Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, March 2, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100752
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0723100752.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, XXX XX D. E., zast.: Mgr.
Vladimír Karásek, advokát, so sídlom Stred 60/55, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 42 021 707,
proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2023/003395-003 zo dňa 26. 06.
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Považskej Bystrici č.
174 bol žalobca dňom 14. 12. 2022 ustanovený podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998
Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) do

funkcie referent obvodného oddelenia Policajného zboru Púchov, odbor poriadkovej polície Okresného
riaditeľstva policajného zboru v Považskej Bystrici Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne,
služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, s miestom výkonu štátnej služby Púchov.
Doba od 07. 06. 2018 do 13. 12. 2022 sa mu započítala do doby započítateľnej odbornej praxe ako
doba trvania služobného pomeru.

2. Uvedenému personálnemu rozkazu predchádzalo odvolacie konanie proti personálnemu rozkazu

riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne číslo: 130 zo dňa 04. 06. 2018, ktorým
bol žalobca dňom 07. 06. 2018 prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z.z.
zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru. Súčasne rozhodnutím odboru
sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č.p.: SPOU-OSZ-51646 - 1/2018 - VZ zo dňa 28. 09. 2018 bol žalobcovi
na základe jeho žiadosti zo dňa 11. 06. 2018 priznaný podľa § 143x písm. a), § 143y ods. 1 písm. c)
bodu 11, ods. 2, § 31 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 1 a ods. 3, § 60 ods. 1, 2, v súlade s § 81 ods. 3 písm. a)

zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) výsluhový príspevok na dobu
troch rokov od 08. 06. 2018 do 07. 06. 2021 vo výške 245,43 eur mesačne. Výsluhový príspevok podľa
§ 9 ods. 2 písm. f) a § 15 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon č. 595/2003 Z.z.“) podlieha 19 % dani z mesačne vyplácanej sumy, a preto priznaná suma
výsluhového príspevku 245,43 eur sa znižuje o sumu dane 46,63 eur na 198,80 eur mesačne.

3. Rozhodnutím prezidenta Policajného zboru číslo: SPSČ-PO3-2022/004281 - 004 zo dňa 02. 12. 2022
bol personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne číslo: 130 zo dňa
04. 06. 2018 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru
zrušený.

4. Rozhodnutím odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č.p. SPSČ-OSZ-51646 - 9/2023 – VZ zo dňa 29. 03. 2023
bol žalobcovi podľa § 105 ods. 6 v súlade s § 81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z. odňatý
výsluhový príspevok dňom 08. 06. 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Súčasne bol žalobca
podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. zaviazaný povinnosťou vrátiť odboru
sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky výsluhový príspevok prijatý za obdobie od 08. 06. 2018 do 07. 06. 2021 v sume 8 835,49 eur.
Podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z. bola žalobcovi suma 8 835,49 eur zrazená z nedoplatku
na služobnom plate a prevedená na osobitný účet odboru sociálneho zabezpečenia. Na odôvodnenie
odbor sociálneho zabezpečenia uviedol, že po zrušení personálneho rozkazu o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru dňom 07. 06. 2018, služobný pomer žalobcu

naďalej trvá a nárok na výsluhový príspevok od 08. 06. 2018 mu nevznikol. V zmysle uvedeného bolo
potom potrebné v súlade s § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. výsluhový príspevok odňať dňom 08.
06. 2018 s tým, že žalobca je povinný s poukazom na § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328 2002 Z.z.
vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého nepatrila vôbec alebo nepatrila
v poskytnutej sume, ak rozhodnutie o skončení služobného pomeru bolo zrušené a jeho služobný pomer

trvá.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca podal odvolanie zo dňa 03. 05. 2023
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, o ktorom druhostupňovým rozhodnutím SPSČ-
PO3-2023/003395 - 003 zo dňa 26. 06. 2023 rozhodol minister vnútra tak, že odvolanie zamietol

a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Vyšiel zo zistenia, že vzhľadom
na zrušenie personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru sa má za to, že jeho služobný pomer naďalej trvá odo dňa jeho vzniku dňom 01. 04. 2003
nepretržite, a preto výsluhový príspevok priznaný žalobcovi vyplatený v dobe od 08. 06. 2018 do 07.
06. 2021 žalobcovi nepatrí. Výsluhový príspevok bolo potrebné žalobcovi odňať dňom 08. 06. 2018.

Nakoľko za obdobie neplatného skončenia služobného pomeru (od 08. 06. 2018 do dňa ustanovenia
do funkcie dňom 14. 12. 2022) patrí žalobcovi služobný plat, bola suma 8 835,49 eur zrazená podľa
§ 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z. z nedoplatku na služobnom plate a prevedená na osobitný
účet odboru sociálneho zabezpečenia. S odkazom na § 105 ods. 6 a § 143x zákona č. 328/2002
Z.z. žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy prvého stupňa bol povinný pristúpiť k odňatiu dávky,

na ktorú zanikol nárok alebo sa priznala neoprávnene. Vzhľadom na skutočný stav veci (zrušenie
personálneho rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru), služobný pomer žalobcu naďalej
trvá. Tieto zistenia orgán verejnej správy prvého stupňa žalobcovi oznámil písomne záznamom č. SPSČ-
OSZ-51646 - 5/2023 - VZ zo dňa 23. 01. 2023. Odňatie priznanej dávky a určenie povinnosti vrátiť
dávku vyplatenú v rámci obdobia neplatného skončenia služobného pomeru sú dva vzájomne súvisiace

právne inštitúty, ktoré je potrebné aplikovať súčasne, pretože zákon č. 328/2002 Z.z. neumožňuje
uplatniť voľnú úvahu ani pri postupe odňatia dávky, ani pri určení sumy, ktorú je poberateľ dávky povinný
vrátiť. Orgán verejnej správy prvého stupňa dal žalobcovi do pozornosti možnosť vrátenia dlžnej sumy
vyplateného výsluhového príspevku v súlade s § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z., a to formou
zrážky zo služobného platu, ktorý mu patril za obdobie od času neplatného skončenia služobného

pomeru. K tomuto návrhu sa žalobca konštruktívne nevyjadril. Od okamihu, kedy sa orgán verejnej
správy prvého stupňa dozvedel o tom, že žalobca bol ustanovený do funkcie dňom 14. 12. 2022, bolo
pre orgán verejnej správy prvého stupňa nespochybniteľné, že výsluhový príspevok žalobcovi nepatril.
Orgán verejnej správy prvého stupňa mal súčasne vedomosť aj o tom, že za čas neplatného skončenia
služobného pomeru patril žalobcovi služobný príjem. V záujme zachovania princípu hospodárnosti

konania bolo na mieste zabezpečiť, aby dlžná suma výsluhového príspevku bola žalobcovi zúčtovaná
zo služobného príjmu, ktorý mu patril za čas neplatného skončenia služobného pomeru. V opačnom
prípade by bol žalobcovi vyplatený služobný príjem za čas neplatného skončenia služobného pomeru
a výsluhový príspevok za obdobie od 08. 06. 2018 do 07. 06. 2021, pričom za toto obdobie byuvedené náležitosti boli vyplatené súčasne, avšak ich súbeh je vylúčený. Oprávnený orgán v priebehu
prvostupňového konania požiadal oddelenie miezd a platov Centra podpory Trenčín o zúčtovanie dlžnej
sumy výsluhového príspevku so služobným príjmom, ktorý žalobcovi patril za čas neplatného skončenia

služobného pomeru. Vo výroku prvostupňového rozhodnutia bola tak deklarovaná aplikácia ust. § 105
ods. 4 zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z.,
pričom tieto postupy predpokladá ust. § 105 ods. 6 cit. zákona, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Účinky
prvostupňového rozhodnutia vyplývajú z § 84 ods. 8 zákona č. 328/2002 Z.z., v zmysle, ktorého podanie
odvolania proti rozhodnutiu o odňatí dávky sociálneho zabezpečenia nemá odkladný účinok. Orgán

verejnej správy prvého stupňa túto skutočnosť uviedol v poučení prvostupňového rozhodnutia. Ak
služobný úrad na základe ustanovenia žalobcu do funkcie dňom 14. 12. 2022 vzhľadom na neplatné
skončenie služobného pomeru pristúpil bezodkladne k výplate služobného príjmu za čas neplatného
skončenia služobného pomeru podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., tak na strane druhej
v záujme vylúčenia súbehu s vyplateným výsluhovým príspevkom bolo potrebné pristúpiť k jeho odňatiu,
k deklarovaniu povinnosti vrátenia tejto dávky, ako aj k zvoleniu zákonnej možnosti jej vrátenia. Pokiaľ

žalobca v odvolaní namietal možnosť zrazenia iba skutočne vyplatenej sumy výsluhového príspevku
vo výške 7 156,80 eur po zdanení, žalovaný uviedol, že výsluhový príspevok podlieha dani z príjmu,
ktorú bol inak povinný odviesť žalobca, a preto mu bola suma priznaného výsluhového príspevku
zdanená sumou 46,63 eur mesačne a pravidelne (po dobu troch rokov) odvádzaná za žalobcu do F. D..
Na osobný účet žalobcu tak bola po uvedenú dobu vyplácaná suma 198,80 eur mesačne. Predmetné

skutočnostivyplývajúpriamozvýrokurozhodnutiaodborusociálnehozabezpečeniazodňa20.09.2018,
ktorým bol žalobcovi priznaný výsluhový príspevok. Ak služobný pomer odvolateľa dňom 07. 06. 2018
neskončil a naďalej trvá, je žalobca povinný vrátiť celú sumu priznaného výsluhového príspevku, vrátane
dane z príjmu. Vrátenie vyplatenej dane z príjmu si môže uplatniť u správcu dane prostredníctvom
svojho zamestnávateľa, ktorého každoročne splnomocňuje svojím podpisom na vypracovanie a podanie

daňového priznania. Žalobca je jediným subjektom oprávneným voči daňovému úradu žiadať vrátenie
zaplatenej dane. Je v osobnej dispozícii žalobcu informovať zamestnávateľa pri podpise splnomocnenia
na podanie daňového priznania o tom, že je oprávnený uplatniť si nárok na vrátenie daňového
preplatku (XI. oddiel tlačiva FO typ: A, daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby). Vo vzťahu
k námietke premlčania žalovaný poukázal na § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z., podľa ktorého

právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume
sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, vojenský
úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr
uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Odbor
sociálneho zabezpečenia dôvod na vrátenie výsluhového príspevku zistil dňa 21. 12. 2022, kedy mu

bol doručený personálny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru v Považskej Bystrici
č. 174 zo dňa 14. 12. 2022, ktorým bol žalobca ustanovený do funkcie. Subjektívna a objektívna
lehota boli dodržané včasným uplatnením práva na vrátenie výsluhového príspevku, a to najneskôr
dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia (28. 04. 2023). Žalovaný konštatoval, že oznámením
predmetu konania v zázname č. SPSČ-OSZ-51646 - 5/2023 - VZ zo dňa 23. 01. 2023 sa orgán verejnej

správy prvého stupňa neodchýlil od predmetu rozhodovania v prvostupňovom rozhodnutí. Formuláciou
predmetu konania v cit. zázname, ktorý žalobca prevzal dňa 30. 01. 2023 a citovaním ustanovení
§ 105 ods. 14 a § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 zákona č. 328/2002 Z.z. boli vytvorené predpoklady
pre dostatočné vymedzenie predmetu konania, pričom nebolo potrebné na jeho začiatku prejudikovať
výrok prvostupňového rozhodnutia. Umožnenie realizovať právo žalobcom podľa § 33 ods. 2 zákona č.

71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) je preukázané v cit.
zázname. Napadnuté rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 10. 07. 2023.

Správna žaloba

6. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (05. 09. 2023) na Správny súd
v Bratislave, ktorý Uznesením sp. zn. 19Sas/24/2024 zo dňa 19. 12. 2024, právoplatným dňa 04.
01. 2025, vec postúpil Správnemu súdu v Banskej Bystrici. Žalobca na prvých 5 stranách správnej
žaloby poukazoval najmä na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 07. 02. 2023 v administratívnom
konaní, ktorým reagoval na žiadosť orgánu verejnej správy prvého stupňa o vyjadrenie sa k vráteniu

neprávom vyplatených dávok výsluhového zabezpečenia. Ďalej poukázal i na podanie odvolania
proti prvostupňovému rozhodnutiu, na to, že nemožno výkon rozhodnutia vykonať skôr, ako bude
rozhodnuté o podklade pre výkon a na odvolacie dôvody v odvolaní uvedené, ku ktorým sa žalovaný
podľa žalobcu konštruktívne nevyjadril, resp. ich nepovažoval za opodstatnené. Skutkové a právnedôvody správnej žaloby uvádzal od str. 6 správnej žaloby. Namietal, že napadnuté rozhodnutia
orgánu verejnej správy nezodpovedajú kritériám na rozhodnutie v zmysle správneho poriadku. S
poukazom na § 251 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. dávky výsluhového zabezpečenia neboli žalobcovi

vyplatené neprávom, keďže tieto neboli nesprávne určené alebo omylom vyplatené. Nie je splnená
ani podmienka, že by žalobca vedel alebo z okolností musel predpokladať, že ide o sumy nesprávne
určené alebo omylom vyplatené. Žalobca nerozhodoval o dôvodnosti nároku na dávky výsluhového
zabezpečenia, ani o ich výške a ani z nich neodvádzal daň. Predmetnú vedomosť by mohol
mať výlučne od orgánu verejnej správy, ktorý by začal s poukazom na § 105 ods. 14 druhá veta

zákona č. 328/2002 Z.z. konanie o povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia poskytnutú
neoprávnene alebo v nesprávnej výške. Odvodzovanie vedomosti žalobcu alebo jeho predpokladu
o nesprávnosti alebo omyle vo vyplatení dávok výsluhového zabezpečenia v dôsledku podania správnej
žaloby žalobcom, ktorej predmetom bol prieskum rozhodnutia žalovaného ohľadom zákonnosti jeho
prepustenia zo služobného pomeru, žalobca označil za zavádzajúce. Orgán verejnej správy začal
konanie o vrátenie neprávom vyplatených dávok výsluhového zabezpečenia a nie konanie o vrátení

dávky, ktorá žalobcovi nepatrila vôbec alebo v poskytnutej výške. Jedná sa o dva rozdielne pojmy
s rozdielnymi následkami. Iné posudzovanie výsluhovej dávky, než aké bolo orgánom verejnej správy
prvého stupňa uvedené v upovedomení o začatí konania, bolo potrebné oznámiť žalobcovi podľa § 33
ods. 2 správneho poriadku a dať mu možnosť vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia.
Uvedený postup nebol dodržaný, čím došlo zásadným spôsobom k porušeniu správneho poriadku.

Prvostupňové rozhodnutie nekorešponduje s oznámením orgánu verejnej správy prvého stupňa a jeho
žiadosťou o vyjadrenie sa žalobcom k veci. O rozšírení správneho konania o veci v zmysle výroku I. a II.
prvostupňového rozhodnutia nebol žalobca upovedomený. Výrokom III. prvostupňového rozhodnutia
došlo i k porušeniu § 47 ods. 2 druhá veta správneho poriadku, keďže absentuje určenie lehoty
na plnenie, a preto prvostupňové rozhodnutie nie je v súlade s § 46 správneho poriadku v spojení s §

84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. pre nedostatok v podstatných náležitostiach správneho rozhodnutia.
Žalobca tiež namietal, že v rámci administratívneho konania vzniesol námietku premlčania, ktorá nebola
orgánmi verejnej správy akceptovaná. Ust. § 114 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z.z. hovorí o premlčaní
práva na náhradu neoprávnene vyplatených súm, pričom v prípade žalobcu sa s odkazom na § 251
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. nejedná o neprávom vyplatené sumy. V prípade žalobcu ide o bezdôvodné

obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Na premlčanie sa použije § 256 ods. 1 zákona č.
73/1998Z.z.vspojenís§256ods.2prvávetazákonač.73/1998Z.z.,t.j.peňažnénárokyzoslužobného
pomeru sa premlčujú v lehote troch rokov a v prípade plnenia dohodnutého v splátkach, lehota
jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich splatnosti. V tejto spojitosti žalobca odkázal na právny
názor vyslovený v Rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 10Cpr/20/2022 (bod

30. týkajúci sa námietky premlčania a daňových odvodov a bod 31.). Žalobca namietal s poukazom
na § 105 ods. 4 prvá veta zákona č. 328/2002 Z.z. v platnom znení i to, že nemožno zraziť vyššiu
sumu, ako tá, ktorá mu bola vyplatená. Hoci žalobca poprel, že by išlo v jeho prípade o neoprávnene
prijaté sumy uviedol, že mu bola vyplatená suma 7 156,80 eur, a teda takúto sumu maximálne mu
možno teoreticky zraziť a nie viac, ako to urobil orgán verejnej správy prvého stupňa. Žalobca neprijal

žiadnu daň, nerozhodol o zrážke dane, nevypočítal výšku dane, a preto mu ani nemôže byť zrazená.
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania malo podľa žalobcu dôjsť k zastaveniu konania
podľa § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, pretože odpadol dôvod konania začatého na podnet
orgánu verejnej správy. Predmetnú vadu nenapravil ani žalovaný v rámci odvolacieho konania. Žalobca
na záver správnej žaloby namietal nesprávne právne posúdenie veci, podstatné porušenie ustanovení

o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, ako i
nedostatočné zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci. Nežiadal vo
veci nariadiť pojednávanie. Navrhol správnemu súdu, aby podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) SSP zrušil
napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Pre
prípad úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17. 02. 2025 pridŕžal skutkových a právnych
dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako

nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. Žalovaný navyše odkázal na právny názor vyslovený v Rozsudku
Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 23Sa/12/2017 - 75 zo dňa 30. 04. 2018 a na to, že
predseda vlády SR poverený riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím č. p.
SPSČ-PO3-2023/2854 - 004 z 27. 07. 2023 podľa § 246 zákona č. 73/1998 Z. z. zmenil rozhodnutieprezidenta Policajného zboru č.p. SPSČ-PO3-2022/004281 - 004 z 02. 12. 2022 tak, že odvolanie
voči Personálnemu rozkazu č. 130 zamietol a tento personálny rozkaz potvrdil. Voči rozhodnutiu zo
dňa 27. 07. 2023 žalobca podal rozklad, o ktorom rozhodol minister vnútra SR rozhodnutím č.p.

SPSČ-PO3-2023/004643 - 003 z 14. 11. 2023 tak, že rozklad zamietol. V dôsledku uvedeného došlo
k právnemu „obživnutiu“ Personálneho rozkazu č. 130.

Replika žalobcu

8. Žalobca reagoval podaním zo dňa 01. 04. 2025, v ktorom zopakoval žalobnú argumentáciu a
uviedol,žežalovanývovyjadreníksprávnejžalobedodatočneodôvodňujenapadnutérozhodnutie.Ďalej
predostrel vlastný výklad ust. § 113 ods. 2 písm. g) zákona č. 328/2002 Z.z., nesúhlasil s aplikáciou
§ 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z. vo vzťahu k námietke premlčania a namietal, že výrok II.
prvostupňového rozhodnutia je odôvodnený ust. § 113 ods. 2 písm. g) bodom 4 zákona č. 328/2002 Z.z.
a nie bodom 2., a preto neobstojí dodatočná argumentácia žalovaného o tom, že trvanie služobného

pomeru je okolnosť spôsobujúca neoprávnenosť priznania výsluhového príspevku. Žalobca odmietol
použitie Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sa/12/2017 - 75 zo dňa 30. 04. 2018
na jeho vec, keďže tento nespochybňuje, že vyplatený výsluhový príspevok je nárokom na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 251 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. Opätovne poukazoval na rozsudok
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 10Cpr/20/2022 zo dňa 20. 04. 2023 a Krajského

súdu v Trenčíne č.k. 17CoPr/5/2018 - 271 zo dňa 19. 12. 2019. Uviedol, že v jeho prípade absentuje
rozhodnutiepodľa§84ods.7písm.a)zákonač.328/2002Z.z.včasevykonaniazrážky,apretožalovaný
zrazil žalobcovi výsluhový príspevok svojvoľne. Žalobca bol názoru, že ku žiadnej zmene podstatných
skutkových okolností vydaním rozhodnutia predsedom vlády SR povereným riadením Ministerstva
vnútra SR z 27. 07. 2023 a ani vydaním rozhodnutia ministrom vnútra SR z 14. 11. 2023 nedošlo.

V ďalšom poukázal i na svoje nové služobné hodnotenie zo dňa 03. 05. 2023 so záverom o spôsobilosti
na výkon funkcie, ktoré malo zneplatniť podľa § 32 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. všetky skoršie
hodnotenia žalobcu, ktoré boli podkladom pre vydanie Personálneho rozkazu č. 130 o prepustení
žalobcu zo služobného pomeru.

9. Žalovanému bola replika žalobcu doručená dňa 02. 04. 2025 na dupliku. Žalovaný možnosť podať
dupliku nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný (§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal, nielen v rozsahu
a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu
žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203
ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm. c) SSP), a to v súlade s § 107 ods. 2

SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol
a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení
rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu od dňa 04. 02. 2026.
Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu
dňa 02. 03. 2026 (§ 137 ods. 3 SSP). Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie odboru sociálneho zabezpečenia sekcie
personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR a žalovaného, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. odňatý výsluhový príspevok, súčasne bol zaviazaný na vrátenie
výsluhovéhopríspevkupodľa§113ods.2písm.g)4.boduzákonač.328/2002Z.z.asumavýsluhového

príspevku 8 835,49 eur mu bola podľa § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z. zrazená z nedoplatku
na služobnom plate.

12. Správny súd Uznesením č.k. 28 Sas/3/2025 - 101 zo dňa 12. 05. 2025 prerušil správne súdne
konanie podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP do právoplatného skončenia konania vedeného Správnym

súdom v Bratislave pod sp. zn. 4S/95/2024 na podklade správnej žaloby žalobcu o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ministra vnútra SR č.p. SPSČ-PO3-2023/004643 - 003 z 14. 11. 2023, ktorým
rozhodol o rozklade žalobcu proti rozhodnutiu predsedu vlády SR povereného riadením Ministerstva
vnútra Slovenskej republiky č. p. SPSČ-PO3-2023/2854 - 004 z 27. 07. 2023. Najvyšší správny súd SRna základe kasačnej sťažnosti žalobcu Uznesením sp. zn. 7Ssk/84/2025 zo dňa 25. 11. 2025 uznesenie
správneho súdu o prerušení konania zrušil bez vrátenia veci na ďalšie konanie o tejto otázke z dôvodu,
že konanie, ktoré prebieha na Správnom súde v Bratislave nerieši otázku, ktorá by mohla mať význam

pre rozhodnutie správneho súdu, ako i z dôvodu, že je potrebné prihliadať na zásadu ustanovenú v §
135 ods. 1 SSP a k vydaniu napadnutého uznesenia o prerušení konania nemalo dôjsť.

13. Pre úplnosť v tejto spojitosti správny súd poukazuje na odlišný právny názor Najvyššieho správneho
súdu SR k otázke prerušenia správneho súdneho konania z dôvodu podľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP,

t.j. z dôvodu vyskytnutia sa predbežnej otázky, ktorá má význam pre rozhodnutie správneho súdu,
vyslovený v Uznesení Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/114/2025 zo dňa 27. 08. 2025
v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti Uzneseniu správneho súdu v Banskej Bystrici o prerušení
konania sp. zn. 19Sas/2/2024 zo dňa 22. 04. 2025 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, ktorým minister vnútra SR odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie sekcie
personálnych a sociálnych činností odboru sociálneho zabezpečenia o odňatí odchodného žalobcovi,

o povinnosti žalobcu vrátiť prijaté odchodné a o zrazení uvedenej sumy odchodného z nedoplatku
na služobnom plate a prevedení na osobitný účet odboru sociálneho zabezpečenia žalovaného potvrdil.
Vskôrvydanomcit.uzneseníNajvyššiehosprávnehosúdusp.zn. 6Ssk/114/2025zodňa27.08.2025sa
naopak konštatuje opodstatnenosť prerušenia konania pred správnym súdom z dôvodu prebiehajúceho
súdneho konania na Správnom súde v Bratislave, v ktorom sa rieši otázka zákonnosti rozhodnutia

ministra vnútra SR o rozklade vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorým
bolo zmenené právoplatné rozhodnutie prezidenta PZ č. SPSČ-PO3-2022/004281 – 004 z 02. 12.
2022 o zrušenie Personálneho rozkazu č. 130 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru. Súčasne
Najvyšší správny súd SR v cit. uznesení zo dňa 27. 08. 2025 konštatoval, že výsledok správneho
súdneho konania pred Správnym súdom v Bratislave má jednoznačný vplyv na súdny prieskum

rozhodnutia žalovaného, keďže predmetom konania je prejednanie dávky výsluhového zabezpečenia,
ktorá policajtovi patrí v rozsahu a za podmienok v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z., ktorého služobný
pomer sa skončil prepustením, a preto správny súd správne vyhodnotil, že je predčasné riešiť nárok,
resp. zánik nároku žalobcu na dávku výsluhového zabezpečenia. Rovnako bol Najvyšší správny súd
SR v cit. uznesení zo dňa 27. 08. 2025 názoru, že neobstojí námietka žalobcu založená na § 135

ods. 1 SSP, ktoré upravuje hľadisko skutkového a právneho stavu, z ktorého správny súd vychádza
primeritórnomposudzovanízákonnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávy. Správnysúdjevšakvdanej
posudzovanej veci vedenej pod sp. zn. 28 Sas/3/2025 podľa § 469 SSP viazaný právnym názorom
vysloveným v Uznesení Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/84/2025 zo dňa 25. 11. 2025,
a preto vo veci meritórne rozhodol týmto rozsudkom.

14. Správny súd úvodom poukazuje na to, že zákon č. 328/2002 Z.z. upravuje sociálne zabezpečenie
policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí okrem iného i výsluhové zabezpečenie (§ 1 ods. 1
písm. c) cit. zák.). Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje i výsluhový príspevok (§ 30 písm. a) cit.
zák.). Výsluhový príspevok patrí v rozsahu a za podmienok ustanovených týmto zákonom policajtovi,

ktorého služobný pomer skončil prepustením (§ 31 ods. 1 písm. a) bod 2. cit. zák.). Nebolo sporné,
že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru dňom 07. 06. 2018. V nadväznosti na ukončenie
služobného pomeru bola žalobcovi priznaná dávka výsluhového zabezpečenia - výsluhový príspevok, a
tonazákladejehožiadosti.Personálnyrozkazoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomerubolnásledne
zrušenýažalobcabolpersonálnymrozkazomč.174dňom14.12.2022ustanovenýdopôvodnejfunkcie.

V dôsledku uvedeného platí, že služobný pomer žalobcu trvá (§ 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z.).

15. V prerokúvanej veci bolo riadne zistené, že rozhodnutím riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Trenčíne bol žalobca prepustený zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného
zboru dňom 07. 06. 2018. Z § 31 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 328/2002 Z. z. účinného

k tomuto dňu vyplývalo, že výsluhový príspevok patril policajtovi, ktorého služobný pomer sa skončil
prepustením.Predmetnádávkavýsluhovéhozabezpečeniatakbolanaviazanánato,žeslužobnýpomer
sa skončil prepustením, a preto bola žalobcovi priznaná a vyplatená v súlade s citovaným ustanovením.
Personálny rozkaz č. 130 o prepustení však bol neskôr zrušený Rozhodnutím prezidenta Policajného
zboru z 02. 12. 2022 ako odvolacieho orgánu. Cez prizmu právnej normy § 196 ods. 1 zákona č.

73/1998 Z.z. sa na žalobcu hľadí ako na príslušníka Policajného zboru, ktorý je v služobnom pomere.
Preto odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR
správne rozhodol o odňatí dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového príspevku), poskytnutého
v režime zákona č. 328/2002 Z.z. podľa § 105 ods. 6 cit. zákona.16. Ustanovenie § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z. upravuje ako dôvod odňatia dávky sociálneho
zabezpečenia zánik nároku na túto dávku a druhá z možností v sebe predpokladá zistenie o

neoprávnene priznanej dávke. V dôsledku zrušenia personálneho rozkazu o prepustení žalobcu
zo služobného pomeru, služobný pomer žalobcu neskončil k 07. 06. 2018, ale trvá naďalej a z právneho
hľadiska sa na žalobcu hľadelo, ako keby nebol dňa 07. 06. 2018 prepustený zo služobného pomeru.
Potom zákonný následok takéhoto stavu po zmene právnej situácie v dôsledku zrušenia personálneho
rozkazu o prepustení žalobcu zo služobného pomeru je, že odpadol akýkoľvek právny dôvod

na priznanie výsluhového príspevku žalobcovi od 08. 06. 2018 na dobu troch rokov do 07. 06. 2021,
keďže absentuje základný zákonný predpoklad na priznanie tejto dávky výsluhového zabezpečenia, a to
skončenie služobného pomeru. Dôsledkom opätovného trvania služobného pomeru žalobcu v období,
kedymubolnezákonneslužobnýpomerpolicajtaukončenýanáslednenazákladejehožiadostipriznaná
dávka výsluhového zabezpečenia (výsluhový príspevok) bolo, že žalobcovi patrí služobný príjem za čas
neplatnéhoskončeniaslužobnéhopomeru,ktorýmupatrilvčasepredneplatnýmskončenímslužobného

pomeru. Logickým dôsledkom trvania služobného pomeru žalobcu v období, kedy mu bol služobný
pomer v štátnej službe príslušníka Policajného zboru nezákonne ukončený a priznaný a vyplácaný
výsluhový príspevok, je odňatie výsluhového príspevku od momentu jeho priznania, t.j. od 08. 06. 2018
a v sume, v akej mu bol priznaný.

17.Nakoľkobolpersonálnyrozkazoprepustenížalobcuneskôrzrušený,bolatýmpodľasprávnehosúdu
naplnená i hypotéza právnej normy ustanovenej v aplikovanom ust. § 113 ods. 2 písm. g) štvrtom bode
zákona č. 328/2002 Z. z.. Preto odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych
činností Ministerstva vnútra SR ako orgán príslušný na priznanie dávky výsluhového zabezpečenia [§
81 ods. 3 písm. a) zákona č. 328/2002 Z.z] podľa § 113 ods. 2 písm. g) bod 4 cit. zák. správne rozhodol

o vrátení vyplácaného výsluhového príspevku.

18. Medzi povinnosti poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia v zmysle § 113 zákona č. 328/2002
Z. z. patrí aj povinnosť vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia alebo jej časť odo dňa, od ktorého
nepatrila vôbec alebo nepatrila v poskytnutej sume, a to v prípadoch, ktoré zákon taxatívne vymedzuje

(§ 113 ods. 2 písm. g) bod 1 až 4). Jedným z týchto prípadov je, že rozhodnutie, ktorým došlo k
ukončeniu služobného pomeru policajta bolo zrušené a jeho služobný pomer stále trvá. Zákonodarca
od 01.05.2013 osobitne vyčlenil danú právnu situáciu v bode 4 ust. § 113 ods. 2 písm. g) zákona
č. 328/2002 Z. z. z dôvodu predchádzania výkladovým problémom a jednoznačnosti. Citované
ustanovenie explicitne zakladá poberateľovi dávky sociálneho zabezpečenia povinnosť vrátiť dávku

sociálneho zabezpečenia alebo jej časť aj v prípade zrušenia rozhodnutia o ukončení služobného
pomeru s právnymi následkami ďalšieho trvania služobného pomeru, čo je i prípad žalobcu. Pokiaľ
sťažovateľ inicioval konanie o neplatnosť skončenia jeho služobného pomeru príslušníka Policajného
zboru, pretože bol presvedčený, že zo služobného pomeru bol prepustený nezákonne, už pri podávaní
žaloby musel predpokladať, že dávka na výsluhovom príspevku je mu za takých okolností vyplácaná

neoprávnene.

19. Žalobca tiež namietal procesné pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, keďže orgán
verejnej správy prvého stupňa začal konanie o vrátení neprávom vyplatených dávok výsluhového
zabezpečenia a nie konanie o vrátení dávky, ktorá žalobcovi nepatrila vôbec alebo v poskytnutej

výške, a preto prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu nekorešponduje s oznámením a žiadosťou
o vyjadrenie sa zo dňa 23. 01. 2023. Súčasne prvostupňovým rozhodnutím bolo rozhodnuté výrokom I.
o odňatí výsluhového príspevku a výrokom II. o vrátení výsluhového príspevku, ktoré neboli predmetom
správneho konania a o rozšírení správneho konania nebol žalobca upovedomený. Predmetnú žalobu
námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

20. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že odbor sociálneho zabezpečenia sekcie
personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR listom č. SPSČ-OSZ-51646 - 5/2023 – VZ
zo dňa 23. 01. 2023, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 30. 01. 2023, žalobcovi oznámil, že v dôsledku
zrušeniapersonálnehorozkazuoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomeruajehoustanoveniadostálej

štátnej služby dňom 14. 12. 2022, služobný pomer žalobcu s poukazom na § 196 ods. 1 zákona č.
73/1998 Z.z. trvá. V ďalšom orgán verejnej správy prvého stupňa poukázal na to, že z dávkového spisu
žalobcu vyplýva, že mu bol priznaný výsluhový príspevok na dobu troch rokov, ako i odchodné. Po citácii
§ 113 ods. 2 písm. g) bod 4, § 105 ods. 14, § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. a § 18 ods. 2, 3a § 33 ods. 2 správneho poriadku žalobcovi oznámil, že je jeho povinnosťou vrátiť vyplatený výsluhový
príspevok a odchodné. Súčasne žalobcu vyzval, aby sa písomne k zisteným skutočnostiam vyjadril,
čo žalobca aj urobil (vyjadrenie žalobcu zo dňa 07. 02. 2023).

21. Podľa § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. sa na konanie o dávkach a službách sociálneho
zabezpečenia vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní – správny poriadok, ak zákon č.
328/2002 Z.z. neustanovuje inak. Vychádzajúc z právnej úpravy správneho poriadku pod pojmom
správne konanie treba rozumieť postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb,

výsledkom ktorého je vydanie rozhodnutia. Účelom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť
realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré
objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého práva a povinnosti
ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva. So začatím
konania správny poriadok spája práva a povinnosti tak pre správny orgán, ako aj pre účastníka konania.

Ak sa správne konanie začalo, správny orgán je povinný konať a rozhodnúť, účastník konania a
zúčastnená osoba majú procesné práva a povinnosti a plynie lehota na rozhodnutie. Správne konanie
ovládané zásadou oficiality sa považuje za začaté dňom, keď správny orgán príslušný vo veci konať
a rozhodnúť urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 18 ods. 2 správneho poriadku). Za takýto
procesný úkon treba považovať doručenie prvej písomnosti účastníkovi konania, z ktorej vyplýva

začatie konania. Správny poriadok výslovne neupravuje obsahové náležitosti tohto procesného úkonu,
vychádzajúc však zo zásadných zásad správneho konania, z procesného úkonu správneho orgánu musí
byť zrejmé, ktorý správny orgán urobil procesný úkon, voči komu a v akej veci.

22. Skutkové okolnosti v danej veci vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu potvrdzujú, že odbor

sociálneho zabezpečenia sekcia personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR listom č.
SPSČ-OSZ-51646-5/2023-VZ zo dňa 23. 01. 2023 vo veci výplaty výsluhového príspevku podľa § 18
ods. 3 správneho poriadku oboznámil žalobcu o tom, že sa začalo administratívne konanie, v ktorom
sa bude konať o jeho právach a povinnostiach tak vo veci výsluhového príspevku ako i odchodného,
pričom poukázal na podstatné skutkové okolnosti ako je zrušenie personálneho rozkazu o prepustení

žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, ustanovenie žalobcu
dňom 14. 12. 2022 do stálej štátnej služby s následkom kontinuálneho trvania služobného pomeru.
Pokiaľ by sa aj orgán verejnej správy prvého stupňa dopustil pochybenia v administratívnom konaní tým,
že žalobcovi v liste č. SPSČ-OSZ-51646-5/2023-VZ zo dňa 23. 01. 2023 výslovne neoznámil začatie
administratívneho konania i vo veci odňatia dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 105 ods. 6 zákona

č. 328/2002 Z. z., uvedené možno vyhodnotiť v kontexte skutkových okolností uvedených v bode 1. až
3. tohto rozsudku, na ktoré poukazoval v cit. liste i orgán verejnej správy prvého stupňa ako formálne
pochybenie orgánu verejnej správy prvého stupňa, majúc za to, že zopakovanie procesu len, aby sa
odstránilo vyššie zmienené pochybenie, treba považovať za príliš formálne, keďže táto procesná vada
nemá vplyv na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí a pre žalobcu by zopakovanie procesu

neprivodilo vecne iné, výhodnejšie rozhodnutie.

23. V danej súvislosti správny súd upriamuje pozornosť na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.4
Sž 98-102/2002 zo dňa 17. 12. 2002, z ktorého cituje: ... „dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho
orgánu podľa š 250i ods. 3 O. s. v. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť,

zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne
vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (R 122/2003).“
V súvislosti s namietaným porušením ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, ktoré správny súd vyhodnotil
ako nedôvodné, správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. 08. 2017 sp. zn.
10Sžso/81/2016, z ktorého vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a

odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka“.
Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd SR v Uznesení z 10. 05. 2010, sp. zn. 8Sžh/1/2010 (publikovanom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 103/2011), podľa ktorého „je
neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu
k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech“. Za

týchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok aj porušenie
práv účastníka konania. Posúdenie správneho súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia,
je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu. Neznamená to však, že správneorgánynemusiarešpektovaťzákladnézásadysprávnehokonania,medziktorénepochybnepatrízásada
súčinnosti správneho orgánu a účastníkov konania, avšak pokiaľ porušenie tejto zásady nemá, tak ako
v danom prípade, vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, smerovalo by zrušenie napadnutého

rozhodnutia k čisto formalistickému zopakovaniu správneho konania. Taktiež zopakovanie procesu by
bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania.

24. Z obsahu spisu bolo zrejmé, že žalobcovi, hoci mu nebolo výslovne doručeným listom č. SPSČ-
OSZ-51646-5/2023-VZ zo dňa 23. 01. 2023 oznámené začatie konania podľa § 105 ods. 6 zákona č.

328/2002 Z.z., mal možnosť v rámci prebiehajúceho administratívneho konania uplatniť svoje procesné
práva v rámci podaného vyjadrenia zo dňa 07. 02. 2023, ako i odvolania, čo žalobca preukázateľne aj
realizoval. Správny súd napokon konštatuje, že v dôsledku trvania služobného pomeru žalobcu, odpadol
akýkoľvek právny dôvod na priznanie výsluhového príspevku žalobcovi, a preto bolo povinnosťou
kompetentného orgánu verejnej správy, aby dávku výsluhového zabezpečenia odňal tak, ako mu to
jednoznačne ukladá ust. § 105 ods. 6 zákona č. 328/2002 Z.z.. Správny súd preto uzatvára, že z postupu

žalovanéhoaorgánuverejnejsprávyprvéhostupňanevyplýva,žebyžalobcuukrátilinajehoprocesných
právach v administratívnom konaní.

25. Žalobca vzniesol i námietky týkajúce sa realizácie výkonu rozhodnutia. Podľa § 105 ods. 14 zákona
č. 328/2002 Z. z. neoprávnene prijaté sumy sa môžu zrážať z bežne vyplácanej alebo neskôr priznanej

dávky sociálneho zabezpečenia, zo služobného platu policajta, služobného príjmu profesionálneho
vojaka alebo zo mzdy iného poberateľa dávky sociálneho zabezpečenia; pritom primerane platia
predpisy o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. O povinnosti vrátiť dávku sociálneho zabezpečenia
poskytnutú neoprávnene alebo v nesprávnej výške rozhoduje orgán, ktorý je príslušný rozhodovať o
priznaní, znížení alebo odňatí dávky alebo jej časti. Správnou žalobou napadnutými rozhodnutiami bol

žalobcovi odňatý výsluhový príspevok, bola mu uložená povinnosť vrátiť vyplatené dávky výsluhového
príspevku a súčasne bola žalobcovi zrazená z nedoplatku na služobnom a plate suma 8 835,49 eur
a prevedená na osobitný účet odboru sociálneho zabezpečenia.

26. Správny súd uvádza, že ust. § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z.z. má fakultatívnu povahu a

nastupuje v prípade, ak povinná osoba jednorázovo dobrovoľne neplní uložené povinnosti v stanovenej
lehote. Za podstatné v tomto smere správny súd považuje tú skutočnosť, že nie je možné, aby žalobca
za jedno a to isté obdobie (neplatného skončenia služobného pomeru) duplicitne poberal tak dávku
výsluhového zabezpečenia (výsluhový príspevok), ktorá sa viaže na základnú zákonnú podmienku
skončenia služobného pomeru, ako i služobný príjem, ktorý sa viaže k policajtovi, ktorého služobný

pomertrvá.Možnosťpoberaniavýsluhovéhopríspevkuajzačastrvaniaslužobnéhopomerujevylúčená.
Z ust. § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. podľa správneho súdu vyplýva, že bolo možné určiť
zrazenie sumy výsluhového príspevku prijatého za obdobie od 08. 06. 2018 do 07. 06. 2021 z nedoplatku
na služobnom plate. Skutočnosť, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedená lehota na plnenie,
možno považovať za neurčenie z dôvodu povahy veci. V danom prípade došlo k plneniu neoprávnene

prijatých súm na výsluhovom príspevku formou zrážky bez ohľadu na vôľu, resp. úkon žalobcu, a teda,
lehota, ktorá by bola určená v prvostupňovom rozhodnutí by len zbytočne zaväzovala žalobcu na plnenie
v prípade, ak dochádza k tzv. započítaniu vzájomných pohľadávok medzi žalovaným a žalobcom v
zmysle § 105 ods. 14 zákona č. 328/2002 Z. z. (bod 28. Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23 Sa/12/2017 zo dňa 30. 04. 2018).

27. Správny súd sa zaoberal i vznesenou námietkou premlčania práva na uplatnenie nároku žalovaným
na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia (výsluhového príspevku), ktorú vyhodnotil ako nedôvodnú.
Podľa § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z. právo na vrátenie dávky sociálneho zabezpečenia
poskytnutej neoprávnene alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď

útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, služobný úrad
alebo služobný orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa
dávka sociálneho zabezpečenia vyplatila. Tieto lehoty neplynú počas konania o opravnom prostriedku,
počas výkonu rozhodnutia, alebo ak sa na úhradu preplatku vykonávajú zrážky z dávky sociálneho
zabezpečenia.

28. Výklad použitý žalobcom, kedy na premlčanie sa majú uplatniť v danom prípade ust. § 251 ods. 1,
2, 3 a § 256 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. je neprijateľný. Výsluhový príspevok bol žalobcovi priznaný
v režime zákona č. 328/2002 Z.z. a v režime tohto osobitného predpisu sa riadia i premlčacie lehotyna jeho vrátenie (ust. § 105 ods. 15). V ust. § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z. z. je podstatné
vo vzťahu k právu požadovať vrátenie vyplatených dávok, kedy sa orgán oprávnený na požadovanie
vráteniavyplatenýchdávokdozvedelotom,žerozhodnutieoskončeníslužobnéhopomerubolozrušené

a služobný pomer trvá. V prejednávanej veci bola zachovaná subjektívna premlčacia lehota troch
rokov uvedená v ustanovení § 105 ods. 15 zákona č. 328/2002 Z.z.. Dňa 14. 12. 2022 bol žalobca
Personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici číslo:
174 ustanovený podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. do funkcie referenta obvodného
oddelenia Policajného zboru Púchov odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Považskej Bystrici Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Konečné rozhodnutie,
týkajúcesaodňatiavýsluhovéhopríspevku,jehovráteniaarealizácievýkonu(preskúmavanénapadnuté
rozhodnutie žalovaného o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu) bolo vydané dňa 26. 06. 2023,
teda v lehote troch rokov. Bola zachovaná aj objektívna lehota desať rokov plynúca od vyplatenia dávky,
keďdávkavýsluhovéhopríspevkubolavyplácanázaobdobieod08.06.2018do07.06.2021nazáklade
rozhodnutia odboru sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného

úradu Ministerstva vnútra SR č. p.: SPOU-OSZ-51646-1/2018 – VZ zo dňa 28. 09. 2018. Vzhľadom
na dátum vydania rozhodnutí a obdobie poskytovania výsluhového príspevku je zrejmé, že neuplynulo
desať rokov od momentu, kedy boli žalobcovi dávky vyplatené.

29. Taktiež správny súd nezistil, že by sa žalovaný nevysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu alebo

že by jeho rozhodnutia neboli preskúmateľné, alebo by boli zmätočné. Všetky dôkazy sa týkali žalobcu a
jeho služobného pomeru, v konaní neboli iní účastníci konania (ktorí by prípadne produkovali dôkazy) a
obsah všetkých dôkazov, na základe ktorých orgány verejnej správy rozhodovali, boli žalobcovi známe.

30. Pokiaľ je žalobca toho názoru, že bol ukrátený na svojich právach tým, že mu bola na výsluhovom

príspevku za obdobie od 08. 06. 2018 do 07. 06. 2021 vyplatená suma 7 156,80 eur, t.j. po zdanení
a na základe napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy má žalobca vrátiť sumu 8 835,49 eur,
t.j. sumu vrátane dane z príjmu, sú na mieste iné prostriedky právnej ochrany, ktoré by mohol využiť.
Výsluhový príspevok je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti (§ 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani
z príjmov), ktorý zdaňuje subjekt, ktorý ho vypláca preddavkom na daň podľa § 35 cit. zákona. Správny

súd mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, že žalobcovi bol rozhodnutím odboru sociálneho
zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností a osobného úradu Ministerstva vnútra SR č.p.
SPOU-OSZ-51646 - 1/2018 – VZ zo dňa 28. 09. 2018 priznaný výsluhový príspevok vo výške 245,43 eur
mesačne na dobu troch rokov od 08. 06. 2018 do 07. 06. 2021. Za mesiac 06/2018 sa potom jedná
o alikvotnú sumu 188,17 eur, za mesiace 07/2018 až 12/2018 o sumu 1 472,58 eur (6 x 245,43 eur), za

mesiace 01/2019 až 12/2019 o sumu 2 945,16 eur (12 x 245,43 eur), za mesiace 01/2020 až 12/2020
o sumu 2945,16 eur (12 x 245,43 eur), za mesiace 01/2021 až 05/2020 sa jedná o sumu 1 227,15 eur (5
x 245,43 eur) a za mesiac 06/2021 o sumu 57,27 eur, t.j. spolu 8 835,49 eur. Pokiaľ žalobca vo vzťahu
k odvodu dane z príjmu z vyplácaného výsluhového príspevku podporne poukazoval na právny názor
vyslovený v Rozsudku Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom sp. zn. 10 Cpr/20/2022, správny súd

uvádza, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v občianskoprávnej agende nepredstavuje rozhodovaciu
prax najvyššej súdnej autority a správny súd ním nie je viazaný.

31. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukazoval na zmenu v rozhodujúcich skutkových
okolnostiach, a to rozhodnutie predsedu vlády SR povereného riadením Ministerstva vnútra SR z 27. 07.

2023 podľa § 246 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorým zmenil rozhodnutie prezidenta Policajného zboru z 02.
12. 2022 tak, že odvolanie žalobcu voči Personálnemu rozkazu č. 130 zamietol a personálny rozkaz
potvrdil a na zamietnutie rozkladu žalobcu voči rozhodnutiu zo dňa 27. 07. 2023 rozhodnutím ministra
vnútra SR z 14. 11. 2023.Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu na Správnom súde
v Bratislave, správny súd uvádza, že súc viazaný právnym názorom Najvyššieho správneho súdu SR

v zmysle Uznesenia sp. zn. 7Ssk/84/2025 zo dňa 25. 11. 2025 vo väzbe na § 135 ods. 1 SSP na ne
neprihliadal, nakoľko na rozhodnutie správneho súdu bol rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy.

32. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté

rozhodnutie žalovaného je vecne správne, neprisvedčil žiadnej zo žalobných námietok žalobcu,
a preto správnu žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP zamietol.33. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa
§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva.

34. Ak správny súd na základe § 467 ods. 3 SSP rozhoduje vo svojom novom rozhodnutí aj o náhrade
trov kasačného konania, v ktorom bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené, pre aplikáciu ustanovení § 167
a § 168 SSP je rozhodné to, či účastník je alebo nie je úspešný v novom rozhodnutí správneho súdu a nie
či bol alebo nebol úspešný v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na ďalšie konanie (Uznesenie

Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk 40/2023 zo 14. 07. 2023). Trovy kasačného konania, v
ktorom bolo zrušené uznesenie správneho súdu o prerušení (a preto správny súd pristúpil k meritórnemu
rozhodnutiu) sa stali súčasťou trov konania pred správnym súdom. Ustanovenie § 467 ods. 3 SSP vedie
k tomu, že sa v týchto prípadoch neskúma úspech či neúspech toho či onoho účastníka v kasačnom
konaní, ale nárok na náhradu jeho trov je závislý na obsahu nového rozhodnutia správneho súdu. Tomu
zodpovedá aj znenie § 167 ods. 1 SSP, ktoré vyslovene hovorí o „úspechu vo veci“, nie o „úspechu na

jednom stupni“. Správny súd teda vo svojom konečnom rozhodnutí (§ 175 SSP) preto rozhodol o celých
trovách doterajšieho konania, a to v nadväznosti na obsah svojho rozhodnutia. Na základe odkazu v §
467 ods. 3 SSP takto rozhodne aj o trovách kasačného konania, v ktorom bolo zrušené jeho predošlé
rozhodnutie (v danom prípade preto, že uznesenie o prerušení správneho súdneho konania nemalo byť
vydané). Takéto kasačné konanie je totiž len prejudiciálnym konaním pre nové konanie pred správnym

súdom (porov. obdobné závery v Uznesení Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8 Sžfk/31/2021).
Z uvedených dôvodov správny súd v zmysle ustanovenia § 467 ods. 3 SSP rozhodol aj o náhrade trov
kasačného konania tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, pričom vo vzťahu k žalobcovi
dopĺňa, že tento nemal vo veci celkový úspech.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 438 ods. 1 SSP, 439 ods. 1 SSP, § 439 ods. 2 SSP a contr.).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávneauvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.