Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100355
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Matúš Škarbala

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100355.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu

(sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, so sídlom
Grösslingova 5, 811 09 Bratislava, IČO: 00 156 906, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 8391300923/1087/26/2024-8882/2024 zo dňa 01.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská
Bystrica, odboru inšpekcie biologickej bezpečnosti (ďalej aj ako „Inšpekcia“ alebo „prvostupňový správny
orgán“) vykonali dňa 05.09.2023 na parcele registra E č. 611/1 v k. ú. A. B., na parcele registra E č.
610/2 v k. ú. A. B., na parcele registra E č. 174/4 v k. ú. C. D., na parcele registra C č. 1000 v k. ú.
C. D. a na parcele registra C č. 1001 v k. ú. C. D., štátny dozor podľa zákona č. 150/2019 Z. z. o

prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom od 01.08.2019 (ďalej len „zákon č. 150/2019 Z. z.“) a v súlade so
zákonom č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol zameraný na kontrolu dodržiavania zákazov
podľa ustanovenia § 2 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., povinností podľa ustanovenia § 3 ods.
1 zákona č. 150/2019 Z. z. a povinností vlastníkov, správcov a užívateľov pozemkov podľa ustanovenia
§ 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Štátnym dozorom bolo zistené, že parcela č. 611/1 v k. ú. A. B.

podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX je vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je
evidovaná ako ostatná plocha o výmere 7270 m2 nachádzajúca sa v zastavanom území obce. Parcela
sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hron, železničnej trate a cesty III. triedy č. 2492. Na parcele č. 611/1
v k. ú. A. B. bol počas štátneho dozoru zaznamenaný na ploche 110 m2 plne zapojený porast rastlinného
druhu Fallopia japonica (pohánkovec japonský) uvedeného v národnom zozname podľa nariadenia
vlády SR č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich
obavy Slovenskej republiky (ďalej aj ako „nariadenie vlády SR č. 449/2019 Z. z.“). Jedince uvedeného

invázneho nepôvodného druhu v čase štátneho dozoru dosahovali výšku 2,5 m a nachádzali sa vo fáze
kvitnutia. Na uvedenej parcele boli na ploche 1050 m2 zaznamenané taktiež plošné zárasty rastlinného
druhu Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská), uvedeného v národnom zozname. Jedince uvedeného
invázneho nepôvodného druhu dosahovali výšku 1,6 m a v čase štátneho dozoru sa nachádzali vo fázeplného kvitnutia. Parcela č. 610/2 v k. ú. A. B. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve
Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako ostatná plocha o výmere 941 m2 nachádzajúca
sa v zastavanom území obce. Na uvedenej parcele bol na ploche 100 m2 zaznamenaný plne zapojený

porast invázneho nepôvodného druhu Fallopia japonica (pohánkovec japonský), dosahujúci výšku 2,5 m
a nachádzajúci sa vo fáze kvitnutia. Parcela č. 174/4 v k. ú. C. D. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX
vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je evidovaná ako zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 16166 m2 nachádzajúca sa v zastavanom území obce. Na uvedenej parcele bol na ploche 580
m2 zaznamenaný plne zapojený porast invázneho nepôvodného druhu Fallopia japonica (pohánkovec

japonský), dosahujúci výšku 2,5 m a nachádzajúceho sa vo fáze kvitnutia. Parcela CKN 1000 v k. ú.
C. D. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu, je
evidovaná ako trvalý trávny porast o výmere 11498 m2 umiestnená mimo zastavaného územia obce.
Parcela sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hron a železničnej trate. Na uvedenej parcele bol na ploche
3600 m2 zistený rozsiahly plošný zárast invázneho nepôvodného druhu Solidago canadensis, (zlatobyľ
kanadská) vytvárajúci na uvedenej ploche takmer monocenózny porast. Jedince uvedeného invázneho

nepôvodného druhu dosahovali výšku 1,6 m a nachádzali sa vo fáze plného kvitnutia. Parcela č. 1001 v
k. ú. C. D. podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe žalobcu,
je evidovaná ako trvalý trávny porast o výmere 9724 m2 umiestnená mimo zastavaného územia obce.
Parcela sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Hron, železničnej trate, rýchlostnej cesty R1 a cesty III.
triedy č. 2492. Na parcele, v ktorej tesnej blízkosti prechádzajú dôležité cestné, železničné a vodné trasy,

bol na ploche 4050 m2 zaznamenaný rozsiahly plne zapojený plošný zárast invázneho nepôvodného
druhu Solidago canadensis, (zlatobyľ kanadská). Jedince uvedeného invázneho nepôvodného druhu
dosahovali výšku 1,6 m a nachádzali sa vo fáze plného kvitnutia.

2. Zo zistení štátneho dozoru Inšpekcia dňa 19.09.2023 vypracovala Protokol o vykonaní štátneho

dozoru č. 46/046/23/ID-P, RZ č. 33332/2023 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi doručený
elektronicky dňa 20.09.2023 (RZ č. 33797/2023), pričom bola určená lehota 10 dní na vyjadrenie sa
ku zisteniam štátneho dozoru. Do uplynutia lehoty sa žalobca k zisteniam štátneho dozoru nevyjadril.
Inšpekcia dňa 10.10.2023 skončila štátny dozor doručením Oznámenia o skončení štátneho dozoru
žalobcovi (RZ č. 36263/2023 zo dňa 10.10.2023). Dňa 20.10.2023 bolo Inšpekcii doručené Stanovisko

žalobcu k protokolu zo dňa 19.10.2023.

3. Prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán štátnej správy vo veciach v oblasti prevencie
a manažmentu introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov podľa ustanovenia § 7 ods. 1
písm. b) a ustanovenia § 9 písm. c) a písm. d) zákona č. 150/2019 Z. z. a podľa ustanovenia § 18

zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Správny poriadok“) začal správne konanie Oznámením o začatí správneho konania o správnom
delikte a o nariadení opatrení na nápravu (RZ č. 37882/2023), ktoré bolo žalobcovi ako účastníkovi
konania doručené elektronicky dňa 13.11.2023. Správne konanie bolo začaté o správnom delikte
podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. a vo veci nariadenia opatrení

podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z. na zabezpečenie dodržiavania zákona č.
150/2019 Z. z., ktorý účastník konania porušil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej
republiky neodstraňoval z parciel, ktoré má v správe invázne nepôvodné druhy rastlín zlatobyľ kanadská
(Solidago canadensis) a pohánkovec japonský (Fallopia japonica), uvedené v národnom zozname
inváznych druhov, za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou Ministerstva životného prostredia

Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania
inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „vyhláška č. 450/2019 Z. z.“) a nestaral sa o pozemky tak,
aby sa zamedzilo šíreniu vyššie uvedených inváznych nepôvodných druhov, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého vlastník alebo správca pozemku sú
povinní za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou č. 450/2019 Z. z. odstraňovať zo svojho

pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie
a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu. Prvostupňový správny orgán začal konanie
len v prípade parciel č. 611/1 v k. ú. A. B. a č. 610/2 v k. ú. A. B., a to na základe nových skutočností,
ktoré uviedol žalobca vo svojom stanovisku k protokolu o vykonaní štátneho dozoru zo dňa 19.10.2023
teda, že pozemky v k. ú. C. D. parcely č.174/4, č.1000 a č. 1001 zapísané na liste vlastníctva č.

XXX žalobca prenajíma na základe platnej nájomnej zmluvy č. PNZP40739/16.00 poľnohospodárskemu
subjektu AGROTY, s.r.o. Žalobca sa k Oznámeniu o začatí správneho konania v stanovenej lehote
vyjadril podaním zo dňa 15.11.2023 rovnako ako v stanovisku k protokolu zo dňa 19.10.2023.4. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. 8391300923/10687-45656 zo dňa
12.12.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi ako účastníkovi konania
podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) v spojitosti s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z.

z. pokutu vo výške 3000 eur za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019
Z. z. Porušenia povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. sa účastník konania
dopustil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky na parcelách č. 610/2 v
k. ú. A. B. a č. 611/1 v k. ú. A. B. neodstraňoval invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom
zozname Fallopia japonica (pohánkovec japonský) a Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská) žiadnym

zo spôsobov odstraňovania podľa vyhlášky č. 450/2019 Z. z. a nestaral sa o uvedené pozemky tak,
aby sa zamedzilo ich šíreniu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa ustanovenia
§ 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., čo bolo zistené vykonaným štátnym dozorom dňa
05.09.2023. Ďalej prvostupňový správny orgán v prvostupňovom rozhodnutí druhým výrokom nariadil
podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 15
zákona č. 150/2019 Z. z. vykonať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti podľa ustanovenia

§ 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého sú vlastník alebo správca pozemku povinní za
podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou č. 450/2019 Z. z., odstraňovať zo svojho pozemku
invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie a starať sa
o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu v termíne do 30.06.2024 a v termíne do 10 pracovných
dní od vykonania týchto opatrení predložiť prvostupňovému správnemu orgánu písomnú správu o ich

splnení podľa ustanovenia § 16 ods. 18 zákona č. 150/2019 Z. z. a to listinne alebo elektronicky.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako
odvolací orgán rozhodnutím č. 8391300923/1087/26/2024-8882/2024 zo dňa 01.03.2024 (ďalej aj ako
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul priebeh štátneho dozoru a administratívneho
konania,uviedolpodstatnýobsahodôvodeniaprvostupňovéhorozhodnutiaaodvolaniažalobcuadospel
k záveru, že preskúmaním registratúrnych záznamov zaradených v predložených spisoch o výkone
štátneho dozoru a o prvostupňovom správnom konaní nezistil žiadne vady. Z predloženého spisového
materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán v napadnutom konaní aj v konaní, ktoré predchádzalo

napadnutému správnemu konaniu postupoval spôsobom, ktorý mu predpisuje zákon. Žalovaný sa
v rámci odôvodnenia vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, ktoré vyhodnotil ako
nedôvodné.Kuskutkovémustavuuviedol,žeboldostatočnezistenýpočasštátnehodozoru,kodvolacím
argumentom žalobcu, či obec má povinnosť v zmysle § 3 ods. 2. zák. č. 150/2019 Z. z., skonštatoval, že
predmetné pozemky neboli zmluvne prenechané do užívania obce. Ďalej žalovaný citoval rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 4Cdo/52/2009 a vyvodil záver, že obec Trnavá Hora nie je
viazaná žiadnym všeobecne záväzných rozhodnutím a že vyvodenie záveru, že povinnosť odstraňovať
invázne nepôvodné druhy na pozemkoch Slovenskej republiky má obec, nemá oporu ani v platnej
zmluve a ani vo všeobecne záväznom právnom predpise. Žalovaný nezistil právny titul, na základe
ktorého by povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy z pozemkov vo vlastníctve štátu mohol

vymôcť od obce a poukázal na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého nikoho
nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v
zmysle ktorého štátny orgán môže konať iba v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. K odvolacej
námietke žalobcu, že na túto činnosť nie je oprávnený, žalovaný uviedol, že táto povinnosť žalobcu
explicitne vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Ďalej žalovaný k poukazu žalobcu

na zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 180/1995 Z. z.“) uviedol, že nie je zákonom o všetkých
povinnostiach vlastníka alebo správcu pozemku. K rozpočtu žalobcu žalovaný uviedol, že rozpočet si
navrhuje sám, preto je povinný predložiť vláde návrh svojho rozpočtu v súlade s osobitným predpisom,
teda podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. K odvolacej námietke
žalobcu, že nemôže sám užívať pozemky, s ktorými nakladá, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť
nevylučuje povinnosť účastníka konania odstraňovať z pozemkov invázne nepôvodné druhy, keďže je
to výkon starostlivosti riadneho hospodára a vo verejnom záujme a zákon č. 150/2019 Z. z. vlastníkovi
vecne aj procesne túto povinnosť upravuje. Žalovaný uviedol, že na hlavnej stránke svojho webového

sídla má účastník konania uvedené cit.: ,,Spravujeme poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve
Slovenskej republiky a nakladáme s pozemkami neznámych vlastníkov.“ a v inej časti uvádza, že cit.:
„rieši výruby drevín podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení
neskorších predpisov na pozemkoch v správe a nakladaní fondu.“ K vecnej pôsobnosti žalobcu žalovanýuviedol, že žalobca je právnická osoba, ktorá podľa ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 31.03.2024 (ďalej aj ako „zákon č. 330/1991

Zb.“) svoju činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov vo verejnom záujme a z tejto
činnosti mu vznikajú práva a záväzky a zákon č. 150/2019 Z. z. je právnym predpisom, ktorý vlastníkovi
pozemkov ukladá povinnosti a ich presadenie je vo verejnom záujme. Žalovaný na základe uvedeného
usúdil, že žalobca na takýchto pozemkoch v rámci celej Slovenskej republiky nemá zabezpečený
manažment introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov ako mu to ukladá zákon č. 150/2019

Z. z.

6. Žalovaný sa tiež zaoberal priťažujúcimi a poľahčujúcimi okolnosťami, keď uviedol, že tesná blízkosť
vodohospodársky významného toku Hron, železničnej trate, cesty III. triedy č. 2492 a rýchlostná cesta
R1 vzdialená len 200 m od pozemkov, zvyšujú riziko šírenia inváznych nepôvodných druhov na veľké
vzdialenosti a rovnako to považuje za priťažujúcu okolnosť, ako aj neprejavený záujem zo strany

účastníka konania k náprave protiprávneho konania, ku ktorému dochádza na pozemkoch vo vlastníctve
Slovenskej republiky. Ako poľahčujúce okolnosti žalovaný vyhodnotil skutočnosti, že obec účastníka
konania neupozornila na miesta výskytu inváznych nepôvodných druhov a na jeho povinnosti a že zákon
č. 150/2019 Z. z. je pomerne novou právnou úpravou, ktorej implementácia vyžaduje čas aj prostriedky
a to nielen finančné, ale aj znalostné. Zároveň žalovaný uviedol, že na rozhodnutí prvostupňového

správneho orgánu uložiť účastníkovi konania pokutu vo výške 3000 eur sa prejavuje ako poľahčujúca
okolnosť jeho súčinnosť, ktorú poskytoval počas správneho konania aj konania, ktoré mu predchádzalo.

7. Žalovaný v závere napadnutého rozhodnutia zhrnul, že po preskúmaní všetkých podkladových
materiálov, ktoré sú súčasťou predložených administratívnych spisov a súvisiacich všeobecne

záväzných právnych predpisov dospel k záveru, že skutkový stav bol dostatočne zistený, bol preukázaný
správnym úradným postupom, pokuta aj opatrenia na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov
boli uložené zákonným rozhodnutím a účastník konania nevyvrátil a ani nespochybnil štátnym dozorom
zistené porušenie zákona č. 150/2019 Z. z.. Naopak, žalobca vo svojom odvolaní uviedol skutočnosti,
ktorými potvrdil zistenia Inšpekcie a jej záver, že si neplnil povinnosti odstraňovania inváznych

nepôvodných druhov. Žalobca nespochybňoval zistenie výskytu inváznych nepôvodných druhov na
kontrolovaných pozemkoch, avšak odmietal svoju zodpovednosť za tento stav. Slovenská republika,
rovnako ako celá Európska únia presadzuje cieľ odstrániť zo svojho územia invázne nepôvodné druhy.
Invázne nepôvodné druhy rastlín majú vďaka svojim vlastnostiam vysokú konkurenčnú schopnosť
voči ostatným druhom rastlín a úspešne potláčajú ich rast. Súčasne, majú veľmi málo prirodzených

nepriateľov (parazitov, chorôb). Preto na ich odstránenie je potrebný cielený ľudský zásah. Tým, že
žalobca ako účastník konania nepostupoval v súlade so zákonom č. 150/2019 Z. z., naplnil znaky
skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019
Z. z.. Podľa ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z. z. za iný správny delikt správny orgán
môže uložiť pokutu do 15 000 eur. Žalovaný tiež konštatoval, že prvostupňový správny orgán určil

výšku pokuty za zistené porušenie zákona č. 150/2019 Z. z. v celkovej výške 3000 eur zo zákonom
stanoveného rozpätia bližšie ku jeho dolnej hranici, pričom jej výšku dostatočne odôvodnil. Prvostupňový
správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadal najmä na závažnosť, rozsah a čas trvania protiprávneho
konania. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že účastník konania je právnická osoba, ktorá podľa
ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. svoju činnosť vykonáva vo verejnom záujme.

Žalovaný sa aj so zohľadnením týchto okolností stotožnil s uloženou výškou pokuty a považoval ju
za primeranú a dostatočnú a zodpovedajúcu zistenému protiprávnemu stavu a charakteru porušenia
zákona. Prvostupňový správny orgán pri jej určení plne rešpektoval subjektívne práva účastníka konania
a jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko spoľahlivo zistil skutkový stav veci, postupoval v zmysle
zásad riadneho zistenia materiálnej pravdy, keď svoje rozhodnutie založil na zhodnotení všetkých

dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí osobitne
venoval aj závažnosti porušenia zákona č. 150/2019 Z. z. spočívajúceho v tom, že šírenie inváznych
nepôvodných druhov patrí k najvážnejším problémom v súčasnej ochrane biodiverzity, pričom zdôraznil,
že invázne druhy nielen potláčajú druhovú rozmanitosť, ale menia fungovanie ekosystémov, znižujú
ich kapacitu poskytovať ekosystémové služby a doterajšie skúsenosti s týmito druhmi preukazujú, že

tie, ktoré sa rozšírili, veľmi dlho odolávajú najrôznejším, aj veľmi nákladným a vytrvalým metódam
odstraňovania. Podľa súčasnej Stratégie Európskej únie v oblasti biodiverzity invázne nepôvodné druhy
spôsobujú nielen veľké škody prírode a ekonomike, ale mnohé invázne nepôvodné druhy uľahčujú aj
vypuknutie nákaz a šírenie infekčných chorôb, ktoré predstavujú hrozbu pre ľudí a voľne žijúce živočíchya rastliny a bez účinných kontrolných opatrení sa bude miera invázie a s ňou spojené riziká pre našu
prírodu a ekonomiku ešte viac zvyšovať. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. účelom
tohto zákona je ustanoviť pravidlá pre prevenciu, zmiernenie a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov

introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby,
ako aj na ľudské zdravie, bezpečnosť a na hospodárstvo. Žalovaný dodal, že účastník konania, ktorý je
významným subjektom v Slovenskej republike má byť a nepochybne aj chce byť príkladom a šíriteľom
správnych postupov pri všetkých svojich činnostiach. A rovnako aj v prípade pochybenia, ktoré sa môže
stať z akéhokoľvek dôvodu, je potrebné závažnosť tohto pochybenia vyjadriť aj formou primeranej výšky

sankcie, ktorá je jedným z účinných nástrojov dôslednej všeobecnej prevencie podobných prípadov
v Slovenskej republike, s cieľom prispieť k minimalizácii nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia
inváznych nepôvodných druhov na ľudské zdravie, bezpečnosť a na hospodárstvo.

Správna žaloba – žalobné body

8. Správnou žalobou vo veci správneho trestania v zmysle ustanovenia § 194 a nasl. zákona č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), podanou
v zákonnej lehote, doplnenou podaním dňa 27.06.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a
vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho

posúdeniaveci(§191ods.1písm.c)SSP),nepreskúmateľnostirozhodnutiaprenezrozumiteľnosťalebo
nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. a) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), ako aj z dôvodu, že skutkový
stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore
s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). Zároveň si uplatnil

právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Žalobca v úvode správnej žaloby vymedzil predmet súdneho prieskumu, deklaroval splnenie
procesných podmienok konania a zhrnul priebeh administratívneho konania.

10.Žalobcanamietalnezákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovanéhoakoajjemupredchádzajúceho
prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa žalobcu správne orgány neposúdili riadne prenesenie
povinností vlastníka/správcu na užívateľa pozemku v rozpore so skutkovým vymedzením povinnosti
danej ust. § 3 ods. 2 prvej vety za bodkočiarkou zákona č. 150/2019 Z. z., kde je výslovne uvedené,
že ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má

užívateľ pozemku. Správne orgány sa uspokojili s konštatovaním, že žalobca nemá dotknuté pozemky
zmluvne prenechané do užívania obce ani iného subjektu. Vo vzťahu k dotknutým pozemkom z hľadiska
umiestneniapozemkovžalobcauviedol,žejenepochybné,žedotknutépozemkysúsúčasťouintravilánu
obce, v tesnej blízkosti vodohospodársky významného toku Hron, železničnej trate, cesty III. triedy č.
2492 a rýchlostnej cesty R1, ktorá je údajne vzdialená 200 m od pozemkov. Správny orgán to považuje to

len za priťažujúcu okolnosť. Žalovaný nebral do úvahy, nevykonal žiadne dôkazy a nevyhodnotil užívanie
pozemkov z hľadiska zákonom stanoveného ochranného pásma vodného toku a ochranného pásma
dráhy, ktorých dotknuté parcely a možné užívanie týchto pozemkov správcom dráh a správcom vodného
toku a obce resp. iných subjektov. Železničné ochranné pásma sú legislatívne ustanovené na účely
ochrany dráhy a na ochrany prevádzky na dráhe v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 513/2009 Z. z. “) ako
priestor po oboch stranách obvodu dráhy vymedzený zvislými plochami vedenými v určenej vzdialenosti
odhraniceobvodudráhy-preželezničnúdráhu60metrovodosikrajnejkoľaje,najmenejvšak30metrov
od vonkajšej hranice obvodu dráhy. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný

zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „vodný zákon“) správca vodného toku môže pri výkone
správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení užívať pobrežné pozemky. Pobrežnými
pozemkami v závislosti od druhu opevnenia brehu a druhu vegetácie pri vodohospodársky významnom
vodnom toku sú pozemky do 10 m od brehovej čiary. Žalovaný v konaní nesprávne posudzoval obec s
odkazom na zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení a posudzoval ju len ako nositeľa

povinnosti v zmysle § 14 zákona č. 150/2019 Z. z.

11. Žalobca ďalej poukázal na to, že pre účely poskytovania podpory a dotácie v oblasti
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Pôdohospodárska platobná agentúra (ďalej aj „PPA“) vedie systémidentifikácie poľnohospodárskych pozemkov (skratka LPIS) a je založený na báze dielov pôdnych
blokov (DPB), ktoré predstavujú poľnohospodárske plochy, na podklade ktorej si prijímatelia podpôr
zakresľujú hranice užívania v systéme GSAA a následne sú poberatelia podpôr k týmto pozemkom.

Dotknuté pozemky a lokalita sú začlenené do pôdneho bloku 3310/1. Prvostupňový správny orgán
ani žalovaný nevykonali žiadne dokazovanie ani z hľadiska užívania pozemkov žiadateľov o priame
podpory. Napriek tomu, že žalovaný konštatuje v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že zabezpečuje
zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, žalovaný nevykonal v rozpore s § 32 Správneho
poriadku a zásadou materiálnej pravdy žiadne dokazovanie vo vzťahu k užívaniu dotknutých pozemkov.

12. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný nerešpektovali platnú právnu úpravu - zákon č. 330/1991
Zb. a druhú časť zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva ako
osobitný zákon (lex specialis), v zmysle ktorého je upravené nakladanie s niektorými pozemkami a
oprávnenia fondu a správcu – nebral do úvahy zákonnú úpravu spôsobu konania žalobcu ako správcu.

13. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný zároveň neprihliadli na právnu úpravu činností Štátnej
ochrany prírody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z. a účel tohto zákona. Žalobca mal za to, že
vzhľadomšpecifickúsituáciu,žedotknutépozemkysúvovlastníctveštátu,činnosťžalobcujeosobitnými
zákonmi upravená a zákonodarca vytvoril štátny orgán – Štátnu ochranu prírody, ktorá má zákonom
upravené činnosti vrátane odstraňovania inváznych nepôvodných druhov v súlade s § 3 ods. 7 a §

15 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/2019 Z. z., javí sa za vhodnejšie naplniť účel zákona t.j. prevenciu,
zmiernenie a minimalizáciu nepriaznivých vplyvov introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov
na biodiverzitu prostredníctvom Štátnej ochrany prírody a nie prostredníctvom nariadenia opatrení,
ktoré nespadajú do činnosti žalobcu ako správcu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve štátu
a prostredníctvom uloženia pokuty, ktorú v zmysle § 21 ods. 3 zákon č. 150/2019 Z. z. správny orgán

môže, ale nemusí uložiť. Prvostupňový správny orgán ani žalovaný za účelom zistenia skutkového stavu
nevyžiadali odborné stanovisko a nezistili, či v tejto lokalite v blízkosti vodného toku je možné vykonať
odstránenie inváznych druhov rastlín spôsobom daným vyhláškou Ministerstva životného prostredia SR
č. 450/2019.

14. Žalovaný podľa žalobcu pri vydaní napadnutého rozhodnutia nepostupoval objektívne, v súlade so
zásadou materiálnej pravdy a jeho konanie v rozhodovacom procese vykazuje znaky arbitrárnosti, preto
neboli splnené podmienky pre uloženie pokuty a opatrení.

15. Žalobca tiež namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, z dôvodu, že

prvostupňové rozhodnutie, ani napadnuté rozhodnutie neobsahujú žiadne odôvodnenie vo vzťahu k
výroku II. rozhodnutia, v zmysle ktorého nariadil žalobcovi podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č.
150/2019 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z. vykonať opatrenia
na zabezpečenie dodržiavania povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z.

16. Žalovaný ako odvolací orgán uviedol nanovo poľahčujúce okolnosti, ale výška pokuty bola uložená
prvostupňovým správnym orgánom vo výške 3000 Eur so zohľadnením len priťažujúcich okolností.
Prvostupňový správny orgán žiadne poľahčujúce okolnosti neuviedol a zohľadnenie poľahčujúcich
okolností pri určení výšky pokuty absentuje. Takto určená pokuta je nepreskúmateľná.

17. Žalobca vzhliadol zmätočnosť a nejasnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v tom, či
bola pokuta uložená vlastníkovi alebo správcovi, nakoľko prvostupňový správny orgán uložil povinnosti
žalobcovi ako správcovi dotknutých pozemkov, hoci v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
poukazuje aj na čl. 20 Ústavy SR, v zmysle ktorého výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať
ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom

a žalovaný v napadnutom rozhodnutí k odvolacej námietke žalobcu uviedol, že: „.....táto skutočnosť de
jure nevylučuje povinnosť účastníka konania odstraňovať z pozemkov invázne nepôvodné druhy, keďže
je to výkon starostlivosti riadneho hospodára a vo verejnom záujme a zákon č. 150/2019 Z. z. vlastníkovi
vecne aj procesne túto povinnosť upravuje“. Žalobca ako správca nie je vlastníkom spravovaných
pozemkov.

18. Žalovaný argumentoval s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/162/2012,
avšak v danom prípade sa podľa žalobcu nejedná o prameň judikatúry, ale ide o rozhodnutie jednéhoodvolacieho súdu v individuálnej právnej veci; naviac obsah tohto rozhodnutia nesúvisí s prejednávanou
vecou. Takéto odôvodnenie nemá podľa žalobcu oporu v zákone.

19. Na margo povinností obcí žalovaný konštatoval, že nie je možné vyvodiť, že povinnosti odstraňovať
invázne druhy rastlín má obec. K povinnosti obce podľa § 14 zákona č. 150/2019 Z.z. upozorňovať
na miesta výskytu inváznych druhov žalovaný zaujal stanovisko, že nesplnenie tejto povinnosti obce
považuje za poľahčujúcu okolnosť s odôvodením, že táto povinnosť je pomerne novou právnou úpravou
(pričom zákon je účinný od 01.08.2019), ktorej implementácia si vyžaduje čas aj prostriedky nielen

finančné ale aj znalostné. Takýto postoj žalovaného - „obhajoba“ porušenia povinnosti obce neobstojí a
takúto úvahu považuje Žalobca za svojvoľnú. Nad rámec zákona správny orgán poukázal na webové
sídlo žalobcu, na ktorom informuje, že „rieši výruby drevín“ podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2022 Z.
z. o ochrane prírody a krajiny, táto informácia však nijak nesúvisí s prejednávanou vecou a takého
odôvodnenie rozhodnutia je zmätočné a nejasné.

20. Kvalifikované odôvodnenie a zákonom dovolená správna úvaha žalovaného nemôže byť ľubovoľná
úvaha. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje zrozumiteľné, presvedčivé a
preskúmateľné odôvodnenie, v dôsledku čoho došlo k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
Žalovaný mal preveriť, či prvostupňový správny orgán na zistený skutkový stav správne použil
hmotnoprávnepredpisy.Žalovanýmalpovinnosťhodnotiťkvaliturozhodnutiainšpekcienielenzhľadiska

jeho zákonnosti, ale aj z hľadiska jeho správnosti. V závislosti od výsledku zistení v rámci preskúmania
konkrétneho rozhodnutia, bol žalovaný povinný rozhodnúť v intenciách ustanovení § 59 ods. 2 alebo §
59 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa žalobcu odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov nenapĺňa
obsah ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku a neposkytuje skutkovú a právnu oporu výrokovej
časti rozhodnutia, nakoľko žalovaný v ňom neuviedol na základe akej správnej úvahy dospel k danému

záveru a náležitým spôsobom svoju správnu právnu úvahu neodôvodnil, teda, že na základe akých
zistení dospel k rozhodnutiu o uložení povinnosti vo výrokovej časti. Účelom odôvodnenia je totiž zhrnúť
a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre výrok rozhodnutia. Odôvodnenie má poskytovať
skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné
rozhodnutie nemožno vecne preskúmať. Nemožno sa teda zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci,

pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstojí po formálnej stránke (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3Sžfk/2/2020 zo dňa 09.12.2021, Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/10/2019
zo dňa 14.08.2019).

21. Žalobca v závere správnej žaloby namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadami § 3 ods.

1, 2 a 4 Správneho poriadku tým, že v prejednávanej veci nekonal so správcom vodného toku, správcom
dráh, obcou, PPA ani Štátnou ochranou prírody a nepoužil v záujme zamedzenia šírenia inváznych
druhov najvhodnejšie prostriedky na naplnenie účelu zákona a zmyslu správneho konania. V zmysle
judikatúry najvyšších súdnych autorít sa má v takýchto prípadoch výklad právnych noriem realizovať v
prospech výkonu práv a slobôd osoby, t.j. účastníka správneho konania (napr. rozhodnutia Ústavného

súdu SR: II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, podobne aj I. ÚS 252/07): „Zo zásady ústavne
konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý
zabezpečíplnohodnotnú,resp.plnohodnotnejšiurealizáciouústavougarantovanýchprávfyzickýchosôb
a právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne

normy v prospech realizácie ústavou garantovaných práv a slobôd...“ Žalobca mal za to, že napadnuté
rozhodnutie je nezákonné a vychádza z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a je
vydané v rozpore s § 3, § 32 a § 34 ods. 5,6, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a uloženie pokuty
o výške 3000 Eur za neprimerané a nariadenie výkonu opatrení za nesprávne.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

22. Žalovaný sa vyjadril k podanej správnej žalobe žalobcu, pričom navrhol, aby ju súd ako nedôvodnú
a neopodstatnenú zamietol, nakoľko trval na všetkých argumentoch a vyjadreniach uvedených v
napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí. Mal za to, že správne orgány pri

rozhodovaní o uložení pokuty postupovali v súlade a v medziach ustanovených zákonom č. 150/2019
Z. z., Správnym poriadkom a príslušnými právnymi predpismi, ako aj zásadami, ktorými sa celé správne
konanie riadi, pričom rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo zo správneho vecného a právneho
posúdenia veci.23. K námietke žalobcu, že nie je zodpovedným subjektom za spáchanie iného správneho deliktu
podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., žalovaný poukázal na znenie

ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. s tým, že subjektom iného správneho deliktu podľa
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. je alternatívne vlastník, správca pozemku
alebo užívateľ pozemku, ktorý je povinný odstraňovať z pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené v
národnom zozname alebo v zozname Európskej únie. Zákonodarca v prípade zákona č. 150/2019 Z. z.
pamätal aj na také prípady, kedy má jedna nehnuteľnosť vlastníka pozemku ako aj správcu pozemku.

Štandardne takéto situácie vznikajú pri vlastníctve nehnuteľností Slovenskou republikou, ale napr. aj
v prípade vlastníctva nehnuteľností hlavným mestom, kedy môžu byť nehnuteľnosti v správe mestskej
časti. Žalovaný poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným je nesporné, že nehnuteľnosti vedené
na parcele registra E katastra nehnuteľností č. 611/1 v katastrálnom území A. B. sú vo vlastníctve
Slovenskej republiky, pričom ich spravuje práve žalobca. Nakoľko nehnuteľnosť (vedená na parcele
registra E katastra nehnuteľností č. 611/1 v katastrálnom území A. B.), na ktorej došlo k protiprávnej

činnosti je v správe žalobcu, pričom zo zistených skutočností nevyplynulo užívanie nehnuteľností inou
osobou, subjektom zodpovedným za zistený protiprávny stav je v súlade s ustanovením § 21 ods. 1
písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. práve žalobca. Práve ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019
Z. z. dôrazne rozlíšilo vlastníka od správcu, pričom v prípade, ak nehnuteľnosť je v správe určitej
osoby, zodpovednosť za túto nehnuteľnosť nesie správca. Zodpovednosť správca nehnuteľnosti za

prejednávaný správny delikt nenesie len v prípade, ak by daná nehnuteľnosť bola preukázateľne v
užívaní inej osoby.

24. K argumentácii žalobcu, podľa ktorej subjektom zodpovedným za prejednávaný správny delikt môže
byť správca vodného toku, žalovaný s poukazom na ust. § 49 ods. 2 vodného zákona uviedol, že vodný

zákon upravuje kompetenciu správcovi vodného toku na užívanie pobrežných pozemkov v súvislosti
so správou vodného toku alebo vodných stavieb či zariadení, avšak neumožňuje správcovi vodného
toku neobmedzené užívanie jemu nepatriacich pozemkov. Navyše kompetencia správcovi vodného
toku na užívanie pobrežných pozemkov je daná slovom „môže“, teda nie je nevyhnutné, aby takéto
pozemky užíval. Správa vodných tokov môže v sebe zahŕňať odstraňovanie určitých porastov, ktoré

môžu nepriaznivo zasahovať do vodného toku, avšak správa vodných tokov (podľa § 48 ods. 1 vodného
zákona) sa nezameriava na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín, nakoľko skutočnosť,
že ide o invázny nepôvodný druh rastliny sama o sebe nemusí ovplyvniť vodný tok.

25. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, podľa ktorej subjektom zodpovedným za prejednávaný správny

delikt môže byť prevádzkovateľ dráhy, žalovaný s poukazom na ust. § 5 ods. 1 a § 6 ods. 2 a 3
zákona o dráhach uviedol, že z týchto ustanovení vyplývajú povinnosti subjektom s právnym vzťahom
k pozemkom, ktoré tvoria ochranné pásmo dráhy, avšak žiadne z ustanovení predmetného zákona
neupravuje kompetenciu prevádzkovateľa dráhy na užívanie týchto pozemkov. Prevádzkovateľ dráhy
nemôže byť v zmysle uvedeného zodpovedným subjektom za neodstránenie inváznych nepôvodných

druhov rastlín, nakoľko nemá právny vzťah k týmto pozemkom a zároveň nemá ani povinnosť ako ani
oprávnenie užívať a spravovať pozemky, ktoré sú v ochrannom pásme dráhy.

26. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu, podľa ktorej je orgánom určeným na odstraňovanie inváznych
nepôvodných druhov rastlín v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) v spojení s § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019

Z. z. Štátna ochrana prírody, žalovaný uviedol, že tieto ustanovenia upravujú právomoc Štátnej ochrany
prírody na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín, pričom ustanovenie § 3 ods. 7 zákona
č. 150/2019 Z. z. upravilo okrem iných subjektov uvedených v ustanovení § 3 zákona č. 150/2019 Z. z.
možnosť Štátnej ochrany prírody odstrániť invázne nepôvodne druhy rastlín, o ktorých má vedomosť,
avšak predmetné ustanovenie nijakým spôsobom nezasahuje do povinností iných subjektov, teda ani

subjektov uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Ustanovenia § 3 ods. 2 zákona
č. 150/2019 Z. z. a § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. stoja popri sebe, pričom kým v prípade § 3
ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. ide o povinnosť vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku, v prípade
ustanovenia § 3 ods. 7 zákona č. 150/2019 Z. z. ide o oprávnenie - možnosť, teda nie povinnosť
Štátnej ochrany prírody. Z uvedeného je teda zrejmé, že zodpovednosť za neodstránenie inváznych

nepôvodných druhov rastlín na pozemkoch v správe Slovenského pozemkového fondu nemôže niesť
Štátna ochrana prírody, nakoľko tá nemá povinnosť odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín a
zároveň nespadá ani do zodpovednostných subjektov uvedených v ustanovení § 3 ods. 2 zákona č.
150/2019 Z. z., a teda nie je ani vlastníkom, správcom či užívateľom pozemkov.27. Na základe uvedeného možno podľa žalovaného zhrnúť, že povinnosť v zmysle ustanovenia
§ 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. má alternatívne vlastník, správca alebo užívateľ pozemku,

pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom prejednávaného
konania nie je v užívaní inej osoby ako je vlastník, resp. správca nehnuteľnosti, a zároveň ani žalobca
nevedel preukázať, že pozemky, ktoré spravuje sú v užívaní inej osoby; nakoľko nehnuteľnosť, ktorá je
predmetom prejednávaného konania je v správe žalobcu a nie je v užívaní inej osoby, zodpovednosť
za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. nemôže niesť vlastník

pozemku; zodpovednosť za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.
z. nemôže niesť ani iný subjekt, ktorý má v zmysle osobitných právnych predpisov určité oprávnenia v
súvislosti s výkonom ich činností.

28. K námietke absencie odôvodnenia uložených opatrení žalovaný uviedol, že z napadnutého
rozhodnutia ako aj z prvostupňového rozhodnutia, či vykonaného štátneho dozoru vyplynulo zistenie, že

žalobca si nesplnil zákonom č. 150/2019 Z. z. stanovené povinnosti, pričom táto skutočnosť bola riadne
odôvodnená. Nariadenie vykonania opatrení na splnenie zákonných povinností, vyplýva Slovenskej
inšpekcii životného prostredia priamo zo znenia ustanovenia§ 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z.,
pričom samotným nariadením splnenia zákonnej povinnosti nevyplýva žalobcovi žiadna nová povinnosť,
nakoľko táto je daná samotným znením ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. Dôvodnosť

uloženia opatrenia je daná priamo zistením protiprávneho stavu, teda zistením, že kontrolovaný subjekt
si nesplnil svoje povinnosti. Skutok bol zistený riadne, pričom jeho zistenie bolo riadne zdokumentované
a náležite odôvodnené.

29. K námietke o nezohľadnení poľahčujúcich okolností prvostupňovým správnym orgánom

v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že konanie na prvostupňovom správnom orgáne a
odvolacom správnom orgáne tvorí jeden celok, pričom odvolací správny orgán je oprávnený doplniť
odôvodnenie správneho rozhodnutia. Hoci odvolací orgán doplnil aj poľahčujúcu okolnosť, predmetná
skutočnosť nespôsobila zmenu vo výške stanovenej pokuty. Žalovaný zároveň dodal, že správne
konanie tvorí jeden celok, a na rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov je nutné nazerať vo

vzájomných súvislostiach. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach vyhodnotili všetky skutočnosti ako
celok a vo vzájomnej jednote presne tak, ako to právny poriadok od nich vyžaduje.

30. Žalovaný ďalej vo vzťahu k námietke zmätočnosti odôvodnenia, ktorá mala spočívať v tom, že
z citácie žalovaného v napadnutom rozhodnutí nebolo jasné, či bola pokuta uložená žalobcovi ako

vlastníkovialeboakosprávcovi,uviedol,žepredmetnáskutočnosťnemávplyvnaznenieustanovenia§3
ods.2zákonač.150/2019Z.z.azobsahuprvostupňovéhorozhodnutiaakoajnapadnutéhorozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že žalobca je správcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom prejednávaného
konania, pričom jedna chyba v písaní nemá vplyv na túto skutočnosť. Predmetná skutočnosť nemôže
spôsobiť zmätočnosť, ako ani nezákonnosť napádaného rozhodnutia, nakoľko na rozhodnutie je

potrebné nazerať ako na jeden celok.

31. Žalovaný poukázal na to, že zákonodarca dal správnemu orgánu právo rozhodnúť o tom, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré nie. Taktiež ustanovenie § 32 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku priznáva
výsostné právo správnemu orgánu viesť dokazovanie a spôsob zisťovania podkladov, ktoré považuje za

dôležitépreriadnerozhodnutievoveci.PredmetnépotvrdzujeajRozsudokNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, sp. zn. 8Szd/1/2011 zo dňa 22.03.2012. Správne orgány teda môžu vo svojom rozhodnutí
prihliadnuť na dôkazy, ktoré sám považujú za vhodné.

32. V prípade ustanovenia § 14 zákona č. 150/2019 Z. z. má obec povinnosť informovať o výskyte

inváznych nepôvodných druhoch rastlín až po predchádzajúcom oznámení Štátnej ochrany prírody
o výskyte inváznych druhov nepôvodných druhov rastlín. Zároveň druhá veta odseku 1 uvádza
možnosť upozorňovať vlastníkov, správcov či užívateľov aj na základe vlastného zistenia. Uvedené
teda znamená, že obec nemá povinnosť zisťovať, či sa na jej území nachádzajú invázne nepôvodné
druhy rastlín a iniciatívne o tom informovať vlastníkov, správcov či užívateľov. Navyše, ak by aj obec

mala takúto povinnosť (čo nemá) predmetná skutočnosť by nemala vplyv na vyvodenie zodpovednosti
vlastníkovi, správcovi či užívateľovi za porušenie povinnosti podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č.
150/2019 Z. z.33. K odkazu na webovú stránku žalobcu žalovaný uviedol, že ustanovenie § 34 ods. 1 Správneho
poriadku oprávňuje použiť pri argumentácii aj informácie z webového sídla Slovenského pozemkového
fondu, čo sú verejne prístupné informácie a zároveň uviedol, že tým chcel poukázať na analógiu vo

vzťahu k ustanoveniu § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., nakoľko medzi povinnosťami podľa zákona
č. 543/2002 Z. z. a povinnosťami podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. je vidieť
určitú podobnosť. Ak žalobca priznáva určité povinnosti, ktoré mu vznikajú v súvislosti so správou
nehnuteľností podľa zákona č. 543/2002 Z. z., mal by rovnako akceptovať aj svoje povinnosti podľa
zákona č. 150/2019 Z. z., nakoľko oba zákony riešia povinnosti alternatívne vlastníkov, správcov či

užívateľov nehnuteľností vo vzťahu k výskytu určitých rastlín.

34. Žalobcova argumentácia ohľadom porušenia základných zásad správneho konania podľa
žalovaného neobstojí, nakoľko žalobca neuviedol, ktoré konkrétne zásady boli údajne činnosťou
žalovaného porušené. Hoci sa žalobca podľa žalovaného snaží zbaviť svojej zodpovednosti tým, že
hľadá iné subjekty, ktoré by mohli niesť zodpovednosť za porušenie jeho povinnosti, jeho argumentácia

a názory nemajú oporu tak v zákone č. 150/2019 Z. z. ako ani v iných právnych predpisoch. Zo
znenia zákona č. 150/2019 Z. z. jednoznačne vyplynula povinnosť alternatívne vlastníkovi, správcovi či
užívateľovi, a preto nebol žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán povinný konať s inými subjektmi,
na ktoré poukazuje žalobca.

35. K výške uloženej pokuty sa žalovaný vyjadril v rámci napádaného rozhodnutia. Žalovaný ako aj
prvostupňový správny orgán uviedli akými úvahami sa riadili pri určovaní výšky pokuty, pričom uviedli
poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti. Žalovaný považuje výšku uloženej pokuty za náležitú a
riadne zdôvodnenú. Výška sankcie je primeraná k povahe spáchaného skutku a zodpovedá závažnosti
spáchaného deliktu. Pokiaľ ide o samotnú výšku uloženej pokuty má žalovaný za to, že výška uloženej

pokuty je zákonná, nevybočuje z medzí stanovených zákonom a je riadne odôvodnená. Výška uloženej
sankcie je vecou voľnej úvahy, pričom poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 5Sžo/11/2013.

36. Žalovaný mal za to, že bolo preukázané naplnenie znakov skutkovej podstaty iného správneho

deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. Objektom iného správneho
deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. je ochrana pozemkov pred
šírením inváznych nepôvodných druhov živočíchov, rastlín, húb a mikroorganizmov. Objektívna stránka
iného správneho deliktu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. spočíva
v neodstraňovaní alebo v odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov živočíchov, rastlín, húb a

mikroorganizmov iným spôsobom ako stanovila vyhláška č. 450/2019 Z. z. Subjektom iného správneho
deliktu je v prejednávanom prípade správca pozemkov, nakoľko nebolo preukázané užívanie pozemkov
inou osobou.

37. Žalovaný na záver vyjadrenia uviedol, že v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku

považuje rozhodnutie za preskúmateľné a riadne odôvodnené. Žalovaný sa riadne vysporiadal so
všetkými námietkami, ktoré boli predmetom odvolacieho konania, pričom náležite zdôvodnil, prečo
argumentáciu žalobcu nepovažuje za relevantnú. Žalovaný postupoval pri rozhodovaní v súlade s
princípom materiálnej pravdy, vyjadreným v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku, ktorého
podstatou je spoľahlivo zistený stav, ktorý by mal byť podmienkou každého rozhodnutia. Žalovaný

(resp. prvostupňový správny orgán) v odôvodnení rozhodnutia riadne popísal zistený skutkový stav veci,
pričom určil, ktoré konkrétne ustanovenia zákona č. 150/2019 Z. z. boli konaním žalobcu porušené.
Odôvodnenie rozhodnutia taktiež obsahuje kvalifikáciu skutku (skutkov), ktorého sa žalobca dopustil.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

38. V replike žalobca uviedol, že na podanej správnej žalobe trvá a nestotožňuje sa s názorom
žalovaného, že povinnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. má žalobca ako správca dotknutých
nehnuteľností bez toho, aby žalovaný v správnom konaní riadne posúdil a riadne vykonal dokazovanie
vo veci užívania dotknutých nehnuteľností. Ak žalovaný uviedol, že správca vodného toku má v zmysle §

49 ods. 2, § 48 vodného zákona možnosť užívať pobrežné pozemky a môže odstraňovať určité porasty,
ktoré môžu nepriaznivo zasahovať do vodného toku, pričom odstraňovanie inváznych nepôvodných
druhov rastlín nemusí sama o sebe ovplyvniť vodný tok, takéto tvrdenia žalovaného neobstoja a tieto
skutočnosti neboli predmetom posudzovania v správnom konaní. Rovnako tak tvrdenie žalovaného,že zákon o dráhach neupravuje kompetenciu prevádzkovateľa dráhy na užívanie týchto pozemkov a
preto prevádzkovateľ dráhy nemôže byť zodpovedný za neodstránenie inváznych nepôvodných druhov
rastlín, neobstojí. Pokiaľ žalovaný vykladá platnú právnu úpravu - lex specialis - správy vodných tokov

a správy dráh tak, že vylučuje týchto správcov ako užívateľov a nositeľov povinnosti, ktorá vyplýva z
ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z. inváznych nepôvodných druhov rastlín, žalobca mal za
to, že rovnaký náhľad má mať aj na platnú právnu úpravu správy pozemkov žalobcu, na ktorú žalobca
poukazuje (§ 34 zákona č. 330/1991 Zb., zákona č. 180/1995 Z.z.). Žalobca trval na nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia, vo veci žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie k užívateľovi pozemku,

hoci takéto dokazovanie je nevyhnutné pred určením nositeľa zodpovednosti v zmysle § 3 ods. 2
zákona č. 150/2019 Z. z. Žalobca uviedol, že nie je sporné, že v rámci upravenej právomoci Štátnej
ochrany prírody na odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov rastlín ide o možnosť, nie povinnosť
odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín. Žalobca zotrval na tom, že výrok II. rozhodnutia musí byť
odôvodnený a tejto povinnosti žalovaného nezbavuje ani znenie § 16 ods. 15 zák. č. 150/2019 Z. z.,
na ktorý žalovaný poukázal. Rozhodnutie žalovaného považoval žalobca naďalej za nezrozumiteľné,

nepreskúmateľné, odôvodnenie za nedostatočné, zmätočné a nepresvedčivé. Pokiaľ žalovaný namietal,
že žalobca neuviedol, aké konkrétne zásady správneho konania boli porušené, tak poukazujeme na
obsah žaloby, v ktorej uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku
tým, že vo veci nekonal so správcom vodného toku, správcom dráh, obcou, PPA ani Štátnou ochranou
prírody a nepoužil najvhodnejšie prostriedky na naplnenie účelu zákona a zmyslu správneho konania v

záujme zamedzenia šírenia inváznych druhov.

Vyjadrenie žalovaného (duplika)

39. V duplike žalovaný zotrval na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Mal za to, že žalobca neuviedol v

replike nové argumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalovaného. Žalovaný preto zotrval na
svojom návrhu, aby správny súd správnu žalobu zamietol.

40. Duplika žalovaného bola žalobcovi doručená na vedomie dňa 29.01.2025

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

41. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci nežiadali nariadenie
pojednávania, ani správny súd nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP,
preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa

21.01.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej
tabuli a na webovej stránke správneho súdu od 02.12.2025 do 22.01.2026.

42. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, a to nielen v

rozsahu a z dôvodov správnej žaloby, ale aj v rozsahu ustanovenia § 195 SSP, pretože ide o správnu
žalobu vo veci správneho trestania. Správny súd nezistil dôvodnosť žalobných námietok a ani iné vady
a nedostatky v postupe a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy v zmysle § 195 SSP, preto správnu
žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

43. Podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z.z. sa iného správneho deliktu dopustí fyzická osoba
– podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4.

44. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z.z. vlastník alebo správca pozemku sú povinní za podmienok
a spôsobom, ktoré ustanoví ministerstvo vykonávacím predpisom, odstraňovať zo svojho pozemku

invázne nepôvodné druhy uvedené v národnom zozname alebo v zozname Európskej únie okrem
druhov podľa odsekov 3 a 4 a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu; ak je pozemok
v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku, tieto povinnosti má užívateľ pozemku. Ak
ide o výskyt inváznych nepôvodných druhov rastlín uvedených v národnom zozname alebo v zozname
Európskej únie na lesných pozemkoch, povinnosti podľa prvej vety plní obhospodarovateľ lesa pri

činnostiach vykonávaných v rámci bežného hospodárenia v lesoch 20) a pri činnostiach vykonávaných
v rámci plnenia opatrení určených akčným plánom (§ 6 ods. 1).45. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z.z. za iný správny delikt podľa odseku 1 písm. b), e) a g)
inšpekcia alebo okresný úrad môže uložiť pokutu do 15 000 eur.

46. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 150/2019 Z.z. pokutu možno uložiť do piatich rokov odo dňa, keď sa
fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba dopustila iného správneho deliktu podľa odseku 1.

47. Podľa § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z.z. sa pri určovaní výšky pokuty prihliada na závažnosť
a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu konaniu, a opakovanie

protiprávneho konania.

48. Podľa § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z.z. je v rozhodnutí o pokute možné povinnému nariadiť, aby
v určenej lehote vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 a 16. Ak povinný opatrenia podľa prvej vety v
určenej lehote nevykoná, je možné mu uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku uloženej pokuty,
a to aj opakovane.

49. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 150/2019 Z.z. sa na konanie podľa tohto zákona vzťahuje Správny
poriadok okrem § 2 ods. 9, § 3 ods. 5, § 11 ods. 5, § 16 ods. 2 písm. j) a ods. 15.

50. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 330/1991 Zb. sa zriaďuje Slovenský pozemkový fond (ďalej len

„pozemkový fond“). Pozemkový fond je právnická osoba a zapisuje sa do podnikového registra. Sídlom
pozemkového fondu je Bratislava. Pozemkový fond môže zriaďovať organizačné útvary a určovať ich
sídla.

51. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. nie je pozemkový fond zriadený na podnikanie. Svoju

činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov21a) (odkaz na zákon č. 229/1991 Zb.
zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov) vo verejnom záujme a z tejto činnosti mu vznikajú
práva a záväzky.

52. Podľa § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. Pozemkový fond spravuje poľnohospodárske
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom22) (odkaz na § 17 ods. 1
zákona č. 229/1991 Zb.) a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným
predpisom.Pozemkovýfondnakladáspozemkami,ktorýchvlastníkniejeznámyokrempozemkov,ktoré
sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Postup

pozemkového fondu pri prenajímaní a skončení nájmu, predaji, zámene a nadobúdaní nehnuteľností
pozemkovým fondom a kritériá pre určovanie výšky nájomného pri prenajímaní nehnuteľností
pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.

53. Podľa § 1 ods. 1 až 3 zákona č. 229/1991 Zb.; Zákon sa vzťahuje na a) pôdu, ktorá tvorí

poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na
pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len „pôda“), b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné
stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a
hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu
vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v §

20. (2) Zákon upravuje práva a povinnosti vlastníkov, pôvodných vlastníkov, užívateľov a nájomcov pôdy,
ako aj pôsobnosť štátu pri úprave vlastníckych a užívacích práv k pozemkom. (3) Pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak, spravujú sa právne vzťahy k majetku uvedenému v odseku 1 osobitnými predpismi.

54. Podľa § 17 ods. 1 až 5 zákona č. 229/1991 Zb.; Nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu uvedené v § 1 ods.

1 spravuje právnická osoba zriadená zákonom (ďalej len „pozemkový fond“) s výnimkou a) pozemkov,1.
na ktorých sa nachádza cintorín, 2. ktoré sú určené na obranu štátu, 3. ktoré sú chránené podľa
osobitných predpisov, 4. ktoré sú súčasťou lesného pôdneho fondu, 5. podľa osobitného predpisu,16aa)
(odkaz na § 5 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu
v znení zákona č. 72/1999 Z. z.) 6. na ktorých hospodária Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik,

Závodisko, štátny podnik Bratislava, Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske
služby Slovenskej republiky, štátny podnik a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, 7. ktoré spravuje
organizácia ochrany prírody a krajiny, b) nehnuteľností uvedených v § 1 ods. 1 písm. b) a c), s
ktorými hospodári Národný žrebčín Topoľčianky, štátny podnik, a Závodisko, štátny podnik Bratislava,Agrokomplex – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, Plemenárske služby Slovenskej republiky, štátny
podnik a LESY Slovenskej republiky, štátny podnik a ktoré spravuje organizácia ochrany prírody a
krajiny, c) pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, a nehnuteľností

podľa § 1 ods. 1, s ktorými na území bývalého Vojenského obvodu Javorina hospodária Vojenské
lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik. (2) Pozemkový fond nespravuje obytné budovy,
hospodárske budovy a iné stavby slúžiace lesnej výrobe alebo vodnému hospodárstvu, ktoré s ňou
súvisiaaktoréspravujúprávnickéosobypodľaosobitnéhopredpisu.(3)Pokiaľtentozákonneustanovuje
inak, postupuje pozemkový fond pri prevode nehnuteľného majetku štátu podľa osobitných predpisov.

Do schválenia privatizačného projektu alebo v súlade s ním môže pozemkový fond nehnuteľný majetok
dať do užívania iným osobám. (4) Ak má o nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu záujem viac fyzických
osôb, majú prednosť pri postupe podľa odseku 2 doterajší užívatelia a ďalej samostatne hospodáriaci
roľníci. Z ostatných záujemcov majú prednosť osoby trvale bývajúce v obci, v ktorej katastrálnom území
sú nehnuteľnosti. (5) Pri pochybnostiach o tom, či ide o nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,
rozhodujú príslušné ústredné orgány štátnej správy republiky.

55.Podľa§16ods.1až4zákonač.180/1995Z.z.;Fondnakladápodľatohtozákonaapodľaosobitných
predpisov30)(odkaznazákonč.229/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisov;ZákonSlovenskejnárodnej
rady č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v
osobitnom predpise32) (odkaz na § 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov) a v § 14

ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), c) ktorých
vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a
v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak ak ide o lesné pozemky, obdobne postupuje
správca. (2) Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje
vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca. (3) Fond nakladá

s pozemkami uvedenými v odseku 1 písm. a) a b) na základe údajov katastra nehnuteľností. (4) Fond
zapisuje do registra katastra nehnuteľností pozemky uvedené v odseku 1 písm. a) aj na základe inak
preukázaného vlastníctva štátu.

56. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým podľa § 21 ods. 1 písm. b)
v spojení s ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie
šírenia inváznych nepôvodných druhov a o zmene a doplnení niektorých zákonov uložil žalobcovi
pokutu vo výške 3000 eur za porušenie povinností podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019
Z. z., ktorého sa žalobca ako účastník konania dopustil tým, že ako správca pozemkov vo vlastníctve

Slovenskej republiky na parcele č. 610/2 v k.ú. A. B. a na parcele č. 611/1 v k.ú. A. B., žiadnym
zo spôsobov odstraňovania ustanovených vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky č. 450/2019 Z. z. neodstraňoval z uvedených pozemkov invázne nepôvodné druhy Fallopia
japonica (pohánkovec japonský) a Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská), ktoré sú podľa Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov

vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky uvedené v národnom zozname, a nestaral sa o uvedené
pozemky tak, aby sa zamedzilo ich šíreniu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., čo bolo zistené vykonaným štátnym dozorom
dňa 05.09.2023. Prvostupňovým rozhodnutím podľa ustanovenia § 21 ods. 8 zákona č. 150/2019 Z.
z. v nadväznosti na ustanovenie § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z. z. prvostupňový správny orgán

zároveň nariadil žalobcovi (i) do 30.06.2024 vykonať opatrenia na zabezpečenie dodržiavania povinnosti
podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého sú vlastník alebo správca
pozemku povinní za podmienok a spôsobom ustanoveným vyhláškou Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 450/2019 Z. z. ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania
inváznych nepôvodných druhov, odstraňovať zo svojho pozemku invázne nepôvodné druhy uvedené

v národnom zozname alebo zozname Európskej únie a starať sa o pozemok tak, aby sa zamedzilo
ich šíreniu; (ii) do 10 pracovných dní od vykonania opatrení predložiť Slovenskej inšpekcii životného
prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, písomnú správu o splnení opatrení podľa
ustanovenia § 16 ods. 18 zákona č. 150/2019 Z. z.

57. Správny súd na úvod uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na predmetných
pozemkoch (na parcele č. 610/2 v k.ú. A. B. a na parcele č. 611/1 v k.ú. A. B.), ktoré sú podľa
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vo vlastníctve Slovenskej republiky a ktorých správcom je žalobca,
sa v čase vykonania štátneho dozoru dňa 05.09.2023 nachádzali invázne nepôvodné druhy Fallopiajaponica (pohánkovec japonský) a Solidago canadensis (zlatobyľ kanadská), ktoré sú podľa nariadenia
vlády SR č. 449/2019 Z. z. uvedené v národnom zozname. Tieto skutočnosti vyplývali aj z protokolu
štátneho dozoru, ktorý sa nachádza v administratívnom spise. Sporným bolo, či správne orgány zistili

skutkový stav dostatočne na vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi za iný
správny delikt podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z., resp. či žalobca
ako správca predmetných nehnuteľností bol nositeľom povinnosti ustanovenej v § 3 ods. 2 zákona
č. 150/2019 Z. z. alebo či došlo k preneseniu tejto povinnosti na užívateľa(ov) pozemkov podľa § 3
ods. 1 veta za bodkočiarkou zákona č. 150/2019 Z. z.. Žalobca v tejto súvislosti namietal nezákonnosť

rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu správnymi orgánmi
ohľadom užívateľov predmetných pozemkov, nakoľko mal za to, že správne orgány nevyhodnotili
užívanie pozemkov z hľadiska zákonom stanoveného ochranného pásma vodného toku a ochranného
pásma dráhy. Z dikcie zákona č. 150/2019 Z. z. vyplýva, že iného správneho deliktu podľa § 21 ods.
1 písm. b) zákona č. 150/2019 Z. z. sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak
nesplní povinnosť podľa § 3 ods. 1 až 4, pričom z ustanovenia § 3 ods. 2 tohto zákona jednoznačne

vyplýva, že primárnym nositeľom zákonom ustanovenej povinnosti odstraňovať invázne druhy rastlín
je vlastník alebo správca pozemku. Užívateľ pozemku je nositeľom tejto povinnosti len v prípade,
ak je pozemok v užívaní inej osoby, ako je vlastník alebo správca pozemku. V posudzovanej veci
bolo jednoznačné, že správcom pozemkov bol v čase porušenia zákonnej povinnosti práve žalobca,
ktorý zastupoval štát ako vlastníka predmetných pozemkov. V konaní pred správnymi orgánmi nebolo

preukázané (a žalobca to ani netvrdil), že by užívateľom predmetných pozemkov bola tretia osoba (ako
tomu bolo v prípade pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. Šarišské Podhradie, ktoré boli predmetom
prenájmu). Nenasvedčovali tomu ani iné okolnosti posudzovanej veci (napr. výpis z listu vlastníctva).
Správny súd zároveň uvádza, že podľa § 34 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond „svoju
činnosť vykonáva podľa tohto zákona a osobitných predpisov 21a) vo verejnom záujme a z tejto

činnosti mu vznikajú práva a záväzky“, pričom podľa § 17 zákona č. 229/1991 Zb. predmetné pozemky
nepredstavujú žiadnu z výnimiek, na ktorú by sa nevzťahovala správa nehnuteľností vo vlastníctve
štátu vykonávaná žalobcom. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia k odvolacej námietke
žalobcu, podľa ktorej nemôže užívať pozemky, s ktorými nakladá, správne poukázal na to, že táto
skutočnosť nevylučuje povinnosť žalobcu ako správcu (nie užívateľa) odstraňovať z pozemkov invázne

nepôvodné druhy, keďže ide o výkon starostlivosti riadneho hospodára (§ 5 ods. 1 zákona č. 229/1991
Zb.) a vo verejnom záujme a zákon č. 150/2019 Z.z. túto povinnosť upravuje. Možno teda uzavrieť,
že správcom predmetných nehnuteľností bol práve žalobca, ktorému zákon č. 150/2019 Z.z. ukladá
povinnosti spočívajúce v odstraňovaní inváznych nepôvodných druhov rastlín na pozemkoch, ktoré sú
v jeho správe, preto správne orgány postupovali v súlade so zákonom, ak v rámci konania o vyvodenie

administratívno-právnej zodpovednosti za spáchaný iný správny delikt po vykonanom dokazovaní
identifikovali žalobcu ako subjekt zodpovedný za nesplnenie jeho zákonnej povinnosti a uložili mu
sankciu vo forme pokuty. Správny súd zároveň uvádza, že zo zákona č. 330/1991 Zb. nevyplýva, že by
povinnosti žalobcu nemohli byť upravené aj v inom všeobecne záväznom právnom predpise.

58. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, nakoľko
sa nezaoberali prenesením povinnosti vlastníka resp. správcu na užívateľa pozemku z hľadiska
ochranného pásma vodného toku a ochranného pásma dráhy, správny súd vyhodnotil túto námietku za
nedôvodnú a stotožnil sa so žalovaným, že z ustanovení vodného zákona a zákona o dráhach nevyplýva
oprávnenie správcu vodného toku alebo prevádzkovateľa dráhy užívať pozemky vo vlastníctve tretích

osôb (vrátane štátu) a nenasvedčuje tomu ani obsah výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, z ktorého
by mohlo eventuálne vyplývať právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ako to vyplýva napríklad
z ustanovenia § 6a ods. 1 zákona o dráhach pre vlastníka stavby železničnej dráhy. Pokiaľ ide
o užívanie pobrežných pozemkov, vodný zákon síce ustanovuje v § 49 ods. 2 správcovi vodného toku
oprávnenie užívať pri výkone správy vodného toku a správy vodných stavieb alebo zariadení, avšak

z ustanovenia § 49 ods. 1 vyplýva správcovi vodného toku iba oprávnenie (nie povinnosť) odstraňovať
alebo novo vysádzať stromy a kry na pobrežných pozemkoch. Toto oprávnenie správcu vodného toku
je zároveň zákonom limitované tým, že môže byť vykonávané len v záujme starostlivosti o koryto.
Treba preto súhlasiť so žalovaným v tom smere, že účel vodného zákona a zákona č. 150/2019
Z. z. je značne rozdielny. Správa vodných tokov zahŕňa okrem iných aj činnosti podľa § 48 ods.

5 písm. a) a ž e) vodného zákona, a to sledovať stav vodných tokov a pobrežných pozemkov z
hľadiska zabezpečenia funkcií vodného toku; udržiavať korytá v stave, ktorý zabezpečuje ich prirodzenú
alebo projektovanú prietočnosť a hĺbku vody; udržiavať alebo odstraňovať brehové porasty vo vodných
tokoch, na pobrežných pozemkoch tak, aby sa nestali prekážkou odtoku vody pri povodniach a podľamožnosti zachovali prírodné podmienky; spevňovať brehy vodných tokov, zabezpečovať ich neupravené
úseky brehovými porastmi; udržiavať a čistiť koryto a odstraňovať naplaveniny, ľadové a iné prekážky
a dočasné ostrovy z vodného toku, čo je nevyhnutné na zabezpečenie nehateného odtoku alebo

prietoku. Naproti tomu účelom zákona č. 150/2019 Z. z. je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ustanoviť
pravidlápreprevenciu,zmiernenieaminimalizáciunepriaznivýchvplyvovintrodukcieašíreniainváznych
nepôvodných druhov na biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie,
bezpečnosť a na hospodárstvo. Správny súd zároveň uvádza, že pokiaľ žalobca namietal nedostatočné
zistenie skutkového stavu, neuviedol akým spôsobom správne orgány v rámci dokazovania pochybili,

resp. aké dôkazy opomenuli vykonať ohľadom užívania dotknutých pozemkov. Správny súd má za to, že
správne orgány neporušili ustanovenie § 32 Správneho poriadku a v konaní o vyvodenie zodpovednosti
žalobcu za iný správny delikt zistili skutkový stav veci dostatočne, keď ustálili, že žalobca je správcom
predmetných pozemkov a nebolo v konaní preukázané, že by ich užívateľom bola tretia osoba, na ktorú
by prešla povinnosť podľa § 3 ods. 2 zákona č. 150/2019 Z. z.

59.Vovzťahuknámietkamžalobcu,žežalovanýnesprávneposudzovalobeclenakonositeľapovinnosti
v zmysle § 14 zákona č. 150/2029 Z.z. a správne orgány nerešpektovali druhú časť zákona č. 180/1995
Z.z., pričom žalobca citoval niektoré z ustanovení tohto zákona, správny súd uvádza, že takéto žalobné
námietky sú všeobecné a nekonkrétne, nakoľko žalobca neuviedol konkrétnu právnu argumentáciu
či „kontraargumentáciu“ voči odôvodneniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, na podklade

ktorej by správny súd mohol vykonať súdny prieskum. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol,
že obec nie je nositeľom povinnosti odstraňovať invázne nepôvodné druhy rastlín z pozemkov vo
vlastníctve štátu, nakoľko predmetné pozemky neboli zmluvne prenechané do užívania obce a žalovaný
nezistil právny titul (ani všeobecne záväzné nariadenie Obce Trnavá Hora), na základe ktorého by
povinnosť mohla byť vymáhateľná od obce. Vo vzťahu k zákonu č. 180/1995 Z.z. žalovaný uviedol,

že uvedený zákon nie je zákonom upravujúcim všetky povinnosti vlastníka alebo správcu pozemku,
ale len zákonom o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Treba uviesť, že
správny súd v právnom posúdení žalovaného podporenej odkazom na zákonné ustanovenia nevzhliadol
vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd pripomína,
že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a

právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je
jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP). Správne súdne
konanie je ovládané dispozičným princípom a začína výlučne na základe správnej žaloby. Obligatórnou
náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto svoje tvrdenie

aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné body nemožno považovať ani
jednoduchý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek
špecifikácie(pozrinapr.rozsudokNajvyššiehosprávnehosúduČeskejrepublikysp.zn.8Azs134/2005).

60. Žalobca ďalej namietal, že vzhľadom na špecifickú situáciu, že dotknuté pozemky sú vo vlastníctve
štátu, činnosť žalobcu je osobitnými zákonmi upravená a zákonodarca vytvoril štátny orgán – Štátnu
ochranu prírody, ktorá má zákonom upravené činnosti vrátane odstraňovania inváznych nepôvodných
druhov v súlade s § 3 ods. 7 a § 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 150/2019 Z. z., sa javí za vhodnejšie
naplniť účel zákona prostredníctvom Štátnej ochrany prírody a nie prostredníctvom nariadenia opatrení,

ktoré nespadajú do činností žalobcu ako správcu poľnohospodárskych pozemkov vo vlastníctve
štátu a prostredníctvom uloženia pokuty, ktorú správny orgán môže, ale nemusí uložiť. Správny
súd k predmetnej námietke uvádza, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe správne poukázal na to,
že v prípade Štátnej ochrany prírody ide len o oprávnenie odstraňovať invázne nepôvodné druhy
rastlín, nie o zákonom ustanovenú povinnosť, pričom aj z dôvodovej správy k predmetnému zákonu

vyplýva, že „predložená právna úprava pri napĺňaní povinností vyplývajúcich z nariadenia Európskej
únie počíta s využitím existujúcich orgánov štátnej správy z viacerých rezortov...Upravuje sa pôsobnosť
jednotlivých orgánov štátnej správy a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky a obcí na úseku
riešenia problematiky inváznych nepôvodných druhov.“ Vzhľadom na znenie samotného zákona, ako
aj na účel sledovaný zákonodarcom je zrejmé, že problematika inváznych nepôvodných druhov rastlín

a živočíchov, ktoré predstavujú hrozbu pre biodiverzitu a súvisiace ekosystémové služby a môžu mať
významný nepriaznivý vplyv aj na ľudské zdravie a hospodárstvo, je natoľko závažná, že zákonodarca
implementoval Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o
prevenciiamanažmenteintrodukcieašíreniainváznychnepôvodnýchdruhov(Ú.v.EÚL317,4.11.2014)(ďalej aj ako „Nariadenie“) do právneho poriadku Slovenskej republiky spôsobom, ktorý eliminuje
riziko rozšírenia invazívnych nepôvodných druhov na viacerých úrovniach, a to uložením zákonných
povinností jednotlivým fyzickým a právnickým osobám s tým, že v súlade s požiadavkou Nariadenia

(čl. 30) stanovil pravidlá upravujúce sankcie za jeho porušenie, ale aj zakotvením oprávnení orgánov
štátnej správy za účelom prevencie, zmiernenia a minimalizácie nepriaznivých vplyvov introdukcie a
šírenia inváznych nepôvodných druhov. Pokiaľ žalobca namietal, že účel zákona je vhodnejšie naplniť
prostredníctvom existujúceho orgánu štátnej správy – Štátnej ochrany prírody, táto argumentácia nie
je spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko nemá oporu v aktuálnej právnej

úprave a správny súd posudzuje len to, či rozhodnutia orgánov verejnej správy, resp. im predchádzajúci
procesný postup zodpovedá požiadavkám zákona. Navyše treba uviesť, že podľa ustanovenia § 27
ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej
správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy.

61. Žalobca v správnej žalobe tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného

a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, pričom správny súd ani túto námietku
neuznal za dôvodnú. Vo všeobecnosti môže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
možno považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako
vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod

tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom
konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia
správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich
z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. Z hľadiska posúdenia dostatočnosti
odôvodnenia je podstatné, aby sa správne orgány vo svojich rozhodnutiach vysporiadali so všetkými

kľúčovými námietkami účastníka administratívneho konania, čo môže v niektorých prípadoch znamenať
konzumáciu vysporiadania sa s niektorými čiastkovými námietkami, pričom uvedené platí najmä v
prípade takých podaní, ktoré sú čo do rozsahu obsiahle, ako tomu bolo aj v prípade odvolaní žalobcu
proti prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane. Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (v
súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I. ÚS 241/07, I. ÚS 342/2010) a Európskeho súdu

pre ľudské práva (rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. 18390/91)
sa nemusia dať detailné odpovede na všetky účastníkom konania predostreté otázky, ale len na
tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Najvyšší správny súd SR k nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu
uviedol, že „ide o jednu z najzávažnejších vád, ktorou môže byť napadnuté rozhodnutie zaťažené.

Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť
preskúmať. Jednoducho povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť,
ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu
nedostatok dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje
skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu...“ (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu

SR, sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28. júla 2022). Správny súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho
správneho súd SR sp. zn. 4Svk/12/2025 zo dňa 21.05.2025, v ktorom uviedol, že „pri akomkoľvek
rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť
podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať
za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere

jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov
a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny
orgándospelnazákladevoľnejúvahy,trebavrozhodnutídostatočneodôvodniť,abybolozrejmé,čobolo
podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán
limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej

úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo
z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.“

62. Pokiaľ žalobca namietal absenciu odôvodnenia uložených opatrení podľa § 21 ods. 8 v spojení
s § 16 ods. 15 zákona č. 150/2019 Z.z. správny súd uvádza, že ustanovenie § 21 ods. 8 upravuje

možnosť v rozhodnutí o pokute povinnému nariadiť, aby vykonal opatrenia podľa § 16 ods. 15 v
určenej lehote. Ustanovenie § 16 ods. 15 upravuje povinnosť nariadiť kontrolovanej osobe vykonanie
opatrení na zabezpečenie plnenia takejto povinnosti alebo dodržanie takéhoto zákazu alebo podmienky
v určenej lehote v prípade, že kontrolovaná osoba nesplnila povinnosť alebo nedodržala zákaz alebopodmienky podľa tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, osobitného predpisu a právne záväzných
aktov Európskej únie vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe. Podľa názoru
správneho súdu neobstojí námietka nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia, nakoľko z jeho

výrokovej časti jednoznačne vyplýva, akého protiprávneho konania sa žalobca dopustil a akú zákonnú
povinnosť nesplnil, pričom opatrenia na zabezpečenie plnenia porušenej povinnosti boli uložené na
základe zákona a ich charakter vyplýva zo samotnej povahy skutku, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu.
Navyše spôsob formulácie uložených opatrení je dostatočne konkrétny na to, že zo samotného výroku
je zrejmé, že dôvodom ich uloženia bolo nesplnenie povinností, ktoré boli bližšie špecifikované v prvom

výroku rozhodnutia. Správny súd uvádza, že jednotlivé časti rozhodnutí správnych orgánov (výrok,
odôvodnenie a poučenie) je nutné vnímať vo vzájomnej súvislosti, preto správny súd v danom prípade
nevzhliadol dôvodnosť žalobcovej námietky.

63. Žalobca ďalej namietal nezohľadnenie poľahčujúcich okolností zo strany prvostupňového správneho
orgánu. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd uvádza, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí zohľadnil

tak poľahčujúce ako aj priťažujúce okolnosti, pričom prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým
rozhodnutím žalovaného tvoria jeden celok (v zmysle zásady jednotnosti konania), preto pokiaľ žalovaný
konvalidoval vadu prvostupňového rozhodnutia v rámci svojho odôvodnenia a jeho rozhodnutie spĺňa
atribúty preskúmateľnosti, nemožno vyhodnotiť námietku žalobcu inak ako nedôvodnú.

64. Pokiaľ žalobca namietal odôvodnenie žalovaného použitím odkazu na Rozsudok Krajského súdu
v Nitre sp. zn. 25Co/162/2012 s odôvodnením, že takéto odôvodnenie nemá oporu v zákone,
nakoľko predmetný rozsudok nie je prameňom práva, správny súd uvádza, že žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia iba reagoval na odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorý (ako prvý) v podanom
odvolaní poukázal na predmetný rozsudok, pričom žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

uviedol dôvody, pre ktoré závery predmetného rozsudku vo veci žalobcu nemožno akceptovať. Preto
pokiaľ žalovaný v rámci posúdenia dôvodnosti (vecnej relevancie) odvolacích námietok vyhodnotil
do úvahy prichádzajúcu aplikáciu záverov predmetného rozsudku, nemožno z hľadiska zákonnosti
takémuto postupu žalovaného nič vytknúť. Pokiaľ ide o ďalšie žalobné námietky žalobcu vo vzťahu
k nepreskúmateľnosti správny súd vyhodnotil tieto rovnako za nedôvodné, nakoľko predstavovali len

všeobecný nesúhlas s argumentáciou žalovaného bez bližšej právnej argumentácie, ktorá by svedčila
o dôvodnosti námietok žalobcu.

65. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že námietka nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia je nedôvodná, nakoľko ich odôvodnenie

obsahuje preskúmateľné, komplexné a logické závery vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a k hodnoteniu
námietok žalobcu. Vada nepreskúmateľnosti predmetných rozhodnutí ako celkov správnym súdom preto
nie je konštatovaná.

66. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa porušenia základných zásad správneho konania,

konkrétne zásad podľa § 3 ods. 1, 2 a 4 Správneho poriadku, ktorú žalobca odôvodnil len tým, že
žalovaný nekonal v prejednávanej veci s ďalšími subjektami a nepoužil najvhodnejšie prostriedky
na naplnenie účelu zákona a zmyslu správneho konania, správny súd uvádza, že vzhľadom na
nedôvodnosť súvisiacich námietok, ktorá už bola konštatovaná správnym súdom v odôvodnení tohto
rozhodnutia, správny súd nevzhliadol ako dôvodnú ani ani námietku porušenia uvedených zásad.

67. Správny súd uvádza, že v zmysle § 195 písm. b) SSP správny súd nie je vo veciach správneho
trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti
za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť
zodpovednosťzainýsprávnydeliktalebozainépodobnéprotiprávnekonanie,pretosprávnysúdskúmal

otázku zániku zodpovednosti žalobcu. V prejednávanej veci však správny súd dospel k záveru, že
zodpovednosť žalobcu za spáchaný iný správny delikt nezanikla, nakoľko podľa § 21 ods. 5 zákona
č. 150/2019 Z. z. pokutu možno uložiť do piatich rokov odo dňa, keď sa fyzická osoba – podnikateľ
alebo právnická osoba dopustila iného správneho deliktu podľa odseku 1. V prejednávanom prípade
sa žalobca dopustil iného správneho deliktu dňa 05.09.2023, t.j. dňom výkonu štátneho dozoru, kedy

bolo správnymi orgánmi ustálené porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu, pričom k uloženiu
pokuty došlo vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 12.12.2023, preto päťročná lehota na uloženie
pokuty bola dodržaná.68. Správny súd nepovažoval za neprimerané uloženie sankcie vo výške 3 000 Eur vzhľadom na
možnosť uloženia sankcie do 15 000 Eur. Tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný jednoznačne
odôvodnili, čo ich viedlo k uloženiu sankcie vo výške 3 000 Eur, pričom uviedli jednotlivé poľahčujúce

ako aj priťažujúce okolnosti, ktoré ovplyvňovali určovanie výšky sankcie. Žalovaný sa v dostatočnej
miere venoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj závažnosti iného správneho deliktu. Správny
súd dospel k záveru, že správne orgány v rámci svojej správnej úvahy pri uložení pokuty naplnili
zákonné požiadavky ustanovenia § 21 ods. 6 zákona č. 150/2019 Z. z., podľa ktorého pri určovaní výšky
pokuty sa prihliada na závažnosť a rozsah protiprávneho konania, okolnosti, ktoré viedli k protiprávnemu

konaniu, a opakovanie protiprávneho konania. Správny súd teda v tomto smere žiadne pochybenia
nezistil a neidentifikoval, že by správne orgány vybočili z medzí správnej úvahy. Orgány verejnej správy
obidvochstupňovsprávneprihliadalinaúčeluloženejsankcie,ktoroujejejrepresívnazložkaakoajúloha
individuálnej a generálnej prevencie. Správny súd tak považoval za dostatočne odôvodnené rozhodnutia
aj vo vzťahu k uloženej sankcii.

69. Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný a prvostupňový správny orgán
zistili skutkový stav v dostatočnej miere na vyvodenie zodpovednosti voči žalobcovi, vyvodili správne
skutkové závery a jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažoval za relevantné privodiť zrušenie
napadnutého rozhodnutia žalovaného, resp. prvostupňového rozhodnutia. Nakoľko z vyššie uvedených
dôvodov správny súd nepovažoval žiadne zo žalobných námietok za dôvodné a keďže ani sám nezistil

vady v konaní v zmysle § 195 písm. a) až e) SSP, správnu žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol podľa § 190 SSP.

70. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko správna žaloba bola zamietnutá, správny súd mu
podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania.

71. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
vlehotejednéhomesiacaoddoručeniarozhodnutiaoprávnenémusubjektu(§443ods.1SSP).Kasačná
sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.