Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4Sf/87/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100928
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100928.2

Uznesenie

7 4Sf/87/2024

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Douane spol. s r.o., so sídlom Mliečany 61, 929

01 Dunajská Streda, IČO: 36 232 319, zast. Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova
431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54846382, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná ulica č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
1001401/31251-1/2024 zo dňa 11. 04. 2024, takto

r o z h o d o l :

7 4Sf/87/2024

I. Správny súd žalobu odmieta.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

5 4Sf/87/2024

1. V žalobe doručenej Správnemu súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 15.
06. 2024 (ďalej len „žaloba“), bolo navrhované zrušenie rozhodnutia žalovaného č.
1001401/31251-1/2024 zo dňa 11. 04. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný na
základepodanéhoodvolaniažalobcuzmenilrozhodnutieColnéhoúraduTrnava(ďalejlen„prvostupňový

orgán“) zn. 568970/2023 zo dňa 23.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že vypustil tú
časť prvostupňového rozhodnutia, ktorou prvostupňový orgán rozhodol o oznámení sumy dodatočnej
dovoznej platby v celkovej výške 13 474,81 Eur voči dlžníkovi 1) GO CARGO WORLDWIDE Ltd. HovaHouse, 1 Hova Villas, Brighton & Hove, England, BN3 3DH, Veľká Británia, IČ DPH: GB210123192,
EORI: GB210123192000 a voči žalobcovi ako dlžníkovi 2) a nahradil ju oznámením predmetnej sumy
len voči žalobcovi ako jedinému povinnému dlžníkovi. Žalovaný tiež zmenil posledný odsek výroku

prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bola uložená povinnosť zaplatiť dodatočne vymeranú sumu
dovoznej platby obidvom dlžníkom tak, aby bolo bezpochyby zrejmé, že na zaplatenie dodatočne
vymeranej sumy dovoznej platby je povinný už len žalobca ako jediný dlžník, a to v lehote 10
kalendárnych dní odo dňa jeho oznámenia na príslušný bankový účet prvostupňového orgánu. Ostatné
časti prvostupňového rozhodnutia neboli vykonanou zmenou dotknuté.

2. Uznesením správneho súdu č. k. 4Sf/87/2024 – 24 zo dňa 25. 06. 2024 (ďalej len „uznesenie“), ktoré
bolo doručené splnomocnenému advokátovi - Advokátska kancelária LWL s.r.o., so sídlom Šafárikova
431/4, 924 01 Galanta, IČO: 54846382 (ďalej len „advokát“) - dňa 10. 07. 2024 a žalobcovi dňa 12.
07. 2024, bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia doručil správnemu súdu 1)
plnomocenstvo, resp. poverenie udelené Mgr. Ľubošovi Szigetimu preukazujúce oprávnenie

podať správnu žalobu a konať v mene žalobcu v tomto konaní, resp. konať v mene advokáta, a súčasne
2) plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní, a to buď vo forme príslušného
elektronického dokumentu alebo originálu plnomocenstva udeleného zvolenej advokátskej kancelárii,
resp. jeho úradne overenej fotokópie v listinnej podobe. V odôvodnení uznesenia správny súd poukázal
skutočnosť, že prílohou žaloby bola kópia plnomocenstva zo dňa 21. 05. 2024 udeleného žalobcom

advokátovibezosvedčovacejdoložkyzaručenejkonverziedokumentuzlistinnejpodobydoelektronickej
podoby a tiež poukázal na to, že žaloba bola podaná a podpísaná elektronicky Mgr. Ľubošom Szigetim
ako osobou, u ktorej nebolo preukázané, že je oprávnená konať v mene žalobcu.

3. Advokát prostredníctvom písomného podania doručeného na súd dňa 26.07.2024 doručil správnemu

súdu originál plnej moci zo dňa 21.05.2024, ktorým žalobca udelil advokátovi oprávnenie na
zastupovanie, a to najmä pre konanie vo veci správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu. Súčasne
spolu s podaním advokát doručil aj originál vyhotovenie poverenia zo dňa 21.05.2024, ktorým advokát
splnomocnil osobu Mgr. Ľuboša Szigetiho – advokátskeho koncipienta (ďalej len „koncipient“), aby podal
žalobu voči napadnutému rozhodnutiu.

4. Správny súd na základe doručenej žaloby a listín, ktoré advokát doručil súdu na základe uznesenia,
zistil, že samotnú žalobu v zastúpení advokáta elektronicky podpísal a podal na súd koncipient.
Koncipient bol pritom podľa obsahu doručeného poverenia splnomocnený advokátom len na samotné
podanie žaloby, pričom oprávnenie podpísať žalobu z poverenia koncipientovi nevyplývalo. Uznesením

bol advokát pritom vyzvaný, aby preukázal oprávnenie osoby podpísanej na žalobe nielen na podanie
žaloby, ale aj na konanie v mene advokáta, čo súviselo najmä so skutočnosťou, že žaloba bola uvedenou
osobou nielen podaná ale aj elektronicky podpísaná, čo sám správny súd konštatoval v odôvodnení
v bode 1 uznesenia.

5. V rámci preskúmavania podmienok konania, ktoré súd podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) uskutočňuje z úradnej povinnosti
a kedykoľvek počas konania, bola pred správny súd nastolená otázka prípustnosti žaloby, ktorá má
zásadný vplyv pre ďalší postup v konaní, keďže žalobu (elektronicky) podpísala za splnomocneného
advokáta, teda prevzala zodpovednosť za spísanie žaloby svojím podpisom, osoba v postavení

advokátskeho koncipienta. Koncipientovi jednak oprávnenie na podpis žaloby nevyplývalo z doručeného
poverenia a jednak správny súd musel posúdiť aj súlad, či samotný podpis žaloby advokátskym
koncipientom je v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 SSP, keďže povinnosť povinného právneho
zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby (čo preukazuje podpis osoby na žalobe).

6.Podľa§26ods.1SSPSprávnysúdposkytujeúčastníkomkonaniapoučenieoichprocesnýchprávach
a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak má
účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.

7. Podľa § 49 ods. 1 SSP žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to
neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na
spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.8. Podľa § 49 ods. 3 SSP advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.

9. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

10. Podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak žalobca nebol pri jej

podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50.

11. Pre komplexnosť posúdenia otázky zastúpenia žalobcu advokátom v správnom súdnictve správny
súd uvádza zo staršej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pre poukaz aj
na historický výklad), kedy konanie v rámci správneho súdnictva bolo upravené podľa piatej hlavy
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), že

z nej vyplýva: „v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy žalobca musí
byť zastúpený advokátom (pokiaľ zákon výslovne neustanovil, že také zastúpenie sa nevyžaduje).
Zastúpenie advokátom v tomto konaní znamená, že v konaní pred súdom – osobitne na pojednávaní
koná za žalobcu advokát. Advokátom je osoba zapísaná v zozname vedenom SAK ako advokát.
Advokátsky koncipient nie je advokátom a v správnom súdnictve preto nemôže byť aplikované

ustanovenie § 25 ods. 3 OSP, podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne
advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Ustanovenie § 250a O. s. p. má obligatórnu povahu,
a preto ani podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. primerané použitie ustanovení prvej časti Občianskeho
súdneho poriadku, t. j. ani § 25, neprichádza v úvahu.“ (obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/6/2011 zo dňa 31. 5. 2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 8Sžo/30/2014 zo dňa 18. 6. 2015).

12. Správny súd uvádza, že podľa právnej úpravy § 250a OSP musel byť žalobca zastúpený advokátom
pokiaľ nemal právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde konal,
pričom z tejto povinnosti existovali výluky pre konkrétne typy konaní, na ktoré sa povinné právne

zastúpenie v rámci správneho súdnictva nevzťahovalo. Uvedenou rozhodovacou činnosťou sa preto
v rámci konania vo veciach správneho súdnictva vylúčila aplikácia ustanovenia § 25 ods. 3 OSP, podľa
ktorého sa advokát mohol dať v konaní zastupovať advokátskym koncipientom. Súčasná právna úprava
podľa § 49 ods. 1 SSP povinnosť povinného právneho zastúpenia legislatívne precizovala a doplnila,
že povinné právne zastúpenie advokátom sa vzťahuje aj na samotné spísanie žaloby. Aj samotná

dôvodová správa k ustanoveniu § 49 ods. 1 SSP uvádza, že „Navrhované ustanovenie nadväzuje na
doterajší § 250a OSP.“. Citovaná rozhodovacia činnosť týkajúca sa výkladu uvedeného ustanovenia
OSP je preto aplikovateľná aj na posudzovanú vec a jej súčasný skutkový a právny stav.

13. Dôvodová správa k samotnému § 49 ods. 1 SSP ďalej uvádza, že „zásadne sa ponecháva

obligatórne právne zastúpenie žalobcu. Zvýrazňuje sa, že žaloba má byť podaná (spísaná) už priamo
advokátom, resp. práva znalou osobou. V správnom súdnictve je totiž značne obmedzená možnosť
zmeny žaloby po uplynutí lehoty na jej podanie, a preto je pre rozhodovanie správneho súdu určujúci
práve obsah žaloby (rozsah a dôvody), pričom samotné zastupovanie na pojednávaní je v podstate
sekundárne.“ Z dôvodovej správy je preto zrejmá príčinná súvislosť medzi spísaním žaloby advokátom

(práva znalou osobu) za účelom naplnenia všetkých obsahových a kvalitatívnych náležitostí správnej
žaloby.

14. Pre účely posúdenia nastolenej právnej otázky správny súd zobral na zreteľ najmä aktuálnu
rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“), uznesenie

sp. zn. PLz. ÚS 3/2025 zo dňa 23.06.2025, v ktorom došlo k zjednoteniu odlišných právnych
názorov senátov ústavného súdu týkajúcich sa prípustnosti autorizovania dovolania kvalifikovaným
elektronickým podpisom zamestnanca advokáta (advokátskym koncipientom, resp. administratívnym
zamestnancom advokáta). Správny súd len pripomína, že úprava povinnosti povinného právneho
zastúpenia v rámci dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok)

a povinného právneho zastúpenia v rámci podania správnej žaloby (§ 49 ods. 1 SSP) je v princípe
identická, keďže aj správna žaloba, ako aj dovolanie musia byť spísané advokátom. Tu považuje
správny súd za potrebné dodať, že v rámci jedného právneho poriadku nie je možné, aby sa pojem
povinné právne zastúpenie alebo princíp, že určitý typ podania (či už správna žaloba alebo dovolanie)musí byť spísané len advokátom, vykladali odlišným spôsobom iba preto, že ide o úpravu v inom
procesnom predpise v konaní pred súdmi. Týmto spôsobom by došlo k narušeniu zásady vnútornej
jednoty a bezrozpornosti právneho poriadku (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

PL. ÚS 6/2016, bod 99 nálezu, príp. nález Ústavného súdu ČR zo 7. marca 2017, sp. zn. II ÚS 129/16).

15. Ústavný súd v relevantnej časti vyššie uvedeného uznesenia konštatoval, že účelom právnej
úpravy obsiahnutej v § 429 ods. 1 CSP je zabezpečenie odbornosti podaní (a to všetkých podaní
dovolateľa, nielen dovolania) predkladaných v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

Právna úprava explicitne vyžaduje spísanie dovolania advokátom, teda subjektom, ktorého úlohou je
zabezpečiťpožadovanúkvalitupodaní.Okolnosť,ktospísaldovolanie,však,prirodzene,nemožnooveriť
so 100 % istotou (nemožno napríklad vylúčiť, že na koncipovaní dovolania sa podieľal advokátsky
koncipient), preto dostatočne spoľahlivým ukazovateľom, že dovolanie je výsledkom činnosti advokáta,
je práve opatrenie dovolania podpisom advokáta, čím dochádza z jeho strany k prevzatiu zodpovednosti
za to, že dovolanie spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť účel § 429 ods. 1 CSP.

Uvedenej úvahe nechýba prijateľná racionalita a logika v uvažovaní. Preto ju nemožno vyhodnotiť
ako prejav svojvôle predstavujúcej pre ústavný súd podstatné kritérium pri testovaní ľudsko-právnej
udržateľnosti právnych záverov a rozhodnutí všeobecných súdov. Advokáti sú podľa § 82l ods. 3
zákona o súdoch povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu
a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie,

ktorej sú majiteľom. Kvalifikovaný elektronický podpis alebo kvalifikovaná elektronická pečať advokáta
v zmysle § 23 zákona o e-Governmente predstavujú dostatočnú garanciu, že pôvodcom elektronického
dokumentu (v tomto prípade dovolania) je advokát, ktorý je majiteľom elektronickej schránky, z ktorej
bol dokument odoslaný, a teda že podmienka spísania dovolania advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP
je splnená. Právna úprava však nebráni tomu, aby dovolanie opatrené kvalifikovaným elektronickým

podpisom alebo pečaťou advokáta bolo z jeho elektronickej schránky odoslané zamestnancom
advokáta, ktorému advokát oprávnenie na prístup a disponovanie s jeho elektronickou schránkou udelil
v zmysle § 13 ods. 6 a 7 zákona o e-Governmente. Znenie § 429 ods. 1 CSP je formulované jasne,
jednoznačne, nevytvára priestor na vznik nejasností. Jeho uplatnenie spočívajúce v požiadavke, aby
dovolanie odoslané z elektronickej schránky advokáta podpísal práve advokát, nie jeho splnomocnený

zamestnanec, neobmedzuje neprimerane základné právo dovolateľa na súdnu ochranu. Povinnosť
opatrenia dovolania kvalifikovaným elektronickým podpisom (resp. pečaťou) samotného advokáta
nepredstavuje neodôvodnené a neprimerané sťaženie prístupu dovolateľa k súdu a je racionálnou
požiadavkou zabezpečujúcou overenie totožnosti pôvodcu dovolania.

16. Správny súd zároveň berie na zreteľ rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky (napr. sp. zn. 10Sžfk/82/2019), ktorá uvádza, že „Hoci je už samotné spísanie žaloby
advokátom obligatórnou procesnou podmienkou, aj v prípade ak nie je žaloba spísaná advokátom, resp.
žalobca nie je zastúpený advokátom v správnom súdnom konaní, na ktoré sa vzťahuje povinné právne
zastúpenie, musí ísť v zásade o odstrániteľný nedostatok procesnej podmienky.“. V danom prípade

bola ale predmetom posúdenia odlišná skutková situácia, kedy žalobca až potom, čo bol na to súdom
vyzvaný, dodatočne doručil plnú moc na zastupovanie v konaní pre konkrétneho advokáta. Krajský
súd následne žalobu odmietol z dôvodu, že plná moc udelená advokátovi bola doručená súdu až po
podaní žaloby a zároveň z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. Odstrániteľnosť podmienky zastúpenia advokátom pri spísaní žaloby však nemožno

generalizovať v absolútnom význame, čo nie je nijako bližšie zdôvodnené ani v spomenutom rozhodnutí
najvyššieho správneho súdu, a to najmä nie z dôvodu znenia samotného ustanovenia § 49 ods. 1, druhá
veta SSP. Navyše považoval správny súd za potrebné uviesť, že až uvedeným uznesením ústavného
súdu došlo k právnemu ustáleniu konkrétnej otázky, ktorej obsahom bola polemika o oprávnenosti
advokátskeho koncipienta podpísať procesný úkon, ktorý podľa príslušných zákonných ustanovení je

oprávnený vyhotoviť (spísať) a podpísať len advokát. Závery ústavného súdu sú pre daný skutkový
stav jednoznačné, naproti všeobecnému záveru o odstrániteľnosti procesnej podmienky spísania žaloby
advokátom citovanému v rozsudku najvyššieho súdu, ktorý nie je aplikovateľný na tento prípad, kedy
po výzve advokáta tento v podstate vedome verifikoval súdu spísanie/podpísanie žaloby koncipientom.
Inými slovami je možné tiež konštatovať, že závery citovanej a zjednotenej rozhodovacej činnosti

ústavného súdu sú spôsobilé usmerniť závery najvyššieho súdu o odstrániteľnej podmienke konania,
ak správna žaloba nebola spísaná advokátom, hoc aj ustanovenie § 49 ods. 1 SSP je pomerne
jednoznačné.17. V posudzovanej právnej veci bola síce žaloba podaná pod hlavičkou advokáta spolu so
splnomocnením, avšak z týchto listín vyplynulo, že správna žaloba nebola (elektronicky) podpísaná
splnomocneným advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý naviac nedisponoval oprávnením

na jej podpis, pretože takéto oprávnenie koncipientovi z poverenia nevyplývalo. Správny súd preto
obdobne ako ústavný súd v citovanom uznesení dospel k záveru, že zo strany advokáta nedošlo
k prevzatiu zodpovednosti za to, že správna žaloba spĺňa atribúty odborného podania s cieľom naplniť
účel ustanovenia § 49 ods. 1 SSP. Podpísanie žaloby koncipientom nedáva preto dostatočnú garanciu
že pôvodcom elektronického dokumentu (žaloby) je advokát, ktorý je majiteľom elektronickej schránky,

z ktorej bol dokument odoslaný.

18. V uvedenej súvislosti považoval správny súd za potrebné len doplniť, že samotným uznesením
správneho súdu mal súd za cieľ odstrániť neúplnosť žaloby, keďže nebolo zrejmé, aká osoba ju za
advokáta podpísala (keďže v závere žaloby bol uvedený len podpis nejakej osoby bez uvedenia jej
vzťahu k žalobcovi či advokátskej kancelárii). Až na základe odpovede advokáta bolo zistené, že žaloba

bola odpočiatku podpísaná a pravdepodobne aj spísaná len koncipientom. Túto skutočnosť už správny
súd ďalej nemal povinnosť odstraňovať, keďže sám advokát potvrdil podpísanie a teda spísanie žaloby
koncipientom, a teda žalobu by už nebolo možné dodatočne konvalidovať jej opätovným podpísaním
zo strany osoby v postavení advokáta zapísaného v zozname Slovenskej advokátskej komory. Navyše
súd len dodáva, že na advokáta sa nevťahuje poučovacia povinnosť súdu podľa § 26 ods. 1 SSP, a teda

súd ho nebol povinný poučovať o povinnostiach zastúpenia vyplývajúcich z § 49 SSP či opätovne ho
vyzývať na splnenie povinnosti spísania žaloby advokátom, resp. na prehodnotenie podania správnej
žaloby koncipientom.

19. Súhrnom uvedených skutočností preto správny súd uzatvára, že v konaní nedošlo k naplneniu

základnej procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom pri podaní správnej žaloby
podľa § 49 ods. 1 SSP (jej spísaniu advokátom), čím došlo k naplneniu dôvodu na odmietnutie žaloby
podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP.

20. Správny súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia, že žalobu

podľa § 98 ods. 1 písm. f) SSP odmietol.

21. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

22. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

23. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 171 ods. 1 v spojení s § 168 SSP tak že žalovanému

ako orgánu štátnej správy právo na náhradu trov konania nepriznal, i keď odmietnutie žaloby zavinil
žalobca, pretože správny súd nezistil žiadne dôvody, na základe ktorých by bolo možné trovy konania
od žalobcu spravodlivo požadovať.

24. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení

s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

2 4Sf/87/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442
SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.