Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2126200661
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:2126200661.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom C.. A.
D. E. XXX/X, F., proti povinnému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XXX, I. D.,
o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá povinnému nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s
výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní, trestnom a správnom konaní.

II. Toto neodkladné opatrenie sa nariaďuje na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia.

III. Súd poučuje povinného, že môže podať v postavení žalobcu proti navrhovateľke v postavení
žalovanej žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom
neodkladného opatrenia vznikla.

IV. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšnej časti zamieta

V. Povinnému sa voči navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX, doručeným súdu dňa 27.01.2026 o 10:30 hod.,

domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému nevstupovať do bytu č.
XX nachádzajúceho sa na E. poschodí bytového domu na ulici X. A., J. F. X, XXX XX F., stojacom na
pare. reg. „C“ č. XXXX, súp. č. XXX, evidovanom Okresným úradom K., katastrálny odbor v k. ú. F. na LV
č. XXXX, nepribližovať sa k navrhovateľke a jej deťom, L. B. nar. XX.XX.XXXX a A. B. nar. XX.XX.XXXX
na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami.

2. Navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s povinným bola
v partnerskom vzťahu. Bývajú spoločne v prenajatom byte č. XX nachádzajúcom sa na E. poschodí
bytového domu na ulici X. A., J. F. X, XXX XX F., stojacom na parc. reg. „C“ č. XXXX, súp. č. XXX,
evidovanom Okresným úradom K., katastrálny odbor v k. ú. F. na LV č. XXXX (ďalej len „predmetný
byt“). Navrhovateľka sa na uvedenej adrese zdržiava doposiaľ. Povinný bol v dôsledku trestného

oznámenia podaného navrhovateľkou zadržaný orgánmi činnými v trestnom konaní pre podozrenie
zo spáchania trestného činu na navrhovateľke, avšak je predpoklad, že sa do spoločného bydliska
k navrhovateľke bude chcieť vrátiť. S povinným sa zoznámila približne pred rokom a pol, ich vzťah
sa postupne vyvinul do partnerského vzťahu. V tom čase sa povinný javil ako pokojný, priateľský a
bezproblémový človek, ktorý sa správal láskavo a nevykazoval žiadne známky agresívneho správania.
V počiatočnej fáze vzťahu sa povinný k navrhovateľke správal normálne a hoci medzi nimi dochádzalo

k hádkam a názorovým nezhodám, tieto navrhovateľka vnímala ako bežné konflikty. Navrhovateľka
s povinným otehotnela a z ich partnerského vzťahu sa dňa 29.7.2025 narodila spoločná maloletá dcéraA.. Práve obdobie po narodení spoločnej dcéry predstavovalo prelomový moment, keď si začala všímať
výraznú zmenu v správaní povinného. Ten sa začal správať impulzívne, podráždene a agresívne, čo
u navrhovateľky vyvolávalo narastajúci pocit strachu a neistoty. Od júla 2025 bola navrhovateľka v

dôsledku zdravotných komplikácií v tehotenstve hospitalizovaná v nemocnici v Trnave, kde zotrvala až
do 19.09.2025. V uvedený deň prišiel povinný pre navrhovateľku do nemocnice s cieľom odviezť ju
z pôrodnice domov. Už počas cesty autom medzi účastníkmi došlo k vážnej hádke. Následne, v ten
istý deň, počas jazdy motorovým vozidlom na vyšetrenie k pediatričke, pričom sa v aute nachádzala
aj ich novonarodená dcéra A., povinný verbálne zaútočil na navrhovateľku a súčasne sa jej vyhrážal

slovami: „okamžite mi povedz kam ideme, lebo ti jednu jebnem". Navrhovateľka ostala z uvedeného
konania povinného v šoku, nevedela, ako má v danej situácii reagovať a mala dôvodnú obavu, že jej
žalovaný môže dcéru A. zobrať. Po návrate zo zdravotníckeho zariadenia navrhovateľka pociťovala
intenzívny strach zo spoločného života s povinným a opakovane sa s nim snažila dohodnúť na ukončení
partnerského vzťahu. Povinný však rozchod odmietal, pričom argumentoval tým, že „nechce nechať
matku samú s dieťaťom". Z uvedeného dôvodu účastníci zotrvali v spoločnej domácnosti, avšak

správanie povinného voči navrhovateľke sa postupne zhoršovalo. Povinný sa jej opakovane vyhrážal
slovami, že jej „jednu jebne, skončí na cintoríne, rozkope jej hlavu, zlomí jej ruky", pričom jej zároveň
tvrdil, že môže pokojne zavolať políciu, nakoľko on im uvedie, že navrhovateľka si vymýšľa a je len
precitlivená po pôrode. Povinný navrhovateľku dlhodobo verbálne napádal, urážal ju a dokonca ju ťahal
za vlasy. V dôsledku tohto správania mala navrhovateľka dôvodnú obavu, že agresívne správanie

povinného sa môže eskalovať nielen voči nej, ale aj jej dvom maloletým deťom. Správanie žalovaného
bolo neprimerané a nepredvídateľné, pričom ho do výrazných záchvatov hnevu dokázali priviesť aj
úplne banálne situácie, napr. nespisovné označenie zavinovačky pre bábätko, ktoré použila v bežnej
komunikácii. Povinný na túto skutočnosť reagoval extrémne agresívne a považoval za primerané
vyhrážať sa žalobkyni slovami, že jej „rozkope hlavu ", pričom jej správanie prirovnával ku komunikácii

„s jebnutým človekom“, keďže ju už predtým opakovane napomínal, aby používala výlučne spisovné
pomenovanie. Povinný zároveň navrhovateľke zakazoval vykonávať bežnú starostlivosť o maloletú
dcéru navrhovateľky z predchádzajúceho manželstva, napr. podávanie kvapiek do nosa s odôvodnením,
že si to výslovne neželá. Vulgarizmy a vyhrážky ako „jebe ti, zlomím ti ruky, rozjebem ti hlavu“
povinný bagatelizoval a ospravedlňoval tým, že navrhovateľka si mala podľa jeho slov „ uvedomiť

vážnosť situácie " a „začať vnímať". Okrem toho povinný začal aktívne pôsobiť proti navrhovateľke aj
prostredníctvom jej dieťaťa z predchádzajúceho vzťahu, maloletej L., ktorú voči navrhovateľke navádzal
anegatívneovplyvňoval.Každérozhodnutienavrhovateľkytýkajúcesadomácnostičistarostlivostiodeti
povinný systematicky spochybňoval, zosmiešňoval a znevažoval, čím ju dlhodobo psychicky ponižoval.
Skutočnosť, že sa navrhovateľka pokúsila od povinného odísť, označoval povinný opakovane za prejav

jej sebeckosti, pričom jej dlhodobo tvrdil, že nie je schopná sama vychovávať deti. V tejto súvislosti sa
o maloletej L. vyjadroval mimoriadne znevažujúcim a ponižujúcim spôsobom, keď uvádzal, že „L. nič
nevie, má problém dvere zavrieť, je zanedbaná, nemá motoriku" a zároveň obviňoval navrhovateľku
z toho, že nezvládla jej výchovu. Povinný sa navrhovateľke vulgárnym a útočným spôsobom snažil
„vysvetľovať", aby neboli veci pre dieťa „hocikde rozjebané", pričom zdôrazňoval, že jej to nebude

opakovane vysvetľovať. V jeho správaní sa prejavovala neustála obsesia kontrolovať spôsob, akým
má byť starostlivosť o spoločnú maloletú dcéru vykonávaná, najmä pokiaľ ide o usporiadanie vecí,
manipuláciu s dieťaťom a režim kŕmenia. V tejto súvislosti povinný navrhovateľku neustále poučoval,
kritizoval a pasívne agresívnym spôsobom znevažoval jej rodičovské schopnosti, pričom jej opakovane
dával najavo, že sa o dieťa nedokáže riadne postarať. Akékoľvek reakcie navrhovateľky alebo pokusy

o obhajobu označoval povinný za „priblbé reči" a systematicky dával navrhovateľke najavo, že žiadne
jej konanie nie je dostatočne dobré. Takéto správanie povinného u navrhovateľky dlhodobo vyvolávalo
pocitybezmocnosti,psychickéhotlakuastrachuzďalšejeskaláciejehosprávania.Okremsprávaniavoči
navrhovateľke povinný negatívnym a neprimeraným spôsobom zasahoval aj do vzťahu navrhovateľky k
jej maloletému dieťaťu z predchádzajúceho vzťahu, maloletej L.. Povinný si voči maloletej L. uplatňoval

autoritatívny a kontrolujúci prístup, keď trval na tom, že akékoľvek rozhodnutie navrhovateľky týkajúce
sa maloletej L. musí byť vopred schválené výlučne povinným a realizované výlučne v súlade s jeho
pokynmi. Povinný maloletému dieťaťu napríklad zakázal na návštevách konzumovať jedlo bez jeho
výslovného súhlasu, pričom aj v prípadoch, keď mala maloletá L. hlad alebo si chcela vziať jedlo, musela
si podľa pokynov povinného vyžiadať jeho povolenie. Navrhovateľka považovala takéto správanie za

mimoriadne neprimerané, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný nie je biologickým otcom
maloletej L.. Konanie povinného, ktoré sám označoval ako jej „totálnu prevýchovu", v skutočnosti
spočívalo v systematickom spochybňovaní všetkých výchovných postupov navrhovateľky a v neustálom
zasahovaní do jej rodičovských kompetencií. Akékoľvek rozhodnutie navrhovateľky týkajúce sa výchovymaloletej L. bolo podmieňované súhlasom povinného, čím povinný dlhodobo narúšal prirodzený vzťah
medzi matkou a dieťaťom a u navrhovateľky vyvolával pocit bezmocnosti a obavy o psychickú
pohodu jej dieťaťa. Psychický nátlak a dlhodobý teror zo strany povinného pretrváva nepretržite od

narodenia ich spoločnej maloletej dcéry A. až doposiaľ. Správanie povinného má pritom stupňujúci
sa charakter, keď už neostáva výlučne v rovine verbálnych útokov a vyhrážok, ale postupne prerástlo
aj do fyzických útokov voči navrhovateľke, spočívajúcich napríklad v ťahaní navrhovateľky za vlasy.
V dôsledku tohto správania povinného nadobudla navrhovateľka dôvodnú a opodstatnenú obavu, že
agresivita povinného sa bude ďalej eskalovať a nebude sa prejavovať iba slovne, ale aj ďalšími fyzickými

útokmi, ktoré môžu vážne ohroziť jej zdravie, prípadne zdravie jej maloletých detí. Navrhovateľka
stratila pocit bezpečia v spoločnej domácnosti a má vážne obavy o svoju fyzickú aj psychickú integritu.
Bezprostredným impulzom na vyhľadanie ochrany zo strany štátnych orgánov bola hádka medzi
navrhovateľkouapovinným,kuktorejdošlodňa23.01.2026.Potejtoudalostisanavrhovateľka,zdôvodu
narastajúceho strachu a presvedčenia, že situácia je pre ňu a jej deti neudržateľná a nebezpečná,
obrátila na orgány činné v trestnom konaní a na povinného podala trestné oznámenie. Doposiaľ

navrhovateľkavypovedalanapríslušnejpolíciitrikrát,atodňa23.01.2026,24.01.2026adňa25.01.2026.
Navrhovateľka disponuje iba poslednou zápisnicou zo dňa 25.01.2026, ktorú súdu predkladá. Trestné
konanie je voči povinnému vedené na M. K. N., odbor poriadkovej polície, XX K. F. pod ČVS: M./F.,
a to pre prečin Nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Navrhovateľka má vedomosť, že povinný je

vo väzbe v Galante. Správanie povinného voči navrhovateľke napĺňa znaky dlhodobého psychického
násilia,systematickéhozastrašovaniaavyhrážaniasa,ktorépostupneeskalovaloajdofyzickýchútokov.
Povinný sa navrhovateľke opakovane vyhrážal závažným ublížením na zdraví, používal voči nej hrubé
a ponižujúce vulgarizmy, zasahoval do jej rodičovských práv, kontroloval jej správanie a správanie
jej maloletých deti, pričom opakovane narúšal pocit bezpečia žalobkyne v spoločnej domácnosti.

Z navrhovateľkou predložených vyjadrení a dôkazov, najmä zo zvukových nahrávok a z potvrdenia o
zaevidovaní trestného oznámenia, vyplýva, že povinný je dôvodne podozrivý z násilného správania
voči žalobkyni, a to nielen v rovine verbálnej a psychickej, ale aj fyzickej. Správanie povinného má
navyše stupňujúci sa charakter, pričom navrhovateľka stratila akýkoľvek pocit bezpečia v mieste, ktoré
má slúžiť ako jej obydlie a obydlie jej maloletých deti. Zvukové nahrávky boli vyhotovené bez súhlasu

povinného žalovaného, ale ich použitie je opodstatnené, ústavné a zákonné, a to s prihliadnutím na
účel konania, povahu sporu a navrhovateľky ako poškodenej osoby. Podľa § 187 ods. 1 CSP môže
za dôkaz slúžiť všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci, za predpokladu, že ide o dôkaz získaný
zákonným spôsobom. Rekodifikácia civilného procesu však výslovne počíta aj so situáciami, v ktorých
je potrebné zákonnosť dôkazu posudzovať nie izolovane a formalisticky, ale v kontexte ústavných

princípov a kolízie základných práv. V zmysle čl. 16 ods. 1 a 2 CSP súd postupuje a rozhoduje v súlade
so základnými princípmi CSP a nezohľadňuje dôkazy získané v rozpore so zákonom iba vtedy, ak
neexistuje ústavne relevantný dôvod na ich vykonanie. Výnimku z princípu legality explicitne umožňuje
čl. 3 ods. 1 CSP, podľa ktorého je potrebné každé ustanovenie CSP vykladať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, medzinárodnoprávnymi záväzkami SR a judikatúrou ESĽP, a to s trvalým zreteľom

na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. V predmetnej veci dochádza ku kolízii dvoch ústavne chránených
práv: - práva žalovaného na ochranu súkromia a prejavov osobnej povahy, - a práva žalobkyne
na ochranu jej telesnej a duševnej integrity, osobnej bezpečnosti a práva na spravodlivý proces. V
takomto prípade je súd povinný aplikovať test proporcionality, teda posúdiť, ktoré z kolidujúcich práv
má v konkrétnych okolnostiach veci vyššiu ústavnú váhu. Tento prístup je ustálený nielen v judikatúre

Ústavného súdu Českej republiky (napr. II. ÚS 1774/14), ale vyplýva aj z dôvodovej správy k CSP,
ktorá výslovne pripúšťa vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom v prípade, ak je porušené
právo jednej strany v konkrétnom prípade proporčne slabšie než právo, ktorého ochrany sa druhá
strana domáha. Navrhovateľka sa nachádza v postavení výrazne slabšej strany, ktorá je dlhodobo
vystavená psychickému násiliu, vyhrážkam a zastrašovaniu za strany povinného, pričom toto správanie

prebiehalo v súkromí, bez prítomnosti svedkov a mimo dosahu verejnej kontroly. Práve v prípadoch
domáceho násilia a psychického týrania je typické, že obeť nemá k dispozícii iné efektívne dôkazné
prostriedky,ktorýmibybolaschopnápreukázaťintenzituapovahuútokov.Vdanomprípadebolizvukové
nahrávky vyhotovené výlučne za účelom ochrany navrhovateľky, dokumentovania správania povinného
a preukázania psychického násilia, ktoré sa inak prejavovalo len verbálne a v súkromnom prostredí.

Žalobkyňa nahrávky nevyhotovovala s cieľom poškodiť povinného, zasiahnuť do jeho súkromia nad
nevyhnutnú mieru ani ich verejne šíriť, ale ako jediný dostupný prostriedok sebaobrany a zabezpečenia
dôkazu. Z uvedených dôvodov navrhovateľka navrhuje, aby súd predmetné zvukové nahrávky vykonal
ako dôkaz.3. Navrhovateľka ako dôkazy predložila Zápisnicu Obvodného oddelenia policajného zboru F. o výsluchu
svedka - poškodeného zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 8), Potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru

K. zo dňa XX.XX.XXXX o trestnom oznámení (č.l. 17), USB nosič, navrhla pripojenie spisu Obvodného
oddelenia Policajného zboru F. vedeného pod ČVS: M./F..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 psím. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP ) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

9.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 druhá veta CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ rozhodne
súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16.Podľa§327CSP,aknávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenianeobsahujepredpísanénáležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú17. Podľa § 329 ods.3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku

rozhodnutej veci.

18. Podľa § 337 ods. 1 CSP Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

19. Podľa § 132 ods. 1 a 2 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobnýnávrh(1).Opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačenédôkazy
(2).

20. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.

21. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak
v štádiu pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení. Účelom neodkladných opatrení
je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre ich nariadenie je osvedčenie, že bez
bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy.
Je nutné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená
iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na
neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na
jej strane. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo
samotnýchtvrdenínavrhovateľa,nojepotrebnétietotvrdeniaosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia

prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Z charakteru
neodkladného opatrenia pritom vyplýva, že pred jeho nariadením súd nevykonáva plnohodnotné
dokazovanie a nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci
samej, pričom pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie.
Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.

Navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku
(nárokuvovecisamej),akoipotrebuneodkladnejúpravypomerov.Prerozhodnutiesúduoneodkladnom
opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

22. Navrhovateľka sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnému,

aby nevstupoval do bytu č. XX nachádzajúceho sa na E. poschodí bytového domu na ulici X. A., J. F.
X, XXX XX F., stojacom na pare. reg. „C“ č. XXXX, súp. č. XXX, evidovanom Okresným úradom K.,
katastrálny odbor v k. ú. F. na LV č. XXXX, aby sa nepribližoval k navrhovateľke a jej deťom, L. B.
nar. XX.XX.XXXX a A. B. nar. XX.XX.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov, aby nekontaktoval
navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

23. Po oboznámení sa s návrhom navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovateľkou
predloženými dôkazmi a to Zápisnicou Obvodného oddelenia policajného zboru F. o výsluchu svedka -
poškodeného zo dňa 25.01.2026 (č.l. 8), Potvrdením Obvodného oddelenia Policajného zboru K. zo dňa
23.01.2026 o trestnom oznámení (č.l. 17), USB nosičom, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu

dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne
dôvodný.24. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je eliminovať kontakt páchateľa
domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným
opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo

bytu, v ktorom chránená osoba býva. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v
prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu
alebo bytu. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z
násiliananavrhovateľovi.Súčasnejenevyhnutnéosvedčiť,ženavrhovateľovaosobnáintegritavykazuje
znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia,

čestné vyhlásenia tretej osoby /svedka/ a podobne.

25. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP rieši najakútnejšie situácie domáceho násilia,
zväčša po vykázaní páchateľa domáceho násilia zo spoločného obydlia, kde neodkladné opatrenie
smeruje voči osobe, ktorá je dôvodne podozrivá z násilia. Pri aplikácii predmetného ustanovenia je preto
ustanovenáveľmikrátkalehotananariadenietakéhotoneodkladnéhoopatrenia(24hodín).Tentoinštitút

(spravidla) nadväzuje na oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia a zakázať vstup
doň v zmysle § 27a zákona o policajnom zbore, keď policajt je povinný poskytnúť ohrozenej osobe
poučenie o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) CSP. Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 14 dní od vykázania. Uvedená lehota sa
podanímnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniapredlžujeaždovykonateľnostirozhodnutiasúdu

o takomto návrhu (§ 27a ods. 9 zákona o policajnom zbore).

26. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka dňa 23.01.2026 podala
osobne na OO PZ K. trestné oznámenie (č.l. 17). Zo Zápisnice Obvodného oddelenia policajného
zboru F. o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 25.01.2026 (č.l. 8), vyplynulo, že navrhovateľka

bola vypočutá ako svedok-poškodený v trestnej veci obvineného A. B., ktorý je stíhaný za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pričom navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že povinný jej opakovane
vulgárne nadáva, vyhráža sa jej, že jej jednu jebne, že to z nej vytlčie, že skončí na cintoríne, že skončí
pokrájaná v skrini, že ju chytí za nohy a vystrčí dole hlavou von oknom, viac krát ju chytil za vlasy a sotil

na zem, ponižuje ju a uráža vulgárnymi nadávkami. Na USB nahrávkach je zachytená komunikácia
navrhovateľkyapovinného,priktorejpovinnývyčítanavrhovateľkenedostatočnústarostlivosťomaloleté
deti a domácnosť, navrhovateľka vyčíta povinnému vulgárne nadávanie a vyhrážanie sa jej rozkopaním
hlavy a zlomením rúk, vyslovenie ktorých vyhrážok povinný nenegoval ale ospravedlňoval v podstate
tým, že navrhovateľke opakovane vyčíta tie isté nedostatky.

27. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľky v časti uloženia povinnému nevstupovať do bytu č. XX
nachádzajúceho sa na E. poschodí bytového domu na ulici X. A., J. F. X, XXX XX F., stojacom na
pare. reg. „C“ č. XXXX, súp. č. XXX, evidovanom Okresným úradom K., katastrálny odbor v k. ú. F.
na LV č. XXXX, súd dospel k názoru, že v tejto časti je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

nedôvodný. Navrhovateľka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedostatočne
opísala rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce, že byt, do ktorého má súd povinnému zakázať vstupovať,
je obydlím navrhovateľky a zároveň, že povinnému svedčí právo do neho vstupovať. Navrhovateľka síce
uviedla, že s povinným bývajú v prenajatom byte, avšak neuviedla, či nájomcami bytu sú obaja, teda
navrhovateľka aj povinný, alebo len jeden z nich, vôbec neuviedla kto je vlastníkom predmetného bytu,

s kým bola uzavretá nájomná zmluva (ak bola uzavretá), teda neopísala skutočnosti, z ktorých by mal
súd osvedčené, že označený byt je jej obydlím. Navrhovateľka neosvedčila svoj vzťah k predmetnému
bytu ako obydliu ani opisom skutkových okolností ani žiadnym z predložených dôkazov. Tiež neuviedla,
aký právny vzťah k predmetnému bytu má povinný, na základe akého právneho titulu môže povinný do
neho vstupovať, resp. užívať ho, teda napr. či je jeho nájomcom na základe riadne uzavretej nájomnej

zmluvy, alebo či tento vzťah povinný odvodzuje od iného právneho vzťahu. V prípade, ak povinnému
právo užívať byt nepatrí, nie je dôvodné mu ukladať povinnosť do neho nevstupovať a v prípade
domáhania sa povinným neoprávneného vstupu je potrebné privolať políciu. Navrhovateľka ani tieto
skutočnosti neopísala ani neosvedčila žiadnymi dôkazmi, napr. nájomnou zmluvou, výpisom z listu
vlastníctva. Navrhovateľka teda neosvedčila, že v predmetnom byte býva, na základe akého titulu, kto je

jeho vlastníkom, komu vlastník umožnil v ňom bývať a ani to, že povinný je oprávnený do predmetného
bytu vstupovať.28. Navrhovateľka tiež netvrdila, že by bol povinný vykázaný zo spoločného obydlia políciou v zmysle
§ 27a zákona o policajnom zbore, na ktoré spravidla nadväzuje návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP.

29. Navrhovateľka ďalej neosvedčila, že povinný je dôvodne podozrivý z násilia voči nej, keď toto ostalo
len v rovine jej tvrdení a nebolo to osvedčené žiadnym z ňou predložených dôkazov. Navrhovateľka
netvrdila, že by sa povinný dopustil takého násilia, ktoré by vyžiadalo lekárske ošetrenie a nepredložila
žiadnu lekársku správu. Tvrdila síce, že ju povinný ťahal za vlasy, avšak ani toto nebolo ničím

osvedčené. Zápisnica Obvodného oddelenia policajného zboru F. o výsluchu svedka poškodeného
zo dňa 25.01.2026 obsahuje len tvrdenia navrhovateľky, teda skutočnosti, ktoré policajtom uviedla
sama navrhovateľka. Na základe jej výsluchu v trestnom konaní polícia nezačala trestné stíhanie pre
nejaký prečin majúci súvis s násilím, resp. ublížením na zdraví, týraním, ale začala trestné stíhanie
len pre prečin nebezpečného vyhrážania. Navrhovateľka uviedla, že podaniu trestného oznámenia
predchádzala hádka medzi ňou a povinným dňa 23.01.2026, vo vzťahu ku ktorej ale nič bližšie neuviedla

(vôbec jej priebeh ani obsah neopísala). Hádku medzi partnermi nie je možné bez ďalšieho považovať
za násilie, preto bez opisu tohto skutku ho nebolo možné vyhodnotiť ako násilie voči navrhovateľke
a ani mať za osvedčené potrebu neodkladnej úpravy pomerov navrhovateľkou navrhovaným spôsobom,
naviac ak jediný dátumom označený predchádzajúci incident medzi partnermi sa stal 19.09.2025, pri
ktorom sa ale povinný nedopustil násilia na navrhovateľke.

30. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila, že povinný je
dôvodne podozrivý z násilia voči nej, teda neosvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a nesvedčila ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov, preto súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti uloženia povinnému nevstupovať do predmetného bytu ako nedôvodný

zamietol.

31. Účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. g) a h) CSP je chrániť fyzickú a duševnú
integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre nariadenie
uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná

integrita je, resp. môže byť konaním protistrany ohrozená. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného
navrhovateľa.

32. Čo sa týka návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia
povinnému nekontaktovať navrhovateľku písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami, súd zistil, že v tejto časti navrhovateľka vôbec neopísala rozhodujúce skutočnosti
osvedčujúce, že by ju povinný kontaktoval písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úplne absentujú tvrdenia o obťažovaní
navrhovateľky povinným takýmto spôsobom a o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov navrhovaným
spôsobom, ktorá potreba musí odôvodnená takou intenzitou neželaného kontaktovania, ktorá už

ohrozuje telesnú alebo duševnú integritu osoby, čo v konaní tvrdené ani osvedčené navrhovateľkou
nebolo, preto aj v tejto časti súd návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia považoval
za nedôvodný a z ktorého dôvodu ho bolo potrebné zamietnuť.

33. Zo Zápisnice Obvodného oddelenia policajného zboru Vrbové o výsluchu svedka - poškodeného

zo dňa 25.01.2026 (č.l. 8), mal súd preukázané, že povinný je obvinený pre prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, poškodenou je navrhovateľka,
trestné stíhanie bolo začaté dňa 24.01.2026, navrhovateľka bola vypočutá dňa 25.01.2026, pričom
navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že povinný jej opakovane vulgárne nadáva, vyhráža sa jej, že jej
jednu jebne, že to z nej vytlčie, že skončí na cintoríne, že skončí pokrájaná v skrini, že ju chytí sa

nohy a vystrčí dole hlavou von oknom, viac krát ju chytil za vlasy a sotil na zem, ponižuje ju, uráža
vulgárnymi nadávkami. Navrhovateľka v návrhu ďalej uviedla, že povinný sa jej viac krát vyhrážal, že jej
rozkope hlavu, zlomí jej ruky. Na nahrávke na USB nosiči povinný nepoprel vulgárne nadávanie povinnej
ani vyhrážanie sa jej rozkopaním hlavy a zlomením rúk, len to ospravedlňoval opakovaným vyčítaním
nedostatočnej starostlivosti navrhovateľky o deti a domácnosť.

34. Uvedenými dôkazmi navrhovateľka osvedčila, že povinný sa jej dlhodobo vyhráža ublížením na
zdravítakýmspôsobom,ževnejvzbudzujestrachavulgárnyminadávkamijudlhodobourážaaponižuje,
čímajpodľanázorusúdumôžebyťohrozenátelesnáintegritaajduševnáintegrita navrhovateľky,pričomdňa 24.01.2026 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania, preto
v tejto časti súd návrhu navrhovateľky vyhovel a povinnému uložil nepribližovať sa k navrhovateľke
na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v súdnom konaní,

správnom a trestnom konaní, ktoré aktuálne aj prebieha a počas ktorých konaní o prítomnosti osôb
na procesných úkonoch a spôsobe ich realizácie rozhodne príslušný orgán.

35. Vo vzťahu k maloletým deťom navrhovateľky však návrh na uloženie povinnému nepribližovať
sa k nim na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov súd nepovažoval za dôvodný. V prvom rade súd

uvádza, že navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neoznačila za navrhovateľov
aj maloleté deti, hoci aj vo vzťahu k nim sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, preto petit
návrhu nekorešponduje s osobami označenými ako strany sporu, z ktorého dôvodu bol potom návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti týkajúcej sa maloletých detí zmätočný a nezrozumiteľný.
Navrhovateľka sa totiž domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP,
ktoré konanie nie je konaním vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti. Samotný petit návrhu však

bol formulovaný jasne, nemal vady, pre ktoré by bol daný dôvod podanie odmietnuť, preto ho súd
aj v tejto časti prejednal. Navrhovateľa ani v tejto časti neosvedčila a to ani opísaním rozhodujúcich
skutočností ani žiadnym dôkazom, že by konaním povinného mohla byť ohrozená telesná integrita alebo
duševná integrita maloletých detí. Maloletá L. mala byť len svedkom toho, ako povinný navrhovateľku
udrel, žiadne iné konkrétne konanie povinného vo vzťahu k maloletej L. netvrdila, pričom zasahovanie

do rodičovských kompetencii navrhovateľky a trvanie na tom, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa
maloletej L. musí byť ním vopred odsúhlasené, nie je konaním predpokladaným ust. § 325 ods. 2 písm.
h) CSP. Ani vo vzťahu k mal. A. navrhovateľka netvrdila a ani neosvedčila žiadne také konanie, ktorým
by povinný ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu mal. A., pričom dôkazné bremeno na preukázanie,
resp. aspoň osvedčenie takéhoto správania povinného ležalo na navrhovateľke. Navrhovateľka však

ani v tejto časti neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreby
neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, preto súd aj v tejto časti návrh navrhovateľky na nariadenie
neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

36. Súd nevykonal dokazovanie spisom Obvodného oddelenia Policajného zboru F. vedeného pod ČVS:

M./F., nakoľko tento dôkaz navrhovateľka len označila ale nepripojila k návrhu, pričom pre krátkosť
lehotynavydanieneodkladnéhoopatrenianebolotechnickymožnéoznačenýspispripojiťadokazovanie
ním vykonať. Zároveň navrhovateľka nešpecifikovala, čo konkrétne, teda ktorý konkrétny listinný dôkaz
z neho navrhuje oboznámiť, keď spis ako celok dôkazom nie je.

37. Navrhovateľka neodkladné opatrenie v petite návrhu časovo neobmedzila, čo súd nepovažoval za
správne, keďže civilné sporové konanie vo veci samej o zákaze priblíženia sa by nemalo potrebnú
hmotnoprávnu úpravu. Súd preto určil časové trvanie neodkladného opatrenia podľa § 330 ods. 1 CSP
na obdobie jedného roka od vydania rozhodnutia. Súd mal za to, že lehota jedného roka, na ktorú
trvanie neodkladného opatrenia obmedzil, je dobou dostatočne dlhou na zabezpečenie navrhovateľkou

žiadaného pocitu bezpečia, pričom počas daného obdobia by malo prísť k vyriešeniu vzájomných
rozporov a stabilizácii situácie. V prípade, ak by ohrozenie navrhovateľky aj po tejto dobe naďalej
pretrvávalo,mámožnosťpodaťkedykoľvekďalšínávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniaapodložiť
ho listinnými dôkazmi preukazujúcimi aktuálnu situáciu a stav jej ohrozenia, pričom súd takéto riešenie
považuje za dostačujúce na ochranu jej záujmu.

38. Povinný má v prípade zmeny okolností, či skorého upokojenia situácie, možnosť žiadať o zrušenie
tohto neodkladného opatrenia, prípadne žiadať od navrhovateľky ako žalovanej náhradu škody, resp.
ujmy, ktorá by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia (nariadeného napríklad na základe
navrhovateľkou v návrhu uvádzaných tvrdení, ktoré by sa preukázali ako nepravdivé) vznikla. Vzhľadom

na to, že súd trvanie neodkladného opatrenia časovo limitoval, navrhovateľke neuložil povinnosť podať
v určitej lehote po nariadení neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej, ale poučil v zmysle § 337
ods. 1 a 2 CSP povinného o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá
by mu prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla.

39. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

42. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

43. Podľa čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb.

44. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 251, § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 4,
17 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal, hoci mu nárok na náhradu trov konania
vznikol v rozsahu 33,33 %, keďže bol v konaní úspešný v časti dvoch výrokov (66,66 %), v ktorých súd

návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľka bola úspešná v časti jedného výroku (33,33 %), preto
čistý úspech povinného predstavoval 33,33 % (66,66 % - 33,33 %), avšak zo spisu mal súd preukázané,
že povinnému žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, čo vylučovalo
možnosť ich priznania, preto vychádzajúc z čl. 4 a 17 CSP, podľa ktorého súd konaná hospodárne a bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol súd už v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí tak, povinnému sa voči navrhovateľke náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

.