Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/167/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200654
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ASANARATES
s.r.o., so sídlom Park Angelinum 4, 040 01 Košice, IČO: 36 606 693, právne zastúpeného JUDr.
Vladimírom Kotusom, advokátom, so sídlom Masarykova 1654/12, 040 01 Košice, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101593730/2021 zo dňa 27. augusta 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone
daňovej kontroly č. 100958239/2019 zo dňa 24. apríla 2019 začal dňa 02. mája 2019 u žalobcu daňovú
kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019. Správca dane vyhotovil z daňovej
kontroly protokol č. 100731811/2020 zo dňa 30. marca 2020 (ďalej aj „Protokol“), ktorý bol žalobcovi

doručený spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 06. apríla 2020.
K zisteniam uvedeným v Protokole sa žalobca písomne vyjadril dňa 07. mája 2020 a navrhol doplniť
dokazovanie. Správca dane následne dňa 29. júla 2020 prerokoval so zástupcom žalobcu pripomienky
k Protokolu.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101274245/2020 zo dňa 07. augusta 2020, voči ktorému žalobca
podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101875290/2020 zo dňa 01. decembra

2020 tak, že zrušil rozhodnutie správcu dane a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

3. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 100827811/2021 zo dňa 13. mája 2021 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol podľa ustanovenia § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane v sume 3 019,77
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019.

4. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 14. júna 2021, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 101593730/2021 zo dňa 27. augusta 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.5. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v
zdaňovacom období január 2019 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou

Marfi minus s. r. o., so sídlom Parková 45, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 789 640
(ďalej aj „dodávateľská spoločnosť“), s predmetom fakturácie za nákup chemických prípravkov s názvom
K-othrine 25SC a Ficam 80WP (ďalej aj „tovar“), a to:
- Fa č. 20191001, dátum dodania 14. januára 2019, základ dane: 6 993,92 eur, DPH:
1 398,78 eur,

- Fa č. 20191002, dátum dodania 25. januára 2019, základ dane: 8 104,96 eur, DPH: 1 620,99 eur.

6. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Dodávateľskej spoločnosti bola od 30. septembra 2019 zrušená registrácia pre DPH z dôvodu, že si
nesplnila povinnosť podať daňové priznanie od zdaňovacieho obdobia 1. štvrťrok 2019 a zasielané
písomnosti sa vracali správcovi dane s označením „adresát neznámy“.

- Nakoľko dodávateľská spoločnosť nepodala daňové priznanie za 1. štvrťrok 2019 v lehote do 25. apríla
2019, Daňový úrad Bratislava ju vyzval dňa 13. mája 2019 na jeho podanie, avšak toto nebolo podané
ani v lehote do 08. júna 2019 (lehota určená Daňovým úradom Bratislava vo výzve č. 101112860/2019
zo dňa 13. mája 2019), preto bola dodávateľskej spoločnosti uložená pokuta podľa § 154 ods. 1 písm. a)
bodu 3 daňového poriadku (Úradný záznam č. 102223689/2019).

- Dodávateľská spoločnosť s Daňovým úradom Bratislava nespolupracovala a na zasielané
výzvy nereagovala, Daňový úrad Bratislava na základe miestneho zisťovania na adrese sídla
dodávateľskej spoločnosti zistil, že spoločnosť sa na uvedenej adrese nenachádza (Úradný záznam č.
102223689/2019).
- Prokurista dodávateľskej spoločnosti Yanakiev Zdravko s adresou pobytu v Bulharskej republike

v januári 2019 nemal na území Slovenskej republiky zaznamenanú adresu pobytu.
- A. B. C. bol z funkcie konateľa dodávateľskej spoločnosti odvolaný ku dňu 12. októbra 2018, odvtedy
bola dodávateľská spoločnosť bez konateľa.
- Bývalému konateľovi dodávateľskej spoločnosti A. B. C. nebolo Regionálnym úradom verejného
zdravotníctva so sídlom v Košiciach (ako príslušným orgánom verejnej správy) vystavené Osvedčenie

o odbornej spôsobilosti na obchodovanie s tovarom ako veľmi jedovatými látkami a prípravkami,
s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo s prípravkami na reguláciu živočíšnych
škodcov na profesionálne použitie, ktoré sú určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi v pôvodnom
balení, resp. iné osvedčenie (Úradný záznam č. 101818875/2019 a č. 100727787/2020).
- A. B. C. ako bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti vo výpovedi uviedol, že bol konateľom od októbra

2017 do decembra 2018, podnikateľskou činnosťou dodávateľskej spoločnosti za zdaňovacie obdobie
november 2018 bol veľkoobchod s chémiou, so stavebným materiálom, drobná stavebná činnosť,
sprostredkovanie služieb a veľkoobchod so spotrebným materiálom, doklady dodávateľskej spoločnosti
sa nachádzajú u prokuristu, pána D. E., s konateľom žalobcu sa pozná cez spoločných známych niekedy
od októbra 2018, nákupom tovaru sa v dodávateľskej spoločnosti zaoberal jej prokurista a keď ho tento

nevedel zabezpečiť, zabezpečil ho pán A. B. C. v spoločnosti ALCHEM v Prešove (pozn. ALCHEM spol.
s r.o., so sídlom Hlbocká ul. č.1034, 905 01 Senica, IČO: 31 424 317) a dodal ho žalobcovi, pričom ho
prepravoval svojím automobilom. Na otázku, či mal odbornú spôsobilosť, pán A. B. C. uviedol, že na
profesionálne využitie mal a absolvoval aj školenie, k preprave povolenie nemal (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 101660807/2019 zo dňa 08. júla 2019 z daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho

obdobia november 2018).
- A. B. C. ďalej vo výpovedi zo dňa 03. decembra 2019 okrem iného uviedol, že daňové priznanie a výkaz
DPH realizoval za 4. štvrťrok 2018 prokurista dodávateľskej spoločnosti, avšak podľa údajov správcu
dane toto bolo podané pod EKR Róbert Baran (Rozhodnutie č. 101587242/2020 zo dňa 15. októbra
2020 za zdaňovacie obdobie október 2018).

- V kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2018 sú uvedení len dvaja subdodávatelia
dodávateľskej spoločnosti, a to ALPHA CORPORATION s.r.o., so sídlom Trnavská cesta 50, 821 02
Bratislava, IČO: 47 445 505 a HIGH END STORE s.r.o., so sídlom Gorkého 12, 811 01 Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 842 112 (ďalej aj „HIGH END STORE s.r.o.“), ktorej konateľom
a spoločníkom bol D. E., za obe spoločnosti podávala kontrolné výkazy tá istá splnomocnená osoba.

Spoločnosť ALCHEM spol. s r.o. označená bývalým konateľom dodávateľskej spoločnosti nebola
v kontrolovanom období 4. štvrťroka 2018 registrovaná v kontrolnom výkaze ako subdodávateľ
dodávateľskej spoločnosti (Rozhodnutie č. 101587242/2020 zo dňa 15. októbra 2020 za zdaňovacie
obdobie október 2018).- Účet vedený v UNICREDIT Bank patrí dodávateľskej spoločnosti, ako disponent je vedený bývalý
konateľ A. B. C., ktorý uskutočňoval výbery z účtu v hotovosti aj po dátume 12. októbra 2018
(Rozhodnutie č. 101587242/2020 zo dňa 15. októbra 2020 za zdaňovacie obdobie október 2018).

- Dodávateľská spoločnosť nepodala daňové priznanie ani kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie
január 2019, správca dane z kontrolného výkazu spoločnosti HIGH END STORE s.r.o. zistil,
že spoločnosť HIGH END STORE s.r.o. v ňom uviedla za január 2019 faktúry vystavené
pre dodávateľskú spoločnosť.
- Podľa výpovede konateľa žalobcu, tovar v zdaňovacom období január 2019 bol dodaný do prevádzky

žalobcu na ulici Hutnícka 22 v Košiciach, v dňoch uvedených na faktúrach ako deň dodania, tovar aj
faktúry doviezol pán A. B. C. a prevzal konateľ žalobcu, preprava tovaru bola uskutočnená vlastnými
vozidlami dodávateľskej spoločnosti.
- Žalobca sa v sledovanom zdaňovacom období zaoberal prevažne poskytovaním služieb
v tuzemsku - deratizáciou, dezinsekciou, dezinfekciou.

7. Správca dane (na str. 31 a 32 prvostupňového rozhodnutia) a následne aj žalovaný vo výsledku, na
základe vyššie uvedených zistení konštatovali, že nebolo spochybnené dodanie tovaru, ale dôvodom
neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane bolo nepreukázanie dodania tovaru dodávateľom
uvedeným na faktúrach č. 2019001 a 2019002, pričom svoje závery odôvodnili nasledovne:
- Pán A. B. C. v januári 2019 nebol konateľom spoločnosti a nebolo preukázané, v akom postavení pán

A. B. C. za dodávateľskú spoločnosť vystupoval pri dodaní tovaru a vyhotovovaní faktúr.
- Prokurista dodávateľskej spoločnosti Zdravko Yanakiev nemal v januári 2019 registrovaný pobyt
v Slovenskej republike.
- Miestnym zisťovaním bolo zistené, že označenie dodávateľskej spoločnosti na adrese sídla sa
nenachádza.

- Dodávateľská spoločnosť nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
1. štvrťrok 2019, a to ani v lehote do 08. júna 2019 určenej správcom, za čo jej bola uložená pokuta
podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 3 daňového poriadku.
- Dodávateľská spoločnosť, bývalý konateľ aj prokurista dodávateľskej spoločnosti sú nekontaktní.

8. Žalovaný následne k odvolacej námietke žalobcu, že sa nezaoberal Čestným vyhlásením Ing.
Róberta Barana podpísaným dňa 20. augusta 2020 (ďalej aj „Čestné vyhlásenie“), potvrdzujúcim
dodanie tovaru dodávateľskou spoločnosťou uviedol, že Čestné vyhlásenie nepovažuje za relevantný
dôkaz preukazujúci preverované skutočnosti, zároveň z neho nevyplýva, že zdaniteľný obchod bol
uskutočnený tak, ako bol deklarovaný na predložených faktúrach, nakoľko v ňom nie je uvedený

napríklad spôsob komunikácie A. B. C. s prokuristom Zdravkom Yanakievom. Žalovaný zároveň
uviedol, že tvrdenie A. B. C. je v rozpore s vykonaným dokazovaním, nakoľko ako svedok na ústnom
pojednávaní dňa 03. decembra 2019 uviedol, že v októbri 2018 vystupoval v mene dodávateľskej
spoločnosti v obchodných vzťahoch so žalobcom, dôvodom ukončenia jeho funkcie konateľa bolo
odvolanie majiteľom, avšak konateľom spoločnosti bol až ku dňu zápisu zmeny v obchodnom registri,

t. j. k decembru 2018.

9. Žalovaný tiež poukázal na potrebu konania s vyššou mierou opatrnosti, pokiaľ žalobca nadobúdal
prípravky klasifikované ako veľmi toxické a mal si overiť svojho obchodného partnera a aj to, či
disponuje potrebným osvedčením na predmetnú činnosť, t.j. na obchodovanie s veľmi toxickými látkami

a zmesami, s toxickými látkami a zmesami, s dezinfekčnými prípravkami na profesionálne použitie alebo
s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne použitie, ktoré sú určené na dodanie
konečnému spotrebiteľovi v pôvodnom balení a ich distribúciu. Zákon pritom prenecháva na zvážení
každého daňového subjektu, akým spôsobom si preverí dôveryhodnosť svojich obchodných partnerov.

10. K námietke žalobcu o tom, že správca dane predvolával svedkov iba „pro forma“ žalovaný uviedol,
že pokiaľ ide o svedka A. B. C., ten bol predvolaný opakovane, pričom sa mu zásielky s predvolaním
nepodarilo doručiť na adresu uvedenú vo výpise z obchodného registra a iná adresa miesta zdržiavania
sa svedka nebola správcovi dane známa. Žalobca síce predložil Čestné vyhlásenie Ing. Róberta Barana,
avšak ani on, ani A. B. C. neuviedli spôsob komunikácie s prokuristom dodávateľskej spoločnosti

Zdravkom Yanakievom.

II.Konanie pred správnym súdom

11. Správnou žalobou doručenou dňa 07. októbra 2021 Krajskému súdu v Košiciach ako v tom

čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101593730/2021 zo dňa 27. augusta 2021, ako aj prvostupňového
rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100827811/2021 zo dňa 13. mája 2021 a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

12. Žalobca v podanej žalobe namietal nasledovné skutočnosti:
- Skutkový stav bol daňovými orgánmi neúplne zistený, ak správca dane a žalovaný považovali
za potrebné ozrejmiť skutočnosti vyplývajúce z Čestného vyhlásenia, mali zákonnú možnosť
na zabezpečenie potrebných vyjadrení a v tejto súvislosti mali tiež zabezpečiť prítomnosť prokuristu
dodávateľskej spoločnosti a Ing. Róberta Barana.
-Daňovéorgánynesprávnehodnotilidôkaz-ČestnévyhlásenieA.B.C.aneprihliadalinaňakonariadny

listinný dôkaz.
- Spochybnenie Čestného vyhlásenia bolo nedostatočné, za uvedeným účelom bolo potrebné
zabezpečiť vyjadrenia prokuristu ako subjektu, ktorý udelil pokyn Ing. Róbertovi Baranovi.
- Podľa názoru žalobcu, žalobca nie je povinný preukazovať výrobné a obstarávacie procesy
pred dodaním tovaru, v dôsledku čoho ak správca dane, resp. žalovaný požadovali od žalobcu

preukázanie týchto skutočností, došlo z ich strany k neprimeranému preneseniu dôkazného bremena
na žalobcu v rozpore s daňovým poriadkom.
- Odvodenie pochybností o skutočnom dodaní tovaru založené výhradne na spochybnení dodávateľa
a skutočnosti, že dodávateľskou spoločnosťou nebolo preukázané nadobudnutie tovaru od tretej
osoby – subdodávateľa, nie je postačujúce pre vyvodenie záveru, že tovar uvedený na faktúrach nebol

dodaný dodávateľskou spoločnosťou.
- K povinnosti skúmania dôveryhodnosti dodávateľskej spoločnosti žalobca uviedol, že v čase
uzatvorenia obchodných vzťahov s dodávateľskou spoločnosťou nič nenasvedčovalo tomu, že si
dodávateľská spoločnosť nebude plniť svoje záväzky v oblasti daní. Zároveň dodal, že s dodávateľskou
spoločnosťou uskutočňoval obchodné kontrakty dlhodobo, avšak počas ich vzájomnej spolupráce

nevznikali žiadne pochybnosti o riadnom plnení povinností zo strany dodávateľskej spoločnosti.

13. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

14. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 15. februára 2022 a zotrval na tvrdeniach

uvedených v napadnutom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že správca dane mal v prípade neúplných
informácií zabezpečiť ďalšie vyjadrenia uviedol, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ním uvádzané v daňovom priznaní.
Žalovaný následne poukázal na to, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca

dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktoré by potvrdzovali opodstatnenosť odpočítania dane.
Záverom žalovaný uviedol, že správca dane neuznal právo daňového subjektu na odpočítanie dane nie
z dôvodu účasti na daňovom podvode, ale z dôvodu porušenia § 49 v spojení s § 51 ods. 1 daňového
poriadku.

15. Žalovaný súhlasil s nariadením pojednávania vo veci.

16. V replike zo dňa 25. marca 2022 žalobca zotrval na svojich tvrdeniach, že daňové orgány
neuniesli svoje dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že žalobca nedisponuje právom na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie

vo veci Vikingo. V ďalšom žalobca uviedol, že predložil Čestné vyhlásenie preukazujúce tvrdenie,
že dodávateľská spoločnosť uvedená na vystavených faktúrach dodala žalobcovi tovar uvedený
na vystavených faktúrach, na základe čoho bol správca dane povinný verifikovať toto tvrdenie žalobcu,
vrátane predložených dôkazov a v prípade, ak by správca dane zistil objektívny rozpor v tvrdeniach
žalobcu so skutočným stavom veci, mohli u správcu dane vzniknúť objektívne pochybnosti. V danom

prípade však daňové orgány verifikáciu tvrdení a dôkazov predložených žalobcom nevykonali a dôkazné
bremeno presunuli na žalobcu. V závere žalobca uviedol, že v danom prípade je zamietnutie práva
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty možné len v prípade, ak daňové orgány preukázali aktívnu účasťžalobcu na daňovom podvode alebo skutočnosť, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že transakcie sú
súčasťou daňového podvodu, čo však správca dane nepreukázal, naopak to priamo poprel.

17. Žalovaný dupliku nepodal.

18. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.januára 2026, na ktorom právny zástupca
žalobcu v celom rozsahu poukázal na správnu žalobu zo dňa 07. októbra 2021 a vyjadrenie zo dňa 25.
marca 2022, a zotrval na žalobných námietkach tam uvedených. Navrhol napadnuté rozhodnutie ako aj

prvostupňové rozhodnutie zrušiť a priznať plnú náhradu trov konania. Zástupkyňa žalovaného uviedla,
že žalovaný trvá na záveroch o nesplnení hmotnoprávnych podmienok, k čomu sa podrobne vyjadrili
v odôvodnení rozhodnutia ako aj vo vyjadrení k žalobe a navrhla žalobu zamietnuť.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

19. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

21. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

22. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

23. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

24. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným

majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom
určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň

predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

26. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň

skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.27. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

28. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

29. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

30. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,

b) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby
alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie
zachovanie obsahu faktúry.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a
Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/167/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-8S/167/2021.

32. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola
podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju postupujúc
podľa § 190 SSP zamietol.

33. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101593730/2021 zo dňa
27. augusta 2021, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice, pobočka Trebišov
č. 100827811/2021 zo dňa 13. mája 2021 určujúce žalobcovi rozdiel dane v sume 3 019,77 eur na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2019.

34. Správny súd sa zaoberal posúdením napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia
vo svetle žalobných námietok žalobcu, ktoré spočívali v námietke neúplného zistenia skutkového
stavu, ak Čestné vyhlásenie vystavené Ing. Róbertom Baranom daňové orgány nesprávne posúdili
a pochybnosti vo vzťahu k skutočnostiam z neho vyplývajúcim neodstránili, napríklad vypočutím Ing.

Róberta Barana, resp. prokuristu dodávateľskej spoločnosti Zdravka Yanakieva. Žalobca tiež namietal
neprimerané prenesenie dôkazného bremena na žalobcu a nedostatočnosť záverov, ak tieto daňové
orgány založili výlučne na nepreukázaní dodávateľa a subdodávateľov žalobcu.

35. Nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“, základným predpokladom úspechu v

konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby. Vymedzenie žalobných bodov v
správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce pre úspech vo veci a ich zmena je časovo
striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra 2021, v ktorom tento uviedol: „19.Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie
orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach
žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v

správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať
ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu
konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike
na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po
uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení

svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak
napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie správcu dane podrobil súdnemu prieskumu výlučne v rozsahu
žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom.

36. Úvodom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady

2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica
2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,
aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za
tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:

- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a
- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t.j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),

c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

37. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna
právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:
a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),

b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),

d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

38. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplynulo, že nie je sporná materiálna existencia plnenia, tieto
boli založené na totožnom závere, že tovar nebol dodaný dodávateľom uvedeným na faktúrach –

spoločnosťou Marfi minus s. r. o., teda spochybnili status deklarovaného dodávateľa. Z odôvodnenia
rozhodnutí daňových orgánov správnemu súdu ďalej vyplynulo, že záver o nepreukázaní dodania tovaru
žalobcovi deklarovaným dodávateľom bol založený na nasledovných pochybnostiach identifikovaných
daňovými orgánmi:
- Pán A. B. C. v januári 2019 nebol konateľom spoločnosti (funkcia konateľa mu zanikla k 12. októbru

2018, avšak podľa jeho výpovede konal v mene dodávateľskej spoločnosti do decembra 2018) a nebolo
preukázané, v akom postavení pán A. B. C. za dodávateľskú spoločnosť vystupoval pri dodaní tovaru
a vyhotovovaní faktúr pre žalobcu v zdaňovacom období január 2019.
- Dodávateľskej spoločnosti ani inej osobe majúcej konať v jej mene nebolo Regionálnym úradom
verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach vystavené Osvedčenie o odbornej spôsobilosti

na obchodovanie s tovarom ako veľmi jedovatými látkami a prípravkami, s dezinfekčnými prípravkami
na profesionálne použitie alebo s prípravkami na reguláciu živočíšnych škodcov na profesionálne
použitie,ktorésúurčenénadodaniekonečnémuspotrebiteľovivpôvodnombalení,resp.inéosvedčenie.
- Prokurista dodávateľskej spoločnosti Zdravko Yanakiev nemal v januári 2019 registrovaný pobyt
v Slovenskej republike.

- Dodávateľská spoločnosť nepodala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
1. štvrťrok 2019, a to ani v lehote do 08. júna 2019 určenej správcom, za čo jej bola uložená pokuta
podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 3 daňového poriadku.
- Dodávateľská spoločnosť, bývalý konateľ aj prokurista dodávateľskej spoločnosti sú nekontaktní.39. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že kým uvedenie dodávateľa na faktúre týkajúcej sa
tovarov alebo služieb, v súvislosti s ktorými sa uplatňuje právo na odpočítanie DPH, predstavuje

formálnu podmienku uplatnenia tohto práva, naproti tomu preukázanie statusu osoby dodávateľa (t.j.
poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH) je v zmysle rozsudku Súdneho dvora EU
C-154/20 Kemwater ProChemie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, a teda v prípade
kvalifikovaného spochybnenia jej splnenia nie je potrebné preukazovať podvodné konanie. Súdny
dvor EU v uvedenej veci rozhodol tak, že: „Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o

spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový
úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo
mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou
takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ
služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo

poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek
dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či skutočný
dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie“, pričom v odôvodnení okrem iného uviedol, že „Z
toho vyplýva, že ak nebol skutočný dodávateľ dotknutého tovaru alebo služieb identifikovaný, zdaniteľnej
osobe musí byť odmietnuté uplatnenie práva na odpočítanie DPH, ak vzhľadom na skutkové okolnosti

a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento
dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 11.
novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 44).“ (rozsudok Súdneho dvora EU C-154/20
Kemwater ProChemie).

40. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH „má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť
tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový
subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi
dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť)“ (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018). Povinnosť

tvrdiť teda spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonom stanovených
podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového
subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. To znamená, že
nepostačuje len odôvodnenie správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ

zmysluplne a logicky nespochybní predložené tvrdenia a dôkazy. „Ak však správca dane pri preverovaní
uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť
dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju
dôkaznúpovinnosťavtakomprípadejeopäťlennadaňovomsubjekte,čipredloženímalebonavrhnutím
ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom

dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom
dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady
vyhľadávacej a zásady prejednacej“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018
zo dňa 14. novembra 2018). V prípade, že správca dane unesie svoje dôkazné bremeno, tak je
opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane daňového subjektu, pričom

spravidla využíva iné dôkazy než tie, ktoré už správca dane vierohodne spochybnil. Zároveň je tiež
potrebné pripomenúť, že daňový subjekt je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a
deklaruje. Dôkazné bremeno sa teda prerozdeľuje, resp. prelieva v závislosti od faktického a dôkazného
stavu konania.

41. Ustálená rozhodovacia činnosť národných súdov ako aj Súdneho dvora EÚ zároveň identifikovala
rad okolností, ktoré samy o sebe (bez ďalších okolností) nie sú spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť
správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych/hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva
na odpočet DPH (osobitne ak nie je sporná existencia dodaného tovaru/služieb). Ide napríklad o (i)
nekontaktnosť dodávateľa či subdodávateľov ako výlučnú okolnosť (napr. rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo dňa 25. mája 2021), (ii) nedostatok potrebných
materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo dodanie tovaru na strane dodávateľa či
subdodávateľov (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19
zo dňa 03. septembra 2020, bod 47, vo veci Maks Pen EOOD, C-18/13 zo dňa 13. februára 2014,body 31, 32; vo veci Gábor Tóth, C-324/11 zo dňa 06. septembra 2012, bod 49), (iii) pochybnosti na
subdodávateľských stupňoch obchodného reťazca (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci
Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03. septembra 2020, bod 64).

42. Ako vyplýva z vyššie uvedeného (bod 39 odôvodenia tohto rozsudku), status deklarovaného
dodávateľa je hmotnoprávnou podmienkou, nepreukázanie splnenia ktorej môže odôvodňovať
nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Správny súd preto posúdil žalobnú námietku ako nedôvodnú,
keď žalobca v žalobe namietal nepriznanie odpočtu DPH založené len na spochybnení deklarovaného

dodávateľa (bez akejkoľvek ďalšej špecifikácie tejto svojej žalobnej argumentácie). Správny súd nad
rámec žalobnej námietky však považuje za potrebné dodať, že v tu súdenej veci daňové orgány
identifikovali viaceré okolnosti uvedené v bode 38 odôvodenia tohto rozsudku, spochybňujúce dodanie
tovaru deklarovaným dodávateľom, ktoré vo svojom súhrne viedli správcu dane (a následne aj
žalovaného) k logickým a obhájiteľným záverom, že tovar nebol dodaný deklarovaným dodávateľom
uvedeným na faktúre. Je pravdou, že daňové orgány poukazovali tiež na nekontaktnosť deklarovaného

dodávateľa, jeho bývalého konateľa a prokuristu, avšak tieto skutočnosti neboli jedinými dôvodmi, na
ktorých správca dane založil svoje pochybnosti o preukázaní splnenia materiálnych podmienok pre
priznanie práva na odpočet DPH, preto spochybnenie deklarovaného dodávateľa v tu súdenej veci nie
je v rozpore ani s ustálenou judikatúrou súdnych autorít. Keďže išlo o pochybnosti na strane priameho
dodávateľa žalobcu, s ohľadom na závery vyplývajúce z rozsudku Súdneho dvora EU C-154/20

Kemwater ProChemie, tieto pochybnosti i správny súd považuje za relevantné.

43. Pokiaľ žalobca namietal, že závery daňových orgánov založené na nepreukázaní dodania
tovaru deklarovanému dodávateľovi jeho subdodávateľmi sú nedostatočné, správny súd v tejto
súvislosti uvádza, že daňové orgány na takýchto pochybnostiach svoje závery nezaložili a uvedené

(ne)preukázanie plnenia zo strany subdodávateľov nijako neodôvodňovalo nepriznanie práva na
odpočítanie DPH žalobcovi, preto správny súd posúdil uvedenú námietku ako nedôvodnú.

44. Správny súd posúdil ako nedôvodnú tiež námietku, že daňové orgány neúplne zistili skutkový stav
veci a žalobcu neprimerane zaťažili dôkazným bremenom, ak nesprávne posúdili Čestné vyhlásenie A.

B. C. a pochybnosti k skutočnostiam tam uvedeným si neoverili na základe osobného vypočutia A. B. C.
alebo prokuristu Zdravka Yanakieva. Správny súd v prvom rade uvádza, že v daňovom konaní je daná
určitá postupnosť dokazovania, ako je popísaná v bode 40 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vychádzajúc
z uvedeného si žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia podaním daňového priznania a uplatnením
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie január 2019, tvrdenie ktoré preukazoval faktúrami vystavenými

deklarovanýmdodávateľom.Následnesprávcadanenazákladevýsledkovdokazovaniavrámcidaňovej
kontroly, resp. vyrubovacieho konania dospel k pochybnostiam o tom, že tovar bol dodaný deklarovaným
dodávateľom tak, ako to žalobca tvrdil. Na zistenia správcu dane následne žalobca reagoval tak, že na
verifikáciu svojich tvrdení, po vydaní v poradí prvého rozhodnutia správcu dane, predložil (ako prílohu
k odvolaniu) dôkaz – Čestné vyhlásenie A. B. C., ktorý prehlásil, že žalobcovi dodal tovar fakturovaný

faktúrami č. 20191001 a č. 20191002 svojím automobilom, na základe pokynu prokuristu D. E.. Žalobca
však v súvislosti s námietkou nesprávneho hodnotenia dôkazu Čestného vyhlásenia opomína uviesť
skutočnosť, ako pochybnosti správcu dane vyvrátil (inak ako dôkazmi, ktoré boli správcom dane
už skôr spochybnené) a ako dodanie tovaru od dodávateľskej spoločnosti relevantne preukázal.
V tejto súvislosti je potrebné vziať na zreteľ, že zo skoršieho dokazovania vyplynulo, že A. B. C. v

čase dodania tovaru žalobcovi nemal žiaden preukázateľný právny vzťah k dodávateľskej spoločnosti,
sám sa vo výpovedi súvisiacej s preverovaním zdaňovacieho obdobia október 2018 vyjadril, že za
dodávateľskú spoločnosť konal do decembra 2018 a zároveň nedisponoval osvedčením na nakladanie
tovaru vystaveným Regionálnym úradom verejného zdravotníctva so sídlom v Košiciach. Správny súd
totožne s názorom žalovaného preto dospel k záveru, že žalobca predložením Čestného vyhlásenia

nevyvrátil pochybnosti skôr zistené správcom dane, svoju dôkaznú povinnosť si teda nesplnil a svoje
dôkazné bremeno pokiaľ ide o splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane neuniesol.

45. K námietke žalobcu, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav, ak nevypočuli A. B. C.
alebo D. E. k obsahu Čestného vyhlásenia správny súd uvádza, že obe osoby boli správcom dane

predvolané ešte v rámci daňovej kontroly na deň 07. júla 2020, na pojednávanie, na ktoré sa nikto
z nich nedostavil. Správny súd následne z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane mal za
preukázané, že prokurista dodávateľskej spoločnosti nemal v januári 2019 evidovaný pobyt v Slovenskej
republike a aj v iných daňových konaniach (november 2017, október 2018) bol nekontaktný. A. B. C.bol ako svedok správcom dane vypočutý dňa 8. júla 2019 v súvislosti s výkonom daňovej kontroly
u žalobcu za zdaňovacie obdobie november 2018 a dňa 3. decembra 2019 v súvislosti s výkonom
daňovej kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2018, kde zhodne uviedol, že z funkcie

konateľa bol odvolaný v októbri 2018, ale funkciu vykonával do decembra 2018, t.j. ku dňu zápisu zmeny
v obchodnom registri. Po tom, ako žalovaný zrušil v poradí prvé rozhodnutie správcu dane a zaviazal ho
na zabezpečenie dostatku dôkazov pre čo najúplnejšie zistenie skutkového stavu veci, správca dane,
okrem iného, opätovne predvolal A. B. C. na výsluch, ktorý sa mal konať dňa 24. marca 2021, avšak
svedok si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené dospel správny súd k záveru,

že daňové orgány postupovali náležite pri zisťovaní skutkového stavu veci s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti tohto daňového konania, ako bola nekontaktnosť svedkov a ich závery sú podložené aj inými
dôkazmi.

46. V daňovom konaní sa pritom uplatňuje zásada objektívnej pravdy, ktorej podstata spočíva v tom, že
správca dane nemá absolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu

a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom
dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké
dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť
zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím
na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a

v priebehu konania (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej preubliky sp. zn. 2Sžfk/64/2017
zo dňa 28. mája 2020). Správca dane, resp. žalovaný preto neboli povinní viesť dokazovanie dovtedy,
kým sa nepreukázali tvrdenia žalobcu, navyše za situácie, že skutočnosti z nich vyplývajúce boli
spochybnené inými výsledkami dokazovania ako je uvedené vyššie. Len subjektívny nesúhlas žalobcu
s hodnotením dôkazov a so závermi správcu dane preto nie je spôsobilý spochybniť zákonnosť

vykonaného dokazovania a záverov z neho vyvodených.

47. Správny súd zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalobcu predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku na odpočítanie dane. Existencia faktúry sama o sebe nepostačuje (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/11/2016 zo dňa 25. januára 2018), preto za situácie

relevantných pochybností správcu dane žalobné body vo vzťahu k tvrdenému uneseniu dôkazného
bremena žalobcom a splneniu hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane správny súd taktiež
posúdil ako nedôvodné.

48. K záveru daňových orgánov o nesplnení podmienok zo strany žalobcu na priznanie práva na odpočet

danesprávnysúdpovažujezapotrebnépoukázaťajnaprávnyzávervyplývajúcizrozsudkuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/50/2016 zo dňa 11. júla 2018, v zmysle ktorého: „Najvyšší súd
SR už opakovane judikoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet.
Ich nesplnenie nemožno odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za

vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (z dôvodu rizika
ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet DPH), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal
existenciu podmienok, ktoré zákon pre nárok na odpočet ustanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok
na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli
reálneuskutočnené,atopráveosobouuvedenounafaktúre.“Vychádzajúczvyššieuvedenéhojemožné

uzatvoriť, že žalobca si nesplnil povinnosť preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené,
a to práve osobou uvedenou na faktúre (pozn. resp. inou osobou spĺňajúcou podmienku platiteľa dane).

49. Záverom správny súd poznamenáva, že sa oboznámil so žalobcom citovaným obsahom rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/52/2016, sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 4Sžf/16/2010

a uvádza, že tieto prezentovali všeobecné zásady daňového konania v súvislosti s dôkazným
bremenom, pričom správny súd postupoval v súlade so závermi v nich prezentovanými. Uvedené možno
konštatovať aj vo vzťahu k rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky citovaným na strane 9 žaloby. Pokiaľ žalobca tiež poukazoval na rozsiahlu
judikatúru Súdneho dvora EÚ vo veci daní, ani uvedené neobsahovali závery, ktoré by mohli ovplyvniť

právny záver správneho súdu, ku ktorému dospel v tu súdenej veci. Navyše, ak žalobca poukazoval
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Axel-Kittel a Optigen, toto rozhodnutie pojednáva o postupe
v prípade, ak daňové orgány založia argumentáciu nepriznania odpočtu DPH na účasti daňového
subjektu na podvodnom konaní, čo však nie je prípad tu súdenej veci.50. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, posúdiac námietky žalobcu uvedené v žalobe dospel
správny súd k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju konajúc podľa § 190 SSP zamietol.

51. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať.

52. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).