Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 28, 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/116/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200153
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1218200153.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne : A. M., nar. XX.
X. XXXX, bytom T. XX, I., proti žalovanému : Stavebné bytové družstvo Bratislava II, Strojnícka č. 8,
Bratislava, IČO : 00 169 382, o zaplatenie 652,62 € s príslušenstvom a iné, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 8. 2021 č.k. 8C/1/2018 - 227, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu žalobu žalobkyne, ktorou
sa voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 652,20 € s príslušenstvom (vec vedená na bývalom
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 8C/1/2018) ako aj zaplatenia sumy 139,48 € s príslušenstvom
(vec vedená na bývalom Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13C/47/2018), a to titulom
vydania plnenia získaného bezdôvodným obohatením. V prípade konania sp. zn. 8C/1/2018 žalobkyňa

uplatňovala vrátenie neoprávnených a duplicitne uhradených položiek, účtovaných jej žalovaným
ako správcom bytového domu za rok 2016; v prípade konania vedeného pod sp. zn. 13C/47/2018
sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala vrátenia neoprávnených a duplicitne uhradených položiek,
účtovaných jej žalovaným ako správcom bytového domu za rok 2017. Súd prvej inštancie svojím
uznesením zo dňa 30.01.2019, č. k. 8C/1/2018-67 spojil vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn.
8C/1/2018 a vec vedenú na tamojšom súde pod sp. zn. 13C/47/2018 na spoločné konanie tak, že obidve

konania budú vedené pod sp. zn. 8C/1/2018. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.2019.
2/ Žalobkyňa žalobu v konaní pod sp. zn. 8C/1/2018 odôvodnila tým, že dňa 17.07.2017 jej bolo
doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2016 s nedoplatkom vo výške
2.140,95 €, kde jej žalovaný neoprávnene a duplicitne účtoval náklady za položky výkon správy 2x,
fond údržby 2x a odmenu zástupcov vlastníkov. Listom zo dňa 02.08.2017 žalobkyňa toto vyúčtovanie
reklamovala,pričomžalovanýreklamáciuneuznal.Poodpočítaníneoprávnenýchaduplicitnýchpoložiek
vo vyúčtovaní sú náklady za rok 2016 celkom 1.269,98 € a platby za rok 2016 potom 1.920 €, čo vo

výsledku dáva preplatok za rok 2016 vo výške 650,02 €. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že podľa uznesenia Zhromaždenia delegátov SBD BA II č. 58/2005 bola uložená povinnosť
predstavenstvu SBD BA II účtovať členom družstevných bytov za výkon správy na rok 2005 a ďalšie
roky sumu maximálne 135,- Sk za bytovú jednotku vrátane DPH. Žalovaný listom, zo dňa 19.07.2016
pod zn. PD 1015/2016/Kr, vo veci reklamácie, doručil žalobkyni stanovy SBD BA II platné od 01.06.2015,
ktoré žalobkyňa napadla žalobou na súde.

3/ Žalobkyňa žalobu v konaní pod sp. zn. 13C/47/2018 odôvodnila tým, že dňa 11.06.2018 jej bolo
doručené vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za rok 2017 s nedoplatkom vo výške
1.008,74 €, kde jej žalovaný účtoval neoprávnené a duplicitné položky. Listom zo dňa 09.07.2018žalobkyňa toto vyúčtovanie reklamovala, pričom žalovaný túto reklamáciu neuznal. Po odpočítaní týchto
neoprávnených a duplicitných položiek vo vyúčtovaní, sú náklady celkom 1.285,52 € a platby za rok
2017 vo výške 1.425 €, čo vo výsledku dáva preplatok za rok 2017 vo výške 139,48 €. Žalobkyňa ďalej

uviedla, že odvolací súd už v inej obdobnej veci vyslovil právny názor, že žalobkyňa nie je vlastníčkou
predmetného bytu a preto jej nevzniká povinnosť hradiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv,
keďžetentofondjetvorenýmesačnýmipreddavkamiibavlastníkovbytovanienájomcovbytov.Odvolací
súd vyslovil aj právny názor, že položku náklady spojené s nájmom bytu tvoria náklady na správu aj fond
opráv tvorený nájomcami, pričom žalovaný žalobkyni účtoval samostatnou položkou aj fond prevádzky,

údržby a opráv a teda účtuje túto položku žalobkyni duplicitne ešte aj v rámci nákladov spojených s
nájmom bytu.
4/ Žalovaný so žalobou nesúhlasil a uviedol, že z predmetnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa svoj nárok
odôvodňuje tým, že jej žalovaný vo vyúčtovaní nákladov za byt účtoval neoprávnene položky: fond
prevádzky, údržby a opráv, náklady na správu a odmenu zástupcov vlastníkov, avšak podľa platných
a účinných Stanov žalovaného je člen družstva povinný najmä riadne a včas plniť povinnosti nájomcu

vyplývajúce z nájomnej zmluvy a stanov družstva, platiť predpísané úhrady za služby a náklady
spojené s nájmom bytu alebo nebytového priestoru, ako aj poplatky za výkon správy. Predpísané
úhrady za služby a náklady spojené s nájmom bytu alebo nebytového priestoru, pozostávajú okrem
iného aj z položiek: poplatok za výkon správy, fond prevádzky, údržby a opráv a odmena zástupcu
vlastníkov. Žalovaný účtuje položky, ktoré sú uvedené v stanovách žalovaného, pričom účtovanie

predmetných položiek bolo schválené najvyšším orgánom družstva - Zhromaždením delegátov SBD
BA II a je účinné od 01.06.2015. K položke „náklady na správu" doplnil, že túto stanovuje správca
bytového domu, pričom od 01.05.2007 platí poplatok žalovaný správcovi vo výške 7,81 eur a teda
nedochádza k duplicitnému plateniu žalobkyne žalobcovi za výkon správy. K „nákladom spojenými s
nájom bytu" žalovaný uviedol, že z dôvodovej správy k novele Obč. zák. k § 696 vyplýva, že toto

ustanovenie sa vzťahuje aj na úpravu úhrady za užívanie bytu v družstevných bytoch, pri ktorých
doterajšie právne predpisy určujú spôsob výpočtu tzv. nákladového nájomného. Predpokladá sa pritom
zachovanie konštrukcie nájomného v družstevných bytoch s tým, že konkrétnu výšku nájomného určí
orgán družstva. K položke „odmena zástupcov vlastníkov" žalobca uviedol, že aj táto položka, ktorú
mu účtuje správa domu, je výdavkom a teda nákladom družstva súvisiacim s prevádzkou a správou

predmetného družstevného bytu. Žalovaný uviedol, že žalobkyni účtoval iba svoje skutočné náklady v
súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Stanovami.
5/ Žalobkyňa v duplike reagovala na argumentáciu žalovaného tým, že žalovaný právne nepreukázal
súdunazákladečohojeoprávnenýjejúčtovaťzaslužbyspojenésbývaním,aj2xnákladnasprávu,aj2x
nákladpríspevokdofonduprevádzky,údržbyaopráv.Stanovyžalovanéhosúvrozporesozákonomasú

predmetom žaloby na tamojšom súde pod sp. zn. 22Cb/16/2016. Žalobkyňa napadla legitimitu zástupcu
žalovaného A.. Y., ktorý nie je oprávnený zamestnanec, aby sa uvádzal ako zástupca za žalovaného.
6/ Žalovaný uviedol, že poverením zo dňa 05.04.2018, v zmysle § 9 Zákonníka práce, poveril predseda
družstva zamestnanca družstva A.. Y.D. zastupovaním žalovaného v predmetnom súdnom konaní.
Žalovaný uviedol, že ku dňu 01.06.2015 boli stanovy družstva novelizované.

7/ V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že mu je z rozhodovacej činnosti
známe (č. k. 15C/274/2002, 58C/130/2009 a 15C/164/2015, 21C/25/2017), že na základe Dohody o
užívaní družstevného bytu zo dňa 26.07.1966, uzatvorenej medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým
družstvom občanov "ROZVOJ" pri ObNV Bratislava - Nivy, sa žalobkyňa stala užívateľkou, neskôr
nájomníčkou družstevného bytu č. XXX na U.. poschodí bytového domu na T. Q. Č.. XX v I.. Dodatkom k

tejto dohode zo dňa 02.05.1991 bola žalobkyni odovzdaná do užívania garsónka č.XXX na U.. poschodí
na T. Q. č. XX v I., ako ďalšia izba k bytu č. XXX.
8/ Rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia Bratislava II zo dňa 10.11.1994, zn.
OÚŽP-03/432/94/Ng-21, právoplatným dňa 02.12.1994, bola povolená zmena v spôsobe užívania
bytového domu „XXX b.j.- Z. I. T. X-XX", súp. č. XXXX, ktorá spočívala vo využití garsóniek, ako

samostatných bytových jednotiek, na obytné miestnosti a sprchovací kút, ktoré sa pričlenili k susednej
bytovej jednotke (povolená zmena v spôsobe užívania sa týkala aj bytu č. XXX a garsónky č. XXX na
U.. poschodí na T. Q. č. XX v I.). Týmto rozhodnutím došlo v bytovom dome na T. ul. č. X- XX k zmene
počtu bytových jednotiek na 168 oproti počtu 184 bytových jednotiek.
9/ V rozhodnom čase (rok 2016 a 2017) bol vlastníkom predmetného bytu žalovaný, ktorý dňa

01.07.2007 uzavrel písomnú Zmluvu o výkone správy bytového domu so správcom Správa domov SBD
Bratislava II, s.r.o., Strojnícka 8, Bratislava. Podľa vyúčtovania nákladov žalovaným ako prenajímateľom
na byt v nájme žalobkyne, za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, daný do tlače 12.07.2017, boli
náklady 2.176,21 €, platby žalobkyne celkom 1.920 €, čo pri zostatku k 31.12.2015 vo výške -1.884,74€ celkovo predstavuje k vyúčtovaniu za rok 2016 nedoplatok vo výške 2.140,95 €. Podľa vyúčtovania
nákladov žalovaným ako prenajímateľom na byt v nájme žalobkyne, za obdobie od 01.01.2017 do
31.12.2017, daný do tlače 07.06.2018, boli náklady 2.191,75 €, platby žalobkyne celkom 3.323,96 €,

čo pri zostatku k 31.12.2016 vo výške - 2.140,95 € celkovo predstavuje k vyúčtovaniu za rok 2017
nedoplatok vo výške mínus 1.008,74 €.
10/ Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o ust. § 239 ods. 1, ods. 4 písm.a),
ods. 5 Obch. zák., ďalej ust. § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 488, § 489, § 685 ods. 1, ods. 2, § 696
ods. 1, ods. 2 Obč. zák.; súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju bolo potrebné

zamietnuť. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v uhradených platbách za vyúčtovanie nákladov na byt T. XX
v I. za rok 2016 a 2017. Súd mal za preukázané, že na základe Dohody o užívaní družstevného bytu zo
dňa 26.07.1966, uzatvorenej medzi žalobkyňou a Stavebným bytovým družstvom občanov „ROZVOJ"
pri ObNV Bratislava - Nivy, sa žalobkyňa stala užívateľkou družstevného bytu č. XXX na U.. poschodí
bytového domu na T. Q. Č.. XX v I.. Právny vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným sa k 01.01.1992 zmenil

v súlade s prechodnými ustanoveniami k zákonu č. 509/1991 Zb. (právo osobného užívania bytu a právo
užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. sa zmenilo dňom účinnosti
tohto zákona na nájom (§ 871)) na nájomný vzťah kde žalobkyňa vystupovala v postavení nájomcu
a žalovaný v postavení prenajímateľa. V zmysle právnej úpravy je nájomca povinný platiť nájomné a

úhradu za plnenia, ktoré sa poskytujú s užívaním bytu.
11/ Žalovaný bol v rozhodnom čase (rok 2016 a 2017) vlastníkom bytu, s ktorým sa spájali sporné
náklady, resp. žalobkyňou napadané vyúčtovanie nákladov za rok 2016 a 2017. Žalovaný ako vlastník
predmetného bytu dňa 01.07.2007 uzavrel písomnú Zmluvu o výkone správy bytového domu v I., T. X-
XX so správcom Správa domov SBD Bratislava II, s.r.o. Právny vzťah, ktorý vzniká medzi správcom

bytového domu a vlastníkom bytu podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov a na základe ktorého je vlastník bytu povinný mesačne vopred
uhrádzať na účet bytového domu nielen úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu, ale aj preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv, je samostatným právnym vzťahom, nezávislým od právneho vzťahu
založeného nájomnou zmluvou uzavretou medzi vlastníkom bytu, nájomcom a opačne. Vlastník bytu

nie je oprávnený bez ďalšieho domáhať sa od nájomcu úhrady všetkých platieb, ktoré je povinný platiť
správcovi bytového domu podľa mesačného zálohového predpisu (predovšetkým ide o platby do fondu
prevádzky, údržby a opráv, odmenu správcovi bytového domu podľa zmluvy o výkone správy a pod.);
táto možnosť zo zákona priamo nevyplýva, avšak ako už bolo uvedené vyššie, výška nájomného a výška
úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu musí byť dohodnutý v nájomnej

zmluveresp.vprípadenájmudružstevnýchbytovmôževychádzaťzostanovdružstvaaleborozhodnutia
jeho orgánov, ktoré sú oprávnené o tom rozhodovať a preto nie je vylúčené, aby oprávnenie vlastníka
bytu účtovať nájomcovi ako členovi družstva všetky vzniknuté náklady spojené s bytom, malo svoj základ
v stanovách družstva..
12/ V nadväznosti na predchádzajúce právne východiská súd prvej inštancie zdôraznil, že v prípade

družstevných bytov spôsob určenia nájomného (pokiaľ nevyplýva zo samotného obsahu nájomnej
zmluvy) musí vyplývať z rozhodnutia príslušného orgánu družstva (zvyčajne predstavenstva družstva
ako kolektívneho orgánu, ak zákonom, stanovami družstva alebo rozhodnutím zhromaždenia delegátov
družstva nie je rozhodovanie vyhradené inému orgánu družstva) alebo zo stanov družstva. Z listinných
dôkazov mal za preukázané, že žalovaný predložil súdu Stanovy Stavebného bytového družstva

Bratislava II v znení novely schválenej uznesením Zhromaždenia delegátov SBD Bratislava II č. 15/2015
a č. 16/2015 dňa 23.03.2015, účinné dňom 01.06.2015. Súd dospel k záveru, že z uvedených stanov
žalovaného,účinnýchod01.06.2015jezrejmé,akékonkrétnenákladyježalovanýoprávnenýakosúčasť
nájomného nájomcom účtovať. Uvedené vyplýva z obsahu čl. 10 bod 2.3 stanov, v zmysle ktorého je člen
družstva povinný najmä riadne a včas plniť povinnosti nájomcu, vyplývajúce z nájomnej zmluvy a stanov

družstva, platiť predpísané úhrady za služby a náklady spojené s nájmom bytu, ako aj poplatky za výkon
správy. Predpísané úhrady za služby a náklady spojené s nájmom bytu pozostávajú o.i. z nasledujúcich
položiek: poplatok za výkon správy (podľa zmluvy o výkone správy domu, v ktorom sa družstevný byt
nachádza), fond prevádzky, údržby a opráv - určený na spoločné časti a zariadenia domu, odmena
zástupcu vlastníkov, náklady družstva na správu družstevného bytu v nájme, fond opráv a nákladov

spojených s údržbou bytov. Nakoľko nákladové položky (fond prevádzky, údržby a opráv, náklady na
správu a odmenu zástupcov vlastníkov), ktoré boli predmetom sporu, sú súčasťou úhrad spojených
s nájmom bytu v súlade so stanovami žalovaného a teda oprávnene účtované členovi družstva, je
namieste záver, že sporné položky žalovaný účtoval žalobkyni dôvodne. V tejto súvislosti, vo vzťahuk tvrdeniam žalobkyne o duplicitnom účtovaní položiek zas treba uviesť, že položky identifikované v
bodoch 2.3.20 a 2.3.21 Stanov (náklady družstva na správu družstevného bytu v nájme, fond opráv a
nákladov spojených s údržbou bytov) nie sú podľa novelizovaného znenia Stanov z rozhodného obdobia

totožnými plneniami, ako náklady pod bodmi 2.3.1., 2.3.2. a 2.3.19. (fond prevádzky, údržby a opráv,
náklady na správu a odmenu zástupcov vlastníkov).
13/ Neobstoja ani tvrdenia žalobkyne o neplatnosti stanov v časti článku 10 bod 2, keďže tunajší
súd rozsudkom zo dňa 24.09.2018, č. k. 22Cb/16/2016-187 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa
domáhala určenia, že stanovy žalovaného, účinné od 01.06.2015, sú v časti článkov 10 bod 2 v

podbodoch 2.3.1, 2.3.2, 2.3.14, 2.3.15, 2.3.19, 2.3.22 a článkov 31, 32, 40, 41, 42, 43 a 44, neplatné.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2020, a teda preskúmaniu dotknutých článkov Stanov
bráni prekážka rozhodnutej veci. Nad rámec uvedeného súd uviedol, že námietka žalobkyne, že žiada
vydanierozsudkuprezmeškaniezdôvodu,žežalovanýnepodalriadnevyjadreniekžalobe,keďženebol
riadne zastúpený, neobstojí, keďže vyjadrenia za žalovaného podával jeho poverený zamestnanec, na
základe poverenia založeného v spise (č.l. 29) podľa ust. § 9 Zák. práce, pričom vady v tomto zastúpení

nevidel ani odvolací súd (napr. 7Co 256/2015, 9Co 84/2018, 16Co 128/2018) v obdobných veciach
rovnakých sporových strán.
14/ Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania v súlade s § 255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu ich nepriznal.
15/ Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa, v celom rozsahu, domáhajúc sa

jeho zmeny tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 650,02 € s 5 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa 17. 7. 2017 a 139,48 € s 5 % úrokom z omeškania ročne od 11. 6. 2018 a za kopírovanie listín
2,60 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi, a
síce, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm.a/ CSP), že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP)
a napokon že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP). Poznamenala, že súd prvej inštancie v záhlaví svojho rozsudku uviedol

predmetkonaniatýkajúcisalenžalovanejsumy652,20€,hocivdanomprípadenakoľkodošlokspojeniu
dvoch vecí, nekonal len o tejto sume. Ďalej vytýkala súdu prvej inštancie, že v priebehu konania došlo k
významnej zmene, pretože v dôsledku toho, že sa ona stala od 5/2019 vlastníčkou bytu, stratil žalovaný
spôsobilosť byť účastníkom konania. Pred súdom tak konala za žalovaného neoprávnená osoba.
Žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/65/2020 zo dňa 25. 11.

2020 ako aj sp. zn. 5M Cdo/9/2007. Vytýkala súdu prvej inštancie, že nevenoval pozornosť skutočnosti,
že vyjadrenie žalovaného k jej žalobe, doručené súdu dňa 10. 4. 2018 nie je podpísané štatutárnym
orgánom (dvomi členmi predstavenstva) ale pracovníkom žalovaného s uvedením „poverený zástupca
žalovaného“, t.j. že vyjadrenie žalovaného je neplatným právnym úkonom. V obchodnom registri, pokiaľ
ide o žalovaného je totiž uvedené, že „ak je právny úkon, ktorý robí predstavenstvo predpísaná písomná

forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva“. Súd prvej inštancie sa v tomto smere
nezaoberal námietkami žalobkyne, keď sa len stručne vyjadril, že námietka žalobkyne neobstojí, keďže
vyjadrenia za žalovaného podával jeho poverený zamestnanec na základe poverenia založeného v
spise podľa § 9 Zák. práce a vady v tomto zastúpení nevidel ani odvolací súd (napr. v konaniach sp.
zn. 7Co/256/2015, sp. zn. 9Co/84/2018, 16Co/128/2018). Žalobkyňa takéto právne posúdenie považuje

za vedomé prekrúcanie práva úmyselne len v prospech žalovaného. Poznamenala, že bola úspešná
v sporoch o vyúčtovanie nákladov na tamojšom súde aj v spojení s odvolacím konaním (sp. zn.
7Co/256/2015, sp. zn. 9Co/84/2018, sp. zn. 16Co/128/2018), kedy tiež išlo o neoprávnené a duplicitne
účtované položky zo strany žalovaného a keďže v nich bola ako žalobkyňa úspešná, nebol dôvod
napadnúť vady rozsudku na Najvyššom súde SR. Tomuto súdu sú známe uvedené rozhodnutia z jeho

rozhodovacej činnosti, z ktorej vyplývalo, že uvedené položky nemožno žalobkyni ako nájomcovi účtovať
ani aplikáciou § 696 Obč. zák. (porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/84/2018).
16/ Žalobkyňa nesúhlasila s argumentáciou súdu prvej inštancie, podľa ktorej žalovaný v rokoch 2016
a 2017 ako vlastník bytu, s ktorým sa spájajú sporné náklady, vyplývajúce zo zák. č. 182/1993 Z.z.,
síce nie je oprávnený bez ďalšieho domáhať sa od nájomcu úhrady všetkých platieb, ktoré je povinný

platiť správcovi bytového domu (platby do fondu prevádzky, údržby a opráv, odmena správcovi bytového
domu podľa zmluvy o výkone správy a pod.). V závere však uvádza, že táto možnosť zo zákona
priamo nevyplýva, ale výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
spôsob ich výpočtu musí byť dohodnutý v nájomnej zmluve resp. v prípade nájmu družstevných bytovmôže vychádzať priamo zo stanov družstva alebo rozhodnutia jeho orgánov, ktoré sú oprávnené o
tom rozhodovať, a preto nie je vylúčené, aby oprávnenia vlastníka bytu účtovať nájomcovi ako členovi
družstva všetky vzniknuté náklady spojené s bytom, malo svoj základ v stanovách družstva. Tento záver

je len úvahou súdu v prospech žalovaného, bez opory v zákone. Súd neuviedol žiadne ustanovenie
zákona, ktoré by oprávňovalo žalovaného ako vlastníka bytu prenášať jeho povinnosti na člena -
nájomcu. Medzi postavením vlastníka bytu a nájomcu bytu je pritom zásadný rozdiel a tým je charakter
právneho vzťahu k bytu. Právne postavenie vlastníka bytu sa riadi zákonom č. 182/1993 Z.z. a nájomca
bytu ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

17/ Žalobkyňa trvala na tom, že vo vyúčtovaniach nákladov za roky 2016 a 2017 je zrejmé účtovanie
položiek ako náklady spojené s nájmom bytu za rok 2016, za rok 2017 a náklady za služby spojené s
užívanímbytu,ktoréplnenievyplývazust.§696Obč.zák.prenájomcubytu, aleajtaképoložky,ktorésú
spojené výlučne s vlastníctvom bytu na základe zmluvy o výkone správy v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov (náklady za výkon správy, tvorba fondu na spoločné priestory
a zariadenia domu a odmena zástupcu vlastníkov bytov), ktoré sú plneniami zo strany vlastníkov bytov.

Podľa výkladu k § 696 Obč. zák. pre družstevné byty platí zásada tzv. nákladového typu nájomného,
aby vo všetkých družstevných bytoch nájomné pokrývalo výdavky spojené s prevádzkou a správou
bytu. Výšku nájomného určuje orgán družstva; výška nájomného je priamo závislá od právnej úpravy
vyplývajúcej zo stanov konkrétneho družstva.
18/ Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný účtoval vo vyúčtovaní v položke - náklady spojené s

nájmom bytu (bod 2.3.20 a 2.3.21 stanov) výšku : za rok 2016 v sume 180,14 €, t.j. na správu 6,66
€/mesiac x 12 mesiacov = 79,92 €, do fondu prevádzky, údržby 0,07 €/m2/mesiac x 81,24 m2 x 12
mesiacov = 68,24 €, čo je spolu náklad v sume 79,92 € + 68,24 € = 148,16 €, potom rozdiel v
účtovanej sume a výpočtu podľa určenej výšky je 180,14 € - 148,16 € = 31,98 € ?; ďalej za rok 2017
v sume 189,74 €, t.j. na správu suma 79,92 €, do fondu prevádzky 68,24 €, čo je náklad spolu v sume

148,16 €, potom rozdiel v účtovanej sume je suma 41,58 € ? Ona žiada každoročne v reklamáciách
žalovaného, aby jej rozpisoval náklady v položke - náklady spojené s nájmom bytu na náklady za výkon
správy a príspevok do FPÚO, čo však žalovaný doposiaľ odmieta rozpisovať.
19/ Bolo povinnosťou súdu, aby zrozumiteľne, logicky a právne odôvodnil opodstatnenosť zo zákona
či v stanovách pre člena nájomcu povinnosť plnenia z dvoch rozdielnych právnych vzťahov - jednak z

vlastníctvabytu(zák.č.182/1993Z.z.)apotomznájmudružstevnéhobytu(Obč.zák.).Sodôvodnením
súdu prvej inštancie žalobkyňa nesúhlasí, považuje ho za absurdné. Okrem toho žalobkyňa považuje
novelizované časti stanov žalovaného za diskriminačné voči členom družstva, ktorí majú družstevný byt
v nájme. Tento spôsob v stanovách žalovaného je v rozpore s jednou zo zásad, na ktorej je postavená
právna úprava obchodných spoločností a družstva a to rovnaké zaobchádzanie so spoločníkmi aj s

členmi družstva a za rovnakých podmienok.
20/ Na odvolanie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný tak, že navrhoval napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne i právne správny, keď nesúhlasí s dôvodmi odvolania žalobkyne, tieto
považuje za účelové. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam aj k správnemu právnemu posúdeniu veci.

21/ Na vyjadrenie žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa (č.l. 254 spisu), keď zotrvala na svojom
odvolaní, s tým, že žalovaný nijako nevyvrátil žalobkyňou preukázané vady, porušenie zákona a
ohýbanie práva zo strany súdu s jediným úmyslom, rozhodnúť v prospech žalovaného.
22/ Ďalšie podania vo veci strany sporu neučinili.
23/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v

zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím
súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne nie je dôvodné.
24/ Ako na to už poukázal súd prvej inštancie, v prípade nájomných bytov (takej povahy bol aj byt
žalobkyne v rokoch 2016 a 2017, v prípade ktorého sa žalobkyňa domáha vrátenia duplicitných úhrad)

sa výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu
musí dohodnúť v nájomnej zmluve; v prípade družstevných bytov môže výška nájomného vyplývať
tiež zo stanov družstva alebo rozhodnutia jeho orgánov, ktoré sú oprávnené o tom rozhodovať. V
prípade družstevných bytov spôsob určenia nájomného (pokiaľ nie je určený priamo v nájomnej zmluve)
musí vyplývať z rozhodnutia príslušného orgánu družstva ( obvykle ním je predstavenstvo družstva

ako kolektívneho orgánu, ak zákonom, alebo stanovami družstva alebo rozhodnutím zhromaždenia
delegátov družstva nie je rozhodovanie o tejto otázke zverené inému orgánu družstva) alebo zo Stanov
družstva. Nutno konštatovať, že kým v predchádzajúcich prípadoch (strany sporu boli účastníkmi
viacerých obdobných konaní, kde sa žalobkyňa úspešne domáhala vrátenia duplicitne uhradenýchplnení) žalovaný súdu nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu družstva o spôsobe
určenia „tzv. nákladového nájomného“, z ktorého by bolo možné vyvodiť, aké konkrétne náklady je
žalovaný oprávnený účtovať nájomcovi ako súčasť nájomného, v danom prípade boli súdu predložené

novelizované Stanovy žalovaného.

25/ Na základe novelizovaného znenia Stanov žalovaného bolo družstvo oprávnené účtovať žalobkyni
aj ňou namietané položky, pretože zmena v znení Stanov družstva bola prijatá zákonom aprobovaným
spôsobom, keď o nej rozhodol orgán družstva, oprávnený rozhodnúť o takejto zmene. Uvedená zmena

v Stanovách družstva predstavuje práve ten základ, v zmysle ktorého bola žalobkyňa - hoci v postavení
nájomcu družstevného bytu - povinná uhrádzať aj predpísané úhrady za služby a náklady spojené s
nájmom bytu alebo nebytového priestoru (čl. 10, ods. 2 bod. 2.3.), pozostávajúce z položiek : poplatok za
výkon správy (bod 2.3.1.), fond prevádzky, údržby a opráv - určený na spoločné časti a zariadenia domu
(bod 2.3.2.), odmena zástupcu vlastníkov (bod 2. 3. 19.), náklady družstva na správu družstevného bytu
v nájme (bod 2.3.20.), fond opráv a nákladov spojených s údržbou bytov (bod 2.3.21.). Táto povinnosť

teda nevznikla žalobkyni na základe zmeny v zmluve o nájme družstevného bytu, či zmeny zákona,
ale v danom konkrétnom prípade na základe zmien v Stanovách družstva, ktorého je členkou. Sporné
položky tak žalovaný v žalovanom období 2016, 2017 účtoval žalobkyni oprávnene.

26/ Z obsahu spisu plynie, že síce žalobkyňa na súde napadla platnosť novelizovaných Stanov družstva,

okrem iného aj v časti čl. 10 ods. 2 Stanov, v konaní vedenom na bývalom Okresnom súde Bratislava II
pod sp. zn. 22Cb/16/2016, avšak súd prvej inštancie jej žalobu rozsudkom zo dňa 24. 9. 2018 zamietol;
odvolanie žalobkyne bolo Krajským súdom v Bratislave ako súdom odvolacím odmietnuté uznesením
zo dňa 14. 5. 2020 č.k. 4Cob/12/2019 - 237; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 2. 6. 2020
a pre konajúce súdy je záväzný - otázku ne/platnosti príslušných častí Stanov žalovaného nemožno

posudzovať opätovne.

27/ Neopodstatnená bola námietka žalobkyne o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, s
poukazom na to, že ona - žalobkyňa - prestala byť v priebehu súdneho sporu nájomcom predmetného
bytu, ale sa stala jeho vlastníčkou. Žalobkyňou uplatňované peňažné plnenie sa týkalo rokov 2016,

2017, kedy bola povinná uhrádzať náklady spojené s nájmom družstevného bytu prenajímateľovi, t.j.
žalovanému, pričom na povahe týchto nárokov sa nič nezmenilo ani po tom, ako sa zmenil právny vzťah
žalobkynekoznačenémubytuznájomnéhonavlastnícky. Akoužbolokonštatovanévpredchádzajúcich
súdnych konaniach, nedôvodná je aj námietka žalobkyne o tom, že poverený zástupca žalovaného
nebol oprávnený za neho konať. V spisovom materiáli je založené písomné poverenie, ktoré vystavil

predseda SBD Bratislava II A.. O. W. (za žalovaného) pre A.. A. Y., zamestnanca SBD Bratislava II (č.l.
29, tiež č.l. 131 spisu), ktorým ho poveril zastupovať žalovaného v danom konaní. Požiadavka podpisu
aspoň dvoch členov predstavenstva v prípade právnych úkonov, pre ktoré je predpísaná písomná forma,
ktorým nedostatkom argumentuje žalobkyňa (poverenie pre A.. Y. je podpísané výlučne predsedom
družstva, t.j. nie dvomi členmi jeho predstavenstva), sa nevzťahuje na podanie vyjadrenia k žalobe, či na

podanie odvolania, nakoľko tieto podania nemajú povahu právnych úkonov. Poverenie na zastupovanie
žalovaného vydal predseda družstva A.. Y. v rámci výkonu svojej bežnej riadiacej činnosti. Žalobkyňa
tiež vytýkala súdu prvej inštancie, že v záhlaví jeho rozhodnutia nie je uvedené, že po spojení vecí konal
nielen o zaplatení sumy 652,62 € s príslušenstvom (sp. zn. 8C/1/2018) ale aj o zaplatení sumy 139,48 €
s príslušenstvom (sp. zn. 13C/47/2018); uvedené sa síce zakladá na pravde, nejde však o pochybenie,

ktoré by malo dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keď napokon z obsahu rozsudku
súduprvejinštanciejezrejmé,žesúdprvejinštancierozhodovaloobochžalobáchžalobkyne,spojených
na jedno spoločné konanie, pod sp. zn. 8C/1/2018.

28/ Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), včítane výroku o náhrade trov konania, v ktorom súd prvej inštancie
rovnako nepochybil.

29/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP; žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, v konaní mu

však nevznikli žiadne trovy, ani on sám si náhradu trov neuplatňoval, preto mu náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.30/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0
(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).