Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 6, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17Csp/163/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125210107
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125210107.2

Uznesenie

-2- 17Csp/163/2025
Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Digital Park I, Einsteinova
21, 851 01 Bratislava – mestská časť Petržalka, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného: Mgr. Miroslav
Vilím, advokát so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, XXX XX D. E., o zaplatenie 35,10 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

-2- 17Csp/163/2025
I. Zrušuje platobný rozkaz tunajšieho súdu č.k. 17Csp/163/2025-42 zo dňa 14.01.2026.

II. Súd nemá v o veci právomoc a konanie zastavuje.

III. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

-3- 17Csp/163/2025
1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 07.12.2025 domáhal voči žalovanému nároku na zaplatenie
sumy 35,10 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 35,10 EUR od 14.03.2024 do
zaplatenia, a to z titulu poistného z poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-4 zo dňa 17.05.2023 za obdobie
od 12.02.2024 do 11.05.2024.

2. Tunajší súd vyhovel žalobe žalobcu platobným rozkazom č.k. 17Csp/163/2025-42 zo dňa 14.01.2026,
ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Súd vykonal šetrenie pobytu žalovaného,
pričom zistil, že v Registri obyvateľov žalovaný nemá evidovaný žiadny pobyt, pričom je občanom
Moldavskej republiky. Rovnako z Evidencie cudzincov s povoleným pobytom na území SR súd nezistil,
že by mal žalovaný povolený pobyt na území SR. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd istil, že žalovaný

tam má evidovaný pobyt na adrese D. XX, C. F., G., XXX XX. Z lustrácie v Registri fyzických osôb súd
zistil, že žalovaný je cudzincom bez pobytu v Slovenskej republike, ktorý prišiel do styku s verejnou
správou.

3. Podľa § 266 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nemožno
doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to

neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
4. S poukazom na citované ustanovenie súd zrušil predmetný platobný rozkaz, keďže ho nebolo možné
doručiť žalovanému do vlastných rúk.

5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.6. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať a rozhodnúť(ďalej len „procesné
podmienky“).

7. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej nie je

ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba),
má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

9. Podľa § 37a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom právomoc
slovenského súdu je daná aj
a) vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území

Slovenskej republiky,
b) vo veciach týkajúcich sa poistných zmlúv, ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia
a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky,
c) vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo
sídlo na území Slovenskej republiky,

d) vo veciach ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce
vykonané na území Slovenskej republiky; inak ak miesto plnenia malo byť alebo bolo na území
Slovenskej republiky.

10. Podľa § 37e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody
založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o
právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

11. Podľa § 37e ods. 5 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom

vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o
právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca,
alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

12. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Keďže v konaní vystupuje účastník - žalovaný, ktorý štátnym občanom Moldavskej republiky a nemá
bydlisko, ani žiaden pobyt na území Slovenskej republiky, ide o tzv. konanie s cudzím prvkom, kedy
na prejednanie právnej veci s takýmto prvkom musí byť ako základná podmienka splnená podmienka
právomoci súdu na konanie. Právomoc súdu môže byť založená buď mnohostrannou či dvojstrannou
medzinárodnou zmluvou alebo právnymi predpismi Európskych spoločenstiev, ktoré majú prednosť pred

zákonom, prípadne právomoc súdu na konanie môže byť založená zákonom o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom v prípade neexistencie uvedených noriem. Súd preto skúmal, či je v tomto
spore je daná právomoc súdu na konanie.

14.Súdnezistilmedzinárodnúzmluvu,ktorábyzakladalaprávomocslovenskéhosúduvdanomprípade.

Žalovaný má bydlisko v Moldavsku. Moldavsko nie je členským štátom Európskej únie a na danú
vec sa nevzťahuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 20. Decembra
2012 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudku v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel
I. bis), ktoré platí na konanie začaté od 10.01.2015 a nahradilo pôvodné Nariadenie EÚ č. 44/2001.
Medzi Slovenskou republikou a Moldavskou republikou je platná iba medzinárodná Zmluva medzi

Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej
pomoci a právnych vzťahoch vo veciach občianskych, rodinných a trestných z 12. augusta 1982 (ďalej
len "zmluva") v znení Protokolu zo dňa 19.07.2017 (95/1983 Zb. a 243/2019 Z.z.). Preskúmaním tejto
medzinárodnej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje ustanovenia, ktoré je možné aplikovať natento právny vzťah. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd skúmal, či je daná právomoc
slovenského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci podľa zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom, ktorý sa použije na právny vzťah a na určovanie právomoci v prípade,

ak neexistuje zmluva, dohovor alebo nariadenie.

15. Z citovaných ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej
smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak

tu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských
súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t.j. len, ak neprichádza do úvahy
výlučná právomoc podľa ustanovenia § 37d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi
účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci
je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve

súkromnom a procesnom platná, resp. prípustná. Popri všeobecnej právomoci však môže v konkrétnom
prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa ustanovení § 37a až § 37c zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

16. Súd preto preskúmal zmluvu uzavretú medzi stranami, ktorá založila právny vzťah z ktorého vzišiel

tento spor, a to za účelom zistenia, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci,
pričom súd z predloženej zmluvy nezistil, že by takáto dohoda bola uzavretá.

17. Súd následne skúmal, či je daná právomoc slovenského súdu podľa niektorého z kritérií uvedených
v ustanovení § 37a až 37c zákona č. 97/1963 Zb. a dospel takisto k záveru, že jeho právomoc nie je

daná ani podľa jedného z týchto kritérií. Z obsahu podanej žaloby a pripojenej zmluvy jednoznačne
vyplýva, že sa jedná o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaný je spotrebiteľom, preto do úvahy by
prichádzala právomoc v spotrebiteľských veciach podľa § 37a písm. c) zákona č. 97/1963 Zb., avšak
spotrebiteľ v danom spore nie je žalobcom. Zároveň možno konštatovať, že jednoznačne ide o spor
z poistnej zmluvy, avšak opätovne žalobcom nie je poistník alebo osoba oprávnená z poistenia.

18. Právomoc súdu nie je možné založiť ani na všeobecnom pravidle určenia právomoci súdov
zakotvenom v § 37 zákona č. 97/1963 Zb., keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba, nemá na území
Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo.

19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že
právomocslovenskýchsúdovniejedanáavzhľadomnanedostatokprávomoci,t.j.nedostatokprocesnej
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastavil.

20. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania
uvedeného v § 256 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. K zastaveniu
konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý

zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku z poistnej zmluvy voči žalovanému (zároveň spotrebiteľovi)
na súde, ktorému nepatrila právomoc takýto nárok žalobcu prejednať a rozhodnúť. Vzhľadom na
uvedené, by nárok na náhradu trov konania prináležal žalovanému, avšak tento v konaní doposiaľ ani
nevystupoval, nebola mu doručená ani žaloba v konaní doposiaľ žiadne trovy ani nevznikli, pretože.

22. O vrátení súdneho poplatku bude v súlade s § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov rozhodnuté následne samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom.

Poučenie:

-2- 17Csp/163/2025Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.