Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119209277
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1119209277.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a

členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: H.. U.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. XX, G., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Úrad
Geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom a
náhrady nemajtkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn.
B1-18C/33/2019-129 zo dňa 13. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal voči

žalovanej (pôvodne označený iba Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) zaplatenia 38.109,24 € s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a nemajetkovej ujmy
vo výške 38.109,24 € titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.; rozhodol, že žiadna zo strán
nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že medzi stranami nebolo sporná samotná existencia rozhodnutí,
ktoré žalobca doložil do súdneho spisu, a tiež aj samotný priebeh správnych konaní, v ktorých

tieto rozhodnutia boli vydané. Medzi stranami bolo sporné to, že žalobca tvrdil, že správa katastra
postupovala pri vydávaní rozhodnutia o vklade nezákonne, v konaní došlo k machináciám, k falšovaniu
podpisov, a k zámene listín v správnom spise. Tiež bolo sporné, či úrad pri rozhodovaní o prešetrení
žalobcovej sťažnosti postupoval s nesprávnym úradným postupom a či samotné prešetrenie sťažnosti
je nezákonným rozhodnutím. Čo sa týka sporných skutočností, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca
nepreukázal, a ani netvrdil, že by namietané rozhodnutie správy katastra (bod 1.10.1.) bolo zrušené
kompetentným orgánom ako nezákonné. Nesprávny úradný postup tomu predchádzajúci (bod 1.10.2.)

bol skonzumovaný samotným rozhodnutím o povolení vkladu. Žalovaný by teda zodpovedal za škodu
iba za nezákonné rozhodnutie, ale nie za nesprávny úradný postup tomu predchádzajúci. Ohľadom
oznámenia úradu v zmysle bodu 1.10.3. a nesprávneho úradného postupu v zmysle bodu 1.10.4.
žalobca nepreukázal, a ani netvrdil, že by podal písomnú žiadosť o predbežné prejednanie nároku
z týchto titulov. Súd prvej inštancie sporné skutkové okolnosti uvedené vyššie teda nevyhodnocoval,
nakoľko neboli naplnené podmienky zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 514/2023 Z.z.“), na základe ktorých vzniká Slovenskej republike povinnosť nahradiť poškodenému
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Teda inými slovami
súd nevyhodnocoval, či správa katastra postupovala nezákonne a nezákonne rozhodla, resp. či úrad
nezákonne prešetril sťažnosť a či pri tom nezákonne postupoval, nakoľko toto by mohol posudzovať,iba ak by bolo splnené to, že rozhodnutie správy katastra by bolo pre nezákonnosť zrušené, a ak
by bolo splnené to, že ohľadom prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobca podal žiadosť o predbežné
prerokovanie žiadosti o náhradu škody. Tieto podmienky ale naplnené neboli. Súd prvej inštancie ďalej

uviedol, že nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predloženým DVD (bod
1.8. vyššie), dopytmi požadovanými žalobcom v zmysle bodov 1.8. a 1.9. vyššie, nakoľko žalobca
nepreukázal splnenie podmienok, na základe ktorých sa môže poškodený domáhať náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2023 Z.z.. Žiadny z návrhov na vykonanie dokazovania by uvedenú skutočnosť
nemohol zmeniť a takéto dokazovanie by teda bolo nadbytočné a nehospodárne.

1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 5, § 6 , § 9 ods. 3 , § 15 ods.
1 , § 16 zákona č. 514/2023 Z.z.. Z obsahu žaloby je zrejmé, že od začiatku konania bola žalovaným
subjektom Slovenská republika. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie aj na závery v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/150/2019.

1.3. Žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by dané rozhodnutie bolo zrušené na to príslušným orgánom

pre nezákonnosť. Teda v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 514/2023 Z.z. nie je v takom prípade možné
nárok na náhradu škody uplatniť.

1.4. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu správy katastra, v zmysle § 9 ods. 3 zákona č. 514/2023
Z.z. nie je nesprávnym úradným postupom taký postup, ktorý smeroval k vydaniu rozhodnutia. Súd prvej

inštancie uviedol, že si je vedomý toho, že toto znenie daného odseku bolo do zákona o zodpovednosti
štátu inkorporované až novelou č. 239/2023 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2023, ktorá sama o sebe
neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, a teda tu môžu byť pochybnosti o prípadnej retroaktivite
právnej úpravy (spätnej časovej účinnosti zákona aj na nesprávny úradný postup, ktorý nastal pred
nadobudnutím účinnosti tejto novely). K rovnakému právnemu záveru, aký vyplýva z terajšieho znenia

§ 9 ods. 3, dospela súdna prax už pred prijatím tejto novely. V tomto smere súd odkázal na uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 327/2018, zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného
súdu pod č. 81/2018 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/2/2017.

1.5. Čo sa týka toho, že sa žalobca domáhal náhrady škody aj z titulu nezákonnosti rozhodnutia úradu

o výsledku prešetrenia sťažnosti z 14.01.2020 súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepodal v tomto
smere žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, nakoľko v žiadosti, ktorú podal sa domáhal náhrady
škody iba z titulu nezákonnosti postupu a rozhodnutia správy katastra. V zmysle § 16 ods. 4 zákona
o zodpovednosti štátu sa mohol žalobca domáhať náhrady škody len vo výške, ktorej sa domáhal v
žiadosti a z titulu, ktorý bol prerokovaný. Nakoľko ale žiadnu takúto žiadosť ohľadom tohto rozhodnutia

úradu nepodal, tak sa nemôže domáhať náhrady škody v žiadnom rozsahu. Čo sa týka náhrady škody
z titulu nesprávneho úradného postupu úradu smerujúcom k tomuto rozhodnutiu, tu platí to isté, teda
že žalobca v tomto smere nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Nevraviac o tom, že aj v
tomto prípade by bol nesprávny úradný postup skonzumovaný prípadným nezákonným rozhodnutím.

1.6. Na základe vyššie uvedeného teda prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa nemôže
domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko tento smeroval k vydaniu
rozhodnutia. Náhrady škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia správy katastra sa žalobca domáhať
takisto nemôže, nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Čo sa týka rozhodnutia
úradu pri vybavovaní sťažnosti a nesprávneho úradného postupu, tu žalobca nepodal ani len žiadosť o

predbežnéprerokovanienároku,atedaanitakejtonáhradysanemôžedomáhať.Nazákladeuvedeného
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nad rámec uvedeného súd poukázal na to, že žalobca v prednese
na predbežnom právnom posúdení veci tiež uviedol, že sa v súdnom konaní domáhal určenia toho, že
byt po poručiteľovi patrí do dedičstva. Ak bola darovacia zmluva neplatná, nikdy by platne vlastnícke
právo neprešlo na obdarovaného napriek existencii rozhodnutia o povolení vkladu. Súd sa domnieva,

že žalobca bol zrejme v danom konaní neúspešný. Uvedené však nemá vplyv na rozhodnutie súdu v
tomto konaní.

1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, 257 C.s.p.,
podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Nakoľko v konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, za normálnych okolností by jej patrila
náhrada trov konania. Nakoľko jej však žiadne nevznikli a nakoľko žalovaná na pojednávaní explicitne
uviedla, že sa náhrady trov konania nedomáha, súd v tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa a
náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý považoval
rozsudok za nesprávny a žiadal aby odvolací súd napadnutý zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, na zistenie pravdy a spravodlivého rozhodnutia a odstránenie formalizmu.

2.1. Vo svojom odvolaní uviedol, že má právo na zákonné rozhodnutie. Úrad geodézie, kartografie a
katastra SR zákonné rozhodnutie neurobilo pri zavkladovaní a ani pri vybavovaní sťažnosti. Opätovne
vo svojom odvolaní podrobne opísal ( rovnako ako v doplnení žaloby zo dňa 13.5.2021- poznámka

odvolacieho súdu) protizákonnosti, ktorých sa Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dopustil pri
dedičskomkonaní,prizavkladovanídarovacejzmluvy,pridoručovanírozhodnutiaovklade,priprerušení
konania o vklade a samotnom vedení spisu vedeného na katastri nehnuteľnosti v rozpore s § 14
ods. 1 Vyhlášky č. 22/2010 Z.z.. Zo všetkých ním tvrdených skutočností a dôkazov vyplýva, že ide o
protizákonné rozhodnutie, pričom dochádza k manipulácií v aplikácie WRKN zrejme plošne v celej SR a
je nemožné, aby žalovaná vydala zákonné rozhodnutie, ktorým by povedala o tom pravdu a veci dala do

súladu s právom, alebo aspoň zistila pravdu. Toto by malo stačiť na vykonanie samokontrolnej činnosti
u žalovanej na zistenie pravdy a stiahnutia negatívneho stanoviska k žalobe.

2.2. Trval na tom, že má právo na zákonné rozhodnutie vo veci samej a nie iba formalistické
posúdenie veci, čomu nasvedčuje aj neposlanie ani vyjadrenia z 25.5.2021 s DVD a 9.5.2021 žalovanej,

nevykonanie dôkazu o info zo Štátnej pokladnici a protizákonnosť pri postupe úradu pri zavkladovaní
a vybavovaní sťažnosti. Žalobca namietal formalizmus pri rozhodnutí súdu ako aj pri rozhodnutí o
vybavovaní sťažnosti a tiež poukázal nato, že ak sa rozhodnutie opiera o Nálezy ÚS, judikáty NS SR,
potom by mali byť pripojené a schválene k jednotlivým zákonom napr. ako ďalší paragraf - aby mali
občania zákonný prístup k zákonom a následne k spravodlivosti, lebo občania sú povinný dodržiavať

zákony a nie nálezy a judikáty. Z uvedeného vyplýva, že sa porušil procesný postup do takej miery, že
došlo k porušenia jeho práva na spravodlivý proces a jeho právo na súdnu ochranu bolo porušené, lebo
prílišný formalizmus sa týka osobitne prísnych výkladov procesných pravidiel, ktoré zbavujú žalobcov
ich práva na prístup k súdu, ktoré zahrňujú prísne výklady lehôt, procesných pravidiel a dokazovania
o čom svedčia veľa rozhodnutí ESĽP: Teda je zamedzený prístup k spravodlivosti pri jednoznačnom

falšovaní darovacej zmluvy, falšovanie zavkladovania a nemožnosť sa domôcť zákonného rozhodnutia
vybavenia sťažnosti.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá nepovažovala odvolanie za dôvodné, nakoľko neboli
preukázané podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Poukázala

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že
právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia
právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zákonným
obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, a zdôraznil, že podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy

SR domáhať sa práv uvedených v čl. 46 Ústavy SR sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci môže byť dané len pri splnení zákonom stanovených podmienok. Žalovaná sa vyjadrila
k príčinnej súvislosti medzi namietaným nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym postupom a vznikom škody s odkazom na rozhodovaciu prax súdov

SR (rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo/32/2007, 3Cdo/130/2010) a mala zato, že je to žalobca, kto musí
preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou), a nie ona musí preukazovať, že za škodu
nezodpovedá. V predmetnej právnej veci je úplne zjavné, že žalobcom namietané pochybenie orgánu
verejnej moci nie je bezprostrednou príčinou škody.

3.1. Žalovaná ďalej uviedla, že zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy na úseku katastra
nehnuteľností môže byť preskúmavaná len v rámci správneho konania orgánom príslušným na
preskúmanie takéhoto rozhodnutia alebo správnym súdom v rámci správneho súdnictva. Žalobca
nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia, keďže nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré
by rozhodnutie vtedajšej Správy katastra Čadca pod č. B. XXXX/XXXX menilo alebo zrušilo pre jeho

nezákonnosť. Žalovaná mala za to, že vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nepreukázal existenciu
ním deklarovaného nároku z hľadiska naplnenia zákonom ustanovených predpokladov pre možnosť
vzniku takéhoto nároku. Konkrétne nie je preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, ako ani
vznik škody v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím, nakoľko vo viacerých bodoch poukazuje aj nanotársku zápisnicu N 305/2009, resp. ďalšie vkladové konania s účastníkmi „jeho ujec a Beleš“, pričom
bližšie informácie o nich neuvádza. Zároveň z vyjadrení žalobcu vyplýva, že ako keby sa v predmetnom
súdnom konaní domáhal aj určenia toho, že predmetná darovacia zmluva je neplatná, resp. že pri jej

uzatvorení mohol byť spáchaný niektorý z trestných činov, čo však už vôbec nemôže mať vplyv na
rozhodnutie súdu v tomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie vtedajšej Správy katastra
Čadca o povolení vkladu vlastníckeho práva a vecného bremena bývania a užívania, pod č. B. XXXX/
XXXX, nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, a teda platí právna domnienka o jeho zákonnosti, nie
je splnená zákonná podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím.

Predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne, v prípade nesplnenia
čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Žalovaná navrhla aby odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal jej právo na náhradu trov konania.
4.Žalobcavosvojejrepliketrvalnavšetkýchsvojichtvrdeniach ažiadalrozhodnúťvzmysleodvolacieho
petitu. Mal zato, že aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislava sp. zn. 5Co/21/2022-166
formalizmus do postupu súdu prvej inštancie nepatrí a postup súdu prvej inštancie nemožno považovať

za správny. Orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc a v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
a preto nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou. Naviac s poukazom na
ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. sa nemožno zbaviť zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie
ale aj zlý úradný postup. Na základe repliky by mala žalovaná konať bez oznámenia, podnetu, aby zistila
pravdu, teda aktívne, lebo som dosť podrobne popísal a preukázal prekročenie právomoci verejného

orgánu - podvod. Žalovaná sa snaží zbaviť zodpovednosti štátu, lebo žiada preukázanie zrušenie
rozhodnutia, ale neberie do úvahy § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., lebo pri podvode dochádza k
prekročenie právomoci verejného orgánu a teda právo na nahratú škody mu vzniklo. Taktiež žalovaná
nechápe predmet žaloby a tvrdením, že možno podať' iba správnu žalobu zavádza súd, lebo sú aj iné
zákonné možnosti. Záverom zopakoval, že je nesporné, že v pri zavkladovaní a vybavovaní sťažnosti

došlo k prekročenie právomoci verejného orgánu, a teda má právo na náhradu škody a zákonné
podmienky určenia škody sú splnené - existencia škody, ako aj príčinná súvislosť je jednoznačná ako
aj nemajetková ujma, lebo tá sa nepreukazuje, ale určuje, pričom som stratil dôvery v justíciu a chuť
do života.
5. Žalovaná vo svojej duplike zopakovala argumenty tvrdené v replike, že neboli preukázané podmienky

vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Naviac uviedla, že v prípade,
že sa nezaoberala ďalšími tvrdeniami žalobcu, urobila tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď
naň nepovažovala pre rozhodnutie za rozhodujúce, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, nie je zo strany
žalobcu preukázané splnenie podmienok na priznanie nároku na náhradu škody.
6. Na dupliku žalovanej reagoval žalobca podaním zo dňa 19.3.2025 v ktorom uviedol, že každé

podanie t.j. aj žalobu treba posudzovať podľa obsahu a štát si nesprávne vysvetľuje, že ak nedošlo k
zrušeniu vkladu B. XXXX/XXXX, tak je žaloba nedôvodná ale predmet žaloby je úplne iný. Žiadny zákon
neumožňuje štátu chrániť podvody, falšovanie spisu a falošný spis B. XXXX/XXXX (bez
návratiek, resp. s falošnou návratkou) nemožno doteraz brať ako pravý a zákonný, elektronické podanie
zameniť za osobné podanie - pri zmene účastníkov a predmete návrhu a toto v podstate vyplýva okrem

iného z obsahu žaloby.
7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom t.j. v celom
rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči štátu náhrady škody vo výške
38.109,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 38.109,24 € titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.
za nezákonné rozhodnutie - povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy v konaní
B. XXXX/XXXX správy katastra, resp. teraz Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru; nesprávny

úradný postup správy katastra, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu; nezákonné
rozhodnutie - oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo strany úradu z 14.1.2020; nesprávny
úradný postup úradu predchádzajúci oznámeniu o výsledku prešetrenia sťažnosti.
9. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť

len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

9.2. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
9.3. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
9.4. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
9.5. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím,

ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
9.6. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej

moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia
pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa
nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.
9.7. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
9.8. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný.

10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a
stanoviská strán sporu k prejednávanej veci. Súd prvej inštancie citoval vyššie uvedené ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z.z. ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby,

ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody ako aj náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že neboli
splnené podmienky pre priznanie náhrady škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia správy katastra,
nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Rovnako tak sa nemôže domáhať náhrady
škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko tento smeroval k vydaniu rozhodnutia. Čo sa
týka rozhodnutia úradu pri vybavovaní sťažnosti a nesprávneho úradného postupu, tu žalobca nepodal

ani len žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a teda ani takejto náhrady sa nemôže domáhať. Súd
prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil (pozri odsek 4.3. až 4.7. odôvodnenia
napadnutého rozsudku) a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220

ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na
ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.

11. Žalobca v odvolaní poukazoval na formalistické posúdenie veci súdom prvej inštancie o čom svedčí
aj neposlanie jeho vyjadrenia ani vyjadrenia z 9.5.2021 a 25.5.2021 s DVD žalovanej a namietal

porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nevykonanie dôkazu o info zo Štátnej pokladnici
(pozri odsek 2.2.).
11.1. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 9.5.2021 bolo doručené žalovanej spolu s Uznesením sp. zn.
18C/33/2019-86 s výzvou aby sa k nemu vyjadrila dňa 21.5.2025 (č.l. 88 spisu) a vyjadrenia z 25.5.2021bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 16.6.2021 (č.l. 92 spisu). Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere
nedôvodné a v rozpore s obsahom spisu.
11.2. K námietke ktorá sa týka nevykonania dôkazu odvolací súd poukazuje nato, že celkovo súd

rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania
a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán

sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu
skutkového stavu veci ako je tomu aj v tomto prípade. Skutočnosť prečo súd prvej inštancie navrhované
dôkazy (okrem iného aj výpis z účtu Štátnej pokladnici) nevykonal a z akého dôvodu je uvedené
v v odôvodnení napadnutého rozsudku (pozri odsek 3.5. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď
vykonanie týchto dôkazov považoval súd prvej inštancie za nadbytočné a nehospodárne. S uvedeným
záverom sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaných dôkazov nepredstavuje

porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre
procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu

hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I.
ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v
rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016,
2Cdo/130/2011, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012, v dôsledku čoho tieto odvolacie

námietky nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
12. Ďalšími námietkami žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia uvedenými v odvolaní (pozri
odsek 2.1.) sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto sú len v rovine ničím nepodložených tvrdení
a nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a spochybniť dôvody ktoré viedli súd prvej
inštancie k zamietnutiu žaloby (pozri odsek 4.3. až 4.7. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Ústavný

súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje,
ževšeobecnýsúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamikonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé
súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Samotná
skutočnosť,žežalobca sa nestotožňujesprávnymizávermisúduprvejinštancie,nemôževiesťkzáveru
o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne
názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom,

ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení Civilného
sporového poriadku, zákona č. 514/2003 Z.z. a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru
že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodov uvedených vyššie.
12.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcov 1./,2. uvedenými v
replike (pozri odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní okrem

námietky, že orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc a v zmysle § 6 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
a preto nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou. K uvedenej námietke
odvolací súd poukazuje nato, že je pravdou, že zákon č. 514/2003 Z.z. predpokladá výnimku (§ 6 ods. 4),
keď nevyžaduje zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť v prípade prekročenia právomoci orgánom, ktorý
rozhodnutie vydal. Uvedená výnimka sa vzťahuje na prípady, kedy ide o tzv. ničotné rozhodnutie, ktoré

vydal orgán nad rámec jeho právomoci. Prekročením právomoci sa pritom rozumie rozhodnutie orgánu
aplikácie práva vo veci, ktorá vôbec nespadá do právomoci tohto orgánu. Neexistencia rozhodnutia
znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané, alebo že vydané bolo,
ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. V teórii, ale aj právnej praxi
sa používa aj pojem nulitný akt, paakt, alebo ničotný akt. Môže ísť ďalej o prípady, keď rozhodnutie

trpí vadami, ktoré ho činia zjavne vnútorne rozporným, alebo právne či fakticky neuskutočniteľným,
alebo inými vadami, pre ktoré ho nemožno vôbec považovať za rozhodnutie príslušného orgánu.
Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam je s poukazom na zákon č. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a ozápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v právomoci tohto orgánu verejne správy. Preto túto
zákonnú výnimku nie je možné v posudzovanej veci uplatniť a námietky žalobcu uvedené v replike (pozri
odsek 4.) sú v tomto smere nedôvodné.

13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd
prvej inštancie žalobu zamietol podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

14.Onáhradetrov odvolaciehokonania rozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1,vspojenís§255ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak
strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov
zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani
žiadnetrovynevznikli.NadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľnéustanoveniaCivilného
sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania

neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok
na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej
aj vzhľadom na jej postavenie v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2
C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,

§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého inštancie,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
inštancie (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).