Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Katarína Marčeková
Legislation area – Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce, Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/67/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4324202011
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4324202011.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom C. XXX, zast. JUDr. Jánom Ondrášikom, advokátom, so sídlom v Leviciach, Ul. F.
Hečku 34/A, proti žalovaným: 1. D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. H., zastúpeného splnomocneným
zástupcom I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. H. XXX, 2. K. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. G. H.,
o vypratanie nehnuteľností a iné, o odvolaniach žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného
súdu Levice zo dňa 28. februára 2025 č. k. 16C/32/2024-196 a o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu zo dňa 27. júna 2025 č. k. 16C/32/2024-272 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 27. júna 2025
č. k. 16C/32/2024-272 o d m i e t a .
Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1. a v 2. rade povinnosť vypratať
nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec
F. G. H., L. M., a to parcely reg. „C" parc. č. 1126/3 - záhrada o výmere 455 m2, parc. č. 1126/21 -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 a rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na
parc. č. 1126/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2 a tieto odovzdať žalobkyni, a to do
deväťdesiatich dní od právoplatnosti rozsudku (I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni voči
žalovaným 1. a 2. priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II.). Rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 3 ods. 1, § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1, 3, čl. 21 ods.
1, 3 prvej vety Ústavy SR, § 21 ods. 2, § 27 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách a vykonaným
dokazovaním, z aktuálneho listu vlastníctva č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F.
G. H., okres Levice zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na tomto
liste vlastníctva, a to parciel reg. „C“, parc. č. 1126/3 - záhrada o výmere 455 m2, parc. č. 1126/21 -
zastavanáplochaanádvorieovýmere345m2arodinnéhodomusosúpisnýmčíslomXXX,postaveného
na parc. č. 1126/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 345 m2, titul nadobudnutia Z-8099/2022 zo
dňa 22. 12. 2022 - Osvedčenie o priebehu dobrovoľnej dražby, Notárska zápisnica č. N 413/2022, Nz
54096/2022 zo dňa 16. 12. 2022 - vz. 217/2022. Z oznámenia o dražbe zo dňa 08. 11. 2022 vyplýva,
že miestom konania dražby bol Notársky úrad Mgr. Andrey Karasovej, so sídlom Notárskeho úradu v
Trenčíne, dátum konania dražby 16. 12. 2022, dražobníkom Dražby a reality s. r. o., navrhovateľom
dražby magicsport s. r. o. a predmetnom dražby boli sporné nehnuteľnosti evidované na LV č. XX,
vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres M., a to v spoluvlastníckom podieleD. E. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2 a 1/2. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe podľa § 17
zákona č. 527/2002 Z. z. bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod 217/2022, deň vydania 11. 11.
2022. Priebeh dobrovoľnej dražby predmetných nehnuteľností bol osvedčený Notárskou zápisnicou
N 413/2022, NZ 54096/2022, NCRls 54980/2022, spísanou dňa 16. 12. 2022 v notárskej kancelárii
Notárskeho spoločenstva Zuzany Karasovej a Andrey Karasovej, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 44,
notárkou Andreou Karasovou. Z uvedenej notárskej zápisnice okrem iného vyplýva, že licitátor po tretej
výzve udelil príklep účastníkovi dobrovoľnej dražby č. 1, ktorý urobil najvyššie podanie v sume 35 000
eur a vyhlásil dražbu za úspešne ukončenú. Vydražiteľom, ktorému bol udelený príklep licitátora za cenu
dosiahnutú vydražím, je A. B., teda žalobkyňa. Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby podľa § 24
zákona č. 527/2002 Z. z. bolo zverejnené v Obchodnom vestníku pod 246/2022, deň vydania 23. 12.
2022. Žalobkyňa listom, ktorý adresovala žalovanému v 1. rade a podala na poštovú prepravu dňa 20.
03. 2023, ho vyzvala na vypratanie a odovzdanie sporných nehnuteľností do 30. 04. 2023. Na uvedené
reagoval žalovaný v 1. rade listom datovaným dňa 23. 03. 2023, v ktorom uviedol, že vzhľadom na
skutočnosť, že by sa mali vysťahovať z domu, žiaľ to nepôjde, nakoľko nemajú kam ísť. Bývajú tam
siedmi, aj vnúčatá sú s nimi 5 - 8 rokov, pod most nepôjdu, keď bude potrebné, budú sa súdiť. Žalobkyňa
následne opakovanou výzvou zo dňa 05. 09. 2023, adresovanou žalovanému v 1. rade, ktorú výzvu
podala na poštovú prepravu dňa 05. 09. 2023, opätovne vyzvala na odovzdanie nehnuteľností, a to
najneskôrdo10dníododňadoručeniavýzvyazároveňvyzvalanaúhradupeňažnejnáhradyzaužívanie
sporných nehnuteľností za obdobie od 01. 05. 2023 do 31. 08. 2023 v sume 450 eur mesačne. Záverom
žiadala, aby jej suma vo výške 1 800 eur bola uhradená najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy.
1.2. Z výsledkov lustrácie v súdnom registri a z úradných záznamov spísaných Okresným súdom Levice
vyplýva informácia o štyroch súdnych konaniach vedených na základe žalôb podaných žalovaným v 1.
rade, resp. žalovanou v 2. rade, z ktorých tri sú právoplatne skončené a ani jedna z nich sa netýkala
neplatnosti spornej dražby. Konanie vedené pod sp. zn. 11C/36/2012 sa týkalo žaloby D. E., K. E. a N.
E. o určenie neplatnosti právnych úkonov. Konanie vedené pod sp. zn. 12C/31/2012 sa týkalo návrhu
D. E. a N. E. na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý návrh bol zamietnutý. V konaní vedenom
pod sp. zn. 12C/36/2023 bolo podanie D. E. odmietnuté. V súčasnosti sa vedie konanie pod sp. zn.
13C/50/2022, ktorá žaloba bola podaná dňa 04. 07. 2022, a teda pred samotnou dražbou, ktorá sa
uskutočnila dňa 16. 12. 2022, a teda sa nemôže týkať neplatnosti spornej dražby. V predmetnom konaní
bolo podanie žalovaného v 1. rade tam v postavení žalobcu uznesením sp. zn. 13C/50/2022-30 zo dňa
03. 08. 2022 odmietnuté, ktoré uznesenie však nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko po jeho doručení
učinilžalobcaďalšiepodanie.Ďalšímuznesenímsp.zn.13C/50/2022-71zodňa05.06.2024bolžalobca
zo strany súdu vyzvaný na odstránenie vád tohto podania, najmä na ozrejmenie, či voči uzneseniu
sp. zn. 13C/50/2022-30 mienil týmto podaním podať odvolanie. Konanie vo veci vedenej pod sp. zn.
13C/50/2022 nie je právoplatne skončené. Zo správy OR PZ v Leviciach zo dňa 12. 12. 2024 zaslanej
na žiadosť súdu vyplýva, že A. J. bola preverená v Informačných systémoch MV SR, kde bolo zistené,
že osoba má dva záznamy, kedy sa voči nej viedlo trestné stíhanie, jeden záznam z roku 2016 a jeden
z roku 2018, avšak obe trestné stíhania boli ukončené ešte predtým, ako bolo voči osobe vznesené
obvinenie. V súčasnosti osoba nie je trestne stíhaná a ani sa voči nej nevedú žiadne ďalšie záznamy.
1.3. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03. 06. 2024 domáhala ochrany svojho
vlastníckeho práva, a to vyprataním nehnuteľností evidovaných na LV č. XX, vedeného pre katastrálne
územieF.G.H.,obecF.G.H.,L.M.,atonatomskutkovomzáklade,žesanazákladedobrovoľnejdražby
stala vlastníčkou týchto nehnuteľností. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že
žaloba bola podaná dôvodne.
1.4. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných na
LV č. XX, vedeného pre katastrálne územie F. G. H., obec F. G. H., okres M. a to parc. reg. „C“,
parc. č. 1126/3 - záhrada o výmere 455 m2, parc. č. 1126/21 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere
345 m2 a rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na parc. č. 1126/21 - zastavaná plocha a
nádvorieovýmere345m2.Žalobkyňanadobudlavlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamudelením
príklepu v dobrovoľnej dražbe konanej dňa 16. 12. 2022, keď ako vydražiteľka uhradila cenu dosiahnutú
vydražením v ustanovenej lehote. Priebeh dražby a výsledok dražby uskutočnenej dražobníkom Dražby
a reality s. r. o. bol osvedčený Notárskou zápisnicou N 413/2022, NZ 54096/2022, NCRls 54980/2022,
napísanou dňa 16. 12. 2022 v notárskej kancelárii Notárskeho spoločenstva Zuzany Karasovej a Andrey
Karasovej, so sídlom v Trenčíne, Piaristická 44, notárkou Mgr. Andreou Karasovou. Otázku aktívnej
vecnej legitimácie žalobkyne považuje súd tak za preukázanú.1.5. V konaní nebolo tiež sporné, že žalovaní v 1. a 2. rade majú sporné nehnuteľnosti vo svojej faktickej
moci, keď sporné nehnuteľnosti doposiaľ užívajú, na základe čoho má súd otázku pasívnej vecnej
legitimácie žalovaných za preukázanú. Žalovaný v 1. rade v konaní namietal, že dražba bola prevedená
podvodným spôsobom, že žalovaný nebol predvolaný podľa zákona, že kedy a kde bude dražba, že bol
o dražbe vyrozumený až po dražbe, že dražba prebehla podvodom, fiškálnymi dokladmi. Argumentoval,
ževšetkoprebehlopodvodomazakulisami,žalovanémunebolodoručené,koľkomádlh,nebolznalecký
posudok, dražba musí byť verejná, čo nebola, a že zostatok financií by sa mal dať žalovanému. Záverom
poukázal tiež na to, že sporné nehnuteľnosti okrem žalovaných obývajú aj nevesta A. E., O. E., F. E.
a vnúčatá G. E., G. E. a M. E.. Taktiež bolo v konaní poukázané na to, že voči notárke osvedčujúcej
priebeh dražby bolo podané trestné oznámenie. Argumenty týkajúce sa neplatnosti dobrovoľnej dražby
uvádzal na pojednávaní aj splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade.
1.6. Súd uviedol, že otázku prípadnej neplatnosti dražby je súd oprávnený posudzovať výlučne na
základe žaloby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, pričom otázku
neplatnosti dražby súd nie je oprávnený riešiť v inom konaní, a to ani ako otázku prejudiciálnu
(predbežnú) v rámci konania o vypratanie nehnuteľnosti. Príklep licitátora na dobrovoľnej dražbe je totiž
nadobudnutie vlastníckeho práva formou prechodu práva na základe inej skutočnosti v zmysle § 132
Občianskeho zákonníka a takýto prechod práva je takou skutočnosťou, ktorú nemožno preskúmavať
v rámci iného konania, než konania upraveného v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Ak teda v
osobitnom konaní o určenie neplatnosti dražby, začatom na základe osobitného typu určovacej žaloby,
ktorá musí byť podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote od udelenia príklepu (okrem prípadu, ak
dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu), nedôjde k určeniu neplatnosti dražby,
otázku prechodu vlastníckeho práva na dobrovoľnej dražbe nie je možné spochybňovať. Žalovaní však
v konaní nepreukázali, že by sa viedlo konanie podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., ktorého
výsledkombybolorozhodnutiesúduoneplatnostidražbyalebo,žesatakétokonanievsúčasnostivedie.
1.7. Z lustrácie v súdnom registri vyplývajú 4 žaloby podané žalovaným v 1. rade, z ktorých 3 sú
právoplatne skončené a ani jedna z nich sa netýkala neplatnosti spornej dražby. V súčasnosti sa vedie
konanie pod sp. zn. 13C/50/2022, ktorá žaloba bola podaná dňa 04. 07. 2022, a teda pred samotnou
dražbou, ktorá sa uskutočnila dňa 16. 12. 2022, a teda sa nemôže týkať neplatnosti spornej dražby.
V predmetnom konaní bolo podanie žalovaného v 1. rade (tam v postavení žalobcu) uznesením sp.
zn. 13C/50/2022-30 zo dňa 03. 08. 2022 odmietnuté, k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené.
V konaní nebolo preukázané, že by dôvody neplatnosti dražby súviseli so spáchaním trestného činu,
keď splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade síce tvrdil, že voči notárke osvedčujúcej priebeh
dobrovoľnej dražby podal trestné oznámenie, avšak ako vyplýva zo správy OR PZ v Leviciach zo dňa 12.
12. 2024, ohľadom uvedenej notárky sú vedené dva záznamy, kedy sa voči nej viedlo trestné stíhanie,
jeden z roku 2016 a jeden z roku 2018, avšak obe boli ukončené ešte predtým, ako bolo voči osobe
vznesené obvinenie, pričom v súčasnosti nie je trestne stíhaná a ani sa voči nej nevedú žiadne ďalšie
policajné záznamy.
1.8. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní zamietol návrhy splnomocneného zástupcu
žalovaného v 1. rade na doplnenie dokazovania, nakoľko tieto mali smerovať práve k preukázaniu
neplatnosti dražby, avšak ako už súd uviedol, otázku prípadnej neplatnosti dražby je súd oprávnený
posudzovať výlučne na základe žaloby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných
dražbách. Vykonanie takéhoto dokazovania tak považoval súd za neúčelné, právne bezvýznamné,
a teda aj v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Z rovnakých dôvodov súd neprihliadol ani
na listinné dôkazy predložené splnomocneným zástupcom žalovaného v 1. rade, nakoľko uvedenými
listinami hodlal rovnako preukázať skutočnosť, že dražba bola neplatná.
1.9. Žalovaní v konaní zároveň netvrdili a nepreukázali žiadny právny dôvod užívania sporných
nehnuteľností, na základe čoho nemožno konštatovať nič iné, než že užívajú sporné nehnuteľnosti bez
právneho dôvodu, čo nepochybne zakladá z ich strany zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá
má podľa § 126 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje.
1.10. Žalobkyňa tak podanou žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje ochranu svojho základného
práva, a to vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), pričom právo na obydliežalovaných (čl. 21 Ústavy Slovenskej republiky) je tiež právom základným, avšak ani jeho ochranu
nemožno považovať za bezhraničnú. Je tak nepochybné, že v prejednávanej veci sa dostalo do stretu
právo žalobkyne, ktorá sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči žalovaným, ktorí do jej
vlastníckeho práva neoprávnene zasahujú tým, že sporné nehnuteľnosti užívajú, a to napriek tomu, že
im k tomu nesvedčí žiadny právny dôvod a právo žalovaných na nedotknuteľnosť obydlia.
1.11. Súd sa zaoberal aj tým, či žalobkyňa žalobou o vypratanie nehnuteľností sleduje legitímny cieľ, či
zásah do základných práv je vzhľadom na konkrétne okolnosti nevyhnutný v demokratickej spoločnosti,
a teda primeraný sledovanému cieľu, resp. či v danej veci nejde o prípad, kedy by bolo možné výnimočne
s odkazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka odoprieť poskytnutie právnej ochrany žalobkyňou
uplatňovanému právu, ak by vypratanie nehnuteľností bolo možné v okolnostiach prejednávaného
prípadu považovať za neprimerane tvrdé, a teda v rozpore s dobrými mravmi.
1.12. Súd, posúdiac všetky okolnosti prejednávanej veci, dospel k záveru, že žalobu žalobkyne o
vypratanie nehnuteľností je treba považovať za nevyhnutné a primerané opatrenie na dosiahnutie
legitímneho cieľa spočívajúceho v ochrane jej vlastníckeho práva, do ktorého žalovaní neoprávnene
zasahujú, keď sporné nehnuteľnosti užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobkyňa sporné
nehnuteľnosti vydražila ešte koncom roka 2022, žalobu na vypratanie nehnuteľností podala až po
dvoch výzvach na vypratanie adresovaných žalovaným, a to dňa 03. 06. 2024, teda po roku a pol od
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, pričom žalovaní sporné nehnuteľností
užívajú doposiaľ, a to bez akejkoľvek odplaty. Žalovaní mali a museli vedieť, že vydražením
nehnuteľnostídôjdekprechoduvlastníckehoprávanažalobkyňuažebudúmusieťspornénehnuteľnosti
vypratať. Napriek potenciálnej hrozbe vypratania v konaní nepreukázali, že by sa so žalobkyňou
kedykoľvekaakýmkoľvekspôsobomsnažiliusporiadaťstav,ktorývdôsledkurealizovanejdražbynastal.
Žalovaný v 1. rade sa miesto snahy o konštruktívne riešenie obmedzil v odpovedi na výzvu žalobkyne
len na konštatovanie, že nemajú kam ísť. Žalovaní mali podľa názoru súdu už dostatočný priestor na to,
aby vzniknutú situáciu vyriešili okrem iného napr. na zmluvnom základe, ktorý by im umožňoval užívanie
sporných nehnuteľností na základe právneho dôvodu, napr. titulom nájomnej zmluvy, a pokiaľ žalobkyňa
o takéto riešenie záujem nemala, mali dostatok priestoru a času na zabezpečenie si iného bývania. Tu
je potrebné ďalej doplniť, že ak sú sporné nehnuteľnosti skutočne obydlím ďalších šiestich osôb, a z
toho dokonca troch maloletých detí, potom vyriešenie danej situácie bolo na pleciach piatich plnoletých
osôb, navyše, prevažne v produktívnom veku a schopných tak dosahovať príjem (hoci žalovaní v 1.
a 2. rade) sú poberateľmi invalidných dôchodkov) a ignorovanie hrozby vypratania, navyše s tromi
maloletými deťmi, je tak za daných okolností ešte o to nepochopiteľnejšie, avšak súčasne aj prejavom
ignorácie vlastníckeho práva žalobkyne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ani vek, či zdravotný stav
žalovaných, ako ani obývanie sporných nehnuteľností maloletými deťmi, nemôžu byť s ohľadom na čas
uplynutý od momentu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou okolnosťami, ktoré by žalovaným
objektívne bránili zabezpečiť si iné bývanie. Za daných okolností tak nebolo podľa názoru súdu možné
dospieť k inému záveru, než že v danom prípade nemožno považovať výkon práva žalobkyne bez
právneho dôvodu zasahujúce do práva žalovaných, a teda v rozpore s dobrými mravmi. Na základe
vyššie uvedených skutočností preto súd žalobe žalobkyne vyhovel a lehotu na plnenie pre žalovaných
určil podľa § 232 ods. 3 CSP v rozsahu 90 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú lehotu považoval
súd za primeranú, vzhľadom na charakter uloženej povinnosti, ako aj na skutočnosť, že by sporné
nehnuteľnosti mali obývať aj maloleté deti.
1.13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni ako strane v
konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podali žalovaní v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote podanie, v ktorom
uviedli, že nesúhlasia s rozsudkom č. k. 16C/32/2024-196 v celom rozsahu. Všetko, čo napísala
sudkyňa, je v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. Sudkyňa je zaujatá, jednostranná,
korupčná. Sudkyňa nevykonala žiadne žalovaným navrhnuté dôkazy na potrebné zistenie rozhodujúcich
skutočností. Sudkyňa klamala už v predošlých súdoch. Nenašla žalovaným podané námietky a sťažnosť
na notárku Karasovú a znalca, ktorý klamal. Nehnuteľnosť nebola ocenená. Súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, lebo žiadne ocenenie nehnuteľnosti nebolo,
ide o veľký podvod. Sudkyňa prečinu zneužíva právomoc verejného činiteľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr.zák. V dnešnom svete plnom podvodníkov z rozsudku je jednoznačné, že sudkyňa podporuje podvod.
Sudkyňa, ako aj riaditeľ okresného súdu sú zapletení a podporujú podvod, porušujú Dohovor EÚ článok
6, právo na spravodlivé súdne konanie. Žiadali, aby sudkyňa, ktorá je korupčná a neovláda poverenú
prácu, aby bola vylúčená, ako aj riaditeľ okresného súdu, ktorý nekoná. Podľa ich názoru sú nielen
korupční, ale aj plagiátori, ktorí by nemali pracovať a slúžiť pre spravodlivosť. Toto podanie bolo
podpísané piatimi osobami, pričom nie je zrejmé, kto ho podpísal.
3. Okrem tohto podania podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote aj podanie zo dňa 10. 02.
2025, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s rozsudkom č. k. 16C/32/2024-196, sudkyňa je zaujatá, zneužíva
právomocverejnéhočiniteľaavšetko,čonapísala,je vrozporesozákonom.Nadokazovaniepodporyjej
tvrdení nepriložili žiaden dôverný dôkaz, čo žiadal už na predošlých súdoch, aby mohlo byť spravodlivé
súdne konanie. Dražba bola vykonaná bez znaleckého posudku. Sudkyňa osočovala sťažovateľa, že
mal skôr konať a sudkyňa nemala záujem spravodlivo konať. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a skutkový stav neobstojí, sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a sudkyňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Opakovane žiadal o vylúčenie sudkyne z konania.
4. Uznesením zo dňa 23. 04. 2025 č. k. 16C/32/2024-232 súd prvej inštancie vyzval žalovaných
v 1. a 2. rade, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnili svoje podanie zo dňa 08.
02. 2025, doručené súdu dňa 12. 03. 2025 označené ako: „Nesúhlasím Rozsudok v Mene S.R. sp.
zn.: 16C/32/2024-196 Levice dňa 28.2.2025 ...“ a aby doplnené, podpísané a datované podanie
doručili Okresnému súdu Levice v troch vyhotoveniach, pričom uviedol, že doplnenie je potrebné
urobiť nasledovne: uveďte, či ste mienili podať odvolanie proti rozsudku zo dňa 28. 02. 2025 č.
k. 16C/32/2024-196, uveďte, v akom rozsahu napádate rozhodnutie súdu, uveďte, z akých dôvodov
rozhodnutie považujete za nesprávne, v čom toto rozhodnutie alebo postup súdu považujete za
nesprávny, čoho sa domáhate a na akom skutkovom základe, ozrejmite, kto podpísal podanie zo dňa
08. 02. 2025, doručené súdu dňa 12. 03. 2023 a v poradí ktorý z podpisov je podpis žalovaného
v 1. rade, splnomocneného zástupcu žalovaného v 1. rade a ktorý podpis je žalovanej v 2. rade.
Ak v stanovenej lehote podanie nebude doplnené, nebudú odstránené vady odvolania, odvolací súd
odvolanie odmietne. Na výzvu súdu reagoval žalovaný v 1. rade v podaní zo dňa 08. 05. 2025, v ktorom
uviedol, že s napadnutým rozsudkom, ani s jeho obsahom v celom rozsahu nesúhlasí, preto podal
odvolanie. Dokladovali, že ide o podvod, nebol znalecký posudok, notárka Karasová klamala a celá
dražba bola spravená podvodným spôsobom. Sudkyňa nemala záujem overiť znalecký posudok, z čoho
mohla notárka spraviť dražbu. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dražba
nemôže byť, ak znalec neodovzdá originálne znalecký posudok. Notárka podvádzala aj s advokátom
JUDr. Ondrášikom. Celé rozhodnutie bolo založené na podvode. Domáhajú sa, aby súd overil správnosť
znaleckého posudku, a nie staršieho má byť pred dražbou. Žiadal, aby jeho zástupca mohol nahliadnuť
do spisu. Notárka má predložiť originálne doklady, akej sumy bol dlžník dlžný, koľko vrátil, koľko mala
hodnotu nehnuteľnosť. Žiadali, aby nehnuteľnosť bola vrátená pôvodným 10-členným rodinám, a aby
ich ďalej takýto podvodníci neosočovali po dedine, kým sa súd neukončí.
5. Napadnutým uznesením č. k. 16C/32/2024-272 zo dňa 27. júna 2025 súd prvej inštancie uložil
žalovanému v 1. rade D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. G. H., poriadkovú pokutu vo výške
150 eur, ktorú je žalovaný v 1. rade povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Levice v lehote do troch dní
ododňadoručeniatohtouznesenia.Rozhodnutieodôvodnilustanoveniami §102ods. 1písm.e),ods.2,
3 CSP a uviedol, že v civilnom súdnom konaní sa od strán sporu, ich zástupcov, ale aj súdu samotného,
očakáva dodržiavanie elementárnych pravidiel slušnosti, ako aj dodržiavanie dôstojnosti samotného
konania, preto používanie urážlivého, hanlivého a expresívneho jazyka je nielenže nežiaduce, ale aj
neprípustné. Hoci súd chápe ľudský rozmer nepriaznivej a mimoriadne ťaživej situácie, v ktorej sa
žalovaný v 1. rade a jeho rodina ocitli, rešpektuje tiež právo strany sporu namietať tvrdenú zaujatosť
zákonného sudcu, urážlivý a ofenzívny jazyk, ktorý však žalovaný v 1. rade a jeho splnomocnený
zástupca vo svojich podaniach opakovane zvolili, nemá podľa názoru súdu nič spoločné s uplatňovaním
právstranysporuvkonaní.Preposúdenietoho,čiideohrubourážlivépodanie,niejepodstatnývnútorný
subjektívny pomer osoby, ktorej je urážka adresovaná, ale to, či tento výrok možno objektívne považovať
za urážlivý. Takisto nie je podstatné, či je predmetom hrubej urážky súd, sudca, iný zamestnanec súdu,
strana konania, svedok alebo akákoľvek iná, na konaní inak zúčastnená alebo nezúčastnená osobaalebo inštitúcia. Strany sporu a ich zástupcovia môžu vo svojich podaniach uviesť kritiku rozhodovania
či postupu súdu, dôležitou však ostáva hranica, ktorú keď strana sporu, či jej zástupca, prekročí, už
objektívne nemožno považovať za kritiku vecnú. Posúdiac a vyhodnotiac podania žalovaného v 1.
rade a jeho splnomocneného zástupcu, ktorí vo svojich podaniach opakovane volili hanlivý, útočný,
expresívny a ofenzívny jazyk, ktorým prekročili nielen hranicu normálnej a vecnej kritiky, ale aj hrubo
urážajú zákonnú sudkyňu, vyššieho súdneho úradníka a dehonestujú súdnictvo v Slovenskej republike,
súd konštatoval, že ich nesankcionovanie poriadkovou pokutou by bolo spôsobilé znížiť dôstojnosť a
vážnosť súdneho konania. Vzhľadom na uvedené a tiež na potrebu vyjadrovať sa v ďalšom priebehu
konania zo strany žalovaného v 1. rade a jeho splnomocneného zástupcu vecne, v súlade s princípom
zachovávania základných zásad slušnosti a vzájomnej úcty, súd nevzhliadol inú možnosť, než uplatniť
voči žalovanému v 1. rade poriadkové opatrenie v podobe poriadkovej pokuty tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozhodnutia.
6. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1. rade v zákonom stanovenej lehote podanie, ktoré označil
ako nesúhlas s uznesením sp. zn. 16C/32/2024-274 zo dňa 27. júna 2025. V tomto podaní uviedol, že
korupčná, vylúčená sudkyňa až po 7 mesiacoch podala poriadkovú pokutu. Nekonala podľa predpisu.
Opakovane sa snaží zneužiť svoju právomoc. Uznesenie je zmätočné a oneskorené. Sudkyňu bolo
potrebné vylúčiť. Konanie má inú vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. S uznesením nesúhlasí a ako poškodený sudcom žiadal odškodné, stratu času a iné 1 000 eur. Po
výzve súdu uznesením zo dňa 24. 07. 2025 č. k. 16C/32/2024-300 na doplnenie tohto podania, žalovaný
v 1. rade toto podanie v podaní zo dňa 03. 08. 2025 doplnil.
7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), stranami (žalovanými v 1. a 2. rade), v neprospech ktorých boli rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
odvolanie proti rozsudku je odvolaním proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) a odvolanie proti uzneseniu je odvolaním, ktoré zákon nepripúšťa
(§ 355 ods. 2 a § 357) a po skonštatovaní, že odvolanie voči rozsudku má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného
odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalovaného v 1. rade proti uzneseniu súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
9. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva
patríviacerosamostatnýchsubjektívnychprávaprincípov.Podstatouprávanaspravodlivýsúdnyproces
je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred
ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou
tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky.
10. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu už pred účinnosťou CSP judikovala, že o odňatie
možnosti konať pred súdom (vo význame znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka
občianskoprávneho konania) ide tiež v prípade postupu súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne
zaoberať meritom veci (konanie zastaví alebo odmietne podanie alebo odvolací súd odmietne
odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R
4/2003, ale aj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,
prípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004,
3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013,
3Cdo/98/2015). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu treba obdobne za účinnosti CSP dospieťzáveru, že o nesprávny procesný postup znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP), ide tiež v
prípade procesného postupu súdu, ktorý ako odvolací súd odmietne odvolanie, i keď pre taký procesný
postup neboli dané zákonné predpoklady.
11. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd sa v prvom rade zaoberal tým, či má odvolanie
žalovaných potrebné náležitosti, ktoré umožňujú prieskum napadnutého rozsudku odvolacím súdom
alebo je potrebné odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade odmietnuť.
12. V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bolsplnomocnenémuzástupcovižalovanémuv1.radedoručovanýpoštou,pričomzadoručenýsapodľa
§ 112 CSP považuje dňom 31. 03. 2025 a žalovanej v 2. rade bol doručený dňa 10. 03. 2025. Dňa
12. 03. 2025 žalovaní v 1. a 2. rade označení v záhlaví listiny nazvanej ako: „Nesúhlasím Rozsudok
v mene SR sp. zn. 16C/32/2021-196 Levice dňa 28.2.2025 Mgr. Mária Černáková sudkyňa“ uviedli, že
s rozsudkom nesúhlasia v celom rozsahu a nesúhlasia ani s jeho obsahom. Uznesením zo dňa 23. 04.
2025 č. k. 16C/32/2024-232 boli žalovaní v 1. a 2. rade súdom vyzvaní na doplnenie ich podania zo dňa
08. 02. 2025 s tým, že v tomto uznesení bolo uvedené, ako je potrebné doplnenie urobiť s poučením,
že ak to neurobia, ich odvolanie bude odmietnuté.
13. Z obsahu spisu tiež vyplýva, že splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade zaslal súdu prvej
inštancie mailom podanie označené ako „Trestné oznámenie: opakovane ktoré smeruje na rozsudok
v mene SR sp. zn. 16C/32/2024-196“, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s napadnutým rozsudkom.
Uznesením zo dňa 23. 04. 2025 č. k. 16C/32/2024-234 bol splnomocnený zástupca žalovaného v 1.
rade súdom vyzvaný na doplnenie jeho podania zo dňa 10. 02. 2025, doručené súdu dňa 13. 03. 2025,
písomnýmpodanímdoplnenédňa19.03.2025stým,ževtomtouzneseníbolouvedené,akojepotrebné
doplnenie urobiť s poučením, že ak to neurobí, odvolanie bude odmietnuté. Uznesením zo dňa 23.
04. 2025 č. k. 16C/32/2024-236 bol splnomocnený zástupca žalovaného v 1. rade súdom vyzvaný na
doplnenie jeho podania zo dňa 08. 02. 2025, označeného ako: „Nesúhlasím Rozsudok v mene SR sp.
zn. 16C/32/2021-196 Levice dňa 28.2.2025“ s tým, že v tomto uznesení bolo uvedené, ako je potrebné
doplnenie urobiť s poučením, že ak to neurobí, odvolanie bude odmietnuté. Na výzvu súdu reagoval
žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 08. 05. 2025, doručenom súdu dňa 12. 05. 2025, v ktorom uviedol,
že podali odvolanie a uviedol dôvody.
14. Odvolací súd po preskúmaní podaní žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade dospel k záveru, že
z ich podaní vyplýva, že podávajú odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom rozsahu,
uviedli dôvody, pre ktoré ho podávajú, ako aj to, že žiadajú, aby bola nehnuteľnosť vrátená pôvodnej 10-
člennej rodine, z čoho podľa obsahu možno dospieť k záveru, že žiadajú žalobu zamietnuť, je z neho
zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí a je podpísané, preto dospel k záveru, že nie je ho možné
odmietnuť, a preto pristúpil k posúdeniu ich odvolacích dôvodov.
15.Odvolacísúd,rozhodujúcoodvolanípodanomžalovanými,preskúmalrozsudoksúduprvejinštancie,
konanie, ktoré mu predchádzalo a tiež dôvody odvolania a dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie zdôvodnil v rozsahu, ktorý je dostatočný na splnenie požiadaviek kladených na
kvalitu súdnych rozhodnutí. Z napadnutého rozsudku ani konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd
neidentifikoval takú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd sa s dôvodmi napadnutého rozsudku stotožňuje a na tieto dôvody odkazuje, pričom na potvrdenie
záverov súdu prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam dodáva nasledovné:
16. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Prieskumná
činnosť odvolacieho súdu zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí
preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť
konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti
napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného
odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom
odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej
činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania,pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom
prvej inštancie prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvej inštancie síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. V danej
veci odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil
procesné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
17. Pokiaľ žalovaní v odvolaní uvádzali iba všeobecne odvolacie dôvody, napr. že súd dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich
skutočností, dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, k tomu odvolací súd uvádza, že
pre odvolanie, pokiaľ má o ňom odvolací súd rozhodnúť, nie je postačujúce uvedenie len všeobecných
odvolacích dôvodov v odvolaní, bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu, pretože tak nie je
splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie
dôvody“. Relevantná právna úprava neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej
náležitosti odvolania spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje
strane sporu meniť a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na
podanie odvolania (uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019 sp. zn. IV. ÚS 90/2019).
18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, čo podľa názoru
odvolacieho súdu aj urobil, keď uviedol skutkové zistenia, aplikoval na ne právne predpisy, vysvetlil svoje
právne úvahy a dal odpovede aj na otázky, ktoré namietajú odvolatelia v odvolaní, preto odvolací súd
považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za dostatočne odôvodnené. Povinnosťou súdu nie je prevziať
názor strany sporu a nesúhlas odvolateľov neznamená nedostatok odôvodnia napadnutého rozsudku.
19. K odvolacím dôvodom odvolací súd ešte dodáva, že pokiaľ žalovaní v priebehu konania opakovane
namietali zaujatosť sudkyne, ich podania nemali náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP, preto vec vybavujúca
sudkyňavovecisprávnepostupovala,keďnatietoichpodanianeprihliadalaavecdorozhodnutiavoveci
samej ani z tohto dôvodu odvolaciemu súdu nepredkladala, len o tom urobila úradný záznam v spise.
S takýmto jej postupom sa odvolací súd stotožňuje. Ak boli súčasťou námietok voči sudkyni aj okolnosti,
ktoré spočívajú v procesom postupe sudkyne alebo jej rozhodovacej činnosti, ani na takéto dôvody sa
podľa § 53 ods. 3 CSP neprihliada a vec sa odvolaciemu súdu nepredkladá, preto bol postup sudkyne vo
veci jej námietky v priebehu konania správny. Rovnaké dôvody platia aj vo vzťahu k namietaniu sudkyne
v priebehu odvolacieho konania. Keďže ide o okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudkyne
a jej rozhodovacej činnosti, odvolací súd na tieto dôvody neprihliadol. Iné dôvody, ktoré by boli dôvodom
na vylúčenie sudkyne, žalovaní počas konania na súde prvej inštancie, ani počas odvolacieho konania
neuviedli, preto tento odvolací dôvod nepovažoval za dôvodný.
20. Pokiaľ odvolacie dôvody podľa obsahu smerovali k neplatnosti dražby alebo k porušeniu priebehu
dražby a splnenia podmienok, aby dražba mohla prebehnúť a k dôkazom na preukázanie týchto
skutočností, k tomu odvolací súd dodáva, že týmito otázkami sa zaoberal aj súd prvej inštancie v bode
33. napadnutého rozsudku, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje. Pokiaľ žalovaní
priebeh dražobného konania a výsledky dražby nenapadli žalobou podľa zák. č. 527/2002 Z. z.
o dobrovoľných dražbách, súd túto otázku už v tomto konaní riešiť nemôže. To, že by žalovaní takúto
žalobu podali, v konaní netvrdili, súd sa zaoberal aj konaniami, ktoré žalovaní na súde viedli, rozobral
ich v bode 34. napadnutého rozsudku, pričom okrem toho, čo uviedol súd prvej inštancie, odvolací súd
len dodáva, že aj konanie, prebiehajúce na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 13C/50/2022 je ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu ukončené, keď o odvolaní žalovaného v 1. rade rozhodol Krajský súd
vNitreuznesenímzodňa02.04.2025č.k.11Co/106/2024-92 tak,žeodvolaniežalobcu (vtomtokonaní
žalovaného v 1. rade) odmietol. T. č. potom už žiadne iné konanie neprebieha. Keďže v konaní neboli
zistené pochybenia, ktoré by boli porušením práva žalovaných na spravodlivý súdny proces, ani tento
odvolací dôvod odvolací súd nepovažoval za dôvodný. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
21. Podľa § 102 ods. 1 písm. c) CSP súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup
konania najmä tým, že urobí hrubo urážlivé podanie.
22. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.23. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
24. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.
25. Keďže uznesenie podľa § 102 CSP, v zmysle ktorého súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1.
rade poriadkovú pokutu, nepatrí medzi uznesenia podľa § 357 CSP, proti ktorým odvolanie je prípustné,
odvolací súd odvolanie žalovaného v 1. rade proti napadnutému uzneseniu podľa § 386 písm. c) CSP
odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Vecnou
správnosťou napadnutého uznesenia sa odvolací súd preto už nezaoberal.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v 1. a 2. rade nepriznal, i keď v odvolacom
konaní úspešnej žalobkyni vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak
tejto žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP
rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti
rozhodnutia následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť,
žeužvčaserozhodovaniaodvolaciehosúdubolozrejmé,žežalobkynižiadnetrovyodvolaciehokonania
nevznikli, riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17
CSP odvolací súd rozhodol, že žalobkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva, aj keď podľa
zásad úspechu v konaní jej vznikol nárok na ich náhradu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.