Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/147/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123448883
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6123448883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.JanyJanicsBajánkovejačleniek

senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO:
50 496 166, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, zastúpeným ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., IČO: 36
864 455, so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, o zaplatenie 3.153,00 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV z 27. mája 2025,
č. k. 64C/11/2024 - 123, takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.153 eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 3.153 eur od 17.08.2023 do zaplatenia, do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.( I. výrok). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. ( II. výrok).

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku zhrnul skutkové zdôvodnenie žaloby, priebeh
konania, podstatné vyjadrenia sporových strán a uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dňa
21.10.2022 došlo v Košiciach k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. BMW X5, H.:R., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol H. S., Y.. XX.X.XXXX,

bytom W. XX, XXX XX G. poisteným žalovaného a to motorovým vozidlom zn. Reanault Master, H.: R..
Zmluvou o nájme č. 687/2022 zo dňa 26.10.2022, žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca
sa dohodli na nájme motorového vozidla zn. Nissan QASHQAI, H.:R. s dojednanou dobou nájmu od
26.10.2022 do 10.01.2023 s denným nájomným 90,00 eur, zmluvným nájomným 55,00 eur. Jednorazový
poplatok za pristavenie a odobratie vozidla bol dohodnutý vo výške 30,00 eur s DPH. Podľa Protokolu
o prenájme náhradného vozidla si vozidlo prevzal poškodený dňa 26.10.2022 a odovzdal žalobcovi
späť dňa 10.01.2023 (č.l.6 spisu). Žalobca vystavil poškodenému dňa 24.01.2023 faktúru č.0822023-1

splatnú dňa 25.01.2023 na sumu 4.264,69 eur s DPH (č.l.8 spisu) za prenájom náhradného motorového
vozidla podľa zmluvy o nájme č. 687/2022 zo dňa 26.10.2022 za obdobie od 26.10.2022 do 10.01.2023.
Súčasťou fakturovanej sumy bol aj poplatok za pristavenie a prevzatie motorového vozidla vo výške
30,00 eur s DPH. Poškodený ako postupca na žalobcu ako postupníka postúpil Zmluvou o postúpenípohľadávky zo dňa 24.01.2023 (rub č.l. 8 spisu) za odplatu svoju peňažnú pohľadávku voči pôvodnému
žalovanému vo výške 4.264,69 eur z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.
z.. Postupca postúpil s pohľadávkou všetko príslušenstvo a všetky práva súvisiace s touto pohľadávkou.

Podľa čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že vzájomné nároky, a to úhrada odplaty za postúpenie
pohľadávky a úhrada nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom
žalobca si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Ďalej zistil, že poškodený
čestným prehlásením zo dňa 24.01.2023 (č.l.7 spisu) vyhlásil, že mal od žalobcu prenajaté náhradné
motorové vozidlá zn. Nissan QASHQAI, H.G.:R., od 26.10.2022 do 10.01.2023 (77 dní) z dôvodu,

že jeho vozidlo bolo po poistnej udalosti č. 9571232535 zo dňa 21.10.2022 v autoservise. Zároveň
prehlásil, že v uvedenom období nemal k dispozícii žiadne iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného
vozidla bol pre neho nevyhnutý. Z Potvrdenia zo dňa 10.01.2023 o odovzdaní a prevzatí motorového
vozidla z autoservisu (rub č.l.7 spisu) vyplynulo, že poškodené motorové vozidlo zn. BMW X5, H.Č.:R.
bolo po poistnej udalosti 9571232535 zo dňa 21.10.2022 prevzaté autoservisom za účelom opravy
dňa 26.10.2022 pričom ku dňu 10.01.2023 bolo poškodené vozidlo naďalej opravované v autoservise.

Poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 24.01.2023. Následne si žalobca
u žalovaného listom zo dňa 24.01.2023 (č.l.10 spisu) uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky.
Podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.08.2023 (č.l.11) žalovaný náklady na zapožičanie
náhradného vozidla priznal vo výške 1.111,69 eur s odôvodnením, že obvyklú dobu na opravu vozidla
uznal v rozsahu 21 dní a zníženie o opotrebenie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt vo výške

63,34 eur pred a po prirátaní najazdených km a nezdôvodnené paušálne zníženie 0,01 eur/km vo
výške 9,66 eur. Z internetbankingu žalobcu (č.l.12 spisu) zistil, že žalovaný poukázal na bankový účet
žalobcu sumu vo výške 1.111,69 eur dňa 03.08.2023. Z faktúry č. 230700145 zo dňa 17.02.2023 bolo
preukázané, že poškodené vozidlo bolo opravené dňa 17.02.2023, kedy bol zrejmý deň ukončenia
opravy a cena k úhrade bola 8.839,08 eur.

3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 524, § 525 ods. 1, ods. 2, , § 526 ods. 1, ods. 2, §
442 ods. 1, § 517 ods.1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 6, ods. 7, ods.
8, § 15 ods. 1, č. 381/2001 Z.z, o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ zákon o PZP.“), §

3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

3.1. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že táto je na strane žalovaného daná a vyplýva
priamo z § 15 ods. 1 zákona o PZP, podľa ktorého poisťovateľ, t. j. žalovaný uhrádza poškodenému
náhradu škody. Ďalej uviedol, že v danom prípade vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

poškodený sa v dôsledku náhodnej poistnej udalosti zavinenej škodcom - poistencom žalovaného
dostal do situácie, že bol nútený si prenajať náhradné vozidlo. Mal tiež preukázané, že v priamej
príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou poškodený užíval prenajaté vozidlo od 26.10.2022
do 10.01.2023 počas jeho opravy v autoservise, ktorá však v čase ukončenia nájmu nebola ešte
dokončená. Bolo preukázané, že k nehode došlo dňa 21.10.2022, vozidlo bolo v autoservise odo dňa

26.10.2022, pričom po dobu opravy vozidla si prenajal náhradné vozidlo u spoločnosti žalobcu. Mal preto
za to, že bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poistnou udalosťou a užívaním náhradného vozidla
poškodeným, po dobu, po ktorú bolo v autoservise vozidlo poškodené pri spomínanej dopravnej nehode.
Akcentoval, že nebyť poškodenia vozidla, ku ktorému došlo pri nehode, poškodený by nemusel vyhľadať
autoservis a dať si vozidlo opraviť, ale mohol svoje vlastné vozidlo užívať. Keďže však bol nútený dať

vozidlo do opravy v autoservise, počas tejto doby si prenajal náhradné vozidlo, pričom z čestného
prehlásenia poškodeného vyplynulo, že prenájom náhradného vozidla počas tejto doby bol nevyhnutný
z dôvodu, že nedisponoval iným motorovým vozidlom. Skonštatoval, že v zmysle ustálenej súdnej praxe
škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou
je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá

mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s
nákladminapoužitiepoškodenejveci.Zaplatenímpožičovnéhosazmenšímajetkovýstavpoškodeného.
Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak
prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla.

3.2. Ďalej ozrejmil, že žalovaný rozporoval celkovú dobu nájmu náhradného vozidla. Skonštatoval,
že pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia
je namieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti
užívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že bypoškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť začiatok a trvanie zisťovania rozsahu škôd na
poškodenom vozidle. Doba zotrvania vozidla v autoservise závisela od opravy vozidla. Dĺžka opravy
vozidla vyplynula aj z čestného prehlásenia poškodeného a odovzdávacieho a preberacieho protokolu,

podľa ktorého bolo vozidlo poškodeného prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 26.01.2022 a v
čase10.01.2023jehoopravaukončenánebola.Natomtomiestezdôraznil,žepoškodenýztitulupoistnej
udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné
vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného, tak patria
k oprávneným nárokom poškodeného. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že poškodený mal

prenajaté motorové vozidlo len na nevyhnutnú dobu, resp. iba po dobu podľa svojho rozhodnutia
a to aj napriek tomu, že oprava jeho vozidla ukončená nebola. Podčiarkol, že práve za stavu, do
ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu) zavinením poistenca žalovaného, nemožno
nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom zmysle,
aby v sieti autoservisov zisťoval a hľadal ten s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne, aby
počas opravy vozidla poškodený riešil daný stav inak než zapožičaním náhradného motorového vozidla

(napr. používaním hromadnej dopravy), prípadne aby zisťoval a hľadal auto požičovne s najlacnejším
nájomným. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keď je už
daným stavom výrazne obmedzovaný, hoci ho nezavinil. V konaní nebolo sporné, že poškodený
ukončil nájom náhradného vozidla ešte pred ukončením opravy svojho poškodeného motorového
vozidla, ktorej dĺžku ovplyvniť nemohol, pričom opravované vozidlo (zrejme rozobraté v autoservise)

nemohol previesť do iného autoservisu, keď by mu nebolo vydané pre nezaplatenie ceny doposiaľ
vykonanej opravy žalovaným. Vzhľadom na uvedené zhrnul, že bolo dôvodné vychádzať z preukázanej
dĺžky doby nájmu 77 dní podľa nájomnej zmluvy, protokolu o prenájme náhradného vozidla, čestného
prehlásenia poškodeného a odovzdávacieho protokolu a nie zo žalovaným podložených tvrdení o počte
dní na opravu vozidla na základe ním predloženého Odborného vyjadrenia obsahujúceho výpočet doby

prác, alebo nesprávnym tvrdením o možnosti zabezpečiť opravu naviac už v štádiu započatej opravy
iným autoservisom. Vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi dostatočne preukázalo, že doba nájmu
rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli, resp. nezodpovednosti poškodeného pri výbere vhodného
autoservisu poškodeného, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola uplatnená za
dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, resp. ešte pred ukončením opravy t. j. vynaložený v

príčinnej súvislosti so vznikom škody v dôsledku dopravnej nehody.

3.3. K žalovaným uvádzanej nutnosti odpočtu pevných prevádzkových nákladov a zmeny technickej
hodnoty vozidla poškodeného súd prvej inštancie doplnil, že z vykonaného dokazovania mal
preukázané, že škodou je nájom náhradného vozidla, ktorého doba nájmu bola preukázaná a

nemožno potom odpočítať od čiastky nájomného ďalšie náklady navyše žalovaným neodôvodnené
a nepreukázané v dôsledku neopotrebovávania svojho motorového vozidla. V tejto súvislosti
zdôraznil, že skutočnou škodou je vyplatené nájomné za prenajaté náhradné vozidlo, nie aritmetický
priemer, prípadne individuálne výpočty zamestnanca či likvidátora žalovaného o možnej dobe trvania
opravy poškodeného vozidla (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04.04.2013, sp. zn.

27Cb/260/2011). Pri poskytnutí náhrady nákladov vynaložených na nájom náhradného vozidla je
potrebné zohľadňovať celkovú dobu, počas ktorej bol poškodený (právny predchodca žalobcu) vylúčený
zužívaniamotorovéhovozidlazdôvodujehonaviacneukončenejopravy.Jetoprávepoškodený(právny
predchodca žalobcu), ktorý protiprávnym konaním poistenca žalovaného prišiel o možnosť využívať
vlastné motorové vozidlo. Preto od neho nemožno spravodlivo žiadať, aby upustil od svojho rutinného

spôsobu prepravy. Naviac poškodený nemôže nijako ovplyvniť ani dĺžku opravy poškodeného vozidla.
Uplatnená náhrada nákladov len reparuje poškodenému stav, keď nemohol svoje vozidlo užívať. Z
ustálenej súdnej praxe vyplýva, že skutočnou škodou sú aj náklady spojené s odstraňovaním následkov
poškodenia, medzi ktoré patria aj náklady za prenájom motorového vozidla. Z ustanovenia § 4 PZP
vyplýva, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané nároky na

náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Skutočnou škodou je
aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu
má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s
nákladminapoužitiepoškodenejveci.Skutočnouškodoujeajmajetkováujmareprezentujúcamajetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli

v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť
hneď. Za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na prenájom náhradného vozidla sa považujú
náklady, ktoré boli účelne a nutne vynaložené na požičanie náhradného vozidla. Pre posúdenie nutnosti
a účelnosti vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného vozidla je podstatné,že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej poistencom žalovaného nemohol poškodený užívať svoje
motorové vozidlo, nakoľko bolo potrebné zabezpečiť jeho opravu, v dôsledku čoho si musel prenajať
vozidlo až do skončenia šetrenia škodovej udalosti žalovaným. Uvedené náklady by neboli vznikli, ak

by poškodený mohol používať vlastné motorové vozidlo. Ohľadom výšky denného nájomného súd prvej
inštancie akcentoval, že z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na základe
ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať
iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní. Vzhľadom
na uvedené uzavrel, že pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalobcovi

žalovaným v sume 1.111,69 eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške
3.153,00 eur uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému
priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 PZP a podľa
všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

4. K nároku na úroky z omeškania súd prvej inštancie ozrejmil, že žalobca si uplatnil úroky z

omeškania zo sumy 3.153,00 eur od 17.08.2023 do zaplatenia. Ukončenie poistného šetrenia nastalo
dňa 01.08.2023 a od nasledujúceho dňa začala plynúť žalovanému 15-dňová lehota na poskytnutie
plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný sa dostal do omeškania od 17.08.2023.
Súd priznal úroky z omeškania v zákonnej výške odo dňa, ako požadoval žalobca. Keďže úroky z
omeškania neboli dohodnuté, prislúchali žalobcovi úroky zákonné, v súlade s ustanovením § 517 ods.2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to úroky z omeškania
o 9 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania. V
tejto súvislosti akcentoval, že žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a
svojvoľne a bez relevantných dôvodov posúdil nižšie plnenie. Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu
sumu - poníženú o 3.153,00 eur (t. j. o žalovanú istinu), a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho

a opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak,
že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudku
súdu I. inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniam, žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdenia
veci. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaná suma 3.153,00 Eur titulom doplatku nákladov za prenájom
náhradného vozidla je v celom rozsahu dôvodná, považoval za nesprávny a v rozpore so skutkovým

stavom, ktorý bol v konaní pred súdom prvej inštancie preukázaný. Poukázal na to, že v zmysle
Oznámenia o poistnom plnení uhradil poškodenému náklady, ktoré vynaložil na prenájom náhradného
vozidla v trvaní 21 dní ako dôvodné náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s poškodením jeho motorového
vozidla. Zotrval na tom, že nájom náhradného vozidla v trvaní 77 dní nebol nevyhnutný a účelný.
Poškodenému priznal nájom náhradného vozidla za obdobie 21 dní, pretože takto určený rozsah dní

mal v zmysle kalkulácie postačovať na opravu vozidla aj s dostatočnou časovou rezervou k jednotlivým
úkonom. Akcentoval, že pri určení primeranej dĺžky opravy nevychádzal, ako tvrdí súd prvej inštancie,
z nejakých individuálnych výpočtov zamestnanca, ale z údajov priamo od výrobcu vozidla. Súd prvej
inštancie sa s vyššie uvedenou námietkou vôbec nezapodieval, a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie absentuje argumentácia, prečo súd prvej inštancie považoval nájom náhodného motorového

vozidla za neprimerane dlhý čas opravy vozidla za dôvodný. Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie
deklaroval, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo v rozsahu, v akom je nájom nutný a účelný.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poškodený vrátil náhradné vozidlo pred dňom ukončenia
opravy svojho poškodeného vozidla. V danom prípade mal súd skúmať účelnosť a najmä nutnosť nájmu
náhradného vozidla, keď bol poškodený schopný vrátiť vozidlo pred tým, ako mu bolo jeho vozidlo ako

opravené odovzdané. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s otázkou, prečo bol,
podľa žalobcu, nájom náhradného vozidla nutný a účelný len do dňa 10.1.2023 aj napriek tomu, že ani
po tomto dni nemohol poškodený užívať svoje vozidlo. Vzhľadom na uvedené mal za to, že pokiaľ bol
poškodený schopný vrátiť náhradné vozidlo pred dňom ukončenia opravy poškodeného motorovéhovozidla, nutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla je tak spochybnená. Ďalej vytýkal súdu prvej
inštancie sa nijako nevysporiadal s viacerými jeho námietkami, napr. so skutočnosťou, že dôvodnosť
neprimerane dlhej opravy vozidla mal preukázať žalobca, resp., že v zmysle kalkulácie s údajmi priamo

od výrobcu vozidla mala byt' oprava ukončená omnoho skôr, tak ako to potvrdil aj znalecký úkon -
Odborné vyjadrenie súdneho znalca - spoločnosti Automotive Solution4u, s.r.o. Súd prvej inštancie
absolútne opomenul závery odborného vyjadrenia, o odbornom vyjadrení, ktoré predložil žalovaný sa vo
svojom odôvodnení rozsudku, zmieňuje len okrajovo v jednom odseku, a ani v tomto odseku sa súd prvej
inštancie nevysporiadal s jeho závermi. Súd prvej inštancie podľa odvolateľa len stroho konštatoval,

že tvrdenia žalobcu sú nesporné a obrana žalovaného je neúčinná, avšak bez riadneho vysvetlenia
svojho postoja. Preto napadnuté rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné a arbitrárne. Postoj súdu
prvej inštancie považoval za o to zarážajúcejší, že žalobca prakticky žiadnym dôkazom nepodporil
svoje tvrdenia o primeranosti dĺžky nájmu náhradného vozidla, nepredložil vyjadrenie servisu, ktoré by
vysvetľovalo neprimerane dlhú opravu vozidla a na druhej strane žalovaný predložil znalecký úkon -
odborné vyjadrenie znalca, z ktorého nepochybne vyplynulo, že nájom náhradného vozidla v trvaní

77 dní bol neprimerane dlhý. Súdny znalec vo svojom posudku ozrejmil, aká bola samotná pracnosť
opravy, prečo prihliadol na potrebu ďalších dní a aká bola v konečnom dôsledku adekvátna dĺžka opravy.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s podstatnou námietkou žalovaného týkajúcou sa pojazdnosti
vozidla. Ako vyplynulo z fotografií predložených žalovaným, vozidlo nemalo také poškodenia, ktoré by
ho robili neschopné v premávke na pozemných komunikáciách a preto neexistoval dôvod na nájom

náhradného vozidla po celý čas, keďže poškodené vozidlo mohlo byt' v čase medzi úkonmi opravy
využívané. Súd prvej inštancie neozrejmil, prečo mal za to, že bolo nevyhnutné, aby pojazdné vozidlo
stálo neúčelne v servise 77 dní. Súd prvej inštancie sa obmedzil na konštatovanie, že nájom náhradného
vozidla je účelný v celom rozsahu 77 dní, avšak bez riadneho odôvodnenia. Súd prvej inštancie sa
stotožnil s názorom žalobcu, že nájom náhradného vozidla bol účelný po dobu 77 dní bez toho, aby

žalobca predložil akýkoľvek dôkaz podporujúci toto tvrdenie, napríklad nutnosť zotrvania vozidla v
servise z dôvodu nedostupnosti náhradných dielov či iných dôvodov. Rovnako žalobca nepreukázal,
že by vozidlo muselo byt' v autoservise nepretržite z dôvodu jeho nepojazdnosti. Súd prvej inštancie
konštatoval, že z predložených dôkazov nevyplynulo, že by mal poškodený možnosť reálne ovplyvniť
priebeh opravy. S týmto názorom súdu prvej inštancie sa žalovaný nestotožnil, nakoľko odovzdaním

vozidla do opravy vzniká medzi autoservisom a poškodeným právny vzťah, z ktorého pre zmluvné strany
vyplývajú práva a povinnosti a medzi tieto práva nepochybne patrí aj možnosť poškodeného zaujímať
sa o priebeh opravy či dohodnúť sa so servisom, že vozidlo bude poškodený používať, nakoľko nič
nebránilo v jeho využívaní a pristaví ho na opravu v čase, keď budú náhradné diely dostupné, resp. keď
bude mat' servis voľné kapacity. Priznanie nájmu náhradného vozidla súdom prvej inštancie v plnom

rozsahu, teda v rozpätí 77 dní považoval za o to zarážajúcejšie, keď že samotná pracnosť opravy bola
určená na 34,5 hodiny, teda štyri dni, čo podložil aj predložením odborného vyjadrenia súdneho znalca,
pričom žalobca žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo by mal byt' nájom v dĺžke 77 dní nevyhnutný a
účelný. Namietal tiež, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je dostatočne odôvodnený.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny
potvrdiť. Mal za to, že súd prvej inštancie sa dôsledne vysporiadal s predmetom konania ako
aj argumentáciou oboch sporových strán. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné. V celom
rozsahu sa pridržal svojich doterajších vyjadrení, písomných podaní a argumentácie v tomto konaní.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu. Na
základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Dokazovanie

vykonané súdom prvej inštancie úplne postačovalo na zistenie pre rozhodnutie relevantných skutočností
ako aj pre samotné rozhodnutie vo veci. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.
Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zisteníneabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky).

10. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. a odvolací súd
sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel,
riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako

aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný
význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387
ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty,

ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní.

11. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by pre neho
ako žalobcu privodili priaznivé rozhodnutie. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú spôsobilé
spochybniťvecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudkuzhľadiskazistenýchskutočností(skutkovéhostavu)

a právneho posúdenia veci ( porovnaj aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/60/2016). S
poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. 2 Cdo 238/2008, sa odvolací
súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi žalovaného, ktoré boli pre rozhodnutie o
odvolaní odvolacím súdom relevantné.

12. K žalovaným uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd
ozrejmuje, že uvedený odvolací dôvod je vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na
základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti
oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok

hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
vyšli počas konania najavo.

13. K námietke odvolateľa, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 365 ods.1 písm. h) C.s.p.) odvolací súd poukazuje na to, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil

správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Uvedené v konaní pred
súdom prvej inštancie a v jeho rozhodnutí odvolací súd nevzhliadol. V preskúmavanej veci súd prvej
inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu (ako postupníka podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky)
nanáhraduškodypodľaust.§4ods.2písm.b),§15ods.1zákonač.381/2001Z.z.a§442Občianskeho

zákonníka, ktorej náhrady vo výške žalovanej sumy sa domáhal žalobca od žalovanej ako poisťovne,
ktorá skutočná škoda - nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla - vznikla poškodenému
(ako postupcovi) v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou (dopravnou nehodou spôsobenou
prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovanej) tým, že poškodený užíval po dobu, po ktorú
bolo poškodené motorové vozidlo v autoservise, prenajaté náhradné motorové vozidlo na základe

Zmluvy o nájme vozidla uzavretej so žalobcom. S ohľadom na vyššie uvedené, rozhodnutiu súdu prvej
inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
alebo že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli
za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.14. Po oboznámení sa s odvolaním žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky
žalovaného boli obsahovo totožné ako žalovaný uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie, s
ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že z ust. § 4 zákona
č. 381/2001 Z.z. je zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou
veci. V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej

vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie
náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne
nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj
majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do
pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je tak aj nájomné za prenajaté

náhradné motorové vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť
(poistná udalosť) spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú
škodunielenprípadyzmenšeniamajetku,aleajprípadyakýchkoľveknákladovvynaloženýchsovznikom
alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné poškodené motorové
vozidlo v dôsledku dopravnej nehody (poistnej udalosti) a v konečnom dôsledku z titulu dopravnej

nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné poškodené motorové vozidlo
riešil požičaním náhradného motorového vozidla a bol povinný uhradiť cenu za jeho nájom po dobu
opravy svojho poškodeného motorového vozidla. Právny nástupca poškodeného si na základe platnej
Zmluvy o postúpení pohľadávky v konaní uplatňoval žalovanou (poisťovňou) nevyplatenú sumu, ktorá
zodpovedala nákladom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli a ktoré by inak

nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné poškodené motorové vozidlo. Stav, do ktorého
sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), zavinil klient žalovaného.

16. Účelom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie následkov pre
poškodeného, ktoré mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom

motorového vozidla, a to nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 a ods. 3
zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravujú právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia
zodpovednosti za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj
vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného, spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu
bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má slúžiť na to, aby sa poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku
na náhradu škody a k jeho uspokojeniu. Vzhľadom na uvedené je potom potrebné vnímať aj samotné
zabezpečenie náhradného motorového vozidla poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia
jeho motorového vozidla nemôže poškodený toto vozidlo užívať. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III.

ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že, cit.: "...Účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba s rozsahom zničeného vozidla, ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...".

17. Odvolací súd považuje za podstatné v prvom rade uviesť, že je nesporné a aj z ustálenej judikatúry
vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie
nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. V
prejednávanej veci bolo dostatočne preukázané, že na strane poškodeného sa jednalo o účelne a

nutne vynaložené náklady na prenájom náhradného motorového vozidla, pričom k jeho zapožičaniu
došlo v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 21.10.2022, ktorú zavinil klient žalovaného.
Poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na dobu nevyhnutne potrebnú, kedy sa počas trvania opravy
poškodeného motorového vozidla jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise. Možnosť využitia
náhradného vozidla počas opravy vlastného vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú

na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného vozidla reparuje poškodenému
stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať vlastné motorové vozidlo. Rozsiahle preukazovanie
potreby užívania náhradného vozidla, resp. nevyhnutnosti cestovania je vzhľadom na predmet konania
absolútne neprimerané. Účelnosť prenájmu náhradného vozidla zo strany poškodeného, vrátane dobynájmu, bola podľa odvolacieho súdu jednoznačná. Naviac objektívnosť potreby náhradného motorového
vozidla vyjadril žalovaný už aj tým, že časť týchto nákladov preplatil vo výške 1.111,69 eur za 21 dní
zapožičania náhradného vozidla. Skutočnosti podstatné pre posúdenie toho, že nájom náhradného

vozidla, bol neúčelný, mal tvrdiť a preukazovať žalovaný (poisťovňa), t.j. bolo na žalovanom tvrdiť a
preukazovať skutočnosti rozhodné pre posúdenie toho, že trvanie nájmu náhradného vozidla nebolo
účelné.

18. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s ním predloženým odborným

vyjadrením, odvolací súd konštatuje, že táto námietka je rovnako nedôvodná. Prvoinštančný súd v
bode 41 napadnutého rozsudku k uvedenému listinnému dôkazu predloženému žalovaným podrobne
rozviedol svoje stanovisko ako aj dôvody, pre ktoré sa s jeho polemikami nestotožnil.

19. Nedôvodná je aj námietka týkajúca sa dĺžky nájmu vo vzťahu k možnosti využívania poškodeného
vozidla bez dokončenia opravy v súvislosti s absenciou náhradných dielov v opravovni. Poškodený

má právo na užívanie svojho motorového vozidla v stave ako pred poškodením. Ak v dôsledku konania
klienta poisťovne, teda škodcu, došlo poškodeniu motorového vozidla poškodeného, má tento právo
na užívanie vozidla v stave pred poškodením. Okrem skutočnosti, že nemôže ovplyvniť dobu opravy u
subjektu, s ktorým uzavrel zmluvu o oprave, nie je povinný ani prevziať neopravené motorové vozidlo
do doby kedy je síce pojazdné, ale nie je v stave ako pred poškodením. Používanie motorového vozidla

môže spôsobiť jeho ďalšie poškodenie ,vopred nepredpokladané, ktoré by však mohli mať vplyv na
právny vzťah poškodeného a autoservis aj z hľadiska nárokov z opravy veci, najmä na zodpovednosť
za vady ( § 652 a nasledujúce Občianskeho zákonníka). Okrem toho nie je vylúčené, aby v prípade
používania poškodeného, ale neopraveného motorového vozidla došlo k ďalšiemu poškodeniu vozidla
v dôsledku inej škodovej udalosti. V tomto prípade by poisťovňa mohla spochybniť príčinnú súvislosť

už skôr vzniknutej škody.

20. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.,
odvolací súd uvádza, že uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava") a s porušením práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len "Dohovor"), a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do Ústavou, resp.
Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu
ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon (C.s.p.) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu
uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva

alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov
a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so
zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS
26/1994). Pojem "procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach NS SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,

teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a
1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom

miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. "Postupom súdu"
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. V danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe
súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho

procesných práv a ktorá by mu zmarila možnosť aktívnej účasti na konaní. Odvolací súd ďalej uvádza,
že súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia popísal obsah podstatných skutkových tvrdení strán a
dôkazov vykonaných v konaní, vysvetlil, ako ich skutkové tvrdenia a právne argumenty posúdil, uviedol,
z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a zároveň citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa vysporiadalo so

všetkými podstatnými námietkami a ostatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolací súd v konaní ani
nevzhliadol taký nesprávny procesný postup, ktorý by bol spôsobilý znemožniť žalovanej ako sporovej
strane, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva
na spravodlivý proces; v prejednávanej veci o taký prípad nešlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že akovyplýva aj z judikatúry ÚS SR, iba skutočnosť, že strana sa s právnym názorom všeobecného súdu
nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia (napr.
I. ÚS 188/06). Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu

súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd sa teda musí zaoberať
účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces
môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013,
III. ÚS 47/2019, IV. ÚS 372/2020, 1Cdo/213/2019, 2Cdo/190/2019, 3Cdo/168/2018, 4Cdo/3/2019,

5Cdo/57/2019, 6Cdo/33/2020, 7Cdo/308/2019, 8Cdo/152/2018).

21. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,

že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým
nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

22. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaného nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,

pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na
ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie (vrátane závislého výroku o trovách konania) ako vecne a právne správny potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods.

2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).