Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/125/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200738
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200738.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne
zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: 1/ Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková
4, 821 01 Bratislava, IČO: 31 813 861, 2/ Cyklokoalícia, so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO:
31 800 394, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2020/050460-002 zo

dňa 25.02.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Správny súd ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Ďalší účastník konania 1/ doručil Okresnému úradu Bratislava, odboru starostlivosti o životné
prostredie (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 25.03.2019 oznámenie o zmene navrhovanej činnosti
„Úprava parkovacích plôch Ružinov“ za účelom začatia zisťovacieho konania (ďalej len „oznámenie
o zmene navrhovanej činnosti“).

2. V nadväznosti na oznámenie o zmene navrhovanej činnosti prvostupňový orgán listom č. OU-BA-
OSZP3-2019/049255/SEA/II-EIA-sl. zo dňa 28.03.2019 upovedomil účastníka konania, ako aj rezortný
orgán, povoľujúce orgány, dotknuté orgány a dotknutú obec o začatí správneho konania vo veci
zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie.

3. Podaním zo dňa 29.03.2019 sa žalobca vyjadril k zámeru navrhovanej činnosti prezentujúc 39
pripomienok a ďalších podmienok, ktoré žiadal zahrnúť do podmienok rozhodnutia podľa § 29 ods. 13

zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie“).
K zmene navrhovanej činnosti sa pritom vyjadrili aj ďalšie subjekty.4. Prvostupňový orgán výzvou zo dňa 19.07.2019 vyzval ďalšieho účastníka konania 1/, aby v lehote 30
dní od doručenia tejto výzvy predložil doplňujúce informácie na objasnenie pripomienok a požiadaviek
vyplývajúcich z vyjadrení dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti, ktoré boli nevyhnutné na

rozhodnutieoďalšompostupepodľazákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie.Ďalšíúčastník
konania 1/ podaním zo dňa 23.09.2019 predložil doplňujúce informácie v zmysle § 29 ods. 10 zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

5. Listom č. OU-BA-OSZP3/2019/049255/SEA/II-EIA-osp zo dňa 26.09.2019 (ďalej len „upovedomenie

o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019“) prvostupňový orgán oznámil, že s uvedeným podkladom
rozhodnutia oboznamuje účastníkov konania. Zároveň im týmto poskytol možnosť pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie
v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku doručením písomného stanoviska na prvostupňový orgán
v lehote 7 dní od doručenia tohto listu. Predmetný list bol žalobcovi doručený dňa 03.10.2019.

6. Žalobca podaním označeným ako „Žiadosť o doručenie podkladov rozhodnutia“, doručeným
prvostupňovému orgánu dňa 11.10.2019, požiadal, aby mu bola s odkazom na § 23 ods. 1 a ods.
4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „správny poriadok“) poskytnutá kópia podkladov rozhodnutia s tým, že túto jeho žiadosť bolo nutné
súčasne vnímať ako žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Kópiu podkladov rozhodnutia žalobca
žiadal sprístupniť elektronicky v odpovedi na jeho mailové podanie a súčasne do jeho elektronickej
schránky.

7. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2019/049255-026 zo dňa 12.12.2019 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích
plôch Ružinov“, ktoré boli situované na pozemkoch špecifikovaných vo výroku tohto rozhodnutia, tak, že
sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Prvostupňový orgán
zároveň vymedzil konkrétne požiadavky, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene

navrhovanej činnosti, a ktoré mali byť zohľadnené v procese konania o povolení zmeny navrhovanej
činnosti podľa osobitných predpisov. Prvostupňový orgán ďalej konštatoval, že v rámci zisťovacieho
konaniabolodoručenýchdesaťstanovískoddotknutýchorgánovaoddotknutejverejnostibolodoručené
jedno stanovisko s tým, že pred vydaním rozhodnutia bolo prvostupňovému orgánu doručené od
dotknutej verejnosti ešte jedno stanovisko. Prvostupňový orgán zistil, že niektoré vznesené požiadavky

sa nevťahovali na predmet zmeny navrhovanej činnosti, a že iné vznesené požiadavky sa vzťahovali
na spracovanie ďalších stupňov projektovej dokumentácie stavby a ich riešenie bolo v pôsobnosti iných
orgánov v konaniach podľa osobitných predpisov, a preto tieto pripomienky zahrnul do podmienok
prvostupňového rozhodnutia. V rámci zisťovacieho procesu neboli zistené také skutočnosti, ktoré by
nasvedčovali tomu, že navrhovaná činnosť by mohla závažným spôsobom ohrozovať a poškodzovať

jednotlivé zložky životného prostredia. Prvostupňový orgán tiež uviedol, že v zákonnej lehote podala
vyjadrenie dotknutá verejnosť, a to prostredníctvom žalobcu, ktorý celkovo zhodnotil predložený projekt
pozitívne, a teda netrval na ďalšom posudzovaní, keďže projekt sa snažil o efektívnejšie využitie územia
vytvorenímvhodnýchpodmienokskompenzačnýmiopatreniami,azároveňvytváralaochraňovalzelené
plochy. Prvostupňový orgán napokon taktiež konštatoval, že pri dodržaní všeobecne platných záväzných

predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebol predpoklad, že zmena navrhovanej
činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“ bude mať významný negatívny vplyv na životné prostredie,
preto rozhodol, že predložená zmena navrhovanej činnosti nebude predmetom posudzovania vplyvov
na životné prostredie a pre eliminovanie alebo zmiernenie jej vplyvov na životné prostredie určil v súlade
s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podmienky, do ktorých premietol

opodstatnené pripomienky a návrhy subjektov, ktoré sa zúčastnili zisťovacieho konania.

8. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-
OOP3-2020/050460-002 zo dňa 25.02.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 59 ods. 2
správneho poriadku tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení tohto

rozhodnutia žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán v priebehu zisťovacieho konania postupoval
podľa ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Žalovaný taktiež poukázal na
skutočnosť, že prvostupňové konanie a odvolacie konanie tvoria jeden celok. Z uvedeného potom
vyplýva, že druhostupňový orgán, pokiaľ má za preukázané, že neexistujú rozpory v dôkazoch, ako tomuboloajvpredmetnejprávnejveci,moholsastotožniťsobsahomprvostupňovéhorozhodnutiaapoukázať
na jeho obsah. V priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy ani
nové podnety, ktoré by neboli známe prvostupňovému orgánu pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom

konaní. Prvostupňový orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie, pričom prihliadal aj na
stanoviská k zámeru doručené podľa § 29 ods. 9 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

II.
Žaloba

9. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.05.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Bratislave dňa
12.05.2020, domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím (ďalej spolu len „rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie“), ich zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie.

10. Rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov, pričom skutkový stav, ktorý vzali žalovaný a prvostupňový orgán (ďalej
spolu len „orgány starostlivosti o životné prostredie“) za základ svojho rozhodnutia, bol v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu. V konaní pred orgánmi starostlivosti o životné
prostredie došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred nimi ako orgánmi verejnej správy,

ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

11.Žalobcavžalobepredložilargumentáciuzhľadiskaporušeniahmotnéhoprávacitujúcvybranéčlánky
Ústavy SR a Charty základných práv Európskej únie. Žalobca následne konštatoval, že mu vždy išlo
o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí a o príčinách stavu a následkoch, ktoré

konkrétny projekt mal mať na životné prostredie. Vychádzal pritom z čl. 4 Aarhuského dohovoru, ktorý
hovorilotom,akosavEurópskejúniimožnodomáhaťprávanainformácieoživotnomprostredí.Žalobca
sa v nadväznosti na ním uvádzané práva snažil ovplyvniť výsledok posudzovania najmä určením
zásad, ktoré by bol realizátor povinný dodržiavať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Žalobca pritom
rešpektoval vôľu zákonodarcu. Žalobca zvolil spôsob, kedy definoval v procese posudzovania vplyvov

na životné prostredie konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť v príslušnom konaní.

12. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah
odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy bolo vážnou
prekážkou pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

13. Povinnosťou orgánov starostlivosti o životné prostredie bolo v každom konaní riadne a spoľahlivo
posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Princíp rovnosti účastníkov
konania bol jedným zo základných pilierov moderného práva, porušenie ktorého bolo závažnou
a nezhojiteľnou vadou konania orgánu verejnej správy.

14. Prvostupňový orgán v prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a návrh podmienok žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí
neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods.
1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie tým, že neboli verejnosti sprístupnené

predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do
spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo predstavovalo nezákonný postup. Zároveň došlo
k porušeniu práva žalobcu efektívne hájiť svoje záujmy podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii
so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

15. Napadnuté rozhodnutie bolo nesprávne. Nebolo možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol
na všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, a že tieto písomnosti aj
vyhodnotil, keďže v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa s pripomienkami žalobcu ako dotknutej
verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na
efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy

SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry. V odôvodnení rozhodnutia orgánov starostlivosti o životné
prostredie absentovala akákoľvek vlastná úvaha. Orgány starostlivosti o životné prostredie vo svojom
rozhodnutí iba sumarizovali zákonné ustanovenia.16. Žalobca v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku požiadal prvostupňový orgán o kópiu
spisu, ktorú však tento orgán verejnej správy nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie
administratívneho spisu prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaným účastníka

konania a orgán verejnej správy mal na základe v žalobe uvedenej argumentácie povinnosť jej
vyhovieť. Orgány starostlivosti o životné prostredie pri svojom rozhodovaní odignorovali zákonný postup
vyplývajúci z § 23 ods. 1 správneho poriadku.

17. Existovali len dve možnosti, ako mohol žalobca dostať kópiu spisu, a to (i) nahliadnutím do spisu

s potrebou cestovania, s čim by bola spojená aj strata času, alebo (ii) elektronicky, kedy by pracovník
orgánu verejnej správy zabezpečil elektronickú podobu spisu. Elektronická forma bola pochopiteľne
hospodárnejšia, preto žalobca neporozumel tomu, prečo príslušný orgán verejnej správy trval na tom, že
kópiu spisu bolo možné získať len pri nahliadnutí do spisu. Postup prvostupňového orgánu bol zároveň
v priamom rozpore s čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru, podľa ktorého mali úradníci a orgány verejnej
správy podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčiť jej účasť

na rozhodovacom procese. Vzhľadom na uvedené bolo postupom prvostupňového orgánu žalobcovi
upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33
ods. 2 správneho poriadku.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť.

19. Žalobca v žalobe neuviedol, o akú stavbu sa v preskúmavanej právnej veci jedná. Žalobca taktiež

neuviedol ani žiadne konkrétne námietky voči predloženej zmene navrhovanej činnosti. Pripomienky
žalobcu v rámci zisťovacieho konania boli zapracovaného do prvostupňového rozhodnutia v bode
11. Žalobcovi v priebehu zisťovacieho konania prvostupňový orgán zasielal do elektronickej schránky
všetky písomnosti ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania, o ktoré vo svojich stanoviskách v rámci
pripomienok v zisťovacom konaní žiadal. Naviac všetky materiály boli zverejnené na webovej stránke

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a na enviroportáli Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky.

20.Zostranyžalobcunebolavyvinutásnahaalebozáujemprísťnahliadnuťdospisu, atonapriektomu,
že bol o tejto možnosti upovedomený. Žalobca vo svojom vyjadrení v procese zisťovacieho konania

k zámeru, vyjadrení k doplňujúcim informáciám a k podkladom rozhodnutia podľa § 33 správneho
poriadku v poslednom odstavci uviedol: „Rozhodnutie ako aj ostatné písomnosti žiadame v zmysle §
25 správneho poriadku a § 17 ods. 1 zákona o e-governmente doručovať výhradne len do elektronickej
schránky nášho združenia na ústrednom portáli verejnej správy A.; listiny v papierovej formou poštou
nezasielať.“ Orgány starostlivosti o životné prostredie so žalobcom komunikovali výhradne elektronickou

formou a úradné dokumenty boli žalobcovi zasielané do jeho elektronickej schránky podpísané
zaručeným elektronickým podpisom v zmysle zákona č. 238/2017 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený
zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e-
Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“).

21. K jednotlivým citáciám rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa žalovaný nevyjadroval,
pretože nepoznal obsah jednotlivých spisov, ku ktorým boli vydané uvádzané rozsudky. Citácie
rozsudkov pritom mohli byť vytrhnuté z kontextu.

IV.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

22. Žalobca v replike zo dňa 24.07.2020 zotrval v celom rozsahu na žalobe a žiadal, aby bolo rozhodnuté
tak, ako bolo uvedené v žalobnom petite.

23. Ďalší účastník konania 1/ vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2020 navrhol žalobu zamietnuť
konštatujúc, že považuje žalobu za neopodstatnenú, a že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym
posúdením a argumentáciou žalovaného uvedenou v napadnutom rozhodnutí. Žalobca v odvolaní
proti prvostupňovému rozhodnutiu vytkol iba to, že v predmetnom rozhodnutí absentovala podmienkarealizovať parkovacie miesta z drenážnej alebo retenčnej dlažby. Žalobca v odvolaní žiadal vykonať len
uvedenúzmenurozhodnutiavčastiuloženýchpodmienokvnaznačenomsmere.Ktejtojedinejnámietke
žalobcu zaujal žalovaný jasné, zrozumiteľné a predovšetkým zákonné stanovisko. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia bolo dostatočne zdôvodnené a obsahovalo relevantnú argumentáciu
k zákonnému postupu žalovaného. Rozhodnutie orgánov starostlivosti o životné prostredie vychádzalo
zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovalo náležitosti určené právnymi predpismi vzťahujúcimi sa
na prejednávajú vec.

24. Žalobca v nadväznosti na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1/ v podaní zo dňa 19.02.2025
poukázal na neurčitosť podmienky č. 24 prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo formulované ako
odporúčanie, a to ešte navyše ako neurčité odporúčanie. Podmienka rozhodnutia orgánov starostlivosti
o životné prostredie bola teda neurčitá a podmienečná, čo bol dôvod nezrozumiteľnosti rozhodnutia.

V.

Konanie na správnom súde

25. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zriadení správnych súdov“) Správny súd
v Bratislave (ďalej len „správny súd“) začal svoju činnosť 01.06.2023 a súčasne výkon súdnictva prešiel

z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na správny súd vo
všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Vec vedená na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/125/2020 bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej
vety náhodným výberom pridelená senátu 6S správneho súdu a je vedená na tomto súde pod sp. zn.
BA-6S/125/2020.

26. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3
ods. 3 písm. b) zákona o zriadení správnych súdov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná. Správny súd rozhodol na pojednávaní dňa 20.01.2026.

VI.
Relevantná právna úprava

27. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené
osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou
zápisníc o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

28. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a

zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i
k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

29. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ak sa rozhoduje o tom, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá

pre zisťovanie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská
podľa § 23 ods. 4.

30. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, výroková časť rozhodnutia
vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom

konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto
zákona. Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha
posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú
alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom31. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie orgánov starostlivosti
o životné prostredie vydané vo veci zmeny navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“,
ktoré boli situované na pozemkoch špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Úlohou

správneho súdu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či orgány starostlivosti o životné
prostredieprivydanítohtorozhodnutiaavkonaní,ktorépredchádzalojehovydaniu,postupovalivsúlade
s príslušnými právnymi predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie
miera ich konkrétnosti a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho
súdu na tieto námietky.

32. Ako vyplýva zo žaloby, žalobca si síce uplatnil žalobné body, avšak tieto žalobné body sú vo veľkej
miere všeobecné a nekonkrétne. Ním tvrdené skutočnosti sú len citáciou ustanovení právnych predpisov
a citáciou a parafrázou judikatúry (napr. žalobný bod týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia). Zo žaloby nie je zrejmé, v čom konkrétne (teda na základe akých konkrétnych právnych
a skutkových dôvodov vzťahujúcich sa ku konkrétnej preskúmavanej právnej veci) žalobca považuje

napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za nezákonné. Tu správny súd uvádza,
že žalobný bod musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu
prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil
správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov. Ak tak
žalobca neurobil, nesie bremeno neúspechu pri prieskume žaloby, pretože správny súd nie je oprávnený

a ani povinný vyhľadávať konkrétne dôvody žalobného bodu za žalobcu.

33. Aj napriek vyššie uvedenému správny súd z obsahu žaloby vyvodil, že žalobca namieta (i) porušenie
jeho práv z dôvodu nesprávnej aplikácie § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie, čo spôsobilo nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí, (ii) porušenie

práva verejnosti na informácie tým, že podklady neboli sprístupnené predpísaným spôsobom a boli
podmienené nahliadnutím do spisu, (iii) porušenie práva efektívne hájiť záujmy tým, že mu nebolo
umožnené zúčastniť sa konzultácie, (iv) porušenie jeho práv z dôvodu, že mu nebola vyhotovená a
doručená kópia spisu elektronicky, čím nemohol ďalej uplatňovať svoje procesné práva a (v) porušenie
práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku.

34.Správnysúdvyhodnotilakonedôvodnúnámietkunedostatočnéhoodôvodneniarozhodnutiaorgánov
starostlivosti o životné prostredie. Po preskúmaní tohto žalobného bodu správny súd uvádza, že táto
námietka bola uplatnená všeobecne, výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú
judikatúru. Žalobca však opomenul konkrétne uviesť, v čom vidí nedostatok odôvodnenia rozhodnutia

orgánov starostlivosti o životné prostredie. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie a
napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že tieto spĺňajú kritéria preskúmateľnosti tak, ako
to predpokladajú príslušné právne predpisy. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa vo svojich
rozhodnutiach dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali so všetkými námietkami uplatnenými v konaní (v
rámciprvostupňovéhorozhodnutiasnámietkamižalobcuavrámcinapadnutéhorozhodnutiaspodaným

odvolaním). V tejto súvislosti správny súd osobitne uvádza, že aj k odvolacej námietke týkajúcej
sa realizovania parkovacích miest z drenážnej alebo retenčnej dlažby sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí náležite vyjadril a s jeho argumentáciou uvedenou na str. 6 napadnutého rozhodnutia sa
správny súd v plnom rozsahu stotožňuje. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto
sa nevymykajú štandardom, sú obsahovo súladné so správnym poriadkom a sú logicky odôvodnené.

35. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že prvostupňový
orgán si splnil svoju povinnosť uvedenú v § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie a určil, že zmena navrhovanej činnosti „Úprava parkovacích plôch Ružinov“,
ktoré boli situované na pozemkoch špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia, sa nebude

posudzovaťpodľazákonaoposudzovanívplyvovnaživotnéprostredie.Prvostupňovýorgánzároveňpre
eliminovanie alebo zmiernenie vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie určil v súlade
s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie podmienky, do ktorých premietol
opodstatnené pripomienky a návrhy subjektov, ktoré sa zúčastnili zisťovacieho konania.

36. V nadväznosti na uvedené správny súd tiež dodáva, že vložením podmienok eliminujúcich alebo
zmierňujúcich vplyvy na životné prostredie do výrokovej časti rozhodnutia zo zisťovacieho konania sa
naplnila požiadavka novely smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ o posudzovaní
vplyvovurčitýchverejnýchasúkromnýchprojektovnaživotnéprostredie(kodifikovanéznenie)vplatnomznení(ďalejlen„SmernicaEIA“),ktorábolaprijatásmernicouEurópskehoparlamentuaRadyč.2014/52/
EÚ (dôvodová správa k zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie). Táto smernica č. 2014/52/
EÚ zmenila čl. 4 ods. 5 písm. b) Smernice EIA tak, že v rozhodnutí, ak sa v zisťovacom konaní rozhodne,

že nie je potrebné posúdenie vplyvov na životné prostredie, sa uvedú hlavné dôvody nepožadovania
takéhoto posúdenia s odkazom na príslušné kritériá uvedené v prílohe III a uvedú sa aj všetky vlastnosti
projektu a / alebo plánované opatrenia, ktorými sa má zabrániť alebo predísť tomu, čo by inak mohli
byť významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ak ich navrhovateľ navrhol. Slovenský právny
poriadok teda nad rámec požiadaviek Smernice EIA stanovil ako obligatórnu súčasť výrokovej časti

rozhodnutia zo zisťovacieho konania (ak nie je potrebné posúdenie vplyvov) určenie podmienok, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie (a to aj v prípade, ak ich navrhovateľ nenavrhol),
hoci zo Smernice EIA takáto požiadavka nevyhnutne nevyplývala. Prvostupňový orgán túto povinnosť
aj splnil.

37. Námietku nezaslania elektronickej kópie spisu na požiadanie žalobcu správny súd vyhodnotil

ako nedôvodnú. V preskúmavanej právnej veci si orgán verejnej správy splnil svoju povinnosť a
oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že sa k nim môžu
vyjadriť, prípadne navrhnúť ich doplnenie – jedná sa o upovedomenie o podkladoch rozhodnutia
zo dňa 26.09.2019. Prvostupňový orgán ako orgán verejnej správy tak neobišiel svoju povinnosť
umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia. Účastníci konania boli riadne

oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, oznámenie bolo riadne vypracované a doručené
(súčasťou administratívneho spisu sú doručenky, pričom žalobcovi bolo oznámenie doručené dňa
03.10.2019) a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do správneho spisu
nahliadnuť. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do
administratívneho spisu (v administratívnom spise sa nenachádza žiadny úradný záznam o nahliadnutí).

Žalobca teda svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu
patria. Zo žalobcom označeného ustanovenia správneho poriadku pritom nemožno žiadnym výkladom
dospieť k záveru, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka konania doručiť mu
obsah správneho spisu.

38. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia, a to
elektronicky do elektronickej schránky (podanie zo dňa 11.10.2019). Správny súd na tomto mieste pre
objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku je nutné rozlišovať (i)
právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie spisov za prítomnosti
administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo dostať informáciu zo spisov. Rozdielom teda

je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne iba v prítomnosti zamestnanca
správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinované najmä tým, aby nedochádzalo k
nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu. Naproti tomu možnosť dostať
informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu, resp. v dnešnej dobe možným
nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke pristupuje odborná literatúra, v

ktorej sa uvádza: „v ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v súvislosti s nazeraním do spisu
definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo dostať informáciu zo spisov s
výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že dostať informáciu iným spôsobom
predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník konania alebo zúčastnená osoba
dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu priamo nahliadla“ (Potásch, P. a

kol.: Správny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222). Za takúto informáciu však je možné považovať
napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené, alebo inú čiastkovú informáciu, nie však
zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie (napr. rozsudky Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa
30.01.2024).

39. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť svoje
právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať kópie
spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do
spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako žiadal žalobca.

Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov v elektronickej /
digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp.
jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe. Máme
za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov zadministratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v
spise nenachádzajú“ (Potásch, P. a kol.: Správny poriadok. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222).

40. Keďže žalobca nevyužil svoje právo nahliadnuť do spisu, ale prvostupňový orgán len požiadal o
zaslanie kópie podkladov rozhodnutia v elektronickej podobe, nie je možné konštatovať porušenie práva
žalobcu na oboznámenie sa s podkladmi, na základe ktorých bolo vydané prvostupňové rozhodnutie.
Pokiaľ žalobca poukazoval na povinnosť poskytnúť mu v zmysle čl. 4 Aarhuského dohovoru informácie
bez potreby preukázania záujmu, aj táto námietka je nedôvodná. Orgány starostlivosti o životné

prostredie nevyžadovali od žalobcu preukazovanie tohto záujmu ani nerozhodli o nesprístupnení
elektronickej kópie spisu z dôvodu jeho nepreukázania.

41.Vsúvislostisodkazomnačl.4Aarhuskéhodohovorusprávnysúdpoukazujenato,žetentosanetýka
účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch, ale všeobecného prístupu k informáciám o životnom
prostredí na žiadosť verejnosti. Zákon, ktorý upravuje všeobecný prístup verejnosti k informáciám (aj

o životnom prostredí), je zákon o slobode informácií a žalobcovi nič nebránilo, aby svoju žiadosť
podal podľa tohto zákona. Kasačný súd opakovane judikoval, že vzťah medzi zákonom o slobode
informácií a inými osobitnými úpravami je komplementárny, nie vylučujúci (napr. rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžik/3/2021 zo dňa 29.09.2022). Je vecou žiadateľa, aby
si zvolil právny režim prístupu k informáciám, ktorý pre seba považuje za najvhodnejší, spravidla v

závislosti od svojho postavenia a vzťahu k orgánu, od ktorého informácie požaduje. Vzhľadom na to,
že ide o návrhové konanie, znamená to, že režim vybraného zákona sa na neho bude vzťahovať počas
celého procesu vybavovania žiadosti o informácie. Voľba konkrétneho právneho režimu a postupu je
spojená s „rizikom“, že si zvolí právnu úpravu, postupom podľa ktorej nedosiahne najpriaznivejší možný
výsledok (napr. rozsah informácií môže byť limitovaný, existuje poplatková povinnosť) v porovnaní s inou

do úvahy prichádzajúcou právnou úpravou (napr. rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Sžik/3/2020 zo dňa 29.02.2022 alebo sp. zn. 3Svk/12/2021 zo dňa 25.08.2022).
Aplikujúc tieto východiská na prípad žalobcu, tento si mohol zvoliť, akým spôsobom bude prijímať
informácie z administratívneho spisu a keby podal žiadosť o informácie podľa zákona o
slobode informácií, otázka prístupu verejnosti (v širšom slova zmysle) k vyžiadaným informáciám by

bola riešená v samostatnom konaní. Keďže ale žalobca neuplatňoval svoje právo ako verejnosť v širšom
slova zmysle (cez zákon o slobode informácií), ale uplatňoval svoje práva ako účastník konania podľa
správneho poriadku, jeho žiadosť nespadala pod rozsah čl. 4 Aarhuského dohovoru, a preto odkaz na
čl. 4 Aarhuského dohovoru v žalobe neobstojí.

42. Správny súd mal v posudzovanej veci za preukázané, že prvostupňový orgán vo svojom
upovedomení o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019 okrem iného oznámil, že účastníci konania
majú právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich získania a prípadne navrhnúť
ich doplnenie. Žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a
neobmedzený prístup do správneho spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, a toto mohol teda

využiť. Konanie prvostupňového orgánu teda nebolo v kontexte § 23 ods. 1 správneho poriadku
zaťažené procesnou vadou. Rovnako v preskúmavanom konaní prvostupňový orgán upovedomením
o podkladoch rozhodnutia zo dňa 26.09.2019 oznámil účastníkom konania v súlade s § 33 ods.
2 správneho poriadku, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu do nich
nahliadnuť. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2

správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Odkaz
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013 preto nie
je v posudzovanej veci relevantný, keďže žalobca ako účastník konania mal možnosť nahliadať do spisu,
ako aj oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia podľa správneho poriadku. Keďže žalobca na základe
vlastného rozhodnutia a napriek poskytnutej možnosti zo strany správneho orgánu nevyužil jeho právo

na nahliadanie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku a nerealizoval ani jeho právo oboznámiť
sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku, z toho dôvodu jeho práva ako
účastníka konania v preskúmavanom konaní neboli porušené.

43. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon o e-Governmente, je potrebné uviesť, že § 17 ods. 1 písm.

c) zákona o eGovernmente výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda
správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.44. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp. že
neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultácie, v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie správny súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa

§ 63 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie príslušný orgán pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie
konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým
orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas
celéhoprocesuposudzovaniavplyvov.Vychádzajúczvlastnéhozneniacitovanéhoustanovenia,zákono

posudzovaní vplyvov na životné prostredie inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním
vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Vzhľadom na to, že zákon o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladá vykonanie
konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný
orgán tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup.
Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho

konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich nevykonanie však
nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné (napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Svk/39/2022 zo dňa 27.02.2024). Nad rámec uvedeného sa správny súd vo
vzťahu k predmetnej žalobnej námietke neuskutočnenia ústneho pojednávania a konzultácie zo strany
prvostupňového orgánu stotožnil s odôvodnením zvoleného postupu zo strany žalovaného, keď s

odkazom na zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie uviedol, že v ňom nie je špecifikovaný
spôsob a forma realizácie konzultácií, teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou formou, resp. nie je
stanovené, že by sa mali uskutočňovať výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán umožnil účastníkom
konania, ako aj verejnosti zúčastniť sa písomných konzultácií prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona o
posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Následne sa s doručenými pripomienkami žalobcu správny

orgán riadne vysporiadal.

45. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

46. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP
tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné
od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.

47. O trovách konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že im

právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže im neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením
ktorej by im vznikli trovy a ani nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, kvôli ktorým by im
mal priznať právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na správnu súdnu prax (napr. uznesenie
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).

48. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom
konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.