Rozhodnutie – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 19Sas/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100802
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100802.4

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudcom JUDr. Dominikom Čipkom, PhD., v právnej veci
žalobcu: A. B., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. XXXX/XX, XXX XX C., zast.: JUDr. Marta Rybárová,
advokátka, so sídlom: Jilemnického 2, 911 01 Trenčín, IČO: 31 202 551 proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/10920 zo dňa 17.07.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/10920 zo
dňa 17.07.2024 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín č. TN1/ OPPKPČ/
SOC/2024/43098-4 zo dňa 21.05.2024 r u š í a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a
zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“)

rozhodnutím č. TN1/OPPKPČ/SOC/2024/43098-4 zo dňa 21.05.2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) odňal žalobcovi parkovací preukaz. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie
zdôvodnil tým, že posudkový lekár prvostupňového orgánu verejnej správy posúdil dňa 09.05.2024
odkázanosť žalobcu na pakovací preukaz, pričom pri posudzovaní vychádzal z lekárskeho posudku
odvolacieho orgánu č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/SOC/2024/1511 zo dňa 07.02.2024 a dospel
k záveru, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu nebolo zistené zdravotné postihnutie uvedené v prílohe

č. 18 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o kompenzačných príspevkoch“),
preto rozhodol o odňatí parkovacieho preukazu.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie prostredníctvom svojich rodičov, ako
zákonných zástupcov, keďže toho času nebol plnoletý, v ktorom bolo uvedené, že s prvostupňovým

rozhodnutím nesúhlasí, pretože žalobca je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom. Denné cestovanie verejnou dopravou je pre žalobcu nereálne z dôvodu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý je následkom vážnych diagnóz - spina bifida, hydrocefalus,
DMO, hypotonický syndróm, pedes calconeovari bilat., skolióza, ťažká porucha zvieračov. Žalobca je
cievkovaný, no nič nezabraňuje únikom moču, pridružilo sa aj opätovné výrazne zhoršovanie chôdze.
Ide o vážny stav, keď u žalobcu došlo k opätovnému prirasteniu miechy ku chrbtici a od kolien

dole nemá v nohách potrebné nervové signály. Za rozhodné obdobie dvanástich rokov sa zdravotný
stav žalobcu vrátane motoriky nezlepšil, že by bolo možné vyhlásiť, že nie je odkázaný na prepravuosobným motorovým vozidlom. Žalobca ďalej považoval za nekorektné, keď vo vzťahu k jeho osobe
možno očakávať, že sám nastúpi či vystúpi do/z prostriedku verejnej hromadnej dopravy a počas jazdy
sa v ňom udrží. Žalobca navštevuje školu dennou formou v rámci individuálnej integrácie v bežnej

triede, so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. U žalobcu naďalej pretrváva inkontinencia
moču a stolice III. stupňa. Zažíva tŕpnutie nôh, v dôsledku, ktorých zakopáva a jeho chôdza je
neistá. Žalobca prvostupňové rozhodnutie sporuje tým, že toto nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkovéhostavuveci.Žalobcaďalejodporoval,žeprvostupňovýorgánverejnejsprávysanevysporiadal
s najnovšími poznatkami o zhoršení zdravotného stavu žalobcu s dopadom na jeho mobilitu. Závery

prvostupňového orgánu verejnej správy nemajú oporu v lekárskych nálezoch. Ostatná argumentácie
žalobcu sa týkala priznania príspevku na kúpu motorového vozidla. K odvolaniu boli priložené lekárske
správy – ambulancia Národného ústavu detských chorôb zo dňa 03.05.2024, ambulancie pediatrického
neurológa zo dňa 23.04.2024, vyšetrenie z magnetickej rezonancie zo dňa 02.10.2023, neurologické
vyšetrenie zo da 05.04.2024, neurologické vyšetrenie zo dňa 24.10.2023, EMG vyšetrenie zo dňa
04.04.2024, EMG vyšetrenie zo dňa 28.09.2023 a EMG vyšetrenie zo dňa 26.08.2022.

3. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US1/SSVROPPKPC1/
SOC/2024/10920 zo dňa 17.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu
zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zdravotný
stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom žalovaného na základe lekárskeho posudku zo

dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024, podľa ktorého posudkový lekár žalovaného určil mieru
funkčnej poruchy žalobcu 50%, podľa prílohy č.3časti XIII.B., bod 4, písm. b) k zákonu o kompenzačných
príspevkoch - močové ústrojenstvo - ochorenie močových ciest - inkontinencia moču - urgentná,
prípadne zmiešaná s prevahou urgencie, ako postihnutie s najvyšším percentuálnym ohodnotením.
Z lekárskeho posudku ďalej vyplynulo, že žalobca má vrodenú vývojovú poruchu centrálnej nervovej

sústavy - hydrocefalom a je po operácii pre hydrokélu miechy v dojčenskom období. Pretrváva
porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samocievkovania, pretrváva potreba ručného
vyprázdňovania stolice, opakovaných kliziem. Chôdza v porovnaní s rokom 2012 zlepšená. Žalobca
je bez porúch orientácie a komunikácie. Pri cievkovanie močového mechúra nemáva stavy úplnej
inkontinencie moču. Ďalej bolo uvedené, že žalobca nemá inkontinenciu moču III. stupňa a ani

inkontinenciu stolice, pričom potreba samocievkovania a potreba mechanického vyprázdňovania stolice
nie sú ekvivalentom úplnej inkontinencie moču ani úplnej inkontinencia stolice. Stav inkontinencie
znamená únik moču alebo stolice. Posudkový lekár dospel k záveru, že žalobca nemá zdravotné
postihnutie pre účely parkovacieho preukazu.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

4. Žalobca sa prostredníctvom svojich zákonných zástupcov včas podanou správnou žalobou domáhal,
aby správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému
orgánu verejnej správy na ďalšie konanie a rozhodnutie.

5. Úvodom správnej žaloby žalobca popísal svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Uviedol, že od
narodenia trpí kombinovaným zdravotným postihnutím, je trvalo cievkovaný, no ani to nezabraňuje
únikom moču, ktoré sa mu zhoršujú pri častých infekciách, ku ktorým dochádza napriek maximálnej
snahe udržiavať hygienu a starostlivosť o pomôcky na vysokej úrovni. Pridružilo sa aj opätovné výrazné

zhoršenie chôdze. Žalobca zažíva tŕpnutie nôh, pre ktoré zakopáva a jeho chôdza je neistá. Ide o
dôsledok opätovného prirastenia a miechy ku chrbtici, pre ktoré žalobca dňa 13.08.2024 podstúpil
opätovnú operáciu. V prepúšťacej správe zo dňa 18.08.2024 sa uvádza, že má progresívny nález.
Pretože žalobca chodí po pätách, prejde s ťažkosťami a po špičkách mierne prepadáva. U žalobcu
pretrváva inkontinencia moču a stolice tretieho stupňa, ktorá je v uvedenej prepúšťacej správe označená

ako úplná. Ďalšie diagnózy žalobcu ako detská mozgová obrna, hydrocefalus, spina bifida, strabizmus,
syndrómprirastenémiechy,obojstrannáinkontinenciaazníženáhybnosťsakcentomnadolnékončatiny
sú diagnózami získanými už narodením žalobcu a sú nezvratné. Od posledného posúdenia zdravotného
stavu žalobcu v roku 2012 sa diagnózy žalobcu nezlepšili natoľko, aby bolo možné vyhlásiť, že nie
je odkázaný na prepravu osobným motorovým vozidlom, z ktorého prevádzkou súvisí aj pridelenie

parkovacieho preukazu. Z dôvodu začlenenia žalobcu medzi zdravé deti navštevuje školu dennou
formouvrámciindividuálnejintegrácievbežnejtriedesošpeciálnymivýchovno-vzdelávacímipotrebami.
Za tejto situácie sú rodičia žalobcu nútení ho do školy pravidelne voziť a umožniť mu komfort, ktorý
zmierňuje uvedené kombinované telesné postihnutie a to nielen pri povinných školských aktivitách, ale ajpri mimoškolských, voľnočasových a záujmových aktivitách. Žalobca síce môže sám nastúpiť či vystúpiť
do/z prostriedku hromadnej dopravy, no s neporovnateľnými ťažkosťami oproti zdravej osobe, pričom
samotné cestovanie je pre žalobcu značne nepohodlné. Žalobca má problém prejsť dlhšie vzdialenosti,

má zhoršenú stabilitu a ťažko toleruje výdržové polohy. Žalobca považuje prvostupňové rozhodnutie
za veľmi zjednodušené až bázické. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považuje za absolútne
neadekvátne vo vzťahu k celkovému zdravotnému stavu žalobcu. Za neadekvátnu žalobca považuje
aj stanovenie miery funkčnej poruchy na 50% v porovnaní so zdravou osobou. Žalobca je názoru, že
jeho celkový zdravotný stav bol nesprávne vyhodnotený z pohľadu splnenia zákonných podmienok

na ponechanie parkovacieho preukazu. Žalobca ďalej spochybňuje závery žalovaného uvedené v
napadnutom rozhodnutí, že jeho zdravotný stav bol posúdený individuálne, objektívne rešpektujúc práva
a ľudskú dôstojnosť. Žalobca opätovne poukázal na vlastnosti jeho chôdze, ktorá je neistá a po pätách
prejde síce samostatne, krátko po špičkách, ale len na kratšie vzdialenosti. Podľa žalobcu je nemiestne,
aby sa polemizovalo o tom, či s takouto závažnom motorickou poruchou nepotrebuje pri svojom pohybe
prepravuosobnýmmotorovýmvozidlom.Žalobcarovnakosporujeajzáveržalovanéhootom,žežalobca

netrpí inkontinenciou moču tretieho stupňa ani inkontinenciou stolice. Odkazuje pritom na prepúšťaciu
správu zo dňa 18.08.2024. Žalobca ďalej poukazuje na závery klinicko-psychologické o vyšetrenie
zo dňa 25.06.2024, ktorom sa vyslovene uvádza, že psychologička odporúča „kompenzácie ŤZP“. S
napadnutým rozhodnutím sa preto žalobca nestotožnil. Žalobca poukázal, že v lekárskom posudku
žalovaného z júla 2024 sú špecifikované jednotlivé ochorenia, na základe ktorých je možné osobám

priznať parkovací preukaz, pričom diagnózy „ťažké poruchy pohyblivosti pri vrodených alebo získaných
ochoreniach“ a ďalej „ťažká porucha zvieračov, inkontinencia moču alebo stolice“ žalovaný ako dôvod
priznania parkovacieho preukazu žalobcovi priamo poprel. Vo vzťahu k ťažkej poruchy mobility žalovaný
uviedol, že žalobca má v porovnaní so zdravotným stavom spred dvanástich rokov zlepšenú chôdzu.
Žalobca ďalej nestotožnil so záverom žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí „konštatovanie

odbornýchlekárovdoloženýchodbornýchlekárskychnálezoch,nezodpovedáskutočnémuzdravotnému
postihnutiu posudzovanej klientky“, ktorý sa týka posúdenie ťažké poruchy zvieračov žalobcu. V
žalobcompredloženýchlekárskychnálezochsúdokumentovanéúnikymočuastolice,pretosaužalobcu
jedná o obojstrannú inkontinenciu. Žalobca okrem povinných príloh k žalobe priložil nasledovné lekárske
správy – Urodynamická ambulancia zo dňa 04.04.2024, neurologické vyšetrenie zo dňa 05.04.2024,

chirurgická ambulancia zo dňa 04.04.2024, pediatrická neurológia zo dňa 23.04.2024, neurologické
vyšetrenie zo dňa 24.04.2024, prepúšťacia správy zo dňa 18.08.2024, ortopedická ambulancia zo
dňa 07.03.2024, neurocentrum – ambulancia zo dňa 03.05.2024, magnetická rezoznancia zo dňa
02.10.2023, ambulancia klinickej psychológie zo dňa 25.06.2024.

Vyjadrenie žalovaného

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu zamietol podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

7. Žalovaný vo vyjadrení zhrnul priebeh administratívneho konania a uviedol argumentáciu totožnú
s argumentáciou uvedenou v napadnutom rozhodnutí. K námietkam žalobcu žalovaný uviedol, že
posudkový lekár žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy je osobou odborne
spôsobilou na zhodnotenie odkázanosti podľa predloženej zdravotnej dokumentácie, pričom hodnotenie
a posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby patrí do jeho výlučnej právomoci. Žalovaný

v tomto zmysle uviedol, že účastník konania a ani ošetrujúci lekár nemá právomoc zhodnotiť
závery posudkového lekára ako rozporné. Žalovaný ďalej uviedol, že prepúšťacia správa zo dňa
18.08.2024 bola vydaná po dni vydania napadnutého rozhodnutia, pričom takýto dôkaz nie je
správnou súdnom konaní prípustný a nemožno naň prihliadať. K námietke žalobcu, zmysle ktorej
postupom žalovaného mohlo dôjsť k zásahu do jeho práv garantovaných mu Ústavou Slovenskej

republiky, dohovorom o právach dieťaťa a dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
žalovaný uviedol, že žalovaný postupoval podľa zákona o kompenzačných príspevkoch, ktorý je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu a ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými
medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika v viazaná.

Replika žalobcu8. Žalobca v podanej replike opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, poukázal na
diagnózy, ktoré sú podľa neho relevantné na posúdenie nároku na parkovací preukaz, ktoré priamo
vyplývajú z lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 01.07.2024, dopracovanom dňa 14.07.2024 a

poukázalnaužuvedenéproblémycestovaniažalobcuvprostriedkochhromadnejdopravy.Žalobcaďalej
uviedol, že zo zákonom taxatívne vymedzených dôvodov na odňatie alebo zníženie kompenzácie by
žalobcamoholspĺňaťlendôvodvýznamnéhozlepšeniazdravotnéhostavu,čožalobcavyvraciavšetkými
uvedenými argumentami týkajúcimi sa jeho zdravotného stavu a problémov z ním súvisiacich.

Duplika žalovaného

9. Žalovaný sa v podanej duplike vyjadril, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených vo vyjadrení
k správnej žalobe.

Ďalšie vyjadrenia žalobcu

10. Ďalším podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.10.2025 právny zástupca žalobcu doručil
plnomocenstvo udelené mu žalobcom, nakoľko žalobca dovŕšil v priebehu správneho súdneho konania
plnoletosť. Žalobca zároveň správnemu súdu navrhol, aby jeho rodičom priznal postavenie osôb
zúčastnených na konaní. O podanom návrhu na priznanie postavenia osôb zúčastnených na konaní

správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 19Sas/6/2024 zo dňa 27.10.2025 tak, že rodičom žalobcu
nepriznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, keďže neboli u uvedených osôb splnené podmienky
na priznanie tohto postavenia.

11. Podaním doručeným správnemu súdu dňa 02.10.2025 sa žalobca vyjadril k duplike žalovaného,

kde opätovne poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav a uviedol, že konanie žalovaného, v rámci
ktorého odobral žalobcovi kompenzácie, považuje za odporujúce dobrým mravom.

12. Ďalším podaním doručeným správnemu súdu dňa 25.11.2025 žalobca opätovne navrhol správnemu
súdu, aby jeho rodičom priznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, alternatívne aby predvolal

oboch jeho rodičov ako svedkov. Zároveň k podaniu predložil lekársku správu z chirurgického vyšetrenia
zo dňa 09.10.2025, ktorou poukázal na svoj aktuálny zdravotný stav. O podanom návrhu na priznanie
postavenia osôb zúčastnených na konaní správny súd rozhodol uznesením sp. zn. 19Sas/6/2024 zo dňa
09.12.2025 tak, že rodičom žalobcu nepriznal postavenie osôb zúčastnených na konaní, keďže neboli
u uvedených osôb splnené podmienky na priznanie tohto postavenia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

13. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ako aj konania žalovaného, ktoré predchádzalo vydanému rozhodnutiu. Správny súd preskúmal žalobou

napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

14. Správny súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 23.02.2026, ktoré správny súd nariadil na návrh
žalobcu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žalobca sa vyjadril k predmetu súdneho prieskumu, pričom nad
rámec žaloby a repliky neuviedol žiadne nové skutočnosti, zotrval na už uvedenej argumentácii, pričom
netrval na vykonaní dôkazu výsluchom svedkov, a to rodičov žalobcu. Žalovaný sa podaním doručeným
súdu dňa 28.01.2026 ospravedlnil z účasti na pojednávaní a vyjadril súhlas, aby sa pojednávalo v jeho

neprítomnosti, preto správny súd rozhodol, že vo veci bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného.
Posúdením všetkých žalobcom a žalovaným uvedených skutočností a po oboznámení sa s obsahom
administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože existuje dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. d) a e) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)
SSP, v dôsledku čoho správny súd napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil

prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 4 SSP. Rozsudok bol dňa
23.02.2026 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený ústne na pojednávaní za prítomnosti žalobcu, keďže
žalovaný sa z pojednávania ospravedlnil a udelil súhlas, aby sa vo veci konalo v jeho neprítomnosti.15. Podľa § 2 ods. 1 SSP: v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 6 ods. 1 SSP: správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP: správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

19. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP: sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

20. Podľa § 199 ods. 3 SSP: ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

21. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP : správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov.

22. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP : skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá

oporu.

23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP : ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie
žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.

24. Podľa § 191 ods. 4 SSP: ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie
rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení

všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

25. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: tento zákon upravuje právne vzťahy
pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,

vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len
„preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací
preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa
osobitného predpisu.

26.Podľa§1ods.2Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch:cieľomúpravyprávnychvzťahovuvedených
v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do
spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach
ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia (ďalej len „kompenzácia“) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohtozákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely
tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: sociálny dôsledok ťažkého zdravotného
postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v
porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých
podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

29. Podľa § 2 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné
postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

30. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch: posudková činnosť na účely
kompenzácie je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť.

31. Podľa § 11 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekárska posudková činnosť na
účely tohto zákona je
- hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby,
- určovanie miery funkčnej poruchy,

- posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblastiach kompenzácií, ktoré má fyzická osoba v dôsledku
ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia,
- posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie,
- posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6,
- posúdenie potreby osobitnej starostlivosti podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o kompenzačných príspevkoch: lekársku posudkovú činnosť vykonáva
posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti

spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s
lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú
starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore
a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

33. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: na účely kompenzácie, preukazu a
parkovacieho preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa
druhu zdravotného postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

34. Podľa prílohy č. 3 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch: časť XIII. – Močové ústrojenstvo, písm.

B) - ochorenie močových ciest, bod. 4 - Inkontinencia moču, písm. b) - urgentná inkontinencia, prípadne
zmiešanásprevahouurgenciesivyžadujekompletnéurodynamickévyšetrenienapotvrdeniesprávnosti
diagnózy.

35. Podľa § 14 ods. 6 písm. a) až c) Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzická osoba s ťažkým

zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie
je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej
dôstojnosti z dôvodu
-ťažkejporuchymobilitypremiestniťsakvozidluverejnejhromadnejdopravyosôbaspäť,nastupovaťdo
vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej

hromadnej dopravy osôb
- duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
- ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

36. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) až g) Zákona o kompenzačných príspevkoch: na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje
- mieru funkčnej poruchy,- vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
- sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
- návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,

- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,
- vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
- termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
- odôvodnenie komplexného posudku.

37. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) a b) Zákona o kompenzačných príspevkoch : príslušný orgán vyhotoví
fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím parkovací preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o
parkovacompreukazevyplýva,žemázdravotnépostihnutieuvedenévpríloheč.18,podľakomplexného
posudku, ktorý bol podkladom na právoplatné rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu,
je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom.

38. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch: fyzická osoba, ktorá je
účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná

preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku
alebo výplatu.

39. Podľa § 53 ods. 1 Zákona o kompenzačných príspevkoch: na konanie vo veciach kompenzácie, na
konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom

konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“): správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi
konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby

mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

42. Parkovací preukaz je osobitná forma preukazu, vydávaný podľa Zákona o kompenzačných

príspevkoch, ktorého funkciou je osvedčovať status jeho držiteľa v prípadoch, keď sú s ním spojené
konkrétne výhody. Základnou výhodou je možnosť využívať parkovacie miesta vyhradené pre vozidlá
prepravujúce osoby so zdravotným postihnutím, ako aj ostatné výhody ktoré prináležia jeho držiteľovi
v súvislosti s jeho zdravotným znevýhodnením.

43. Pre vydanie parkovacieho preukazu je potrebné, aby dotknutá fyzická osoba splnila ďalšie zákonné
podmienky na jeho vydanie, a teda aby išlo o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá trpí
zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch, alebo ak
bol fyzickej osobe priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu, ak z komplexného posudku vyplýva, že
ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom.

44. Zmyslom a účelom konania o kompenzácii, vrátanie konania o parkovacom preukaze, je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane
nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb

tejto osoby, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a minimalizácia sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným
úsilím a prostriedkami.45. U žalobcu nebolo sporné, že ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže podľa lekárskeho
posudku vypracovaného posudkovým lekárom žalovaného má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej
poruchy 50 %. Posúdením administratívneho spisu, správnej žaloby, ako aj ostatných vyjadrení žalobcu

a žalovaného, dospel správny súd k záveru, že sporným medzi žalobcom a žalovaným bolo, či
na strane žalobcu boli splnené podmienky na priznanie parkovacieho preukazu podľa § 17 Zákona
o kompenzačných príspevkoch, resp. na jeho odňatie a či žalovaný správne a dostatočne posúdil
zdravotný stav žalobcu.

46. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024, ktorý bol podkladom
napadnutého rozhodnutia a ktorého závery žalovaný do napadnutého rozhodnutia prevzal, je žalobca
(toho času 16 ročnou) osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, s vrodenou vývojovou poruchou
centrálnej nervovej sústavy – hydrocefalom a po operácii pre hydrokélu miechy v dojčenskom období,
pretrváva porucha vyprázdňovania močového mechúra s nutnosťou samocievkovania, pretrváva
potreba ručného vyprázdňovania stolice, opakovaných klyziem, chôdza je oproti posudzovaniu

v roku 2012 zlepšená, podľa predloženej dokumentácie prejde samostatne, krátko aj po špičkách,
pri cievkovaní nemáva stavy úplnej inkontinencie moču, nemá inkontinenciu moču 3. stupňa ani
inkontinenciu stolice, potreba samocievkovania a mechanického vyprázdňovania stolice nie sú
ekvivalentnom úplnej inkontinencie. Posudkový lekár žalovaného ďalej konštatoval, že žalobca netrpí
takým stupňom postihnutia, ktorý by odôvodňoval odkázanosť na individuálnu prepravu osobným

motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku, pričom žalobca je schopný
premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy, nastúpiť do vozidiel hromadnej dopravy, udržať sa v ňom
počas jazdy na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami. Ďalej posudkový lekár vo vzťahu
k posúdeniu nároku na Preukaz konštatoval, že žalobca nemá postihnutie uvedené v prílohe č. 18
k Zákonu o kompenzačných príspevkoch.

47. Samotné posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiacej miery funkčnej
poruchy je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré správny súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach nárokov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
zdravotný stav posudzuje žalovaný vo forme lekárskej posudkovej činnosti v zmysle § 11 Zákona

o kompenzačných príspevkoch s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár žalovaného,
resp. prvostupňového orgánu verejnej správy (§ 11 ods. 2). Závery posudkového lekára sú zachytené v
lekárskom posudku, ktorý tvorí podklad napadnutého rozhodnutia. Správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžso/16/2014 zo

dňa 28.10.1015). Práve preto, že lekársky posudok zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024
je podkladom rozhodnutia žalovaného, tak bolo potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný
a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý. Tieto kritéria však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa
posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými v čase posudzovania rozhodnými a pre danú vec
relevantnými skutočnosťami, lekárskymi správami, ktoré objektivizujú zdravotný stav posudzovanej

osoby, prihliadne pritom k ťažkostiam uvádzaným účastníkom konania a svoje posudkové závery
náležite odôvodní.

48. V zmysle vyššie uvedeného konštatovania správny súd posúdil lekársky posudok, vypracovaný
posudkovým lekárom žalovaného (keďže v odvolacom konaní nebol vypracovaný komplexný posudok)

a dospel k záveru, že tento nespĺňa základnú požiadavku presvedčivosti a logickosti. V lekárskom
posudku sa uvádza, že posudkový lekár vychádzal pri posúdení zdravotného stavu z viacerých
lekárskych správ – všeob. lekáka zo dňa 07.09.2023, chir. zo dňa 28.09.2023, urol. zo dňa 28.09.2023,
neurol. zo dňa 18.10.2022, EMG zo dňa 26.08.2022, neurochir. zo dňa zo dňa 03.05.2024, neurol. zo
dňa 05.04.2024, EMG zo dňa 04.04.2024, klinicko psychol. vyšetrenie zo dňa 25.06.2024. Z citácie

posudkového lekára z lekárskej správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 18.10.2022 vyplýva –
žalobca má inkontinenciu stolice aj moču, ťažká porucha org zvieračov, inkont III. stupňa, pričom
posudkový lekár uviedol poznámku cit.: „nejasné z odborného vyjadrenia“. Z citácie posudkového lekára
z lekárskej správy z chirurgickej ambulancie zo dňa 28.09.2023 vyplýva, že žalobca je cievkovaný
6 x denne, klyzma 3-4 x do týždňa, inonkt, pričom posudkový lekár uviedol poznámku cit.: „nejasné

z odborného vyjadrenia“ (pozn. súdu – uvedené lekárske správy neboli súčasťou administratívneho
spisu, preto súd vychádzal len z citácii uvedenej v lekárskom posudku). Z lekárskej správy
z neurologickej ambulancie zo dňa 05.04.2024 vyplýva, že žalobca je cievkovaný 5-6 x denne, máva
opakované infekcie močových ciest, má asymptomat. Bakteriúriu, stolica – klyzma 3x týždenne, pričomzáverombolakonštatovanáinkontinenciamočuastoliceIII.stupňa,akotrvaláanezvratná. Zuvedených
lekárskych záverov je zrejmé, že žalobca trpí ťažkou poruchou zvieračov, kedy sám nemôže základné
fyziologické vyprázdňovacie procesy ovládať. Nelogickosť lekárskeho záveru teda spočíva v závere,

že žalobca netrpí takým postihnutím, ktoré by odôvodňovalo odkázanosť na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 Zákona o kompenzačnom príspevku, pričom podľa
§ 14 ods. 6 písm. c) Zákona o kompenzačnom príspevku je fyzická osoba odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými
osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu ťažkej poruchy zvieračov prepravovať

sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaným uvedený argument, že pri cievkovaní
nedochádza k úniku moču, pritom neobstojí. Zákonná podmienka odkázanosti na individuálnu prepravu
nie je postavená na možnom úniku moču, ale je postavená na podmienke ťažkej poruchy zvieračov.
Z lekárskych správ vyplýva, že žalobca trpí poruchou nielen močových zvieračov, ale aj zvieračov
na vylučovanie stolice, pričom je žalobca plienkovaný. Proces cievkovania, či samotná inkontinencia,
je natoľko intímna záležitosť, že vzhľadom na zachovanie dôstojnosti žalobcu nemožno od neho

spravodlivo očakávať schopnosť prepravovať sa prostriedkami verejnej hromadnej prepravy osôb.
Posudkovým lekárom opísaný zdravotný stav žalobcu, ktorý si žalovaný osvojil v rámci napadnutého
rozhodnutia, tak nezodpovedajú skutkovému stavu ktorý vyplýva z administratívneho spisu. Zároveň,
ak posudkový lekár dospel k iným záverom, než tým, ktoré vyplývali z predložených lekárskych správ
v administratívnom konaní, bolo jeho povinnosťou svoje závery náležite odôvodniť, pričom posudkový

lekár tak neučinil. Posudkový lekár len v rámci citácie jednotlivých lekárskych správ v zátvorke uviedol,
že diagnostika žalobcovej inkontinencie je v nich nejasná. K tomu správny súd udáva, že Zákon
o kompenzačnom príspevku rozlišuje povinnosti účastníka administratívneho konania pri jednotlivých
druhoch nároku. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Zákona o kompenzačných príspevkoch je povinnosť
účastníka administratívneho konania preukázať skutočnosti rozhodné pre vznik nároku len v konaniach

na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu. V ďalšom texte predmetného ustanovenia (napr. §
57 ods. 1 písm. c)) zákon stanovuje osobitné povinnosti pre prípad nároku na Preukaz, preto je potrebné
vzmyslepredmetnéhoustanoveniastriktnerozlišovaťzákonomstanovenépovinnostipretenktorýnárok
v zmysle Zákona o kompenzačnom príspevku. Keďže v prípade nároku na Preukaz zákon nestanovuje
povinnosť účastníkovi administratívneho konania preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie

(vydanie) Preukazu, bolo povinnosťou žalovaného, resp. prvostupňového orgánu verejnej správy riadne
zistiť skutočný stav veci v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Posudkový lekár v zmysle Zákona
o kompenzačných príspevkoch spolupracuje pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti s lekárom so
špecializáciouvpríslušnomšpecializačnomodbore(§11ods.2Zákonaokompenzačnýchpríspevkoch),
preto mal v prípade nejasností v záujme riadneho zistenia skutočného stavu zvoliť tento postup.

49. Posudkový lekár, ktorého závery boli subsumované do napadnutého rozhodnutia, uviedol
k posúdeniu nároku na Preukaz, že žalobca nemá zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18
k Zákonu o kompenzačných príspevkoch. Posudkový lekár a rovnako aj žalovaný v napadnutom
rozhodnutí odcitovali zoznam diagnóz uvedených v predmetnej prílohe, avšak bližším spôsobom

neodôvodnili, prečo sa tie ktoré diagnózy žalobcu netýkajú. Z prílohy č. 18 k Zákonu o kompenzačných
príspevkoch vyplýva, že medzi postihnutia, na základe diagnostiky ktorých možno priznať nárok na
Preukaz, patrí aj ťažká porucha pohyblivosti pri vrodených alebo získaných ochoreniach. Samotný
posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024,
uviedol, že žalobca má vrodenú vývojovú poruchu centrálnej nervovej sústavy. Ďalej z ostatných

lekárskych nálezov vyplýva (napr. neurologické vyšetrenie zo dňa 05.04.2024), že žalobca má detskú
mozgovú obrnu, ktorá sa vyznačuje o.i. poruchou pohybového aparátu, má syndróm pripojenej miechy
a má diagnostikovanú ťažkú koreňovú léziu (EMG vyšetrenie zo dňa 04.04.2024) Vo vzťahu k uvedeným
diagnózam absolútne absentuje odôvodnenie ako lekárskeho posudku, tak aj napadnutého rozhodnutia,
prečo uvedené diagnózy u žalobcu nezakladajú dôvod na priznanie nároku na Preukaz. V konečnom

dôsledku tak možno konštatovať, že závery, ku ktorým dospel posudkový lekár, ktoré boli subsumované
do napadnutého rozhodnutia, tak nemajú oporu v administratívnom spise, na koľko závery vyplývajúce
z lekárskych nálezov v zmysle vyšších konštatovaní nie sú totožné so závermi posudkového lekára.

50. K argumentu absencií odôvodnenia ako lekárskeho posudku tak aj napadnutého rozhodnutia

správny súd ďalej poukazuje aj na ďalšie, prílohou č. 18 k Zákonu o kompenzačných príspevkoch
pomenované postihnutie, a teda ťažká porucha zvieračov, inkontinencia moču alebo stolice, stómie.
Uvedené postihnutie teda pozostáva z viacerých druhov postihnutia, pričom z prílohy č. 18 nevyplýva,
že by tieto postihnutia mali byť splnené kumulatívne. Ak by aj bol pravdivý záver posudkového lekárao tom, že žalobca netrpí inkontinenciou III. stupňa, ktorý podľa názoru správneho súdu posudkový
lekár nedostatočne odôvodnil (ods. 48 tohto rozhodnutia), tak ďalej absentuje odôvodnenie nesplnenia
podmienky na strane žalobcu vo vzťahu k všeobecne stanovenej ťažkej poruche zvieračov, na koľko

o splnení tejto podmienky sama o sebe svedčí potreba samocievkovania, ktorá aj podľa ostatných
lekárskych nálezov negarantuje, že u žalobcu nedochádza k úniku moču. Ďalej z viacerých lekárskych
správy jednoznačne vyplýva, že žalobca trpí poruchou močových ciest či zvieračov vo všeobecnosti,
napr. neurogénny močový mechúr (lekárska správa zo dňa 07.09.2023), neurogénna DMC (lekárska
správa zo dňa 28.09.2023), neurogénny MM, inkontinencia stolcie a moču (lekárska správa zo dňa

18.10.2022), neurog MM, ťažká porucha oboch zvieračov ( lekárska správa zo dňa 05.04.2024).
Odôvodnenia posudkového lekára, a teda aj napadnutého rozhodnutia, je preto vo vzťahu k nesplneniu
podmienky „ťažkej poruchy zvieračov, inkontinencie moču alebo stolice, stómie“, nedostatočné.

51. K lekárskym správam, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe, v rámci repliky a ostatných vyjadrení,
správny súd uvádza, že časť lekárskych správ pochádza z obdobia pred vydaním napadnutého

rozhodnutia (t.j. pred 17.07.2024) a časť pochádza z obdobia po vydaní napadnutého rozhodnutia (t.j.
po 17.07.2024). Lekárska správa zo dňa 18.08.2024 a zo dňa 09.10.2025, pochádzajú z obdobia po
vydaní napadnutého rozhodnutia, a teda nie sú pre rozhodovanie správneho súdu relevantné, nakoľko
správny súd pri posúdení zákonností rozhodnutia orgánu verejnej správy vychádza zo skutkového stavu
zisteným orgánom verejnej správy. Správny súd nie súdom skutkovým, nezisťuje skutkový stav veci a

dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie
nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného
skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom
rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať

z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických
osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné
mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený

tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do
toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli
rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Správny súd zistil vyššie popísané nedostatky pri zisťovaní
skutkového stavu prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaným, preto bude v ďalšom konaní ich
úlohou opätovne posúdiť splnenie zákonných podmienok na priznanie nároku na Preukaz u žalobcu,

pričom bude potrebné zohľadniť aj žalobcom až v správnom súdnom konaní predložené lekárske správy,
resp. všetky novšie lekárske správy.

52. Na základe uvedeného tak správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou
nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keď žalovaný nedostatočným spôsobom zdôvodnil vo

vzťahu k diagnózam odňatie parkovacieho preukazu a zároveň zistenie skutkového stavu bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď samotný posudkový lekár v lekárskom posudku zo dňa
01.07.2024, dopracovaný dňa 14.07.2024, konštatoval, že jednotlivé závery lekárskych nálezov sú
nejasné a ich ďalšie posúdenie či analýza v lekárskom posudku, a teda aj v napadnutom rozhodnutí,
absentovali. Uvedenými vadami rovnako trpí aj prvostupňové rozhodnutie, preto správny súd pristúpil

k jeho zrušeniu.

53. V predmetnej veci bude úlohou orgánov verejnej správy dôsledne sa zaoberať všetkými
konkrétnosťami danej veci zistenými vo vzťahu k žalobcovi, a to aj s ohľadom na problém žalobcu s jeho
inkontinenciou (obojstrannou), ostatnými diagnózami ako detská mozgová obrna, syndróm pripojenej

miechy ako aj s ohľadom na mobilitu žalobcu, ktoré nepochybne môžu mať za následok zásah do
prirodzenej dôstojnosti žalobcu a opätovne tak posúdiť splnenie podmienok na ne/odňatie Preukazu.

54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,

ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd
priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

P o u č e n i e : Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom
súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník

konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej
sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.