhľadom na predloženú výplatnú pásku sa aj uskutočňuje. Žalobca pritom nemá iný

rýchly a vhodný prostriedok, ako tento proces zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného
opatrenia.Jetakžiaduceupraviťpomerystránazamedziťvykonávaniuzrážoknazákladedohody,ktorej
platnosť je medzi stranami sporu spochybnená a s ohľadom na osvedčené skutočnosti sa žalobcovi
javí ako neplatný právny úkon. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť
uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V
podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia.

Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak
umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
teda či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a v povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ale ak existuje hoci len

potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje obísť súdny proces, teda ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä
ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy,

zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na
ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19. 06. 2013) S poukazom na uvedené skutočnosti je dohoda
o zrážkach zo mzdy neplatný právny úkon.

5. Žalovaný v rade 1/ pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 13. 01. 2026,
ktorým požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy a zároveň ho informoval
o postúpení pohľadávky. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému
na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných

dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia
neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na
základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného
neodkladného opatrenia. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava

pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa
názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).
Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po
nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným
nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán

sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto
spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje
nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny
názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20. 09. 2017.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 336 ods. 1, 2, 3, 4 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet

konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola
v lehote podaná. Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej
zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.

16. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak

navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,OZ“), právny úkon sa
musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 37 ods. 2 OZ, právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

20. Podľa § 37 ods. 3 OZ, právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam
nepochybný.

21. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri

výkone rozhodnutia.

23. Podľa § 551 ods. 2 OZ, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.

24. Podľa § 551 ods. 3 OZ, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone
rozhodnutia nakladá ako so mzdou.25. Pri nariadení neodkladného opatrenia je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra, podľa ktorej
si potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyžaduje aspoň osvedčenie danosti nároku uplatňovaného
žalobcom a zároveň osvedčenie bezprostrednej ujmy, ktorá by hrozila, ak by k nariadeniu neodkladného

opatrenia nedošlo.

26. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp.
zn. 6 M Cdo 5/2012, podľa ktorého osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie

o návrhu na predbežné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky
procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že
osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko)
pravdepodobné.

27. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,

vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok
súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

28. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia

musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu
o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

29. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

30. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel, pretože sa v danom prípade nejedná o peňažnú
pohľadávku.

31. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77

Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19. 06. 2013). Dohoda
o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná,
t.j. veriteľ na základe nej nadobúda právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená.
Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka
a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená. Ak platiteľ mzdy nesplnil

povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy a poukazovať ich veriteľovi, veriteľovi vzniká nárok na náhradu
škody voči platiteľovi mzdy, ak sú splnené aj ostatné podmienky na uplatnenie nároku v zmysle
Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy
môže pozastaviť len súd. Súd má za to, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských veciach
je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne

zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky
nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať, ani zastaviť. Výkon zrážok zo mzdy je
pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.32. V konaní na základe predložených listinných dôkazov súd mal za preukázané, že pôvodný veriteľ
Zinc Euro uzatvoril prostredníctvom internetu v zastúpení investora ako veriteľa a v zastúpení žalobkyne

ako dlžníka Záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000182480 zo dňa 10. 02. 2022, na základe ktorej investor
poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 3.000 Eur s úrokom vo výške 38,5 % p.a., ktorá mala byť splatná v
60 splátkach. Dlžník berie na vedomie a súhlasí, že odo dňa poskytnutia Pôžičky do momentu splatnosti
6. ZincSplátky bude Dlžník v prvých 6 ZincSplátkach splácať Investorovi len úrok vyplývajúci zo Zmluvy o
pôžičke a Poplatky Spoločnosti a až počnúc dňom splatnosti 7. splátky Pôžičky podľa konkrétnej Zmluvy

o pôžičke začne Dlžník ZincSplátkou splácať Investorovi spolu s dohodnutým úrokom aj istinu Pôžičky.
Dňa 10. 02. 2022 bola medzi žalovaným ako veriteľom investorom ID: 4WBQLVRWD236 a žalovanou
ako dlžníkom, uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov za účelom zabezpečenia
pohľadávky identifikovanej v bode 2.1. zmluvy nasledovne: a) pohľadávka veriteľa 1 z rámcovej zmluvy
Dlžník č. GN62-J5L3-E2W5 zo dňa 08.04.2021, uzatvorenej medzi veriteľom 1 a dlžníkom v nadväznosti
na záväznú žiadosť o pôžičku č. 2000182480 vo výške rovnajúcej sa poplatku za obstaranie príležitosti

uzatvoriť zmluvu o pôžičke......... b) pohľadávka veriteľa 2 zo zmluvy o pôžičke na základe ktorej poskytol
veriteľ 2 dlžníkovi sumu 3.000 Eur a to na základe záväznej žiadosti o pôžičku č. 2000182480 zo
dňa 10. 02. 2022....... Súd poukazuje, že v komplexe právnych vzťahov nie je úplne vylúčené, že
by zmluvný vzťah uzavrela na oboch stranách tá istá osoba, na jednej strane vo vlastnom mene,
na druhej strane spravidla ako zástupca druhej zmluvnej strany. Prípustné je to napr. v korporátnej

agende (práve obchodných spoločností), kde sa stáva, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti
podpisuje ako štatutárny orgán napr. pracovnú zmluvu alebo manažérsku zmluvu sám so sebou. V
týchto zmluvných vzťahoch však funguje široký kontrolný mechanizmus, nakoľko platnosť týchto zmlúv
jespravidlapodmienenápredchádzajúcimschválenímvalnýmzhromaždením,prípadnedozornouradou
obchodnej spoločnosti. Je však neprípustné, aby mohla byť takýmto spôsobom uzavretá zmluva o

pôžičke, kde na jednej strane veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu, pri peňažnej pôžičke
spravidla aj s úrokmi, prípadne aj poplatkami (§ 657 - 658 Občianskeho zákonníka). Ak by takúto
zmluvu mal ako veriteľ, tak aj dlžník uzatvárať v zastúpení na akomkoľvek právnom základe zastúpenia
(príkazná zmluva, sprostredkovateľská zmluva, prípadne na základe nepomenovanej zmluvy podľa § 51

Občianskeho zákonníka, ako je to v tomto prípade), je takýto sprostredkovateľ uzatvárajúci zmluvu za
obe zmluvné strany nepochybne v konflikte záujmov. V tomto smere súd dáva do pozornosti rozhodnutie
NS SR vo veci sp. zn. 5ECdo/139/2013, ktorý v obdobnej situácii vyslovil, že za konanie in fraudem legis
(obchádzanie zákona) možno považovať aj také konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí
rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že

má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy
ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného
sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Ak sú záujmy zástupcu v rozpore so záujmami zastúpeného,
v dôsledku toho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39
Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí

voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa
nemôže napraviť dodatočným schválením.

33. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia uvedených žalobkyňou, k nemu priloženými listinnými dôkazmi, dospel súd k záveru, že návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie
predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah strán vyriešený konečným
rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania. Súd vychádzal z
toho, že bola preukázaná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania. Žalovaný
doručil zamestnávateľovi žalobkyne žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 13. 01. 2026 a požiadal

ho, aby vykonal zrážky za účelom umorenia dlhu žalobcu vo výške 2.491,74 Eur. Existenciu ujmy
bezprostredne hroziacej žalobkyni mal súd osvedčenú tým, že v prípade realizovania zrážok zo mzdy
nad rámec skutočného dlhu a ich poukázania na účet žalovaného zamestnávateľom žalobkyne, by
došlo k bezdôvodnému obohateniu, vydania ktorého by sa žalobkyňa musela domáhať, pričom existuje
opodstatnený predpoklad, žeby tak musela urobiť súdnou cestou.

34. Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje zamestnávateľovi žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy
bez toho, aby bola podrobená súdnemu prieskumu o tom, či je pohľadávka oprávnená. Z dohody o
zrážkach zo mzdy zo dňa 10. 02. 2022 nie je zrejmé, akú konkrétnu výšku pohľadávky veriteľa 1 mázabezpečovať. Sporná dohoda nespĺňa podmienky určitosti pri označení subjektov na strane veriteľa 2.
V dohode je totiž jeden z veriteľov identifikovaný iba tzv. identifikačným kódom investora, ktorý je iba
kombináciou viacerých číslic, nie však vo forme mena, priezviska konkrétnej fyzickej osoby. Daný veriteľ

sám dohodu nepodpísal a za jeho osobu je podpísaný iba žalovaný ako splnomocnený zástupca. Z
takéhoto označenia subjektov na strane veriteľa nemožno identifikovať konkrétne osoby a dlžník nemá
ani možnosť zistiť, kto v zmluve vystupuje na strane veriteľa, ktorému má byť plnené.

35. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/25/2020-63 zo dňa

20.5.2020, v ktorom súd uviedol, že nárok plynúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý má byť uspokojený
zrážkami zo mzdy dlžníka na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pri spochybnení dôvodnosti, alebo
výšky tohto nároku či už z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. jeho výšky má byť tento
nárokexoffopodrobenýsúdnemuprieskumu.Nariadenéneodkladnéopatreniezabezpečí,abyžalovaný
nemohol uspokojovať uplatnené, ale žalobkyňou spochybnené nároky bez ďalšieho, postihovaním jej
príjmu. Nariadené neodkladné opatrenie zároveň nie je neprimeraným zásahom do práv žalovaného,

pretože nariadením tohto neodkladného opatrenia sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav v
právnychvzťahochstránsporu,ibasaznemožnívýkonprávanazrážkyzomzdyvprospechžalovaného,
avšak nič nebráni tomu, aby sa domáhal prípadného plnenia voči žalobkyni podaním žaloby na súd. V
dôsledku nariadeného neodkladného opatrenia ani nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného,
ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobkyne.

36. Žalobkyňa teda osvedčila základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v jej
majetkovej sfére v dôsledku vykonávania zrážok zo mzdy na základe doručenej výzvy. Nakoľko
žalobkyňa fakticky namieta výšku skutočnej pohľadávky žalovaného, platnosť zmluvy o pôžičke a teda

aj platnosť postúpenia pohľadávky veriteľom na žalovaného, je spornou výška sumy, ktorá by bola na
základe dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne zrazená, oproti skutočnému nároku a tiež samotný
právny nárok žalovaného na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Nariadenie neodkladného
opatrenia v období, kedy zamestnávateľ žalobkyne má začať vykonávať zrážky z jej mzdy, považuje
súd za dôvodný a efektívny prostriedok súdnej ochrany. Pre žalovaného nie je neprimeraným zásahom,

pretože tomuto nič nebráni domáhať sa svojej pohľadávky podaním žaloby na príslušný všeobecný súd.
Z hľadiska proporcionality žalovaný takto môže dané obmedzenie zniesť. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný,
preto súd návrhu vyhovel a neodkladné opatrenie nariadil.

37. Súd vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj vo vzťahu k zamestnávateľovi
žalobkyne, ktorý je zo zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa svojho
zamestnávateľa označila za stranu sporu iba pre účely neodkladného opatrenia a nedomáha sa voči
nemu okrem nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zdržaní sa vykonávania zrážok zo
mzdy žiadnej inej povinnosti.

38. Existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, preto súd neuložil žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ale v súlade
s § 337 ods. 1, 2 CSP poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžných
splátok zo zmluvy o pôžičke. Následkom úspešnej žaloby môže byť zrušenie neodkladného opatrenia.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Keďže v danej právnej veci ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v
konaní v celom rozsahu úspešná, preto jej súd vo voči žalovanému v 1. rade priznal nárok na plnú
náhradu trov konania, pričom o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutiaPoučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručeniacestoutunajšiehosúdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. (§ 332 ods. 1 C.s.p.).