Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-32C/14/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201594
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1222201594.6

Uznesenie

MestskýsúdBratislavaIVvprávnejvecižalobcu:C.R.,R..XX.XX.XXXX,T.D.K.Č.XX,D.,zastúpeného:
JUDr. Matej Oslacký, advokát, so sídlom Jarabinková 8E, Bratislava, IČO: 53 580 842, proti žalovanej: K.
K., R.. XX.XX.XXXX, T. D. K. XX, D., zastúpenej: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom Andreja
Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o
návrhu žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovanej voči žalobcovi vo výške 120.359,19 eur, ktorá bola
žalovanej právoplatne priznaná výrokom II. rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023
sp. zn. 32C/14/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 sp. zn.
7Co/118/2023, právoplatnými dňa 13.12.2024, súd zriaďuje v prospech žalovanej záložné právo k
nasledujúcim nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného:
- byt č. X vo vchode K. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp č. XXX, postaveného

na pozemkoch - parcelách registra "P." parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX,
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 5197/1314361 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a
na príslušenstve bytového domu súp č. XXX, postaveného na pozemkoch - parcelách registra "P." parc.
č. XXXX/XX, XXXX/XX O. XXXX/XX,
zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava - katastrálnym odborom

pre k. ú. R., obec Bratislava-W., okres Bratislava II.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.09.2025 sa žalovaná domáhala nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Žalovaná v návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia uviedla, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 06.04.2023
(sp. zn. 32C/14/2022) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Okresný súd vo výroku I.
rozsudku prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (1/1 k celku) nasledujúce nehnuteľnosti: a) byt č.
X vo vchode K. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu súp č. XXX, b) spoluvlastnícke
podiely spojené s vlastníctvom bytu, a to spoluvlastnícke podiely o veľkosti 5197/1314361 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp č. XXX a na príslušenstve tohto bytového domu.

Okresný súd vo výroku II. rozsudku uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 120.359,19 eur
do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním žalobcu,
pričom ten bol následne potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 (sp. zn.
7Co/118/2023). Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2024 a vykonateľnosť
dňa 12.02.2025. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, pričom Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 03.09.2025 (sp. zn. 7Cdo/27/2025) odložil vykonateľnosť rozsudku odvolacieho

súdu v spojení s výrokom II. rozsudku okresného súdu. Poverený exekútor doručil dňa 10.09.2025
žalovanej oznámenie o tom, že v ten istý deň žalobca osobne navštívil exekútorský úrad. Žalobcapožadoval zrušenie všetkých blokácií na svojom majetku, keďže mal za to, že došlo k zastaveniu
exekúcie. Zároveň uviedol, že chce čím skôr predať nehnuteľnosti. Exekútor informoval žalobcu, že
bude postupovať v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t. j. vydá upovedomenie o

odklade exekúcie a zruší všetky blokácie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti informoval poverený
exekútor žalovanú, aby zvážila možnosť podať návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Dňa 17.09.2025 vydal exekútor upovedomenie o odklade exekúcie. Súčasťou tohto upovedomenia
bol aj príkaz na zrušenie poznámok na liste vlastníctva, kde sú evidované nehnuteľnosti. Išlo o: (i)
poznámku týkajúcu sa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie podľa upovedomenia o začatí

exekúcieč.318EX86/25vprospechžalovanejzodňa20.03.2025(P-280/2025)predajomnehnuteľností,
(ii) poznámku týkajúcu sa upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie podľa upovedomenia o
začatí exekúcie č. 318EX 86/25 v prospech žalovanej zo dňa 20.03.2025 (P-280/2025) zriadením
exekučného záložného práva. Zrušením exekučného záložného práva došlo k zásadnému zhoršeniu
veriteľskej pozície žalovanej, a to tak, že sa jej pohľadávka dodatočne stala nezabezpečenou žiadnym
relevantným spôsobom. Žalovaná zdôraznila, že jej peňažná pohľadávka predstavuje vysokú sumu,

a preto je potreba jej zabezpečenia nehnuteľnosťami dôvodná a primeraná. Ak by žalobca predal
nehnuteľnosti, tak by už nemal žiadny majetok, ktorým by mohol zabezpečiť pohľadávku žalovanej.
Hoci by predajom nehnuteľnosti žalobca získal peňažné prostriedky, tak je tu hneď niekoľko rizikových
faktorov ohrozujúcich vymožiteľnosť pohľadávky. V prvom rade sú to neštrbené vzťahy medzi bývalými
manželmi, keď žalobca o zmýšľanom úmysle predať nehnuteľnosť vôbec neinformoval žalovanú, teda

chcel predaj zatajiť tak, aby jej nemusel vyplácať priznané finančné prostriedky. Konanie o vyporiadaní
BSM skončilo už pred rokom a za ten čas žalobca žiadnym spôsobom žalovanú nekontaktoval, aby
vec doriešil. Neposkytoval žiadne zabezpečenie, neinformoval ju o krokoch súvisiacich s predajom
nehnuteľností, čím ju chcel vylúčiť z uspokojenia. S poukazom na vyššie uvedené dôvody je podľa
žalovanej nepochybné, že v prípade absencie zabezpečenia pohľadávky záložným právom sa reálne

vymoženie pohľadávky stáva ohrozeným a neistým. Ak by nedošlo k dobrovoľnému splneniu súdom
priznanej pohľadávky, tak by sa samotná jej exekúcia stala ohrozenou. Ohrozenie exekúcie vyplýva z
toho, že žalobca má úmysel nehnuteľnosti predať, pričom uvedenú informáciu uviedol iba exekútorovi,
aby čo najskôr vymazal exekučné záložné právo a žalobca tak mohol čo najskôr realizovať predaj.
Informáciu tajil pred žalovanou, nikdy s ňou o predaji nekomunikoval a zrejme nepočítal s tým,

že exekútor bude žalovanú o týchto zamýšľaných krokoch informovať. Exekútor je pritom verejným
činiteľom, ktorý nemá žiadny osobitný vzťah k účastníkom exekúcie, takže predmetná informácia je
plne objektívna a na účely rozhodovania o zabezpečovacom opatrení dostatočne osvedčujúca potrebu
nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Žalovaná z dôvodu obavy o možných obštrukciách žalobcu pri
splatení peňažnej náhrady preto žiadala o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v podobe zriadenia

záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že
v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného
práva. Žalovaná musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia. Existencia pohľadávky je nesporná, keďže bola priznaná právoplatným súdnym
rozhodnutím. Poverený exekútor ju v závere svojho oznámenia upovedomil o možnosti podať návrh

na zabezpečovacie opatrenie. Ak bola žalovaná priamo zo strany verejného činiteľa úradným listom
informovaná o ohrození vymožiteľnosti jej pohľadávky, tak je nepochybné, že nejde len o jej subjektívny
názor, ale o objektívnu skutočnosť odôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. Žalovaná k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné listinné dôkazy:

rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023 sp. zn. 32C/14/2022, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 sp. zn. 7Co/118/2023, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
03.09.2025 sp. zn. 7Cdo/27/2025, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 20.03.2025, oznámenie
exekútora zo dňa 10.09.2025, upovedomenie o odklade exekúcie zo dňa 17.09.2025, informatívny výpis
z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. R. zo dňa 23.09.2025.

3. Podaním doručeným súdu dňa 07.10.2025 žalovaná doplnila svoj návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v tom smere, že pri prezeraní inzerátov na realitných portáloch dňa
07.10.2025 si všimla, že žalobca zverejnil inzerát týkajúci sa nehnuteľností na portáli Nehnuteľnosti.sk,
a to za účelom ich predaja. Z uvedeného vyplýva úmysel žalobcu predať nehnuteľnosti, čo potvrdzuje

dôvodné obavy žalovanej. Žalobca ju doposiaľ neinformoval o zamýšľanom predaji nehnuteľností. O
týchto veciach sa dozvedela od tretích osôb alebo náhodou. Podľa žalovanej preto ide o účelové konanie
žalobcu s cieľom ohroziť až zmariť vymoženie pohľadávky žalovanej.4. K doplneniu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalovaná pripojila inzerát
nehnuteľnosti na webovom portáli Nehnuteľnosti.sk zo dňa 07.10.2025.

5. Podľa § 343 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP")
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká

zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 a 2 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže

na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je príslušný okresný súd.

8.Podľa§326ods.1CSPvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Medzi základné predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského
záložného práva), ktorých splnenie musí súd vždy skúmať, patrí: a) existencia návrhu na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia, b) existencia skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie
(peňažného) nároku, ktorému sa má nariadením zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana, c)
spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, d) zriadenie
záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, e) existencia dôvodnej obavy, že (budúca)
exekúcia bude ohrozená (zmarená). Okrem toho musí súd posúdiť, či nariadením zabezpečovacieho

opatrenia (zriadením záložného práva) neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom (nad
nevyhnutný rozsah).

11. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu

budúcej exekúcie. Takisto však postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.
Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom
na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym
dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity majetku). Navrhovateľa však nemožno
v štádiu konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou

preukázať bezprostredný úmysel dlžníka smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale
musí byť zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce
úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné,
pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

12. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a jeho príloh (vrátane jeho doplnenia), dospel súd k záveru, že na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení boli splnené všetky zákonné podmienky,
a preto návrhu žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel a zriadil
sudcovské záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia.

13. Žalovaná vo svojom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia hodnoverne osvedčila
dôvodnosť a trvanie jej peňažného nároku voči žalobcovi, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadenímzabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva). Žalovanej totiž svedčí právoplatný exekučný
titul, ktorým je výrok II. rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06.04.2023 sp. zn. 32C/14/2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.10.2024 sp. zn. 7Co/118/2023,

právoplatnými dňa 13.12.2024. Súd je týmito súdnymi rozhodnutiami viazaný a nemôže túto vec
opätovne posudzovať (v tomto smere je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej zakotvená v § 230
CSP).

14. Žalovaná tiež podľa názoru konajúceho súdu hodnoverne osvedčila existenciu dôvodnej obavy, že

(budúca) exekúcia bude ohrozená. Táto obava vyplýva jednak zo samotnej výšky peňažnej pohľadávky
žalovanej, jednak zo správania žalobcu v čase po právoplatnom skončení sporovej veci. Žalobca na
jednej strane nesúhlasil s rozhodnutiami súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu (a vo veci podal
dovolanie) a dokonca podal návrh na odklad vykonateľnosti rozsudku (resp. výroku II. rozsudku) súdu
prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Návrh na odklad vykonateľnosti odôvodnil
tým, že v byte býva so svojím synom a z Ukrajiny sa k nemu presťahoval aj jeho otec, pričom

nemá zabezpečené náhradné ubytovanie. Na druhej strane však ihneď po odložení vykonateľnosti
výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu začal robiť úkony
smerujúce k predaju bytu - domáhal sa zastavenia exekúcie a následne zverejnil na webovom portáli
Nehnuteľnosti.sk inzerát na predaj predmetného bytu. Uvedené vyplýva jednak z oznámenia exekútora
zo dňa 10.09.2025 (v ktorom súdny exekútor informoval žalovanú o zámere žalobcu predať byt), jednak

zo žalobcom zverejneného inzerátu na predaj bytu na webovom portáli Nehnuteľnosti.sk. Tvrdenia
žalobcu v návrhu na odklad vykonateľnosti sú tak v ostrom kontraste s jeho následným konaním.
Žalobca o zamýšľanom predaji bytu žalovanú nijakom neinformoval, a to napriek tomu, že byt patril
do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd hodnotí takéto konanie žalobcu ako konanie v
rozpore s dobrými mravmi, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Súd sa z týchto dôvodov zhoduje

so žalovanou v tom smere, že je ohrozené prípadné budúce vymoženie jej pohľadávky na zaplatenie
vyrovnaciehopodieluvovýške120.359,19eur.Predmetnénehnuteľnosti(bytaspoluvlastníckypodielna
spoločných častiach a spoločných zariadeniach a na príslušenstve bytového domu) pritom tvoria jediný
hodnotný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom súdu nie je známy ani
žiadny iný majetok žalobcu. V tejto súvislosti konajúci súd poukazuje na to, že žalobcovi bolo priznané

oslobodenie od súdnych poplatkov, resp. bol mu priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci od
Centra právnej pomoci, čo tiež svedčí o závere, že žalobca nemá žiaden iný hodnotný majetok či príjem,
z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalovanej v prípadnej exekúcii. Ohrozenie budúcej
exekúcie pritom prichádza do úvahy nielen pri kvantitatívnych zmenách majetku, ale aj pri kvalitatívnych
zmenách majetku. Teda, ak by aj žalobca obdržal za predaj nehnuteľností kúpnu cenu, túto kúpnu cenu

(finančné prostriedky) by bolo omnoho jednoduchšie "skryť" pred prípadnou budúcou exekúciou, resp.
ich spotrebovať skôr, ako by táto exekúcia začala. Úkony žalobcu tak podľa názoru konajúceho súdu
objektívne sťažujú prípadné nútené vymoženie peňažnej pohľadávky žalovanej. Konanie žalovaného
preto zakladá dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená (zmarená). Zriadenie sudcovského
záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu efektívne zabráni žalobcovi v tom, aby sa

zbavil tohto svojho majetku skôr, ako prebehne prípadná exekúcia.

15. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení nie je ani neprimerané, t. j.
neobmedzí žalobcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zriadenie sudcovského
záložného práva k majetku žalobcu v rozsahu navrhnutom žalovanou sa súdu javilo ako primerané

s ohľadom na výšku zabezpečovanej pohľadávky. Navyše, súdom zriadené záložné právo nijako
neobmedzuje žalovaného v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.

16. Nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia (zriadeniu sudcovského záložného práva) nebránila
skutočnosť, že konanie vo veci samej už bolo právoplatne skončené rozsudkom súdu prvej inštancie

v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. V zmysle § 324 ods. 1 v spojení s § 344 CSP totiž platí, že
súd môže nariadiť zabezpečovacie opatrenie aj po skončení konania vo veci samej (k tomu porovnaj aj
Števček, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1298 a
nasl.). Žalobkyňa sa pritom napriek právoplatnému rozhodnutiu vo veci nemôže domáhať uspokojenia
svojej právoplatne priznanej pohľadávky cestou exekúcie, keďže najvyšší súd odložil vykonateľnosť

výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu do právoplatného
skončenia dovolacieho konania. V nadväznosti na to súdny exekútor upovedomením zo dňa 17.09.2025
odložil exekúciu na dobu do právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci dovolania. Zriadenie
sudcovského záložného práva tak bolo podľa názoru konajúceho súdu potrebné až do času, kým budúvýrok II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu opätovne vykonateľné,
a teda kým bude môcť exekúcia pokračovať (t. j. do právoplatného rozhodnutia najvyššieho súdu o
dovolaní žalobcu), resp. kým v dôsledku rozhodnutia dovolacieho súdu nestratia predmetné rozsudky

súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu svoju právoplatnosť.

17. Napriek tomu, že dovolací súd odložil iba vykonateľnosť výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie
(v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu), v prejednávanom prípade ide o taký spor, pri ktorom určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami sporu vyplýva z osobitného predpisu (v zmysle § 137

písm. b) CSP). V takom prípade podľa názoru konajúceho súdu z povahy veci neprichádza do úvahy,
aby niektorý z výrokov nadobudol samostatne nielen právoplatnosť, ale ani vykonateľnosť. Ide totiž o
navzájom závislé výroky, ktoré samostatne neobstoja. Súčasne súd (odvolací súd, dovolací súd) nie
je viazaný žalobným návrhom (rozsahom odvolania, rozsahom dovolania). Napriek tomu však dovolací
súd výslovne odložil iba vykonateľnosť výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom
súdu prvej inštancie, pričom žalobca je v súčasnosti v katastri nehnuteľností zapísaný ako jediný vlastník

predmetných nehnuteľností a zároveň robí úkony smerujúce k ich predaju. Na liste vlastníctva nie je
ani zapísaná žiadna obmedzujúca poznámka, žalobcovi tak v súčasnosti nič nebráni v nakladaní so
spornými nehnuteľnosťami.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrhu žalovanej na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

vyhovel a v zmysle § 343 ods. 1 a 2 CSP zriadil sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam žalobcu
tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

19. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd
v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalovanej priznal

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v súlade s § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava IV v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.