Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 4, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Pc/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325200475
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325200475.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľa (muža, ktorého otcovstvo má byť určené): A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX, E. F. G., t.č. Palmstrasse 12, 091 30 Chemnitz, Nemecko,
proti matke mal. dieťaťa: H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Levice, t.č. vo výkone trestu odňatia
slobody Justizanstalt Schwarzau, Wechselbundesstraße 23-24, 2625 Schwarzau, Rakúsko, o určenie
otcovstva k mal. I. F., nar. XX.XX.XXXX, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa
13.02.2025 domáhal určenia otcovstva k maloletej I. F., nar. XX.XX.XXXX. Ako uviedol v podanom

návrhu, momentálne sa nachádza na súdnom psychiatrickom liečení v PN Hronovce, na ktorom je odo
dňa 10.12.2024 a ktoré by mu malo skončiť dňa 10.03.2025. Matka maloletej je H. B., nar. XX.XX.XXXX,
ktorásamomentálnenachádzavovýkonetrestuodňatiaslobodyvRakúsku.Poukázalnato,žemaloletá
je aktuálne v starostlivosti B. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý uznal otcovstvo k maloletej I., avšak má
vedomosť, že je neplodný, nakoľko žil s jeho sesternicou. Nevie prečo si chce podľa jeho domnienky
privlastniť jeho dcéru a preto žiada súd o vykonanie testu DNA. Ako ďalej uviedol nemohol vec riešiť už

skôr, lebo bol vo výkone trestu odňatia slobody vo Švajčiarsku.

2. Z pripojeného výpisu z Informačného systému Registra fyzických osôb údajov o narodení vyplýva,
že v rodnom liste mal. I. F., nar. XX.XX.XXXX je uvedený ako otec maloletej B. F., nar. XX.XX.XXXX
a matka H. B., nar. XX.XX.XXXX.

3. Podľa § 2 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto
zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej
len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

4. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených

v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

5. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

6. Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené

súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.7. Podľa § 93 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením
rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že

by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Aj
matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

8. Podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa

lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia
otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.

9. Podľa § 161 odsek 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) ak tento zákon
neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

10. Podľa § 161 odsek 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/492/2015, zákonodarca v

Slovenskej republike upravil právne určenie otcovstva na základe systému troch zákonných domnienok
otcovstva, ktoré sa vzájomne vylučujú. Cieľom tejto úpravy je vytvoriť v čo najkratšom čase právnu
istotu dieťaťa tak, aby každé dieťa malo matku a otca ako nositeľov rodičovských práv a povinností,
a tým bola zabezpečená jeho ochrana a starostlivosť aj v zmysle záväzkov vyplývajúcich Slovenskej
republike z medzinárodných zmlúv [najmä Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(1950) - publikovaného pod č. 209/1992 Zb., ďalej len „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných
slobôd“, Dohovoru o právach dieťaťa (1989) - publikovaného pod č. 104/1991 Zb., ďalej len „Dohovor
o právach dieťaťa“].

12. Prvá zákonná domnienka svedčí manželovi matky dieťaťa (§ 85 zákona o rodine). Pokiaľ nebolo

otcovstvokdieťaťuurčenémanželovimatky,nastupujúvporadízasebouďalšiedvezákonnédomnienky
- súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa (§ 90 zákona o rodine) a rozhodnutie súdu (§ 94 zákona o
rodine). Hoci sú tieto dve domnienky zdanlivo rovnocenné, zákon uprednostňuje dobrovoľné určenie
otcovstva na základe spoločného vyhlásenia matky a otca dieťaťa potvrdzujúceho skutočnosť, že sú
rodičmi dieťaťa, teda ide o preferenciu druhej zákonnej domnienky pred autoritatívnym rozhodnutím

súdu. Uvedené je zrejmé jednak z umiestnenia tejto zákonnej domnienky priamo v zákone o rodine
ako aj z výslovného znenia ustanovenia § 94 ods. 1 zákona o rodine “ak nedošlo k určeniu otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka, alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby
otcovstvo určil súd.“

13. V zmysle § 91 ods.1 zákona o rodine v prípade určenia otcovstva druhou zákonnou domnienkou
sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorý vyhlásenie urobil. Citované ustanovenie nevyžaduje k vzniku
otcovstva splnenie žiadnej ďalšej hmotnoprávnej podmienky, pričom aj z použitého pojmu “muž“ -
vyplýva, že muž vyhlasujúci, že je otcom dieťaťa, stane sa otcom v zmysle práva hoci nemusí byť
zároveňajbiologickýmotcomdieťaťa,totosavšakpredpokladá.Zákonodarcapritomtospôsobeurčenia

otcovstva vychádza z predpokladu, že muž, ktorý robí vyhlásenie o otcovstve k dieťaťu, koná slobode
a vážne, vedomý si dôsledkov tohto svojho úkonu a zodpovednosti, ktorú na seba berie. Súčasne
vyhlásenie robí aj matka dieťaťa, ktorá takto prejaví svoj úmysel zabezpečiť spoločnú starostlivosť o
dieťa s konkrétnym mužom. Druhá domnienka otcovstva teda vychádza z rešpektovania slobodnej vôle
dvochľudí,ktorísadobrovoľnerozhodnústaraťsaospoločnédieťa.Právetakýtodobrovoľnýaslobodný

záväzok dáva vyššiu mieru garancie, že dieťa bude mať vytvorené stabilné, bezpečné a harmonické
rodinné zázemie. Táto konštrukcia určenia otcovstva, i keď nemusí za každých okolností zodpovedať
skutočnému stavu rodičovstva a môže prípadne viesť aj k obmedzeniu práv biologického otca, vychádza
z uprednostnenia právnej istoty a záujmov dieťaťa. Je premietnutím práv dieťaťa a ochrany jeho záujmov
v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa.

14. Dôsledkom súhlasného vyhlásenia rodičov je, že dieťa má otca určeného, ten sa stáva nositeľom
všetkých rodičovských práv a povinností a z toho vyplývajúcej právnej ochrany. Dôvodom súdu pre
zastavenie konania je právne postavenie putatívneho (domnelého) otca v ktorom sa ocitol potom, čouž došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, pretože tu existuje určené otcovstvo, ktoré
by muselo byť najskôr oprávneným subjektom zapreté, len potom by bolo opäť možné viesť spor o
určenie otcovstva. Inými slovami viesť spor o určenie otcovstva by bolo možné najskôr potom, ako

došlo k úspešnému zapretiu existujúceho otcovstva (k “právnemu uvoľneniu“ dieťaťa). Právna úprava
zákona o rodine v Slovenskej republike reflektuje aj na situácie, kedy právny stav nie je súladný so
stavom skutočným, vymedzuje okruh subjektov, ktoré môžu existenciu domnienky otcovstva v zákonnej
lehote vyvrátiť a zaprieť otcovstvo dieťaťa (popretie otcovstva). Treba tiež podotknúť, že putatívny otec
(potenciálne biologický otec) v súčasnosti nemá priamu možnosť zaprieť otcovstvo právneho otca.

15. Dôvodom pre zachovanie absencie zapieracieho práva putatívneho otca je pretrvávajúci názor, že
statusové pomery medzi rodičmi a deťmi majú významný osobný prvok, ktorý nedovoľuje zásah iným
subjektom než tým, ktoré na týchto vzťahoch priamo participujú. Poskytnutie žalobnej možnosti tretím
osobám by narušovalo manželské (pri prvej domnienke otcovstva) alebo rodičovské vzťahy (pri druhej
domnienke otcovstva) s nepriaznivým dopadom na doterajší status dieťaťa (najlepší záujem maloletého

dieťaťa) a že iba matke, právnemu otcovi a dieťaťu prislúcha, aby zhodnotili, či je pre nich prospešné,
aby založené vzťahy menili.

16.Návrhnaurčenieotcovstvanavrhovateľom(mužom,ktoréhootcovstvomábyťurčené)bolpodanýna
súd prvej inštancie dňa 13.02.2025, t.j. v čase, keď už bolo vo vzťahu k maloletej I. F. určené otcovstvo,

a to súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom Matričnom úrade. Inak povedané, v čase podania
návrhu bol otcom maloletej I. už iný muž – B. F., ktorý dobrovoľne, slobodne a vážne urobil vyhlásenie

pred príslušným Matričným úradom, spolu s matkou dieťaťa a ktorý bol aj následne zapísaný do rodného

listu maloletej.

17.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§161odsek1CSPvyplývapresúdpovinnosťprihliadaťkedykoľvek
počas konania na to, či sú procesné podmienky splnené. V predmetnom prípade určením otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov maloletej I. prišlo k odpadnutiu budúceho predmetu konania, ergo

možnosti domáhať sa určenia otcovstva, vo vzťahu k dieťaťu, ktoré už jedného (vyhlásením určeného)
otca má. Navrhovateľovi v danom konaní nesvedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu na určenie
otcovstva. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konanie v súlade s § 161 ods. 2 CSP zastavil.

18. Súd zároveň poznamenáva, že na tunajšom súde už prebieha konanie pod sp.zn. 6Pc/37/2025,

v ktorom sa matka mal. dieťaťa podaným návrhom domáha zapretia otcovstva k mal. Chanel voči
navrhovateľovi B. F., v ktorej veci však ešte nebolo rozhodnuté.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.