Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1323200180
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1323200180.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátuJUDr.NoryVladovejaJUDr.VieryMalinowskejvprávnejvecižalobcu:GeneraliČeskápojišťovna
a.s., Spálená 75/16, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 452 72 956, konajúca prostredníctvom
Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, Bratislava -
mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený: AK Balara, s. r. o., Kalinčiakova 14083/33A,
831 04 Bratislava, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: BEVORI International spol. s r.o., Staviteľská 7,
831 04 Bratislava, IČO: 35 714 581, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o.,
Záhradnícka 4836/51, 821 08 Bratislava, IČO: 47 234 318, za účasti intervenienta na strane žalovaného:

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00
585 441, v konaní o zaplatenie 1.533,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava III č. k. 25Cb/6/2023 - 158 zo dňa 10.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 25Cb/6/2023 - 158 zo dňa
10.10.2024 v prvom výroku, ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol a druhom výroku, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.533,28 Eur so 7,5% úrokom z omeškania ročne
od 12.1.2023 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 25Cb/6/2023 - 158 zo dňa 10.10.2024 v treťom výroku
m e n í tak, že p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozsudkom č. k. 25Cb/6/2023 - 158 zo dňa 10.10.2024 v prvom výroku

návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, v druhom výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1.533,28 Eur spolu s 7,5% úrokom z omeškania ročne od 12.1.2023 do
zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a v treťom výroku priznal žalobcovi právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu 1.533,28 Eur s príslušenstvom
titulom náhrady škody do výšky poskytnutého poistného plnenia. Žalobu odôvodnil tým, že ako poistiteľ
mal uzatvorenú Poistnú zmluvu č. 2405577306 so spoločnosťou ARMAT SLOVAKIA s.r.o., IČO: 36

537 586 ako poistníkom, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla zn. FIAT
Ducato so začiatkom poistenia od 1.6.2017. Dňa 23.12.2021 došlo na parkovisku na ul. Staviteľská
v Bratislave ku škodovej udalosti, kedy pracovník žalovaného ako vodič vysokozdvižného vozíka
(ďalej len „VZV“) zachytil vidlicou bočné dvere predmetu poistenia, čím ho poškodil. Poškodený sináhradu škody uplatnil z havarijného poistenia u žalobcu, ktorý mu po ukončení šetrenia poistnej
udalosti dňa 25.1.2022 vyplatil sumu 1.533,28 Eur. Vyplatením poistného plnenia prešlo na neho v
zmysle § 813 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) právo na náhradu

škody, ktoré mal poistený voči subjektu zodpovednému za škodu. Podľa žalobcu žalovaný porušil
prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ a tiež poukázal na § 420a OZ, ktoré vyjadruje tzv. objektívnu
zodpovednosť, kedy škodca zodpovedá bez ohľadu na to, či spôsobenie škody bolo zavinené alebo nie,
či pri spôsobení škody prevádzkovou činnosťou škodca porušil určitú právom uloženú povinnosť alebo
nie. Žalovaný poistné plnenie žalobcovi neposkytol s odôvodnením, že škodová udalosť bola spôsobená

prevádzkou motorového vozidla, preto sa obrátil na spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, u ktorej mal škodca uzatvorené povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Poisťovňa odmietla plniť s odôvodnením, že škoda bola spôsobená
pracovnou činnosťou VZV ako pracovného stroja. Poukázal na rozhodnutie R 77/2007, podľa ktorého
ak bola škoda spôsobená pracovným strojom pri činnosti, ktorej slúži a nie pri jeho preprave vlastnou
motorickou silou, nejde o škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a o

zodpovednosť prevádzkovateľa stroja podľa § 427 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu vydanému vo veci namietal, že KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. odmietla plnenie s odkazom na § 5 ods. 1 písm. g) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len

„zákon o PZP“), podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu spôsobenú činnosťou motorového
vozidla ako pracovného stroja s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Žalovaný zaslal oznámenie
škodovej udalosti aj Union poisťovni, a.s., s ktorou mal uzatvorenú Poistnú zmluvu č. 1136493, ktorej
predmetom bolo poistenie všeobecnej zodpovednosti za škodu a ktorá odmietla plniť s odôvodnením,
že opísaná škodová udalosť nie je poistnou zmluvou krytá, nakoľko VZV napĺňa definíciu motorového

vozidla, preto sa na neho vzťahuje PZP. Žalovaný má za to, že žalobca si má nárok uplatniť voči
spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako poisťovateľovi titulom PZP a namietal, že sa domáha
náhrady škody od neho skôr, než vyčerpal možnosti vymoženia nároku od poisťovateľa. V duplike ďalej
uviedol, že v prípade priameho nároku poškodeného voči poisťovateľovi je právne postavenie škodcu
a jeho poisťovateľa rovnocenné; poisťovateľ nezodpovedá za splnenie dlhu subsidiárne, ale primárne,

pričom škodca a zodpovednostný poisťovateľ majú uspokojiť identický záujem poškodeného spoločne.
Na podporu argumentácie poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Cdo/4765/2010. Podľa žalovaného
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP nemožno vykladať čisto formalisticky a je „vždy potrebné sa
zamyslieť (a neustále sa zamýšľať) nad dôsledkami a dopadmi akéhokoľvek výkladu (II. ÚS 309/2020-33
zo dňa 14.10.2021). Podaním zo dňa 24.8.2023 žalovaný navrhol prerušenie konania podľa § 164 CSP

z dôvodu, že dňa 23.8.2023 podal žalobu o zaplatenie 1.533,28 Eur voči spoločnosti KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. ako subjektu primárne povinnému zaplatiť nárok uplatnený v tomto konaní. Žalobca s
návrhomnaprerušeniekonanianesúhlasil,malzato,ženiejedanýdôvodnaprerušenieprebiehajúceho
konania, nakoľko podal predmetnú žalobu skôr a naviac zodpovednosť žalovaného vôbec nemusí
byť poistením krytá a rozsudok vydaný na základe žalovaným podanej žaloby voči KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. nemusí mať vplyv na výsledok prebiehajúceho konania.

3. Podaním zo dňa 22.4.2024 žalobca súdu prvej inštancie oznámil, že podľa § 86 zák. č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zaslal Oznámenie o spore a výzvu na vstup intervenienta do
konania na strane žalovaného spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00

585 441, ktorá oznámením zo dňa 21.5.2024 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného.
Intervenient vstup do konania odôvodnil tým, že so žalovaným mal v čase škodovej udalosti uzatvorenú
poistnú zmluvu č. 6566927398, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorových vozidiel. Škodová udalosť bola žalovaným u intervenienta nahlásená, bolo jej
pridelené číslo 9531661861 a po jej posúdení neposkytol plnenie z dôvodu uplatnenia výluky v zmysle

§ 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP, podľa ktorého ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ
nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pracovnou činnosťou
motorového vozidla ako pracovného stroja, s výnimkou škôd zapríčinených jeho jazdou. Pre prípad,
ak by počas konania vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k tomu, že by mal plniť z
poistnej zmluvy č. 6566927398, má právny záujem vstúpiť do konania v pozícii intervenienta na strane

žalovaného.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dôkazmi, ktoré uviedol v ods. 10 - 23 odôvodnenia a právne
vec posúdil podľa § 813 ods. 1 OZ, § 15 ods. 1 zákona o PZP, § 420 ods. 1, § 420a ods. 1, § 427 ods.1 a § 428 OZ. Z vykonaného dokazovania a nesporných vyjadrení strán sporu a intervenienta mal za
preukázané,žedňa23.12.2021prišlonaparkoviskunauliciStaviteľskávBratislavekuškodovejudalosti
týmspôsobom,žepracovníkžalovaného-vodičVZVzn.Jungheinrich,č.W.priprevozepaletystovarom

nedopatrením prevalil bočné dvere na vozidle Fiat Ducato, ktorého držiteľom bola spoločnosť Armat
Slovakia s.r.o., poistená u žalobcu. Poškodené vozidlo bolo zaparkované pred skladom, kde vozidlá
bežne stoja, keď čakajú v poradí na vykládku alebo nakládku tovaru. Z dotazníku pre poškodeného
vyplýva priznanie vodiča VZV ako vinníka. Cena opravy poškodeného vozidla vyúčtovaná opravcom
faktúrou č. 2260011 predstavovala sumu 1.698,28 Eur bez DPH (2.037,94 Eur s DPH). Žalobca po

ukončení likvidácie poistnej udalosti vyplatil na účet poškodeného, resp. servisu dňa 25.1.2022 sumu
1.533,28 Eur, čo zodpovedá nákladom na opravu vozidla bez DPH po odpočítaní spoluúčasti vo výške
165,- Eur. Výplatou poistného plnenia prešlo na žalobcu v súlade s § 813 ods. 1 OZ právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou do výšky poskytnutého plnenia. Výška nároku sporná nebola. Z
listinných dôkazov mal súd prvej inštancie tiež za preukázané, že žalobca sa obrátil na intervenienta ako
poisťovňu, s ktorou má škodca uzatvorenú zmluvu o PZP, ktorá odmietla plnenie s poukazom na výluku

z poistenia podľa § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Rovnako poisťovňa UNION, a. s., s ktorou mal
žalovaný uzatvorené havarijné poistenie, odmietla žalobcovi poskytnúť plnenie s odôvodnením, že VZV
napĺňa zákonnú definíciu motorového vozidla v zmysle § 2 písm. a) zákona o PZP, preto škodová udalosť
nie je poistnou zmluvou č. 36493 krytá. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na
odmietavé stanoviská oboch poisťovní si žalobca uplatnil právo na náhradu škody priamo voči škodcovi,

takéto oprávnenie mu vyplýva z § 813 ods. 1 OZ, pričom zákon neustanovuje poradie, v akom má
poisťovateľ postupovať pri uplatnení nároku a ponecháva výlučne na jeho vôli, voči komu si ho uplatní.
Neexistuje žiaden zákonný dôvod, aby bolo riziko neúspechu v konaní prenesené na poisťovateľa za
situácie, kedy tak KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., u ktorej mal žalovaný v čase vzniku škody uzatvorené
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj poisťovňa Union,

u ktorej mal žalovaný uzatvorené poistenie zodpovednosti odmietli plniť s odôvodnením, že uvedená
škodová udalosť nie je uzatvorenými poistnými zmluvami so žalovaným krytá.

5. K procesnej obrane žalovaného, že žalobca si má uplatniť svoj nárok na náhradu škody formou žaloby
podanej voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., s ktorou má žalovaný uzatvorenú zmluvu o PZP, keďže

podľa skutkových okolností vzniku škodovej udalosti táto spadá pod povinné zmluvné poistenie, súd
prvej inštancie poukázal na znenie § 15 ods. 1 zákona o PZP a uviedol, že aj v prípade, ak by aj bolo
preukázané, že povinnosť na plnenie má poisťovňa, u ktorej má žalovaný uzatvorené PZP, citované
ustanovenie dáva poškodenému právo rozhodnúť sa, či právo na náhradu škody uplatní škodcovi alebo
voči jeho poisťovateľovi. Poškodený je oprávnený, ale nie je povinný uplatniť nárok voči poisťovateľovi.

Ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP nebráni poškodenému uplatniť si právo aj priamo voči škodcovi.
Postup žalobcu, ktorý zvolil, nemožno posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi alebo poctivým
obchodným stykom, keďže nemožno od neho spravodlivo očakávať, že bude znášať riziko neúspechu
v konaní vedenom voči poisťovni škodcu. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný zodpovedá za
spôsobenú škodu či už podľa § 420 ods. 1 OZ alebo podľa § 420a ods. 1 OZ (činnosť pracovného stroja)

alebo podľa § 427 ods. 1 a § 428 OZ (prevádzka motorového vozidla), keďže vinníkom škodovej udalosti
bol jeho zamestnanec. Otázka, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu podľa § 420, resp. § 420a
OZ a na poistné plnenie je povinná UNION poisťovňa, a.s., alebo je daná jeho zodpovednosť podľa §
427 až § 428 OZ a na poistné plnenie je povinná KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. je právne irelevantná
pre daný spor. Podľa súdu prvej inštancie je rozhodujúca skutočnosť, že žalobca poškodenému poskytol

poistné plnenie, v dôsledku čoho podľa § 813 ods. 1 OZ prešlo na neho právo na náhradu škody a bolo
výlučne na jeho rozhodnutí, či si toto právo uplatní priamo voči škodcovi alebo voči jeho poisťovateľovi.
Žalobe preto v časti istiny vyhovel. O príslušenstve rozhodol v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení
s nariadením vlády SR č. 141/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.,
pričom pri výške úroku z omeškania vychádzal z úrokovej sadzby ECB v rozhodujúcom období 2,50%

ročne navýšenej podľa § 3 nariadenia vlády SR o 5%. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP podľa pomeru úspechu strán vo veci.

6. Zamietnutie návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného pred
Mestským súdom Bratislava IV vedeného o žalobe žalovaného o zaplatenie sumy 1.533,28 Eur voči

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu, ktorý je primárne povinný zaplatiť nárok uplatnený v tomto
konaní,súdprvejinštancieposúdilpodľa§164CSPaodôvodniltým,žeaniprípadnékladnérozhodnutie
MestskéhosúduBratislavaIVnemôžemaťvplyvnaprebiehajúcekonanie,ideodvesamostatnékonanias rozdielnymi stranami sporu. Ak by aj bola KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. právoplatne zaviazaná plniť
svojmu poistencovi, t.j. žalovanému, nemalo by to žiadny vplyv na výsledok tohto konania.

7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, má za
to, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; podľa 365 ods. 1 písm. d)
CSP, podľa žalovaného má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci a podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, namieta, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Odvolacím návrhom sa domáha zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný odôvodňuje
nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaný považuje za
nepreskúmateľné, nedostatočné, nepresvedčivé a odnímajúce právo účastníka konania na riadne a

vyčerpávajúce odôvodnenie, keď súd prvej inštancie iba stroho konštatoval svoje závery, zreprodukoval
vyjadrenia sporových strán a následne citoval paragrafové znenie niektorých ustanovení CSP. Na
podporu odvolacej argumentácie žalovaný odkazuje na rozhodovaciu prax súdov, a to uznesenia NS
SR sp. zn. 8Sžo 252/2010 zo dňa 8.12.2011, sp. zn. 7So 118/2011 zo dňa 27.9.2012 publikované pod
č. R 95/2013, nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 311/07 zo dňa 24.4.2008. Žalovaný namieta, že napadnuté

rozhodnutie nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na jeho argumenty uvedené vo vyjadreniach
a na pojednávaniach a takéto rozhodnutie má za následok nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie, ktorý zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný pre tento
prípad uplatňuje aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP s poukazom na 2. stanovisko
občianskoprávneho kolégia NS SR zo dňa 3.12.2015, ktoré je aplikovateľné aj v tejto veci, v zmysle

ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP.

9. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne právne posúdenie
veci odôvodňuje nesprávnym posúdením pasívnej vecnej legitimácie, nesprávnym posúdením
zodpovedného poisťovateľa a prekážky konania z dôvodu predchádzajúceho návrhu na prerušenie

konania. Žalovaný ako zásadnú námietku uplatnil námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie,
pričom súhlasí so súdom prvej inštancie, že zákon dáva poškodenému na výber, či svoje právo na
náhradu škody uplatní škodcovi alebo jeho poisťovateľovi, avšak má za to, že súd prvej inštancie
nemal vykladať zákon doslovne, keď takáto aplikácia viedla k výsledkom, ktoré sú v jasnom rozpore
so základnými hodnotami (účel, kontext zákona, zásada dobrých mravov a spravodlivosti). Doslovný

výklad zákona tak vedie v tomto prípade k zjavnej nespravodlivosti, ak sa má uznať nárok žalobcu
voči žalovanému, ktorý si zabezpečil dve poistné zmluvy s cieľom pokryť akékoľvek riziká spojené s
vysokozdvižným vozíkom. Žalovaný poukazuje na ods. 30 odôvodnenia rozhodnutia, kde súd prvej
inštancie uviedol, že žalovaný jednoznačne zodpovedá za spôsobenú škodu, či už podľa § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka alebo podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka (činnosť pracovného

stroja) alebo podľa § 427 ods. 1 a § 428 Občianskeho zákonníka (prevádzka motorového vozidla),
keďže vinníkom, škodovej udalosti bol jeho zamestnanec. Namieta, že za normálnych okolností by
tomu tak bolo, ale keďže mal uzatvorené dve poistenia, ide o špecifický prípad, ktorý treba vyňať z
pôsobnosti týchto ustanovení, inak sa dôsledky priečia dobrým mravom. Žalovaný za zásadný argument
považuje, že žalobca síce podľa znenia zákona má na výber, koho žalovať, avšak v dôsledku príkrej

nespravodlivosti voči žalovanému je na mieste uplatniť teleologickú redukciu, teda konkrétnu situáciu
vyňať spod pôsobenia doslovného znenia právnej normy. Zdôrazňuje, že sa poistením snažil zabezpečiť
adekvátne odškodnenie pre každého potencionálneho poškodeného a namiesto toho čelí nárokom na
náhradu škody sám, čoho dôsledkom je zjavná nespravodlivosť.

10. Žalovaný ďalej namieta, že žalobca porušil zásadu subsidiarity a mal sa domáhať sa náhrady
škody od poisťovateľa, pokiaľ sú splnené podmienky pre plnenie z povinného zmluvného poistenia.
Podľa žalovaného vyčerpanie právnych možností voči poisťovateľovi je nevyhnutným predpokladom
pre uplatnenie nárokov voči škodcovi. Nároky voči žalovanému mali byť žalobcom uplatnené v zmysle
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení primárne voči poisťovateľovi,

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Poukazuje na to, že v priebehu konania vyšlo najavo, že sa žalobca
obrátil na Union poisťovňu a.s. z titulu všeobecnej zodpovednosti a aj na KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Napriek tomu, že obe poisťovne odmietli plniť, žalobca mal vyčerpať všetky právne možnostivočiKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.aažnáslednepristúpiťkpodaniužalobyvočižalovanému.Žalovaný
pripomína,žesamotnýzákonodarcapovažujepoisťovateľazaprimárnysubjektplniacipovinnosťuhradiť
škodu. Na podporu odvolacej argumentácie primárne zodpovedného poisťovateľa uvádza, že vstup

intervenienta do konania bezpečne preukazuje, že ide o subjekt povinný nahradiť škodu za žalovaného
a niet iného záujmu, ktorý by mohol mať, keďže intervenient má len jeden zákonný dôvod na vstup
do konania - právny záujem na výsledku konania. Žalovaný pri otázke skutočne zodpovedného
poisťovateľa odkazuje na interpretáciu čl. 3 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/
ES zo 16.9.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a

o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, a to v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo
veci C -162/13 Vnuk zo dňa 4.9.2014 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-648/17 G.G.F.U. zo
dňa 15.11.2018. Z rozhodnutí žalovaný poukazuje na nevyhnutnosť jednotnej interpretácie prevádzky
vozidiel, kde Súdny dvor vytvoril všeobecné výkladové pravidlo, v zmysle ktorého sa v konkrétnych
okolnostiachhodnotí,čiišloopoužitievozidlavsúladesjehoobvykloufunkciouatotovýkladovépravidlo
podľa žalovaného je možné aplikovať aj na vysokozdvižný vozík. Podľa čl. 1 smernice EP pojmom

„vozidlo“ sa rozumie akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine, čo jednoznačne zahŕňa
aj vozidlá používané na pracovné účely, ako stroje a traktory. Vozidlo žalovaného (vysokozdvižný vozík)
plne zodpovedá tejto definícii. Žalovaný tiež poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2Cob/153/2019 zo dňa 22.9.2020. Žalovaný sa nestotožňuje s postupom žalobcu, ktorý uviedol, že
mal možnosť žalovať obe poisťovne, no z dôvodu opatrnosti si vybral vinníka, aby mu event. nevznikli

trovy. Ak žalobca s istotou nevedel, ktorá poisťovňa je pasívne legitimovaná, mohol žalovať oboch
poisťovateľov, z ktorých je jeden povinný určite a žiadať súd s poukazom na § 257 CSP o nepriznanie
trov tomu poisťovateľovi, ktorý povinný nie je.

11. Žalovaný ďalej namieta, že navrhol dňa 20.6.2024 prerušenie konania z dôvodu, že podal

samostatnú žalobu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. o zaplatenie sporného nároku, pričom je
zrejmé, že výsledok tohto konania môže mať priamy vplyv na prebiehajúci spor v podobe uspokojenia
nároku žalobcu. Podľa žalovaného existuje prekážka konania z dôvodu predchádzajúceho návrhu na
prerušenie konania a súd prvej inštancie návrh zamietol, aj keď žalovaný podal samostatnú žalobu voči
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu povinnému plniť žalobcovi.

12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Podľa žalobcu odvolanie žalovaného nemá náležitosti podľa § 363 CSP, nakoľko žalovaný neuvádza,
v akom rozsahu napáda rozsudok odvolaním a z obsahu odvolania nevyplýva, že by žalovaný napádal

výrok o náhrade trov konania a v zákonnej lehote na podanie odvolania neuviedol vo vzťahu k danému
výroku žiadne odvolacie dôvody, ktorými by mal byť odvolací súd viazaný podľa § 380 ods. 1 CSP.
K namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný neuvádza v odvolaní argumenty, na ktoré mu
údajne súd prvej inštancie nedal odpoveď v odôvodnení, nepreskúmateľnosťou preto trpí odvolanie
žalovaného, nie napadnutý rozsudok. Odvolanie žalovaného tiež neobsahuje, v čom má spočívať

odvolací dôvod podľa § 365 odsek 1 písm. d) CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol zákonným spôsobom,
keď poukázal na právo žalobcu podľa § 813 ods. 1 OZ a tiež na to, že zákon nestanovuje poradie, v
akom má žalobca postupovať pri uplatnení náhrady škody, ponecháva výlučne na ňom, voči komu a

v akom poradí právo uplatní. Argumentácia žalovaného, že ním uzatvorené poistné zmluvy spôsobujú
zánik možnosti výberu je snahou o prenesenie sporov, ktoré má žalovaný so svojimi poisťovňami na
žalobcu a žalobca nevidí dôvod, prečo by mal do nich vstupovať. Žalobca sa ani nemôže domáhať
práva na náhradu škody voči poisťovni Union, pretože podľa § 823 OZ nemá poškodený právo na
náhradu škody priamo voči poisťovni škodcu. V priebehu sporu žalobca vysvetlil a podporil judikatúrou

svoj právny názor, že k vzniku škody došlo prevádzkou vysokozdvižného vozíka ako pracovného stroja.
Za škodu preto zodpovedá žalovaný ako škodca, pričom je zrejme naplnené poistné riziko dohodnuté v
poistnej zmluve medzi žalovaným a poisťovňou Union. Z tohto dôvodu žalobca neuplatnil nárok žalobou
proti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. a žalobca je preto presvedčený, že poisťovňa ani nemá právny
záujem na výsledku tohto sporu. Poistenie zodpovednosti za škodu podľa § 822 a nasl. OZ nemôže

byť dôvodom spôsobujúcim zánik práva poškodeného uplatniť právo na náhradu škody voči škodcovi,
pretože nemá priamy nárok voči poisťovni škodcu. V prípade zodpovednosti podľa zákona o PZP taktiež
nemôže byť dôvodom spôsobujúcim zánik práva poškodeného uplatniť nárok na náhradu škody vočiškodcovi, pretože § 15 ods. 1 zákona o PZP hovorí výslovne o oprávnení, nie o povinnosti poškodeného
uplatniť priamy nárok voči poisťovni škodcu.

13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril aj intervenient na strane žalovaného. Je toho názoru, že
podané odvolanie tak, ako je koncipované, nie je v zmysle § 358 CSP prípustné, keďže smeruje len
proti odôvodneniu rozhodnutia. Intervenient nesúhlasí so žalovaným, že by napadnutý rozsudok nebol
preskúmateľný a nedostatočne odôvodnený. Podstata sporu spočívala v jednoduchej náhrade škody
medzi žalobcom a havarijnou poisťovňou poškodeného, zodpovednostný vzťah medzi poškodeným a

škodcom nebol stranami rozporovaný, rovnako ako výška uplatneného nároku. Predmet sporu sa v
dôsledku argumentácie žalovaného orientoval na to, či žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný
z dôvodu, že žalovaný má uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, preto mal žalobca žalovať intervenienta. Súd prvej inštancie sa s argumentáciou
žalovaného dostatočne vysporiadal v bodoch 26 - 30 odôvodnenia. Je toho právneho názoru, že
bez ohľadu na skutočnosť, koľko poistení má žalovaný ako škodca uzatvorených, tieto poistenia ho

nezbavujú zodpovednosti za vzniknutú škodu a jeho pasívna vecná legitimácia v spore o náhradu škody
bude vždy daná. Uzatvorenie poistenia nie je ani liberačným ani exkulpačným dôvodom na zbavenie
zodpovednosti. Uvádza, že vstúpil do konania na základe podnetu žalovaného o vedení súdneho sporu,
mal ambíciu byť v konaní nápomocný žalovanému ako svojmu klientovi. Argumentáciou žalovaného
však predmet sporu skĺzol do posudzovania, kto mal byť po správnosti žalovaný, preto aj vyjadrenia

intervenienta prešli do roviny objasňovania, že škody spôsobené vysokozdvižnými vozíkmi pri svojej
činnosti, ku ktorej sú určené (t.j. manipulácia s nákladom) nie sú povinným zmluvným poistením
kryté z dôvodu, že tieto vozíky pri tejto činnosti nie sú posudzované ako motorové vozidlá, ale ako
pracovné stroje. Uvedené vyplýva z dojednania poistenia a k nemu viažucim sa poistným podmienkam a
predmetná výluka je priamo zadefinovaná v § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP. Intervenient poukazuje na

čl. 5 ods. 1 písm. d) Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosť za škodu VPPZ/0902
poisťovne UNION, kde je výslovne uvedené, že poistenie sa nevzťahuje na zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Intervenient nespochybňuje, že VZV v čase keď nie je
naložený a nie je využívaný na pracovnú činnosť a pohybuje sa po areáli firmy nenaložený, sa posudzuje
ako motorové vozidlo a škody spôsobené touto jazdou by boli hradené z PZP. Pri škodách spôsobených

pracovnou činnosťou sa nejedná o motorové vozidlo a malo by nastúpiť krytie z poistenia všeobecnej
zodpovednosti za škodu. Intervenient ďalej uviedol, že sa súd prvej inštancie v ods. 43 - 46 odôvodnenia
správne vysporiadal s návrhom žalovaného na prerušenie konania, správne uviedol, že výsledok
prebiehajúceho sporu medzi žalovaným a intervenientom, kde ešte žaloba ani nebola intervenientovi
dosiaľdoručená,nemážiadenvplyvnapriebehavýsledoktohtokonania.Zodpovednosťžalovanéhoako

taká je stále daná, ustálilo by sa len, či náhradu škody má z uzatvoreného poistenia uhradiť intervenient.
Intervenient preto navrhuje, aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

14. Žalovaný doručil odvolaciu repliku k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu. Žalovaný k tvrdeniam

žalobcu k otázke škody prevádzkou VZV namieta, že žalobca vychádza výhradne zo znenia textu
zákona a jeho gramatického výkladu, pričom mal podľa žalovaného použiť eurokonformný výklad,
čím dospel k neprávnemu posúdeniu. Žalovaný opätovne poukazuje na cieľ európskej smernice a
eurokonformný výklad pojmu „vozidlo“ a „používanie vozidla“ a judikatúru Súdneho dvora EU výkladu
týchto pojmov, argumentačne zhodne s obsahom podaného odvolania. Pojmom „vozidlo“ sa rozumie

akékoľvek motorové vozidlo určené na pohyb po pevnine, čo jednoznačne zahŕňa aj vozidlá používané
na pracovné účely, ako stroje a traktory, ktoré sa môžu pohybovať v rôznych prostrediach. Pojem
prevádzka motorového vozidla podľa Súdneho dvora EÚ má byť interpretovaný v širšom kontexte a je
irelevantné,čijevozidlonaloženétovaromalebonie.Tvrdenieintervenienta,žeškodanespadápodPZP
len preto, že VZV nebol v tom momente naložený tovarom, nenachádza racionálnu oporu. Opätovne

poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/153/2019 a uznesenia NS SR sp. zn.
5Cdo/196/2022. K argumentu žalobcu, že mal na výber, koho chce žalovať, žalovaný uvádza, že podľa
znenia zákona síce má na výber, avšak v dôsledku príkrej nespravodlivosti vo vzťahu k žalovanému
je na mieste uplatniť teleologickú redukciu, teda konkrétnu situáciu vyňať spod pôsobenia doslovného
znenia právnej normy a tento argument žalovaný považuje za zásadný. Žalovaný sa nestotožňuje

ani s vyjadrením žalobcu, že odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP. Žalovaný dostatočne a
vyčerpávajúco odôvodnil svoje odvolanie vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozhodnutia a nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci.15. Žalovaný doručil odvolaciu repliku aj k vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného k jeho
odvolaniu. Odvolací súd po preštudovaní tohto podania konštatuje obsahovú zhodu s odvolacou
replikou k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, preto argumentáciu žalovaného nebude duplikovať, nakoľko

je obsiahnutá v ods. 14 odôvodnenia tohto odvolacieho rozhodnutia.

16. K vyjadreniu intervenienta na strane žalovaného a vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v
spoločnom podaní zo dňa 23.2.2025. Žalobca vyjadrenie intervenienta na strane žalovaného považuje
za výstižnú analýzu tohto sporu a odvolania žalovaného a stotožňuje sa s jeho obsahom. Podľa

žalobcu sa jedná o spor o náhradu škody, pričom nie je sporný žiadny z predpokladov priznania
nároku. Žalovaný odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k potrebe teleologického
výkladu, inak jeho vyjadrenie len opakuje a sumarizuje argumenty uvedené v odvolaní. Vyjadrenie
žalovaného neodstránilo procesné nedostatky odvolania (neuvedenie rozsahu napadnutia rozsudku,
absencia dôvodov vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, absencia argumentov, na ktoré údajne
neodpovedal súd prvej inštancie). Argumentácia žalovaného, že z dôvodu jeho poistenia zodpovednosti

zo škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nie je pasívne vecne legitimovaný v spore o
náhradu škody, je neudržateľná. Tvrdenie žalovaného, že žalobca má žalovať poisťovňu, u ktorej je
poistený pre prípad zodpovednosti za škodu podľa § 822 a nasl. OZ, napriek výslovnej nemožnosti
uplatnenia takého nároku (§ 823 OZ) a žiadať potom v prípade neúspechu nepriznanie náhrady trov
konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, považuje žalobca za pokus dospieť teleologickým

výkladom k výkladu právnych noriem v protiklade s ich znením.

17. Intervenient na strane žalovaného sa podaním zo dňa 18.02.2025 vyjadril k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 17.01.2025 (išlo o vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu, pozn. odvolacieho
súdu), pričom s argumentáciou žalovaného sa nestotožňuje. Žalobca žalobu smeroval priamo proti

žalovanému ako škodcovi a vinníkovi nehody. Ako sám žalobca uviedol, ak by prijal právny záver,
že škoda na vozidle, ktorá bola spôsobená VZV v čase, keď bol využívaný ako pracovný stroj, bola
krytá povinným zmluvným poistením, zažaloval by aj intervenienta ako PZP poisťovňu škodcu, a to v
pozícii žalovaného v 2. rade. Keďže k takémuto presvedčeniu žalobca nedospel, intervenienta priamo
nezažaloval. Žalobca nemohol, ako sa nesprávne domnieva žalovaný, žalovať Union poisťovňu, a.s.,

kde má žalovaný uzatvorenú všeobecnú zodpovednosť za škody spôsobené tretím osobám, lebo mu
toto oprávnenie nevyplýva ani zo zákona (ako je to pri PZP), ani zo zmluvného, resp. poistného vzťahu.
K rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.9.2020 spis. zn. 2Cob/153/2019 je intervenient toho
názoru, že je aplikovateľný skôr pre potreby intervenienta ako žalovaného. Skutočnosti, za akých ku
škode došlo, neboli sporovými stranami rozporované, jednoznačne z nich vyplývalo, že ku škode došlo

vysokozdvižným vozíkom pri nakládke tovaru, t.j. vtedy, keď bol vysokozdvižný vozík využívaný ako
pracovný stroj. Súd prvej inštancie posúdil danú vec správne, pričom správne aplikoval príslušné právne
normy, vzťahujúce sa na prejednávaný prípad. Intervenient je toho názoru, že žalovaný sa snaží navodiť
dojem, že znenie § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP nie je jednoznačné, umožňuje viacero interpretácií,
čo môže viesť k rozdielnemu výkladu, avšak znenie ustanovenia je v praxi jednoznačne interpretované

tak, ako to zákonodarca zamýšľal.

18. Intervenient na strane žalovaného sa podaním zo dňa 26.02.2025 vyjadril aj k vyjadreniu žalovaného
zo dňa 28.01.2025 (išlo o vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu intervenienta k odvolaniu, pozn.
odvolacieho súdu). Zopakoval, že je právneho názoru, že VZV primárne neslúži ako vozidlo, ale ako

pracovný stroj. Taktiež je toho právneho názoru, že znenie § 5 ods. 1 písm. g) zákona o PZP nie je
diskutabilné, ani novela predmetného zákona účinná od 1.8.2024 nijako nezmenila textáciu daného
ustanovenia. Intervenient sa domnieva, že textácia daného ustanovenia je zrejmá, nepripúšťa viac
interpretácií, ako sa to snaží navodiť žalovaný a nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013,
na ktorý poukazuje žalovaný, sa venoval úplne inej problematike (podanie prihlášky do konkurzu, jej

popretie, zaujatosť zákonného sudcu a pod.).

19. Žalobca doručil v odvolacom konaní ďalšie podanie zo dňa 10.3.2025. Odvolací súd konštatuje, že
podanie žalobcu neobsahuje ďalšiu argumentáciu, ktorá nebola obsiahnutá v jeho predchádzajúcich
podaniach, na ktoré v texte výslovne odkazuje. Podanie žalobcu nebolo ďalej doručované, nakoľko

doručovanie vyjadrení protistrane má totiž význam vtedy, ak obsahuje relevantné nové argumenty,
skutočnosti alebo dôkazy, na ktoré by mohol sťažovateľ zareagovať a bol by spôsobilý viac objasniť
skutkový stav alebo predostrieť súdu ďalšiu, inú alebo novú právnu argumentáciu (II. ÚS 327/2021). Súd
pritom nie je povinný donekonečna udržiavať stav konfrontácie medzi podaniami účastníkov konania,pretože je len na jeho posúdení, kde je rozumná hranica takúto konfrontáciu ukončiť (IV. ÚS 19/2012,
tiež aktuálne rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 577/2025).

20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

24.KrajskýsúdvBratislaveakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvzmysle§379a§380ods.1CSP
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania, pričom

termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na
webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením
dňa20.1.2026.Odvolacísúdviazanýskutkovýmstavomtak,akohozistilsúdprvejinštancie(§383CSP)
dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko
nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval

dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu
prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalovaného vyjadreniami strán a intervenienta na
stranežalovanéhovodvolacomkonanídospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilvpotrebnomrozsahu
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov

rozhodnutia vo vzťahu k prvému výroku, ktorým súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol
a tiež k druhému výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.533,28 Eur so
7,5% úrokom z omeškania ročne od 12.1.2023 do zaplatenia. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie v predmetnej časti a k odvolacím námietkam odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Odvolací súd pred meritórnym posúdením odvolania s poukazom na námietky žalobcu skúmal,
že odvolanie žalovaného náležitosti (nakoľko žalovaný neuvádza, v akom rozsahu napáda rozsudok
odvolaním a z obsahu odvolania nevyplýva, že by napádal výrok o náhrade trov konania) uvádza,
že odvolanie žalovaného spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, nakoľko je z neho zrejmé, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Nie je vadou odvolania,
ak odvolateľ podáva odvolanie voči celému rozhodnutiu (t. j. v rozsahu všetkých výrokov), ak súčasne
neuvedie taxatívne všetky výroky napadnutého rozhodnutia, ak vytýkané nesprávnosti sú obsahom
odôvodnenia odvolania. Opačný výklad by bol podľa názoru odvolacieho súdu prílišným formalizmom.
V prípade výroku o trovách konania ide o rozhodnutie o súvisiacom nároku závislom na výroku v merite,

o ktorom je súd povinný rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ex offo (§ 262 ods. 1 CSP),
a to aj bez osobitného návrhu.

26. Odvolací súd následne v prvom rade posudzoval žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP, t.j. existenciu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým

mal znemožniť žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces a súčasne podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, existenciu tzv.
inej vady, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oba uplatnené odvolacie dôvody
žalovaný odôvodňuje nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia, keď jeho odôvodnenie považuje
za nedostatočné, nepresvedčivé a odnímajúce právo účastníka konania na riadne a vyčerpávajúce

odôvodnenie. Vytýkané vady rozhodnutia majú spočívať v tom, že napadnuté rozhodnutie nedáva
zrozumiteľným spôsobom odpoveď na jeho argumenty uvedené vo vyjadreniach a na pojednávaniach.27. Odvolací súd naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) ani písm.
d) CSP nevzhliadol. Ústavný súd SR podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
vyslovil, že súčasťou základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods.

1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne,
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Odvolaciemu súdu však
z odvolania nie je zrejmé, na ktoré konkrétne argumenty žalovaného uvedené vo vyjadreniach a na
pojednávaniach, nedáva napadnuté rozhodnutie zrozumiteľným spôsobom odpoveď. Žalovaný okrem

takto formulovaného všeobecného tvrdenia neuvádza konkrétnu ním nastolenú skutkovú alebo právnu
otázku, ktorá by bola pre rozhodnutie zásadná a na ktorú by súd prvej inštancie nedal odpoveď. To, že sa
odvolateľ nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu rozhodnutia.
Polemika s rozhodnutím súdu alebo spochybňovanie správnosti rozhodnutia súdu, či nesúhlas s
právnym záverom súdu prvej inštancie sami o sebe nevedú k záveru o vade napadnutého rozhodnutia z
hľadiska jeho preskúmateľnosti. Vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia však predstavuje krajnú výnimku

a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie
súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti
pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade
tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Súd

prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania, stanoviská
strán a intervenienta k veci, výsledky vykonaného dokazovania, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré zrozumiteľne vysvetlil v ods.
26 - 31 odôvodnenia. Napadnutý rozsudok nemožno považovať za nepreskúmateľný. Podľa názoru
odvolacieho súdu rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie reaguje na všetky podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania a v tejto súvislosti uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04)
a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

28. Odvolací súd neprisvedčil ani odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany

súdu prvej inštancie vo vzťahu k právnemu posúdeniu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného a
zodpovedného poisťovateľa spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. (z titulu povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla). Žalovaný v prípade
námietky nedostatku vecnej pasívnej legitimácie za zásadný považuje argument, že poškodený síce
podľa znenia zákona má na výber, či svoje právo na náhradu škody uplatní voči škodcovi alebo jeho

poisťovateľovi, avšak v dôsledku príkrej nespravodlivosti voči žalovanému je podľa neho na mieste
uplatniť teleologickú redukciu, teda konkrétnu situáciu vyňať spod pôsobenia doslovného znenia právnej
normy. Tento postup odôvodňuje tým, že zabezpečil dve poistné zmluvy s cieľom pokryť akékoľvek
riziká spojené s vysokozdvižným vozíkom a poistením sa snažil zabezpečiť adekvátne odškodnenie pre
každého potencionálneho poškodeného a namiesto toho čelí nárokom na náhradu škody sám, čoho

dôsledkom je zjavná nespravodlivosť.

29. Odvolací súd uvádza, že žalovaný zjavne nesprávne chápe účel tzv. teleologickej redukcie ako
nástroja výkladu contra legem, nakoľko túto výkladovú metódu nemožno na prejednávanú vec vôbec
použiť. Výklad právneho predpisu sa použije vtedy, ak je právna otázka riešená v texte predpisu, avšak

nie je zrejmé, aký je obsah a rozsah pojmov použitých zákonodarcom. Výklad slúži len na odstraňovanie
sémantických (jazykových) nejasností v znení predpisu a súd sa pri výklade práva pohybuje iba v
hraniciach textu predpisu, na rozdiel od metódy dotvárania práva, ktorá sa použije vtedy, keď určitá
právna otázka nie je upravená v texte právneho predpisu a slúži teda na vypĺňanie medzier v právnych
predpisoch). Pri úvahách o prípadnom použití tzv. teleologickej redukcie je najskôr potrebné sa zaoberať

tým, či vôbec existuje sémantická nejasnosť alebo medzera v znení § 15 ods. 1 zákona o PZP. Odvolací
súd priestor pre iný výklad právnych noriem, ako použil súd prvej inštancie, nenašiel. Ustanovenie §
15 ods. 1 zákona o PZP výslovne upravuje oprávnenie poškodeného (nie právnu povinnosť) uplatniť
svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi. Ako správne uviedol súdprvej inštancie, poškodený je oprávnený, ale nie je povinný uplatniť si svoj nárok voči poisťovateľovi;
ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o PZP nebráni poškodenému a dáva mu možnosť uplatniť si svoje právo
aj priamo voči škodcovi, ktorým je v prejednávanej veci žalovaný. Iný výklad nie je možné vyvodiť ani

z úmyslu zákonodarcu, nakoľko nevyplýva z dôvodovej správy k zákonu o PZP „ ktorá počíta s tým, že
poškodený bude mať generálne priamy nárok na náhradu škody proti zodpovednostnému poistiteľovi
(action direct). Táto úprava, ktorú poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, vychádza zo
štrasburgského dohovoru z r. 1959. Zvýšená ochrana poškodeného si vyžaduje, aby právo na náhradu
škody bolo garantované aj vtedy, ak poistený porušil poistnú zmluvu takým spôsobom, že by poistiteľ

vo vzťahu k nemu síce mohol odmietnuť plnenie z poistenia zodpovednosti, ale nemôže tak urobiť vo
vzťahu k poškodenému“. Žalovaný tak opomína, že účelom právnej normy (§ 15 ods. 1 zák. o PZP) je
zvýšená ochrana poškodeného, nie ochrana škodcu.

30. Postup žalobcu je súladný s právnou normou a nemožno ho posúdiť ako konanie v rozpore s
dobrými mravmi alebo poctivým obchodným stykom. Z rovnakého dôvodu potom nie je možné sa

stotožniť ani v právnym posúdením veci žalovaným, že samotný zákonodarca považuje poisťovateľa
za primárny subjekt plniaci povinnosť uhradiť škodu a že žalobca tak porušil zásadu subsidiarity,
ani s tým, že vyčerpanie právnych možností voči poisťovateľovi je nevyhnutným predpokladom pre
uplatnenie nárokov voči škodcovi. Výklad odvolateľa je v priamom rozpore so znením právnej normy.
Argument žalovaného, že ak žalobca s istotou nevedel, ktorá poisťovňa je pasívne legitimovaná

(Union poisťovňa a.s. z titulu všeobecnej zodpovednosti alebo KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. z titulu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla),
mohol zažalovať oboch poisťovateľov, z ktorých je jeden povinný určite, odvolací súd považuje v
kontexte úpravy oboch poistení za účelovú špekulatívne úvahu žalovaného, ktorá je vo vzťahu k jeho
zodpovednosti za spôsobenú škodu právne bez významu. V prípade PZP ustanovenie § 15 ods. 1

zákona o PZP nebráni poškodenému a dáva mu možnosť uplatniť si svoje právo aj priamo voči škodcovi
alebo poisťovateľovi a v prípade všeobecnej zodpovednosti z ustanovenia § 823 OZ vyplýva, že náhradu
platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné
predpisy neustanovujú inak.

31. Pokiaľ žalovaný vidí špecifickosť prípadu, ktorý treba vyňať z pôsobnosti citovaných ustanovení
zákonaoPZP,inaksaichdôsledkypriečiadobrýmmravomskutočnosť,žemaluzatvorenédvepoistenia,
odvolaciemu súdu nie je zrejmé, aké konkrétne dôsledky žalovaný ako rozporné s dobrými mravmi
namieta. Z kontextu odvolania je možné vyvodiť, že za takýto dôsledok žalovaný zrejme považuje svoju
povinnosť nahradiť spôsobenú škodu. Ani existencia povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla však nie je liberačným ani exculpačným dôvodom
pre zodpovednosť škodcu.

32. Odvolací súd k ostatným odvolacím argumentom žalovaného týkajúcich sa interpretácie prevádzky
vozidiel a pojmu „vozidlo“ uvádza, že tieto sú bez relevancie k prejednávanej veci a stotožňuje sa s

právnym názorom vysloveným súdom prvej inštancie v ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
že žalovaný jednoznačne zodpovedá za spôsobenú škodu, či už podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka alebo podľa § 420a ods. 1 Občianskeho zákonníka (činnosť pracovného stroja) alebo podľa
§ 427 ods. 1 a 428 Občianskeho zákonníka (prevádzka motorového vozidla), keďže vinníkom, škodovej
udalosti bol jeho zamestnanec. Rozhodujúca je tá skutočnosť, že žalobca poškodenému poskytol

poistné plnenie, v dôsledku čoho podľa § 813 ods. 1 OZ prešlo na neho právo na náhradu škody a
patrí mu nepochybne právo uplatniť si toto právo priamo voči škodcovi, bez povinnosť skúmať zmluvné
vzťahy škodcu s akoukoľvek poisťovňou.

33. Odvolací súd nesprávne právne posúdenie veci nevzhliadol ani vo vzťahu k zamietnutiu návrhu

žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného o jeho žalobe voči KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. o zaplatenie sporného nároku. Žalovaný tvrdí, že existuje prekážka konania z dôvodu
predchádzajúceho návrhu na prerušenie konania a súd prvej inštancie jeho návrh zamietol, aj keď
podal samostatnú žalobu voči KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. ako subjektu povinnému plniť žalobcovi.
Predmetom odvolacieho prieskumu je teda preskúmanie vecnej správnosti prvého výroku napadnutého

rozhodnutia o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania na základe § 164 CSP.

34. Odvolací súd v prvom rade nesúhlasí so žalovaným, že návrh na prerušenie konania podľa § 164
CSP tvorí prekážku konania. V prípade prerušenia konania sú prekážkou konania výlučne okolnostitaxatívne uvedené v § 162 písm. a) až c) CSP, v prípade ktorých je súd povinný konanie prerušiť, a to ak
rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť; ak súd pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade

podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania a napokon, ak súd podal návrh
na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd
bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. Obligatórne prerušenie konania najmenej na tri mesiace
Civilný sporový poriadok v § 163 ods. 1 predpokladá aj v prípade, ak strany zhodne navrhnú prerušenie

konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania. Ustanovenie § 164 CSP však predstavuje tzv.
fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, teda podanie návrhu na
prerušenie konania nie je prekážkou konania, nakoľko ak sa konajúci súd s návrhom nestotožní, koná vo
veci ďalej a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania rozhodne až spolu s rozhodnutím vo veci samej.

35. Odvolací súd ďalej k namietanej vecnej správnosti prvého výroku rozhodnutia uvádza, že je

judikatórne dlhodobo prijatý a notoricky známy jednotný názor, že prerušenie konania je svojou povahou
vždy výnimočným rozhodnutím súdu, o ktorom súd rozhodne len za splnenia zákonom predpokladaných
podmienok, aj bez návrhu strany sporu. Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164
CSP je vedené v podstatnej miere v súlade zo zásadou hospodárnosti konania a práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak

prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
vo veci samej. Úlohou súdu je racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím
na zákonnú požiadavku rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených právom chránených
záujmov (Čl. 2 a 17 Základných princípov CSP). Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa tohto
ustanovenia musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ukladajúcej povinnosť

prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov. Preto
by nemal prerušiť konanie podľa citovaného ustanovenia, ak nepredpokladá, že vyriešenie otázky v
inom konaní bude mať pre dané konanie zásadný význam. V prejednávanej veci je predmetom konania
nárok poškodeného (resp. subjektu, na ktorý nárok poskytnutím plnenia prešiel) voči škodcovi a ani
prípadnékladnérozhodnutiesúduvkonaníonárokužalovanéhovočisvojmupoisťovateľoviozaplatenie

poistného plnenia, nemôže mať žiadny tvrdený „priamy“ vplyv na výsledok prebiehajúceho konania
v podobe uspokojenia nároku žalobcu. Ide o dve samostatné konania s rozdielnymi stranami sporu.
Napadnuté rozhodnutie je preto aj v prvom výroku vecne správne.

36. Súvisiaci tretí výrok o trovách prvoinštančného konania odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil.

Súd je povinný o náhrade trov konania rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to aj bez
osobitného návrhu, t.j. ex offo. Úprava civilného sporového poriadku tak vychádza sa z premisy, že právo
na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila.
Výrok rozhodnutia o trovách musí rovnako ako výrok meritórny spĺňať požiadavku vykonateľnosti, teda
musí jasne určovať, kto má komu zaplatiť náhradu trov, resp. kto má voči komu nárok na náhradu trov

a v akom rozsahu. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiž vykonateľné
(§ 232 ods. 1 CSP), čomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť
uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania
bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s

rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre
prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti (NS SR spis. zn. 6Cdo 222/2016 zo dňa 23.03.2017). Súd
prvej inštancie síce správne rozhodol o priznaní plného nároku žalobcovi podľa pomeru úspechu vo veci
(§ 255 ods. 1 CSP), avšak neuviedol voči komu mu tento nárok priznáva, pričom z obsahu spisu vyplýva,
že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovi vznikli trovy nielen vo vzťahu k prostriedkom procesnej

obrany žalovaného, ale aj vo vzťahu k prostriedkom procesnej obrany uplatňovanými intervenientom
na strane žalovaného. Z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva, že intervenientovi
síce nesvedčí pojem strana sporu, avšak vo vzťahu k trovám konania intervenienta je táto parciálna
otázka takou časťou konania, ktorou sa nerozhoduje o právach a povinnostiach žalobcu, ani o právach
a povinnostiach žalovaného, ale výlučne len o právach subjektu vystupujúceho v procesnej pozícii

intervenienta. I keď intervenient nie je sporovou stranou, je subjektom sui generis sporového konania, v
prejednávanejvecinielenformálnevstúpildokonanianastranežalovaného,aleajuplatňovalprostriedky
procesnej obrany (a to bez ohľadu na to, že ich obsah odvolací súd hodnotí v rozpore s účelom
intervencie a podpory žalovanej strany). Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné spravodlivožiadať, aby úspešný žalobca znášal trovy, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatnením práva voči
prostriedkom procesnej obrany intervenienta, ktorý vystupoval v konaní popri žalovanom.

37. Nakoľko žalovaný ako sporová strana bol v spore neúspešný a v prípade intervenienta na strane
žalovaného pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať zo zásady
pomeru procesného úspechu tej sporovej strany, popri ktorej sa na konaní intervenient zúčastňuje
(t.j. žalovaného), odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi voči
žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného v
plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

42. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2, veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).