Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6S/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0825100921
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Kochan Morová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100921.2

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, adresa pobytu: C. D. XXXX/XX, XXX XX E., štátny príslušník Srbskej republiky,
proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova
25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-
BB2-72-001/2025-SK zo dňa 13. 08. 2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnemu súdu v Banskej Bystrici bola doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-72-001/2025-SK zo dňa 13. 08. 2025 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie

Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Trenčín č. PPZ-HCP-BB8-453-007/2025-PC zo dňa
02. 05. 2025, ktorým bol žalobcovi zrušený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 36
ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

2. Žalobca zároveň navrhol, aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Svoj návrh odôvodnil tým, že vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia by mu spôsobila závažnú ujmu,
neprimeraný a nenávratný zásah do jeho základných práv, najmä do práva na súkromný a rodinný
život podľa čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Výkonom
napadnutého rozhodnutia by bol žalobca nútený opustiť územie Slovenskej republiky, čo by prakticky
znemožnilo jeho osobnú starostlivosť o manželku, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky
a je po vážnom zdravotnom zákroku odkázaná na jeho pomoc. Takýto zásah by podľa žalobcu mal

nenahraditeľný a nezvratný charakter, pretože by došlo k roztrhnutiu reálne fungujúceho rodinného
života a k odlúčeniu manželov. Žalobca dlhodobo žije a pracuje na území Slovenskej republiky, je plne
integrovaný do spoločenského a ekonomického prostredia a dodržiava zákony Slovenskej republiky.
Priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, keďže žalobca sa na území SR
zdržiava dlhodobo, bez akýchkoľvek zistení o protiprávnej činnosti, riadne spolupracuje so správnymi
orgánmi a v súčasnosti neexistuje žiadna reálna hrozba, ktorá by vyžadovala jeho opustenie územia

Slovenskej republiky.

3. Žalovaný navrhol, aby súd návrh žalobcu zamietol. Uviedol, že v predmetnej veci nie sú splnené
zákonné podmienky priznanie odkladného účinku, keďže žalobca neosvedčil existenciu závažnej
ujmy ani nenávratného následku, ktoré by odôvodňovali výnimočný zásah do účinkov právoplatného
rozhodnutia, a to najmä so zreteľom na verejný záujem na ochrane bezpečnosti štátu. Žalovaný

konštatoval, že napadnutým rozhodnutím žalobcovi nebol uložený zákaz vstupu na územie Slovenskej
republiky a ani voči nemu nebolo vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení. Žalobca je akoštátny príslušník Srbskej republiky oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky v rámci
bezvízového režimu, čo mu umožňuje zachovať osobný kontakt s rodinnými príslušníkmi, ako aj vykonať
nevyhnutné osobné a pracovné záležitosti, kedy napadnuté rozhodnutie samo o sebe neznamená

automatickú ani okamžitú nemožnosť pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky.

4. Správny súd konštatuje, že zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“)
pre priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) stanovuje dva predpoklady, a to že okamžitým
výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom
prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a súčasne priznanie odkladného účinku nie je v
rozpore s verejným záujmom. Osvedčiť tieto zákonné predpoklady je povinný žalobca, ktorý je v tomto
prípadepovinnýuniesťbremenotvrdenia.Správnysúdpretoodžalobculegitímneočakáva,abyvnávrhu
uviedol konkrétne tvrdenia, skutočnosti a konkretizoval závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok),
ktorú vidí a rozsah prípadnej ujmy (iného nenapraviteľného následku), kedy súčasne k týmto tvrdeniam

musí predložiť dôkazy.

5. Správny súd zdôrazňuje, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do
úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože
súdtupredvlastnýmrozhodnutímvovecisamejprelamujeprávneúčinkyprávoplatnéhosprávnehoaktu,

na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne
správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí
byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a)
alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode,
závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne o inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny

súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so
znením § 185 písm. a) alebo b) SSP, pričom musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že práve
priznanímodkladnéhoúčinkusprávnejžalobesadostanezadosťspravodlivejochraneprávapovinností,
zabránisavznikuzávažnejujmynaživotnomprostredí,hospodárskejčifinančnejškode,prípadneinému
vážnemu nenapraviteľnému následku.

6. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tvrdením o neprimeranom
anenávratnomzásahudojehoprávanasúkromnýarodinnýživot,vdôsledkuznemožneniajehoosobnej
starostlivosti o manželku, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky, podstúpila vážny zdravotný
zákrok a je odkázaná na jeho osobnú pomoc. Vo vzťahu k tvrdenému nepriaznivému zdravotnému stavu

a odkázanosti manželky žalobcu na jeho osobnú starostlivosť však žalobca nekonkretizoval jej aktuálny
zdravotný stav, ktorý by vyžadoval práve jeho osobnú starostlivosť, ani nepredložil žiadne dôkazy,
ktorými by osvedčil ním tvrdené skutočnosti, v dôsledku čoho správny súd nemal žiadne podklady, na
základe ktorých by mohol vyhodnotiť odkázanosť manželky žalobcu na jeho osobnú starostlivosť vo
väzbe na jej nepriaznivý zdravotný stav. Z návrhu žalobcu zároveň vyplýva, že jedinou jeho rodinnou

väzbou na území Slovenskej republiky je manželka, pričom správny súd nemal za preukázané, že by
nepriznaním odkladného účinku správnej žalobe malo dôjsť k nezvratnému zásahu do rodinného života
žalobcu a jeho manželky. Žalobca tvrdil, že na území Slovenskej republiky dlhodobo žije a pracuje,
avšak bez akejkoľvek konkretizácie jeho práce a prípadných následkov na jeho osobný a rodinný život
v tejto oblasti. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, správny súd uvádza, že právo na súkromný a rodinný život nie je právom absolútnym a je
možné doň zasiahnuť alebo ho obmedziť v súlade so zákonom, a to v záujme národnej bezpečnosti
a verejnej bezpečnosti. Z tohto dôvodu nemožno bez ďalšieho napadnuté rozhodnutie žalovaného
považovať za rozhodnutie, ktorým by došlo k neprimeranému a nenávratnému zásahu do základných
práv a slobôd žalobcu. Správny súd taktiež dodáva, že žalobca ako štátny príslušník Srbskej republiky

sa môže na území Slovenskej republiky v zmysle čl. 4 a prílohy II nariadenia Rady (EÚ) č. 2018/1806
zo dňa 14. novembra 2018 zdržiavať bez vízovej povinnosti v rozsahu 90 dní v rámci akéhokoľvek
180-dňového obdobia. Žalobca je ako štátny príslušník Srbskej republiky oslobodený od povinnosti
mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc členských štátov Európskej únie, môže sa zdržiavať na
území Slovenskej republiky a teda nedôjde k úplnému odlúčeniu manželov, ako to dôvodí žalobca.

Preto aj pri zohľadnení rodinného života žalobcu, garantovaného Ústavou Slovenskej republiky a
Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, správny súd dospel k záveru, že žalobca
neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny
súd vyhodnotil tvrdenia žalobcu ako všeobecné a nepreukázané.7. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok
uvedených v § 185 písm. a) SSP, keďže žalobca riadne neosvedčil, že výkonom napadnutého

právoplatného rozhodnutia by mu hrozila závažná ujma alebo iný nenapraviteľný následok. Správny
súd sa nezaoberal argumentáciou žalobcu o neexistencii rozporu priznania odkladného účinku správnej
žalobe s verejným záujmom, keďže tento prípadný rozpor správny súd skúma len v prípade, ak je
osvedčený niektorý z následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP, čo v predmetnej veci nebolo splnené.
Preto správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP

zamietol.

8. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
1. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.