Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1426201982
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adam Hradský
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1426201982.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV, v spore žalobcu: StrechySC s. r. o., IČO: 50 495 551, so sídlom Bratislavská
1188/3, Senec, proti žalovanému: F.. Bc. V. G., XX.XX.XXXX, s pobytom L. XXX/X, Y., o nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.02.2026 zamieta.

II. Súd nárok na náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.02.2026 sa žalobca voči žalovanému
domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť, aby (1) sa
zdržal zverejňovania a šírenia recenzie uverejnenej na profile žalobcu na platforme Google Maps a (2)

bezodkladne odstránil zverejnenú recenziu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Žalobca v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoj návrh uviedol, že je obchodnou
spoločnosťou podnikajúcou v oblasti strechárskych prác, opráv a rekonštrukcií striech, pričom svoju
činnosť vykonáva najmä v regióne okresu N.. Súčasťou jeho podnikateľskej činnosti je aj prezentácia
služieb prostredníctvom profilu na platforme Google Maps, kde zákazníci zverejňujú recenzie. Žalovaný

približne pred mesiacom zverejnil na profile žalobcu na platforme Google Maps rozsiahlu písomnú
recenziu, v ktorej podľa žalobcu uviedol viaceré závažné skutkové tvrdenia a hodnotiace závery, ktoré
žalobca považoval za nepravdivé, neoverené a poškodzujúce jeho dobré meno a podnikateľskú povesť.
Uviedol, že predmetná recenzia obsahuje tvrdenia o údajne nekvalitne vykonaných prácach, zavádzaní,
nedodržaní postupov a nepoctivom a neprofesionálnom prístupe žalobcu, pričom tieto tvrdenia boli
prezentované ako fakty, nie ako subjektívny názor. Uviedol, že predmetná recenzia je verejne dostupná,

opakovane prezeraná, pričom má trvalý charakter a aktívne ovplyvňuje rozhodovanie potenciálnych
zákazníkov žalobcu. Žalobca sa pokúsil vec riešiť mimosúdne, avšak neúspešne. Žalobca mal za to, že
predmetná recenzia kvôli potenciálne nepravdivým skutkovým tvrdeniam žalovaného predstavuje zásah
do práva žalobcu na ochranu dobrej povesti a obchodného mena podľa § 19b Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že účelom neodkladného opatrenia nie je prejudikovať výsledok konania vo veci samej, ale
dočasne zabrániť pokračovaniu zásahu do práv žalobcu, ak je tu spor o pravdivosť tvrdení a recenzia

má trvajúci verejný dosah.

3. Žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy, a to:
screenshotrecenzie,prepistexturecenzie,predžalobnúvýzvuzodňa03.11.2025,odpoveďžalovaného,
uznesenie OR PZ v SC zo dňa 12.12.2025, trestné oznámenie, žiadosť spoločnosti Google, potvrdenie
o prijatí trestného oznámenia, z ktorých mal súd za osvedčený nižšie uvedený skutkový stav rozhodný

pre právne posúdenie veci.II.
4. Žalovaný dňa 31.10.2025 na verejnom profile žalobcu na sieti Google Maps zverejnil recenziu, v ktorej
uviedol, že „Táto podarená firma mi realizovala rekonštrukciu strechy. Plech, ktorý kryje zvrchu atiku

- skrutky na plechu sú obyčajné (tzv. natíkačky), mali byť skrutky s gumovou podložkou, aby sa tam
nedostalavoda.Bočnýplechpodatíkouneboldanýnacelúplochu,zrejmeimnevychádzal,takchýbajúci
plech zakamuflovali maltou. Táto po čase odpadla a ukázal sa priestor s nedotiahnutým plechom. Hrozí,
že skrutky s malou hlavičkou odhnijú (niektoré už odhnili) a vietor strhne celé plechovanie atiky. Na tehly
sa dáva PUR pena na uchytenie OSB dosky. Potom sa navŕtava OSB doska a na to ide plech. Nič z

toho nebolo urobené. Vrchol bol, keď jeden z vtedajších zamestnancov firmy, tesár Z. A., bol pripitý a
pri zostupe zo strechy nám strhol ríny na vedľajšej budove a prekopol na tej budove dvere. Škoda 175
€. Konateľ majiteľ firmy F. P. je veľmi ústretový, ale len pred realizáciou práce. Tieto totálne odfláknuté,
nedorobené klampiarske práce som mu ukázal. Jeho nepochopiteľná reakcia bola, že to je v poriadku,
len esteticky je to škaredé a maltu tam nemali dávať. Povedal som mu, že maltu tam dali preto, aby
zakryli chýbajúci plech, ktorý im nevyšiel. Seriózny podnikateľ by realizoval nápravu. To nie je prípad

pána F. P.. Doporučujem všetkým, ktorí nechcú mať škodu a negatívne zážitky, aby sa tejto podvodníckej
firme oblúkom vyhli.“ (ďalej už len ako „recenzia žalovaného“). Žalobca na predmetnú recenziu reagoval
odpoveďou, v ktorej uviedol, že recenzia sa netýka zákazky realizovanej žalobcom s tým, že konštatoval,
že ho mrzí nespokojnosť žalovaného, pričom ak ide o nedorozumenie, rád situáciu preverí.

5. Žalobca listom zo dňa 03.11.2025 vyzval žalovaného na odstránenie predmetnej recenzie a upustenie
od zásahov do jeho dobrej povesti, keďže podľa žalobca uviedol viaceré tvrdenia nezodpovedajúce
skutočnosti s tým, že žalobcu označil ako "podvodnícku firmu”. Žalobca mal za to, že recenzia
obsahovala nepravdivé a urážlivé tvrdenia, ktoré závažne zasiahli do jeho dobrej povesti. Na základe
uvedeného žiadal, aby žalovaný do troch dní odstránil uvedenú recenziu, zdržal sa ďalšieho šírenia

nepravdivých alebo poškodzujúcich informácii, inak podá žalobu na ochranu dobrej povesti a trestné
oznámenie.

6. Žalovaný na uvedené reagoval listom, v ktorom uviedol, že dňa 01.05.2025 ukázal p. P. (t.j. spoločník
a konateľ žalobcu) nekvalitne urobené a nedokončené klampiarske práce zrealizované jeho firmou (t.j.

žalobcom). Uviedol, že konateľ žalobcu sa mal vyjadriť, že to “je dobré, je to škaredé, ale dobré”. Od
predmetného stretnutia čakal žalovaný nápravu strechy, avšak k náprave nedošlo. V recenzii uviedol
podrobný popis, ako mala realizácia jeho strechy vyzerať, čo nemal z vlastnej hlavy ani z internetu.
Kontrolu prác vykonaných žalobcom vykonal remeselník zaoberajúci sa klampiarskymi prácami s
niekoľkoročnou praxou. Tento remeselník sa podľa žalovaného jasne vyjadril, že pokládka strechy je

v poriadku, ale také “odfláknuté a sfušované” klampiarske práce ešte nevidel. Za daných okolností
žalovaný považoval za najvhodnejšie sa obrátiť na znalca z odboru stavebníctvo, ktorý by vypracoval
odborné posúdenie alebo znalecký posudok, v ktorom by posúdil kvalitu a hodnotu žalobcom dodaných
prác. Následne by si žalovaný svoje nároky uplatnil súdnou cestou. Zároveň uviedol, že sa obráti aj na
Finančnú správu ohľadom DPH. Pripomenul, že súdne pojednávanie privíta, čím aspoň aj súd potvrdí

neserióznosť konaní žalobcu. Uviedol, že keď žalobca odmietne opravu alebo kompenzáciu, bude jeho
povinnosťou upozorniť a chrániť iných spotrebiteľov pred konaním žalobcu. Poukázal na to, že žalobca
svojím konaním k dobrému menu vôbec nepridáva. Žalovanému takéto konanie pripomínalo praktiky
šmejdov. Zároveň konateľa žalobcu upozornil na to, aby naňho nezvyšoval hlas a netykal mu, ako v
poslednom telefonickom rozhovore.

7.Žalobcapodalnažalovanéhodňa06.11.2025trestnéoznámeniezdôvodupodozrenia,žesažalovaný
voči žalobcovi dopustil trestného činu ohovárania, avšak predmetné trestné oznámenie bolo uznesením
OR PZ v Senci zo dňa 12.12.2025 odmietnuté, keďže nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo
postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Vyšetrovateľ v závere uznesenia konštatoval, že konanie

žalovaného nenaplnilo povinné znaky skutkovej podstaty trestného činu ohovárania.

III.
8. Súd na takto osvedčený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku
(ďalej len „C.s.p.“) upravujúce neodkladné opatrenie (§ 324 a nasl.).

9. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany
pri bezprostrednom ohrození práva. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanieexekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ
nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom
na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že

pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie,
avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho
navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o
dôvodnostiatrvanínároku,ktorémusamáposkytnúťbezodkladneochranaatiežzáveropotrebeúpravy

pomerov, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich súdu osvedčiť navrhovateľ
neodkladného opatrenia. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla
niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť
vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu
opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladal ďalšie právne spory, rešpektujúc
vymedzené zákonné a ústavné limity.

10.Vdanomprípadesažalobcadomáhalposkytnutiasúdnejochranypredzásahomžalovanéhodojeho
dobrej povesti, a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, konkrétne žiadal, aby (1) sa žalovaný
zdržal zverejňovania a šírenia recenzie uverejnenej na profile žalobcu na platforme Google Maps a aby
(2) bezodkladne predmetnú recenziu aj odstránil. To znamenalo, že podstatou žalobcom požadovanej

súdnej ochrany bolo zabrániť žalovanému v ďalšom konaní, ktoré podľa žalobcu zasahuje do jeho dobrej
povesti, ako aj odstrániť samotný pôvod žalobcom tvrdeného zásahu do jeho povesti, teda predmetnú
recenziu, pričom to všetko sa žalobca domáhal v rámci inštitútu neodkladného opatrenia.

11. Ako súd už vyššie uviedol, jedným z hlavných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia

je osvedčenie práva, ktorému má byť súdna ochrana formou neodkladného opatrenia poskytnutá.
To znamená, že vo vzťahu k splneniu podmienky danosti práva (ktorému sa má poskytnúť súdna
ochrana) sa nemusí vykonávať dokazovanie, stačí keď je iba osvedčené, napr. pripojenými listinnými
dôkazmi. V prípade sporu o ochranu dobrej povesti je právnym predpokladom poskytnutia súdnej
ochrany danosť neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto

zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti právnickej osoby. Za neoprávnený
zásah možno považovať akékoľvek konanie a aj nekonanie, ktoré už zo svojej podstaty je objektívne
spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Neoprávnený zásah do dobrej povesti možno
vykonať uverejnením nepravdivých údajov týkajúcich sa dobrej povesti právnickej osoby, uverejnením
síce pravdivých skutkových tvrdení, avšak majúcich osočujúcu povahu, pôsobiacich difamačne,

vyvolávajúcich znevažujúci dojem, prípadne uverejnením hodnotiacich úsudkov (kritiky) vybočujúcich
z rámca vecnosti, konkrétnosti, oprávnenosti a primeranosti, čo do obsahu a formy. Ak takýto zásah
spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca zásahu sa zbaví občianskoprávnej sankcie, ak preukáže,
že tieto jeho tvrdenia sú pravdivé (tzv. dôkaz pravdy). Hoci pri hodnotiacom úsudku je dôkaz pravdy
vylúčený, musí tento hodnotiaci úsudok vychádzať aspoň z dostatočného skutkového základu.

12. V zmysle uvedeného na posúdenie toho, či je dané právo, ktorému sa má poskytnúť súdna
ochrana, teda či je daný neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že
takýto zásah je objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti právnickej osoby (t.j. či je
daný hlavný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia), sa vyžaduje náležité posúdenie

(otestovanie) akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu žalovaného v záujme ochrany
dobrej povesti žalobcu, ktoré možno vykonať len prostredníctvom testu proporcionality. To znamená,
že test proporcionality predstavuje nevyhnutnú podmienku pre posúdenie toho, či právo, ktorému sa
má v danom prípade poskytnúť súdna ochrana, je dané. Vykonaniu uvedeného testu však bráni práve
charakter konania o neodkladnom opatrení, v ktorom je vylúčená možnosť protistrany spochybniť

tvrdenia žalobcu, resp. jeho tvrdenia vyvrátiť a v prípade, ak neoprávnený zásah spočíva v tzv.
skutkových tvrdeniach pôvodcu zásahu (žalovaného), aj preukázať to, že jeho tvrdenia (zásahy) boli
pravdivé.

13. Uvedené však nevylučuje možnosť poskytnutia súdnej ochrany vo veci zásahu do dobrej povesti

právnickej osoby aj formou neodkladného opatrenia, avšak ide skôr o výnimočný postup. Aby bolo
možné takéto neodkladné opatrenie nariadiť, ktoré by zároveň konzumovalo aj vec samú (teda by
postačovalo vykonanie testu proporcionality len v zmysle osvedčených a nie preukázaných skutočností),
muselo by ísť o situáciu, ktorá na jednej strane neznesie odklad, a na druhej strane by bolo beznajmenších pochybností zrejmé, že namietané výroky, ktoré žalobca identifikoval ako zásah do jeho
dobrej povesti, sú verbálnymi útokmi (tzv. hate speech), nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo
intolerancii, prípadne ide o hrubo neprimerané a vulgárne výroky (exces), šikanu, alebo o hodnotiace

úsudky, ktoré úplne postrádajú akýkoľvek skutkový základ. V takom prípade by čakanie na rozhodnutie
vo veci samej mohlo právnickej osobe spôsobiť nenapraviteľnú ujmu, a preto by bolo poskytnutie súdnej
ochrany aj formou neodkladného opatrenia na mieste.

14. V danom prípade bolo možné zo žalovaným zverejnenej recenzie celkom jasne usúdiť, že ju

zverejnil žalovaný v pozícii nespokojného spotrebiteľa, a to až po tom ako konateľ žalobcu bagatelizoval
žalovaným vytknuté vady na vykonanom diele. To znamenalo, že podstatou recenzie žalovaného bolo
vytknutie vád na diele, ktoré žalobca realizoval pre žalovaného a ktoré spočívalo v rekonštrukcii strechy
žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti v recenzii poukázal na niektoré podľa neho závažné nedostatky
(vady) predmetného diela, keď namietal dodanie nesprávnych skrutiek na plechu, ako aj nedostatok
bočného plechu, ktorý bol zakrytý maltou, ktorá odpadla. V tejto súvislosti žalovaný na podporu svojich

námietok uviedol aj to, ako mal žalobca svoje dielo realizovať tak, aby nedošlo k nim namietaným
vadám. Ďalej konkrétne skutkovo popísal správanie jedného zamestnanca žalobcu, ako aj to, akú
škodu mu tento zamestnanec spôsobil. Následne žalovaný konkrétne popísal osobnú komunikáciu
s konateľom žalobcu, ktorý žalovaným vytknuté vady odmietol, pričom ich považoval len za vady
estetického charakteru. Na záver žalovaný hodnotil, že takto by seriózny podnikateľ nepostupoval a

všetkým ostatným odporúčal, aby sa žalobcovi vyhli, pričom žalobcu označil za „podvodnícku firmu“.

15. Vzhľadom na uvedené bolo možné konštatovať, že recenzia žalovaného obsahovala viaceré
skutkové tvrdenia, ktoré sa týkali vád žalobcom dodaného diela, správania zamestnanca žalobcu,
ako aj reakcie konateľa žalobcu na žalovaným vytknuté vady, pričom tieto tvrdenia boli dostatočne

konkrétne. V súvislosti s nimi však žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil
žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by bolo možné čo i len z časti usúdiť, že žalovaným vyslovené
skutkové tvrdenia v predmetnej recenzii sú nesprávne, nepravdivé alebo zavádzajúce. Inak povedané,
žalobca neprodukoval také dôkazné prostriedky a v konečnom dôsledku ani skutkové tvrdenia, na
základe ktorých by súd mohol konštatovať (aspoň v rovine osvedčenia), že žalovaným vyslovené

skutkovétvrdenianemajúreálnyzáklad,tedažepredmetnourecenziou(včastitýchtoskutkovýchtvrdení
žalovaného) dochádza k šíreniu nepravdivých informácií o žalobcovi.

16. Za najproblematickejšiu časť predmetnej recenzie súd považoval samotný záver recenzie, v
ktorom žalovaný označil žalobcu za podvodnícku firmu. Sám osebe a bez kontextu predchádzajúcich

skutkových tvrdení žalovaného vyjadrených v predmetnej recenzii, by použitý výraz mohol byť
považovaný za neprípustný, avšak kontext samotnej recenzie a použitý výraz “podvodnícka firma”
nebolo možné od seba oddeliť a bolo ich potrebné dať do vzájomnej súvislosti. Žalovaný
ako autor predmetnej recenzie konkrétne vysvetlil, prečo žalobcu takto nazval, pričom opísal
konkrétne znaky konania žalobcu, ktoré u neho mohli oprávnene vzbudzovať dojem o nepoctivosti

(zakamuflovanie chýbajúceho bočného plechu, bagatelizovanie vád) alebo nekompetentnosti žalobcu
(opitý zamestnanec, použitie nevhodných skrutiek) pri vyhotovení diela. Za daných okolností bol
súd preto toho názoru, že hodnotiaci úsudok žalovaného vyjadrený v závere recenzie spočívajúci v
označení žalobcu ako “podvodníckej firmy” mal dostatočný skutkový základ, ktorý navyše žalobca vo
svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani konkrétnymi skutkovými tvrdeniami a ani

dôkaznými prostriedkami nevyvrátil. Za predpokladu, že má hodnotiaci úsudok dostatočný skutkový
základ, je chránený slobodou prejavu, aj keď je expresívny. Označenie “podvodnícka firma” vyslovené
spotrebiteľom v kontexte nekvalitne dodaného diela treba chápať skôr ako hovorové vyjadrenie
nespokojnosti spotrebiteľa, a nie ako obvinenie z trestného činu podvodu.

17. Vzhľadom na to, že predmetná recenzia žalovaného ako nespokojného spotrebiteľa obsahovala
konkrétne, detailné a žalobcom nevyvrátené skutkové tvrdenia o vadách žalobcom vykonaného diela,
označenie „podvodnícka firma“, hoci išlo o ostrú kritiku, nemohol súd považovať za exces, ktorý by
žalobcu oprávňoval na poskytnutie ním požadovanej súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia.
Na základe uvedeného súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v

celom rozsahu zamietol.

18. Súd musel záverom dodať, že vyhovenie žalobcom požadovanému návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, bez riadneho dokazovania pravdivosti skutkových tvrdení (t.j. riadnevykonanéhotestuproporcionality,kuktorémumožnodospieťjedinevkonaníožalobe),bypredstavovalo
neprimeraný zásah do slobody prejavu žalovaného (t.j. do vecnej kritiky spotrebiteľa). Žalobca v tejto
súvislosti však aj naďalej disponuje právom podať žalobu vo veci samej a domáhať sa ním požadovanej

ochrany práve touto formou.

19. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní, avšak z
dôvodu, že žalovanému ako úspešnej strane sporu žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na
náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote
15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.