Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 73C/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425211926
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Labuda
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1425211926.2

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: A. B. C. C., C.. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom D.
XX,XXXXXD.,zastúpená:JUDr.EvaČelková,PhD.,advokátka,sosídlomPoštová2,81106Bratislava,
IČO: 56 670 907, proti žalovanému: Nadácia Zastavme korupciu, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, IČO: 42 266 777, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby
(a) žalovaný trvalým spôsobom odstránil zo sociálnej siete Facebook príspevok citovaný v návrhu, ktorý
bol uverejnený prostredníctvom užívateľského účtu žalovaného s názvom „Nadácia Zastavme korupciu“

dňa XX.XX.XXXX a to vrátane fotografie zachytávajúcej žalobkyňu, na ktorej je umiestnený slovný popis
„C. C. C. C. E.“ a aby (b) žalovaný trvalým spôsobom odstránil zo sociálnej siete Instagram príspevok
citovaný v návrhu, ktorý bol zverejnený prostredníctvom užívateľského účtu žalovaného s názvom „F.“
A. XX.XX.XXXX, pozostávajúci z 5 fotografií zachytávajúcich žalobkyňu skladajúcu sľub poslankyne F.
G. H., a to vrátane slovného komentára „I. J. C. C. K. L. M. D. N. C. @XXXXXXXXXXXXXX. N. M. C.
C. C. C. E..“.

2. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila nasledovne. Od 02.11.2023 je
poslankyňa F. G. H. G. a súčasne je C. K. L. M. D.. Do funkcie C. bola vymenovaná od XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa je medzinárodne uznávanou akademickou pracovníčkou s vedeckými príspevkami, z
ktorých niektoré boli uverejnené v medzinárodne uznávaných časopisoch indexovaných v O. O. O..
Uviedla, že žalovaný je nadáciou založenou v roku 2012 na verejnoprospešné účely propagácie

a podpory protikorupčných aktivít, humanitárnych aktivít, realizácie a ochrany ľudských práv alebo
iných humanitných cieľov a ďalších všeobecne zameraných aktivít. Žalovaný nie je poskytovateľom
mediálnychslužieb.Ideoprávnickúosobu,ktoránaúčelsvojichaktivítapriinformovaníonichuverejňuje
príspevky na sociálnych sieťach pod profilom: Nadácia Zastavme korupciu a k nej pridruženom profile:
Komunita Zastavme korupciu združujúca jej členov, aktivistov a podporovateľov. Dňa XX.XX.XXXX
žalovanýnasociálnychsieťachInstagramaFacebookpodsvojímprofilovýmkontom:NadáciaZastavme

korupciu, uverejnil príspevok, na ktorom bola fotografia žalobkyne zo skladania sľubu poslanca F. G.
H., cez ktorú bol hrubým veľkým písmom zobrazený slovný status s nasledovným obsahom: „C. C. C.
C. E.“ a súčasne bol k jej fotografii uverejnený dlhší príspevok, ktorý označil žalobkyňu ako C. K. L.
M. D. (K.), vďaka ktorej prešiel zákon, ktorý Slovensku a jeho občanom uškodí. V príspevku žalovaný
prepája žalobkyňu so zločineckými skupinami (tzv. mafiou) v súvislosti s hlasovaním o novele Trestného
zákona v parlamente (tlač 1115), ktorá bola schválená 12.12.2025. Príspevok žalovaný ukončil tým, že

žalobkyňa prispela k vytvoreniu podhubia pre organizovaný zločin. Zverejnenie uvedeného príspevku
podporilo tzv. like-om a komentármi mnoho sledovateľov (približne 707 komentárov na facebookubolo uverejnených k 18.12.2025 a 726 krát bol príspevok prezdieľaný ďalej). Komentáre obsahovali
hanlivý a znevažujúci obsah a viacerí prispievatelia v nich vyzývali na odvolanie žalobkyne z funkcie
C. K., ba dokonca priamo podnecovali študentov na potenciálny útok voči jej životu a zdraviu.

Niektoré príspevky prispievateľov hrubo útočili aj na deti žalobkyne s vyhrážkami smrti žalobkyni.
Uvedený príspevok žalovaného je stále uverejnený, žalovaný ho nestiahol a stal sa podnetom pre
rozbehnutie silnej difamačnej a politicky ladenej kampane za odvolanie žalobkyne z postu C. K. z
dôvodu súčasného výkonu jej poslaneckého mandátu. Nadväzne na uvedený príspevok, študentský
parlament F. fakulty K. (F.) uverejnil na svojom instagramovom profile otvorený list troch študentských

parlamentov K. – F. fakulty, Fakulty hospodárskej informatiky a Fakulty podnikového manažmentu
– a zamestnancov K.. V ňom sa dištancujú od politického pôsobenia žalobkyne a vyjadrujú vážne
obavy zo spôsobu, akým boli v poslednom období prijímané viaceré zásadné legislatívne zmeny. Tento
list pripravili na podpis študentov a zamestnancov K., v ktorom požadovali prehodnotenie funkcie
C. K., nie z hľadiska existencie konfliktu záujmov, či spochybňovania jej odbornosti alebo konania
proti záujmom univerzity, ale z hľadiska údajného „popierania hodnôt“ žalobkyňou, ktoré označili ako

„demokracia, ochota počúvať odborníkov a rešpektovanie pravidiel“, pričom uviedli, že hlasovanie
žalobkyne v parlamente nereprezentuje hodnoty, s ktorými sa značná časť akademickej obce K.
stotožňuje. Následne rektor K. skontaktoval osobne žalobkyňu za účelom osobného stretnutia s tým,
že pod aktuálnym nátlakom študentov K. bude „pravdepodobne nútený“ žalobkyňu odvolať z pozície C.
z dôvodu, ktorý nemá súvis s výkonom jej pracovnej pozície na K.. Uviedol, že v prípade zvýšeného

tlaku tak urobí. Uvedený rozhovor sa udial ústnym rozhovorom medzi rektorom K. a žalobkyňou
súkromne potom, čo zástupcovia študentského parlamentu skontaktovali rektora K., aby mu oznámili, že
pripravili otvorený list nadväzne na uverejnenie príspevku za účelom zbierania podpisov pre dosiahnutie
rezignácie žalobkyne. Od uverejnenia uvedeného príspevku sú žalobkyni zasielané e-mailové správy
na jej pracovný e-mail, ktorými ju študenti hania za hlasovanie v parlamente, dehonestujú ju po

morálnej stránke ako človeka aj odborníka a vyjadrujú znechutenie za jej „spojenie s mafiou“, niektorí
ju označujú ako „mafiánska podržtaška“ a v niektorých príspevkoch sa dokonca vyhrážajú smrťou.
Viacerí aktéri a podporovatelia žalovaného, z pozície študentov ako aj zamestnancov následne v
ostatných dňoch zvýšili tlak na odvolanie žalobkyne zdieľajúc príspevok žalovaného, komentáre k
nemu, ako aj otvorený list študentských parlamentov za účelom zbierania podpisov na podporu jej

odvolania (napr. G. P. - zamestnanec F. fakulty K., Q. R. – zamestnanec I. a pod.). Zároveň uvedený
otvorený list publikoval vo svojom článku aj denníkN dňa 18.12.2025 na internetovom portáli S., v
ktorom opísal obsah otvoreného listu. Nemožno opomenúť, že Denník N bol založený za majetkovej
účasti spoločnosti ESET, rovnako bol za finančnej podpory spoločnosti ESET založený žalovaný.
Možno dôvodne predpokladať, že žalovaný je priamo prepojený s poskytovateľom mediálnych služieb,

prostredníctvom šírenia uverejneného príspevku a otvoreného listu študentských parlamentov, vytvára
mediálny politický tlak v online priestore za účelom poškodenia dobrej povesti žalobkyne, zníženia
jej dôstojnosti a dosiahnutia odstúpenia, resp. odvolania z pozície C. K.. Žalobkyňa sa dôvodne
domnieva, že žalovaný rozbehol difamačnú kampaň voči jej osobe aj z dôvodu, že viacerí členovia
žalovaného sú bývalými absolventmi K., pričom niektorí sú súčasnými študentmi. Napr. vedúci členovia

tímu žalovaného: Q. H., T. Q., F. H. sú bývalými absolventmi K. L. M. D.. G. P. je podporovateľom
žalovaného.Vdôsledkudifamačnejkampanespustenejvpriamejnadväznostinapríspevokžalovaného,
žalobkyňa v súčasnosti čelí neustálym písomným výzvam študentov na odstúpenie z funkcie C. K.,
neslušným, hanlivým odkazom (napr. na chodníku pred budovou K.) a príspevkom na sociálnych
sieťach, ktoré priamo podnecujú k nenávisti voči jej osobe, spochybňujú jej morálnu kredibilitu, znižujú

jej dôstojnosť, očierňujú jej dobrú povesť s cieľom nátlakom ju donútiť odstúpiť, resp. donútiť rektora
K. odvolať ju z pozície prorektorky. Uvedený následok za súčasnej situácie aj bezprostredne hrozí,
keď žalobkyňa bola predvolaná rektorom K., ktorý jej oznámil, že v prípade zvyšujúceho sa tlaku,
bude nútený ju odvolať. Kampaň žalovaného tak výrazným spôsobom zasiahla a stále zasahuje do
dobrej povesti žalobkyne, dehonestuje jej pracovné akademické úspechy, ako aj pôsobenie na pozícii

prorektorky a negatívne ovplyvňuje jej akademické pôsobenie v súčasnosti. Toto konanie žalovaného
má významný potenciál nielen trvalo poškodiť jej dobré meno v akademických kruhoch, ale do budúcna
aj zhoršiť uplatniteľnosť žalobkyne v slovenskom a medzinárodnom akademickom prostredí. Žalobkyňa
otázku potenciálneho konfliktu záujmov pri súbehu poslaneckého mandátu s funkciou C. K. riešila
s vedením K. aj členmi akademického senátu K. v čase zloženia poslaneckého sľubu, pričom tento

súbeh nevylučujú ani príslušné právne predpisy, ani vnútorné predpisy K.. Uvedenej skutočnosti sú si
vedomí aj študenti, ktorí to sami uvádzajú v predmetnom otvorenom liste. Napriek zákonom dovolenému
súbehu uvedených funkcií, žalovaný uvádzaním nepravdivých informácií vytvoril politický mediálny tlak
pre poškodenie osobnostných práv žalobkyne, nie v politickom, ale akademickom prostredí, ktoré jeceloživotným pracovným prostredím, profesijným domovom žalobkyne. Žalobkyni za danej situácie
bezprostredne hrozí ujma na osobnostných právach, a to pretrvávajúcim zásahom do jej osobnostných
práv a zvyšovaním jeho intenzity študentmi, zamestnancami, či nezainteresovanými prispievateľmi

v dôsledku uverejneného príspevku žalovaného. Žalobkyňa nikdy nebola spájaná s korupčnými
škandálmi, ani žiadnou trestnou činnosťou. Difamačná kampaň žalovaného, v ktorej žalobkyňu priamo
spája s organizovaným zločinom (napr. mafiánskymi skupinami Takácsovcov, Šátorovcov a pod.) tak
nemá podklad v trestnej činnosti žalobkyne. Také obvinenie v žiadnom prípade nemožno označiť ako
„primerané preháňanie“ v rámci prípustnej kritiky verejne činných osôb. V prípade žalobkyne uvedený

hodnotiaci úsudok žalovaného ako nepravdivá informácia má za následok ovplyvnenie zamestnancov
a študentov v pracovnom prostredí žalobkyne, ktorí vzhľadom na označenie „promafiánsky“ uverili v
prepojenie žalobkyne na zločinecké skupiny a nielen hanlivo verejne v online priestore preposielali a
zdieľali nepravdivú informáciu o žalobkyni, ale vytvorili a uverejnili v médiách otvorený list, ktorým ju
žiadali odstúpiť apelujúc na žalobkyňou údajne uznávané nemorálne hodnoty a charakter. Difamačná
kampaň žalovaného má už teraz výrazný negatívny vplyv na pracovnú pozíciu žalobkyne na K., ako

aj jej odborné akademické pôsobenie. Súčasne podnecovanie študentov k nenávisti, ponižovaniu
a poškodzovaniu jej dobrého mena zo strany žalovaného vyvoláva vážne dôvodné obavy o život
a zdravie žalobkyne, ktorá v súčasnosti má strach vojsť do budovy K. z dôvodu potenciálneho
verbálneho ako aj fyzického útoku študentov voči jej osobe. V danej situácii žalobkyňa podala dňa
15.12.2025 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373

Trestného zákona. V súčasnosti sa slovné útoky na jej osobu každým dňom znásobujú, stále pribúdajú
nenávistné príspevky a odkazy podnecujúce k nenávisti voči jej osobe v celom akademickom prostredí
podnietené priamo žalovaným. Žalovaný akademické prostredie zneužil na politický boj s cieľom
verejne morálne zdiskreditovať politického súpera v jeho celoživotnom pracovnom prostredí. Žalobkyňa
má za to, že je daný naliehavý záujem v súlade s § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku

na nariadení neodkladného opatrenia smerujúceho k zdržaniu sa konania zo strany žalovaného,
ktorý difamačný príspevok s komentármi proti žalobkyni naďalej cielene ponecháva zverejnený na
sociálnych sieťach. Difamujúce tvrdenie, v tejto veci priamo stotožnené s hlasovaním za „promafiánsky“
zákon, je s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo 332/2007
z 14.11.2007, nutné posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale aj celkového dojmu,

ktorým pôsobí s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k tvrdeniu došlo. Významné
je, či celkové vyznenie určitej informácie zodpovedá pravde.“ V tejto súvislosti označenie zákona ako
„promafiánskeho“, „protidemokratického“ by mohol vysloviť len Ústavný súd SR v konaní o súlade
uvedeného zákona s Ústavou SR. V opačnom prípade ide o hodnotiaci úsudok, ktorý nie je založený
na preukázaných skutočnostiach, v tomto prípade tak ide o nepravdivé tvrdenie. Kritika žalobkyne

v uverejnenom príspevku nemá vecný základ, nemožno pre ňu nájsť žiadne odôvodnenie, a preto
je potrebné ju považovať za kritiku neprimeranú (Amicus Curiae stanovisko Benátskej komisie z
17.03.2004). Difamačná kampaň vyvolaná žalovaným sa stále stupňuje, naberá na intenzite a žalobkyňa
sa dôvodne obáva o svoj život a zdravie v pracovnom prostredí, rovnako ako aj o následky, ktoré
konanie žalovaného stupňovaním tlaku v mediálnom a online prostredí (viď článok denníka N na

web portáli z XX.XX.XXXX), spôsobilo a spôsobí do budúcna. Strata zamestnania v akademickom
prostredí by znamenala stratu trvalého spôsobu obživy žalobkyne a jej dvoch maloletých detí (mandát
poslankyne jej uplynie skončením tohto volebného obdobia), ale bude mať výrazný dopad na jej ďalšie
profesijné pôsobenie a uplatniteľnosť v akademickom prostredí, v ktorom pôsobí od ukončenia svojho
vysokoškolského štúdia (r. 2009). Podľa žalobkyne, kritika je prípustná , ak je vecná, konkrétna a

primeraná čo do obsahu a formy a nesmie vybočovať z hraníc nutných na dosiahnutie cieľa. Vecná
kritika je chápaná tak, že vychádza z reálnych alebo pravdivých podkladov a z týchto potom vyvodzuje
zodpovedajúce závery pre hodnotiaci úsudok. Za kritiku nemožno považovať tvrdenia – názory, ktorých
výsledok nemožno vymedziť zo skutkových okolností uvádzaných v opisovanom skutkovom deji, pričom
v tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo

61/2000). Difamačný príspevok žalovaného predstavuje nepravdivú informáciu, ktorá sa vzhľadom na
označenie „promafiánsky“ dostala do sféry chápania tretích osôb skreslene. V danej veci tak podľa
žalobkyne išlo o neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobkyne, nie o prípustnú kritiku v rámci
politickej diskusie. Žalovaný ako nadácia zaoberajúca sa skutočnosťami nasvedčujúcimi korupcii je
povinný pred uverejnením svojho oficiálneho príspevku obdobne ako poskytovatelia mediálnych služieb

overiť si pravdivosť difamačných informácií, ktoré šíri. Zverejnenie v tejto veci však vyznieva ako cielená
snaha poškodiť žalobkyňu nie v politickom, ale v jej celoživotnom pracovnom prostredí. Žalobkyňa má
zato, že sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia vo veci z dôvodu vzniknutej
nevyhnutnej a naliehavej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobkyňa poukazuje, že v súčasnostiježalovanýmuverejnenýpríspevokpermanentneprístupnýširokejverejnostidomaajvzahraničí,pričom
pretrvávajúce šírenie príspevku a otvoreného listu študentov v online a mediálnom priestore nielen
zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, ale bezprostredne hrozí ujma žalobkyne v podobe tak

poškodenia jej dôstojnosti, dobrej povesti a vážnosti v jej pracovnom prostredí a v očiach verejnosti ako
aj straty pracovnej pozície žalobkyne ako vedeckého pracovníka a súčasne vysokoškolského pedagóga.
Súčasne v príčinnej súvislosti s difamačnou kampaňou žalovaného, žalobkyňa je naďalej vystavovaná
nenávistným komentárom a šíreniu nepravdivej informácie o „mafiánskom“ pozadí žalobkyne. Konaním
žalovaného v súčasnosti dochádza k vážnemu zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ktorý v prípade

neposkytnutia súdnej ochrany vydaním neodkladného opatrenia, má vysoký potenciál do budúcna
spôsobiť trvalú stratu zamestnania žalobkyne v akademickom prostredí, poškodiť jej dobrú povesť a
tým aj vzťahy so spolupracovníkmi na národnej aj medzinárodnej úrovni. Vzhľadom na uvedenú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov sa žalobkyňa týmto návrhom domáha uloženia preventívnej povinnosti
žalovanému odstrániť uverejnený príspevok na sociálnych sieťach a prezdieľaný v online priestore
(denník N, refresher, a pod.), ktorý ako nepravdivá informácia tvorí podklad difamačnej kampane priamo

zasahujúcejdoosobnostnýchprávžalobkyneohrozujúcejjejďalšiepôsobenievakademickomprostredí.
Predložené dôkazy o trvaní zásahu do osobnostných práv, podľa žalobkyne osvedčujú bezprostrednú
hrozbu ujmy žalobkyne v akademickom prostredí (viď otvorený list študentských parlamentov viacerých
fakúlt K. -F. fakulty, Fakulty S. B. a Fakulta C. Q., online tlačové správy denníka N, príspevok
na Refresher, topky.sk), ktorý vytvára tlak na rektora K. s pribúdajúcimi podpismi. Takejto výzve

by žalobkyňa nečelila, ak by žalovaný neuverejnil predmetný príspevok. Pôvodcom nepravdivých
informácií je žalovaný, pričom následné hanlivé komentáre, uverejnenie kritiky študentov médiami vo
verejnom priestore sú priamym dôsledkom konania žalovaného, ktoré jej možno pričítať. Ak by žalovaný
nepravdivý príspevok neuverejnil, k vyššie popísanému stavu by nedošlo. Žalobkyňa zastáva názor, že
miera expresivity vyjadrená v príspevku žalovaného predstavuje tzv. intenzívny exces kritiky verejne

činnej osoby, ktorý významne zasahuje do práva na dobrú povesť, dôstojnosť a vážnosť žalobkyne
najmä v akademickom prostredí a v spoločnosti ako takej. Je poľutovaniahodné, že rozdielne politické
názory nielen rozdeľujú slovenskú spoločnosť, ale sú nástrojom k šíreniu nenávisti v podmienkach
slovenskej demokracie. Obsah pojmu demokracia tu viac nie je napĺňaný, ale plne zneužívaný tými,
ktorý pod jej rúškom usilujú o pretláčanie vlastných politických názorov. Obdobným spôsobom došlo v

minulostikuchopeniumocikrajnepravicovýmiakoajľavicovýmiaktérmi.Žalobkyňaakopolitickyverejne
činná osoba rešpektuje, že musí zniesť väčšiu mieru verejnej kritiky než súkromné osoby. V danej
veci však nejde o konštruktívnu kritiku, ale o uverejnenie nepravdivých informácií, ktorých šírením je
cielené štvanie študentov a zamestnancov K. proti žalobkyni s cieľom vážne poškodiť jej dobrú povesť v
akademickom prostredí. Ide o cielený útok na morálnu kredibilitu žalobkyne prostredníctvom uverejnenia

nepravdivýchinformáciízaloženýchnahodnotiacichúsudkochžalovanéhobezakéhokoľvekskutkového
základu. Tento verbálny útok presahuje hranice prípustnej kritiky verejne činnej osoby, keď v jeho
dôsledku má vysoký potenciál trvale poškodiť žalobkyňu v očiach verejnosti, študentov, narušiť jej dobré
vzťahy s kolegami a celým vedením K. a akademicky jej doterajšie celoživotné vedecké pôsobenie
dehonestovať. Ide o formu neprípustného výkonu práva na slobodu prejavu, ktorého cieľom nie je

konfrontovať politického protivníka mimovládnou organizáciou v rámci slobodnej súťaže politických síl,
ale cieľom je zničiť jeho dobrú reputáciu a znevážiť ho v jeho vlastnom pracovnom prostredí. Takéto
konanieniejeústavneakceptovateľnýmprejavom,alezneužitímslobodyprejavuakopilierademokracie,
založeného na rešpektovaní plurality názorov. Žalobkyňa uviedla, že v uvedenej veci zamýšľa v
budúcnosti sa domáhať súdnej ochrany svojich osobnostných práv prostredníctvom uplatnenia žaloby

na ochranu osobnosti. Žalobkyňa má za to, že uložením povinnosti žalovanému odstrániť predmetný
príspevok zo sociálnych sietí dôjde k odstráneniu nepravdivej informácie, ktorá priamo poškodzuje dobrú
povesť žalobkyne a súčasne tým dôjde k zastaveniu šírenia nepravdivých informácií o žalobkyni zo
strany aktivistov a podporovateľov žalovaného, ktorí vytvárajú na tomto podklade snahu o poškodenie
žalobkyne v jej akademickom pracovnom prostredí. Príspevok bol uverejnený najskôr dňa XX.XX.XXXX,

pričom komentáre, ako aj jeho zdieľania sú stále pridávané aj v čase podania tohto návrhu. Z uvedeného
dôvodu v petite žalobkyňa navrhuje odstránenie uverejneného príspevku opisom jeho obsahu za účelom
dosiahnutia odstránenia všetkých pripojených komentárov a zdieľaní bez ohľadu na deň ich pridania a
zdieľania. Žalobkyňa uviedla, že si je vedomá, že týmto návrhom sa nemôže domáhať neodkladného
opatrenia, ktorým by dočasne úplne znemožnila vyjadrovať sa na adresu žalobkyne, v opačnom prípade

by takéto opatrenie znamenalo absolútnu dočasnú reštrikciu ústavne garantovanej slobody prejavu
voči verejne činnej osobe, avšak nakoľko ani sloboda prejavu nemôže byť bezbrehá a aj v prípade
novinárskej etiky je potrebné rešpektovať hranice prípustnej kritiky, žalobkyňa týmto návrhom žiada, abyza čas do rozhodnutia súdu vo veci samej sa neodkladné opatrenie nevzťahovalo na zverejňovanie
správ žalovaným od oficiálnych tlačových agentúr.

3. Návrhový petit žalobkyňa upravila podaním zo dňa 15.01.2026. Z obsahu podania je zrejmé, že
pôvodný návrhový petit uvedený v návrhu žalobkyňa nahradila novým znením.

4. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila nasledovné listinné dôkazy:
profil žalobkyne vo vedení K. a v F., Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika žalobkyne, profil

žalovaného - registrácia MV SR v registri nadácií a Nadačná listina, príspevok žalovaného na sociálnej
sietiInstagram-aktuálnystavkudňupodanianávrhu,príspevokžalovanéhonasociálnejsieteFacebook
- aktuálny stav ku dňu podania návrhu, komentáre k príspevku na sociálnej sieti Facebook, správy zo
sociálnych sietí, fotografia parkoviska s nápisom na zemi, emaily zaslané K. na pracovný e-mail C.,
otvorený list na podpis študentom a zamestnancom uverejnený NHF K., časť článku k otvorenému listu
uverejnenýnawebportályDenníkaNkXX.XX.XXXX,príspevokžalovanéhozosociálnejsieteFacebook

prezdieľaný platformou „F. M. F. Q.“, časť článku na portáli Refresher News k otvorenému listu študentov
K., časť trestného oznámenia žalobkyne z 15.12.2025, príspevky účtov na sociálnych sieťach Q. R. a G.
P., v ktorých prezdieľali príspevky žalovaného, profily členov tímu: F. H., T. Q. a Q. H. - z web stránky
E., príspevok žalobkyne na sociálnej sieti Facebook - vyjadrenie k predmetnej situácii a článok na web
portáli Topky.sk o reakcii žalobkyne na kritiku študentov.

5. Zo skutkových tvrdení a predložených dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa je C.
K. L. M. D. a zároveň poslankyňou F. G. H. G.. Žalovaný je nadáciou založenou na verejnoprospešné
účely propagácie a podpory protikorupčných aktivít, humanitárnych aktivít, realizácie a ochrany ľudských
práv alebo iných humanitných cieľov a ďalších všeobecne zameraných aktivít, pričom traja členovia tímu

žalovaného (F. H., T. Q. a Q. H.) sú bývalými študentami univerzity, na ktorej žalobkyňa pôsobí ako
C.. Žalovaný prostredníctvom svojich účtov na sociálnych sieťach Instagram a Facebook uverejnil dňa
XX.XX.XXXX dva príspevky – jeden na sociálnej sieti Instagram a druhý na sociálnej sieti Facebook,
pričom oba príspevky boli na tieto sociálne siete pridané ako verejne prístupné a sú na týchto
sociálnych sieťach verejne prístupné aj ku dňu vydania tohto uznesenia. Znenie týchto príspevkov je

súčasťou návrhu a priložených dôkazov. Žalovaný v týchto príspevkoch použil fotografiu zachytávajúcu
žalobkyňu pri akte skladania sľubu poslanca F. G. H. G.. Žalovaný tieto príspevky označil svojim
logom, pričom aj zo spôsobu uverejnenia vyplýva, že nejde o prezdieľané príspevky z iného účtu
alebo média, teda v oboch prípadoch ide o originálne príspevky žalovaného. Tieto príspevky boli ďalej
prezdieľané používateľmi týchto sociálnych sietí. Súd ďalej zistil, že uverejnenie príspevkov žalovaného

na sociálnych sieťach vyvolalo verejnú reakciu. Verejnosť sa po uverejnení príspevkov začala na
žalobkyňu obracať prostredníctvom správ alebo emailov, v ktorých vyjadrili nesúhlas s hlasovaním
žalobkyne, o ktorom žalovaný v predmetných príspevkoch informoval. Žalobkyňa k návrhu tiež priložila
komentáre zo sociálnej siete Facebook, z obsahu ktorých vyplývajú kritické postoje nie len voči
hlasovaniu žalobkyne v F. H., ale aj voči žalobkyni osobne, pričom niektoré odkazy smerujúce na

žalobkyňu sú hanlivé a urážlivé. Súd ďalej zistil, že v krátkej nadväznosti po uverejnení predmetných
príspevkov žalovaného na sociálnych sieťach (po 4 dňoch), študenti a pedagógovia K. L. M. D. uverejnili
otvorený list adresovaný žalobkyni. Z obsahu otvoreného listu súd zistil, že pisatelia v ňom žalobkyni
vytýkajú jej pôsobenie vo funkcii verejnej činiteľky, dištancujú sa od jej verejného pôsobenia a vyzývajú,
aby K. L. nebola spájaná s jej politickými krokmi. Ďalej vyjadrili svoj nesúhlasný postoj s politickým

dianím v posledných mesiacoch a s tým súvisiacimi legislatívnymi zmenami, ktoré podľa ich názoru
oslabujú ochranu verejného záujmu, transparentnosť a kontrolné mechanizmy. Z obsahu otvoreného
listu tiež vyplýva, že tento nie je len priamou reakciou na konkrétne predmetné príspevky žalovaného
na sociálnych sieťach, ale odkazujú aj na vývoj udalostí, ktorých je (žalobkyňa) „v poslednom období
súčasťou ako verejná činiteľka“. Po zverejnení otvoreného listu, webový portál Denníka N zverejnil

článok s názvom „R. N. C. K. L. M. C. S. C., N. C. H. U.“ a webový portál Refresher News zverejnil
článok s názvom „R. F. V. W. C.. J. C. C. J. C. F. M. G. H. S. L.“ (celý obsah týchto článkov žalobkyňa
nepriložila). Webový portál Topky.sk následne zverejnil článok s názvom „C. G. F. P. R. K. L. C. S.
M. C.: I. B. V.“, obsahom ktorého je aj reakcia žalobkyne na otvorený list študentov a zamestnancov
K. L. M. D.. Médium Topky.sk v článku uviedli, že žalobkyňa rešpektuje pluralitu názorov, akademickú

slobodu a právo študentov vyjadriť sa, ale odmieta spájanie svojho pôsobenia na univerzite s politickými
rozhodnutiami v parlamente, pričom otázku súbehu akademických a politických funkcií považuje za
súladnú s legislatívou. Žalobkyňa podľa článku tiež odmieta, že by univerzitu využívala na politické účely
a kritiku svojej osoby považuje za kampaň žalovaného. Súd ďalej zistil, že v súvislosti s predmetnýmipríspevkami žalovaného na sociálnych sieťach, žalobkyňa urobila dňa 15.12.2025 pred vyšetrovateľom
PZ na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave 5 trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania
trestného činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona.

6. Vo vzťahu k obsahu dvoch príspevkov na sociálnych sieťach, proti ktorým návrh smeruje, súd zistil
nasledovný skutkový stav. Návrh žalobkyne smeruje proti dvom príspevkom zverejneným na sociálnych
sieťach - jeden na sociálnej sieti Facebook a druhý na sociálnej sieti Instagram. V oboch prípadoch boli
príspevky zverejnené na účte žalovaného na týchto sociálnych sieťach. Aj keď ide o dva príspevky na

sociálnych sieťach, textový obsah týchto príspevkov a použitá fotografia žalobkyne sú takmer totožné,
preto sa súd ďalej v odôvodnení nebude venovať každému z týchto príspevkov osobitne. V oboch
prípadoch boli tieto príspevky označené logom žalovaného a uverejnené na účte žalovaného. Oba
príspevky obsahujú dve nosné informácie. Prvá nosná informácia je, že žalobkyňa podporila zákon
a druhá nosná informácia je, že tento zákon je promafiánsky. Toto sú dve nosné informácie, ktoré si
z článku odnesie každý priemerný používateľ sociálnej siete, ktorý príspevok vzhliadne, bez ohľadu na

to, či si príspevok prečíta celý alebo mu bude venovať len pár sekúnd. Žalovaný tieto nosné informácie
ešte zdôraznil tým, že ich v textovej podobe spojil s fotografiou žalobkyne (zachytávajúcu jej osobu
pri skladaní sľubu poslanca v F. H.) spolu s menom žalobkyne a takto upravenú fotografiu umiestnil
na začiatok príspevku - čím žalovaný tieto informácie zároveň nezameniteľne spojil so žalobkyňou. Po
prečítaní si celého dotknutého príspevku žalovaného (či už na sociálnej sieti Instagram alebo Facebook)

sa používateľ sociálnej siete ďalej dozvie, že žalobkyňa je C. K. L. M. D. a hlasovala za promafiánsky
zákon. Žalovaný poukazuje na sľub, ktorý žalobkyňa skladala ako poslankyňa F. H., pričom žalovaný
vyjadruje názor, že tento zákon, ktorý žalobkyňa hlasovaním podporila, má občanom uškodiť. Žalovaný
v príspevkoch ďalej stručne hodnotí, aké dopady bude mať schválený zákon, pričom označil niekoľko
konkrétnych mediálne známych trestných vecí a osôb, ktorých sa táto novela Trestného zákona môže

týkať. Príspevky sa končia zhodnotením, že poslanci schválením zákona bez jasného zdôvodnenia
vytvorili podhubie pre organizovaný zločin.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“): „Pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP: „Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.“

10. Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP: „Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.“

12. Podľa Čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená.
Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.“

13.PodľaČl.19ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky:„Každýmáprávonazachovanieľudskejdôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.“

14. Podľa Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.“

15. Podľa Čl. 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.“

16. Podľa Čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky: „Sloboda prejavu a právo na informácie sú
zaručené.“17. Podľa Čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a

informáciebezohľadunahraniceštátu.Vydávanietlačenepodliehapovoľovaciemukonaniu.Podnikanie
v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.“

18. Podľa Čl. 26 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky: „Cenzúra sa zakazuje.“

19. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.“

20. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka: „Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.“

21. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky: „Hlasovanie je verejné alebo tajné.“

22. Podľa § 39 ods. 8 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej
republiky: „Tajne sa hlasuje v prípadoch ustanovených ústavou alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15
poslancov bez rozpravy uznesie národná rada. Taký návrh sa podáva najneskôr do začiatku rokovania
o tomto bode programu schôdze národnej rady.“

23. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po
jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to okrem iného vtedy, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak navrhovateľ tvrdí a osvedčí, že (i) existuje právny vzťah medzi stranami, ktorý (ii) vyžaduje
bezodkladnú úpravu a (iii) osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť bezodkladná ochrana. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva
výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností

odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú
mieru.

24. Súd o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol v súlade s § 329 ods. 1

CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán, resp. bez nariadenia pojednávania.

25. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z vyššie uvedených hľadísk a dospel k
záveru, že návrh v celom rozsahu nie je dôvodný, a preto rozhodol o jeho zamietnutí.

26. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby žalovaný oba
predmetné príspevky zo sociálnych sietí trvalo odstránil, nakoľko žalobkyňa má za to, že žalovaný nimi
zasahuje do osobnostných práv žalobkyne. Osobnostné práva každého sú chránené nie len Ústavou
Slovenskejrepubliky,alefyzickáosobamáprávonaochranupredzásahomdoosobnostnýchprávpodľa
§ 11 Občianskeho zákonníka. Vyhovením návrhu žalobkyne by však súd zasiahol do ústavného práva

žalovaného na slobodu prejavu – práva na slobodné verejné vyjadrovanie a šírenie názorov a informácii.
Súd pri rozhodovaní o návrhu tieto práva žalobkyne a žalovaného proporcionálne posúdil a dospel
k záveru, že žalovaný svojimi príspevkami nezasiahol do práv žalobkyne takým spôsobom, ktorý by si
vyžadoval zásah vo forme nariadenia trvalého odstránenia predmetných príspevkov. Inými slovami, ak
by súd návrhu žalobkyne vyhovel tak, ako žalobkyňa požaduje, do práv žalovaného by bolo zasiahnuté

nad nevyhnutnú mieru.

27. Zverejnené príspevky žalovaného obsahujú niekoľko informácií a názorov žalovaného. Jednou
z nosných informácií, ktorú žalovaný svojimi príspevkami rozširuje, je informácia o tom, že žalobkyňahlasovala za prijatie zákona (novelu Trestného zákona) v F. H.. Pravdivosť tejto informácie je jednoducho
overiteľná, táto informácia je pravdivá, pričom nejde o informáciu pochádzajúcu zo súkromnej sféry
žalobkyne. Je skutočnosťou, že žalobkyňa sa predmetného hlasovania zúčastnila, pričom hlasovala

„ZA“ prijatie zákona. Hlasovanie o návrhu zákona bolo verejné, rovnako tak je verejná aj informácia
o výsledku hlasovania. Žalovaný tak v tomto prípade rozširuje verejne dostupnú informáciu, ktorá je
zverejňovaná aj samotnou F. G. H. G.. Zabrániť žalovanému v rozširovaní tejto informácie by bolo
v demokratickej spoločnosti neprípustnou cenzúrou. Navyše, žalobkyňa o návrhu zákona hlasovala
v rámci výkonu svojej verejnej funkcie, nemožno tak v tomto prípade hovoriť o sfére jej osobnostných

práv. Rovnaká úvaha súdu sa vzťahuje aj na vedľajšiu informáciu o tom, že tento zákon bol schválený
„aj vďaka žalobkyni“, ktorú (informáciu) tak možno považovať nie len za názor žalovaného, ale aj za fakt
vyplývajúci z logiky veci, nakoľko žalobkyňa, ktorá sa hlasovania o novele zákona v C. zúčastnila, mala
pri hlasovaní na výber - mohla hlasovať za jeho prijatie, proti jeho prijatiu alebo sa hlasovania zdržať.
Žalovaný v príspevku navyše správne uvádza skutočnosti, že predmetný zákon prijali „koaličný poslanci“
a že prešiel „aj vďaka“ žalobkyni, teda žalovaný neuviedol nepravdivé alebo zavádzajúce informácie,

napríklad že by žalobkyňa bola jedinou osobou, ktorá je zodpovedná za prijatie zákona.

28. Druhou nosnou informáciou, ktorú príspevky obsahujú, je označenie zákona, ktorý žalobkyňa
v hlasovaní podporila, za „promafiánsky“. V tomto prípade už nejde o rozširovanie verejne dostupnej
informácie, ale o sformulovaný názor žalovaného, ktorý je pôvodcom oboch príspevkov uverejnených

na jeho účtoch na sociálnych sieťach. Návrh zákona, ku ktorému sa žalovaný v príspevkoch vyjadruje
a za prijatie ktorého žalobkyňa hlasovala, novelizuje znenie Trestného zákona. Žalovaný v názorovom
vyjadrení zaujíma kritický postoj k predmetnému zákonu. Z obsahu príspevkov vyplýva, že žalovaný ho
považuje za zákon, ktorý uškodí Slovensku a jeho občanom, pričom v ďalšej časti stručne zdôvodňuje,
prečo k tomuto zákonu zaujíma takýto negatívny postoj a uvádza konkrétne verejne známe prípady,

ktorých sa táto novela Trestného zákona môže dotknúť. Žalovaný tak v tejto časti príspevkov realizuje
svoje ústavné právo na vyjadrovanie a rozširovanie názorov, pričom z obsahu príspevkov je zrejmé, že
názorové vyjadrenie žalovaného a označenia ako „promafiánsky“ alebo „deštrukčný“, žalovaný smeruje
vo vzťahu k zákonu - ide tak v značnej časti o kritiku zákona, nie osoby žalobkyne. Žalobkyňa je
tak s predmetným zákonom spájaná len v tej rovine, že ako poslankyňa v F. H. za predmetný zákon

hlasovala. Potenciál zásahu do osobnostných práv žalobkyne je tak o to slabší, že žalobkyňa je
v príspevkoch s týmto zákonom spájaná len prostredníctvom výkonu jej verejnej funkcie. Z príspevkov
navyše nijakým spôsobom nevyplýva, že by žalovaný žalobkyňu priamo spájal s organizovaným
zločinom. Známe mafiánske skupiny, kauzy a osobnosti, ktoré žalovaný v príspevkoch príkladom
vymenoval, však v príspevku spomína ako verejne známe prípady, ktoré môže schválená novela

Trestného zákona ovplyvniť, nie že by k nim žalobkyňa mala nejakým spôsobom patriť. Postoje a názory
žalovaného k predmetnej novele Trestného zákona, vyjadrené v predmetných príspevkoch tak súd
vyhodnotil ako prípustnú kritiku, ktorá nezasahuje do osobnostnej sféry žalobkyne.

29. Žalovaný v príspevkoch ďalej uviedol aj informáciu o žalobkyni, že je C. K. L. M. D.. Žalobkyňa

pravdivosť tejto informácie nepopiera, naopak, sama poukazuje na svoje akademické pôsobenie,
pričom informácia o jej postavení v štruktúre univerzity je dostupná aj na web stránke univerzity spolu
s fotografiou žalobkyne. Žalovaný túto zverejnenú informáciu ďalej použil v predmetných príspevkoch,
v ktorých informuje o konaní žalobkyne pri výkone inej verejnej funkcie – poslankyne F. H.. V spôsobe,
akým žalovaný spracoval tieto dve zverejnené informácie o žalobkyni (ich spojením v predmetných

príspevkoch), súd nezistil zásah do osobnostných práv žalobkyne.

30. Žalovaný v príspevkoch tiež poukázal na sľub, ktorý žalobkyňa skladala ako poslankyňa F. H.,
pričom žalovaný vyjadril názor, že hlasovanie žalobkyne o predmetnom zákone je v rozpore so sľubom,
ktorý zložila. Aj keď žalobkyňa skladala sľub poslanca v rámci výkonu verejnej funkcie, vyjadrenie

a rozširovanie názorov žalovaného, že žalobkyňa koná v rozpore s týmto sľubom, sa dotýka aj sféry
osobnostných práv žalobkyne, keďže sľubuje „na svoju česť a svedomie“. Vzhľadom na nesúhlasný
postoj žalovaného k prijatému zákonu, ktorý žalovaný v príspevkoch bližšie zdôvodnil, je poukaz
žalovaného na sľub žalobkyne odôvodnenou verejnou kritikou, ktorá nezasahuje do osobnostných práv
žalobkyne nad mieru, ktorú je ako verejne činná osoba povinná znášať.

31. Žalobkyňa v návrhu tiež poukazuje, že zverejnenie príspevkov žalovaného vyvolalo vulgárne reakcie
verejnosti voči žalobkyni. Aj z predložených dôkazov je zrejmé, že niektoré urážlivé a hanlivé správy
a verejné komentáre, ktoré boli žalobkyni tretími osobami adresované, sú ďaleko za hranicou prípustnejverejnej diskusie a je nepochybné, že môžu zasahovať do osobnostných práv žalobkyne, pričom
žalobkyňa nie je povinná takýto zásah znášať. Avšak ide o konanie tretích osôb, zatiaľ čo návrh
žalobkyne v tejto veci smeruje k odstráneniu príspevkov žalovaného, z obsahu ktorých však vyplýva,

že žalovaný na takéto vulgárne vystupovanie voči žalobkyni nevyzýval, a to ani nepriamym spôsobom.
Žalovaný sa v príspevkoch na adresu žalobkyne nevyjadril vulgárne a nenabádal ani ostatných na útoky
voči žalobkyni.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v predmetných príspevkoch žalovaného na sociálnych sieťach

nezistil porušenie zákona, ani zásah do osobnostných práv žalobkyne, ktorý by si vyžadoval cenzúrny
zásah zo strany súdu.

33. Žalobkyňa potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodnila aj difamačnou kampaňou
žalovaného. Uviedla, že žalovaný po uverejnení príspevkov „rozbehol difamačnú kampaň“ voči
žalobkyni, v ktorej mal dokonca žalobkyňu priamo spájať s organizovaným zločinom. Keďže žalobkyňa

na túto difamačnú kampaň žalovaného v návrhu často poukazuje, súd považuje za potrebné uviesť, že
žalobkyňa vedenie difamačnej kampane zo strany žalovaného nijakým spôsobom nepreukázala, keďže
neuviedla jediný konkrétny verejný výstup žalovaného, v ktorom by po uverejnení dotknutých dvoch
príspevkov žalobkyňu vôbec spomenul alebo jej iným spôsobom verejne venoval pozornosť. Žalovaný
po zverejnení predmetných príspevkov na svojich účtoch na sociálnych sieťach zverejňoval ďalší obsah,

pričomtietopríspevkysažalobkyneužnetýkajú.Žalobkyňavnávrhuuvádza,žeideodifamačnúkampaň
žalovaného, avšak poukazuje na prezdieľavanie príspevkov tretími osobami, na konanie študentov
a zamestnancov K. L. (Otvorený list) alebo na článok Dennika N a jeho „prepojenie“ na spoločnosť
ESET. Ide však o konanie tretích subjektov, ktoré aj keby viedli nejakú kampaň proti žalobkyni, ich
konanie nemožno pričítať žalovanému alebo z neho vyvodzovať, že kampaň proti žalobkyni vedie práve

žalovaný.

34. V zmysle § 262 ods. 1 CSP súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí. V konaní mal plný úspech žalovaný, súd by mu tak mal priznať nárok na náhradu trov
konania, ale keďže žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd s poukazom na Čl. 17 CSP druhým

výrokom tohto uznesenia rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Nebude tak potrebné, aby súd vydával samostatné uznesenie o výške trov konania podľa § 262 ods.
2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP), ktoré je možné podať

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.