Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sas/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100465
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Radovanom Turčíkom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v C. D. E. F. XXX, XXX XX G., právne zastúpeného advokátkou: JUDr.
Viera Straková, Námestie legionárov č. 5, 080 01 Prešov, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Ul. 29. augusta č. 8-10 , 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 24.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej n e p r i z n á v a proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh konania pred orgánmi verejnej správy.

1.Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“)
zo dňa 05.03.2024, č. 3984/2024-PO-DvN (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) bolo postupom podľa
ustanovenia § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) a podľa čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a
Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej ako „základné nariadenie“)
konštatované, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V jeho odôvodnení sa po citácií

zákonných ustanovení § 104 ods. 1 a ods. 6 zákona o sociálnom poistení a tiež čl. 61 ods. 1 a ods. 2
a čl. 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia uvádza, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov
(ďalej ako „úrad práce“) dňom 01.11.2023 zaradil žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
pričom si žalobca dňa 08.11.2023 u úradu práce uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti, kde
predmetná žiadosť žalobcu o dávku v nezamestnanosti bola postúpená prvostupňovému orgánu
verejnej správy dňa 23.11.2023. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že podkladom na vydanie
jeho rozhodnutia boli údaje v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, údaje z úradu práce potrebné

na posúdenie nároku na dávku v nezamestnanosti a potvrdenie kompetentnej inštitúcie Nórskeho
kráľovstva (ďalej ako „Nórsko“). Na ich základe prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že
žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j.
v období od 01.11.2019 do 31.10.2023 na území Slovenskej republiky nepreukázal doby poistenia
v nezamestnanosti. Pokiaľ ide o dobu poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu
Európskej únie (ďalej ako „EU“), resp. Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej ako „EHP“), žalobca
podľa znenia odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti

od 14.04.2020 do 15.10.2020 (185 dní), od 01.04.2021 do 15.10.2021 (198 dní) a od 01.04.2022 do
30.9.2022 (183 dní).2.V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy interpretoval, že doby poistenia
v nezamestnanosti získané na území iného členského štátu EÚ, resp. EHP neznamenajú automaticky
nárok na dávku v nezamestnanosti na Slovensku. Ozrejmil, že podmienkou na získanie dávky je okrem

iného aj zachovanie pevných väzieb žiadateľa so Slovenskom počas pôsobenia žiadateľa v inom
členskom štáte EÚ a EHP.

3.Prvostupňový orgán verejnej správy dôvodil, že vykonaným dokazovaním, a síce z informácií
uvedených vo Vyhlásení žalobcu na účely posúdenia zachovania centra záujmov (ďalej ako

„Vyhlásenie“) bolo ustálené, že sa žalobca od júna 2006 orientoval na pracovný trh v Nórsku, celý čas
pracoval pre jedného zamestnávateľa na sezónu šesť mesiacov, po sezóne sa vracal na Slovensko, bol
evidovaný na úrade práce a po šiestich mesiacoch opäť odišiel na pracovnú sezónu, býval v podnájme
a počas pracovnej sezóny nechodil na Slovensko, pred odchodom do Nórska nebol zamestnaný,
okrem dohôd, ktoré však nezakladali poistenie v nezamestnanosti. Ďalej poukázal na to, že sa žalobca
podľa vlastného vyjadrenia počas výkonu práce v zahraničí o ponuky práce na Slovensku nezaujímal.

Prvostupňový orgán verejnej správy tak prijal čiastkový záver o stabilite pracovnej činnosti a dlhodobej
orientácii žalobcu na iný ako slovenský trh práce.

4.Vo vzťahu k informáciám, ktoré žalobca vo vyhlásení prezentoval, a síce, že na Slovensku vlastní
nehnuteľnosť, má tu zriadený bankový účet, má slovenského operátora, platí tu dane a poplatky

za odpad a využíva tu lekársku starostlivosť, prvostupňový orgán verejnej správy dôvodil, že tieto
skutočnosti nie sú postačujúce pre záver o zachovaní pevných väzieb so Slovenskom, a to vzhľadom
na neporovnateľnú, viac ako sedemnásťročnú a teda dlhodobú orientáciu na pracovný trh v Nórsku, kde
dochádzalo k zdaňovaniu žalobcových príjmov a odvádzaniu príspevkov na sociálne zabezpečenie aj
pre prípad nezamestnanosti.

5.Na základe predostretých zistení prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval existenciu bližších
väzieb žalobcu primárne so štátom posledného zamestnania, kde sa žalobca dlhodobo zdržiaval,
vykonával zárobkovú činnosť, býval a trávil svoj čas.

6.Prvostupňový orgán verejnej správy konštatoval, že za štát žalobcovho bydliska na účely aplikácie čl.
61 a čl. 62 základného nariadenia je potrebné považovať štát výkonu jeho zárobkovej činnosti. Vyvodil
tak záver, že žalobca pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti neukončil dobu poistenia
v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v Nórsku
nemal bydlisko na území Slovenskej republiky, preto sa na neho čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia

nevzťahuje a nie je tak možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného
nariadenia.

7.Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná dňa 24.05.2024
rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“) tak, že odvolanie v celom

rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie.

8.V rozhodnutí žalovanej v úvode odôvodnenia boli prezentované odvolacie námietky žalobcu. V týchto
žalobca argumentoval, že prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne zistil skutočný stav veci
a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietal tiež, že nebolo zohľadnené jeho poistenie v

nezamestnanosti v období roka 2023. Žalobca mal za to, že objektívne kritéria relevantné pre určenie
bydliska svedčia o jeho väzbách so Slovenskom. Na tomto mieste dôvodil, že jeho zamestnanie
v Nórsku malo sezónny charakter, keď sa po ukončení sezóny vracal na Slovensko, ďalej že na
Slovensku vlastní nehnuteľnosť, má tu bankový účet, mobilného operátora, platí tu dane a poplatky
za odvoz komunálneho odpadu, má tu zdravotné poistenie a na Slovensku tiež využíval lekársku

starostlivosť, vrátane všeobecnej ambulantnej starostlivosti, na Slovensku má rodičov a bratov. Žalobca
argumentoval, že pojem základného nariadenia „bydlisko“ treba vykladať subjektívne, pričom na tomto
mieste zdôraznil, že nikdy nemal v Nórsku bydlisko, na jeho územie sa vracal len počas sezóny za
účelom sezónnej práce. Akcentoval čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky.

9.Vďalšombodeodôvodneniarozhodnutiažalovanejbolacitovanárelevantnáprávnaúprava,asíceust.
§ 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, čl. 1 písm. j), čl. 61 ods. 1 a ods. 2, čl. 64 ods. 1 písm. a) , čl.
65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia a čl. 11 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Radyč. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania základného nariadenia (ďalej ako „vykonávacie
nariadenie“).

10.Žalovaná poskytla vo svojom rozhodnutí výklad aplikovanej právnej úpravy, kde objasnila jej účel
a cieľ dôvodiac, že možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako je
štát posledného zamestnania, je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na
predmetnú dávku by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania,
lebo v tomto štáte platila poistné odvody pre prípad nezamestnanosti. Takýmto postupom sa totiž

podporuje rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných nákladov medzi inštitúciami na jednej
strane prijímajúcimi poistné a na druhej strane inštitúciami vyplácajúcimi dávky. Žalovaná objasnila, že
cieľom dotknutej úniovej právnej úpravy je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom
dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň, aby
tento štát niesol bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti. Na tomto mieste upozornila, že žalobca mal
možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nórska. Takisto akcentovala, že nezamestnané

osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského štátu EÚ nemajú v
zmysle základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia právo výberu členského štátu EÚ, v ktorom
si uplatnia nárok na dávku v nezamestnanosti, koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu
zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na túto dávku v štáte, v ktorom práve
skončili zamestnanie, kde v prípade priznania nároku na predmetnú dávku má dotknutá osoba možnosť

požiadať o export priznanej dávky do ktoréhokoľvek štátu EÚ, t. j. aj na územie Slovenskej republiky.

11.Žalovaná poukázala na to, že v rozhodnej dobe, teda v posledných štyroch rokoch pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie (od 01.11.2019 do 31.10.2023) podľa bodu 4. formulára
SED U002, ktorý bol elektronicky importovaný do informačného systému Sociálnej poisťovne dňa

26.02.2024, boli príslušnou nórskou inštitúciou osvedčené nasledovné doby poistného zamestnania
žalobcu na území Nórska: od 01.04.2020 do 15.10.2020, od 01.04.2021 do 15.10.2021, od 01.04.2022
do 30.09.2022 a od 01.05.2023 do 31.10.2023. Žalovaná ozrejmila, že vzhľadom na to, že žalobca
mal v posudzovanom období preukázanú dobou poistenia v nezamestnanosti v Nórsku, bolo potrebné
zodpovedať primárne otázku, či túto dobu možno zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v

nezamestnanosti v súlade s čl. 61 základného nariadenia. Žalovaná zdôraznila, že bolo potrebné
reflektovať na základnú zásadu vyplývajúcu z čl. 61 a čl. 65 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej
je možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu EÚ
jedine v prípade, že bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila
dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté na Slovensku a iba vo výnimočných

situáciách je možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského
štátu EÚ, ak je táto dosiahnutá ako posledná. Uviedla, že takouto výnimkou zo základnej zásady je
situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu zárobkovej činnosti na území iného členského štátu EÚ
centrum záujmov a bydlisko na území Slovenskej republiky.

12.Žalovaná predostrela ustálené kritéria definované čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, na základe
posúdenia ktorých možno ustáliť centrum záujmov a bydlisko dotknutej osoby. V ich rámci potom
prezentovala relevantné informácie týkajúce sa žalobcu, ktoré boli získané v rozhodovacom procese:

a) dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov

žalovaná poukázala na to, že žalobca vo vyhlásení uviedol, že na území Nórska vykonával od júna 2006
do októbra 2023, t. j. viac ako sedemnásť rokov sezónne práce, ktoré každoročne trvali šesť mesiacov;

b) situácia navrhovateľa vrátane
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto

činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy :
žalovanánatomtomiesteuviedla,žežalobcapredodchodomdozahraničianaSlovenskunebolpoistený
v nezamestnanosti, predtým síce bol vo viacerých pracovnoprávnych vzťahoch (celkovo dva roky a
jeden mesiac), tieto však nezakladali povinné poistenie v nezamestnanosti, žalovaná tak mala za to, že
pracovná história žalobcu je spojená výlučne s územím Nórska, kde vykonával sezónne práce v období

od júna 2006 do októbra 2023, t. j. viac ako sedemnásť rokov, podľa žalovanej tieto sezónne práce
vykonával u rovnakého zamestnávateľa, pričom spravidla trvali od apríla/mája do septembra/októbra,
podľa Vyhlásenia trval posledný pracovný pomer žalobcu v Nórsku od 1.mája 2023 do 31. októbra 2023,
mal sezónny charakter a bol ukončený z dôvodu uplynutia trvania pracovnej zmluvy, žalovaná mala zato, že i napriek sezónnosti zamestnania žalobcu v Nórsku je potrebné jeho pracovnú situáciu v Nórsku
hodnotiť ako stabilnú s prioritnou a opakovanou orientáciou na nórsky pracovný trh, kde žalobcovi táto
forma zamestnania zjavne vyhovovala a aj aktuálne vyhovuje, o čom svedčí fakt, že od 01.04.2024

bol žalobca opätovne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu výkonu zárobkovej
činnosti v členskom štáte EÚ;

- jeho rodinného stavu a rodinných väzieb:

žalovaná poznamenala, že žalobca vo Vyhlásení uviedol, že počas jeho pobytu v Nórsku sa tu
nezdržiaval s blízkymi osobami, pričom na Slovensku sa zdržiavali jeho rodičia a že on sa na tomto
území zdržiaval v čase svojich návratov na Slovensko;

- jeho bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná :

žalovaná konštatovala, že podľa údajov uvedených žalobcom vo Vyhlásení býval tento na území Nórska
v podnájme, pričom na území Slovenska vlastní rodinný dom, ktorý využíval na bývanie v čase svojich
návratov na Slovensko;

- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely:

žalovaná uviedla, že žalobca bol zamestnaný na území Nórska, teda si tu plnil aj daňové povinnosti, z
čoho je zrejmé, že za štát bydliska sa pre daňové účely považuje štát zamestnania, teda Nórsko.

13.Žalovaná akcentovala obsah Rozhodnutia Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho

zabezpečenia č. U2 z 12.06.2009 (ďalej ako „rozhodnutie správnej komisie č. U2“), v zmysle ktorého je
v súčasnosti prijateľné prenesenie zodpovednosti za výplatu dávok z príslušného štátu na štát bydliska
v prípade cezhraničných pracovníkov (pracovníci, ktorí sa do štátu bydliska spravidla denne alebo
aspoň raz týždenne vracajú) a určitých kategórii pracovníkov, ktorí udržiavajú úzke spojenia so svojimi
krajinami pôvodu. Akcentovala, že podľa tohto rozhodnutia už nie je viac prijateľné, aby sa príliš širokým

výkladompojmu„bydlisko“malarozšíriťoblasťuplatneniačl.65základnéhonariadeniatak,abyzahŕňala
všetky osoby, ktoré majú dosť stabilné zamestnanie alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom
štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine pôvodu.

14.Žalovaná konštatovala, že v súlade s čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia a tiež v súlade s

rozhodnutím správnej komisie č. U2 boli u žalobcu celková dĺžka pobytu v zahraničí, jeho dlhodobá
prioritná orientácia na zahraničný pracovný trh, jeho opakované návraty na územie Nórska a platenie
daní a odvodov v Nórsku vyhodnotené silnejšie ako ostatné skutočnosti (návraty na Slovensko po
ukončení pracovnej sezóny, vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku, mobilný operátor žalobcu na
Slovensku, platenie miestnych daní a poplatkov na Slovensku, zdravotné poistenie na Slovensku),

ktoré žalobca uvádzal ako jeho väzby k Slovensku. Žalovaná dôvodila, že spisový materiál preukazuje,
že žalobca sa počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku v tomto čase dlhodobo zdržiaval, býval,
trávil pracovný aj mimo pracovný čas a platil odvody i dane v zahraničí kedy všetky tieto skutočnosti
preukazujú vytvorenie centra záujmov žalobcu v zahraničí.

15.Žalovaná sa nestotožnila s odvolacou námietkou žalobcu o nesprávnosti skutkových zistení
prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvodila, že v odvolaní žalobca túto námietku bližšie nijako
nešpecifikoval, neoznačil skutočnosti, pre ktoré považuje skutkové zistenia za nesprávne a neuviedol
žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by mali prispieť k správnemu zisteniu skutkového stavu. Žalovaná objasnila,
že do Vyhlásenia mal žalobca možnosť uviesť všetky skutočnosti, ktoré považoval za relevantné, pričom

v konaní o žalobcom uplatnenom nároku boli všetky skutočnosti, ktoré vo Vyhlásení predostrel náležite
vyhodnotené. Žalovaná tak považovala zistenie skutkového stavu za správne a úplné.

16.Na margo odvolacej námietky žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy nezohľadnil všetky
poistné obdobia v nezamestnanosti, ktoré žalobca v Nórsku dosiahol, žalovaná na jednej strane uznala,

žetototvrdeniejepravdivé,pretožejednýmzobdobí,ktorénebolovprvostupňovomrozhodnutíuvedené
je obdobie od 1. mája 2023 do 31. októbra 2023, na druhej strane vysvetlila, že táto skutočnosť
nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o žalobcovom nároku, pretože doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté v Nórsku nie je možné u žalobcu zohľadniť s odkazom na čl. 61 základného nariadenia.17.Žalovaná sa napokon vyjadrila aj k jednotlivým skutočnostiam, ktoré žalobca uviedol na podporu
záveru o existencii jeho väzieb k Slovensku.

18.Ku skutočnosti sezónnosti zamestnania vykonávaného žalobcom v Nórsku žalovaná uviedla, že
žalobca vykonával zárobkovú činnosť na území Nórska po dobu viac ako sedemnásť rokov, ktorá
predstavuje mimoriadne dlhé obdobie, žalobca pritom počas pracovnej sezóny, ktorá predstavovala
obdobie zhruba šesť mesiacov v roku na Slovensko necestoval a prácu si na Slovensku nehľadal. Tieto

skutočnosti podľa žalovanej svedčia o pomerne stabilnej pracovnej situácii žalobcu na území Nórska a
jednoznačne o jeho prioritnej a dlhodobej orientácii na nórsky pracovný trh. Podľa žalovanej pracovná
situácia žalobcu v Nórsku v porovnaní s jeho pracovnou situáciou na Slovensku, kde sa nachádzal iba
v pracovnoprávnych vzťahoch nezakladajúcich poistenie v nezamestnanosti po dobu dvoch rokov a
jedného mesiaca jednoznačne svedčí o vytváraní pevných pracovných väzieb na území Nórska. Tento
záver podľa žalovanej podporuje aj fakt, že bol žalobca ku dňu 01.04. 2024 z evidencie uchádzačov o

zamestnanie vyradený z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ.

19.K prezentovanému vlastníctvu nehnuteľnosti žalovaná argumentovala, že vlastníctvo nehnuteľnosti
na Slovensku v porovnaní s ostatnými akcentovanými skutočnosťami nepreukazuje zachovanie bydliska
žalobcu na Slovensku v období jeho opakovaného výkonu zárobkovej činností na území Nórska.

Žalovaná podporila tento svoj záver aj odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 7Sžsk/12/2021 zo dňa 21.09.2022, kde tento judikoval, že skutočnosť bývania vo vlastnej
nehnuteľnosti na Slovensku po návrate na Slovensko, bez ďalšieho nepreukazuje zachovanie centra
záujmov dotknutej osoby na Slovensku v čase jej pobytu v zahraničí.

20.K žalobcom uvádzanej prítomnosti jeho rodinných príslušníkov na Slovensku, za ktorých žalobca
označil rodičov a bratov, žalovaná poznamenala, že v prípade dospelých osôb je zjavné, že tieto
sú už osamostatnené od rodičov a súrodencov, preto takéto väzby nie sú relevantné z pohľadu
skúmania otázky zachovania bydliska. Odkázala pritom na judikatúru, a síce rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Ssk/47/2022 zo dňa 26.04.2023, ktorý toto jej stanovisko podporuje,

keďže za relevantné považuje iba väzby s úzkou rodinou, za ktorú treba považovať manžela, manželku,
neplnoleté a nezaopatrené dospelé deti.

21.K otázke slovenského zdravotného poistenia a využívania zdravotnej starostlivosti na Slovensku
žalobcom žalovaná dôvodila, že žalobca počas výkonu zárobkovej činnosti v Nórsku bol zdravotne

poistený v Nórsku. V obdobiach, keď nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Slovensku a z tohto titulu bol vo veci zdravotného poistenia poistencom
štátu. K využívaniu slovenskej zdravotnej starostlivosti žalobcom poznamenala, že osoby vykonávajúce
zárobkovú činnosť v zahraničí častokrát využívajú zdravotnú starostlivosť na Slovensku jednak z
finančných dôvodov, ale aj z dôvodu jazykovej bariéry, keďže komunikácia v cudzom jazyku v kontexte

medicínskej terminológie je značne sťažená.

22.Ku skutočnostiam bankového účtu, mobilného operátora, platenia miestnych daní a poplatku za
komunálny odpad na Slovensku, žalovaná argumentovala, že aj na tieto bolo prihliadnuté, avšak
rozhodujúcimi ukazovateľmi sú tie, ktoré sú definované čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, pričom u

žalobcu zistené skutočnosti, a síce dĺžka prítomnosti na území Nórska – sezónne práce tu vykonávané
počas obdobia vyše sedemnástich rokov, pomerne stabilná pracovná situácia, dlhodobá a opakovaná
orientácia na nórsky pracovný trh, plnenie daňových a odvodových povinností v Nórsku, jednoznačne
prevážili a určili, že si žalobca počas výkonu činnosti zamestnanca v Nórsku, bydlisko na území
Slovenska nezachoval.

23.Všetky uvedené čiastkové závery viedli žalovanú k právnemu záveru o nesplnení podmienok pre
priznanie nároku na dávku v nezamestnanosti u žalobcu a teda k zamietnutiu odvolania žalobcu v celom
rozsahu.

II. Priebeh správneho súdneho konania

24.Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovanej a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.25.V správnej žalobe žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne dôvodil, že rozhodnutie žalovanej
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho

poriadku), je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (ust. § 191 ods. 1 písm.
d/Správnehosúdnehoporiadku)azároveň,žezistenieskutkovéhostavujenedostačujúcenaposúdenie
veci (ust. § 191 ods. 1 písm. e/ Správneho súdneho poriadku).

26.Žalobca v správnej žalobe prezentuje svoj nesúhlas so záverom, v ktorom orgány verejnej správy

na oboch stupňoch konštatovali, že žalobca si počas výkonu posledného zamestnania na území
Nórska nezachoval pevné väzby k Slovensku a bydlisko na jeho území. Ich rozhodnutiam vytýka, že
nimi boli porušené základné zásady dokazovania, keďže v jeho prípade nebol zistený objektívny stav
veci v súlade so zásadou materiálnej pravdy. Podľa žalobcu mali orgány verejnej správy vyhodnotiť
všetky dôkazy a teda aj tie ktoré svedčili v jeho prospech, pričom sa tak nestalo a došlo k porušeniu
zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca dal do pozornosti prípady rozhodovania orgánov verejnej

správy, ktoré podľa jeho presvedčenia v situáciách analogických s jeho situáciou rozhodli v prospech
uplatnených nárokov žiadateľov o dávku v nezamestnanosti. Žalobca na tomto mieste špecifikuje dve
konkrétneosoby,ktorépracovalivNórskuurovnakéhozamestnávateľa,akožalobcaapredmetnádávka
im bola zo strany slovenských orgánov verejnej správy priznaná.

27.K správnej žalobe zaujala stanovisko žalovaná a vo vyjadrení datovanom ku dňu 17.09.2024
zopakovala podrobne dôvody, na ktorých založila svoje rozhodnutie a ktoré sú opísané v bodoch 10.
až 22. tohto rozsudku, opätovne citovala aplikovanú právnu úpravu a tiež opakovane predostrela jej
podrobný výklad, v ktorom objasnila účel a cieľ dotknutých úniových predpisov.

28.Žalovanáopätovnezdôraznila,žepokiaľnezamestnanýnevyužijemožnosťuplatniťsinároknadávku
v nezamestnanosti v štáte posledného zamestnania a požiada o dávku v nezamestnanosti v inom
členskom štáte, tento členský štát je v zmysle koordinačných predpisov povinný skúmať, či je možné
dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú v zahraničí zohľadniť v konaní o nároku na dávku v
nezamestnanosti, pričom je možné takúto dobu zohľadniť len podľa čl.65 základného nariadenia, to

znamená v prípade zachovania pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje
nárok na dávku v nezamestnanosti.

29.Žalovaná odmietla tvrdenia žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu, keď podľa
presvedčenia žalobcu neboli zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy a žalovanej zohľadnené

okolnosti svedčiace v prospech žalobcu. Uviedla, že zohľadnila všetky zhromaždené dôkazy, keď
vychádzala z objektívnych skutočností uvedených vo formulári SED U002 a tiež z informácií uvedených
samotným žalobcom vo Vyhlásení a tiež z informácií vyplývajúcich z dokumentov predložených
žalobcom. Žalovaná vysvetlila, že v rámci zhromaždených dôkazov vyplynuli určité skutočnosti
svedčiace o istých väzbách žalobcu k Slovensku (prítomnosť rodinných príslušníkov na Slovensku,

návraty žalobcu na Slovensko a vlastníctvo nehnuteľnosti na Slovensku), tieto samozrejme zohľadnila
v rámci vyhodnocovania, avšak prevážili skutočnosti preukazujúce, že si žalobca centrum záujmov
a bydlisko na území Slovenska počas pobytu v Nórsku nezachoval (dlhodobé pracovné pôsobenie
v Nórsku – viac ako sedemnásť rokov, pomerne stabilná pracovná situácia, dlhodobá a opakovaná
orientácia na pracovný trh v Nórsku).

30.K rozhodnutiam vydaným vo veci iných žiadateľov o dávku v nezamestnanosti, na ktoré sa žalobca
odvoláva v správnej žalobe (bez ich jednoznačnej špecifikácie – pozn.), keď tvrdil, že ide o prípady
analogické s jeho situáciou, žalovaná dôvodila individuálnosťou každej posudzovanej veci, kde u týchto
vecí môže byť jedna okolnosť síce totožná, avšak množstvo ďalších vykazuje rozdiely.

31.Žalovaná napokon apelovala aj na aspekt korektnosti, ktorý je zvoleným prístupom aplikovaným
v žalobcovej veci, garantovaný. Vysvetlila, že by automatickým zohľadnením miesta bydliska na
Slovensku pre osoby poistené v nezamestnanosti na území iného členského štátu, tieto osoby
participovali na dávke v nezamestnanosti zo systému poistenia, na ktorom sa vôbec alebo len nepatrne

podieľali (čo je aj žalobcov prípad) a to vo výške závisiacej od príjmu, ktorý dosahovali tieto osoby v
zahraničí,ktorýjezvyčajnenepomernevyšší akodosahujúzamestnancinaSlovensku,ktorídosystému
poistenia na rozdiel od označených osôb prispievajú.32.Žalovaná tak záverom navrhla správnu žalobu zamietnuť.

33.Ďalšie písomné vyjadrenia už v tomto konaní jeho účastníci správnemu súdu neposkytli.

34.Sudca Správneho súdu v Košiciach, ako vecne a miestne príslušného správneho súdu, v konaní
o správnej žalobe v sociálnej veci (ust. § 23 ods. 2, písm. a/, § 199 až § 205 Správneho súdneho
poriadku) preskúmal rozhodnutie žalovanej, podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu
mapujúceho priebeh správneho konania na úrovni orgánov verejnej správy obidvoch stupňov a tiež

s obsahom súdneho spisu, a to tak v právnych medziach vznesených žalobných námietok, ako aj
procesným postupom podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/, § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2, veta prvá Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu bol v čase
vydania rozhodnutia žalovanej dospel k záveru o neodôvodnenosti správnej žaloby a teda o potrebe
jej zamietnutia.

35.Správny súd vzhľadom na návrh žalobcu nariadil vo veci pojednávanie na deň 27.02.2026 so
začiatkom o 11.30 hod. v pojednávacej miestnosti P2 v budove správneho súdu. Na tomto pojednávaní
prítomnížalobcaakoajjehoprávnyzástupcazotrvalina žalobnejargumentácii.Pokiaľideožalovaného,
jeho zástupca sa pojednávania z ospravedlnených dôvodov nezúčastnil.

36.Podľa ust. § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, má poistenec nárok na dávku v
nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

37.Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne

predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti.

38.Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu

zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych
predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli

dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

39.Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia, s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5
písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila
v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

40.Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydliska v
členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydliska v tomto štáte, alebo sa vráti
do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby
bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb

zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba.

41.Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a
druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa

na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.42.Podľa článku 1 písm. i/ bod 2 základného nariadenia, ak právne predpisy členského štátu, ktoré sú
uplatniteľné podľa pododseku 1, nerozlišujú medzi rodinnými príslušníkmi a inými osobami, na ktoré sú
uplatniteľné, manžel/manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené deti, ktoré dosiahli vek plnoletosti, sa

považujú za rodinných príslušníkov.

43. Podľa článku 1 písm. j/ a k/ základného nariadenia na účely tohto nariadenia:
j/ „bydlisko“ znamená miesto, kde osoba zvyčajne býva;
k/ „pobyt“ znamená prechodné bydlisko.

44.Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo
viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto
inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia
všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy;
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb;
- vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

- v prípade študentov zdroja ich príjmov;
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

45.Podľa článku 11 ods. 2 vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z

príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v odseku 1, nevedie k dohode medzi dotknutými inštitúciami,
na určenie skutočného miesta bydliska osoby sa za rozhodujúci považuje úmysel tejto osoby, tak ako
vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré ju viedli k presťahovaniu.

46.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47.Podľa ust. § 134 ods. 2, písm. d/ SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak

ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. Podľa ust. § 6 ods. 2, písm. c/ SSP,
správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. Podľa ust. § 199 ods.
1, písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

48.Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia

alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej
správy.

49.Z článkov 61 a 65 ods. 5 základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou je potrebné sa
riadiť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu

EU, resp. štátu patriaceho do EHP, a to, že doba poistenia v nezamestnanosti dosiahnutá na území
iného členského štátu, resp. štátu patriaceho do EHP (v našom prípade na území Nórska) môže byť
zohľadnená na účely nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade, ak bezprostredne pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila dotknutá osoba doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté na Slovensku. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť dobu poistenia dosiahnutú

na území iného členského štátu Európskej únie, resp. štátu patriaceho do EHP, pokiaľ je dosiahnutá
ako posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu
zárobkovejčinnostinaúzemíinéhočlenskéhoštátuEÚ,resp.EHPcentrumzáujmovabydliskonaúzemí
Slovenskej republiky. Otázka bydliska je teda v prípadoch, keď žiadateľ o dávku v nezamestnanosti
bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol dobu poistenia

v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, kľúčová. Pod pojmom „bydlisko“ v zmysle
úniovomsanechápeevidovanýtrvalýaleboprechodnýpobytpodľavnútroštátnychpredpisovSlovenskej
republiky. Podľa článku 1 písm. j/ základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko,
t. j. miesto, kde osoba zvyčajne býva, na účely vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrumzáujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto
zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-90/97
Swaddling, bod 28). Kritériami na určenie centra záujmov sú v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho

nariadenia najmä: dĺžka obdobia zdržiavania sa na území daného štátu, dĺžka a stabilita výkonu
zárobkovej činnosti, dĺžka trvania pracovnej zmluvy, rodinný stav a rodinné väzby, bytová situácia a
stabilita tejto situácie a miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov. Zároveň platí, že tento zoznam,
ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku
1 tohto článku.

50.Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca pred
uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti nezískal potrebné obdobie poistenia podľa ust. §
104 zákona o sociálnom poistení a ani skutočnosť, že bezprostredne pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie neukončil žalobca doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov.

Spornoubolaotázka,čiokolnostipobytužalobcuvNórskupriichkomplexnomvyhodnotenímožnoalebo
nemožno považovať za svedčiace o zachovaní jeho bydliska a centra záujmov na Slovensku, pričom
preukazovanie zachovania bydliska je potrebné hodnotiť najmä počas výkonu posledného zamestnania
žalobcu na území Nórska čI. 65 ods. 2 základného nariadenia).

51.Z obsahu administratívneho spisu, ktorý v preskúmavanej veci predložila správnemu súdu žalovaná
vyplýva, že žalobca bol ku dňu 01.11.2023 úradom práce zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Žiadosťou datovanou ku dňu 08.11.2023 a doručenou prvostupňovému orgánu verejnej
správy dňa 23.11.2023 žalobca požiadal o dávku v nezamestnanosti ku dňu zaradenia do evidencie
uchádzačov o zamestnanie . V tejto žiadosti žalobca zároveň uviedol prehľad pracovných pomerov,

ktoré pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie mal uzatvorené v Nórsku, pričom išlo
o pracovný pomer uzavretý v období od 01.04.2022 do 30.09.2022 a tiež v období od 01.05.2023 do
31.10.2023 u toho istého zamestnávateľa. Uviedol tiež, že v inom členskom štáte EÚ nepožiadal o dávku
v nezamestnanosti a túto ani nepoberal. Takisto uviedol, že z posledného zamestnania, ktoré vykonával
na území iného členského štátu EÚ sa do miesta bydliska denne alebo najmenej raz týždenne nevracal.

Žalobca vo Vyhlásení uviedol, že prvýkrát odišiel do Nórska v júni 2006 a vrátil sa odtiaľ v októbri 2023.
Počas tohto obdobia sa na Slovensko podľa svojho vyjadrenia vracal po uplynutí zhruba šesť mesačnej
pracovnej sezóny na obdobie zvyšných šiestich mesiacov, pričom využíval leteckú prepravu a osobný
automobil. Podľa obsahu Vyhlásenia posledné zamestnanie žalobcu v Nórsku trvalo od 01.05.2023 do
31.10.2023 (pracoval ako pracovník pre údržbu golfového ihriska), tento pracovný pomer bol uzatvorený

na dobu určitú a skončil sa uplynutím trvania pracovnej zmluvy, takisto uviedol, že si počas svojho
posledného zamestnania v Nórsku prácu na Slovensku nehľadal. Žalobca vo vyhlásení uviedol, že sa v
Nórsku zdržiaval sám (bez rodiny) a ubytovaný bol v podnájme, že na Slovensku počas jeho pobytu v
Nórsku sa nachádzali jeho rodičia, že na Slovensku vlastní nehnuteľnosť a síce rodinným dom a počas
svojich návratov na Slovensko býval v tejto vlastnej nehnuteľnosti, v ktorej býva aj v súčasnosti. Uviedol

tiež, že počas pobytu v Nórsku na území Slovenska nebol členom športového klubu, záujmového klubu,
neziskovej organizácie a nemal žiadne obdobné členstvo v inej organizácii. Takisto vo vyhlásení doplnil,
že v čase pracovného pobytu v Nórsku mal bankový účet na Slovensku (dlhodobo zriadený), hradil
poplatky za služby slovenského mobilného operátora, platil obecné dane a poplatky za odpad a že
lekársku starostlivosť má zachovanú na území Slovenska (je poistencom poisťovne Dôvera).

52.Súčasťou administratívneho spisu je dokument obsahujúci informácie o formách zamestnania
žalobcu na území Slovenska vo vymedzenom časovom úseku v rokoch 2004 až 2012, kde
celkovo predstavuje toto obdobie dĺžku dvoch rokov a jedného mesiaca bez odvodov poistenia
v nezamestnanosti. V administratívnom spise sa nachádza aj formulár U002 potvrdzujúci obdobia

poisteniažalobcuvNórsku(od14.04.2020do15.10.2020;od01.04.2021do15.10.2021;od01.04.2022
do 30.09.2022; od 01.05.2023 do 31.10.2023), u ktorých figuruje stále rovnaký zamestnávateľ a údaj o
skončení posledného zamestnania uplynutím platnosti zmluvy.

53.Podľa pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a ods. 2 základného nariadenia sa doby poistenia

v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia ako
keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne
pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa
slovenských právnych predpisov. Keďže ale žalobca týmto spôsobom doby poistenia podľa slovenskýchprávnych predpisov bezprostredne pred jeho zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie
nedosiahol (čo nebolo medzi účastníkmi správneho súdneho konania sporné), bolo potrebné posúdiť,
či sa doby poistenia získané v Nórsku môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ základného

nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného pravidla a podľa ktorého by žalobca poberal dávky v
súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na neho tieto predpisy vzťahovali počas
jeho poslednej činnosti zamestnanca a to v prípade, ak by si na území Slovenskej republiky zachoval
bydlisko.

54.Kritéria, ktoré je potrebné pri určovaní bydliska osoby zohľadniť a ktoré boli sformulované v judikatúre
Súdneho dvora Európskej únie (viď napríklad rozsudok zo dňa 11. septembra 2014 vo veci C-394/13,
B., ods. 34) sú v súčasnosti kodifikované v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia. Ako však vyplýva z
jeho znenia, tento zoznam nie je taxatívny a nestanovuje tiež žiadne preferenčné poradie kritérií v ňom
vymedzených. Všeobecne sa zdôrazňuje nevyhnutnosť prihliadať na osobitosti tej ktorej prejednávanej
veci.

55.Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy
podľa tretej hlavy tretej časti SSP (§ 199 a nasl. SSP) bolo posúdiť, či orgán verejnej správy príslušný
na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci
skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie orgánu verejnej správy

bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu tohto
orgánu, ktorý predchádzal vydaniu takéhoto rozhodnutia, napadnutého v konečnom dôsledku správnou
žalobou. Správny súd v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda

preskúmava, či orgán verejnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní
postupoval v súčinnosti s účastníkmi konania, či sa vysporiadal s ich námietkami a či na základe
skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

56.Skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu, žalovaná podľa názoru správneho súdu

vyhodnotila správne, kedy vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu pri zohľadnení kritérií, ktoré sú
vymedzené v článku 11 vykonávacieho nariadenia, vyslovila záver o tom, že bydlisko žalobcu sa v
posudzovanom období nachádzalo na území Nórska (nebolo zachované na území Slovenskej republiky)
a preto nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti o priznanie dávky v nezamestnanosti.

57.Správny súd teda podporuje záver žalovanej, že sa nepreukázalo udržanie úzkeho spojenia žalobcu
so Slovenskom v posudzovanom období a je teda odôvodnený záver žalovanej a prvostupňového
orgánu verejnej správy, že centrum záujmov žalobcu sa v čase jeho zamestnania v Nórsku nachádzalo
práve v Nórsku. Na účely určenia bydliska žalobcu a s tým súvisiaceho centra jeho záujmov, správny súd
upriamuje pozornosť na striktné podmienky vymedzené v článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia,

v rámci ktorých bolo potrebné situáciu žalobcu vyhodnotiť. Ide o tieto rozhodné skutočnosti:

- dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov (Nórsko a Slovenská republika)

Žalobca sa na území Nórska zdržiaval v období od júna 2006 do októbra 2023, pričom počas svojho

pôsobenia v Nórsku sa žalobca podľa vlastných slov na Slovensko vracal po uplynutí pracovnej
polročnej sezóny a zotrval na Slovensku zvyšný polrok. Žalobca sa teda v Nórsku zdržiaval v ucelených
obdobiach predstavujúcich polrok v priebehu viac ako sedemnástich rokov. Počas tohto časového úseku
zároveň polovicu roka trávil na území Slovenska. Žalobca v rámci svojej pracovnej kariéry nikdy nemal
na Slovensku také zamestnanie, ktoré by zakladalo poistenie v nezamestnanosti, pričom jeho pracovná

činnosťnaSlovenskučasovozodpovedala súhrnnejdobedvochrokovajednéhomesiaca. Správnysúd
vychádzajúc z uvedených faktov sa stotožňuje so záverom rozhodnutia žalovanej o naozaj dlhodobej
pracovnejorientáciižalobcunanórskypracovnýtrh,čojeokolnosťsvedčiacavprospechzáveruoúzkom
spojení s Nórskom, kde malo byť centrum záujmov žalobcu. Tento záver o pracovnej orientácii žalobcu
smerovanej mimo Slovenska podporuje aj skutočnosť aktualizovaná v čase rozhodovania žalovanej, na

ktorú sa žalovaná vo svojom rozhodnutí odvolala a ktorou je vyradenie žalobcu z evidencie uchádzačov
o zamestnanie k 01.04.2024 z dôvodu pracovného umiestnenia žalobcu v zahraničí, v členskom štáte
EÚ (v administratívnom spise sa nachádza úradný evidenčný doklad o uvedenej informácií).- situácia dotknutej osoby

a) Povaha a osobitné vlastnosti každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto

činnosť zvyčajne vykonáva a trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy :

Žalobca v Nórsku vykonával zamestnanie, ktoré malo charakter sezónnej práce v kompaktnom, zhruba
polročnom období, išlo o pracovný pomer založený na dobu určitú a ako je uvedené vo Vyhlásení,
žalobca v priebehu roka zotrvával v danom zamestnaní na území Nórska po ucelenú dobu šiestich

mesiacov a potom sa na zvyšné obdobie roka vracal na Slovensko, pričom toto sa periodicky opakovalo
v priebehu doby prekračujúcej sedemnásť rokov (potvrdzuje to v podanom odvolaní samotný žalobca).
Z administratívneho spisu taktiež vyplýva relevantná informácia, že sa žalobca počas posledného
pracovnéhopobytuvNórskunepokúšalnaSlovenskuhľadaťsinejaképracovnépríležitosti.Ajkeďnešlo
o pracovný pomer na dobu neurčitú, ale o pracovný pomer s dobou určitou, vzhľadom na skutočnosť, že
sa žalobca v priebehu naozaj dlhej doby (viac ako sedemnásť rokov) opakovane na pracovnú sezónu

každoročne vracal do Nórska a administratívny spis potvrdzuje, že sa v rozhodnom období pravidelne
tento pracovný pomer u totožného zamestnávateľa obnovoval, možno sa podľa mienky správneho súdu
stotožniť so záverom rozhodnutia žalovanej o relatívne stabilnom zamestnaní žalobcu v Nórsku.

b) Rodinný stav a rodinné väzby žalobcu:

Pokiaľ ide o rodinnú situáciu žalobcu, administratívny spis osvedčuje, že sa v Nórsku zdržiaval bez
príbuzných, pričom na Slovensku zostali žalobcovi rodičia (a tiež bratia). Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že kritérium rodinného stavu a rodinných väzieb sa vzťahuje len k úzkej rodine, t. j.
rodinným príslušníkom v zmysle článku 1 písm. i/ bod 2 základného nariadenia, ktorými sú manžel alebo

manželka, neplnoleté deti a nezaopatrené dospelé deti, pričom iné rodinné väzby možno považovať
len za málo významné (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 Ads
95/2015-39asp.zn.3Ads55/2018-37).Jetakcelkomzjavné,žežalobcoverodinnéväzbynaSlovensku
boli málo významné, na Slovensku teda žalobca nemal rodinné väzby relevantného charakteru. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že si žalobca síce na území Nórska kvalifikované rodinné väzby

nevytvoril, avšak kvalifikované rodinné väzby v zmysle čl. 11 ods. 1 písm. b) bod 2 si na Slovensku
nezachoval. Z tohto dôvodu uvedené kritérium nie je možné hodnotiť v prospech zachovania úzkych
väziebsoSlovenskomatedavprospechzachovaniabydliskažalobcunajehoúzemí(obdobnerozsudok
NSS sp. zn. 7Ssk/124/2022).

c) Vykonávanie akejkoľvek nezárobkovej činnosti :

Z administratívneho spisu nevyplynulo, že by žalobca v rozhodnom čase na Slovensku vykonával
akúkoľvek nezárobkovú činnosť.

d) Bytová situácia :

V Nórsku žalobca podľa vlastného vyjadrenia býval v prenajatom byte (s viacerými osobami). Nešlo
teda o ubytovanie nestabilného charakteru (napr. ubytovanie poskytované zamestnávateľom a viazané
iba na dobu pracovnej sezóny, prípadne hotelová izba alebo zamestnanecká ubytovňa). Takáto forma

ubytovania nie je v podmienkach Nórska ničím neštandardným, pretože aj keď sa Nórsko vyznačuje
prevažujúcim trendom vlastníctva nehnuteľnosti (pre účely bývania), je aj bývanie v nájme v Nórsku
medzi časťou populácie rozšírené (najmä mladí ľudia a študenti). V čase návratov na územie Slovenska
žalobca ako miesto svojho pobytu označil vlastnú nehnuteľnosť, v ktorej má bývať („u rodičov“) a mal
do nej aj investovať vlastné finančné prostriedky (podľa čestného prehlásenia príbuzných priloženého k

odvolaniužalobcu–pozn.).KeďževšakžalobcapočassvojhoživotavNórskuvyužívalnabývanienájom
nehnuteľnosti, možno tento spôsob bývania podľa názoru správneho súdu považovať za dostatočne
adekvátny a bytovú situáciu žalobcu v Nórsku za stabilnú, keďže pod stabilitou netreba rozumieť
len vlastníctvo nehnuteľnosti, v dôsledku čoho pre určenie bydliska nie je určujúce, či osoba býva v
nehnuteľnosti, ktorú vlastní alebo ktorú má v nájme. Samotná skutočnosť, že žalobca na Slovensku

vlastnil a vlastní nehnuteľnosť a do tejto investuje, nezakladá automaticky záver o tom, že centrum
záujmov má v Slovenskej republike. Opak by navodil nelogickú a nežiadúcu situáciu, že každý,
kto nadobudol na území Slovenska nehnuteľnosť, automaticky tu má zachované centrum záujmov.Takýto výklad by však nezodpovedal ani účelu základného nariadenia (obdobne rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/36/2023).

e) Daňová situácia:

Daňové povinnosti si v rozhodnom období žalobca preukázateľne plnil v Nórsku, čo vyplynulo z dokladov
v administratívnom spise, táto okolnosť takisto svedčí v prospech jeho bydliska v Nórsku a nie v
Slovenskej republike, pretože povinné dane a odvody z vykonávanej zárobkovej činnosti boli odvádzané

inštitúcii v Nórsku.

Z administratívneho spisu podľa názoru správneho súdu vyplýva, že miestom, kde sa žalobca
v posudzovanom období dlhodobo zdržiaval a súčasne pracoval (pravidelne sa opakujúce súvislé
polročné obdobia v rámci dlhodobého úseku viac ako sedemnástich rokov), kde bol relatívne stabilne
zamestnaný u jedného zamestnávateľa (v rozhodnom období), plnil si odvodové a daňové povinnosti

a kde súčasne trávil mimopracovný čas a mal aj stabilné bývanie, bolo Nórsko, keď súčasne v tomto
období nemal žalobca na Slovensku kvalifikované rodinné väzby (manžel alebo manželka, neplnoleté
deti a nezaopatrené dospelé deti). Tieto faktory v súhrne prevažujú podľa názoru správneho súdu
nad okolnosťou, že sa žalobca po uplynutí polročnej pracovnej sezóny v Nórsku pravidelne vracal na
Slovensku, kde zotrval po zvyšné polročné obdobie.

58.Správny súd sa rovnako stotožňuje so záverom rozhodnutia žalovanej, že ďalšie skutočnosti, ktorými
žalobca obhajoval zachovanie svojho bydliska na Slovensku, tieto nemajú z hľadiska čl. 11 ods. 1
vykonávacieho nariadenia význam.

59.Pokiaľ ide o existenciu bežného účtu na Slovensku, využívanie služieb slovenského mobilného
operátora, vlastníctvo nehnuteľnosti (na Slovensku) a s ním súvisiace platenie miestnych daní poplatkov,
tieto okolnosti nemajú s centrom záujmov a bydliskom súvis z dôvodu, že slobodný pohyb služieb
a kapitálu medzi členskými štátmi, ktorý umožňuje využívať tieto služby kdekoľvek v EÚ, je jednou
zo základných slobôd spoločného trhu EÚ (na ktorom participuje aj Nórsko ako člen EHP – pozn.

správneho súdu). Aj podľa mienky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn.
7Ssk/36/2023) vlastníctvo či využívanie finančných produktov sa nemusí nevyhnutne realizovať len na
území jedného členského štátu.

60.Žalovaná k otázke využívania zdravotnej starostlivosti žalobcom na Slovenku vysvetlila, že žalobca

bol v čase pobytu na Slovensku, keď nevykonával žiadnu zárobkovú činnosť poistencom štátu, keďže
bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Je tak prirodzené, že mal žalobca v čase svojho
dočasného návratu po pracovnej sezóne možnosť využívať zdravotnú starostlivosť na Slovensku a túto
ajvyužíval.Nadruhejstranežalovanáupozornila,ževčasezamestnaniažalobcuvNórskubolzdravotne
poistený v Nórsku (čo je režim vo všeobecnosti užívaný, kde tento umožňuje byť zdravotne poistený

len v jednej krajine EÚ a to spravidla v tej, kde poistenec žije a pracuje). Na základe toho možno
konštatovať, že o možnosť využívať zdravotnú starostlivosť nórskeho systému nebol žalobca v čase
pracovných pobytov v Nórsku ukrátený, naopak zdravotnú starostlivosť v Nórsku mal možnosť čerpať
za rovnakých podmienok ako domáci občania. Z dokazovania je zjavné, že počas pracovnej sezóny
v Nórsku na Slovensko žalobca necestoval a teda v čase pracovného pôsobenia v Nórsku zdravotnú

starostlivosť na Slovensku využívať nemohol a teda ju nevyužíval.

61.Napokon pokiaľ ide o námietku žalobcu, v ktorej naznačuje, že rozhodnutie žalovanej nie je
konzistentné s jej vlastnými rozhodnutiami v obdobných veciach iných špecifikovaných žiadateľov,
správny súd uvádza, že konkrétna žalobcom špecifikovaná okolnosť, na ktorú sa odvoláva nie je

postačujúcou okolnosťou pre záver o analogickosti týchto vecí s vecou žalobcu (čo vysvetlila aj
žalovaná). Jasnou odpoveďou na túto námietku žalobcu je v podstate bod 12. a bod 57. odôvodnenia
tohto rozsudku, kde je podrobne vysvetlené, ktoré kritéria sa pri riešení otázky zachovania centra
záujmov zohľadňujú, pričom nejde o okolnosť, na ktorú poukazuje žalobca, ale o celý sumár okolností,
ktorých obdobnosť u žalobcom špecifikovaných žiadateľov, by mohla založiť jeho legitímne očakávanie,

že v jeho prípade rozhodne správny orgán totožne (čo však žalovaná vo svojom vyjadrení vylúčila).

62.Podľa názoru správneho súdu žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle čl. 11
ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotila a toto vyhodnotenie dostatočným azrozumiteľným spôsobom odôvodnila. Zo zistených skutočností a okolností veci správny súd považoval
za preukázané, že si žalobca počas jeho pobytu v Nórsku predpokladané väzby so Slovenskom na
základe kritérií v zmysle čl. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia nezachoval, keďže v rozhodnom období

mal centrum záujmov v Nórsku, kde mal stabilné zamestnanie a počas neho sa v Nórsku dlhodobo
zdržiaval, na bývanie využíval nájom nehnuteľnosti, trávil tam svoj pracovný aj mimopracovný čas, platil
zákonné odvody a dane a na Slovensku nemal kvalifikované (úzke) rodinné väzby. Na tomto závere
nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že žalobca sa podľa svojich slov po skončení polročnej pracovnej
sezóny vracal na Slovensko, kde žijú jeho rodičia a kde vlastní nehnuteľnosť.

63.V súvislosti s účelom sledovaným základným nariadením, dáva správny súd opätovne do
pozornosti úvahu vyslovenú Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky v jeho rozsudku sp.
zn. 7Ssk/105/2022 zo dňa 26.04.2023, na ktorej podstatné postuláty správne poukázala vo svojom
rozhodnutí v rámci prezentovaného výkladu aplikovaných predpisov aj žalovaná : „pri aplikácii
základného nariadenia je potrebné postupovať v súlade s jeho cieľom, ktorým je podporiť hľadanie

práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba bezprostredne predtým platila príspevky
na poistenie v nezamestnanosti a zároveň aj to, aby tento štát niesol bremeno výplaty dávky v
nezamestnanosti. Pokiaľ by bola v prípade žalobcu priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku,
predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje základné nariadenie, a to rovnomerné a
spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne

medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu
zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v
ktorom skončili zamestnanie. Nesplnenie podmienok na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti v
jednom štáte nezakladá automaticky nárok na priznanie dávky v inom členskom štáte EÚ. Žalobca mal
zákonnú možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Nórska a prípadne požiadať o export

priznanej dávky v nezamestnanosti na územie SR.“

64.Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej dospel správny súd k záveru, že jej rozhodnutie je zákonné,
vydané v súlade s právnou úpravou, ktorú v tomto rozhodnutí žalovaná prezentovala. Podľa mienky
správneho súdu žalovaná vec správne právne posúdila, náležite sa vysporiadala s odvolacími

námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie riadne odôvodnila. Konštatujúc, že pri posúdení veci správny
súd nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovanej, správnu žalobu ako nedôvodnú podľa ust. § 190
Správneho súdneho poriadku zamietol.

65. Vo veci trov správneho súdneho konania rozhodol správny súd podľa ust. § 168 Správneho súdneho

poriadku a keďže žalobca nemal v konaní úspech a úspešnej žalovanej nevznikli také účelne vynaložené
trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej nárok na ich
náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať na Správny súd v Košiciach v

lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiťdo súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnúsťažnosťmožnopodľa§440ods.1Správnehosúdnehoporiadkuodôvodniťlentým,žesprávny
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.