Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/168/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125212840
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125212840.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudkýň
JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobkyne: A. B., B. C., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom v D., E. X proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v D., E. X, toho času na
neznámom mieste, zastúpenému: JUDr. Rastislav Cestický, advokát so sídlom AK v Košiciach, ulica
Palackého č. 1, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti

uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 12. augusta 2025 č.k. 38C/30/2025-30 v spojení s dopĺňacím
uznesením Mestského súdu Košice zo dňa 30. októbra 2025 č.k. 38C/30/2025-58

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 30.10.2025, okrem výroku I.
uznesenia v časti rozsahu uloženia zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni.

Mení výrok I. uznesenia v časti rozsahu uloženia zákazu žalovanému približovať sa k žalobkyni tak, že

z a k a z u j e žalovanému približovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov s výnimkou
účasti na procesných úkonoch súdu alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, a to
na dobu nevyhnutne potrebnú na ich vykonanie.

V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.MestskýsúdKošice(ďalejaj„súdprvejinštancie“alebo„súd“)uznesenímzodňa12.augusta2025č.k.
38C/30/2025-30 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému nepribližovať sa k žalobkyni
navzdialenosťmenšiuako50mstým,žepokiaľbytítobolispoločnepredvolanínaprocesnéúkonysúdu
alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých

procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje (výrok I.). Vo výroku II. uznesenia súd vyslovil, že žalobkyňa
má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalovaný zaplatí na účet žalobkyne do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške náhrady.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobkyne (navrhovateľky) na nariadenie neodkladného opatrenia podaného
pred začatím konania vo veci samej s tvrdením, že žalovaný je jej synom, bývajú v spoločnej domácnosti

v 1 - izbovom byte č. 14 na 5. poschodí v bytovom dome na E. X G. D., ktorého je výlučnou nájomníčkou.
Žalovaný sa voči žalobkyni správa násilne, vulgárne jej nadáva, je na invalidnom dôchodku, nikde
nepracuje, väčšinu dňa trávi doma v byte. Žalovaný sa lieči na psychiatrii, žalobkyňa nevie akú má
diagnózu, mal by užívať psychiatrické lieky, ale neužíva, našla ich vyhodené. Žalovaný nadmerne
požíva alkohol. Stalo sa, že žalobkyňu fyzicky napadol, strčil do nej. Žalobkyňa má zdravotné problémy,
navštevuje kardiológa a správanie sa žalovaného má na jej zdravotný stav negatívny dopad. Násilné

správanie sa žalovaného voči nej sa za ostatné obdobie vystupňovalo. Dňa 13.7.2025 žalovaný bol so
svojim bratrancom H. F. v krčme a po návrate jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej aj svojmu bratrancovi.Hovoril, že: „Pôjdem do pivnice po nôž a vás dopichám", pričom toto viackrát zopakoval. Žalobkyňa sa
zľakla a zavolala políciu, bála sa, že im žalovaný ublíži a že svoje vyhrážky naplní. Polícia rozhodla v
zmysle § 27a zákona NR SR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore o vykázaní žalovaného zo spoločného

obydlia. V zmysle § 28a zák. č. 274/2017 Z.z. o obetiach trestných činov o vykázaní žalovaného z
obydliabolopolíciouinformovanéIntervenčnécentrumFenestra,ktoréžalobkyňunáslednekontaktovalo
a poskytlo jej krízovú intervenciu a odbornú pomoc. Polícia proti žalovanému začala trestné stíhanie pre
trestný čin nebezpečného vyhrážania, žalobkyňa bola políciou vypočutá dňa 13.7.2025 a tiež 14.7.2025.
Vo veci prebieha trestné konaní. Žalobkyňa tvrdila, že má zo žalovaného veľký strach, bojí sa, že jej

ublíži a že svoje vyhrážky smrťou naplní a zabije ju. Vzhľadom na vyššie popísané násilné správanie
sa žalovaného voči nej jeho verbálne útoky a vyhrážky, má za to, že sú splnené zákonné podmienky na
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

3. Pri rozhodovaní súd vychádzal z tvrdení žalobkyne a k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia pripojených listinných dôkazov - nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2006, potvrdenia o vykázaní zo

spoločného obydlia OO PZ Košice Ťahanovce zo dňa 14.7.2025, úradného záznamu o vykázaní OO PZ
Košice Ťahanovce zo dňa 14.7.2025, uznesenia o začatí trestného stíhania OO PZ Ťahanovce zo dňa
13.7.2025, zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 13.7.2025 a zo dňa 14.7.2025, lekárskej
správy 23.9.2024 Kardiologická a interná ambulancia F. I. H., z ktorých mal súd za preukázané, že :
Stavebné bytové družstvo I. Košice, Vojenská 14, Košice uzatvorilo nájomnú zmluvu so žalobkyňou dňa

31.5.2006, v zmysle ktorej jej prenechali do užívania družstevný byt v bloku 217D, na ulici E. X, G. D., V.
poschodie, č. bytu 14, pozostávajúci z 1-izby, predsiene, WC, kúpeľne, loggie o úžitkovej ploche 39,48
m2, v zmysle ustanovení § 686 Občianskeho zákonníka a Stanov družstva, a to na základe vzájomnej
dohody Stavebného bytového družstva a člena družstva - manžel žalobkyne. Dňom 22.5.2006 družstvo
prenechalo žalobkyni (vdove) ako členovi do užívania predmetný družstevný byt. V čase uzavretia

zmluvy ako príslušník domácnosti býval aj žalovaný.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 a § 336 ods.
1 CSP a § 11 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný, pretože
je zrejmé, že bez okamžitej úpravy pomerov, by bolo právo na ochranu osobnostných práv žalobkyne

ohrozené. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a 262 ods. 1 CSP
tak, že úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne samostatným rozhodnutím v súlade s § 262 ods.2 CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. f) a h) CSP, teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdiac, že žalobkyňa neosvedčila tvrdenie, že jej život, zdravie, telesná
a duševná integrita žalobkyne bola konaním žalovaného narušená, mal za to, že nebola osvedčená
potreba neodkladnej úpravy pomerov strán a vydané neodkladného je neprimerané. Navrhol preto

uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a
žalovanému priznať proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný nesúhlasil
so skutkovým stavom opísaným žalobkyňou v návrhu na začatie konania v konaní pred súdom prvej
inštancie. Odmietol tvrdenia žalobkyne uvedené v návrhu a naopak tvrdil, že v žiadnom prípade nie je
násilný a agresívny, nepožíva alkoholické nápoje, ktoré by ovplyvňovali jeho správanie už len vzhľadom

na to, že je psychiatrickým pacientom a užíva lieky, ktoré vylučujú požívanie alkoholických nápojov,
alebo by inak narúšal súkromie, pokojné spolunažívanie, či fyzickú alebo psychickú integritu žalobkyne.
Listinné dôkazy, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie a na základe ktorých urobil záver o potrebe
predbežnej úpravy práv a povinností žalobkyne a žalovaného sú podľa názoru žalovaného nedostatočné
v intenciách listinných dôkazov uvedených v prílohe návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Súd

prvej inštancie pri vydaní neodkladného opatrenia vychádzal len z dvoch písomností OR PZ v Košiciach,
OKP, OO PZ Košice – Ťahanovce, a to potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a úradného
záznamuspolusdvomavýpoveďamižalobkyne,avšakuvedenépotvrdenianiesúžiadnymrelevantných
dôkazom, keďže nie je zrejmé, ako sa s týmito listinnými dôkazmi naložilo. V konaní absentuje akýkoľvek
iný listinný dôkaz, napr. lekárska správa alebo čestné vyhlásenie iných osôb, ktoré by podporili tvrdenia

žalobkyne. Uvedené platí o to viac, že žalobkyňa v konaní predložila uznesenie o začatí trestného
stíhania, ale už nie uznesenie o vznesení obvinenia vydané podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, na
základe ktorého by sa mohlo dôvodne predpokladať, že daný skutok sa stal, že daný skutok by mohol
byť trestným činom a zároveň, že doposiaľ zhromaždené dôkazy preukazujú dôvodnosť podozrenia, žetento skutok spáchala konkrétna osoba, čo sa v danom prípade nestalo, pričom zároveň má žalovaný
jednoznačne za to, že tento skutok sa nestal. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za zrejmé, že v danej
veci ide len o vzájomné rodinné spory a nezhody, resp. rodinné „šarvátky“, ktoré neopodstatňujú vo

veci tak vážny zásah do ľudských práv žalovaného, čo by napokon mohlo prispieť aj k nežiaducemu
spoločenskému javu, napr. bezdomovectvu. Zároveň súdne rozhodnutie po právnej stránke nespĺňa
náležitosti uvedené v § 337 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s

tým spojených.

6. Dopĺňacím uznesením zo dňa 30.10.2025 č.k. 38C/30/2025- 58 súd prvej inštancie uznesenie zo dňa
12.8.2025 č.k. 38C/30/2025-30 doplnil o výrok III. v znení: „Poučuje žalovaného o tom, že môže podať
proti žalobkyni žalobu, ktorej predmetom bude nárok na navrátenie do predošlého stavu alebo nárok na
náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia, ak mu škoda alebo iná

ujma vznikne a zároveň je oprávnený podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené“.

7. Navrhovateľka zotrvávajúc na svojej argumentácii a nariadení neodkladného opatrenia, navrhla
potvrdiť uznesenie ako vecne správne.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1
CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcomz§379a§380CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalovaného
je nedôvodné, okrem časti týkajúcej sa rozsahu uloženia zákazu priblížiť sa k žalobkyni.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania, po jeho skončení súd môže nariadiť
na návrh neodkladné opatrenie.

10. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP).

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva (§ 326 ods. 2 CSP).

13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329
ods. 2 CSP).

15. Z citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP plynie, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba
v prípade, ak sú splnené základné podmienky uvedené v tomto ustanovení, a to potreba bezodkladne
upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu a napadnutého uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že
v danom prípade pri rozhodovaní o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
súd uložil žalovanému zákaz priblížiť sa k žalobkyni sa súd prvej inštancie správne vysporiadal so
zákonnými podmienkami pre nariadenie neodkladného opatrenia, zo skutkových tvrdení žalobkyne a
ňou predložených listinných dôkazov vyvodil správny úsudok o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov

medzi sporovými stranami a dospel k správnemu záveru, že boli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podala žalobkyňa – navrhovateľka neodkladného opatrenia,
pred začatím konania vo veci samej s tvrdením, že existuje naliehavá potreba bezodkladnej úpravy
pomerov strán v ňou navrhovanom znení.17. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozhodnutia (okrem
časti o rozsahu uloženia zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m),

a preto sa odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP obmedzuje na konštatovanie správnosti týchto
dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný
vo svojom odvolaní (okrem odvolaním napadnutého uznesenia vo vzťahu k výroku I. v časti o rozsahu
zákazu žalovanému priblížiť sa k žalobkyni) neuviedol žiadne také skutočnosti ani námietky, ktoré by
boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia a odôvodnili by iné rozhodnutie o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalovaného v odvolaní.

18. Súd prvej inštancie správne v súlade s § 329 ods. 1 veta prvá CSP rozhodol o návrhu žalobkyne
bez výsluchu a vyjadrenia strán, a to podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, v zmysle ktorého neodkladným
opatrením možno strane uložiť, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

19. Náležite pritom vychádzal z premisy, že obsah neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2
písm. h) CSP sleduje ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je
ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osoba alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch

ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Pojem násilie ako taký nie nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého
druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú aj duševnú ujmu. Násilie znamená najčastejšie
označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému

človeku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,vrátanezanedbávania,ktoréovplyvňujú
život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti.

20. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania,
prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilím je každý

čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce
robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože
zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie
je každé také správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva
síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Chránenej osobe má

byť preto v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

21. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. h)
CSP, ktorého účelom je poskytnúť oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu
zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

22. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP je
osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia (v danom
prípade žalobkyne) konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

23. Osvedčenie ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce, pričom
postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobná,
čo sa aj v prípadoch podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi,
keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Odvolací súd na tomto mieste

pripomína,ževzhľadomnacharakterneodkladnéhoopatrenia,prijehonariaďovaníalebonenariaďovaní
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, v dôsledku čoho sa
nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo
veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, nemusia byť jednoznačne preukázané dôkazmi, na základe čoho zákon nepredpokladá,

že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre úspešnosť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je však aj v takýchto prípadoch (ako je posudzovaný
prípad) potrebné, aby boli aspoň osvedčené, teda nemusia byť nepochybne preukázané, základné
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako iosvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana pritom postačuje, že nejde o nárok očividne vylúčený.

24. Odvolací súd posudzujúc právne pomery a ich relevanciu v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných hľadísk a judikatórnych
premís, ako i s prihliadnutím na osobitný charakter konania súvisiaceho s posudzovanými otázkami
ohrozenia telesnej a duševnej integrity, v ktorom je navrhovateľka neodkladného opatrenia (žalobkyňa)
vystavená obtiažnej dôkaznej situácii preukázať ohrozenie, resp. ohrozovanie telesnej a duševnej

integrity, a predovšetkým z toho, že potreba úpravy právnych pomerov musí byť bezodkladná, dospel
k záveru, že prvoinštančný súd správne pri svojom rozhodovaní vychádzal z rozhodujúcich skutočností
uvedených v návrhu na neodkladné opatrenie, ktoré podľa žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov v navrhovanom znení.

25. Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie v jeho názore,

že rozhodujúce skutočnosti tvrdené žalobkyňou o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia
navrhovateľka neodkladného opatrenia predloženými listinami náležitým spôsobom osvedčila, čo z
kvalitatívneho hľadiska nepochybne nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle §
185 a nasl. CSP, a preto odvolacie námietky žalovaného nie sú opodstatnené, a to, pokiaľ žalovaný
v tomto smere spochybňoval tvrdenia žalobkyne a listinné dôkazy predložené súčasne s návrhom

na nariadenie neodkladného opatrenia s argumentom, že žalobkyňa v návrhu neidentifikovala, ani
hodnoverne neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že tvrdenia
žalobkyne sú nepravdivé, lebo žiadna hrozba násilia zo strany žalovaného nie je, nič také preukázané
nebolo, že žalovaný sa nedopustil voči žalobkyni žiadneho násilného konania, lebo v danej veci ide
len o vzájomné rodinné spory a nezhody, resp. rodinné „šarvátky“, a teda žalovaný v odvolaní predložil

vlastnú argumentáciu danej skutočnosti a vzájomných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré
sú bezpochyby vážne narušené. Uvedené jednoznačne svedčí o potrebe neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu. Je tak nutné konštatovať, že vydané uznesenie je nevyhnutné pre zamedzenie vzniku
ďalších konfliktov, pre zachovanie pokoja medzi oboma stranami a zabezpečí eliminovanie budúcich
konfliktov.

26. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že sa nedopustil opísaného správania voči žalobkyni ani skutkov
násilia, nikdy žalobkyňu fyzicky neohrozoval ani jej fyzicky neublížil, odvolací súd poznamenáva,
že neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP nie je podmienené preukázaním
násilného skutku. Je zrejmé, že v konaní o jeho nariadenie prevláda požiadavka rýchlosti konania nad

zisťovanímspoľahlivostitvrdených(všetkých)rozhodujúcichskutočností,čoznamená,žeprenariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP stačí, ak podmienky dôvodnosti nároku,
ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, sa javia aspoň pravdepodobnými. Ako už bolo vyššie
uvedené, pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje, ak je
osvedčené dôvodné podozrenie (hrozba) z fyzického či psychického násilia voči blízkej osobe a nie

je podmienkou, aby v čase rozhodovania súdu o nariadení neodkladného opatrenia bol žalovaný za
skutok násilia aj odsúdený či uznaný vinným zo spáchania prečinu alebo priestupku. Ide o opatrenie
dočasné, keď v záujme poskytnutia okamžitej ochrany života a zdravia žalobkyne, ktoré sú žalovaným
ohrozované.

27. V celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany posudzujúc, či: a) je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v navrhovanom znení (princíp opodstatnenosti),
c) či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu,
ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), d) či právne účinky neodkladného opatrenia

neobmedzia žalovaného ako povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality) a e) či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3
CSP), dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného proti vyhovujúcemu výroku I. uznesenia
je opodstatnené v časti rozsahu uloženej povinnosti, pokiaľ súd prvej inštancie zakázal žalovanému
približovať sa k žalobkyni na vzdialenosti menšiu ako 50 metrov, a to s prihliadnutím na reálne okolnosti

posudzovaného právneho vzťahu a účinky požadovanej procesnej ochrany v právnej sfére oboch
dotknutých subjektov, t.j. tak žalobkyne - navrhovateľky neodkladného opatrenia, ako i žalovaného.
Rešpektujúc podmienku, aby neodkladné opatrenie neobmedzovalo povinnú osobu neprimeranýmspôsobom a nad nevyhnutý rozsah, ktorej nenaplnenie, resp. porušenie, odvolací súd uzavrel, že
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP bol v tejto časti uplatnený žalovaným opodstatnene.

28. Z obsahu súdneho spisu plynie, že medzi stranami sporu sú vedené konania vyžadujúce si účasť
žalobkyne i žalovaného, a na tieto okolnosti bolo potrebné vziať zreteľ i pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia. Pokiaľ preto súd nariadil neodkladné opatrenie podobe zákazu priblíženia sa žalovaného k
žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu alebo iných orgánov verejnej moci, v rozsahu
nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch, súd prvej inštancie správne posúdil podmienku

primeranosti nariadeného neodkladného opatrenia. V posudzovanom prípade odvolací súd nezistil, že
by nariadením neodkladného opatrenia žalobkyni alebo žalovanému vznikla neprimeraná ujma alebo
že by došlo k neprípustnému zásahu do práv a oprávnených záujmov nad nevyhnutú mieru, a preto
podľa názoru odvolacieho súdu žalobkyňa a žalovaný aj z hľadiska proporcionality môžu znášať takéto
obmedzenie.

29. Vzhľadom na tieto dôvody, ako i dôvody uvedené súdom prvej inštancie, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil
uznesenie, okrem výroku I. uznesenia v časti rozsahu uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať
sa k žalobkyni, vrátane výroku o trovách konania (žalovaným v odvolaní nespochybňovaného) a výrok
I. uznesenia v časti rozsahu uloženého zákazu priblíženia postupom podľa § 388 CSP zmenil tak,

že uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov
a v prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

30. Odvolací súd pripomína, že žalovanému ostáva zachované právo podať návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia podľa § 334 CSP. Podľa tohto ustanovenia súd na návrh neodkladné opatrenie

zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto úprava zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď
došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom
zrušenia neodkladného opatrenia je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že
bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli.

31. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 396
ods. 2 CSP. Vzhľadom na čiastočný úspech žalovaného (a žalobkyne) v odvolacom konaní, odvolací
súd rozhodol, že stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).