Rozsudok – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 3, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123011449
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123011449.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom JUDr. Mariánom Vorobelom na hlavnom pojednávaní konanom

v Prešove, dňa 3. októbra 2025 v trestnej veci obžalovaného A. A. B., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom C., D. XX

sa uznáva vinným

zo zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože:

dňa 23. 11. 2022 v čase od 22.30 hod. do 24. 11. 2022 do 06.00 hod. v C., na E. D. F. XX, v byte
č. 10 na 5. poschodí pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tam prítomného svojho partnera A. G.,
ktorého opakovane udieral rukami a kopal do celého tela, čím mu spôsobil krvné podliatiny na chrbte
nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred a vľavo, na predobočnej ploche hrudníka

vľavo, na prednej ploche v strednej tretine pravého predkolenia, nad pravou lakťovou kosťou, na
bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na predobočnej ploche pravého
predkolenia, predobočnej ploche ľavého stehna, na zadobočnej ploche chrbta vpravo, na zadobočnej
ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej oblasti vpravo, tržnozmliaždené
rany na dolnej pere uprostred a vľavo, masívne prekrvácanie kože, podkožia a svaloviny v oblasti nad
zlomenými rukami v dolnej tretine chrbta vľavo a v sedacej oblasti vľavo, zlomeninu 7. rebra v prednej
pazuchovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny
v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 8. rebra v strednej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo s roztrhnutím

pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 9. rebra
v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtice vľavo s roztrhnutím pohrudnice, dvojnásobnú zlomeninu 10.
rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s roztrhnutím pohrudnice,
zlomeninu 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočkovým
kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc, kde v dôsledku sériových zlomenín 7- 11 rebra
vľavo, s roztrhnutím pohrudnice, prekrvácaním svaloviny v okolí a poranením ciev v okolí, zlomenín
s masívnym zakrvácaním do ľavej pohrudnicovej dutiny došlo k vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo

viedlo k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti a k smrti poškodeného,

teda

v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a čin spáchal na chránenej
osobe (blízka osoba)

Za to mu súd ukladá:Podľa § 147 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, oproti žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 10 (desiatich) rokov.

Podľa § 48 ods. 2, písm. a) Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28. augusta 2023, podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu, sp. zn.: 2Pv
703/22/7700 na obžalovaného A. A. B. pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného

zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe,
ako je uvedené vyššie.

Dňa 5. júna 2024, tunajší súd vyhlásil rozsudok, ktorým uznal obžalovaného vinným podľa obžaloby
a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere desiatich rokov.

Dňa 22. októbra 2024, Krajský súd v Prešove, uznesením sp. zn. 1To/22/2024 na podklade odvolania
obžalovaného, vyššie uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súd na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov A. A. H., A. A.,
I. D., J. H., A. K. B., L. G., J. A. C., A. M. B., B. N., A. O. C., súdnych znalcov A. A. P., A. J. Q., C. P. C.,
A. P. N., ako aj prečítaním zápisnice o výsluchu svedkyne M. B. z prípravného konania a pripojených
listinných dôkazov.

Obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania, vyhlásil svoju nevinu.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že s poškodeným, nebohým A. G. sa spoznal asi pred siedmymi
rokmi, pričom následne začali spolu žiť. V ten deň, t.j. 23.11.2022 boli spoločne na návšteve u jeho
mami R. M. B. v C. S. D. F. XX. V tom byte sa zdržiavali od 18.11.2022. Ráno, v ten deň ho bolel zub

a preto odišiel na ošetrenie, kde mu bola vykonaná extrakcia zubu. O 12.00 hod. sa vrátil späť do bytu,
pričom po ceste kúpil fľašku vodky a lieky na zub. Ako prišiel domov, tak videl že A. mal vypité. A. mu
pripravil polievku, ktorú vypil z hrnčeka slamkou. Následne spolu otvorili fľašku vodky a začali spolu piť.
Keď prišla jeho matka z práce, začala aj matka popíjať z tej fľašky, čo kúpil. Takto spolu sedeli, popíjali
a pozerali televíziu. On vtedy chodil po byte bosí alebo v ponožkách. V ten deň A. z bytu neodišiel. On

od 22.00 hod. zobral antibiotiká a išiel do postele, v spálni. A., s jeho matkou zostali pozerať televíziu,
on veľmi opitý nebol. Ľahol si a zaspal. V noci sa zobudil, napil sa vody z fľašky, ktorú mal pri posteli,
pričom videl na A. strane postele iba jeho nohy, lebo on zvykol spať tak, že ležal na zemi a nohy mal
vyložené na posteli. Ráno sa zobudil o 6.00 hod., aby mohol zobrať antibiotiká. A. ležal tak, ako ho videl
ležať v noci. Videl na ňom, ako keby híkal, ako keby sa nemohol nadýchnuť. Podišiel k nemu a prevalil

ho na pravý bok, do stabilizovanej polohy. Vtedy vyvracal zrazenú krv, a tak volal na číslo 155. Podľa
pokynov operátorky mu dával masáž srdca aj umelé dýchanie. Vedel o tom, že A. trpí na epilepsiu a pár
krát u neho zažil epileptický záchvat. Ako prišli záchranári, napojili A. na diódy a monitorovali mu srdce,
ale nakoniec povedali, že je mŕtvy. Resuscitáciu záchranári nerobili. Následne prišiel ohliadajúci lekár
a na koniec, po telo prišli pracovníci pohrebnej služby. Potom ako A. telo odviezli, spolu s mamou vypili

nejaký alkohol. Mama mu na druhý deň povedala, že A. pred odchodom do spálne spadol v obývačke,
že ho videla ležať na zemi, a že mu kontrolovala hlavu a povedala mu, aby šiel po štyroch do postele,
aby sa mu nič nestalo.

Svedkyňa R. M. B. vo svojej výpovedi zo dňa 24.11.2022 uviedla, že býva na adrese C., D. F. XX. V tomto

byte od 18.11.2022 boli na návšteve jej syn A., spolu so svojim partnerom A.. S A. vychádzala veľmi
dobre, bol zlatý, volal ju mama. Vedela o tom, že v minulosti boli medzi A. a A. hádky, žiarlivostné scény.
Ona riadne cez deň chodila do práce, pričom syn aj s partnerom ostávali u nej doma. Oni väčšinou
do obeda spali, potom pozerali televíziu a popíjali alkohol, prevažne vodku. Ona prichádzala domov
okolo 15.00 hod až 15.30 hod. Keď prišla domov, tak spolu s nimi si tiež vypila, ale nie veľa, pretože

každé ráno vstávala do práce. Jej syn A. a jeho partner A. v Prešove nikoho nepoznali. Medzi sebousa správali riadne a riadne sa správali aj k nej. Dňa 23.11.2022 prišla domov okolo 15.45 hod. a všetko
bolo v poriadku. Jej syn A. a jeho partner A. boli už pod vplyvom alkoholu, mali už niečo vypité. Ona
niečo navarila, spolu sa najedli a prisadla si k nim, a dala si 2 až 3 poháriky. Spoločne sa riadne bavili,

neboli medzi nimi žiadne hádky, pozerali televízor. A. a A. boli po celý čas doma. Nevidela, žeby niekto
v ten večer, resp. noc vyšiel von z bytu. Asi okolo 21.30 hod, im povedala, že nech idú spať, že ona
ráno vstáva do práce. Keď jej syn spolu s jeho partnerom boli u nej na návšteve, tak oni spali v spálni na
manželskej posteli. Syn sa postavil a ako bol opitý, tak asi po piatich metroch sa dal na štyri, pretože už
asi nevládal chodiť a takým spôsobom sa presunul do spálne. A. spolu s ňou ostal sedieť v obývačke,

pretože sa s ňou chcel ešte porozprávať. Začal rozprávať o svojej rodine, a bol smutný z toho, že nemá
s nimi dobré vzťahy. S A. sa hádať nedalo, bol nekonfliktný človek. Z obývačky odišiel A. do spálne
okolo 22.30 hod. Ako vstal, tak ona počula, ako spadol za jej kreslom. Ona vstala z kresla a spýtala sa,
čo sa stalo. On jej povedal, že mu nič nie je. Následne mu povedala, aby radšej išiel po štyroch ako
išiel A., aby si neublížil. On ju poslúchol. Po chvíli ich oboch išla skontrolovať, pričom videla, že obaja
ležia na posteli vedľa seba. Následne si išla ľahnúť do obývačky a zaspala okolo 23.00 hod. Na druhý

deň vstala o 6.00 hod. a išla si zapáliť cigaretu na balkón. Cestou k balkónu išla cez spálňu, pričom
videla, že A. a jeho partner spia. A. spal na zemi, a to tak, že mal nohy na posteli. Nevidela na ňom
žiadnu krv. Myslela si, že je v poriadku. Potom ako vyfajčila cigaretu, prešla cez spálňu do obývačky.
Po pár minútach na ňu zakričal syn A., že s A. niečo je. Ona si myslela, že A. má epileptický záchvat,
pretože A. jej povedal, že chrčí. Spoločne ho dali do stabilizovanej polohy a ona videla ako mu z úst

vytiekla tmavá krv. A. vôbec nereagoval. Oni si uvedomili, že to asi nie je epileptický záchvat, a tak syn
zavolal na tiesňovú linku, pričom poskytoval Michalovi prvú pomoc, tak ako ho usmerňovala dispečerka
na telefóne. Následne prišli záchranári ohliadajúci lekár, pohrebná služba aj policajti.

Súd zápisnicu o výsluchu tejto svedkyne prečítal v zmysle § 263 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku aj bez

súhlasu obžalovaného, pretože boli splnené všetky podmienky na jej prečítanie, t.j svedkyňa zomrela
a v čase jej výpovede, nebol dôvodný predpoklad, že na hlavnom pojednávaní, ju nebude môcť
prečítať. Svedkyňa síce nebola vypočutá kontradiktórnym spôsobom, ale jej výpoveď nie je jediným
a rozhodujúcim dôkazom pre usvedčenie obžalovaného a teda v zmysle ustálenej judikatúry, mohla
byť táto zápisnica na hlavnom pojednávaní prečítaná a mohla byť podkladom pre rozhodnutie o veci

samej. Svedkyňa ako matka obžalovaného bola, ešte pred vznesením obvinenia svojmu synovi, riadne
poučená,žebudevypovedaťvovecinebohéhopartnerajejsynaabolatiežpoučenáomožnostiodoprieť
vypovedať v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku. Teda jej výpoveď bola vykonaná
zákonným spôsobom a je použiteľná v konaní pred súdom.

Podľa § 147 ods. 1, ods. 2, písm. a) Tr. zákona, zločin zabitia spácha ten, kto v úmysle spôsobiť ťažkú
ujmu na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobí smrť na chránenej osobe.

Podľa § 123 ods. 3, písm. e) Tr. zákona, ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len
vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je poškodenie dôležitého orgánu.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 139 ods. 1, písm. c) Tr. zákona, chránenou osobou sa rozumie blízka osoba

Zo znaleckého posudku č. 149/2022, resp. z výsluchu súdneho znalca MUDr. Martina Kováča, mal súd
za preukázané, že nebohému poškodenému A. G., boli v noci zo dňa 23.11.2022 do ranných hodín

dňa 24.11.2022 spôsobené zranenia, na následky, ktorých zomrel. Ide predovšetkým o zlomeninu 7.
rebra v prednej pazuchovej čiare vľavo s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním
svaloviny v okolí, dvojnásobnú zlomeninu 8. rebra, v strednej pazuchovej čiare a pri chrbtici vľavo
s roztrhnutím pohrudnice, poranením ciev v okolí a prekrvácaním svaloviny v okolí, dvojnásobnú
zlomeninu 9. rebra v zadnej pazuchovej čiare a pri chrbtice vľavo s roztrhnutím pohrudnice, dvojnásobnú

zlomeninu 10. rebra pri chrbtici a 2 cm smerom dopredu od uvedenej zlomeniny vľavo, s roztrhnutím
pohrudnice, zlomeninu 11. rebra pri chrbtici s roztrhnutím pohrudnice, opuch mozgu ťažkého stupňa
s mozočkovým kužeľom, akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc. Následkom týchto zranení došlok vzniku šoku po úraze a krvácaní, čo viedlo k periférnemu zlyhaniu srdcovocievnej a dýchacej činnosti
a k smrti poškodeného.

Z výsluchu súdneho znalca, tiež vyplýva, že na tele nebohého poškodeného boli pri pitve zistené ďalšie
zranenia a to krvné podliatiny na chrbte nosa, na hornej pere uprostred, na dolnej pere uprostred
avľavo,napredobočnejplochehrudníkavľavo,naprednejplochevstrednejtretinepravéhopredkolenia,
nad pravou lakťovou kosťou, na bočnej ploche pravého stehna, na prednej ploche pravého kolena, na
predobočnej ploche pravého predkolenia, predobočnej ploche ľavého stehna, na zadobočnej ploche

chrbta vpravo, na zadobočnej ploche chrbta vľavo, v driekovej oblasti vpravo od chrbtice, v sedacej
oblasti vpravo, tržnozmliaždené rany na dolnej pere uprostred a vľavo, masívne prekrvácanie kože,
podkožia a svaloviny, v oblasti nad zlomenými rukami v dolnej tretine chrbta vľavo a v sedacej oblasti
vľavo.

Obhajobanamietala,žepodľavýpovedísvedkovA.H.–ohliadajúceholekáraaA.B.–lekárazáchrannej

zdravotnej služby, ktorí videli telo nebohého v byte, nebolo na ňom vidno žiadne zranenia a že tieto
mohli vzniknúť pri jeho transporte.

Svedok A. H. však uviedol, že na pravej strane hrudníka videl modrinu. Svedkovia A. a H., pracovníci
pohrebnej služby, vo svojich výpovediach uviedli, že transport tela prebehol štandardným spôsobom.

Súdny znalec A. P. uviedol, že niektoré z poranení, ako krvné podliatiny sa môžu zvýrazniť niekoľko
hodín po smrti, pričom niektoré poranenia sa zvýraznia až po vykonaní pitvy, po čiastočnom odstránení
krvi z organizmu.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že bolo preukázané, že k predmetným zraneniam

nebohého poškodeného, nemohlo dôjsť pri manipulácii s telom poškodeného a ich zvýrazneniu došlo
v neskoršom čase a preto osobám prítomným ráno pri tele poškodeného sa nemuseli hneď javiť ako
závažné.

Obhajoba takisto namietala, že tieto zranenia, mohli byť spôsobené pri páde poškodeného, bez

zavinenia inej osoby.

K tomuto súdny znalec A. A. P. uviedol, že vylučuje aby zlomeniny rebier vznikli pri páde na rovinu,
prípadne pri páde na bližšie neurčený predmet, ako aj pri páde z postele. Niektoré krvné podliatiny,
napríklad na chrbte nosa, na dolnej pere uprostred vľavo, na hrudníku, na kolene, v oblasti chrbta,

v driekovej a sedacej oblasti mohli vzniknúť aj pri páde alebo náraze poškodeného, v stave opitosti
na bližšie neurčené predmety. Vo všeobecnosti tiež však platí, že v prípade nekoordinovaných pádov,
prípadne nárazov do bližšie neurčených predmetov dochádza aj k vzniku kožných odrenín alebo
tržnozmliaždených rán, ktoré však u poškodeného nezistil.

Obhajoba ďalej poukázala na možnosť, že uvedené zranenia mohli byť nebohému poškodenému,
spôsobené mimo predmetného bytu.

Z výpovede obžalovaného ako aj jeho matky vyplýva, že nevideli, žeby poškodený v ten večer, resp.
noc opustil tento byt. Matka obžalovaného výslovne uviedla, že ako jej syn, tak aj poškodený, nikdy

počas návštev u nej, nikde nechodili a vždy spolu pili alkohol. Žiaden z vykonaných dôkazov, ani
len nenaznačuje, žeby v tú noc, potom ako obžalovaný a jeho matka išli spať, poškodený opustil
predmetný byt. To, že poškodený v tú noc tento byt neopustil, vyplýva aj z výpovedi súdneho znalca A.
P., ktorí uviedol, že poškodený bol v čase smrti v ťažkom stupni opitosti, čo znamená, že bol negatívne
ovplyvnený pri vykonávaní telesných pohybov, s možnou neschopnosťou samostatnej chôdze. Je

málo pravdepodobné, aby v danom prípade, v takomto stupni opitosti, spolu so zraneniami, ktoré boli
identifikované, sa následne poškodený vôbec mohol ešte pohybovať a vrátiť sa po prípadnej, nočnej
prechádzke do predmetného bytu.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že bolo preukázané, že k predmetným zraneniam

nebohého poškodeného, nemohlo dôjsť mimo uvedeného bytu v čase od 22.30 hod. dňa 23.11.2022
do 6.00 hod. dňa 24.11.2022.Obhajoba ďalej poukázala na možnosť, že uvedené zranenia mohli byť nebohému poškodenému,
spôsobené inou osobou, prítomnou v uvedenom čase v predmetnom byte.
Z výpovede obžalovaného ako aj jeho matky vyplýva, že nevideli, žeby v predmetnom byte, v ten deň

sa zdržiaval niekto iný ako oni dvaja, spolu s nebohým poškodeným. Matka obžalovaného výslovne
uviedla, že potom ako dňa 23.11.2022, v poobedňajších hodinách prišla do svojho bytu, boli tam iba jej
syn a poškodený a žiadna iná osoba. Žiadna iná osoba, nebola v byte ani o 22.30 hod., keď ona odišla
spať a ani ráno o 6.00 hod., keď vstala a išla cez spálňu, si zafajčiť na balkón. Žiaden z vykonaných
dôkazov, ani len nenaznačuje, žeby v tú noc, potom ako obžalovaný a jeho matka išli spať, niekto vošiel

do uvedeného bytu.

Vykonanýmdokazovaním,maltedazapreukázané,žejedinouosobou,ktorábolaprítomná,vuvedenom
čase, v tomto byte, bola mimo obžalovaného a nebohého poškodeného, matka obžalovaného M. B..

Z výsluchu súdneho znalca A. A. P. vyplýva, že na základe rozsahu a charakteru poranení a to najmä

v oblasti rebier ustálil, že takéto viacnásobné zlomeniny rebier museli vzniknúť pri opakovanom kopnutí
nohou druhej osoby, ktorá dokázala v krátkom čase bez zmeny svojej polohy kopať do oblasti hrudníka
poškodeného, svojou nohou. Osoba, ktorá takéto poranenia spôsobila, musela byť dostatočne fyzicky
zdatná a schopná viesť intenzívny útok, na pomerne malú oblasť. Ďalej uviedol, že vzhľadom na
rozsah a charakter krvných podliatin je možné vylúčiť, aby tieto poranenia vznikli dlhou časťou, bližšie

neurčeného predmetu ako napríklad drevená palica, baseballová palica, teleskopický obušok, rúčka
z metly a pod.

Z výpovede obžalovaného a jeho matky, má súd za preukázané, že matka obžalovaného M. B.
pravidelne požívala alkohol, keď prišla domov z práce. Tak tomu bolo aj v onen deň. Matka

obžalovaného, mala v čase skutku 56 rokov, bola úradníčkou na Finančnom riaditeľstve SR v Prešove.
Súd si dovoľuje konštatovať, že išlo o dámu vo vyššom strednom veku, s fyzickými schopnosťami,
neprevyšujúci priemer.

Podľa znaleckého posudku č. 036/2025, súdneho znalca, I. – T. O. D., pani M. B. vážila 80 kg, pri výške

165 cm. Z výsluchu znalca A. A. P. ďalej vyplýva, že na základe predloženej zdravotnej dokumentácie,
sa svedkyňa R. M. B. musela v čase 23.11.2022 až 24.11.2022, teda necelých 21 týždňov pred smrťou,
nachádzať v stave alkoholovej cirhózy pečene, ktorá ju zjavne obmedzovala vo fyzických aktivitách.
Jej fyzická kondícia podmienená týmto bola nedostatočná, bola fyzicky slabá a nie je teda možné
predpokladať, aby táto osoba dokázala spôsobiť uvedené poranenia. Menovaná necelé dva mesiace po

čine,teda13.1.2023udávalaslabosťvdolnýchkončatinách,nevládalachodiť,malapocitchladnýchnôh,
pričom takéto ťažkosti nevznikajú v priebehu niekoľkých týždňov, ale majú dlhodobý postupný priebeh.
U menovanej bola popisovaná chôdza o širokej báze, čo znamená, že tento stav nevznikol náhle.

Na základe uvedeného ma preto súd za to, že svedkyňa mala problémy s udržiavaním rovnováhy,

už pri bežnej chôdzi a teda, že by dokázala udržať rovnováhu pri niekoľko násobnom kopaní (podľa
súdneho znalca 15 krát) do tela poškodeného, ktoré si vyžadovalo značnú fyzickú námahu, je značne
nepravdepodobné.

Na námietku obhajoby, že táto znalecká organizácia nemohla vyhotoviť uvedený znalecký posudok,

súd uvádza, že v zmysle obsahového vymedzenia znaleckého odboru - súdne lekárstvo, (príloha č. 2
vyhlášky MS SR č. 228/2018 Z.z.) je toto odvetvie komplexné medicínske odvetvie, ktoré skúma a rieši
problematiku pôsobenia vonkajšieho násilia na ľudský organizmus a to u živých aj mŕtvych osôb, vrátane
pôsobenia cudzorodých látok a škodlivín (drogy, liečivá, priemyselne škodliviny, iné vonkajšie faktory).
Keďže ide o komplexné posudzovanie zdravotného stavu, už nebohej svedkyne M. B., bol súdny znalec

oprávnený na vypracovanie uvedeného posudku, v ktorom odpovedal na otázky súdu.

Súdny znalec A. J. Q., súdny znalec pre odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia, uviedol, že svedkyňa
R. M. B., mohla spôsobiť poškodenému uvedené zranenia. K tomuto záveru dospel po preskúmaní
zranení poškodeného a zdravotnej dokumentácie svedkyne. K tomu súd uvádza, že bolo v jeho

kompetencií ako súdneho znalca z uvedených odvetví, preskúmavať zranenia poškodeného. Súd má
však pochybnosti o tom, že sa mohol vyjadrovať k zdravotnému stavu poškodenej, pretože toto je
mimo týchto odvetví. Znalec sa vyjadruje napríklad k lekárskemu vyšetreniu svedkyne, ktoré bolo dňa
11.1.2023, pričom konštatuje že dané zdravotné ťažkosti boli prvým príznakom postupného prechoduhepatálneho zlyhávania, z fázy chronického pečeňového zlyhávania do fázy akútneho pečeňového
zlyhávania. V tomto prípade teda určite nejde o chirurgiu, resp. úrazovú chirurgiu.

Navyše, matka obžalovaného nemala žiadny motív, takto konať voči poškodenému, o ktorom sa
vyjadrila, že ju považoval za svoju druhú matku. Jej výpoveď, ako sa v danom čase správala a čo
vnímala svojimi zmyslami, je vnútorne konzistentná a nie je v rozpore zo žiadnym vykonaným dôkazom.
Je vylúčené, vzhľadom na jej osobnosť, že v prípade, žeby skutočne „dobila“, poškodeného, sa ráno
správala tak, ako to popisovali svedkovia, ktorí boli prítomní v ten deň, v jej byte, pri tele nebohého

poškodeného. Z výpovede svedka A. K. B. vyplýva, že keď jej oznámil, že poškodený je mŕtvy, tak bola
prekvapená.

Na základe uvedeného má preto súd zato, že je vylúčené, aby matka obžalovaného, M. B., fyzicky
napadla poškodeného a spôsobila mu predmetné zranenia.

Po zhrnutí vyššie uvedeného, je súd presvedčený, že neexistuje žiadna iná relevantná možnosť toho,
kto poškodeného fyzicky napadol a spôsobil mu uvedené zranenia, ako tá, že je to práve obžalovaný.

Jedine obžalovaný, bol prítomný v čase od 22.30 hod. dňa 23.11.2022 do 6.00 hod. dňa 24.11.2022
v spálni uvedeného bytu, spolu s poškodeným. Obžalovaný, vzhľadom na svoj vek, 31 rokov, bol fyzicky

disponovaný na realizovanie takéhoto útoku na poškodeného. Na tom nič nemení skutočnosť, že v ten
deň ráno sa podrobil extrakcii zubu. Súd mal za preukázané, že potom ako sa obžalovaný vrátil domov,
pokračovalvosvojombežnomtrávenídňa,resp.večeraanapr.neodobralsaihneďdopostelezaúčelom
oddychu.

Z výpovedí svedkov L. G., matky nebohého poškodeného a I. D., kamarátky obžalovaného
a poškodeného vyplýva, že obžalovaný a poškodený žili v partnerskom vzťahu, ktorý bol plný konfliktov,
žiarlivosti a fyzických konfliktov zo strany obžalovaného. Matka poškodeného vo svojej svedeckej
výpovedi výslovne uviedla, že vzhľadom na to, čo všetko vnímala okolo svojho syna, tak mala zato, že
je v tomto partnerskom vzťahu „týranou ženou“.

Podľa C. P. C., súdnej znalkyne z odboru psychológie, v osobe obžalovaného ide o priemerne
intelektovo vybavenú osobnosť, sociálne extrovertovanú, žoviálnu. Veselý, entuziastický, s nižšou
emočnou zrelosťou a s predpokladom horšej modulácie emocionality a afektivity, s prvkami impulzivity.
Obžalovaný nadmerne užíva alkohol, následkom čoho má jemné poškodenia centrálneho nervového

systému, ktoré sa prejavujú labilitou, dráždivosťou, rýchlejším vzplanutím a oslabením sebakontroly.

Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že potom ako poškodený odišiel do spálne, došlo medzi ním
a obžalovaným k nejakému konfliktu, pričom obžalovaný stratil nad sebou sebakontrolu a impulzívne
fyzicky zaútočil na poškodeného, pričom mu spôsobil opísané zranenia, na následky ktorých poškodený

zomrel.

Podľa súdneho znalca A. A. P., ak dôjde k vzniku krvných podliatin, samotný kontakt končatín
poškodeného a páchateľa nevyvolá žiaden zvuk, ktorý by bol počuteľný do okolia. V prípade zvuku
prebiehajúceho na oblasť hrudníka je možné pripustiť, že na začiatku útoku môže dôjsť ku výkriku

napadnutej osoby, pričom v priebehu útoku dochádza k tzv. vyrazeniu dychu poškodenej osoby, ktorá
nemôže vydať žiadny zvuk.

Tento útok teda nemohla počuť jeho matka vo vedľajšej izbe, pretože spala omámená pod vplyvom
alkoholu a nemusela teda zaregistrovať jeden, či viaceré výkriky poškodeného na začiatku útoku.

Vykonaným dokazovaním nemal súd s určitosťou za preukázané, že by svedok A. M. B., nad ktorého
bytom, bol byt matky obžalovaného, v tú noc bol alebo nebol vo svojom byte, t. j. či mohol alebo nemohol
niečo počuť.

Zo zvukového záznamu mal súd za preukázané, že obžalovaný dňa 24.11.2022 v čase o 6.54

hod., telefonicky kontaktoval Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotníckej služby v Prešove
a následne podľa pokynov operátorky, poskytoval poškodenému prvú pomoc až do príchodu lekára
záchrannej služby. Táto samotná skutočnosť bez ďalšieho, však nemôže vyviniť obžalovaného spod
obžaloby. Túto prvú pomoc, mohol poskytovať v snahe zakryť následky svojho konania, resp. nemuselsi vôbec pamätať, ako v tú noc voči obžalovanému konal. Zo znaleckého posudku č. 109/2023,
C. P. C., súdnej znalkyne z odvetvia psychiatria vyplýva, že obžalovaný ako osoba trpiaca na
chronický alkoholizmus, s plne rozvinutou závislosťou na úrovni III., vývinovej fázy podľa J., mohol mať

v inkriminovanej dobe výpadok pamäte, tzv. alkoholické okienko. Vzhľadom na svoj stav, si tiež vôbec
nemusel uvedomovať, že poškodený v čase ním poskytovanej prvej pomoci, bol už mŕtvy. O tom svedčí
skutočnosť, že lekár záchrannej služby sa po príchode na miesto samé, vôbec nepokúsil o resuscitáciu
poškodeného.

Obhajoba tiež poukazovala na skutočnosť, že na tele poškodeného pri jeho obhliadke bola zistená
trasologická stopa – odtlačok podrážky a aj napriek dôležitosti a významu tejto trasologickej stopy ju
OČTK žiadnym spôsobom neskúmali, čím sú len znásobené pochybnosti vo vzťahu k skutočnému
páchateľovi skutku. Obuv, ktorá sa nachádzala v byte, nebola následné podrobená znaleckému
skúmaniu v súvislosti s touto stopou.

K tejto námietke súd uvádza, že skutočne OČTK dôsledne nepreskúmali danú skutočnosť.
Z fotodokumentácie miesta činu vyplýva, že podľa fotografie č. 10 sa v predsieni bytu nachádzajú
štyri páry topánok, z toho dva páry dámskej obuvi. Podľa fotografie č. 89, sa v spálni bytu nachádzali
tri páry papúč, z toho jedny, tzv. kroksy. Keďže táto obuv nebola ihneď po spáchaní činu zaistená
a ich podrážky neboli podrobené príslušnému skúmaniu, v tejto fáze konania je prípadné dodatočné

skúmanie bezpredmetné. Od skutku uplynulo viac ako rok a pol a s touto obuvou mohlo byť dodatočne
manipulované, resp. už by nebolo možné s istotou stotožniť, že prípadne predložená obuv obžalovaným,
je skutočne obuvou, ktorá je zadokumentovaná na týchto fotografiách.

Podľa znaleckého posudku ČEZ: PPZ-KEU-KE-EXP-2024/2448 zo dňa 24. januára 2025, ktorý

bol zabezpečený až v konaní pred súdom, nie je možné potvrdiť ale ani vylúčiť, že tvar a vzor
krvnej podliatiny na tele poškodeného, bol vytvorený časťami podošiev obuvi, ktoré sú označené vo
fotodokumentácii z miest ohliadky činu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd uzatvára, že bolo bez odôvodených pochybností

preukázané, že obžalovaný fyzicky napadol poškodeného, svojho životného partnera a spôsobil mu
uvedené zranenia tak, ako je to uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku. Rozsah zranení preukazuje
skutočnosť, že obžalovaný napadol poškodeného v úmysle spôsobiť mu ťažkú ujmu na zdraví. Na druhej
strane, preukázaný spôsobom útoku, t. j. údery rukou a kopanie nohou, keď útok nebol vedený žiadnou
zbraňou, nepreukazuje skutočnosť, že obžalovaný mal v úmysle poškodeného usmrtiť. Následkom

týchto zranení, však poškodený zomrel.

Z takto uvedených dôvodov, preto súd uznal obžalovaného A. A. B. vinným zo zločinu zabitia podľa
§ 147 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona.

Podľa § 147 ods. 2 Tr. zákona, možno páchateľa zločinu zabitia potrestať odňatím slobody na deväť
až dvanásť rokov.

Podľa znaleckého posudku súdneho znalca C. P. C., č. 13/2023 v osobe obžalovaného ide o priemerne

intelektovo vybavenú osobnosť, sociálne extrovertovanú, žoviálnu. Ide o človeka, ktorý je živoreaktívny,
schopný nadväzovať pomerne ľahko vzťahy aj v širšom meradle. Veselý, entuziastický, s nižšou
emočnou zrelosťou a s predpokladom horšej modulácie emocionality a afektivity. U obžalovaného sú
aj známky dobrodružnosti, tiahnutí po zážitku, po zmene, po tom aby sa niečo dialo. Aj s takými
hysteroidnými črtami, afektovanosťou. U obžalovaného nezistila žiadne agresívne tendencie, nijakú

primárnu osobnostnú dispozíciu, nijakú všeobecnú pohotovosť byť agresívny. V rámci testových metód
vyšiel obžalovaný ako sebakritický a nemal vysoké lži skóre.

Obžalovaný doposiaľ nebol odsúdený a bol iba raz priestupkovo postihnutý, za menej závažný
priestupok. Z miesta trvalého bydliska, mu nie je nič negatívne vytýkané.

U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona, t. j. že pred
spáchaním trestného činu, viedol riadny život. Obžalovanému nič nepriťažovalo v zmysle § 37 Tr.
zákona. U obžalovaného teda prevažuje poľahčujúca okolnosť.Po vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností má súd za to, že je na mieste obžalovanému
uložiť trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní desiatich rokov, majúc za to, že

takýto trest zabezpečí ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, ale hlavne vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie
obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 48 ods. 2, písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch, pred
spáchaním trestného činu, nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Na základe uvedeného preto súd zaradil obžalovaného, ktorý nebol v posledných desiatich rokoch vo

výkone trestu odňatia slobody, na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia.

Poškodená L. G., matka nebohého poškodeného si neuplatnila žiaden nárok na náhradu škody.

Súd záverom konštatuje, že ostatné vykonané dôkazné prostriedky na hlavnom pojednávaní, ktoré nie
sú osobitne uvedené, t. j. hodnotené v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku v tomto rozsudku, nie sú nositeľmi
takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý ovplyvniť skutkové zistenia súdu, tak ako sú tieto uvedené vyššie.
Týkajú sa teda okolností nepodstatných pre toto rozhodnutie resp. týkajú sa okolností, ktoré boli zistené
z dôkazných prostriedkov, ktoré sú vyhodnotené vyššie.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Rozsudok možno
napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O odvolaní rozhodne
Krajský súd v Prešove.