Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 13Csp/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123452751
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Erika Klincková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:6123452751.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou Mgr. Ing. Erikou Klinckovou v sporovej veci žalobcu:

Kupeckého 9 s. r. o., so sídlom Kupeckého 9, 821 09 Bratislava, IČO: 44 229 160, zastúpený: SMOLÁK
HLAVATÁ advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO:47 254 432,
proti žalovanému: K.. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX F., zastúpený: CONSULTA
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Šafárikovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, o
zaplatenie 6.000 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica (ako súdu upomínaciemu v zmysle zákona č.
307/2016 Z. z. o upomínacom konaní) dňa 14.11.2023 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 02.02.2024
sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.000 Eur titulom bezdôvodného obohatenia a
náhrady trov konania.

2. Žalobca svoj žalobu odôvodnil tým, že nadobudol kúpnou zmluvou v priebehu kalendárneho roku
2009 a 2016 vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k.ú.: Nivy evidovanom Okresným

úradom Bratislava, katastrálny odbor, ako parcela reg. „C“ parc. č. XXXXX, o výmere 247 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „pozemok žalobcu“). Rozhodnutím Mestskej časti
Bratislava-Staré Mesto ako určeného stavebného úradu, č. 2243/27116/2020/STA/Ivs/A-53 zo dňa
16.06.2020 bolo vydané dodatočné stavebné povolenie na stavbu: „U. XX - úprava existujúceho
bytu, vstavba a nadstavba dvoch nových bytov“, ktorých stavebníkom bol žalovaný. Novobudovaná
nehnuteľnosť, ktorej stavebníkom je žalovaný, je budovaná na pozemku parc. č. XXXXX, k.ú. Nivy,
ktorá susedí s pozemkom vo vlastníctve žalobcu. Stavba žalovaného však svojim rozsahom (strechou)

zasahuje nad pozemok žalobcu. Stavebný úrad vo svojom rozhodnutí nariadil, aby časť strechy
skrátil žalovaný tak, aby nezasahovala nad pozemok žalobcu. Žalovaný ako vlastník stavby uskutočnil
rozostavanú zmenu stavby bytového domu bez územného rozhodnutia o umiestnení stavby a bez
stavebného povolenia. V dodatočnom stavebnom povolení stavebný úrad uložil žalovanému povinnosť
stavbu dokončiť a upraviť v zmysle projektovej dokumentácie, tak, že strecha bude končiť nad
pozemkom parcelné číslo XXXXX a nebude žiadnym spôsobom zasahovať nad pozemok parcelné
číslo XXXXX (pozemok žalobcu). Žalobca uviedol, že napriek rozhodnutiu stavebného úradu, žalovaný

svoju povinnosť nedodržal a svojou stavbou zasahuje nad pozemok žalobcu. Stavba žalovaného
tak neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, kedy sa svojou časťou nachádza nad
pozemkom žalobcu, a to aj napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k uzatvoreniu
nájomnej zmluvy, resp. akejkoľvek inej zmluvy, na základe ktorej by bol žalovaný oprávnený svojounehnuteľnosťou zasahovať nad pozemok žalobcu. Vzhľadom k tomu dochádza zo strany žalovaného k
bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobcu, keďže strecha zasahuje do pozemku žalobcu, čím užíva
žalovaný nehnuteľnosť žalobcu bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Uvedené znemožňuje žalobcovi

vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko žalobca má záujem na svojom pozemku parc. č.
XXXXX vybudovať nehnuteľnosť, avšak vzhľadom na nehnuteľnosť žalovaného toto aktuálne nie je
možné. Žalobca si preto uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenie za obdobie posledných 2 rokov,
pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil v súlade s odborným vyjadrením vypracovaným realitnou
kanceláriou Deveron Real s.r.o., a to vo výške 10 Eur za 1 m2 a kalendárny mesiac. Žalobca uviedol, že

žalovaný zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobcu v rozsahu 25 m2, preto bezdôvodné obohatenie
žalovaného predstavuje čiastku vo výške 6.000 Eur (t.j. 25 m2 x 10 Eur x 24 mesiacov).

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol žalobca vykonanie nasledovných listinných
dôkazov:VýpiszLVč.XXX(č.l.11),VýpiszLVč.XXXX(č.l.12),katastrálnamapasusediacichpozemkov
(č.l.13), rozhodnutie Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto- dodatočné stavebné povolenie zo dňa

16.06.2020 (č.l. 14), odborné vyjadrenie Deveron Real s.r.o. zo dňa 07.11.2023 (č.l.20).

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp.zn. 26Up/1858/2023 zo
dňa 12.12.2023, proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom uviedol, že nárok žalobcu neuznáva
a považuje za nedôvodný, pričom rozporuje dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

ako aj jeho primeranosť a výšku, uplatnenú žalobcom. Žalovaný uviedol, že sa ústne so žalobcom
dohodol, že presah konštrukcie stavby žalovaného odstráni ihneď po tom, ako žalovaný dostane
stavebné povolenie na zateplenie svojej stavby alebo ak žalobca začne so stavebnými prácami
na svojej stavbe, podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skorej. Žalobca sa pred žalovaným ani
raz nezmienil (v písomnej ani ústnej forme), že má zámer začať stavebné práce, žalovaný nemal

žiadnu subjektívnu povinnosť presah konštrukcie nad pozemkom žalobcu odstraňovať. Žalobca taktiež
nedoručil žalovanému žiadnu predžalobnú výzvu, pokus o zmier príp. iné podanie. Žalovaný uviedol, že
samotný presah stavby žalovaného nad pozemkom žalobcu, žalobcu žiadnym spôsobom neobmedzuje
vo výkone jeho vlastníckeho práva. Strecha sa nachádza nad úrovňou povrchu pozemku žalobcu,
teda žalobca nie je žiadnym spôsobom obmedzený vo výkone vlastníckeho práva, najmä v oprávnení

pozemok držať, užívať a nakladať s ním. Žalovaný tvrdí, že keďže nedochádza ku skutočnému
obmedzeniu žalobcu vo vlastníckom práve, žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalovaný zastáva názor,
že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohol byť daný v takom prípade, ak by
žalovaný pozemok žalobcu užíval. Žalovaný zároveň spochybnil a namietal výšku uplatneného nároku,
keď podľa žalovaného presah strechy nie je 25 m2, ale podľa odhadu žalovaného dosahuje min. 1,45

m2 a max. 2,29 m2. Žalovaný takýto výpočet spravil ako dĺžka strechy 11,45 m a šírka strechy 0,1 -
0,02 m. Žalovaný rozporuje aj primeranosť náhrady vo výške 10 Eur za 1 m2 za kalendárny mesiac.
Podľa ponuky uverejnenej na realitnom portáli nehnuteľnosti.sk cena za oplotený spevnený pozemok v
katastrálnom území Bratislava - Ružinov predstavuje 1 Eur za 1m2 za kalendárny mesiac, teda jednu
desatinu žalobnej požiadavky žalobcu. Vzhľadom k uvedenému, žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalovaný navrhol vykonanie nasledovných listinných
dôkazov: foto strešnej časti- presah (č.l. 34), výpočet presahu (č.l. 35), cena podľa nehnuteľnosti.sk
(č.l.36).

6. V replike žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného o ústnej dohode o odstránení presahu strechy až
keď získastavebnépovolenienazatepleniesvojejbudovy,resp.akožalobcazačnevykonávaťstavebné
práce,jenepravdivé.Podľažalobcudohodabolovčonajkratšomčase.Navyšežalovanýjenekontaktný,
na telefonické hovory žalobcu neodpovedá a nepreberá si ani poštové zásielky. Žalobca disponuje
informáciou, že zo strany žalovaného neprišlo ani len k podaniu žiadosti na vydanie stavebného

povolenia na zateplenie svojej stavby. Rovnako je nepochybné, že žalovaný mal vedomosť o zámere
žalobcu začať stavebné práce, nakoľko žalovaný bol účastníkom konania o povolenie odstránenia
stavby - súpisné číslo XXX. Žalovaný v najbližších dňoch pristúpi k začatiu búracích prác. Žalobca
ďalej uviedol, že rovnako je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že presahom stavby žiadnym spôsobom
neobmedzuje žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva, pretože žalovaný výrazným spôsobom

zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu, ktorý je jeho nečinnosťou obmedzovaný pri výkone stavebných
prác. Ak by nedochádzalo k zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, stavebný úrad by námietkam
žalobcu nevyhovel a nezaviazal by žalovaného na odstránenie predmetného presahu. Pokiaľ ide
plochu záberu, žalobca vychádzal z vlastných meraní a výpočet žalovaného nie je podľa názoružalobcu spôsobilý spochybniť, resp. vyvrátiť výpočty žalobcu, nakoľko žalovaný nepredložil relevantný
dokument (s výnimkou nepodložených výpočtov), ktorý by preukazoval skutočný záber pozemku
žalobcu. Žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na predloženie oficiálnej dokumentácie stavby

(projektu skutočného vyhotovenia stavby), z ktorej by bez akýchkoľvek pochybností vyplývalo, v akom
rozsahu stavba žalovaného zasahuje do pozemku žalobcu. K výške primeranosti náhrady vo výške 10
Eur za 1 m2 za mesiac žalobca uviedol, že žalovaným predložený inzerát nie je spôsobilý preukázať
hodnotu, o ktorú prichádza k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, nakoľko sa jedná o
dva značne rozdielne pozemky s rozdielnym účelom využitia. Predmetný inzerát predložený žalovaným

odkazuje na pozemok, ktorý nie je možné využiť na stavebné účely, pričom pozemok žalobcu je určený
primárne na stavebné využitie, čim rastie aj jeho bonita.

7. Duplikou sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich vyjadreniach. Doplnil, že žiadosť o stavebné
povolenie na zateplenie stavby podal 16.07.2020 a stavebné konanie má pridelenú sp.zn.SU/
CS5481/2021/3/KUC. Žalovaný vydanie stavebného povolenia opakovane urgoval, o ktorej skutočnosti

predložil tiež e-mailovú správu zo dňa 12. marca 2024 zaslanú správcom bytového domu HERMES -
správa bytov, s.r.o. starostovi a zamestnancom mesta Bratislava - mestskej časti Ružinov. K zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu presahom strechy zopakoval, že žalobcu žiadnym spôsobom neobmedzuje.
K výmere presahu strechu zotrval žalovaný na svojich vyjadreniach a výpočtoch.

8. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca navrhol vykonanie nasledovných listinných
dôkazov: žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 16.07.2020 (č.l.66), doloženie dokladov zo
dňa 27.04.2021 (č.l.67), list s označením upravená projektová dokumentácia zo dňa 04.10.2023 (č.l.
68), e-mail správcu bytového domu (č.l.69).

9. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 24.10.2024, 16.01.2025, 06.02.2025 a
27.01.2026. Na pojednávaní dňa 24.10.2024 právny zástupca žalobcu zotrval na písomných vyjadrenia
a právny zástupca žalovaného predložil: kópiu katastrálnej mapy (č.l.88), Výpis z Listu vlastníctva č.
XXX (č.l.89), Výpis z Listu vlastníctva č. XXXX (č.l.91), inzerát na prenájom pozemku (č.l.95). Právny
zástupca žalovaného vzniesol námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a uviedol s

poukazomnapredloženélistyvlastníctva,žežalovanýjevlastníkombytuč.XnaX.poschodía strechaje
spoločnou častou celého domu. K uplatnenému nároku uviedol, že je neprimeraný a predložil inzerát na
prenájom pozemku za 2 Eur/m2. Právny zástupca žalobcu uviedol, že predložený inzerát na prenájom
pozemku nie je porovnateľný, nachádza sa na T. ulici, kým ním predložené odborné vyjadrenie sa týka
konkrétneho pozemku, ktorý je predmetom konania. Doplnil, že na pozemku žalobcu už nie je stavba,

nakoľko táto bola odstránená.

10. Na základe povinnosti uloženej súdom, žalovaný predložil podaním zo dňa 13.11.2024 vymedzenú
časť projektovej dokumentácie (č.l.105), ako aj fotografiu (č.l.109). Zároveň doplnil, že žalobca
nadobudol vlastnícke právo k stavbe v dobe, kedy strecha na stavbe žalovaného už bola zhotovená, t.j.

s vedomosťou, že mierny presah strechy presahuje vo výške ponad stavbu žalobcu. Zároveň žalovaný
oznámil súdu, že presah strechy žalovaný odstránil. Súčasný stav na mieste je teda taký, že žalovaný
žalobcu žiadnym spôsobom neobmedzuje a ani nezasahuje do jeho vlastníckeho práva. Žalovaný
v tomto zmysle považuje žalobu žalobcu za účelovú. K predloženej časti projektovej dokumentácie
uviedol, že je z neho zrejmé, že dĺžka strechy predstavuje 8.215 mm + 2.360 mm = 10,575 metra. Podľa

predloženého projektu presah strechy predstavuje + 15,850 cm. Podlahová výmera presahu strechy
ponad pozemok žalobcu teda predstavovala presne 1,676 m2.

11. Nakoľko obe sporové strany na pojednávaní konanom dňa 16.01.2025 prejavili záujem mimosúdne
sa dohodnúť, súd bez otvorenia pojednávania pojednávanie odročil na 06.02.2025. Pretože žalovaný so

súhlasom žalobcu toto pojednávanie navrhol odročiť z dôvodu mimosúdnych rokovaní, súd uznesením
č.k. 13Csp/19/2024-146 zo dňa 06.02.2025 konanie prerušil.

12. Na základe návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní zo dňa 21.05.2025, súd uznesením č.k.
13Csp/19/2024-158 zo dňa 14.07.2025 v konaní pokračoval.

13. V podaní doručenom súdu dňa 21.05.2025 žalobca zároveň uviedol, že k uzatvoreniu mimosúdnej
dohody nedošlo, nakoľko na posledný návrh žalobcu žalovaný nereagoval. Uviedol, že zotrváva na
svojich podaniach a odstránenie presahu strechy žalovaným nemení nič na skutočnosti, že do času,kým presah strechy existoval, obmedzoval žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva, a tvrdenie
žalovaného, že žalobca mohol vykonávať svoje vlastnícke oprávnenie bez obmedzení, nakoľko odstránil
stavbu, považuje žalobca za zavádzajúce a účelové, nakoľko žalovaný si je vedomý skutočnosti, že

žalobca má záujem na predmetnom pozemku začať stavebné práce, čo mu však neumožňoval práve
presah strechy žalovaného. Žalobca predložil súdu podklady pre projekt - BRATISLAVA II. - Nivy, V. ulica
-Zameraniesituácieavyzistenieinž.sietí,vypracovanéK..H.I.,autorizovanýmgeodetomakartografom
(č.l.153), z ktorých je zrejmé, že plocha presahu strechy žalovaného je 2,3 m2.

14. Podaním zo dňa 12.12.2025 reagoval žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcom predložené „Zameranie
situácie a vyzistenie inž. Sietí“ je vo formáte PDF je označená ako „Dano aktualna praca 2025“,
samotná príloha nie datovaná, vpravo dolu je údaj 02.2020. Z tohto dôvodu žalovaný vyvodzuje, že
príloha bola zhotovená/upravená na objednávku ako prostriedok procesného útoku v spore. Žalovaný
v konaní od začiatku popiera, že by presah strechy mal byť vo výmere určenej žalobcom. K tomuto
tvrdeniu predložil k odporu aktuálnu fotku a výpočet, následne tiež projektovú dokumentáciu a fotku

súčasného stavu. Z procesného hľadiska namieta oneskorené predloženie dôkazu žalobcu keďže strany
sporu boli poučené v zmysle § 153 CSP. V reakcii na prílohu k vyjadreniu žalobcu, žalovaný predložil
verejne publikovaný článok zo dňa 21.06.2024 (č.l.171), na ktorom je odfotená stavba žalovaného.
Stav zaznamenaný na fotke v článku je v zhode so stavom kedy žalobca podal voči žalovanému návrh
na vydanie platobného rozkazu. Súčasný stav je zaznamenaný na fotke, ktorú žalovaný predložil k

vyjadreniu zo dňa 12.11.2024. Z porovnania týchto fotiek je evidentné, že presah strechy vo výmere 2,3
m šírka resp. 25m2 plocha je od začiatku nereálny.
Žalovaný uviedol, že bol ochotný dohodnúť sa so žalobcom mimosúdne, keďže však žalobca odmieta
svoj podiel omylu, mimosúdna dohoda dosiahnutá nebola.

15. Súd na pojednávaní dňa 27.01.2026 vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu a vyjadreniami strán sporu. Na základe vykonaného dokazovania a z
nesporných skutkových tvrdení strán sporu súd zistil nasledovný skutkový stav:

15.1. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom pozemku parc. č. XXXXX zapísanom

na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Nivy a časť strechy postavenej žalovaným v rámci
nadstavby bytového domu na susediacom pozemku parc. č. XXXXX presahuje na pozemok žalobcu.
Sporným medzi stranami zostalo, aký je presah strechy, pričom podľa žalobcu to bolo 25 m2 a podľa
žalovaného od 1,45 m2 do maximálne 2,29 m2. Rovnako zostalo sporným, či uvedeným presahom
strechy nad pozemok žalobcu dochádza na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

15.2. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie Nivy súd zistil, že žalobca je výlučným
vlastníkom pozemku parc.č. XXXXX o výmere 247 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie.

15.3. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nivy súd zistil, že žalobca je výlučným

vlastníkom bytu č. X nachádzajúcom sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX,
postavenom na pozemku parc č. XXXXX, popis stavby: U. XX. V bytovom dome sa nachádza spolu 7
bytov, z ktorých každý je vo vlastníctve jednej alebo dvoch osôb.

16. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje

sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a
nebytovým priestorom.

20. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

23. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

24. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z. z.“), na účely tohto zákona sa rozumie

bytovým domom budova, v ktorej 1. je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie, 2. sú
byty a nebytové priestory vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a 3. sú spoločné
časti a spoločné zariadenia súčasne v podielovom spoluvlastníctve týchto vlastníkov bytov a nebytových
priestorov.

25. Podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona č. 182/1993 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spoločnou
časťou domu časť domu nevyhnutná na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strecha,
chodba, obvodové múry, priečelie, vchody, schodištia, terasa, podkrovie, povala, vodorovné nosné a
izolačné konštrukcie, zvislé nosné konštrukcie, ako aj miestnosť domu, ktorá je určená na spoločné
užívanie a umiestnenie technologických zariadení, najmä práčovne, kotolne, sušiarne alebo kočikárne.

26. Podľa § 78 CSP, (1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. (2) Súd žalobu zamietne, ak
nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

27. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,
že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. V prvom rade sa súd zaoberal skúmaním či je žalobca
aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby a či je žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Žalobca
svoj nárok odôvodnil s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú bezdôvodné
obohatenie, pričom uviedol, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje tým, že jeho strecha

zasahuje ponad pozemok vo vlastníctve žalobcu. Súd sa preto zaoberal skúmaním, v koho vlastníctve
je predmetná strecha a či žalobca správne označil žalovaného aj z hľadiska hmotného práva.

28. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo
sporových strán nenamieta (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010
sp.zn. 2 Cdo 205/2009).

29. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v sporovom konaní

rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má
tá sporová strana, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva
(aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje (porovnaj uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 22.11.2011 č.k. III. ÚS 517/2011-9). Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo

v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie
k zamietnutiu žaloby.

30. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na
podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v

spojení s § 456 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa bezdôvodné obohatenie musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Pokiaľ však ide o pasívnu vecnú legitimáciu, tá v tomto konaní svedčí všetkým
vlastníkom bytov v bytovom dome so súpisným číslom XXX zapísaným na Liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie Nivy, nielen žalovanému, ktorý je vlastníkom bytu č. 9. Hoci žalovaný je stavebníkomv zmysle dodatočného stavebného povolenia zo dňa 16.06.2020, a to stavby s názvom „U. XX - úprava
existujúceho bytu, vstavba a nadstavba dvoch nových bytov“, strecha, ktorá presahovala v žalovanom
období ponad pozemok žalobcu, je strechou bytového domu so súpisným číslom XXX zapísaným na

Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nivy. S poukazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm.
b) bod 3 v spojení § 2 ods. 1 písm. g) zákona 182/1993 Z.z. je strecha bytového domu spoločnou
časťou domu a táto je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov. Na uvedenom nič nemení
ani skutočnosť, že stavebníkom nadstavby dvoch bytov v bytovom dome a teda aj strechy bytového
domu bol iba žalovaný. Strecha je totiž vždy v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov príp. aj

nebytových priestorov v bytovom dome. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Nivy mal súd
za preukázané, že v bytovom dome sa nachádza 7 bytov označených ako byt č. 1, č.2, byt č. 3. byt č. 6,
byt č.7, byt č. 8 a byt č. 9, pričom niektoré sú vo výlučnom vlastníctve fyzických osôb, niektoré v podielom
alebo bezpodielovom spoluvlastníctve fyzických osôb resp. vo výlučnom vlastníctve právnických osôb.
Pokiaľ preto bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu malo v žalovanom období vzniknúť pre presah
strechy, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov v bytovom dome, bolo potrebné pre

úspech v konaní žalovať všetkých týchto vlastníkov bytov v bytovom dome. Rozhodnutie súdu by potom
bolo záväzné pre všetkých vlastníkov bytov v bytovom dome titulom podielového spoluvlastníctva vo
vzťahu k streche bytového domu. Vzhľadom k tomu mala žaloba smerovať proti všetkým vlastníkom
v bytovom dome, pretože s poukazom na charakter hmotnoprávneho vzťahu ide o tzv. nútené
nerozlučné procesné spoločenstvo, preto pasívna vecná legitimácia svedčí všetkým vlastníkom bytov

v bytovom dome. Podľa § 78 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný
predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Pokiaľ nie je splnená
podmienka účasti všetkých subjektov, súd s poukazom na ustanovenie § 78 ods. 2 CSP žalobu zamietne
(aj keby inak bola žaloba dôvodná).

31. Ak súd zamieta žalobu pre nedostatok vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej, vecou samou
sa zaoberať nemôže. Z toho dôvodu súd nevykonal dokazovanie týkajúce sa rozsahu presahu strechy
ponad pozemok žalobcu a rovnako ani rozsahu možného vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor
žalobcu, pretože by boli nadbytočné, keď súd žalobu zamietol z procesných dôvodov. Nad rámec
súd dodáva, že aj keby žalobca správne určil okruh žalovaných a preukázal by vznik bezdôvodného

obohatenia na jeho úkor, vzhľadom na predloženú vymedzenú časť projektovej dokumentácie (č.l.105)
a zameranie situácie a vyzistenie inž. sietí, (č.l.153), z ktorých vyplýva plocha presahu strechy o rozlohe
1,676 m2 alebo 2,3 m2, rozhodne nie v žalobe tvrdených 25 m2, by jeho úspech v spore mohol byť len
6,70 % (1,676 x 24 mesiacov x 10 Eur) resp. maximálne 9,20 % (2,3 x 24 mesiacov x 10 Eur) čomu by
zodpovedal jeho neúspech v konaní vyjadrený percentuálne vo výške 93,3 % resp. 90,8 %.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a. neboli splnené procesné podmienky,

b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.