Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Co/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125202361
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4125202361.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.
Romana Greguša a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. A. C., B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. D. XXX/X, XXX XX D., zastúpený: JUDr. Beáta Hrušková, PhD., LLM, MBA, advokátka, so
sídlom Štefánikova 30, 949 01 Nitra, proti žalovanému: E. F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/
X, XXX XX D., v konaní o vydanie kľúčov, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.

k. 10C/13/2025 – 148 zo dňa 22. 09. 2025 v napadnutej časti II. výroku, takto

r o z h o d o l :

OdvolacísúduznesenieOkresnéhosúduNitrač.k.10C/13/2025–148zodňa22.09.2025vnapadnutej
časti II. výroku m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 25 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok) a žiadnej zo strán nepriznal
nárok na náhradu trov konania (II. výrok).

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom
podľa § 144 CSP. Keďže rozhodnutím o zastavení konania sa konanie končí, súd v súlade s § 262
ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pričom vychádzal z kritéria procesného
zavinenia podľa § 256 ods. 1 CSP. Pri posudzovaní procesného zavinenia súd vychádzal z ustálenej

interpretačnej praxe, podľa ktorej pojem „zavinenie“ nemožno vykladať v doslovnom jazykovom zmysle,
ale vo vzťahu príčinnej súvislosti medzi správaním procesnej strany a následkom v podobe zastavenia
konania. Rozhodujúcim je teda procesný výsledok a to, ktorá zo strán svojím konaním spôsobila, že
vo veci nemohlo byť meritórne rozhodnuté. Dospel k záveru, že žalovaný po začatí konania čiastočne
splnil to, čo bolo predmetom žalobného návrhu, keď žalobcovi umožnil užívanie spoločných priestorov
odomknutím miestnosti č. 6 a sprístupnením vstupných dverí, čím v tejto časti odpadol predmet konania.

Zastavenie konania v uvedenom rozsahu preto procesne zavinil žalovaný. Vo zvyšnej časti však súd
nezistil, že by k naplneniu účelu žaloby došlo v dôsledku konania žalovaného, ani že by to bol žalovaný,
kto bránil žalobcovi v užívaní ďalších priestorov. V konaní nebolo preukázané, že by práve žalovaný
disponoval ďalšími kľúčmi alebo že by odomkol ďalšie priestory, ktorých sprístupnenia sa žalobca
domáhal.Zastaveniekonaniavtejtočastipretoprocesnenezavinilžalovaný.Keďžesúddospelkzáveru,
že k zastaveniu konania došlo z procesného zavinenia oboch strán v rovnakom rozsahu, rozhodol podľa

§ 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie voči II. výroku, odvolanie neobsahovalo zákonnom
predpísané náležitosti, preto ho súd uznesením č. k. 10C/13/2025 – 155 zo dňa 08. 10. 2025 vyzval
na doplnenie podania v zmysle § 363, § 364 a § 365 CSP. Žalobca v súdom stanovenej lehote
odvolanie doplnil. Dôvodil tým, že súd prvej inštancie vo svojom uznesení o zastavení konania

vychádzal z nesprávnych skutkových záverov a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca
predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav, pokiaľ ide o otázkusprístupnenia spoločných nebytových priestorov a odovzdania kľúčov. Tvrdí, že konajúci súd vychádzal
z mylného predpokladu, že žalovaný žalobcovi poskytol kľúče od priestorov, ktoré boli predmetom
žaloby. Podľa žalobcu však kľúče, ktoré žalovaný získal od správcu, neboli kľúčmi od spoločných

nebytových priestorov, ale išlo o iné kľúče (čip od vstupu do vchodu a od drevených dverí vedúcich k
pancierovým dverám), pričom kľúče od samotných uzamknutých priestorov za pancierovými dverami
mu žalovaný nikdy neposkytol ani nezapožičal. Ďalej uvádza, že žalovaný sprístupnil len jednu vnútornú
miestnosť odstránením zámku, avšak žalobcovi neposkytol kľúč a prístup podľa jeho názoru nie je trvalo
zabezpečený, keďže zámok môže byť opätovne osadený. Ďalej namieta tú skutočnosť, že žalovaný

mal kľúče iba od jedných vnútorných priestorov, je to iba žalovaného tvrdenie bez dôkazov. Otázkou
zostávanaďalejdokedyzostanúpancierovédvereprístupné.Žalobcazároveňzdôraznil,žežalovanýbol
o povahe predmetných priestorov ako spoločných nebytových priestorov informovaný už pred podaním
žaloby, a to z listu od H. D., ktorý žalobca vyvesil v spoločných priestoroch, oboznámil ho s tým aj osobne
pred domovníkom a ďalej aj z informácií poskytnutých na schôdzi vlastníkov. Napriek tomu žalovaný
priestory sprístupnil až po podaní žaloby a po opakovanej urgencii zo strany správcu, teda podľa žalobcu

konal až pod tlakom súdneho konania. Žalobca tvrdil, že nebyť pasivity žalovaného, súdny spor by vôbec
nevznikol, keďže sa svojich práv domáhal mimosúdne dlhodobo a bezúspešne. Z uvedených dôvodov
žalobca zastával názor, že zastavenie konania bolo výlučne procesne zavinené žalovaným, a preto je
nesprávny záver súdu prvej inštancie o čiastočnom procesnom zavinení na oboch stranách. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v časti o trovách konania zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu

trov konania a trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu (100 %), keďže podľa jeho názoru všetky trovy
vznikli v dôsledku konania žalovaného.

3. Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že podané odvolanie neobsahuje žiadne nové právne
relevantné skutočnosti ani dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť napadnutého uznesenia. Podľa

jeho názoru žalobca iba opakuje svoje doterajšie tvrdenia, s ktorými sa už súd prvej inštancie riadne
vysporiadal. Žalovaný zároveň namieta, že žalobný petit bol od počiatku neurčitý a nevykonateľný,
pričom žalobca ako právne vzdelaná osoba mal formulovať návrh tak, aby bol právne aj fakticky
v prípade úspechu aplikovateľný. Ďalej považoval žalobu za šikanóznu, keďže podľa jeho názoru
smerovala výlučne proti nemu, hoci predmetné priestory mohli užívať aj iné osoby. Poukazoval tiež na

svoju nepriaznivú procesnú situáciu, keďže ako právne nevzdelaný dôchodca sa bráni bez právneho
zastúpenia, zatiaľ čo žalobca je advokát a v konaní sa zastupuje sám. Navrhoval preto, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

4. Žalobca vo vyjadrení k námietkam žalovaného zotrval na tom, že žaloba bola podaná dôvodne,

keďže žalovaný mu neoprávnene znemožňoval prístup k spoločným nebytovým priestorom, čím podľa
jeho názoru došlo k zásahu do jeho vlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR. Tvrdil, že kľúče
od predmetných priestorov mal výlučne žalovaný a ani správca bytového domu, ani domovník nimi
nedisponovali. Žalobca uviedol, že pred podaním žaloby sa opakovane pokúšal riešiť vec mimosúdne,
vrátane komunikácie so správcom, domovníkom a podania podnetu na políciu, avšak bezvýsledne.

Podľa jeho názoru žalovaný sprístupnil priestory až po podaní žaloby a pod tlakom súdneho konania,
pričom kľúče mu dodnes nezapožičal a prístup nie je trvalo zabezpečený. Zdôrazňoval, že konanie
žalovaného bolo príčinou vzniku súdneho sporu, a preto mal za to, že zastavenie konania bolo procesne
zavinené výlučne žalovaným. Nesúhlasil s tvrdením o šikanóznej povahe žaloby ani s námietkou
neurčitosti petitu a považuje ich za účelové. Navrhoval, aby odvolací súd jeho odvolaniu v plnom rozsahu

vyhovel a priznal mu náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou stranou - žalobcom, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP)
a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po preskúmaní
zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je

dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti (II. výrok) mení tak, že žalovanému
priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu 25 % trov konania.6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou pôvodne domáhal uloženia povinnosti žalovanému
vypratať spoločné nebytové priestory nachádzajúce sa v bývalom CO sklade vo vchode XX na C. D. v
D. a odovzdať mu štyri kľúče od týchto priestorov, prípadne ich odovzdať správcovi bytového domu. Po
výzve súdu na čiastočné späťvzatie žaloby žalobca návrh čiastočne modifikoval a domáhal sa vydania
kľúčov zapožičaním, konkrétne jedného kľúča od visiaceho zámku na pancierových dverách a troch FAB

kľúčov od vnútorných miestností. Pre nezaplatenie súdneho poplatku bolo konanie v časti o vypratanie
zastavené. Žalovaný uvádzal, že disponoval len kľúčom od visiaceho zámku na pancierových dverách
a kľúčom od miestnosti č. 6, ktorú užíval, pričom žalobca mal mať kľúče od vstupných drevených dverí.
V priebehu konania došlo k sprístupneniu časti priestorov žalovaným odstránením zámkov z troch dverí
z celkového počtu štyroch dverí, nie k fyzickému odovzdaniu kľúčov. Následne žalobca žalobu vzal späť
v celom rozsahu, pričom uviedol, že jedny dvere zostávajú stále uzamknuté bez možnosti sa do nich

dostať. Následne súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (I. výrok) a rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (II. výrok). Uznesenie bolo napadnuté len v časti
nároku na náhradu trov konania (II.), preto v ostatnej časti je právoplatné.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

9. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady

zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil.

10. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska.
Zásada zodpovednosti za zavinenie inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami

na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Konanie môže byť zastavené
z rôznych procesných dôvodov, najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby (celkom alebo sčasti) alebo v dôsledku nedostatku procesných podmienok. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo
zastavené,akužvznikolprocesno-právnyvzťahmedzisúdomaobomastranamisporuamedzistranami

sporunavzájom.Zavineniemôžeexistovaťtaknastranežalobcu,akoajnastranežalovaného.Nastrane
žalobcu existuje procesné zavinenie napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu,
alebo podal žalobu, hoci existovala res iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal
žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným
a pod.

11.Platí,žeakpresprávaniežalovanéhobolavzatážalobaspäť,ktorábolapodanádôvodne,ježalovaný
povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, kedy
žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby
sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby

nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal a že len z tohto
dôvodu vzal žalobca žalobu späť.

12.Priposudzovanínárokunanáhradutrovkonaniavspojenís§256ods.1CSPjesúdpovinnýskúmať,
či niektorá zo strán sporu zavinila, že konanie sa muselo zastaviť. Aj v zmysle stále platnej judikatúry

platí, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva
z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej.
Preto, ak zobral žalobca návrh späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný
uhradiť odporcovi jeho trovy (uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 12/2008). Aj v zmysle rozhodnutia
NS SR sp. zn. 2 Obdo 4/2010 zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom

zavinení zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného
rozhodnutia súdu zobral svoj návrh na začatie konania späť (napr. bez udania dôvodu), pokiaľ podanie
účastníka konania výslovne neobsahuje vzdanie sa práva na náhradu trov konania, nemožno bezďalšieho usudzovať z prejavu súhlasu so späťvzatím návrhu na začatie konania vzdanie sa práva na
náhradu trov konania.

13. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že pri rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania súd
skúma mieru zavinenia výlučne z procesného hľadiska a teda do porovnania bolo nepochybne potrebné
dať skutočnosti žiadané žalobcom, ktoré objektívne existovali so skutočnosťami, ktoré nastali po podaní
žaloby a viedli žalobcu k podaniu, ktorým zobral žalobu späť. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je
potrebnévychádzaťz§256ods.1CSPaposudzovaťprocesnézavineniezastaveniakonania.Procesné

zavinenie sa posudzuje výlučne z hľadiska príčinnej súvislosti medzi správaním strany a zastavením
konania, nie z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj
na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 629/2016,
z ktorého okrem iného vyplýva, že uspokojenie nároku žalobcu, ktoré bolo motívom podania žaloby,
je potrebné bez ohľadu na to, kto tento nárok fakticky uspokojil, považovať za procesné zavinenie
žalovaného na vzniku sporu, ak bol návrh podaný dôvodne. Rozhodujúcim kritériom je existencia

dôvodne podanej žaloby a následné dosiahnutie stavu, ktorý žalobca žalobou sledoval, nie osoba, ktorá
tento stav fakticky privodila.Ak teda v priebehu konania dôjde k naplneniu účelu žaloby – hoci aj konaním
tretej osoby – a žalobca následne z tohto dôvodu vezme žalobu späť, ide o procesnú situáciu, ktorá
zakladá povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Podstatné je, že bez podania žaloby
by k odstráneniu protiprávneho stavu nedošlo, resp. že žaloba bola podaná dôvodne.

14. Zo spisu vyplýva, že konanie pozostávalo z dvoch samostatných častí, a to žalobou, ktorou sa
domáhal žalobca sprístupnenia spoločných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bývalom CO
sklade vo vchode XX na C. D. v D., a to vyprataním a vydaním kľúčov 1 ks od pancierových dverí a
3 ks od vnútorných miestností. V časti o vypratanie nebytových priestorov bolo konanie zastavené z

dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom. V tejto časti je procesné zavinenie jednoznačne na
strane žalobcu, keďže zastavenie konania bolo výlučným dôsledkom jeho procesnej pasivity. Táto časť
tvorila polovicu predmetu konania, a preto v nej žalobca znáša procesné zavinenie v rozsahu 50 % z
celkového predmetu sporu.

15. V zostávajúcej časti konania sa žalobca domáhal vydania štyroch kľúčov. Žalobu podal z dôvodu,
že žalovaný mu ako jediný disponujúci príslušnými kľúčmi znemožňoval prístup k týmto spoločným
priestorom, čím dochádzalo k obmedzovaniu jeho vlastníckeho práva ako spoluvlastníka spoločných
častí domu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa pred podaním žaloby domáhal nápravy mimosúdnou
cestou, avšak bezvýsledne. K sprístupneniu predmetných priestorov došlo až po podaní žaloby a v

priebehu súdneho konania, keď žalovaný odstránil zámky z troch dverí a umožnil žalobcovi prístup.
Žalobca následne vzal žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že chcel ukázať dobrú vôľu. Späťvzatie
žaloby tak bolo bezprostredným následkom konania žalovaného po začatí súdneho konania.

16. K námietke k časovej následnosti plnenia žalobca poukazuje na to, že žalovaný sprístupnil spoločné

nebytové priestory až po podaní žaloby, resp. po jej doručení, a po ďalších výzvach správcu. Odvolací
súd konštatuje, že zo spisu vyplýva časová následnosť, podľa ktorej k faktickému sprístupneniu
priestorov došlo až po začatí súdneho konania. Rovnako vyplýva, že otázka režimu predmetných
priestorov bola medzi účastníkmi komunikovaná už pred podaním žaloby. Za tejto situácie nemožno
uzavrieť, že by žalobca podal žalobu predčasne alebo bezdôvodne. Ak žalovaný splnil požadovanú

povinnosť až po iniciovaní súdneho konania, ide o správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so zastavením
konania.

17. Povedané inými slovami zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že po začatí konania došlo
k sprístupneniu nebytových priestorov, pričom jedna miestnosť je aj naďalej uzavretá. Uvedené potvrdil

aj žalobca v odvolaní. Skutočnosť, či tento kľúč je vo vlastníctve žalovaného v konaní nebol preukázaný
a nebolo tiež preukázané, že by jeho nevydanie bolo spôsobené konaním žalovaného alebo že by
ho mal žalovaný vo svojej dispozícii. Uvedené by bolo predmetom ďalšieho dokazovania, ktorému
z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť súd prvej inštancie nepristúpil. V tejto časti preto nemožno
hovoriť o tom, že by žalovaný zavinil zastavenie. Späťvzatie žaloby sa preto netýkalo výlučne plnenia

poskytnutého žalovaným, ale aj časti, v ktorej dôvodnosť nároku voči žalovanému nebola preukázaná.
Žalobca tak zavinil zastavenie konania v rozsahu jednej štvrtiny uplatneného nároku. Keďže táto časť
predstavovaladruhúpolovicucelkovéhopredmetusporu(50%),procesnézavineniežalobcuvtejtočastipredstavuje jednu štvrtinu, teda 12,5 % z celkového rozsahu konania a zavinenie na strane žalovaného
predstavovalo 37,5 % z celkového rozsahu konania.

18. V súvislosti s uplatňovanými námietkami žalobcu uvedených v odvolaní je potrebné dodať, že súd
prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav v odsekoch 4. a 7. napadnutého uznesenia, keď
vychádzal z toho, že žalobca mal k dispozícii kľúče od drevených dverí vedúcich k pancierovým dverám
na základe rozhodnutia H., ktorých vydanie však nebolo predmetom konania. Sám žalobca v rámci
odvolania uviedol, že išlo o kľúče, ktorých vydanie v konaní nežiadal podanou žalobou. Opätovne

dodáva, že k zastaveniu konania a späťvzatiu žaloby neprišlo z dôvodu že by žalovaný vydal kľúče
žalobcovi, ale iba sprístupnil spoločné nebytové priestory odstránením zámkov, a to odstránením
troch zámkov z celkového počtu štyroch žalovaných zámkov, čím odpadol predmet konania v tejto
sprístupnenej časti.

19. Po sčítaní jednotlivých podielov odvolací súd ustálil, že žalobca zavinil zastavenie konania v rozsahu

62,5 % (50 % + 12,5 %) a žalovaný v rozsahu 37,5 %. Rozhodujúcim pre určenie nároku na náhradu
trov je rozdiel v miere procesného zavinenia strán. Žalovaný bol teda procesne úspešnejší v rozsahu 25
% (62,5 % – 37,5 %), a v tomto rozsahu mu patrí právo na náhradu trov konania.

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd preskúmal napadnutý výrok o náhrade trov

konania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je vo výroku o trovách vecne správne.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak dôjde k zastaveniu konania, súd rozhodne o náhrade trov konania podľa
toho, ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Procesné zavinenie je potrebné posudzovať
objektívne, teda podľa príčinnej súvislosti medzi procesným správaním strany a zastavením konania.
K zastaveniu konania prišlo z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť, pričom len z časti kvôli správaniu

žalovaného. Odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok o náhrade trov konania tak, že
žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 25 %.

21. Odvolací súd záverom dodáva, že priznanie náhrady trov konania znamená, že je priznaná čo do
právneho základu, a nie do výšky priznaného nároku. Povedané inými slovami má žalovaný právo na

náhradu trov konania, avšak výlučne iba z účelne vynaložených trov konania. Odvolací súd však dáva
do pozornosti, že účelnosť trov konania bude súd prvej inštancie zohľadňovať až v rozhodnutí o výške
trov konania.

22. O výške náhrady trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).