Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202741
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Štiftová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1222202741.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Štiftovej a sudcov JUDr.

Romana Majerského a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobkyne: A. K., E.. XX.X.XXXX, S. XX, I.,
zastúpenej:CONSULTAs.r.o.,Šafárikovonámestie4,Bratislava,IČO:31318495,protižalovanému:A.
K., E.. XX.X.XXXX, X. XX, I., zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Debnárom, Metodova 7, Bratislava,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II č. k. 21C/23/2022-189, zo dňa 15.5.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A.
K. W. A. K. tak, že z masy tvoriacej bezpodielové spoluvlastníctvo manželov prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného a) spálňa Florida v hodnote 173,93 eura, b) písací stôl v hodnote 8,28 eura,
c) zostava detská izba v hodnote 25,37 eura, d) stojan na kvety v hodnote 16,54 eura, e) sedacia
súprava - koža v hodnote 113,60 eura, f) kúpeľňový doplnok v hodnote 12,14 eura, g) nástenné hodiny
- kuchyňa v hodnote 3,78 eura, h) záhradná stolička v hodnote 2,35 eura, i) rohová skrinka v hodnote
1,42 eura, j) sušič na prádlo v hodnote 10,97 eura, k) šalátové misy v hodnote 7,22 eura, l) koberec

v hodnote 8,74 eura, m) vianočná dekorácia v hodnote 4,54 eura, n) pumpa - čln v hodnote 1,88
eura, o) TV Sony KDL 40 WE 665 v hodnote 264,27 eura, p) kombinovaný sporák Mora v hodnote
72,64 eura, q) digitálny tlakomer OMRON v hodnote 15,25 eura, r) osobné motorové vozidlo L. L.,
C.: I., K. Č. K. R. v hodnote 2.539 eur. Uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie
podielu 6.600,09 eura, do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. Žiadnej zo strán nepriznal nárok na
náhradu trov konania. Uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť Okresnému súdu Bratislava II súdny poplatok
za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vo výške 49 eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia. Uložil povinnosť žalovanému zaplatiť Okresnému súdu Bratislava II súdny poplatok za
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 49 eur do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 16.5.2022 sa žalobkyňa domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželstva (ďalej len „BSM“) tak, aby súd určil, že
do BSM patria: hnuteľné zariadenie a vybavenie nehnuteľnosti, bytu vo výlučnom vlastníctve A. K.,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, pre okres Bratislava
II, obec I. - K., katastrálne územie K., byt č. XX nachádzajúci sa na X Z.. bytového domu so súpisným

číslom XXXX, vchod č. X. XX (ďalej len „Byt“), popis stavby: X. XX, XX, XX, postaveného na pozemku
pare. č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, podiel bytu na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach vyššie uvedeného bytového domu, na príslušenstve vo veľkosti 1274/100000:
a) nábytková zostava v spálni v hodnote cca 1.000 eur, b) posteľ tehlová v hodnote cca 109,54 eura, c)kuchynský stôl so 4 stoličkami v hodnote cca 150 eur, d) nábytková zostava v predsieni + 2x botník, spolu
v hodnote cca 196 eur, e) písací stôl v hodnote cca 30 eur, f) nábytková zostava v detskej izbe v hodnote
cca 150 eur, g) plávajúca podlaha spolu položením v hodnote cca 200 eur, h) kuchynský sporák značky

Mora v hodnote cca 149 eur, i) stojan na kvetináče v hodnote cca 41 eur, j) kožená sedacia súprava v
hodnote cca 400 eur, k) televízor spolu s inštaláciou v hodnote cca 408,90 eura, l) obraz v hodnote cca
70 eur, m) dvere na WC a kúpeľni spolu v hodnote cca 106 eur, n) svietidlo v obývačke v hodnote cca 60
eur, o) dotykové lampy 3 kusy spolu v hodnote cca 30 eur, p) svietidlo v kuchyni v hodnote cca 20 eur, q)
nábytková zostava v kúpeľni v hodnote cca 115 eur, r) autopoťahy v hodnote cca 14,99 eura, t) vianočná

dekorácia v hodnote cca 17,99 eura, u) svetelná dekorácia v hodnote cca 4 eur, v) svietidlo nástenné v
kúpeľni a na WC spolu v hodnote cca 26 eur, w) rybárska sieť v hodnote cca 14,99 eura, x) kúpeľňové
doplnky spolu v hodnote cca 50,62 eura, y) nástenné hodiny v hodnote cca 6,99 eura, z) záhradná
stolička v hodnote cca 7 eur, aa) nitovacie kliešte v hodnote cca 4,99 eura, bb) rybárske doplnky spolu v
hodnote cca 62 eur, dd) sada klieští v hodnote cca 59,90 eura, ee) pumpa na bicykel v hodnote cca 6,99
eura, ff) mikrovlnná rúra značky Sencor v hodnote cca 29,99 eura, gg) tlakomer značky Omron v hodnote

cca 30 eur, hh) digestor v hodnote cca 60 eur, ii) teplovzdušná pištoľ v hodnote cca 7 eur, jj) čalúnenie
vchodových dverí v hodnote cca 50 eur, kk) akuvŕtačka v hodnote cca 300 eur, 11) rohová skrinka v
hodnote cca 80 eur, mm) sušiak na prádlo v hodnote cca 10 eur, nn) pekáč 2 kusy spolu v hodnote cca
30 eur, oo) panvica v hodnote cca 30 eur, pp) šalátové misy 3 kusy v hodnote cca 24 eur, qq) tlčik na
mäso v hodnote cca 6 eur, rr) chladnička v hodnote cca 100 eur, ss) koberec v obývačke v hodnote cca

120 eur, ďalej aj preplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru
v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv v hodnote 6 x 350 eur, osobný automobil značky
L. L. v hodnote cca 5.000 eur a záväzok vzniknutý z titulu ručenia A. K., žalovaného, za záväzok dlžníka
O. C., X..Č.. XXXXXX/XXXX, G. X. XXX/X, I. Z. I., počas trvania manželstva, spolu vo výške 16.000
eur. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal osobný automobil

značky L. L. v hodnote cca 5.000 eur s jeho povinnosťou výplaty na vyrovnanie podielov sumu vo výške
13.852,40 eura a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „do BSM manželov nepatria nasledovné hnuteľné veci,
ktoré zakúpil pred uzavretím manželstva zo svojich finančných prostriedkov a to: tehlová posteľ,

kuchynský stôl + kuchynské stolíky - žalobkyňa vzala 3 stoličky, nábytková zostava v predsieni a dva
krát botník, plávajúca podlaha v spálni urobená pred uzavretím manželstva, obraz v ráme, dvere na WC
a kúpeľňu, luster v obývačke, svietidlo v kuchyni, kúpeľňová skrinka, nástenné svietidlo v kúpeľni a WC,
sadaklieští,pumpanabicykel,mikrovlnnárúrazn.SENCOR,digestor,svetelnádekorácia,teplovzdušná
pištoľ, čalúnenie bytových dverí, akumulátorová vŕtačka, rohová skrinka, šalátové misy 3 kusy, jeden

kus panvica, tlčik na mäso, pekáč 2 kusy vzala si žalobkyňa, chladnička dar od priateľa. Hnuteľné veci,
ktoré nadobudli počas trvania manželstva a patria do BSM: nábytková zostava v spálni bola zakúpená
v auguste 2008 a nákupná za cenu 17.000,- slovenských korún. Bol so žalobkyňou dohodnutý, že si
ju prevezme na podpis. Napriek dohode žalobkyňa nábytkovú zostavu zo spálne nevzala. Písací stôl
podľa dohody si mala vziať žalobkyňa, dodnes neprevzala, nábytková zostava v detskej izbe si mala

vziať žalobkyňa dodnes neprevzala, kuchynský sporák MORA, stojan na kvetináče, kožená sedacia
súprava, televízor, autopoťahy, dotykové lampy 3 kusy, rybárska sieť, kúpeľňové doplnky, nástenné
hodiny,záhradnástolička,nitovaciekliešte,rybárskedoplnkydvarybárskeprúty,tlakomerOmron,sušiak
na prádlo, koberec v detskej izbe si mala vziať podľa dohody žalobkyňa. Žalobkyňa mala uložené
doklady o nákupe všetkých vecí. Je síce pravdou, že mali preplatky za dodávku teplej a studenej vody

avšak tieto boli v rokoch 2015 až 2020 a tieto preplatky sa minuli v domácnosti. Osobné motorové
vozidlo L. L. zakúpené v roku 2017 za sumu 2.900 eur, ale pred uzavretím manželstva vlastnil osobné
motorové vozidlo L. C., ktorý počas manželstva predal za 800 eur a tieto použil na kúpu vozidla L. L..
Hodnota motorového vozidla (rok výroby 2005) - 17 ročné auto bolo minulý rok ohodnotené na sumu
800 eur. Je pravdou, že bol jeho sesternici ručiteľom na dve pôžičky nakoľko sesternica ako dlžníčka

prestala pôžičky splácať. Po dohode s exekútorom mu bolo počas trvania manželstva zrazené na obidve
pôžičky som zaplatil pre Slovenskú sporiteľňu a.s. + EOS s.r.o. sumu 5.059,19 eura a pre DEXIA
banku zaplatil dlh 4.859 eur. Čiže ako ručiteľ sesternici splatil jej dlh vo výške 9.918,19 eura. Žalobkyňa
uvádzala sumu 16.000 eur čo sa nezakladá na pravde. Z uvedenej sumy mu sesternica nesplatila ani
eur. Ani exekútorom sa nepodarilo dlh voči nemu od nej vymôcť a exekúcie boli zastavané. Pokiaľ

žalobkyňa požaduje na vyrovnanie podielov sumu 13.852,40 eura táto suma nezodpovedá skutočnosti.
Žalobkyňa nech si prevezme do vlastníctva nábytkovú zostavu v spálni, zariadenie detskej izby a obraz
(reprodukcia). Hodnota týchto vecí sa žalobkyni započíta.3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie
aplikujúc § 143, § 144, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, ods. 3, § 150 Občianskeho zákonníka, vyporiadal
BSM, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, pretože strany sa na vyporiadaní

nevedeli dohodnúť. Ozrejmil, že hoci konanie o vyporiadanie BSM možno začať iba na návrh niektorého
z manželov, súd nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ
ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku,
ktorý podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu
jeho zániku.

4. V konaní nebolo sporu o tom, že manželstvo strán zaniklo, ani o tom, že do masy BSM patria hnuteľné
veci a zriadenie bytu v hodnote 390,76 eura a 352 eur. Do masy BSM patrí aj osobné motorové vozidlo L.
L., C.: I.. Taktiež nebolo sporné, že počas trvania manželstva bol hradený výlučný záväzok žalovaného
vo výške 4.859 eur a 5.059,19 eur (tieto skutočnosti žalovaný potvrdil). Sporným naopak bola hodnota
predmetného motorového vozidla, keďže žalobkyňa predložila znalecký posudok, ktorý vozidlo ohodnotil

nasumu2.539eur.Žalovanýnadruhejstranedôvodil,žesajednáostarévozidlovhodnote800eur.Súd
prvej inštancie sa priklonil k záverom znaleckého posudku, ktorý náležitým a presvedčivým spôsobom
vozidlo ohodnotil. V tomto smere nemôže obstáť iba tvrdenie žalovaného, že vozidlo má hodnotu 800
eur. Taktiež cenové ohodnotenie z bazáru neobsahuje skutočnosti, ktoré by zvrátili závery znaleckého
posudku. Súd prvej inštancie teda ako nespornú určil masu BSM, a to v nasledovnom rozsahu: hnuteľný

majetok vo výške 743 eur a osobné motorové vozidlo v hodnote 2.539 eur.

5. Po určení, čo patrí do masy BSM, súd prvej inštancie pristúpil k jej vyporiadaniu v zmysle
zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v BSM
je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z

kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t. j. určenie, ktoré veci z BSM pripadnú
každému z manželov.

6. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí má byť prikázaná do výlučného vlastníctva tej ktorej strany, súd
prvej inštancie prihliadol najmä na účelné využitie tejto veci. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že

hnuteľný majetok (zariadenie bytu) ostal v byte, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného; žalobkyňa
oň nemá záujem. Hodnota masy BSM je 3.282 eur (hnuteľný majetok vo výške 743 eur a osobné
motorové vozidlo v hodnote 2.539 eur). Pri zohľadnení rovnakých podielov pre žalobkyňu a žalovaného
je výsledná zákonná hodnota podielu vo výške 1.641 eur. Vzhľadom na znenie výroku, súd prvej
inštancie priznal žalobkyni majetkové hodnoty vo výške 0 eur a žalovanému vo výške 3.282 eur. Ak je

teda zákonný podiel každej zo strán 1.641 eur, pričom žalovaný týmto rozhodnutím dostane 3.282 eur,
rozdiel predstavuje 1.641 eur, ktoré je povinný doplatiť.

7. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok; preto je k hodnote podielu potrebné pripočítať aj úhradu

9.918,19 eura (výlučný záväzok žalovaného vo výške 4.859 eur a 5.059,19 eura, ktorý bol uhradený z
prostriedkov patriacich do BSM). Keďže zákonný podiel strán je rovnaký (paritný podiel), žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni polovicu z vyššie uvedenej sumy, teda 4.959,09 eura (1/2 z 9.918,19 eura).
Výsledná suma je potom na úrovni 6.600,09 eura (1.641 eur + 4.959,09 eura). Súd prvej inštancie
zároveň prihliadol na výšku tejto sumy a poskytol žalovanému lehotu na plnenie vo výške 60 dní odo dňa

právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota podľa názoru súdu zohľadňuje výšku sumy, ktorú je žalovaný
povinný žalobkyni uhradiť.

8. Súd prvej inštancie po zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a
vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených a v súlade so zásadou proporcionality vyporiadal

BSM strán tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

9. Ďalej uviedol, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách
tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje
najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného

a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Súdna prax sa zhodla, že predmetom konania sa
rozumejú aktíva patriace do masy BSM, čo v danom prípade predstavuje 1.641 eur. Na hodnotu pasív sa
neprihliada (R 14/1976); a to aj s poukazom na § 7 ods. 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.
Takisto sa zo základu neodpočítavajú sumy, ktoré manželia vynaložili zo svojho na spoločný majetok.Súdny poplatok potom podľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o
súdnych poplatkoch predstavuje 3 % zo sumy 1.641 eur, teda je vo výške 49 eur. Podľa zákonodarcu sú
poplatníkmi súdneho poplatku obe strany alebo jedna zo strán podľa rozhodnutia súdu. Zákonodarca

neurčil pomer, v akom majú strany súdny poplatok zaplatiť. Súd preto vychádzal z toho, že súdny
poplatok majú zaplatiť v zásade v rovnakom pomere (pretože v zmysle ustanovenia § 150 Občianskeho
zákonníka sú ich podiely rovnaké). V posudzovanom spore súd prvej inštancie preto nepovažoval za
spravodlivé, a to aj s poukazom na závery vykonaného dokazovania, aby sa obe strany podieľali na
zaplatení súdneho poplatku spoločne a nerozdielne, a to aj pri pomernej aplikácii čl. 2 ods. 1 CSP. Preto

o súdnom poplatku rozhodol tak, že žalobcu i žalovanú zaviazal zaplatiť každého po 49 eur, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia podľa § 5 ods. 1 písm. g) a § 8 ods. 4 zákona o súdnych
poplatkoch. Považoval tiež za potrebné zdôrazniť, že tento súdny poplatok si nie je možné mýliť so
súdnym poplatkom za žalobu vo výške 66 eur, ktorý už žalobkyňa zaplatila. V konaní o vyporiadanie
BSM sa totiž platia dva súdne poplatky - jeden za žalobu a druhý za vyporiadanie BSM, ktorý súd ukladá
priamo v rozsudku podľa predmetu konania.

10. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 257 C. s. p., podľa ktorého súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom
ustanovenia § 257 C. s. p. je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného práva. C. s. p. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského

moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného
zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní (§ 255 C. s. p.). Aplikácia ustanovenia § 257 C. s. p. pri rozhodovaní o náhrade
trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C. s. p., avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V prejednávanom prípade bol
toho názoru, že nie je možné posúdiť, vzhľadom na predmet a výsledok sporu, a ani pri jednej zo strán
skonštatovať, či mala a v akej výške vo veci procesný úspech či neúspech, a to aj vychádzajúc zo
zásad uvedených v § 149 ods. 3 a § 150 Občianskeho zákonníka. Taktiež považoval za nutné upriamiť
pozornosť aj na skutočnosť, že strany majú možnosť vyporiadať BSM dohodou podľa § 149 ods. 2

Občianskeho zákonníka; k tejto dohode však nedošlo. Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé,
aby si pri vyporiadaní BSM strany znášali náklady na trovy konania každá sama. Pri vyporiadaní BSM
zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len pretransformovaný), čo je dôvodom na aplikáciu
ustanovenia § 257 C. s. p..

11. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa § 365 ods. l písm. f)
C. s. p. a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súdom prvej
inštancie mu bolo prikázané dať spraviť znalecké posudky čo aj vykonal. Pri znaleckom posudku na
elektrospotrebiče v hodnote 352 eur (viď odsek 10 odôvodnenia rozsudku) bol zahrnutý aj kombinovaný

sporák MORA (hodnota 72,64 eura) s čím nesúhlasí, nakoľko nekupoval holobyt, ale byt so štandardným
interiérovým vybavením (kuchynská linka s digestorom + sporák, kompletné WC s ventilátorom,
kompletná kúpeľňa s ventilátorom). Je pravda, že nový sporák, ktorý zakúpil po 11 rokoch doslúžil a
ďalší sporák kúpila žalobkyňa. Preto žiada o odpočítanie hodnoty sporáka v sume 72,64 eura zo sumy
352 eur (celková hodnota elektrospotrebičov) a zarátať iba sumu 279,36 eura.

12. Ďalej namietal, že po konzultácii so súdnym znalcom - U.. Z. O. (znalec na ohodnotenie osobných
motorových vozidiel) cenu osobného motorového vozidla L. L. C. I. XXX Z., K. R. rok výroby 2005
stanovenú súdnym znalcom U.. Z. B. (cena 2.539 eur) považuje za nadhodnotenú a neplatnú.
Znalecký posudok bol vypracovaný až 19.1.2023, pričom rozvodové konanie nadobudlo právoplatnosť

29.4.2021 (obidve strany sa zriekli možnosti odvolať sa). V júni 2021 dal ohodnotiť osobné motorové
vozidlo v autobazáre VOVA, kde na základe technického stavu stanovili cenu 800 eur. Vozidlo bolo
parkované vonku (od zakúpenia v roku 2017) na starých hrdzavých plechových diskoch s ojazdenými
pneumatikami. Poukázal na opravy, ktoré vykonal po rozvode manželstva a na závady, ktoré napriek
týmto opravám na vozidle ostali. O obhliadke motorového vozidla súdnym znalcom nebol informovaný a

ani nebol prítomný pri obhliadke. Znalec evidentné závady na motorovom vozidle nevidel (alebo nechcel
vidieť) a hodnotil auto na základe prepočítavacích tabuliek (pričom hodnota týchto vozidiel sa pohybuje
v rozmedzí 990 eur - 3.954 eur). Fotky, ktoré znalec vyhotovil sú čiernobiele a nejasné a nie je možné
na nich vidieť spomínané závady. Samotný znalec na súdnom pojednávaní vypovedal, že nie je možné,aby cena auta ohodnotená na 800 eur stúpla za dva roky na trojnásobok - je teda zrejmé, že cena auta
bola nadhodnotená. Žalobkyňa uvádzala cenu auta 5.000 eur. Dňa 24.4.2023 nechal auto opätovne
ohodnotiť autobazárom VOVA a stanovili odhadnú cenu 1.400 eur napriek všetkým jeho opravám od

roku 2011 po rozvode manželstva (viď hore uvedené závady). Auto L. C. predal za 800 eur. W. L. L.
kúpil za sumu 2.900 eur na pôžičku, ktorú splácal v 100 eur mesačných splátkach. Časť finančných
prostriedkov vo výške 500 eur použil na splatenie posledných 5 splátok pôžičky.

13. Je pravdou, že bol ručiteľom sesternici na jej dve pôžičky v roku 2004 (o čom žalobkyňa vedela,

manželstvo uzavreli v roku 2008), ktoré prestala splácať. Po dohode s exekútorom od roku 2008 do roku
2013 ako ručiteľ splácal obidve pôžičky - jedná sa o sumy 5.019 eur a 4.859 eur spolu 9.918,19 eura.
Uvedenú celkovú sumu hradil výlučne zo svojich finančných prostriedkov. Žalobkyňa sa na uhrádzaní
mesačných splátok nijako nepodieľala. Ich hospodárenie v manželstve bolo také, že každý si ponechal
svoj zárobok a každý platil na polovicu nájom bytu a služby s tým spojené, stravovanie a nákup vecí
(včetne nábytku) do domácnosti. Nie je pravdou, že finančné prostriedky im nestačili, nakoľko zarábal

viac ako žalobkyňa a okrem príjmu zo zamestnania mal aj iné možnosti si finančne privyrobiť (brigády,
pracovné výpomoci vo svojej odbornosti). Žalobkyňa mu nielenže na uhrádzanie splátok neprispievala,
ešte sa mu posmievala aký je sprostý. V celej tejto záležitosti je poškodený iba on. Spätné vymáhanie
jeho vynaložených prostriedkov od sesternice je v štádiu riešenia. Podobne pri otázke kúpy osobného
motorového vozidla L. L. si on zobral pôžičku, ktorú aj sám splatil (taktiež všetky servisy a opravy auta)

mužalobkyňaneprispelanijakoufinančnoučiastkou.Poukázalna§144a§150Občianskehozákonníka
a skutočnosť, že vozidlo splácal v 100 eurových mesačných splátkach, pučom by započítal vozidlo do
hodnoty BSM, keby mu žalobkyňa mesačne prispievala 50 eur, aby to bolo na polovicu. Taktiež peniaze
z predaja staršieho osobného motorového vozidla L. C. (800 eur) , ktoré kúpil a splatil pred uzavretím
manželstva a čiastku 500 eur použil na splácanie zvyšných splátok kúpeného osobného motorového

vozidla L. L.. Zároveň dodal, že žalobkyňa viac faktov a údajov uviedla nepravdivo s cieľom vytvoriť
pocit súcitu nad jej osobou a následne si finančne privylepšiť na jeho účet. Z manželstva sa narodila
dcéra E. voči ktorej si riadne plní vyživovaciu povinnosť a pravidelne sa s ňou stretávam podľa súdom
upraveného styku.

14. Z hore uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v bode
I. písm. a) až písm. o), písm. q) v hodnote 670,26 eura v bode I. písm. r) tak, že z masy tvoriacej
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov A. K. W. A. K. prikazuje do výlučného vlastníctva žalovaného
osobné motorové vozidlo L. L. C.: I. Z. K. Č. K. R. v hodnote 900 eur, v bode II. Žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 788,26 eura do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
stotožňuje, považuje ho za vecne správny, keďže súd prvej inštancie zistil dôkladne skutkový stav,
na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona a po právnej stránke vec posúdil správne. Žiadala
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. K argumentáciu žalovaného v

podanom odvolaní uviedol, že žalovaný nesúhlasí so zahrnutím kombinovaného sporáka MORA v
hodnote 72,64 eura do BSM, Ako je zrejmé zo znaleckého posudku č. 6/2023 zo dňa 25.1.2023 str. 2,
kombinovaný sporák Mora bol zakúpený v II/2015 za sumu 149 eur, t. j. evidentne za trvania manželstva
(BSM zaniklo s právoplatnosťou rozsudku zo dňa 29.4.2021 o rozvode manželstva). Sporák teda patril
do BSM, keďže bol zakúpený za trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov, pričom jeho hodnota

predstavuje 74,50 eura. Z procesného hľadiska žalobkyňa poukázala tiež na § 154
C. s. p. a teda, ak žalovaný nesúhlasil so zaradením sporáku do masy BSM, takéto tvrdenie mal uplatniť
a preukazovať už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

16. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s určením ceny osobného motorového vozidla L. L. C. I., rok výroby 2005

stanovenej súdnym znalcom U.. Z. B. v cene 2.539 eur a považoval ho za nadhodnotené, z konania
je zrejmé, že ocenenie vozidla L. L. bolo znaleckou otázkou, ktorú posudzoval znalec z odboru cestná
doprava, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel. Vozidlo bolo ohodnotené znaleckým posudkom č.
14/2023 zo dňa 19.1.2023 v sume 2.539 eur. Stotožnila sa s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie, ktorý pri stanovení všeobecnej hodnoty vozidla vychádzal zo znaleckého posudku. Mala

za to, že znalecký posudok zhotovený znalcom z príslušného odboru má vyššiu preukaznú hodnotu
ako písomné potvrdenie (cenové ohodnotenie) poskytnuté obchodnou spoločnosťou (v tomto prípade
Autobazár AB-VOVA car, s.r.o., so sídlom Bratislava). V prípade, ak žalovaný nesúhlasil so závermi
znaleckého posudku, mal možnosť nechať zhotoviť vlastný znalecký posudok, príp. navrhnúť súdu, abyustanovil znalca z príslušného odboru a odvetvia a položil mu otázky, ktoré má zodpovedať. Keďže
však žalobca nevyužil svoje právo navrhnúť v konaní znalecké dokazovanie, bola názoru, že súd prvej
inštancie postupoval správne, ak priradil znaleckému posudku vyššiu preukaznú hodnotu ako potvrdeniu

autobazáru, ktoré predložil žalovaný.

17. Vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým žalovaným, ktoré podľa tvrdenia žalovaného majú
dokladovať údajné zhodnotenie automobilu uviedla, že z dokladov nie je zrejmé, že by sa zhodnotenie
malotýkaťprávemotorovéhovozidlaL.L.,C.I.,rokvýroby2005.Zpredloženejfaktúryč.0/30009zodňa

10.6.2022 taktiež nie je zrejmé, že by žalovaný za takúto faktúru zaplatil. Nemožno teda jednoznačne
priradiťpredloženélistinnédôkazykzhodnoteniukonkrétnehovozidla.Považovalazanepresvedčivé,ak
žalovaný uvádza, že všeobecná hodnota vozidla mala predstavovať 800 eur, hodnota zhodnotenia mala
predstavovať 1.246,90 eura (t. j. zhodnotenie by bolo viac ako 155 %). Osobný automobil L. C., o ktorom
sa zmieňuje žalovaný, nie je predmetom vyporiadania BSM, preto je právne bez významu, aká bola
jeho nadobúdacia cena, aký bol príjem peňazí na kúpu vozidla a za akú cenu žalovaný vozidlo predal.

Žalovaný v konaní nepreukazoval a preto ani nepreukázal, že by kúpa tohto vozidla bola realizovaná
z jeho vlastných prostriedkov.

18. Poukázala na to, že žalovaný potvrdzuje, že bol ručiteľom vo vzťahu ku svojej sesternici (ako
dlžníkovi) za dve pôžičky, ktoré prestala splácať a ktorých suma predstavovala spolu 9.918,19

eura (4.859 eur + 5.059,19 eura). Tvrdenie, že „celkovú sumu hradil výlučne zo svojich finančných
prostriedkov“, žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie bližšie nepreukazoval a teda ani
nepreukázal. K tomuto tvrdeniu žalovaného uvádza, že nepochybne, finančné prostriedky boli na úhradu
uvedených čiastok z dôvodu ručenia vynaložené za trvania manželstva a tiež za prostriedky, ktoré
patrili do BSM. Stotožňuje sa preto s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej v odseku 27.

Keďže žalobca v konaní nepreukazoval, že by uvedený záväzok z dôvodu ručenia zaplatil z vlastných
prostriedkov (ktoré by boli vylúčené z BSM) je nevyhnutné takúto položku pri vyporiadaní zohľadniť. V
zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, záväzok uhradený zo spoločných prostriedkov BSM je potrebné
rozdeliť na dve časti, pričom je následne nárokom žalobkyne voči žalobcovi.

19. Tvrdenie žalovaného, že kúpu osobných motorových vozidiel L. C. W. L. L. realizoval z peňažných
prostriedkov pôžičky považuje v konaní za nepreukázané. Žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by
žalovaný splácal pôžičku z vlastných prostriedkov, ktoré nepatria do BSM. A ako už bolo uvedené,
predmetom vyporiadania bolo iba osobné vozidlo L. L., keďže toto jediné vozidlo sa ku dňu zániku BSM
nachádzalo v spoločnom majetku. Záverom vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu o tom, že by mal byť

v konaní poškodeným, keďže požaduje iba vyrovnanie svojho zákonného podielu z majetku BSM, na
ktorý má nárok.

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C. s. p., keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1
C. s. p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.6.2025 (§ 219 ods. 3 C. s. p.).

21. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C. s. p.) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a
právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými
relevantnými aspektmi predmetnej žaloby.

22. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav,
opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky
vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z
ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva

jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery súdu prvej inštancie nie
sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C. s. p.23. Stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie preto odvolací súd už iba
dodáva, že pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo možno podradiť pod odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. f) C. s. p., odvolací súd pripomína, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
C. s. p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke, a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom
dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov

nie je v súlade s § 191 C. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom
hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti),

zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania.

24. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu
nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných

dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie je vecou jeho vnútorného
presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu. Právna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť
dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že
sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom
môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.

Pod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovanáhodnotazávažnosti(dôležitosti)prerozhodnutie,hodnotazákonnosti,hodnotapravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje
skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k

záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a
ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti
informácie podanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob,
akým sa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť
výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci.

Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených
(preukazovaných) skutočností.

25. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok - záver sudcu o tom, ktoré z rozhodujúcich
sporných skutočností sú pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za dokázané. Až súhrn týchto

skutočností vytvára zistený skutkový stav. Predmetom odvolacieho prieskumu nie je potom vlastné
„hodnotenie“ dôkazov súdu prvej inštancie, pretože nemožno „hodnotiť“ dôkazy „zhodnotené“, okrem
tej procesnej situácie, kedy súdom prvej inštancie vykonané hodnotenie dôkazov je v rozpore s
pravidlami logického myslenia alebo v extrémnom rozpore s obsahom spisu. Odvolací súd preto iba
posudzuje, či v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia hodnotenie (inak pre rozhodnutie zásadne

významných) dôkazov je alebo nie je v rozpore s pravidlami logického myslenia, a to vo väzbe
na ďalšie dôkazné prostriedky; či informácie zachytené v tom - ktorom dôkaznom prostriedku sú
rozdielne a súd prvej inštancie bez ďalšieho privileguje len určitý dôkaz, či určitú množinu dôkazných
prostriedkov a ponecháva bez povšimnutia (komplexného či riadne odôvodneného hodnotenia) iný
dôkaz, či zostávajúcu množinu dôkazných prostriedkov.

26. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje, že žiadne takéto
pochybenie v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, resp. z obsahu spisu
nezaznamenal.

27. Na margo námietky žalovaného týkajúcej sa hodnoty motorového vozidla, odvolací súd uvádza, že
z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie sa priklonil k záverom znaleckého
posudku, ktorý náležitým a presvedčivým spôsobom vozidlo ohodnotil, pričom súčasne dodal, že
cenové ohodnotenie z bazáru neobsahuje skutočnosti, ktoré by zvrátili závery znaleckého posudku.Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že znalec na pojednávaní uviedol, že nie je možné, aby cena auta
ohodnotená na 800 eur stúpla za dva roky na trojnásobok, odvolací súd uvádza, že z výpovede znalca
tiež vyplýva, že aby hodnota predmetného motorového vozidla bola 800 eur, muselo by ísť o vrak bez

technickej a emisnej hodnoty. A pokiaľ žalovaný aj v podanom odvolaní poukazuje na to, že cena
takéhoto motorového vozidla sa pohybuje v rozpätí od 990 eur do 3.954 eur, odvolací súd uvádza, že
znalec ohodnotil motorové vozidlo na sumu 2.539 eur; znalec teda stanovil takú hodnotu motorového
vozidla, ktorá sa nachádza v cenovom rozpätí, ktoré uvádza aj žalovaný, pričom z výpovede znalca tiež
vyplýva, že amortizácia predmetného vozidla, stanovená znalcom, je už na hraničnej hodnote. A pretože

úvaha súdu prvej inštancie a dôvody, pre ktoré sa priklonil k záverom znalca nie sú v rozpore s § 191
C. s. p., odvolací súd nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f)
C. s. p..

28. Neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že sumu, ktorú bol povinný uhradiť titulom ručiteľského
záväzku, platil zo svojich výlučných finančných prostriedkov, nakoľko v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za
trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v
rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred
uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

(§ 143 Občianskeho zákonníka). Žalovaný netvrdil ani nepreukazoval, že ručiteľský záväzok uhradil z
finančnýchprostriedkovzískanýchdedičstvomalebodarom.Skutočnosť,žežalobcaažalovanásipočas
trvania manželstva ponechávali každý svoj zárobok a náklady spojené s bývaním platili na polovicu, nič
nemení na skutočnosti, že zárobky oboch boli súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

29. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa kombinovaného sporáka MORA v hodnote 72,64 eura,
nie je zrejmé, čo vlastne žalovaný namieta a na základe čoho by z celkovej hodnoty elektrospotrebičov
mala byť odpočítaná suma 72,64 eura, keďže sám uvádza, že pôvodný sporák, ktorý zakúpil so
štandardným vybavením bytu už neexistuje a predmetný sporák, ktorý bol zahrnutý so masy BSM bol
zakúpený za trvania manželstva žalobkyňou.

30. A pretože žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, s ktorými
by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa
javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C. s. p.) ako
kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovaným prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo

všetkých súvislostiach dostatočne zodpovedané v argumentácii súdu prvej inštancie.

31. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
Na uvedenom základe neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaného vecne

spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).