Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 4, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 1Tk/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124011383
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124011383.9

Uznesenie

Okresný súd Prešov, v senáte v zloženom z predsedu senátu Mgr. Borisa Vitteka a prísediacich Mgr.
Marty Ferťalovej a Mgr. Jany Cihej, v trestnej veci obžalovaného A. B., na hlavnom pojednávaní dňa
04.03.2025 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku vec obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. D. E.,
trvale bytom F. XXX/XX, C. D. E. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že medzi 15:30 hod. až 19:00 hod.

dňa 12.11.2023, v byte nachádzajúcom v bytovom dome na G. F. XXX/XX C. C. D. E., po nezhode s
nebohou H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E., G. F. XXX/XX, túto na chodbe bytu udrel
rukou do oblasti tváre, následkom čoho začala krvácať z nosa p o s t u p u j e Okresnému úradu Vranov
nad Topľou, pretože nejde o trestný čin, ale skutok by mal Okresný úrad prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov podal dňa 10.09.2024 obžalobu na A. B., pre trestný čin

obzvlášť závažného zločinu vražda podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pre skutok,
že obžalovaný v presne nezistenej dobe, najneskôr však do 11:47 hod. dňa 13.11.2023, v byte
nachádzajúcom sa na 1. poschodí v bytovom dome na G. F. XXX/XX C. C. D. E., po predchádzajúcich
slovných nezhodách s nebohou H. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. D. E., G. F. XXX/XX,
túto v úmysle usmrtiť najprv fyzicky napadol, a to tak, že ju na chodbe bytu viackrát päsťou udrel do
oblasti tváre, a tiež jej udrel hlavu o stenu, následkom čoho začala krvácať z nosa, neskôr v čase,

keď ležala na posteli ju udrel do oblasti tváre, v časti tváre ju taktiež viackrát pohrýzol, neskôr v čase
medzi 03:00 hod. až 04:00 hod. dňa 13.11.2023 ju chytil oboma rukami za krk, ktorý strednou až väčšou
silou stlačil na dobu pokiaľ vládal a potom s hrdúsením prestal, a z bytu odišiel, následne v čase medzi
11:40 hod. až 11:47 hod. toho istého dňa, po tom čo sa vrátil do ich bytu, ju opäť chytil oboma rukami
za krk, ktorý strednou až väčšou silou stláčal do doby dokiaľ prestala javiť známky života, čím takto
nebohej H. B. spôsobil zranenia, a to najmä krvné podliatiny v oblasti tváre, na predobočnej ploche

krku vpravo, na pravom predlaktí a pravej ruke, viaceré hryzné rany na špičke nosa, nosových krídlach
a na špičke jazyka, tržnozmliaždené rany na dolnej pere, zlomeninu tela a oboch horných rohov štítnej
chrupavky, zlomeninu ľavého veľkého rohu jazylky, s prekrvácaním v okolí, pričom na následky týchto
poranenídošlopriuzavretídýchacíchciestkporuchedýchania,čoviedlokzamedzeniuprívoduvzduchu
resp. kyslíka do pľúc a do organizmu, s následnou hypoxiou (nedostatkom kyslíka) tkanív a vnútorných
orgánov, čo viedlo k uduseniu i bezprostredne k smrti H. B..

21

Obžalovaný uviedol, že dňa 12.11.2023 požil jedno pivo a štyri borovičky od 15.00 do 15.30 hod. vonku
v aute s kamarátom I. J., potom sa prišiel domov najesť a s mamou sa pochytili, keď ju požiadal o pečené
vajce, nakoľko mu uviedla, že mu nebude variť, na čo sa jej pýtal, že „prečo, veď jej dáva peniaze“, tak
sa pochytili, ju vtedy udrel na chodbe otvorenou dlaňou po tvári, pustila sa jej krv z nosa, sa pohádali,

ukľudnil sa a na to išiel do spálne.Večer ho znova zobudila a sa pochytili. Vtedy došlo aj k útoku, kedy ju škrtil, mama sa začala brániť,
tak s tým prestal.
Potom sa zobudili o 6.00 hod, mama mala krvavú tvár a povedal jej nech sa ide umyť, ona ho poslala

k lekárovi, videl ako vtedy ešte ráno brala lieky, odprevadila ho k dverám a zamkla byt. V čase 9.26 hod
s ňou telefonoval od lekárky, mala chripľavý hlas, bolo jej zle, pýtal sa jej, či brala lieky. O 10. ako aj
o 11. hod. jej volal, avšak už mu nedvíhala. Pri poliklinike v čase 11.37 hod. nastúpil na autobus, ktorý
išiel do Kvakoviec, a o 11.42 vstúpil do bytu, kde videl mamu na posteli, bil ju po líci a volal záchrannú
službu, tá keď prišla z DSS, mu uviedli, že mama je už mŕtva, že ju nebudú oživovať. Je mu ľúto, čo

sa stalo, nebol deň, že by si to nevyčítal.
Ten prvý konflikt s mamou sa ukľudnil tak, že mame povedal, že dobre, išiel do spálne, zobral mobil
a hral sa na ňom. Zaspal okolo času 19.00 v spálni. Ďalší konflikt bol o 23.00, vtedy ho mama zobudila
- šla na WC a potiahla mu prikrývku, sa zobudil, bol nervózny lebo ráno trebalo ísť do práce a vtedy to
začalo. Spal na strane, čo je pri okne a mama na strane, čo je pri dverách. Mama mala svoju prikrývku,
a on mal svoju prikrývku. Mamu uhryzol aj do tváre, do nosa, aj do jazyka. Potom ju trošku škrtil a

potom s tým prestal. Mamu mohol škrtiť asi jednu minútu. Ona na to reagovala tak, že mu hovorila,
aby s tým prestal, dala na neho ruky. Toto napádanie nastalo potom, ako sa z toalety vrátila, mama si
ľahla a on bol na nej počas toho škrtenia a hryzenia. V rámci jej obrany mu neboli spôsobené žiadne
poranenia. Oboma rukami ju stláčal za krk. Ten konflikt bol ukončený tak, že mu povedala, aby prestal,
tak prestal a potom spali do rána.

Prvá ráno vstala mama, išla na WC, jej povedal, že je špinavá na tvári, aby sa išla umyť, pričom keď
vstala bola v pyžame a následne sa išla prezliecť, zobrala si bordový sveter a čierne nohavice. Mama
sa prezliekla, išla si potom ľahnúť a on potom zavolal do práce, že nepríde, lebo ho bolel žalúdok.
O 07:00 hod. zavolal kamarátovi I. J., či ho neodvezie na firmu I. K., kde pracoval, tam šiel pre papier na
vyšetrenie,eštevidelmamu,akosivzalaliekyazapilaichvodou.ZfirmypotomišielkjehodoktorkeL.K..

Keď sa ráno zobudili, sa s mamou rozprávali, žiaden konflikt nebol. S mamou sa bavili o tom, že
obžalovaný ide k doktorke, nech mu dá lieky na nervy, lebo je výbušnej povahy a mama mu povedala,
nech ide. Tiež mal bolesti žalúdka, už dlhšiu dobu. Matka mu odporučila, nech ide k lekárke, aby bral
nejaké tabletky na ukľudnenie.
K lekárke prišiel okolo 8.20, zdržiaval sa tam do 10.46, vyšetrený bol o 10. hod. Pani doktorka ho

popočúvala, zobrala krv, zmerala tlak, uviedol jej, že má konflikty s mamou a dala mu kontakt na
psychológa M. I., ktorú na tej adrese nenašiel a potom volal späť lekárke, že psychológa nenašiel. Mal
sídliť v budove N., ale nemohol to nájsť a tak volal číslo, čo bolo na internete a ona mu povedala, že
je v Humennom. Od lekárky išiel k tejto psychologičke do budovy N., kde ju nenašiel a odtiaľ išiel do
lekárne pri troch medveďoch vybrať lieky, ktoré mu predpísala lekárka. Pred návštevou lekárky, lekárke

volal, či môže prísť, od zamestnávateľa išiel k lekárke peši a pri prijatí lekárke uviedol, že ho bolí žalúdok.
V minulosti lekárku navštevoval sporadicky.
V lekárni vybral lieky, za ktoré zaplatil platobnou kartou, odtiaľ išiel do reštaurácie Domaša, tam zobral 4
obedy, 2 pre seba a 2 pre mamu. S obedmi išiel ešte do nemocnice vo Vranove s močom, ktorý mu dala
lekárka, aby ho tam odniesol do laboratória. Tam tiež išiel peši. Ten moč odovzdal, išiel preč, nasadol

na autobus a išiel domov. Nasadol na autobus na zastávke D. O. K. C. O. M. - nie je to MHD, je to
klasický spoj do Kvakoviec a vystúpil na zastávke Rázcestie pri vedľajšej bytovke. Cesta trvala asi 4
minúty, nastúpil v čase 11.37 hod., medzi nástupom a výstupom boli ešte 2 zastávky. Na zastávke, kde
vystupoval on, nevystupoval nikto. Od zastávky do bytu je to možno jedna, jedna minúta a pol cesty.
Prišiel do bytu, byt bol zamknutý na dvakrát, vždy tak zamykali, kľúče od bytu mali iba obžalovaný

a mama, mama sa zvykla zamykať, aj keď bola doma sama, odomkol dvere, ktoré boli zatvorené, kričal
„mami, mami“ a potom ju našiel v kuchyni na posteli, sedela, hlavu mala na boku na ramene, oblečené
mala to, čo ráno, sedela k nemu tvárou, bola na posteli, nebola o nič opretá. Nohy jej smerovali k zemi,
nevie, či ich mala na zemi, bol v škodu, začal ju búchať, fackovať na to nereagovala, tak zavolal RZP
155 a na to prišli ľudia z DSS, oni sú kúsok od nich, prišli a pozreli na mamu a povedali, že má posmrtné

škvrny, že nemá význam ju oživovať. Čo sa týka manipulácie s mamou, najskôr ju bil po lícach, potom
ju dal na zem, ako mu to povedali na RZP, ju oživoval, hrudník jej stláčal.
Obžalovaný mal mobilný telefón Samsung A14 tel.č. XXXX XXX XXX, mama mala mobil MAX com tel.č.
XXXX XXX XXX. Mama vedela telefonovať, písať správy na telefóne nevedela. S mamou telefonicky
komunikovali tak, že jej volal, ona jemu, väčšinou volala ona jemu. S mamou volal v čase 9.26 hod, sa

jej pýtal či zobrala lieky, vtedy zaregistroval jej chrapľavý hlas. Mama hovorila, že jej je zle a hovorila, že
ide jesť chlieb vo vajíčku. Na to reagoval, že dobre nech sa naje a dobre, že zobrala lieky. Mama brala
lieky iba raz, len si nebol istý, či si ich ráno skutočne vzala, preto sa na to ešte raz opýtal. Nevie, aké
lieky mama užívala podľa názvu, vie, že brala lieky na vysoký tlak. Ešte v ten deň napísal SMS nechmu zavolá okolo 9.13, keď nezavolal, tak jej volal on. Na tú SMS nereagovala. Potom o 10. a 11. jej
volal len tak čo robí, jej tak vždy väčšinou volával. Počas toho ako mame stláčal hrudník, si nevšimol
v oblasti tváre u mami nič, nevšimol si, žeby krvácala. Mama, keď ju našiel po príchode do bytu, mala

oči zatvorené.
S mamou bývali spolu v byte na F. XXX/XX, nikto iný tam s nimi nebýval. S mamou mali v minulosti dobrý
vzťah, chodil do roboty, staral sa o ňu, robieval nákupy, v poslednej dobe nevie, čo sa stalo. Dostali
list od exekútora, o ktorom mu mama nič nepovedala, ten list našiel a mama povedala, že nechce, aby
sa kvôli tomu trápil a potom od 4.10. mu povedala, že mu už nebude variť. Ich konflikty boli aj fyzické,

ale neboli každý deň, týždeň, možno raz v mesiaci, väčšinou sa len slovne hádali. Fyzické neznamená
tak, že by ju zbil tak, že by sa nemohla postaviť na nohy. Keď ju udrel, nebolo to tak, že by nemohla
ísť von. Byt mali 2-izbový, chodba, spálňa, jedáleň, WC a kúpeľňa, kuchyňa. Spávali s mamou v spálni
a väčšinu sa zdržiaval, buď v jedálni alebo v kuchyni. S mamou komunikovali o všetkom, ako bolo v práci,
o problémoch, o futbale, chodieval na futbal. Čo sa týka konfliktov, riešil ich tak, že odišiel z bytu.
K otázke, či sa predtým snažil riešiť výbuchy svojho hnevu uviedol, že áno, tak že obmedzil alkohol, aby

s nebol výbušný čo sa mu aj podarilo. Ako mu zomrel otec obmedzil alkohol, že nepil asi pol roka, potom
začal piť znova, ale nie každý deň. Počas toho ako mamu držal za krk si uvedomil, že jej môže niečo
spôsobiť, tak ju pustil. Si uvedomil, že sa jej môže niečo stať. Potom ako prestal s tým škrtením, mama
len ležala, nič nerobila, nič nehovorila až potom ráno.
Po jeho kontaktovaní linky 155, ľudia z DSS mohli prísť o 11.50 do 12.00 hod. Potom prišla, keďže ju

kontaktovali ľudia z DSS, sesternica - mohla prísť v čase okolo 11.50. Potom prišli záchranári o 12.00
hod. a potom prišli policajti. Záchranári povedali, že je mama mŕtva a oživovanie nemá zmysel. Čo sa
týka chleba vo vajci, myslí, že si ho urobila, lebo tam bola panvica aj chlieb, aj na stole bol chlieb.
K teplote tela mami sa vyjadriť nevie.
K jeho pocitom počas škrtenia mamy uviedol, že bol nervózny, cítil nervozitu. Keď ju kusal do jazyka

a do nosa mu povedala, aby s tým prestal, povedala mu, že ju to bolí. Začal vnímať, že reaguje výbušne
v tom mesiaci, keď sa hádal s mamou, na poruchy správania sa nikdy neliečil.
S otcom mal dobrý vzťah, keď bol opitý nedal pokoj obžalovanému a mame, mal krčmárske alkoholické
reči. Na to reagoval tak, že aj s otcom sa pochytil. Myslí, že zz DSS prišli 4 ľudia, policajti boli asi
3 a záchranári boli asi 3 alebo 4. Ľudom, čo prišli do bytu vravel, že nech ho zoberú na psychiatriu,

lebo si niečo urobí, potom mu dali tabletku. Im to hovoril preto, lebo bol v šoku, že našiel mamu mŕtvu.
Záchranárov sa pýtal, či tam nie je vidno znaky cudzieho zavinenia, lebo mali s mamou konflikt, a či
to nezapríčinil on.
K fotografii na č.l. čl. 361 dole (vankúš so škvrnami červenej farby) uviedol, že to sú asi veci, potom čo
mame dal facku a mame sa spustila krv, ešte predtým večerom a dala to tam mama.

K fotografii čl. 415 spodná fotka č.l. 421 detail (červené kvapky a stieranec v kuchyni na stene), uviedol,
že sa mu zdá, že mame išla krv a myslí, že sa utrela do steny, nie si však istý.
K hovoru zo dňa 13.11.2023 v čase 08:01 hod. uviedol, že to volal mame, že zobral papier z práce
ohľadne ošetrenia a že ide k lekárovi.

Svedok I. J. uviedol, že obžalovaný je sused z vedľajšej bytovky. Býva na P. XXX, od bytovky
obžalovaného je zhruba 15 m vzdialený, t. č. XXXX XXX XXX mal aj v čase skutku. Deň pred skutkom
šiel odviesť syna na sídlisko Q. a zavolal obžalovanému, či s ním nejde, ktorý ešte išiel do večierky,
kde si kúpil 2 alebo 3 poldecové fľaštičky borovičky a pivo, ktoré potom v aute vypil, fľaštičky nevyhodil,
ale zobral k sebe. V aute sa porozprávali a obžalovaný išiel potom preč. Obžalovaného vyložil z auta

pri jeho dome zhruba okolo 14-15 hodiny, bola to nedeľa. V aute sa rozprávali o futbale a o bežných
veciach. Spomínal, že má nejaký problém doma, nebolo to nič vážne, nevie, aký to bol problém.
Na druhý deň ráno mu obžalovaný volal či ho neodvezie na jeho firmu I. K., že si potrebuje ísť po papier
k lekárovi, tak ho tam odviezol a potom nevie, kam išiel. Tam s ním bol fyzicky naposledy. Ten druhý deň
mu volal ráno okolo 7.00, akurát svedok išiel s mamou k lekárovi. V aute uvádzal, že je nervózny, že ho

bolí žalúdok, aby ho lekárka poslala ku psychológovi. V aute mu pripadal nervózny. Už, keď sa rozprával
tak sa mu triasli ústa, bol roztržitý, taký mu pripadal. Cestou na jeho firmu sa so svedkovou mamou
zastavili u jej lekára C., ktorý jej dal papiere a s mamou išli k lekárovi. Obžalovaný mu potom ešte medzi
10-11 hod. 2-3 krát telefonoval, čo nedvíhal, lebo riešil svoje veci.
Obžalovaného pozná od jeho narodenia. Pripadal mu ako v pohode chlapec. Občas si vypil, drogy isto

nebral. Obžalovaný mal väčšinou hádky s otcom. Nastúpil v K., kde zo začiatku robil s Rómami, na čo
mal narážky jeho otec, že robí s cigánami, hádali sa na tom. S mamou mal dobrý vzťah, chodil s ňou,
aj keď trebalo ísť na nákup. S mamou mal hádky občas, ale iba také, že uvarila a nenechala mu jesť,
také banality. Obžalovaného mama fajčila.Keď bol s ním v aute obžalovaný s nikým nevolal, ani nepísal. V aute ohľadne matky mu nič nespomínal.
Čo sa týka jeho výchovy vo vzťahu k jeho rodičom, obžalovaný to nemal ľahké uvádzal, že aj hladoval,
sa o neho nestarali rodičia, tak ako mali. Učil sa dobre, aj učňovku ukončil, mal jednotku a dvojku. Čo sa

týka jeho vzťahu s matkou, raz bolo všetko v pohode, raz nadával, bolo to raz tak, raz tak, keď nadával,
už sa nevie vyjadriť prečo. O domácnosť a jej chod sa staral obžalovaný, nakoľko pravidelne dostával
výplatu, mal aj stravné lístky, nakupoval to, čo trebalo. Jozefov otec nikde nepracoval, bol vedený na
úrade práce, aj jeho mama.
Zastávka smer na Kvakovce je od svedkovho obydlia zhruba 50 m. Čo sa týka tých fľaštičiek alkoholu,

obžalovaný ich nevyhadzoval, zobral si ich ku sebe.
K rozporu, keď v prípravnom konaní uvádzal konverzáciu ohľadne matky v nedeľu (12.11.2023), že mu
obžalovaný uvádzal, že mama má na neho nároky aj on na ňu, že mama nič doma neupratuje, len chce
peniaze a na pojednávaní sa nevedel vyjadriť k obsahu nedeľného rozhovoru, uviedol, že obžalovaný
mu to uvádzal, na pojednávaní si to už nepamätal.
K rozporu, keď na pojednávaní neuvádzal nič, že by počul o agresivite, vytočenia do nepríčetnosti,

čo uvádzal v prípravnom konaní, svedok uviedol, že bolo to tak, bytovka bola pri bytovke, bolo okno
otvorené, aj keď bol svedok vonku tak to počul. Vytočiť do nepríčetnosti vyvodil z toho, že búchal po
stole, bolo počuť také zvuky.
K rozporu, keď na pojednávaní neuvádzal nič ohľadne vzťahu v rodine, že „keď bolo dobre bolo u
dobre a keď sa hádali sa hádali, to isté mal so svojim otcom, ten keď ho vytočil až po dvore sa chytali,

tiež mu obžalovaný raz povedal, že keď kúpil chlieb, matka chlieb vyhodila, že taký chlieb jesť nebude,
načo ju obžalovaný sotil, mala modrinu na ruke. Žeby ju bil alebo udrel o tom nevie, hádali sa najmä
kvôli peniazom, chcela, aby jej dával viac peňazí,“ svedok uviedol, že toto, čo uvádzal, to platí, už si to
nepamätal, vtedy to bolo ešte čerstvé.
Svedok raz videl, ako sa vonku obžalovaný hádal so susedom, hádali sa kričali po sebe a myslí, že

obžalovaný mu dal facku, k príčine sa vyjadriť nevie.
Čosatýkakomunikácieč.l.čl.283-285,čl.282svedokuviedol,žeobžalovanýzvažoval,žechcespáchať
samovraždu. Vtedy mu napísal, že bol na stanici, že chce spáchať samovraždu, a mu to vyhovoril, že
tak sa veci neriešia. K tým dôvodom sa vyjadriť nevie, asi nejaké nezhody v rodine, lebo, čo vie z jeho
rozprávania v práci mal nadštandardné vzťahy, mali ho radi.

Svedkyňa M. J. uviedla, že obžalovaný je jej sused, synov kamarát. V pondelok išla k jej doktorovi so
synom, ktorý mu uviedol, že ide s nimi aj obžalovaný. V aute obžalovaný uvádzal, že ho bolí žalúdok, že
je chorý, že má psychické problémy. Na čo uviedla, že nech ho lekárka pošle na vyšetrenie. Obžalovaný
vystúpil pri jeho firme I. K. a svedkyňa išla so synom k doktorovi.

Na cestu išli asi za 5 minút sedem hodín ráno. Spolu so synom sa vrátila od lekára domov o 13.30 hod.
Obžalovaný sa ku nej správal slušne, pozdravil sa, opýtal sa ako sa má. S jeho mamou sa pozdravili,
moc nekomunikovali, ona bola väčšinou len doma. Ich bytovky majú spoločný dvor. V byte býval iba
obžalovaný s mamou, lebo otec mu zomrel. K ich vzťahu sa vyjadriť nevie. Obžalovaného pozná od
mala. Čo sa týka rodičov, asi mu nevenovali veľkú pozornosť, nakoľko od malička chodil s Rómami po

parku. Je to smutné, lebo ako začal robiť, odkúpil byt, splatil dlh od exekútora, zobral si pôžičku na okná,
nevie od koho boli exekútori. Vie, že mame pomáhal, dal vymaľovať byt, chodil na nákupy. Jeho mama
bola na podpore, potom išla na dôchodok, keďže málo, čo pracovala, nevie uviesť, aký mala dôchodok,
chodila na verejnoprospešné práce, keď pracovala. Obžalovaného mama bola fajčiarkou.

Svedkyňa R. H. uviedla, že obžalovaného a jeho rodičov poznala iba zbežne, nie osobne, nakoľko
pracuje v susedstve ich obydlia v DSS ako sociálna pracovníčka, a obžalovaného takto vnímala od jeho
detstva do dospelosti, vnímala ho ako smetiara so smetiarskym autom.
Udalosť sa stala v čase vydávania stravy ich klientom od 11.15 do 12.30 zhruba, volali na zdravotný úsek
a nikto nedvíhal telefón, keďže sestričky kŕmili pacientov, keď zvonili 3-4 krát, to zdvihla, volalo operačné

stredisko, že treba ísť dať prvú pomoc 63 ročnej pani a treba zobrať defibrilátor. Cestou zobrala pána
K. - fyzioterapeuta, opatrovateľku G. a údržbára - pána E.. Keďže povedali meno, pani G. vedela, kde
ísť. Išli na poschodie byt bol otvorený, išli do bytu, nakoľko nie je zdravoťáčka, držala sa vzadu, vošli
do kuchyne a tam na zemi ležala pani. Obžalovaného videla v kuchyni a úpenlivo ich prosil, aby tú pani
zachránili. Zdravotníci od nich začali robiť svoju prácu s defibrilátorom, rozbalili ho, začali nalepovať

elektródy, dosť im to nešlo, lebo sa im triasli ruky, a na to hneď prišla záchranka a tak ustúpili nabok.
Lekárka zo zachránky usúdila, že nebudú dávať prvú pomoc, iba pozreli životné funkcie, lebo bolo už
neskoro. Lekárka usúdila, že treba volať políciu, čo usudzovala z nosa poškodenej, aj ich sestra hovorila,že mala akoby dohrýzený nos, svedkyňa myslela, že to bolo z nejakého pádu, ale nevedela to posúdiť,
až pri kuchynskej linke nebola.
Keď prišla lekárka, iba pokývala hlavou, že nebude poskytovať pomoc, iba zmerali funkcie, že už je

mŕtva. Čo sa týka svedkyninho prvého dojmu, vie, že poškodená bola bledá, nevedela, či je mŕtva, ale
vedela že je to zlé, nevie, to až tak posúdiť. Farba na nose bola asi takej farby ako na odeve prokurátora,
taká bordová.
Pani ležala na zemi, na chrbte, ruky mala povedľa seba, mala odhalenú hruď, bola bledá, ležala na
zemi, nohami rovno, nič posmrtné na nej nevidela, ruky vedľa seba, stála od nej asi 2 metre, kolegovia

boli bližšie. Nohy mala pri kuchynskej linke, hlava bola smerom akoby von z kuchyne, mala odhalený
hrudník, z čoho usudzovali, že obžalovaný jej dával prvú pomoc.
V byte si nič nevšimla, vie, že bol nevyvetraný, prefajčený, musela otvoriť okno v obývačke, potom
privrela dvere do spálne, nakoľko tam bol veľký neporiadok, rozhádzané veci, pričom pri vchodových
dverách si všimla na stoličke zakrvavený vankúš. Inač si nevšimla nič, iba policajtovi spadol kvetináč
na hlavu, keď prichádzal a doň udrel hlavou. S telom nemanipulovala, nedotýkala sa ho. Myslí, že

poškodená mala oči privreté. Okolo poškodenej bola sieťka s jedlom, ktorú svedkyňa asi stiahla, aby
nezavadzala, ale tým si nie je istá.
Svedkyňamŕtvehočloveka,videlasemtam,ibasvojhootca.Keďprišli,obžalovanýbolvkuchyniapotom
pobehoval hore dole na chodbu a do kuchyne, bol vystrašený nervózny, prosil ich, aby ju zachránili.
Obžalovaný uviedol, že s mamou telefonoval asi o 09:30 a prišiel z mesta a takto ju našiel. Lekárka

z RLP mu navrhla liek na upokojenie, ktorý si najskôr nechcel dať, ale potom ho presvedčili, aby si ho
dal, ale nevie, či mu ho dali. Komunikovali s jeho susedou C., lebo chceli, aby tam niekto prišiel, aby
neostal tam sám, mysleli, že to bol infarkt, inak nekomunikovali s nikým a C. im povedala o ich sesternici.
Sesternica im uviedla, čo ona s tým, keď bola v kaderníctve a tak išli preč.
K povesti obžalovaného sa vyjadriť nevie, vie, že raz na nejakej akcii ukazoval smetiarske auto,

ukazovala ho svojim deťom ako vzor, ako človeka, ktorý si splnil sen. Nakoľko tam pracuje od 91 roku,
vnímala, že sa narodil jeho mame neskoršie, kočíkovali ho, boli šťastní, a neskôr počula krik jeho otca
na syna v domácnosti, keď bol väčší. Čo sa týka jeho výchovy, k tomu sa bližšie vyjadriť nevie, myslí,
že sa starali tak ako vedeli, otec bol výbušný a agresívny, myslí, že matka sa starala, tak ako vedela.
Nemá informáciu, žeby jeho otec pracoval a matku stretávala na verejnoprospešných prácach.

K rozporu, keď na pojednávaní uvádzala, že obžalovaného videla v kuchyni, avšak v prípravnom konaní
uvádza, že sa jej zdá, že obžalovaný stál na chodbe, uviedla, že asi to bude tak, ako to uvádzala
v prípravnom konaní, vtedy s si to lepšie pamätala, vtedy im asi išiel vonku oproti z bytu.
K rozporu, keď v prípravnom konaní uvádzala, že keď prišli na miesto, s pánom E. sa na seba pozreli
a ten pokýval s hlavou, že to nemá význam a dnes to nespomínala, uviedla, že on je bývalý policajt, on

s tým má viac, on to nepovedal, iba kýval hlavou.

Svedok A. E. uviedol, že v danom čase pracoval pre DSS vo Vranove ako vodič, údržbár. Obžalovaného
pozná iba tak, že pracoval na smetisku, na zbernom dvore, inak nie. Bolo to okolo obeda, išiel buď
do roboty, ale z obchodu a oproti šla pani H., G. a K., že idú resuscitovať, aby išiel s nimi im pomôcť.

Prišli k bytovke niekto im otvoril, šli na prvé poschodie, kde bol vo dverách bytu obžalovaný s tým, že
svedok išiel posledný. Vošiel do chodby, obžalovaný ich prosil, že jej treba pomôcť, hovoril zachráňte
ju, poškodená ležala na zemi, nohy mala pri linke, ležala na chrbte, hlava jej smerovala smerom do
chodby, začali rozbaľovať prístroj, ale ho nestihli rozbaliť a prišla záchranka, elektródy boli vybalené,
ale ich nepoužili, poškodená mala vyhrnuté oblečenie smerom ku krku, mala odhalený hrudník, ďalej

nešiel. Obžalovaný bol rozrušený, stále hovoril zachráňte ju. Poškodená ležala v kuchyni. Svedok bol
od tela poškodenej asi 1,5 m. Všimol si, že na zemi boli rozhádzané obedy, mohli byť položené, boli
jednoducho na zemi. Keď prišla záchranka, chceli začať s resuscitáciu, išiel vonku, lebo je tam malý
priestor, a jedna z nich povedala, že už je neskoro.
S mŕtvolami skúsenosti má, bol policajt. Nevie posúdiť, ako bola dlho mŕtva. Tela poškodenej sa

nedotýkal, nemanipuloval s ním. Najviac ho na poškodenej zaujal nos, nevie či bol dohryzený, či spadla
alebo nie, k tomu sa vyjadriť nevie. Pokožku mala bledú. Nos mala taký bordový. Nič zvláštne si v byte
nevšimol.
Čo sa týka dôvodu, prečo záchranka neresuscitovala uviedol, že záchranka uviedla, že tu už nie je
šanca, pozerali na poškodenú asi pol minútu.

S obžalovaným nekomunikoval.

Svedkyňa C. G. uviedla, že obžalovaného pozná ako chlapca od narodenia, keďže žila v tej oblasti.
Pracuje v DSS ako opatrovateľka. Vyštudovala zdravotnú sestru. Boli zavolaní, vošli do bytu, pani ležalana zemi, bola veľmi bledá, otvorili okno. Jej syn pobehoval po byte a stále hovoril zachráňte ju. Do
toho bytu išla s kolegami - pán K., H. a E.. Bolo to približne v polke novembra, okolo obeda v DSS, čo
mohlo byť 11.20 až 12.00. Dvere do bytového domu a do bytu boli otvorené. Obžalovaného zbadala

pri dverách bytu, išiel oproti. Ako vošli, nikde neboli otvorené okná, pani mala veľmi zlú farbu, otvorili
okná a šli použiť defibrilátor, farbu mala bielo šedú, pani bola v kuchyni, hlavu mala pri stole a nohy
smerovali k linke, ležala na zemi na chrbte, nohy mala prekrížené, ešte jej svedkyňa vyrovnala nohy.
Na nose mala zádrabky, bolo to také zvláštne, a tiež mala poranenia na perách, ktoré už pripadali ako
zahojené, neboli krvácajúce. Pani ležala na chrbte a od pol pása mala odhalené tričko, mala odhalený

aj hrudník. V tom byte si všimla na stole a na linke chleba vo vajíčku, akoby pre dvoch, aj cigareta bola
na stole pripravená na to, že sa bude fajčiť, nevyfajčená. Nijak nevyhodnotila to, že sa jej dotkla nohy,
asi nebola veľmi studená, s nohou sa manipulovalo ľahko, k teplote tela sa vyjadriť nevie. Nevie v akom
stave mala oči, či otvorené alebo zatvorené. Keď prišla RLP doktorka kontrolovala zreničky, obžalovaný
hovoril, aby ju zachránili, ale doktorka hovorila, že ju nebudú zachraňovať, povedala, že už má posmrtné
škvrny.Potomčakalinato,kedymôžuodísťdopráce,záchranáritamešteostali.Bolotamúzko,nechceli

zavadzaťazáchranárpovedal,žekeďchcúodísť,takmôžuísť.Prvúpomocsvedkyňanezačala,nakoľko
stihli vybrať elektródy a už prišla záchranka. S obžalovaným nekomunikovala, pani H. s ním bola, ho
ukľudňovala, a ponúkala mu, či mu nemajú pichnúť niečo na ukľudnenie. Svedkyňa sa vtedy nachádzala
v kuchyni a pani H. bola asi v obývačke. Na byte si nič zvláštne nevšimla, iba pekáče boli na posteli.
Poškodenú poznala z videnia, ešte keď manžel žil, bolo počuť hádky z bytu medzi manželmi, ale potom,

keď tam ostali sami oni dvaja, nič také nebolo. Obžalovaný bol v šoku a bledý na tvári, keď boli na tom
byte.
K otázke, na základe čoho lekárka vyvodila záver o posmrtných škvrnách, uviedla, že svedkyňa videla
čisté biele telo, bez modrín. Lekárka možno mala iný uhol pohľadu, svedkyňa nevidela žiadne modriny,
svedkynina mama zomrela v decembri a videla posmrtné škvrny. Tie škvrny nevidela, mohla mať

začínajúce, doktorka má väčšiu prax. Chrbát nebohej svedkyňa nevidela. Čo sa týka nosu, bol červeno
fialový na špičke a okolo boli chrastičky.
Doktorka sa obžalovaného, pýtala kvôli tomu nosu, ako ju našiel a on uvádzal, že ju našiel za stolom,
asi s hlavou dole na stole.

Svedok I. K., uviedol, že obžalovaného osobne nepozná. Poznal ho z videnia, že tam býval a vyrastal.
V čase skutku svedok pracoval v DSS ako fyzioterapeut. Okolo obeda im telefonovali do DSS, že majú
zobrať defibrilátor a ísť previesť prvú pomoc. Do uvedeného bytu išli s H., G. a E.. Kolegyňa približne
vedela, kde sa to nachádza. Keď tam prišli, obžalovaný stál už vo dverách a hovoril, že mama je
v kuchyni. Svedok nečakal, že pani bude v takom stave, ležala a snažili sa rozbaliť prístroj, avšak kým

to rozbalili, prišla RZP, ktorá videla, že jej nie je pomoci asi podľa farby, svedok si všimol na poškodenej
jej nos, bol na ňom taký prstenec, akoby nejaká manžeta, ale nevedel, čo je jeho príčinou. Poškodená
bola v kuchyni, jej telo bolo bledé, ležala na chrbte, hlava smerovala von z kuchyne, bola do pol pása
odhalená, mala oblečenie vyhrnuté, hrudník a brucho bolo odhalené. S telom nemanipuloval, ani sa ho
nedotýkal. K jej tvári ani k očiam sa vyjadriť nevie, skôr ten nos ho zaujal. Obžalovaný bol zostresovaný,

hovoril „zachráňte mi mamku, nakoľko si niečo urobím keď neprežije, bude mŕtva“. Obžalovaný nič, čo
by sa malo udiať neuvádzal.
Poškodenú vnímal iba z videnia, že tam bývala a jeden čas tam pracovala na VPP, čo videl. Keď prišla
RZP, chceli jej natočiť EKG, ale bola tam doktorka, ktorá má väčšie skúsenosti a povedala, že je to
zbytočné, že je mŕtva.

Svedkyňa I. L. K. uviedla, že obžalovaný je ich pacient od narodenia v ambulancii, ktorú prevzala v roku
2005, veľmi často ich ambulanciu nenavštevoval, kartu mal tenkú. Otca nepoznala a mamu sporadicky.
Obžalovaný ich navštevoval sporadicky, najmä na preventívne prehliadky, a v roku 2022 mal zápal ruky,
pracovný úraz a preto bol PN. Návštevy lekárov nezneužíval ani ako žiak ani ako zamestnanec, nebol

s ním žiadny problém, agresívne nevystupoval, bol trpezlivý, úslužný, zavolal, či sú v ambulancii, a keď
prišiel tak čakal.
Naposledy ho videla 13.11.2023, do práce prišla neskôr, vyšetrila ho, uvádzal, že má tráviace ťažkosti,
ktoré sa zhoršujú po hádkach s mamou, uvádzal, že má bolesti žalúdka, že potrebuje pomoc, vyšetrila
ho, zobrali mu krv, tiež uvádzal, že sa s matkou háda o peniaze, že jej dal 2000 eur, čo chcel tiež

riešiť, odporučila mu klinického psychológa vedľa v budove. Potom, ako od nej odišiel, im volal, že ten
psychológ tam nie je, tak mu uviedli, že si má nájsť iného na internete, a uvádzal, že chce riešiť tie hádky
a na druhý deň mal mať výsledky. Na klinického psychológa prišli obaja spoločne, dôvod bolo, že mal
hádky s mamou, cítil sa zle a chcel riešiť tie ťažkosti. V ten deň sa dohodli, aby odniesol zobratú krvdo laboratória, čo aj spravil. Pri preventívnej prehliadke v 3/2021 uvádzal, že si niekedy vypil, ale nie
výrazne, že je nekľudný, že by to chcel riešiť, odporučila mu klinického psychológa s tým, že nech si to
premyslí, na druhý deň povedal, že to zatiaľ riešiť nebude, ho do toho netlačila, nakoľko pečeňové testy

mal vždy v poriadku, nič neindikovalo, že by mal s tým problém. Obžalovanému predpísala lieky na
žalúdok a odporučila mu liek Sedatif PC - bylinné homeopatické tabletky s tým, že keď by prišiel, že to
treba riešiť od psychológa, tak by ho poslala k psychiatrovi. Na obžalovanom si nič mimoriadne nevšimla,
necítil sa dobre. Obžalovaný volal do ambulancie na pevnú linku XXX/XXXXXXX a komunikoval so
sestričkou. Na tele obžalovaného si nič nevšimla ani na oblečení, žiadne poranenia, bol oblečený čisto.

K rodinnej anamnéza uviedla, že žili skromne a nič nenasvedčovalo, že by tam boli problémy, nikto sa
na nich nesťažoval.

Svedkyňa I. M. H. uviedla, že obžalovaného nepozná. Boli vyslaní na výjazd za účelom
kardiopulmonálnej resuscitácie (KPR) k pani B., keď tam prišli, ležala na zemi, bol tam jej syn a ešte

ďalší ľudia, pani B. nikto neoživoval. Urobili jej prehliadku, a keďže na jej tele boli prítomné posmrtné
škvrny, nezačínali s KPR. Svedkyňa je lekárkou RLP stanica vo Vranove nad Topľou. Výjazd tvoril
pán M. a pani S. - záchranári. Vodičom bol vtedy pán M.. Byt bol na poschodí, pamätá si, že tam bol
neporiadok, vždy sa pýtajú kam ísť, a bolo povedané, že treba ísť do kuchyne. Pán B. chodil v kuchyni
okolo nebohej a ešte jedna pani s DSS a ešte niekto, bolo ich viac. Pani B. ležala v kuchyni na chrbte

na zemi, hlava smerovala ku dverám a nohy boli v miestnosti. Komunikácia s obžalovaným bola taká,
či bola poskytovaná KPR a on uvádzal, že áno, bol rozrušený, čo ľudia pri úmrtí bývajú. Čo sa týka
okolia nebohej tam si nepamätá nič, vie, že mala rozhryzený jazyk, poranený nos a hematómy okolo
krku. Čo sa týka manipulácie s poškodenou maximálne ju otočili na jeden bok, aby zistili, či má posmrtné
škvrny. Pacientka už bola chladná, posmrtnú stuhnutosť si nepamätá, farba tváre bola bledá. Čo sa

týka ich postupu, keďže tam nikto nerobil KPR, prišli k pacientke, na karotíde jej skontrolovali pulz,
ktorý nemala, otočili ju nabok, kde zistili posmrtné škvrny, následne jej dali EKG za účelom overenia
asystólie, nakoľko podchladený ľudia, nemajú hmatateľný pulz, výsledok bol, že sa potvrdila asystólia.
Skontrolovali zreničky svetlom za účelom fotoreakcie, avšak to si už nepamätá, nepamätá si, žeby boli
na tele poškodenej krvácajúce rany.

Čo sa týka rozhryzeného jazyka a nosa, robili diferenciálnu diagnostiku, nakoľko rozhryzený jazyk môže
byť výsledok epilepsie, a nos mohol byť výsledkom udretia sa pri páde. Obžalovaného sa pýtali, kedy
mamu videl naposledy, uvádzal, že keď prišiel domov, už ju v takom stave mŕtvu našiel, uvádzal, že s
ňou telefonoval a mu nedvíhala, preto prišiel domov. Hovoril, že mamu našiel na posteli, ale nie je si istá.
Čo sa týka jej posmrtných škvŕn, boli na chrbte a boli vykreslené po celom chrbte, boli ľahko viditeľné.

Ak sú prítomné isté znaky už sa v KPR nepokračuje, čo sú napríklad tie posmrtné škvrny. Cieľom KPR
je obnovenie krvného obehu pacienta.
Na otázku, koľko minút prešlo od laického poskytnutia KPR uviedla, že niekoľko minút, nakoľko boli
v meste a už išli z iného výjazdu. Intubácia ani iné úkony, keďže už mala známky smrti nerobili. V praxi sú
časté prípady, kedy pri výjazde nájdu osobu bez známok života, keď KPR nemá význam. Farbu zranenia

na nose si nepamätá.
Čo sa týka posmrtných škvŕn, začnú sa vykresľovať po 30 minútach až hodine, plne vykreslené sú po 2
hodinách. Z jej pohľadu pri prehliadke poškodenej tá mohla byť mŕtva pol hodiny aj 2 hodiny, k posmrtnej
stuhnutosti sa už vyjadriť nevie. Čo sa týka posmrtnej stuhnutosti vo všeobecnosti sa začína objavovať
po 4-6 hodinách, 12 hodín je plne vykreslená a po 36 hodinách začne ustupovať. Nevie sa vyjadriť, ako

postupuje posmrtná stuhnutosť, väčšinou sú najskôr postihnuté končatiny. Teplotu nebohej nemerali,
ani EKG teplotu nemeria.
Záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby (č.l. 640) vypisovala, časy tam uvedené zodpovedajú
skutočnosti. Na ľavej časti je vertikálne napísané, že na pravej hornej končatine prítomné podliatiny
a prítomná anizokória, čo je väčšinou dôsledkom úrazov hlavy, alebo je to dôsledkom operácie očí, alebo

to môže byť vrodené. Čo sa týka poslednej vety „livores mortis aj na krku“, uviedla, že nevie určiť, či
tam boli posmrtné škvrny, nevie, čo tým myslela. Poznámka liveros mortis na obrázkoch tela nemá nič
spoločné s polohou. Záver obštrukcie dýchacích ciest vyplýva z toho, že pacientka nedýchala. Čo sa
týka očných reflexov, štvorčeky označené pomlčkou sú negatívny výsledok, areflexia znamená, žiadna
reakcia na podnet. „Odovzdanie“ je čas, kedy sa odchádza od pacienta, „ukončenie“ je čas, kedy sa

prichádza na stanicu. Značka AA je nezistená alergická anamnéza.
Na otázku do koľko minút po príchode objavili posmrtné škvrny, uviedla, že prišli, skontrolovali pulz,
otočili ju nabok, zistili posmrtné škvrny, mohlo to byť maximálne do 5 minút.Fotoreakcia zreničiek nevýbavná nastáva do 15 minút maximálne od zastavenia obehu, minimálne
niekoľko minút, nakoľko je to spôsobené ničením buniek v mozgu.
K rozporu, keď v prípravnom konaní hovorila, že byt bol zamknutý, a dnes ste to neuvádzala, uviedla,

že už si to nepamätá.
K rozporu, keď v prípravnom konaní sa vyjadrovala k stuhnutosti, že poškodená nebola stuhnutá dalo
sa s ňou manipulovať uviedla, že už si to nepamätá, ubehol už čas.
K rozporu, keď na pojednávaní uvádzala že ju raz prevrátili na bok a prípravnom konaní uvádzala, že ju
prevracali z boka na bok, uviedla, že nevie sa k tomu vyjadriť, len určite ju otáčali, aby zistili stav.

K rozporu, keď v prípravnom konaní uvádzala, že posmrtné škvrny neboli úplne vyfarbené a dnes na HP
uvádzala, že škvrny boli vykreslené uviedla, že nakoľko odvtedy uplynula dlhšia doba si to nepamätá,
tie škvrny boli fialové.
K rozporu, keď na pojednávaní uvádzala, že obžalovaný hovoril, že matku našiel na posteli,
a v prípravnom konaní uvádzala, že hovoril, že ju našiel sedieť, uviedla, že posteľ bola vedľa stola.
K fotografii na č.l. 409 uviedla, že sú tam zachytené posmrtné škvrny a už sa nepamätá, či boli v takomto

rozsahu, keď tam prišli.

Svedkyňa H. I. S. uviedla, že niekedy doobeda znela výzva na výjazd. Svedkyňa na záchranke robí 24
rokov, je záchranárkou. Myslí, že to bolo hlásené ako bezvedomie. Keď tam prišli, na zemi ležalo telo, po
chodbe pobehoval syn, ktorý, ak sa dobre pamätá, mal kontaktovať DSS, aby zavolali záchranku, dvaja

pracovníci z DSS tam už boli aj s defibrilatorom. Telo sa nachádzalo v kuchyni a bolo medzi kuchynskou
linkou a stolom. Čo sa týka bytu, niesol náznaky asociálnosti, kvôli neporiadku, bordelu. Keď prišli k telu,
konštatovali, že to už je mŕtvola, boli na nej jasne viditeľné posmrtné škvrny a vzhľadom na jej skúsenosti
vedeli, že už oživovať nebudú, laicky povedané, bola to škaredá mŕtvola. Upútal ich jej nos, z čoho si
mysleli, že tá pani dlho ležala na tom nose, že sa tam zrazila jej krv, dlho až celú noc. Po celom tele boli

škvrny posmrtné ako aj hematómy. Obžalovaný tam pobehoval, chcel niečo na ukľudnenie asi dvakrát
sa ich spýtal „či nejaví známky fyzického násilia“, to ich upútalo, sa na seba pozreli, a vedeli, že zavolajú
políciu. Políciu zavolala doktorka. Keď vynášali prístroje si všimla vankúš na chodbe špinavý od krvi,
nevie, či tá krv bola čerstvá. Obžalovaný sa vyjadril tak, že mame alebo jemu tiekla krv z nosa. Kolega
stál pri hlave a pri tele bola svedkyňa s doktorkou H.. Čo sa týka posmrtných škvŕn, už sa nevie vyjadriť,

kde ich videla, ale vie ,že boli, nakoľko si vtedy povedali, že je to už stará mŕtvola, čo sa neoživuje.
Obžalovaný spomínal, že nebol doma, snažil sa jej dovolať, a tak ju vlastne našiel na mieste, keďže
sa jej nedovolal. Obžalovaný vždy tvrdil, „ja to nezvládnem, ja to nedám, chcem niečo na ukľudnenie“
a pýtal sa na psychiatriu. Subjektívne to vnímala tak, že sa tam niečo stalo, že nejaká hádka, nevie, či
on sám alebo tam boli viacerí ľudia, prezrádzal to jeho psychomotorický nekľud, že sa tam niečo deje.

Čo sa týka manipulácie s telom, nepamätá sa, či telo prevracali, natáčali EGK, to sa robí stále, aj keď je
telo mŕtve. Prevracaním tela myslí, že keď leží na chrbte a ho chcete otočiť na brucho alebo naopak.
Na tele boli isto posmrtné škvrny a hematómy, prehliadku robili od hlavy až dole, pani bola dosť pri sebe,
buď naliata alebo zavodnená. Natočili EKG, k zreničkám sa už vyjadriť nevie. Čo sa týka stuhnutosti,
to si už nepamätá, ale vie, že sa doktorky pýtali po akom čase je stuhnutosť evidentná, k teplote tela

sa už teraz vyjadriť nevie. Tvár bola opuchnutá, bledá, zakrvácaná, nos – nebol tam hematóm, ale bolo
to buchnuté alebo rozhryzené.
Čo sa týka opuchu, ten sa vyskytuje pri spadnutí, a keď je to dlhší čas, tak sa mení farba, nemusí to byť
znak smrti a to isté platí pre naliatosť, pani nemusela brať dlho lieky, mohla byť kardiačka, čo nevieme
posúdiť.

Ich EKG teplotu nemeria.
Čo sa týka jej skúsenosti, niekedy boli vidieť mŕtvolne škvrny po hodine, niekedy po 4 hodinách.
Zhodnotenie tela pacienta vypisuje lekár. Už sa nevie vyjadriť, či keď odchádzali, či tam boli policajti,
mieša sa jej to s inými výjazdami.
Jej deti obžalovaného poznali, chodili s ním do školy, bol utiahnutejší, ale prostredie, ktoré tam bolo,

nenapomáha mladému človeku.

SvedokH.K.M.uviedol,žeboltoklasickývýjazdnaadresu.Nevie,čipaniležalanachrbtealebonatvári,
videli rozhryzený jazyk, mala posmrtné škvrny a stuhlosť. Na základe rozhodnutia lekára neresuscitovali.
V tomto prípade bola resuscitácia márna a bezpredmetná. Sú určité pravidlá, zistíte pulz, či dýcha, keď

nemá, prehliadnete telo, a pri manipulácii zistíte, či je stuhlá, chladná. Čo sa týka tých posmrtných škvŕn
boli namodralé do fialova, mohlo to byť 3-4 hodiny, čo vyplýva z jeho skúseností, keďže niekoľko mŕtvol
videl, pričom nástup škvŕn je od 30 minút. U tejto pani tie posmrtné škvrny videl na bokoch chrbta. EKG
zistilo asystóliu.V tom čase bol vodič záchranár a na záchranke pracuje 16 rokov. Členom výjazdu bola doktorka H.
a H. S.. Bolo okolo 10-11 hodiny, bolo to niekde na P. ulici, miesto by už nevedel lokalizovať. V byte
ho upútal neporiadok, bol tam bordel, asi nevyrastal v dobrých sociálnych podmienkach. Čo sa týka

tela, bola to klasická mŕtvola, pani mala vyplazený jazyk, myslel, že má nejaké nádorové ochorenie, bol
poranený nos, boli na ňom zrazeniny. Čo sa týka obžalovaného myslí, že zo začiatku nebol prítomný,
myslí, že prišiel 10 minút po ich príchode. Čo sa týka emočnej odpovede obžalovaného, išlo o smrť
matky, považoval ju za adekvátnu.
Obžalovaný sa ich pýtal, či zistili nejaké cudzie zavinenie, čo sa im zdalo podozrivé, keďže nie, je dôvod

sa na také pýtať, ak k ničomu nedošlo. Na mieste ešte boli prítomné osoby so sociálneho zariadenia,
ktoré mali so sebou defibrilátor, ktorí boli vyslaný na miesto tiež a prišli asi minútu pred nimi. Čo sa
týka fyzického dotýkania poškodenej tej sa dotýkali, nakoľko každý lekár musí zisťovať aj iné úkony,
napríklad cudzie zavinie a iné, plus, keď sa EKG nalepuje tak sa tiež pacient odhaľuje a pacienta sa
musíte dotýkať, inak s pacientkou neotáčali, nehýbali. Čo sa týka úkonov s pacientkou, vykonávala
sa obhliadka tela a nalepoval EKG na zistenie elektrickej aktivity srdca. Pri manipulácii sa používajú

ochranné gumené rukavice.
Cez rukavice cítite chlad. Jej telo bolo chladné.
K rozporu, keď v prípravnom konaní uvádzal, že sa tela nedotýkali, teplotu nemerali a na pojednávaní
uviedol, že sa tela dotýkal, uviedol, že sa možno vtedy zle vyjadril, samozrejme, že sa tela dotýkal, aj
ten chlad si pamätá.

Obžalovaný im hovoril, že bol niekde v meste u lekára.
Na mieste zotrvali do príchodu polície, čo je štandardný postup.
K fotografiám uviedol, že na fotografii čl. 409 sú posmrtné škvrny, stekance, na č.l. 408 spodná fotka
hematóm.

Svedok I. A. T. uviedol, že je súdny lekár, patológ. Krajské operačné stredisko ho vyzvalo, aby prišiel na
miesto úmrtia do bytu vo C. D. E., bol tam pán obžalovaný a dvaja príslušníci PZ, telo nebohej ležalo
na chrbte vedľa linky, a vedľa bola ešte válenda a štvorcový stôl. Po zemi boli porozsýpané nádoby
s obedmi.
Obžalovaný uvádzal, že poškodenú našiel sedieť na válende s hlavou na stole, a že ju z toho vytiahol

na zem, čo sa mu však vtedy nezdalo, nakoľko na válende bol záhlavček v strede, pri stole, ktorý bol
neporušený, teda, že mohol stiahnuť aj ten. Pristúpil k prehliadke tela už si to moc nepamätá, vie, že
mala poranený jazyk a špičku nosa, čo si v tom čase, nevedel vysvetliť. Na krku bola väčšia podliatina.
Čo sa týka stuhnutosti, k tomu sa už vyjadriť nevie s tým, že odporučil polícii pitvu z dôvodu podozrenia
z násilného úmrtia. Keďže nebolo, kde vypísať papiere - list o prehliadke mŕtvoly, išiel ho vypísať na

políciu vo Vranove. Keď bol na polícii, prišiel fotograf a poverený príslušník s tým, aby išiel naspäť, kde
znova ukázal krk a uviedol, čo si myslí. Tam bola podliatina, ktorá mohla vzniknúť hrdúsením, hocikde
inde akceptuje podliatinu napríklad pádom, ale nie na krku. Obvinenému prezreli ruky, ktoré mal čisté,
avšak na stene videli mazance od krvi a tiež na chodbe na záhlavku boli vidieť tiež krvné škvrny, ktoré
neboli čerstvé. Policajti najskôr nechceli súdnu pitvu, nariadila sa súdno – lekárska, ktorá sa neskôr

pretransformovala na súdnu pitvu.
Policajti tú rodinu poznali, uvádzali, že tá pani bola porušená, že keď chodila, jej jazyk visel z úst, čo
mohlo byť dôvodom jeho pohryzenia, avšak tak či tak, bolo ťažko vysvetliť, ako si pohrýzla nos. Vypisoval
správu o prehliadke a list o prehliadke mŕtveho. Čo sa týka správy o prehliadke mŕtvoly, určite išla k pitve.
Teplotu mŕtvoly nemeral. Čo sa týka času, ten musí byť zaznačený v liste o prehliadke mŕtveho. Čo sa

týka prehliadky tela, pozerá stuhnutosť, či sú posmrtné škvrny vytlačiteľné, na to je pitva, aby všetko
podrobne stanovila.
Posmrtné škvrny v tomto prípade si už nepamätá. Takýchto úkonov má veľa. Rany na nose, myslí boli asi
staršie. Čo sa týka času smrti, ten uvádzal na prvej strany listu. Čas smrti sa stanovuje podľa posmrtných
škvŕn, stuhnutosti, vyšetrených okolností. Ten čas nemusí byť presný, vychádza najmä z posmrtných

škvŕn a stuhnutosti. Čo sa týka času, kedy mal prísť obžalovaný domov, mal len vedomosť, že mal prísť
s obedmi vtedy domov.
Posmrtné škvrny začínajú ihneď, v čase smrti prestáva fungovať srdce, krv steká dole, keď leží na
chrbte vytvoria sa na chrbte, keď leží na bruchu tak tam a podobne. Krv je v cievach, zatlačia na škvrnu,
krv vytlačia ostane biele miesto a následne sa hneď vráti krv na svoje miesto, čo je posmrtná škvrna.

Viditeľnosť je rôzna, chce to čas, najprv sú ostrovčekovité, potom začnú splývať a potom sú difúzne,
napríklad tam, kde tlačí kosť a kríže a podobne.Svedok K. H. uviedol, že prišli do bytu, už tam bola RLP, ktorý oživovali tú pani, spočiatku im nebolo
nič divné až potom, keď prišiel lekár. Obžalovaný sa správal v pohode, všimli si v byte lepkavú podlahu,
a keď tam boli dlhšie, tu bola krv, tam bola krv, potom prišiel kriminalistický technik, ktorému to ukázali.

Bol v službe s K. O. a bolo im to oznámené asi o 12.00 hod., vtedy vykonával velenie v zásahovej
skupine polície.
Pri vstupe bol ešte zakrvavený vankúš. Čo sa týka poškodenej, tá ležala na chrbte, okolo nej boli
záchranári, a keďže to bolo úzke, im nezavadzali, pani mala rozbitý nos, ale čerstvá krv sa nenachádzala
nikde. Pán obžalovaný bol v pohode, prihliadnuc na to, že mu zomrela matka, bol rozrušený, chodil po

byte hore a dole.

Svedok I. K. O. uviedol, že v tom čase bol na OO PZ Vranov nad Topľou ako referent s územno –
objektovou zodpovednosťou, boli zásahová skupina a bol v hliadke, boli vyslaní na rodinnú oblasť, prišli
na miesto bola tam RLP, pri poškodenej bola RLP a obžalovaný. Pri dverách si všimol zakrvavený
vankúš, poškodená bola v kuchyni na chrbte na zemi, po odchode RLP, tam ešte ostali a privolali

povereného príslušníka. Slúžil s kolegom K. H. myslí, že boli privolaní okolo 9.00 hod, deň presne si
už nepamätá, bolo to minulý rok niekedy na jeseň. To miesto poznal, nakoľko tam bol rok predtým
na Vianoce, keď umrel otec pána B.. Čo sa týka bytu, všimli si tam zakrvavené steny, v spálni boli
zakrvavené postele aj skriňa. Stôl v kuchyni nebol od krvi, boli tam zakrvavené vreckovky na kuchynskej
linke. Tela sa nedotýkali, stál na zárubni v kuchyni, poškodená mala rozbitý, resp. jej chýbal nos a mala

rozbité ústa. Obžalovaný bol roztržitý, nervózny, pobehoval po byte. Ešte tam zabezpečovali miesto,
následne prišiel obhliadajúci lekár a potom poverený príslušník. Svedok sa obžalovaného pýtal, kde je
mamin telefón a on s tým telefónom prišiel zo spálne, nevie, kde ten telefón položil.

Svedkyňa S. E. uviedla, že je susedou obžalovaného, ktorý je z vedľajšieho vchodu. Obžalovaného

a jeho mamu pozná ako susedov, moc sa s nimi nestretávala, ak stretla obžalovaného, vždy sa jej spýtal,
ako sa má, pozdravil. Niekedy, keď prechádzala popod ich okno, počula hádky, taký krik. Jeho mama
vychádzala vonku málo, v čase skutku nič nepočula ani nevidela. Obžalovaný svedkyni neubližoval,
niekoľko krát ho videla, ako mal vypité. Niekedy pomáhal ľuďom vynášať smeti z dvora.

Svedok I. P. uviedol, že rodina B. je zvláštna rodina, nebohý otec obžalovaného si rád vypil, potom
mali doma nezhody, bolo počuť z bytu krik, boli tam bitky. Stalo sa, že otec obžalovaného musel
pred obžalovaným utekať z bytu. Nevie, či obžalovaný mal s mamou konflikty. Obžalovaný bol vždy
taký, že keď sa stretli sa chcel rozprávať. Keď si vypil, bol agresívnejší, z bytu bolo počuť krik. Nevie,
či zvykol vystrájať vonku. V čase skutku svedok doma nebol. Raz videl ako otec obžalovaného vyšiel

z bytu zakrvavený.

Svedkyňa N. C. uviedla, že obžalovaného pozná odmalička, bol od mala trošku problémový
chlapec. Jeho rodičia neboli ideálni ľudia, lebo jeho otec po revolúcii prišiel o prácu a už mal
príležitostné zamestnania. Jeho mama po materskej, bola tiež nezamestnaná a pracovala len na VPP

až do dôchodku. Tým pádom mali finančné problémy.
Otec obžalovaného si tiež rád vypil. Obžalovaný ukončil strednú školu na dobré známky a od malička
mal vzťah ku smetiarom. Vždy hovoril, že bude smetiarom, po skončení školy sa v priebehu mesiaca
hneď zamestnal ako smetiar a pracoval tam až do skutku. Chodil do práce, stále pracoval. Obžalovaný
si tiež rád vypil, potom bol agresívny a u nich v byte bol strašný krik, búchanie párkrát tam bola

polícia. Naposledy obžalovaný bil svojho otca tak, že mu búchal hlavu o stenu a naháňal ho, vtedy otca
obžalovaného zobrala sanitka. Potom kričal, že kto volá policajtov.
Po pohrebe otca obžalovaný prestal piť, čo mu vydržalo asi pol roka, ešte mu hovorili, ako sa dá pekne
žiť s mamou, že už nemá nikoho, že si má mamku vážiť a chrániť ju. Po čase, nevie, čo sa stalo,
ale obžalovaný začal znova piť. A znovu bolo počuť búchanie a krik, nebolo to však každý deň len,

keď bol pod vplyvom alkoholu, potom zistili, že bil svoju matku, pretože často mala po tvári modriny,
hovoril jej, že keď má problémy, nech to nahlási, ale stále hovorila, že syna neudá. Preto bola taká
utiahnutá, čítala knihy, nechodila medzi ľudí. Mala nejaký zdravotný problém, lebo stále vyplazovala
jazyk. Niekedy pred 01. novembrom 2023 prišla domov svedkyňa zo Spišskej. Asi týždeň obžalovaného
matka nevynášala smeti, nevychádzala von, vtedy si myslí, že bola pobitá. V tom čase bol z bytu, počuť

krik búchanie. V čase skutku z bytu nič nepočula, ale v piatok počula silný buchot trikrát niečo silno
buchlo, býva na druhom poschodí, nebýva však priamo nad bytom obžalovaného. Čo sa týka hádok,
počula kričať len obžalovaného. O príčinách sa vyjadriť nevie. Obžalovaný sa o mamu staral, pomáhal,
keď bol triezvy, neboli žiadne problémy.Svedok O. M. uviedol, že rodina B. nebola problematická, problémy boli, keď si obžalovaný vypil, vtedy
kričal, nadával, čomu svedok nedával veľkú vážnosť. Býva vo vedľajšom vchode, nemá s B. spoločnú

stenu. Keď mal otvorené okno, počul od nich krik, vtedy vyšiel na okno a zvrieskol, že bude kľud,
lebo ráno ide do práce, potom okno zavrel a neriešil. Obžalovaný bol úctivý chlapec, nakupoval, videl
ho totiž s taškami, chodil do práce, okrem toho, keď si vypil nebol problém, keď mal vypité, kričal
pred bytovkou na cigáňov inak nič. V čase skutku nič nepočul.

Svedkyňa I. I. uviedla, že ku skutku sa vyjadriť nevie. Je sesternica obžalovaného a poškodená bola
jej teta a zároveň krstná mama. Podľa jej názoru veľkú chybu v ich rodine robil otec obžalovaného,
v čase kedy poškodená nastúpila na materskú dovolenku s obžalovaným, prestal jeho otec pracovať,
do svojej smrti už nepracoval nikde. Trpeli nedostatkom finančných prostriedkov. Nebolo to vhodné
výchovné prostredie. Poškodená chodila k nim si požičať peniaze, aby mali pre obžalovaného jedlo
na desiatu. Keď mal A. 20 rokov, bola poškodená u nich na návšteve, a keď sa mal obžalovaný

vrátiť z práce, odchádzala od nich, lebo mu išla nakladať jedlo, čo sa jej zdalo divné. V rodine
dochádzalo aj ku konfliktom, otec obžalovaného bol provokatér tým, že obžalovaný robil smetiara,
otec sa hanbil, provokoval ho, že "robí smetiara", v posmešnom duchu, nie, aby bol rád, že pracuje
a prispieva na domácnosť. Otec obžalovaného im povedal, že ho obžalovaný bije, tiež mal aj rúšku,
aj keď sa už v tom čase nenosilo. Povedal, že syn mu odhryzol z nosa. Obžalovaný chcel počuť chváli,

že aj keď pochádza z takej rodiny, sa postavil na nohy. Podľa nej mal obžalovaný psychické problémy,
keď mal vypité bol úplne agresívny, mimoto bol aj normálny, robil doma nákupy. Mesiac pred skutkom
svedkyni telefonovala poškodená a pýtala sa, že, čo má s obžalovaným, lebo vraj svedkyňa, mala
pokaziť vzťah s nijakou H., ktorú on chcel za svoju priateľku. Na to uviedla, že sa do toho nestará,
povedala aj, že si to k nim príde vysvetliť, ale poškodená jej povedala, že nemá chodiť, a keď počula

v pozadí v telefóne aj obžalovaného, zavolala si ho k telefónu, ktorý sa potom v telefóne vyhováral
a hovorili o iných veciach. Dňa 11.11.2023 obžalovaný na ulici vykrikoval, že za to môžeš ty Martina,
že si mi už druhý krát zničila vzťah, bol pod vplyvom alkoholu. Tiež kričal, že sa zabije, načo mu
odvetila, nech sa zabije, keďže takých ľudí pozná a vedela, že sa nezabije, potom až do rána nemohla
spať, lebo sa bála, že sa niečo stane. S poškodenou komunikovala 2 týždne pred skutkom, ktorá zase

riešila, čo má svedkyňa s A., na čo uviedla, že s ním nič nemá a spýtala sa jej, či ju A. zbil, načo
jej poškodená uviedla, že k nim nemá chodiť. Priamym svedkom konfliktov v rodine B. nebola nikdy.
Myslela si, že obžalovaný s mamou vychádzajú dobre, že ju ľúbi, vedela, že otca neznášal, ale k matke
mal úplne iný vzťah. Keď prišiel v noci o druhej domov, matka hovorila, že sa rozprávali aj 2 hodiny,
obžalovaný sa o domácnosť staral, že nakupoval domov, kupoval mäso, robil riadne nákupy, vymenil

okná, dal vymaľovať byt, kúpil práčku, otcovi zaplatil pohreb.

Zo znaleckého posudku č. 005/2024 a 006/2024 Alfa-znalecká organizácia s.r.o. z odvetvia súdne
lekárstvo vyplýva, že pri vonkajšej obhliadke poškodenej sa zistili:
-kožné odreniny v čelovej oblasti vľavo, v lícovej oblasti vľavo, na predobočnej plochy krku obojstranne,

na zadovnútornej ploche v hornej tretine pravého predlaktia, s pokračovaním na prednú plochu pravého
predlaktia, na vonkajšej ploche pravého predlaktia, na prednej ploche pravého predkolenia, na prednej
ploche ľavého kolena,
-krvné podliatiny v čelovej oblasti obojstranne, lícovej oblasti vľavo, na predobočnej ploche krku
obojstranne, na prednej ploche v hornej tretine hrudníka obojstranne a nad oboma kľúčnymi kosťami,

na zadovnútornej ploche v hornej tretine pravého predlaktia, s pokračovaním na prednú plochu pravého
predlaktia, na vonkajšej ploche pravého predlaktia, na zadnej i prednej ploche pravej ruky a prstov pravej
ruky a palca, na prednej i hornej ploche ľavého pleca, na prednej ploche pravého kolena, na prednej
ploche ľavého kolena, na chrbte ľavej nohy, na bočnej ploche ľavej nohy,
-hryzné rany na špičke nosa, s rozhryzením nosovej chrupavky, odhryznutím špičky nosa,

so zastaveným krvácaním (priliehajúce prekrvácané hmoty s čiastočnou nekrózou tkaniva, miestami
lemovanými poškodenými časťami pokožky s aktivovanými fibroblastami, opuchom a riedkym
zápalovým infiltrátom, s drobnými zakrvácaniami - histologický nález),
-hryzné rany na špičke jazyka so zastaveným krvácaním,
-tržnozmliaždenú ranu v čelovej oblasti vľavo,

-odtlačkovité povrchové kožné odreniny na červeni dolnej pery a na koži pod dolnou perou,
-fialovomodré sfarbenie hlavy a krku,
-bodkovité krvné výrony v očných spojovka obojstranne,
-povlak zaschnutej krvi na nose a v ústach .Pri vnútornej obhliadke zistili:
-prekrvácanie svaloviny krku na predobočnej ploche obojstranne,
-zlomeniny oboch horných rohoch a tela štítnej chrupavky s prekrvácaním svaloviny v okolí,

-zmiešaný zápalový infiltrát v okrajových častiach väziva štítnej chrupavky s ložiskom odumretia
svaloviny s reparačnou reakciu okolia (histologický nález),
-zlomeninu jazylky oblasti ľavého veľkého rohu s prekrvácaním v okolí,
-prekrvácanie hornej tretiny pažeráka bez známok hojenia,
-bodkovité krvné výrony pod popľúcnicou,

-rozšírenie pravej komory srdca,
-výrazné pasívne prekrvenie vnútorných orgánov tekutou tmavočervenou krvou,
-opuch mozgu ťažkého stupňa s mozočku im kužeľom,
-akútne rozdutie a ložiskový opuch oboch pľúc,
Následkom zlomeniny oboch horných rohoch štítnej chrupavky, tela štítnej chrupavky, ľavého veľkého
rozsahu jazylky s prekrvácaním svaloviny krku došlo pri uzavretí dýchacích ciest k poruche dýchania,

čo viedlo v konečnom dôsledku k zamedzeniu prívodu vzduchu do pľúc a do organizmu s následnou
hypoxiou tkanív a vnútorných orgánov, čo viedlo bezprostredne k smrti H. B. .
Bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie zahrdúsením. Na základe vykonanej prehliadky
prehliadajúcim lekárom je možné predpokladať, že k smrti mohlo dôjsť 13.11.2023 v čase približne
o 11:00 hod.

Na základe pitevného a histologického protokolu je možné predpokladať, že k prvému útoku
voči poškodenej, ktorý viedol jej prvotnému hrdúseniu s predpokladanou stratou vedomia mohlo
dôjsť v čase 7 až 8 hodín pred smrťou, vtedy mohlo dôjsť k poraneniam v okolí štítnej chrupavky.
Pri druhom útoku voči poškodenej bol tento smerovaní znova na oblasť krku, pričom pri dusení došlo
k okrem poranení v okolí jazylky a štítnej chrupavky k masívnemu prekrvácaniu pažeráka a tým

k smrti menovanej. U menovanej boli zistené viaceré krvné podliatiny a drobné kožné odreniny, pričom
vzhľadom na ich počet nie je možné jednoznačne stanoviť počet útokov je možné predpokladať,
že na hornej končatiny mohli byť vykonané na každú najmenej 4 útoky na oblasť tváre krku a hrudníka
minimálne 10 útokov.
Pri pitve zistené kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti krku, zlomeniny oboch horných rohoch

štítnej chrupavky, tela štítnej chrupavky, ľavého veľkého rohu jazylky, s prekrvácaním svaloviny v okolí,
prekrvácaním svaloviny pažeráka, boli spôsobené tupými predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche,
ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou až väčšou silou a prudkosťou. Mohlo sa tak stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri opakovanom stláčaní krku poškodenej rukami druhej osoby počas hrdúsenia.
Vzhľadom ku skutočnosti, že pri histologickom vyšetrení tkanivá z oblasti štítnej chrupavky bol zistený

zmiešaný zápalový infiltrát, s ložiskom odumretia svaloviny a reparačnou reakciu v okolí, ktorý vzniká
u živej osoby najskôr po štyroch hodínách od vzniku poranenia ako aj skutočnosti, že hryzné rany
v oblasti nosa mali pri histologickom vyšetrení priliehajúce prekrvácané hmoty s čiastočnou nekrózou
tkanivá miestami lemovanými poškodenými časťami pokožky s aktivovanými fibroblastami, opuchom
a riedkym zápalovým infiltrátom, s drobnými zakrvácaniami, je možné ustáliť, že uvedené poranenia

vznikli u menovanej 7 až 8 hodín pred smrťou, kde po ich vzniku mohlo byť u poškodenej sťažené
dýchanie, mohla byť v bezvedomí, avšak stále živá, pričom z uvedeného dôvodu došlo k vzniku
lokálnej reakcie organizmu na vzniknuté poranenia. V tomto období mohli tak isto vzniknúť aj poranenia
jazyka, pričom poranenie nosa a jazyka boli spôsobené ostrými predmetmi o užšej kontaktnej ploche,
najpravdepodobnejšie pri pohryzení poškodenej zubami druhej osoby. Následne po uplynutí uvedeného

času siedmich až 8 hodín muselo dôjsť k opätovnému stláčaniu krku poškodenej prstami a rukami druhej
osoby so vznikom definitívneho za hrdúseniu a smrti o čom svedčí histologický nález krvácania hornej
časti pažeráka, ktorý nejaví známky hojenia, tieto poranenia je možné zo súdnolekárskeho hľadiska
hodnotiť ako jednoznačne smrteľné.
K vzniku elipsovitej tržnozmliaždenej rany v čelovej oblasti vľavo a k vzniku poloblúkovitých kožných

ochorení na červeni dolnej pery, koži pod dolnou perou mohlo dôjsť po prvom útoku voči poškodenej,
pričom vzhľadom na usporiadanie pol oblúkovitých kožných odrednín na červeni dolnej pery a koži
pod dolnou perou je možné predpokladať, že v čase ich vzniku bola poškodená v bezvedomí
a nereagovala na bolestivé podnety. Uvedené poloblúkovité kožné odreniny zodpovedajú okrajom nôh
stoličky, ktoré boli v kuchyni bytu, kde bola na podlahe nájdená poškodená, pričom rovnaké defekty sa

nachádzali aj v kuchynskom linoleu uloženom na podlahe.
Kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti tváre, pravej hornej končatiny oboch dolných končatín,
krvné podliatiny v oblasti hrudníka, boli spôsobené tupým predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche,
ktoré pôsobili na uvedené oblasti malou až strednou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať najväčšoupravdepodobnosťou pri opakovaných úderov alebo pri stlačení uvedených oblastí rukou druhej osoby,
prípadne pri páde poškodenej na kolená.
Krvné podliatiny na prednej i zadnej ploche pravej ruky boli spôsobené tupým predmetom o širšej

kontaktnej ploche, ktorý pôsobil na uvedenú oblasť stredného silou a prudkosťou a mohol sa tak stal
s najväčšou pravdepodobnosťou pri stláčaní ruky poškodenej rukou druhej osoby.
Niektoré z poranení v oblasti oboch predlaktí poškodenej je možné hodnotiť ako obranné poranenia,
avšak je možné predpokladať, že poškodená sa nedokázala prebiehajúcemu útoku výrazne brániť.
V danom prípade neboli zistené žiadne známky po samopoškodení menovanej.

K otázke vzájomnej polohy osôb znalec uviedol, že na základe rozsahu a charakteru poranení je možné
ustáliť, že poškodená mohla byť najskôr sotená na zem, kde ostatné útoky voči jej osobe prebiehali v jej
polohe na chrbte. Osoba, ktorá zranenia spôsobila sa nachádzala nad ňou a to buď čupela, alebo sedela
na poškodenej.
Nazákladevonkajšejprehliadkyakoajhistologickéhovyšetreniajemožnépredpokladať,žekprvotnému
útokuvočipoškodenejmohlodôjsť7až8hodínpreddruhýmútokomvočijejosobe,ktorýviedolnásledne

ich smrti. Smrti menovanej mohlo dôjsť za 5 až 10 minút po druhom útoku spojenom s jej hrdúsením.
Na základe rozsahu a charakteru prvotného poranenia je možné predpokladať, že po prvom útoku
spojenom s hrdúsením poškodenej, tá mohla upadnúť do bezvedomia, pričom vo veľmi teoretickej rovine
sa mohla poškodená s veľkými ťažkosťami pohybovať, prípadne rozprávať. Následne po prvom útoku
musela prežívať 7-8 hodín, pričom po druhom útoku malo dôjsť k jej úmrtiu v priebehu 5 až 10 minút.

Čo sa týka intenzity bolesti a intenzity krvácania znalec uviedol, že dusenie osoby je spojené s výraznými
bolesťami z dôvodu, že hrdúsená osoba pociťuje bolesť v oblasti krku, neschopnosť sa nadýchnuť
a pociťuje strach zo smrti. Uvedené poranenie sa môže prejavovať krvácaním z úst a nosa. Poranenie
v oblasti nosa, jazyka a dolnej pery sa danom prípade prejavovali minimálnym krvácaním, pričom ich
vznik je možné hodnotiť ako výrazne bolestivý.

Zistené poranenia na rukách nie je možné jednoznačne hodnotiť ako obranné poranenia.
Poškodená netrpela pred smrťou na žiadne ochorenia, ktoré by mohli byť v príčinnej súvislosti s jej
smrťou. Zo súdnolekárskeho hľadiska ide o násilné úmrtie – udusenie zahrdúsením pri zlomenine tela
štítnej chrupavky, horných rohov štítnej chrupavky, ľavého veľkého rohu jazylky po jej opakovanom
dusení druhou osobou.

Vyšetrením krvi poškodenej bola zistená prítomnosť lieku tiapridal na liečby porúch správania v hodnote
813 ng/ml pri terapeutickej dávke 1000 až 2000 ng/ml, Citalopram - antidepresívum s koncentráciou
603,37 ng/ml pričom terapeutická dávka sa pohybuje od 9 do 200 ng/ml-zistená dávka nepredstavuje
akútnu otravu uvedeným liekom. Ďalej bola zistená pozitivita liekov venlafaxin, desmetylvenlafaxin,
quetiapin čo sú antidepresíva.

Znalec I. I. M. za Alfa-znaleckú organizáciu s.r.o. na výsluchu v prípravnom konaní k otázke,
keď z vykonaného dokazovania malo vyplývať, že obžalovaný v čase 11:40 vystúpil z autobusu a v
čase 11:47 volal na linku 155, v čase 12:00 prišla posádka záchranárov, ktorí konštatovali smrť,
prítomnosť posmrtných škvŕn bez prítomných krvácajúcich rán na tele, nestuhnuté, no zároveň chladné

telo, pričom v znaleckom posudku uviedol, že k smrti mohlo dôjsť 5 až 10 minút po druhom útoku, aby sa
vyjadril k času smrti respektíve, aby uviedol, kedy mohlo prísť k druhému útoku uviedol, že na základe
vyšetrených okolností je možné stanoviť, že k druhému útoku, ktorý viedol k smrti poškodenej mohlo
dôjsť po príchode obžalovaného domov pred privolaním RZP teda po 11:40 hod.
Počas hrdúseniu dochádza k stlačeniu dýchacích ciest so zamedzením prívodu vzduchu do pľúc,

stlačeniu tepien, ktoré privádzajú krv do mozgu a ho okysličujú ako aj k stlačeniu blúdivého nervu,
ktorý prebieha po bočných stranách krku a vedie k reflexnej zástave srdca, kde všetky tieto mechanizmy
sa podieľali na smrti menovanej. Na usmrtenie zahrdúsením je potrebná stredná až vyššia sila,
pričom celé hrdúsenie a dĺžka prežívania závisí od intenzity stláčania krku a prípadného pohybu
napadnuté osoby. Pri intenzívnom hrdúsení postačuje na zahrdúsenie pár minút - okolo 5 - 10 minút,

pri prerušovanom sa môže tento čas predĺžiť. Pri zohľadnení existencie prvého útoku je možné
predpokladať, že pri druhom útoku nemusela byť použitia väčšia sila a intenzita, ale čas mohol byť 5
až 10 minút, aby spôsobil odumretie mozgu.
K otázke či k smrti poškodenej v čase medzi 09:26 až 11:00, respektíve 11:45 mohlo dôjsť bez priameho
pôsobenia druhej osoby, teda či mohla zomrieť bez pričinenia druhej osoby na zranenia, ktoré utrpela

pred 07:05 uviedol, že v danom prípade bolo histologickým vyšetrením zistené, že vo výklenku zo štítnej
chrupavky a okolia boli zistené zmožené fibroblasty, zmiešaný zápalovými inflitrát s ložiskom staršej
nekrózy svaloviny, čo znamená, že tieto zmeny nevznikli bezprostredne pred smrťou. Vo výkrojku
z pažeráka zistili difúzne krvácanie do mäkkých tkanív v okolí, čo znamená, že išlo o čerstvé krvácanie. Zuvedeného vyplýva, že poškodená mohla zdvihnúť telefón v uvedenom čase, čerstvé krvácanie v oblasti
pažeráka bolo spôsobené konaním inej osoby a viedlo bezprostredne k smrti menovanej.
K otázke, či sa dajú poranenia v okolí štítnej chrupavky liečiť uviedol, že vzhľadom na umiestnenie

jazylky a štítnej chrupavky je veľmi zložité tieto poranenia liečiť, pričom pri prítomnosti iných poranení
krku dochádza pri mechanizme hrdúsenia takmer vo všetkých prípadoch k smrti poškodenej osoby.
K otázke, keď uviedol, že k smrti nebohej mohlo dôjsť v čase po 11:40, avšak tiež uviedol, že hrdúsenie
musí trvať aspoň 5 minút, pričom v znaleckom posudku je uvedené, že smrti sa dalo zabrániť, ak
by bola pomoc poskytnutá do piatich minút, pričom v tom čase už boli záchranári na mieste, čí

by tí vedeli zabrániť smrti uviedol, že v prípade hrdúsenia je možné pacienta teoreticky zachrániť
do času, kedy dôjde k odumretiu mozgu to znamená, do piatich minút od uzáveru krvi prinášané kyslík
do mozgu ako aj k uzáveru dýchacích ciest. Záchrana človeka po hrdúsení je vyslovene zriedkavá,
pričom pri poškodení mozgu a dýchacích ciest dochádza k vzniku infekcie a následne k smrti osoby
na pridružené ochorenia.
Čo sa týka liekov zistených v krvi poškodenej vo všeobecnosti tlmia pacienta, avšak nepredstavujú

riziko úmrtia, polčas rozpadu môže byť 7 až 12 hodín. Poranenie poškodenej je pomerne bolestivé
a nepríjemné a nie je možné jednoznačne potvrdiť, aby takto postihnutá osoba chcela požívať lieky.

Znalec I. I. M. na pojednávaní uviedol, že histologickým vyšetrením zistili rozdiel medzi charakterom
poranení v oblasti väziva štítnej chrupavky, kde bola prítomná tzv. reparačná reakcia okolia, ktorá vzniká

zo začiatku hojenia poranenia, ako aj zlomeninu jazylky bez uvedenej reakcie s prekrvácaním v okolí
jazylky a takisto v hornej tretine pažeráka, kde neboli zistené znaky hojenia. Pri vonkajšej obhliadke
sú v oblasti krku prítomné splývajúce krvné výrony, ktoré svedčia pre pôsobenie tupého predmetu na
oblasť krku. Pri vnútornej obhliadke je vidieť viaceré krvácania v oblasti krčného komplexu, ktoré priamo
svedčia pre pôsobenie sily na oblasť krku počas hrdúsenia.

Poškodená utrpela viacero typov poranení, kde podľa bolestivosti je možné zoradiť ich následne.
Samotné kožné odreniny a krvné podliatiny ako tržnozmliaždené rany, odtlačkovité kožné odreniny je
možné z hľadiska bolestivosti považovať za menej závažné, to znamená, že bolesť nie je intenzívna.
Hryzné rany na špičke nosa, na špičke jazyka je možné považovať za pomerne bolestivé z dôvodu
výraznej citlivosti na nose a najmä na jazyku. Poranenia spojené s hrdúsením a následným vznikom

stavu dusenia s nedostatku kyslíka je možné považovať za výrazné bolestivé poranenia sprevádzané
strachom z udusenia a smrti.
Poranenia v oblasti krku a to krvné podliatiny a prekrvácanie mäkkých tkanív je možné zo súdno-
lekárskeho hľadiska hodnotiť ako poranenia ľahké až stredne ťažké s dobou liečenie do 2-4 týždňov,
samotné zlomeniny horných rohov chrupavky a tela štítnej chrupavky ako aj veľkého rohu jazylky je

možné v takejto kombinácii považovať ako poranenia ťažké až smrteľné. Pacienti s takýmto poranením
neprežívajú. Vo výnimočných prípadoch pri menšom počte poranení jazylky a štítnej chrupavky môže
dôjsť k liečeniu, pričom liečba si vyžaduje starostlivosť na oddelení intenzívnej starostlivosti spojenou
s intubáciou, riadeným dýchaním, užívaním liekov proti zápalu. Takéto poranenia však môžu neskôr
viesť k zápalu dýchacích ciest, zápalu pľúc a k smrti. Vzhľadom ku skutočnosti, že dochádza aj

k prerušeniu krvného zásobenia mozgu a možnej reflexnej zástave srdce, zmeny na mozgu spojené
s jeho neokysličením môžu viesť k dlhodobej zmene vedomia vedúcej ku kóme.
Na otázku či existujú v lekárskej praxi prípady, kedy hrdúsená osoba bola zachránená v zmysle,
žeby prežila, či poškodená mohla prežiť vzhľadom na poranenia uviedol, že vo všeobecnosti platí, že
zachrániteľnosť pacienta po hrdúsení prípadne po tupom poranení krku je veľmi zriedkavá a pri rozsahu

poranení ako utrpela pani B. je zachrániteľnosť vylúčená.
V danom prípade boli u poškodenej zistené rozsiahle poranenia štítnej chrupavky a jazylky, kde je možné
jednoznačne vylúčiť ako príčinu ich vzniku jednoduchý pád o bližšie neurčený predmet.
K otázke, či zlomenina tela horných rohov štítnej chrupavky a zlomenina veľkého ľavého rohu jazylky
mohla vzniknúť aj pri jednom útoku, pri tom, čo sa odohral v noci, či je vylúčené, aby vznikli v rovnakom

čase uviedol, že v danom prípade boli podľa histologického nálezu potvrdené dve časové línie vzniku
útokov pričom počas druhého útoku mohlo dôjsť k zvýšeniu a doplneniu obrazu poranení štítnej
chrupavky ktoré vzniklo pri prvom útoku. K zlomenine veľkého rohu jazylky došlo až pri druhom
útoku. Histológia jazylky bola bez stopy reparácie. V danom prípade boli nájdené známky vitality
v zmysle krvácania, ktoré svedčí pre vznik poranení počas života. V danom prípade je možné ustáliť že

histologické zmeny nesvedčili pre tzv. supravitálnu reakciu, ktorá vzniká v organizme tesne po smrti.
Čas smrti sa stále stanovuje s určitou odchýlkou. V danom prípade prehliadajúci lekár stanovil čas smrti
na 13.11.2023 o 11.00 hod. presný čas smrti sa dá stanoviť jedine, ak je pacient sledovaný v nemocnici,
prípadne je napojený na prístroje.Na otázku, čo viedlo k zmene záveru k stanoveniu času smrti, že čas smrti mohol byť aj 11.40 hod.,
čo znalec uviedol pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že v danom prípade bolo zistené čerstvé
krvácanie v oblasti jazylky, ktoré bolo spôsobené mechanizmom hrdúsenia. Uvedený čas smrti nie je

možné úplne presne stanoviť. Pri zohľadnení času smrti vychádzali aj z vyšetrených okolností. V danom
prípade bolo u poškodenej ako konečné poranenie vedúce k smrti zistené čerstvé krvácanie v oblasti
krku, kde k úmrtiu dochádza v priebehu 5-10 minút.
K otázke, aby sa znalec vyjadril k tomu, keď obžalovaný prišiel domov pravdepodobne okolo času 11.42
hod., tiesňovú linku volal v čase 11.47 hod. pričom posádka RZP prišla na miesto v čase 12.00 hod.,

zároveň posádka teda lekárka konštatuje, že boli viditeľné posmrtné škvrny na poškodenej, boli ľahko
viditeľné, boli fialové, nie úplne vyfarbené, na pojednávaní lekárka uvádzala, že boli vykreslené po celom
chrbte a tiež uviedla, že podľa nej bola poškodená mŕtva 30 minút aj 2 hodiny, pričom tiež mala areflexiu
a afotoreflexiiu a tiež to konštatuje aj ďalšia členka posádky pani M. a aj pán M., že boli škvrny viditeľné
modrofialové na bokoch chrbta, ten odhaduje úmrtie 3-4 hod. pred jeho príchodom a konštatujú, že
išlo o klasickú mŕtvolu uviedol, že posmrtné škvrny sa začínajú tvoriť do polhodiny pričom sa postupne

presúvajú do miest, ktoré sú uložené najnižšie v tomto prípade do oblasti chrbta. Vo všeobecnosti platí,
že niekedy je veľmi zložité interpretovať rozsah posmrtných škvŕn na základe rôznych výpovedí. Pri
hodnotení času smrti sa takisto hodnotí posmrtná stuhnutosť, prípadne teplota tela.
Postupná stuhnutosť sa začína vytvárať v oblasti tváre, kde postihuje mimické svalstvo a šíri sa smerom
nadol. Na vznik a ďalší rozvoj posmrtného stuhnutosti má veľký význam aj skutočnosť, či nedošlo počas

vytvárania stuhnutosti k manipulácii s telom, čo má za následok jej rozrušenie.
K otázke do akého času je možno zobrať do úvahy konštatovanie, že osoba nebola stuhnutá, dalo sa s
ňou manipulovať, uviedol, že pol hodina až 3 hodiny, závisí to aj od teploty vonkajšieho prostredia.
Čo sa týka teploty tela po smrti, pokles telesnej teploty do určitej miery závisí od oblečenia tela a od
teploty vonkajšieho prostredia. V prípade, ak by došlo k meraniu telesnej teploty bezprostredne po smrti,

prípadne pri prehliadke tela, mohol by byť údaj o čase úmrtia menovanej presnejší.
Vprípadeposmrtnýchškvŕndochádzakichtvoreniuvpriebehuniekoľkých hodín.Začínajúsaobjavovať
za nejakých 20-30 minút.
K otázke či zlomeninami tela chrupavky a oboch rohov štítnej chrupavky vzniklo nebezpečenstvo pre
život poškodenej, nebezpečenstvo vzniku trvalého alebo dlhotrvajúceho poškodenia uviedol, že podľa

ich praxe ak počas hrdúsenia dôjde k zlomeninám chrupavky a tela chrupavky takéto poranenie býva
smrteľné.
K otázke, či je možné, aby pri zlomenine tela chrupavky a oboch horných rohov štítnej chrupavky
poškodená bola schopná sa pohybovať, rozprávať, užiť lieky, telefonovať uviedol, že v danom prípade
podľa histologického nálezu prebiehal útok v dvoch časových líniách to znamená, že pri prvotnom útoku

došlo k poraneniam, ktoré sami o sebe neviedli okamžite k smrti menovanej. Z medicínskeho hľadiska
je možné predpokladať, že v prípade, ak by poškodená bola v stave, ktorý by umožňoval jej ďalšie
zranenia s najväčšou pravdepodobnosťou by vyhľadala pomoc. Pri obhliadke tela miesta činu zistil,
že v oblasti tváre poškodenej boli prítomné odtlačkovité povrchové kožné odreniny na koži vnútornej
pery a na koži pod dolnou perou, ktoré svojím charakterom zodpovedali poškodeniu linolea v kuchyni.

Je možné predpokladať, že poškodená utrpela uvedené poranenia v priestoroch kuchyne pôsobením
tam uložených stoličiek. Je možné predpokladať, že po uvedenom útoku nedošlo k presunutiu tela
poškodenej do inej izby ani k samotnému pohybu jej tela po byte. Poškodenia na koži poškodenej
zodpovedali poškodeniam linolea z nôh stoličiek. Tieto poranenia pod spodnou perou nemohli byť staršie
ako 24 hodín, keďže na nich nebola vytvorená chrasta.

K liekom zistených v tele obžalovanej uviedol, že poškodenej v žalúdku nenašli jednotlivé lieky v tvare
tabletiek. Teoreticky ich mohla užiť aj ráno okolo 7-8 hodiny.
Pri dusení sa hodnotia očné spojivky, kde sa vyskytujú bodkovité krvné výrony ako súčasť dusenia, krvné
výronypodpopľúcnicouaupľúcnychmechúrikov,rozšíreniepravejkomorysrdca,prekrvenievnútorných
orgánov tekutou tmavočervenou krvou. Pri samotnom hodnotení mechanizmu dusenia sa vychádza

zo všetkých uvedených príznakov. Tieto známky boli zistené u poškodenej. Tieto známky zodpovedajú
smrťou udusením. Vo všeobecnosti platí, že pri zistení týchto príznakov pátrame po spôsobe dusenia,
čo je niekedy zložité zistiť z dôvodu, že napríklad prikrytie vankúšom vyvolá udusenie bez prítomnosti
viditeľného poškodenia dýchacích ciest.
K otázke či sa vyskytujú pri hrdúsení nejaké prípady, že dôjde k oneskorenému úmrtiu o 4-5 a viac hodín

uviedol, že v prípade, ak počas hrdúsenia dôjde k stlačeniu tepien, ktoré vedú okysličenú krv do mozgu
prípadne, ak dôjde k podráždeniu blúdivého nervu, ktorý vedie k zníženiu srdcovej frekvencie a zástave
srdcamôžedôjsťkpoškodeniumozgusozníženímvedomia,alezachovanímzákladnýchfunkciívrátanedýchacieho reflexu vtedy môže byť osoba v bezvedomí, čo sa navonok javí smrťou a neskôr môže dôjsť
k jeho prebratiu alebo úmrtiu.
K otázke, či môže dôjsť k oneskorenému zatvoreniu dýchacích ciest bez priameho pôsobenia druhej

osoby uviedol, že podobný stav vzniká pri epileptickom záchvate kde v dôsledku bezvedomia dôjde
k zapadnutiu jazyka a obštrukcii dýchacích ciest, to má za následok udusenie. Môže sa to stať opuchom,
ten tam nebol nájdený, ak sa to stane tak opuch ostane po smrti, čo nebol tento prípad.
K fotografia čl. 422 (krv na stene v kuchyni) uviedol, že uvedené krvné stopy majú charakter striekancov
t.z.,žesúoválnehoapretiahnutéhotvaruavznikajúpočaspohybuzasúčasnejexistencieranynapríklad

pri údere do nosa s následným vyfúknutím krvi z nosových dierok. Môžu vzniknúť aj pri jednom údere,
postačuje úder otvorenou dlaňou.
Čas hojenia kratší ako 7 dní mali kožné odreniny, krvné podliatiny v oblasti tváre, krku, pravého
predlaktia, pravého kolena, ľavého kolena, na pravej ruke, ľavom pleci, pravom kolene, ľavej nohe
a odtlačkovité kožné odreniny na temene dolnej pery a na koži pod dolnou perou.
Ranynašpičkenosasrozhryznutímnosovejchrupavky,odhryznutímšpičkynosa,hryznejranynašpičke

jazyka sa vzhľadom na svoj rozsah mohli hojiť v čase 3-4 týždne, pričom odhryznutie špičky nosa malo
za následok zohyzdenie poškodenej. Vyžadovali lekárske ošetrenie. V prípad liečby týchto poranení by
bolapoškodenáobmedzovanánabežnomspôsobeživotabolesťou,sťaženýmdýchaním,nemožnosťou
konzumácie pevnej potravy, ale iba kašovitej a tekutej po dobu 3-4 týždňov.
Fotografia čl. 390 (červená kvapka na zárubni dverí do kúpeľne), sa javí ako krvný striekanec, krvná

kvapka, mohla vzniknúť úderom do nosa alebo po úraze, vyfúknutím krvi z nosa.
Čo sa týka časového rozmedzia, kedy poškodená posledný krát jedla uviedol, že poškodená mala
v žalúdku a v tenkom čreve žalúdočné natráveniny, pričom nie je možné jednoznačne stanoviť kedy
došlo k poslednému najedeniu poškodenej je možné predpokladať že poškodená mohla konzumovať
naposledy potravu niekoľko hodín pred smrťou. Nevieme, čo jedla, či je to zvyšok večere. Keď sa dobre

najedla, mohol to byť zvyšok z predchádzajúceho dňa.
V danom prípade došlo k uzatvoreniu dýchacích ciest následkom zlomeniny horných rohov štítnej
chrupavky, tela štítnej chrupavky a ľavého veľkého rohu jazylky s ich zlomením, ktoré poranenia
sú podmienené stlačením dýchacích ciest v oblasti hrtana. Teda tieto časti tela zlomené spôsobili
uzatvorenie dýchacích ciest, pričom na to aby sa zlomili musí byť použitá veľká sila.

Na otázku či mohla poškodená v čase 9.26 hod. telefonovať, mať chrapľavý hlas, uvádzať, že je jej zle,
uviedol, že vzhľadom na rozsah poranení dýchacích ciest nie je možné úplne vylúčiť, že poškodená by
v čase 9.26 hod. mohla vykonať nejaký hovor.

Znalec I. I. M. z odvetvia súdne lekárstvo na pojednávaní dňa 04.03.2025 k otázke či je možné, aby

neboháH.B.pospôsobenízlomeninytelaaobochhornýchrohovštítnejchrupavky,následnejzlomeniny
veľkého rohu jazylky s prekrvácím v okolí mohla užiť lieky, telefonicky komunikovať, resp. rozprávať
v čase 2,5 hod. a viac po poslednom útoku uviedol, že z medicínskeho hľadiska je možné na základe
rozsahu a charakteru poranení predpokladať, že po poslednom útoku by poškodená mohla ťažko
prehĺtať lieky, poškodená by teoreticky mohla vydávať bližšie neurčené zvuky. Nenazval by to rečou,

nakoľko krčný komplex bol poškodený, ale mohli byť vydávané zvuky. Technicky je možné pripustiť, že
sa mohla pohybovať alebo vykonávať inú činnosť, ale skôr to nepredpokladá, čo vyvodzuje z toho, že
by sa snažila vyhľadať pomoc kvôli poraneniam.
K otázke akým spôsobom by mohlo dôjsť k uzatvoreniu dýchacích ciest k času 2,5 hod. a viac po útoku
uviedol, že pri poranení jazylky a štítnej chrupavky došlo k zúženiu dýchacích ciest následným sťaženým

dýchaním, ktoré sa postupne zhoršovalo. Z uvedeného vyplýva, že poškodená zomrela na následky
zahrdúsenia, kedy došlo k jej postupnému uduseniu.
K otázke či k času bližšie po poslednom útoku približne mohli byť rečové schopnosti poškodenej lepšie,
uviedol, že pri poškodení toho aparátu sa to stále zhoršovalo. V čase po úraze došlo k vzniku krvácania
a opuchu v tej časti, kde sú dýchacie cesty, čiže s nastupujúcim opuchom sa schopnosti rozprávania

a dýchania zhoršovali. Opuch a kolaps tej chrupavkovitej časti spôsobil uzatvorenie dýchacích ciest .
V danom prípade nie je možné jednoznačne určiť počet pohryzení do oblasti nosa z dôvodu chýbania
časti špičky nosa, je možné predpokladať že podľa rozsahu poškodení mohlo dôjsť k piatim a viac
zahryznutiam. Vyzerá to tak, že to bolo postupné, nebol to jeden zárez, záhryzy boli vedľa seba.
V prípade poranenia jazyka je možné predpokladať, že mohlo dôjsť minimálne k trom – štyrom

pohryznutiam.
V prípade vyhojenia rán na nose by došlo k vzniku zohyzdenia z dôvodu, že špička nosa u nebohej
chýbala. Strata špičky nosa je to isté ako strata hrotu nosa.V danom prípade vzhľadom na rozsah poranenia je možné predpokladať, že stlačenie krku mohlo byť
spôsobené aj veľkou silou a prudkosťou a najnižšou intenzitou to mohlo byť strednou silou.
Pera rozhryzená nebola, na č.l. 401 fotografie je jazyk s prekrvácaním.

V prípade dusenia môže človek upadnúť do bezvedomia a následne sa môže prebrať z bezvedomia.
Vyplýva to zo skutočnosti, že pri dusení dochádza k reflexnému podráždeniu blúdivého nervu, ktorý
prechádza po bočnej ploche krku a jeho následkom sa zníži alebo zastaví srdcová frekvencia. Takisto
pri hrdúsení dochádza k stlačeniu krčných tepien, ktoré zásobujú mozog okysličenou krvou a pri znížení
prietoku okysličenej krvi môže dôjsť k strate vedomia. Človek do bezvedomia neupadne pri hrdúsení

kratšom ako 1 minúta, od 1,5 minúty a viac do bezvedomia upadá.
K otázke, keď na minulom pojednávaní uviedol, že zlomenia tela a rohov štítnej chrupavky a zlomenina
ľavého rohu jazylky je prakticky smrteľné poranenie, či tento záver platí aj v prípade, ak by sa hovorilo
o zlomenine tela oboch horných rohov štítnej chrupavky bez zlomeniny veľkého ľavého rohu jazylky,
uviedol, že pri porovnaní s mechanizmom obesenia, kedy dochádza takisto k zlomeninám jazylky či už
izolovaný alebo spolu so zlomeninami horných rohov štítnej chrupavky dochádza následkom udusenia

k smrti poranenej osoby.
Na základe histologického nálezu a zistených krvných elementov v mieste poranení je možné
predpokladať, že prvé zmeny (známky hojenia) môžu nastať po štyroch hodinách, pričom následne sa
tieto zmeny zobrazujú vo väčšej miere.

Zo znaleckého posudku č. 25/2024 znalkyne K. A. U. z odvetvia klinická psychológia dospelých,
psychológia sexuality vyplýva, že osobnosť obžalovaného je nevyrovnaná a disharmonicky
štrukturovaná, simplexná, emocionálne instabilná, impulzívna s oslabenou frustračnú toleranciou.
Jeho úsudky bývajú častejšie chvatné, chybné. Vyhýbaním sa smeruje k neefektívnosti. Je náchylný
k častejším situáciám, kedy nezvláda emócie. V afektívnej oblasti je ochotný a schopný prežívať

a prejavovať emócie, avšak má pretrvávajúce ťažkosti s adekvátnym spracovávaním a kontrolovaním
afektov,pričomsitietoťažkostinievždyuvedomuje.Zdrojenazvládaniezáťažesúlimitované,frustračná
tolerancia je nedostatočná. Epizódy agovania (náhleho ventilovala frustrácie) sú u neho striedané
s dočasnými pocitmi viny a sebaodcudzením. Má nedostatočné zdroje na zvládanie záťaže a stresu,
rozhoduje sa nekonzistentne a častejšie podlieha emóciám, preto možno predpokladať nekonzistentné,

individualistické a neočakávané správanie, pod vplyvom stresu aj impulzívne a agresívne reakcie, ktoré
sa tak zvýrazňujú. Po nahromadení sa vnútorného napätia aj vplyvom menej významných podnetov
dochádza u obžalovaného intenzívnym prejavom náhleho, prekvapivého a v konečnom dôsledku
neadekvátneho, často navonok orientovaného agresívneho odvedenia zmieneného vnútorného napätia.
Pravdepodobnosť manifestácie agresívnych prejavov je väčšia v stavoch dôsledku požitia alkoholických

nápojov. U obžalovaného možno konštatovať sklony k násilnému správaniu.
Obžalovaný je schopný si prežité okolnosti zapamätávať, aj keď v podstate podpriemernej kvalite. Jeho
schopnosti zapamätávať si a reprodukovať sú na hranici populačného podpriemeru a defektu. Následne
reprodukuje zapamätané menej detailne a menej presne, má sklon zabudnuté informácie skresľovať a
konfabulovať. Ku konfabulovaniu má sklon.

Uroveň kognitívnych funkcií je hranične oslabená, reprodukovanie málo presné, teda opis prežitých
udalostí môže byť menej presný, menej priliehavý, menej objektívny a detailný. Všeobecná vierohodnosť
sa javí ako mierne oslabená. Špecifická vierohodnosť je mierne oslabená, toho času sú prítomné
znaky svedčiace pre nevierohodnosť, opis skutku je povrchný a vágny, neadekvátne kontextovo
ukotvený, prítomné sú nelogickosti, bagatelizácia a racionalizácie. Vo výpovedi a rozhovore o skutku

nie sú preukázané podstatné rozpory, avšak obvinený situáciu bagatelizuje, neadekvátne a vyhýbavo
odpovedal na kladené otázky smerom ku skutku. Významne oslabujúce vierohodnosť sú najmä
motivačné faktory, preto nemožno vylúčiť účelovosť jeho tvrdení. Povahové vlastnosti obvineného sa
zhodujú so spáchaným trestným činom, v zmysle neadekvátneho náhleho agresívneho konania, ktoré
nebolo vopred naplánované. Vzťah obžalovaného k poškodenej bol intenzívny a blízky, bol citovo sýtený

a zároveň konfliktný. Zo psychologického hľadiska je vysoko pravdepodobné, že obvinený mohol konať
vsúladesosvojimiosobnostnýmicharakteristikami,ažejehoprejavyagresivitybolivyvolanénavodenou
frustráciou jeho potrieb alebo záujmov. Poškodenú je možno hodnotiť ako málo rizikovú obeť, nie je
preukázané, aby mala rizikové sklony či podstatný podiel na konflikte či konaní obžalovaného.
Správanieobvinenéhoznahrávoknalinkuzáchrannejzdravotnejslužbymožnovyhodnotiťakozvláštne,

jeho reakcie nepriliehavé okolnostiam, podľa nahrávok nie je badateľný stres, prekvapenie, šok,
zúfalstvo či iné očakávané prejavy. Obvinený reaguje neprirodzene alebo pre svoje osobnostné
zvláštnosti a sklon k nepriliehavým reakciám, alebo pre možné uvedomenie si smrti svojej matky
a následnú snahu oznámenie tejto skutočnosti. Svoje konanie hodnotí ako neplánované, bagatelizujevýznam svojho konania, neprežíva ho, nie je pritom zvnútornená ľútosť, podiel viny konštatuje stručne
vo verbálnej rovine, je zameraný egocentricky na svoju osobu, na odľahčenie svojej viny, zdôraznenie
neprítomného úmyslu, „nechcel ju zabiť, nezabil ju“.

Otec obvineného vykazoval rizikový životný štýl, nestabilné zamestnanie, absenciu pravidelného príjmu,
nadužívanie alkoholu, konflikty s rodinnými príslušníkmi. Vzájomný vzťah rodičov bol rovnako konfliktný.
Prostredie, v ktorom obžalovaný vyrastal malo na neho prevažne nepriaznivý vplyv a podieľalo sa
aj na konaní obžalovaného, rovnako tak konanie obžalovaného nepriaznivo ovplyvnilo užitie alkoholu,
ktoré oslabilo jeho racionálnu kontrolu.

Obvinený má sklon ku skresľovaniu, zavádzaniu a nemožno vylúčiť sklon ku klamstvu, pokiaľ ide
o opis jeho osoby a jeho konania, ktoré vychádzajú z jeho osobnostných dispozícií a schopností.
V postavení obvineného je psychologicky zrozumiteľná aj snaha o vlastnú obhajobu, teda nemožno
vylúčiť klamanie vo svoj prospech. Pravdepodobnosť resocializácie obvineného je znížená, pri dobrej
motivácii obvineného je jeho identifikácia s cieľmi resocializácie možná. K redukcii rizika budúceho
protispoločenského konania obžalovaného môže prispieť psychoterapeutické vedenie, abstinencia od

alkoholu.

Znalkyňa K. A. U. uviedla, že samotné stanovenie sexuálnej deviácie psychiatrom nemá vplyv
na schopnosť reprodukovať zažité okolnosti. Vo všeobecnosti si lepšie zapamätávame a lepšie
reprodukujeme udalosti, ktoré sú nejako emočne sýtené, to znamená, sú pre nás významné či

vpozitívnomalebonegatívnomsmere,avšakuvedenéjeskôrzpohľadudlhodobejpamäte,žesananich
ľahšie rozpomíname po časovom odstupe. Pri konflikte aký sa mohol odohrať možno skôr predpokladať,
že sa udalosti udiali rýchlo, že osoba bola emočne v pohnutom alebo vypätom stave, udalosti mohla
vnímať skreslene, alebo nekompletne. A teda je skôr možné, že zapamätanie si takejto udalosti bude
skôr náročnejšie, pretože náročnejšie to bolo v tej prvej fáze pamäti, kedy sa tie udalosti vštepovali.

Pravdepodobné je, že u zdravo štrukturovanej osobnosti s normálnou sebakontrolou a priemerným
zvládaním záťaže by bežná nepodstatná hádka v domácnosti o urobenie večere nebola spúšťačom
agresívneho konania, práve preto za vysvetliteľné považuje, že toto konanie vzniklo síce vyvolaním
bežného hnevu a frustrácie, ale u osobnosti, ktorá je emočne nestabilná, je impulzívna a nevie sa
dostatočne ovládať v záťaži a v strese. U takejto osobnosti potom aj vplyvom iných faktorov vznikla

extrémna reakcia na bežný podnet. Za podstatný faktor, ktorý oslabuje kontrolu akejkoľvek osobnosti
je požitie alkoholu.
Obvinený v čase vyšetrenia neprejavoval ľútosť nad spáchaným skutkom, neprejavoval ľútosť nad
stratou matky, ani nad spôsobom akým k tomu došlo, skôr prejavoval nervozitu, napätie, nepohodu
a jeho prípadné otázky smerovali k možnému trestu jeho osoby.

Nedostatočnosť emocionálnej blízkosti matky a syna môže jednoznačne viesť k záverom uvedeným
v znaleckom posudku.
Je pravdepodobné, že prežité konflikty a traumatické zážitky v detstve môžu ovplyvniť vývoj osobnosti,
ale nie je to nevyhnutné.
Frustráciami označujeme akékoľvek nenaplnenie našej potreby, teda aj hladný, nevyspatý človek môže

byť frustrovaný, nejakým spôsobom nahnevaný, môže byť dlhodobo frustrovaný životnou situáciou,
konfliktným vzťahom, pocitom krivdy. Vo všeobecnosti možno frustráciu považovať za stresujúci faktor
a môže navodzovať hnev a rôzne iné emočné stavy. V prípade, že osobnosť má oslabenú frustračnú
toleranciu, teda horšie sa vysporadúva s takýmito stavmi, je väčšia pravdepodobnosť jej neadekvátneho
správania v takýchto situáciách.

Na všetky zložky osobnosti vrátane afektívnej, citovej, vzťahovanie sa k iným osobám, správania voči
ostatným aj voči sebe má vplyv prostredie, v ktorom vyrastá a vzťahy, v ktorých vyrastá.
K otázke, keď znalkyňa uvádza, že obžalovaný má pretrvávajúce ťažkosti so spracovávaním
a kontrolovaním afektom, ktoré si neuvedomuje, či si ich teraz po spáchaní skutku a po znaleckom
vyšetrovaní už uvedomuje, uviedla, že tu mala na mysli skôr neschopnosť celkovo vnímať vlastné

emócie a neschopnosť im porozumieť, teda si v danej situácii človek s takouto osobnostnou výbavou
ťažko uvedomuje, že teraz je nahnevaný a vie s tým niečo urobiť alebo má to svoj dôvod, teraz smutný
lebo sa mi niečo stalo. V danom momente človek, ktorý je takto osobnostne a emočne nezrelý si
neuvedomuje svoj afekt, nevie ho uchopiť, nevie ho spracovať, takže je dosť možné, že v ďalšej situácii
tento osobnostný rys bude pretrvávať a teda znovu nedôjde k dostatočnému uvedomeniu. K sebareflexii

a uvedomeniu by mohla pomôcť psychoterapia v prípade, že je klient motivovaný pre ňu. Správnym
uvedomením a snahou o reguláciu, sa to vie aspoň čiastočne modifikovať, aby nedochádzalo k nejakým
neželaným reakciám navonok.Konfabulovanie nie je plne vedomé, je to skôr podvedomé dopĺňanie spomienok, a následne klient nie
je celkom schopný odlíšiť, či to bolo doplnené ním alebo skutočne prežité. Nie je to pri vedomej kontrole.
Na otázku či uvádzané „epizódy agovania„ sú u obžalovaného s pocitmi viny, či tomu môže zodpovedať

konanie obvineného, keď ráno mal ísť od doktorky dobrovoľne navštíviť psychiatria, uviedla, že je to
prezentácia tohto rysu, kedy sa vyskytlo neadekvátne a absolútne neprimerané agresívne konanie
a v krátkej dobe na to. Možno predpokladať, že obvinený prežíval ľútosť alebo minimálne si uvedomoval,
že to bolo konanie za hranicou toho, čo je povolené a teda išiel sa poradiť, vyhľadať pomoc.
Motivačné faktory, ktoré oslabujú vierohodnosť je snaha nepohoršiť si alebo snaha klamať vo svoj

prospech. Neexistuje odborná zhoda v tom, či je možné alebo či je správne posudzovať špecifickú
vierohodnosť u osoby obžalovanej, nakoľko má právo brániť sa všetkými možnými spôsobmi.
K otázke, či by malo vplyv na závery o špecifickej vierohodnosti obvineného, ak by bolo preukázané
že síce mamu v noci škrtil spôsobil jej zistené zranenia, avšak mama v čase jeho odchodu ešte žila
pričom zomrela, v čase keď ešte nebol doma, uviedla, že toto vysvetlenie celkom korešponduje s tým,
ako to v čase vyšetrenia vtedy obvinený uvádzal, avšak pri špecifickej vierohodnosti vyhodnocujeme aj

spôsob akým to líčim aj spôsob akým to prežíva, aj rozpory, ktoré sa tam prípadne vyskytujú ako reaguje
na doplňujúce otázky ako reaguje na zabudnuté okolnosti, na znovuspomenutie si niektorých vecí, tých
faktorov je tam oveľa viac než len motivačné faktory.
Bagatelizácia zo strany obžalovaného spočívala v znevažovaní jeho konania, v uberaní mu na váhe,
to znamená výpoveď v tom smere, že síce matku udrel, čo obvinený priznal, takisto ju uhryzol alebo

škrtil, ale ju predsa nezabil, chcel jej pomôcť, mal ju rád, snaha o sebaobhajobu a o zníženie váhy toho
skutku, ktorý vykonal, ak sa tak stalo.
Vzhľadom k výsledkom vyšetrenia aj z ohľadom na jeho rozumové a intelektové schopnosti nemožno
vylúčiť inú verziu skutkového deja napríklad, žeby nafingoval, že mama zomrela v čase jeho
neprítomnosti.

Psychické ťažkosti často môžu prerásť do psychosomatických ťažkostí aj do bolesti žalúdka, prejavujú
sa rôznymi telesnými symptómami.

Zo znaleckého posudku č. 24/2024 psychiatrickej a sexuologické expertíznej organizácie s.r.o. vyplýva,
že obžalovaný netrpí duševnou chorobou alebo poruchou zmysle psychózy. Má mierne podpriemerné

rozumové schopnosti v pásme mentálnej subnormy, jeho osobnosť je nevyrovnaná s dominantnými
rysmi emočnej nestability, impulzivity, sklonom ku skratkovitému konaniu.
V čase skutku netrpel duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy, trpel sexuálnou
deviáciou - sadizmom. Svoje konanie mohol ovládať a mohol rozpoznať jeho trestnosť. Jeho
rozpoznávacie schopnosti boli znížené pod vplyvom požitého alkoholu, avšak sa nejednalo o podstatné

zníženie rozpoznávacích schopností. Ovládacie schopnosti boli znížené pod vplyvom požitého alkoholu,
impulzívnych osobnostných rysov a sexuálnej deviácie sadizmu, ale nejednalo sa o podstatné zníženie
ovládacej schopnosti .
Za pravdepodobnejšie znalec pokladá, že sexuálna deviácia sadizmus ovplyvnila samotný spôsob
vykonania skutku, než by bola prvotným motivátorom konania obžalovaného.

Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt
pre spoločnosť na slobode nebezpečný. Dlhodobejšie nadužíva alkohol, avšak diagnostické kritériá
alkoholovejzávislostipodľamedzinárodnejklasifikáciechorôbniesútohočasupreukázateľnenaplnené.
Menovanému navrhujú uložiť ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme, u menovaného
ide o škodlivé užívanie alkoholu. U obžalovaného znalci zistili nepriaznivú kumuláciu prognostických

negatívnych faktorov, a to je nižšie intelektové schopnosti, nevyrovnanú osobnostnú štruktúru s
dominantnými rysmi emočnej nestability, impulzivity, škodlivé užívanie alkoholu a sexuálnu deviáciu
sadizmus. Z hľadiska psychiatricko-sexuologického sa jedná o závažnú kumuláciu nepriaznivých
faktorov, ktoré sú v súhrne negatívnym prognostickým faktorom k budúcemu protispoločenskému
konaniu obžalovaného. K redukcii rizika budúceho protispoločenského konania osoby obvineného by

mohlo prispieť absolvovanie ústavného psychologicko-sexuologického liečenia, abstinencie alkoholu
a absolvovanie dlhodobého psychoterapeutického vedenia. Obvinený trpí sadizmom, čo je forma
sadomasochizmu, ktorá spočíva v ukájaní pohlavného pudu telesným alebo psychickým týraním
sexuálneho partnera od slovnej agresivity, cez štípanie, hryzenie, zraňovanie, bitie, škrtenie až k vražde.
Pobyt menovaného na slobode z hľadiska sexuologického je nebezpečný a je mu potrebné nariadiť

ochranné sexuologické liečenie v ústavnej forme. V rámci znaleckého skúmania bolo vykonané aj PPG
vyšetrenie, kde výrazne obžalovaný narúšal priebeh celého tohto vyšetrenia, napriek opakovanej
inštrukcii, aby pokojne sedel, tak otváral ústa, opakovane kýval a otáčal hlavou, nohami aj celým
telom. Pri realizácii tohto vyšetrenia bola zaznamenaná len minimálna reaktivita na podnety svedčiacepreprítomnosťväčšinovejnormálnejsexualite,naopakbolazaznamenanáreaktivitanasilnepatologické
podnety, konkrétne na prezentáciu podnetu zakrvavenej mŕtvoly v pitevni ženy zviazanej do kozla
a vyobrazenie zadku koňa s análnym otvorom. PPG vyšetrenie samo o sebe ako aj v súhrne s ostatnými

údajmi svedčí pre príslušnosť obvineného k menšinovej deviantnej sexualite - príslušnosť k deviácií
sadizmu.

Znalec I. A. G. uviedol k otázke, či obžalovaný mohol vnímať svoju matku ako sexuálnu partnerku,
že táto neobvyklosť v spolužití nie je známa. Menovaný popísal v rámci znaleckého vyšetrenia, že tá

patológia spolužitia musela byť zrejme obojstranná, ak to priestorovo ten byt umožňoval, tak sa vymyká
akýmkoľvek normám našej kultúry, aby matka zdieľala lôžko s dospelým synom. Pri osobe normálnej
väčšinovej sexuality a štandardného intelektu považuje za isté, že by ožalovaný také niečo odmietol, aj
keby to matka nejak žiadala, ale teraz je všetko v rovine špekulácií.
Marenie PPG vyšetrenia vníma ako jednoznačne úmyselné, kde si menovaný vždy uvedomuje, že ak
sám vie o sebe, že niečo nie je v poriadku, že ho to vyšetrenie môže usvedčiť v nejakých veciach.

Napriek mareniu boli niektoré podnety tak výrazné, že ich je možné podrobiť hodnoteniu. Už pri rozdiely
o 1 kubický cm sú podnety relatívne validné a možno ich podrobiť hodnoteniu. Tu pri najzávažnejších
podnetoch bol ten rozdiel až 3 cm kubické, keď bola prezentácia takého zakrvaveného ženského torza.
Veľakrát má deviantná sexualita prímes silných reakcií aj na normálne podnety. V tomto prípade tomu
tak nebolo, v podstate na najnormálnejšie najrelevantnejšie podnety pre normálnu sexualitu neboli

zaznamenané nejaké relevantné reakcie. Druhý dôležitý podnet, ktorý mal veľkú výraznosť, je sekera
zaťatá do genitálu ženy v pitevni - v normálnej sexualite by to mal byť tak nepríjemný podnet, že
v podstate, ak sa prezentujú potom aj dospelé ženy, atraktívne ženy, mal tú sexualitu tak negatívne
vyladiť, že by už osoba nereagovala pozitívne na nasledujúce podnety. V tomto prípade to tak nebolo,
potomto silnom podnete, bola reaktivita v 26 minúte na fotografiu asi 15 ročnej ženy s expozíciou

genitálu, čiže neodradil ani tento silný averzívny podnet vzostup vzrušenia.
Medzinárodná klasifikácia chorôb v podkapitole sexuálne deviácie má zadefinovaný aj sadizmus ako
chorobu,aleniejetotáduševnáchorobavtomnajvlastnejšomzmysleslova,alevklasifikáciijezaradená
ako duševná porucha, porucha psychosexuality.
K otázke či obžalovaný vedel, že trpí sadizmom pred skutkom znalec uviedol, že je to ťažšie

verifikovateľné. Má za to, že mal vedomosť, že tá jeho sexualita je odlišná od jeho rovesníkov, čo sa týka
nadväzovania kontaktov, partnerských vzťahov, sexuálnych vzťahov, nejakých primeraných, ale aká je
konkrétne to vedieť nemusel, nezískal od nikoho dovtedy nejakú takú odbornú informáciu.
K otázke aký vplyv má vedomosť osoby, že trpí sadizmom uviedol, že ak tú vedomosť má a rozumne
s ňou naloží tak by sa nemal do budúcna dopustiť nejakej nelegálnej realizácie sadomasochizmu.

Na otázku ako hodnotí, že po skutku išiel navštíviť vlastnú lekársku za účelom, aby ho poslala
k psychiatrovi, resp. psychológovi, uviedol, že by sa chcel sa vyhnúť nejakým špekuláciám, či to malo
byť nejaký maskovací zámer alebo šlo o nejaká zúfalosť a hľadanie pomoci.
Pozitívnym faktorom resocializácie a to zásadným je nízky vek. Dovolí si predpokladať, že ak by nedošlo
k užívaniu alkoholu, je možné, že ani tento skutok by sa nestal a v podstate by ani to prevedenie

toho skutku nebolo ovplyvnené tým sadizmom. Čiže pri obžalovanom sú dôležité dve faktory, aby
absolvoval sexuologickú liečbu, porozumel tomu, že tá jeho sexualita je odlišná ako u väčšinovej
populácieaakojumárealizovaťdobudúcna,abyjurealizovalvmedziachzákona.Druhádôležitáčasťje
aj protialkoholická liečba. Súhra týchto dvoch vecí, vie znížiť podstatne zo psychiatricko-sexuologického
pohľadu pravdepodobnosť recidívy do budúcna.

Aj prejav voči svojmu otcovi (vec, v tkorej bol schválený zmier) spadá pod sadistické prejavy.
V kontexte realizovaného psychiatrického sexuologického a PPG vyšetrenia je extrémne
nepravdepodobné, že hryzenie bolo prejavom iných príčin, napríklad frustrácie, stresu.
Sexuálne deviácie vrátane sadzimu sú všetky vrodené, silno geneticky podmienené, v podstate
neovplyvniteľné nejakým vývinom, nejakým prostredím a podobne. To, či sa to deviantné správanie

prejaví aj nejakou nelegálnou pčinnosťou, tak na to má obrovský vplyv osobnosť, prostredie, konzum
alkoholu. Možno 95% osôb, ktoré trpí nejakou sexuálnou deviáciou od pedofílie po sadizmus sa nikdy
žiadnej trestnej činnosti, ktorú by vyšetrovala polícia a súdy nedopustí. Prípady, ktoré vyšetruje polícia
a súd tak tam spravidla prichádza k nejakým nepriaznivým faktorom prostredia a osobnosti, prečo sa
deviácia pretaví do nejakého protiprávneho konania.

K otázke, či môže byť sadizmus považovaný za normálny variant prejavu ľudskej sexuality uveidol,
že základná zásada definície normality v sexualite považuje za normálnu sexualitu, ak sa deje medzi
dvoma fyzicky alebo biologickými dospelými jedincami opačného pohlavia so vzájomným súhlasom,
kde nedochádza ani k fyzickému ani psychickému poškodeniu žiadneho z nich z tých osôb. Poslednédesaťročia sú predkladané médiami, filmovou kultúrou, známe filmové diela, kde nejak propagujú,
robia populárnym aj sadomasochistickú sexualitu. Ak si niekto kúpi domov putá, alebo skúsi nejaké
zväzovanie ešte sa o sadomasochizmus nejedná. Jedná sa o nejaké experimentovanie. O deviáciu

sa jedná vtedy, ak je k dispozícii partner na súhlasný konvenčný sexuálny styk, a napriek tomu tá
osoba dá jednoznačne prednosť deviantnému naplneniu toho konania a o ten konvenčný vôbec nemá
záujem, alebo preňho vôbec nie atraktívny. Pri týchto sexuálnych experimentoch by PPG vyšetrenie
určite neprinieslo záver deviácie.

Zo znaleckého posudku z odvetvia mechanoskopia kriminalistického expertízneho ústavu PZ ČES:PPZ-
KEU-KE-EXP-2023/2880 vyplýva, že na povrchu cylindrickej vložky neboli zistené mechanickoskopické
stopy po násilnom pôsobení cudzích predmetov. Skúmaním kľúčových otvorov a vnútorných častí
mechanizmu cylindrickej vložky z ich oboch strán boli zistené mechanoskopické stopy nepochádzajúce
od kľúčov, ktoré nasvedčovali násilnej manipulácii cudzím predmetom v priestoroch otvorov pre kľúče.
Tieto stopy boli nevhodné na individuálnu identifikáciu nástroja, pomocou ktorého boli vytvorené.

Na kľúči neboli zistené žiadne mechanoskopické stopy, ktoré by nasvedčovali tomu, že kľúč bol použitý
ako predloha pri jeho mechanickom kopírovaní.

Zo znaleckého posudku z odvetvia daktyloskopia kriminalistického expertízneho ústavu PZ ČES:PPZ-
KEU-KE-EXP-2023/2880 vyplýva, že na čalúnených čiernych stoličkách z bytu obžalovaného neboli

zviditeľnené žiadne daktyloskopické stopy .

Zo znaleckého posudku ČES:PPZ-KEU-KE-EXP-2023/2880 z odvetvia kriminalistika biológia
a kriminalistická genetická analýza vyplýva, že DNA na predmetoch 1 (ster z vankúša za vstupnými
dverami do bytu), 2 (ster z vankúša za vstupnými dverami do bytu), 3 (ster z vankúša za vstupnými

dverami do bytu), 4 (ster z vankúša za vstupnými dverami do bytu), 6 (ster z vankúša za vstupnými
dverami do bytu), 7 (ster z obliečky za vstupnými dverami do bytu), 8 (ster z obliečky za vstupnými
dverami do bytu), 26 (ster zo zhluku kvapiek na stene pri kuchynskom stole), 27 (ster z mazanca
zo steny v kuchyni), 28 (ster zo žltej deky z gauča v obývacej izbe), 29 (ster zo škvrny vedľa zárubne
spálne bytu), 30 (ster zo škvrny na bielej deke na posteli vpravo od dverí spálne), 31 (ster zo steny

za posteľou v spálni bytu), 32 (ster zo škvrny na paplóne na posteli v spálni), 33 (ster z paplóna na posteli
spálni), 37 (ster spod nechtov obžalovaného), 38 (ster spod nechtov obžalovaného), 43 (ster z mikiny
obžalovaného - miesto na obrázku 12), 46 (ster z pravej tenisky obžalovaného), 47 (ster z ľavej tenisky
obžalovaného), 48 (ster z trička obžalovaného), 49 (ster zo spodného prádla obžalovaného), 50 (ster
z ponožky obžalovaného), 15 (ster z textilnej vreckovky na sporáku v kuchyni), 34 (ster z textilného

kapesníka na botníku v chodbe), 51 (ster z nohavíc poškodenej), 52 (ster z trička poškodenej), 53 (ster z
nohavičiek poškodenej) je zhodný s DNA profilom poškodenej, ktorá bola pôvodcom vyššie uvedených
stôp.
DNA analýzou krvného oteru ľudského pôvodu z predmetu číslo 43 - mikina obžalovaného (miesto č.
obr. 8 čieny krúžok) bol zistený zmiešaný biologický materiál tvorený kombináciou majoritného profilu

poškodenej a minoritného profilu, ktorý nebol vhodný na interpretáciu.
DNA analýzou krvného oteru ľudského pôvodu z predmetu číslo 45 - šiltovka obžalovaného bol zistený
zmiešaný biologický materiál tvorené kombináciou majoritného profilu poškodenej a minoritného profilu,
ktorý nebol vhodný na interpretáciu.
Napredmetečíslo13a14 -steryspodnechtovpoškodenejbolozistenéstopovémnožstvokrvi,kdeDNA

profil je zhodný s DNA profilom poškodenej .
DNA profil ľudskej krvi na predmetoch 9 - ster zo škvrny na zemi na WC a 10 ster pravej strany zárubne
dverí do kúpeľne je zhodný s DNA profilom obžalovaného
Na predmetoch 5 - ster z vankúša umiestneného za vstupnými dverami, 11 - ster so škvrny na vani
a 12 - ster zo škvrny na zemi pod stolíkom v chodbe neboli zistené interpretovateľné DNA profily, išlo

o stopové množstvo krvi.
Na predmetoch číslo 16 až 19 (ster z hrany kovových nožičiek stoličky zasunutej pod stolom v kuchyni
číslo) a 21 až 24 (stery z hrany kovových nožičiek stoličky podstolom v kuchyni v rohu) neboli zistené
interpretované DNA profily, nebola zistená prítomnosť viditeľných biologických stôp.
DNA analýzou steru zaisteného z povrchu pravej zadnej nohy stoličky bola zistená prítomnosť

zmiešaného biologického materiálu, ktorý bol kombináciou profilov A. B. a H. B.. Nebola zistená
prítomnosť krvi.
Na znečistenej stoličke ako predmet číslo 25 - čalúnená stolička z kuchyne nebola zistená prítomnosť
krvi a neviditeľných biologických stôp a to aj vrátane nôh stoličky.Na predmete 39 - ster z dlane pravej ruky obžalovaného bolo zistené stopové množstvo krvi o dvoch
rôznych osôb. Dna profil uvedenej stopy je kombináciou DNA profilov poškodeného obžalovanej.
Na predmete číslo 40 ster z dlane ľavej ruky obžalovaného bolo zistené stopové množstvo krvi, ktorý je

kombináciou DNA profilov obžalovaného a poškodenej.
Na vate s leukoplastom nachádzajúcej sa vo vrecku teplákov obžalovaného predmet číslo 44 -
teplákové nohavice bola zistené stopové množstvo krvi, ktoré zodpovedá DNA profilov obžalovaného
a poškodeného. Na ploche nad pravým vreckom teplákov bolo tiež zistené stopové množstvo krvi, ktoré
je kombináciou pochádzajúcej najmenej od dvoch rôznych osôb a to aj obžalovaného a poškodenej,

vo vnútri pravého vrecka teplákov bola zistená prítomnosť krvi. V tejto stopy bola zistená prítomnosť
zmiešaného biologického materiálu pochádzajúcej od obžalovaného a poškodenej. DNA analýzou
vzorky krvi zaistenej z povrchu vnútornej strany vrecka teplákov bola zistená prítomnosť biologického
materiálu a to obžalovaného a poškodenej.
DNA analýzou krvného oteru z vybraného miesta tričká predmet číslo 48 – tričko obžalovaného
bola zistená prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, ktorý zodpovedá kombinácii profilov

obžalovaného a poškodenej.

Znalkyňa B. P. C., z odvetvia kriminalistická biológia a kriminalistická genetická analýza uviedla k otázke,
čo znamená, že nie je možné vylúčiť osoby, od ktorých bol odobratý porovnávací materiál ako pôvodcov
uvedenej zmiešanej stopy uviedla, že to bol miešaný profil od dvoch osôb. Pôvodca nemohol byť nikto

iný. Mechanizmus vzniku stopy sa neskúma, ale vedia, aký je tam genetický materiál.
K otázke ako sa zisťuje, že pri malom množstve látky sa jedná o krv uviedla, že zisťuje sa to orientačnou
skúškou, v prípade, že je pozitívna, a ide o málo materiálu, sa krv už nezisťuje akému druhu zodpovedá,
ale rovno sa vykonáva DNA analýza, ktorá vlastne potvrdí, že ide o ľudskú krv – ľudský biologický
materiál, preto hovorí, že nejde o krv, ale o ľudský biologický materiál.

Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca A. V. B. S. vyplýva že znalec okrem iného zaistil aj údaje
o hovoroch, sms a messengerovej komunikácie z telefónu obžalovaného, z ktorej vyplýva, že dňa
12.11.2023 si začal v čase 17:51 písať s osobou M. W. o spolužití s mamou, že si ho neváži, že vyhodila
chlieb, a že mama len leží a (si dáva) cigaretu a kávu. Tiež v čase 18:02 jej uvádza, že mama mu nechce

variť. Tiež obsahuje messengerovu komunikáciu s I. J. z 05.11.2023, kde obžalovaný uvádza, že mam
už ani chlieb nech, vyjebala ho do koša pred jeho očami, načo mu I. J. uvádza , že si má nájsť garsónku.
Tiež uvádza,, obžalovaný aby na ňom I. J. v dobrom spomínal, načo I. J. reaguje, že tak sa veci neriešia.

Na kamerovom zázname z ambulancie lekárky I. L. K. Z 13.11.2023 je preukázané že obžalovaný

prichádza do jej ambulancie v čase kamerového záznamu 09:04:23 a v čase o 11:37 hod odchádza
z objektu preč. Skutočné časy príchodu a odchodu na kamerovom zázname zodpovedá času približne
08:13 príchod a 10:56 odchod, nakoľko na kamerovom zázname je vidieť ako píše SMS, pričom tú písal v
reálnom v čase 09:13:11 (čo vyplýva z údajov o telekomunikačnej prevádzke), avšak na zázname je čas
10:04:38, kedy niečo píše na telefón. Zároveň čas telefonovania s mamou 09:24:56 s dĺžkou hovoru 186

sekúnd (čo vyplýva z údajov o telekomunikačnej prevádzke), zodpovedá času kamerového záznamu
09:24:20, kedy ide von z čakárne, kde sa vracia naspäť v čase 10:20:18 kamerového záznamu.

Na kamerovom zázname z reštaurácie Domaša Labužník, Vranov nad Topľou je zachytené
ako obžalovaný dňa 13.11.2023 v čase o približne 11:15:38 hod. vchádza do reštaurácie, kde si

platobnou kartou zaplatí 4 obedy a v čase približne 11:17:33 reštauráciu opúšťa. Do modrej tašky si
dáva 4 jedlá a 4 polievky a v ruke má bielu tašku s niečím červeným vnútri.

Na kamerovom zázname z Lekárne pri medveďoch je zachytené, že obžalovaný v čase o 12:04:54
kamerového záznamu vchádza do lekárne, v čase 12:06:34 prichádza k výdajnému miestu,

kde vykonáva platbu a v čase o 12:07:46 lekáreň opúšťa.

Z výpisu účtu 365. banky, ktorého majiteľom je A. B. - obžalovaný vyplýva, že obžalovaný vykonáva
platbu v lekárni 13.11.2023 v čase 11:11:16 a platbu za obedy v čase 11:17:11.

Z CD zo záznamom z volaniana tiesňovú linku záchrannejzdravotnej služby ako aj z jeho názvu vyplýva,
žeobžalovanýzavolalnatiesňovúlinkuvčase11:46:48dňa13.11.2023. Hovortrval6minúta4sekundy.
Obžalovaný uvádza, aby poslali na adresu Školská 665/20 sanitku. Prišiel domov z mesta a mamku
našiel ležať na zemi. Na otázku či dýcha uvádza: „neviem, počkajte, rýchlo sa ponáhľajte, neni studenáani nič“. Na ďalšiu otázku či dýcha uvádza: „neviem zistiť“. Tiež uvádza, že ho nevníma, nereagovala,
je z toho v šoku. Z tiesňovej linky mu volajúci oznámi, že budú oživovať, načo obžalovaný reaguje,
že nikdy to nerobil, ďalej uvádza, že mama leží na chrbte, volajúci z tiesňovej linky mu uvádza, že si

ma kľaknúť, pozrieť, či sa jej dvíha hrudník či dýcha, načo obžalovaný uvádza, že nedýcha, tvár má
klasickej farby, fialové pery nemá. Ďalej je obžalovaný inštruovaný, ako má dať prvú pomoc, tiež je mu
oznámené, že mu idú oproti ľudia z domova dôchodcov.

Z odpovede operačného strediska vyplýva, že dňa 13.11.2023 o 11:46:48 krajské operačné stredisko

záchrannej zdravotnej služby prijalo tiesňové volanie z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, kde volajúci
žiadal pomoc pre matku, pričom operátor linky tiesňového volania 155 vykonával počas hovoru
telefonickú asistovanú neodkladnú resuscitáciu. Na miesto bola vyslaná ambulancia záchrannej
zdravotnej služby v súčinnosti s policajným zborom.

Z odpovede záchrannej služby Košice vyplýva, že na základe výzvy operačného strediska bola dňa

13.11.2023 v čase o 11:50 vyslaná posádka k osobe H. B. zo stanice Vranov nad Topľou 1. Tiež zaslali
záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby.

Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyplýva, že výjazd vykonala posádka rýchlej
lekárskej pomoci v zložení I. H., S., M.. Hlásenie im prišlo 11:50:44 výjazd bol v čase o 11:51, príchod

na miesto v čase 12:00, odovzdanie v čase 12:20 a ukončenie v čase 12:31. U poškodenej sa v časti
terajšie ochorenie uvádza, že pacientka nájdená synom, sedela za stolom, nereagovala. Naposledy ju
videl ráno, telefonoval s ňou pred 10., potom už nedvíhala, pri príchode pacientka ležala na zemi. Jazyk
mala rozhryzený, nos rozbitý, u pacientky sú prítomné livores mortis aj na krku. Konštatovaná asystólia
a areflexia. Na krku prítomné podliatiny, a anizokoria. Na obrázku tela naznačené písané livores mortis.

Koža cyanotická. Synovi bol poskytnutý diazepam.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu vyplýva, že tá bola začatá 13.11.2023 o 18:25 a ukončená o 21:30.
Z nej vyplýva, že miesto činu je byt na prvom poschodí na F. G. U. 20, Vranov nad Topľou. Dvere do bytu
sú nepoškodené, v zámku dverí je vložený kľúč s ďalšími kľúčmi, za vstupnými dverami na sedačke je
vankúš bielej farby, na ktorom sa nachádzajú škvrny rôzneho tvaru červenej farby - sú z neho odobraté

biologické stopy číslo 1, 2, 3, 4 sterom. Po otočení vankúša sú na ňom vidieť tiež rôzne červené škvrny,
z nich je odobratá biologická stopa číslo 5 a 6. Pod vankúšom je obliečka, na ktorej sú škvrny červenej
farby, z ktorých sú zaistené stopy 7 a 8 sterom. Na WC na zemi je červená škvrna zaistená ako stopa
číslo 9, z pravej strany zárubne dverí do kúpeľne sa vo výške 120 centimetrov nachádza červená škvrna
zaistená ako stopa číslo 10. Na hrane vane je vidieť červená škvrna, zaistená ako stopa číslo 11.

Na chodbe na stolíku sa nachádza mobilný telefón MAXCOMM 134 zaistení ako vecná stopa číslo 12.
Na stolíku je tiež jedlo v dvoch plastových obaloch .
V kuchyni po pravej strane sa nachádza plastový kôš, v ktorom sú 4 fľaštičky borovičky z objemov
0,5 ml (správne má byť 0,04 l v zmysle fotografie). Medzi kuchynskou linkou a posteľou na zemi,
leží telo ženského pohlavia bez známok života v polohe na chrbte, hlavou k stene, v čelovej oblasti

vľavo pri vnútornom okraji obočia je tržnozmliaždená rana s lemom kožnej odreniny, nad ľavým
obočím jej krvná podliatina. Nos je deformovaný s chybami mäkkých častí s pomliaždenými a tiež
tržnozmliaždenými ranami v oblasti nosových krídel a špičky nosa, horná pera s viacnásobnými
tržnozmliaždenými ranami, ktoré sú pomerne hlboké, dolná pera s pravidelnými poloblúkovitými
tržnozmliaždenými ranami, ktoré pokračujú k brade. V lícovej oblasti sú viaceré okrúhle krvné podliatiny.

Na predobočnej ploche krku vpravo sú krvné podliatiny. Na prednej ploche v hornej tretine hrudníka
sú naznačené okrúhle krvné podliatiny. Na prednej ploche pravého predlaktia vnútornej zadobočnej
sú viaceré krvné podliatiny. Na zadnej ploche ruky a všetkých prstoch je mapovitá splývajúca krvná
podliatina, na zadobočnej ploche ľavého ramená sú viaceré krvné podliatiny. Na prednej ploche oboch
kolien sú drobné kožné odreniny s krvnými podliatinami.

V kuchyni na sporáku je textilná vreckovka so škvrnami tmavočervenej farby zaistená ako stopa číslo
16. Ako stopa číslo 14, 15 sú zaistené stery spod nechtov ľavej a pravej ruky poškodenej. Pri sporáku je
tanier s upečeným chlebom, otvorené maslo s príborovým nožíkom. V kuchyni je tiež posteľ, na ktorej
sú matrace, deka, rádio, pekáč, čierne tričko. Na stole v kuchyni sa nachádza plnička na cigarety, krajec
nedojedeného chleba a lieky. Kuchyni sú tiež stolička, z ktorej nôh sa zaistila biologická stopa číslo 17

a biologická stopa číslo 18, 19 a číslo 20, tiež bola zaistená aj stolička ako stopa číslo 21. Pri stene
je takisto kuchynská stolička za stolom, z ktorej nôh sú zaistené biologické stopy číslo 22, 23, 24,
25 a tiež ako stopa 26 je zaistená samotná stolička. Na stene pri kuchynskom stole vo vzdialenosti
114 centimetrov od zeme je zhluk kvapiek tmavočervenej farby, zaistené ako biologická stopa číslo27. Tiež sa vo väčšej vzdialenosti od steny sa takisto nachádza mazanec červenej farby, z ktorého je
zaistená stopa číslo 28. V obývačke sa nachádza gauč so žltou dekou, na ktorej je červená škvrna,
z ktorej zaisťujú biologickú stopu číslo 29. V spálni na stene po pravej strane vedľa zárubne je vidieť

škvrna červenej farby zaistená ako biologická stopa číslo 30. Na posteli je deka bielej farby, z ktorej
je zaistená biologická stopa číslo 31. Na dvoch posteliach, ktoré sú spojené sa nachádza paplón
s červenou škvrnou, ktorý je zaistená ako stopa číslo 33. Vedľa na paplóne je červená škvrna zaistená
ako stopa číslo 34. Na chodbe je dvojkrídlová skriňa, za ktorou sa nachádza botník, na ktorom je textilný
kapesník znečistený červenými škvrnami, zaistené ako stopa číslo 35, z vchodových dverí je zaistená

mechanoskopická stopa číslo 36. Bola zaistená cylindrická vložka s kľúčom a zeleným štítkom. Uvedené
dokladá aj fotodokumentácia, z ktorej vyplýva, že v kuchyni na zemi sú dve tašky - jedna modrej a druhá
bielej farby so zabalenými obedmi, pri ktorých je červený obal.

Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie obžalovaného zo dňa 29.11.2023 vyplýva, že obžalovaný

ambulanciu všeobecnej lekárky navštevoval posledných 5 rokov sporadicky, posledné vyšetrenie bolo
pre tráviace ťažkosti a anamnestický uvádzané konflikty v rodine spojené s afektami realizované
13.11.2023, kde na vlastnú žiadosť a odporúčanie lekárky bol odoslaný ku klinickému psychológov.
Pri preventívnej prehliadky vo februári 2021 udával zvýšenú konzumáciu alkoholu bez psychických
problémov.

Zo správy o poveternostných podmienkach zo dňa 12.12.2023 vyplýva, že dňa 12.11.2023 v meste
Vranov nad Topľou bola teplota o 07:00 7 stupňov o 14. hodine 9,5 stupňa o 21:00 5,6 stupňa. Dňa
13.11.2023 bola teplota vzduchu o 07:00 3,6 stupňa, o 14. hodine 4,8 stupňa a o 21:00 4,6 stupňa Celzia.

Uznesením Pv388/21/7713 - 16 zo dňa 20.12.2021 Okresná prokuratúra Vranov nad Topľou schválila
zmier uzavretý medzi obžalovaným a jeho otcom a zastavila trestné stíhanie, pre trestný čin prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona na skutkovom základe, že obvinený
16.06.2021 na schodoch obytného bloku 655/20 Ulica školská Vranov nad Topľou napadol svojho otca
a to tak, že ho zo zadnej strany chytil rukou a strhol na schody, potom ho kopol do pravého boku a uhryzol

do nosa, čím mu spôsobil zranenia a to zlomeninu siedmeho až 10. rebra vpravo s dĺžkou liečenia 4
až 6 týždňov.

Zvýsledkutoxikologickéhovyšetreniaatokrviamočuvyplýva,žeuobžalovanéhobolpozitívnyvýsledok
na benzodiazepíny, oxazepan, temazeoam, nordazepam, ostatné výsledky týkajúce sa alkoholu liekov

omamných a psychotropných látok negatívny.

Z listu o prehliadke mŕtvej vyplynulo, že prehladajúcí lekár bol I. T.. Prehliadku vykonal 13.11.2023
o 13:55, stanovil čas úmrtia na 11:00 hod. dňa 13.11.2023. Zároveň navrhol súdnolekársku pitvu,
kde záverečná diagnóza po vykonaní pitvy znalcom MUDr. Martinom Kováčom bola zahrdúsenie,

udusenie zahrdúsením, išlo o napadnutie druhou osobou so zlomeninou tela štítnej chrupavky, horných
rohoch štítnej chrupavky, ľavého veľkého rohu jazylky.

Z odpovede Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 04.04.2024 týkajúcom sa obžalovaného vyplýva,
že mu do dňa 19.12.2023 bol poskytnutý liek na základe predpisu lekárky z ústavu na výkon trestu

odňatia slobody.

Zo zápisnice o prehliadke tela zo dňa 13.11.2023 vyplýva, že u obžalovaného boli vykonané stery
z dlane, spod nechtov jeho rúk a dychová skúška.

Výsledok dychovej skúšky u obžalovaného zo dňa 13.11.2023 z času 18:16 hod. bol negatívny.

Zo zápisnice o obhliadke tela obžalovaného zo dňa 14.11.2023 vyplýva, že mu bola odobratá DNA,
odtlačky,tiežbolavyfotografovanájehopostavazaúčelomzistenia,činanejniesústopynásilia.Zďalšej
zápisnice o prehliadke tela zo dňa 14.11.2023 vyplýva, že obžalovanému bola odobratá moč a krv.

Vyfotografovanie tela obžalovaného vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie.

Zo zápisnice o obhliadke tela poškodenej vyplýva, že tá bola vykonaná 14.11.2023 od 09:15 do 10:25
v Ústave súdneho lekárstva Prešov . Vyplýva z nej, že poškodená má oblečené tričko s krátkymrukávom a dlhé nohavice zaistené ako vecná stúpa číslo 1 a stopa číslo 2, tiež boli zaistené jej nohavičky
ako vecná stopa číslo 3. Uvedené dokladá aj fotodokumentácia.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že obžalovaný dňa 14.11.2023 vydal mobilný telefón Samsung
Galaxy, pánsku mikinu, teplákové nohavice, šiltovku, tenisky, čierne tričko, spodné prádlo, ponožky.
Uvedené dokladá aj fotodokumentácia.

Z odpovede mobilného operátora SWAN vyplýva negatívny výsledok lustrácie čísel v jeho databáze +

XXXXXXXXXXXX a + XXXXXXXXXXXX.

Z odpovede O2 Slovakia vyplýva, že SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX bola evidovaná v ich
databáze zákazníkov na užívateľa A. B., od 02.08.2023 bolo číslo prenesené k inému operátorovi.

Z CD od spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vyplýva , že mobilný telefón poškodenej identifikovaný

cez IMEI ako aj SIM kartu poškodenej sa dňa 13.11.2023 nachádzali na rovnakom mieste, keďže
komunikovali s vysielačom H. XXX-XX-XXXX-XXXXX, ktorý sa nachádza na ulici P. C. D. E.. Obžalovaný
telefonoval s poškodenou 13.11.2023 v čase od 08:01:25 dĺžka hovoru 56 sekúnd a v čase 09:24:56
dĺžka hovoru 186 sekúnd. Tiež poslal poškodenej SMS v čase 09:13:11. Tiež je preukázané, že
obžalovaný poškodenej volával od 31.10.2023 skoro každý deň. – čo preukazujú hovory v trvaní od

40 sekúnd do 220 sekúnd.

Z CD od spoločnosti Slovak telekom, a.s. vyplýva, že z telefónu obžalovaného sú dňa 13.11.2023
vykonané nasledovné hovory a prihlasovanie do siete:
-včase06:37:02telefonujeobžalovanýzamestnávateľoviI.K.dĺžkahovoru23sekúnd,polohavysielača

BTS P. XXXX/XXXX C. D. E.,
- v čase 07:09:06 telefonuje s číslom XXXXXXXXXX (I. J.) dĺžka hovoru 18 sekúnd, poloha vysielača
BTS P. XXXX/XXXX C. D. E.,
- čase 07:14:35 sa telefón obžalovaného registruje (IMS_o_reg) na BTS P. XXXX/XXXX C. D. E.,
- v čase 07:55:57 telefonuje obžalovaný L. K., dĺžka hovoru 28 sekúnd, poloha vysielača, cez ktorý

telefonuje BTS W. XXX/XXXX O. J. C. D. E.,
- v čase 08:01:25 telefonuje obžalovaný poškodenej dĺžka hovoru 56 sekúnd, poloha vysielača, cez ktorý
telefonuje H. D. O. XX/XXX, X. A. Vranov nad Topľou,
- v čase 09:04:35 sa telefón obžalovaného registruje (IMS_o_reg) na H. D. O. XX/XXX, X. A. Vranov
nad Topľou,

-v čase 09:24:56 telefonuje obžalovaný poškodenej, dĺžka hovoru 185 sekúnd, poloha vysielača, cez
ktorý telefonuje H. D. O. XX/XXX, X. A. Vranov nad Topľou,
- v čase 10:54:38 sa telefón obžalovaného registruje (IMS_o_reg) na H. D. O. XX/XXX, X. A. C. D. E.,
odkiaľ tiež v čade 09:37:31 a 10:14:21 vola číslo I. J.,
- v čase 11:03:45 telefonuje obžalovaný na číslo XXXXXXXXXX dĺžka hovoru 21 sekúnd, poloha

vysielača. cez ktorý telefonuje BTS O. XXXX/XX C. D. E.,
- v čase 11:04:26 a 11:05:25 volá obžalovaný L. K., poloha vysielača, cez ktorý telefonuje H. D. O. XX/
XXX, X. A. Vranov nad Topľou a O. XXXX/XX C. D. E.,
- v čase 11:06:11 volá obžalovaný poškodenej bez zdvihnutia telefónu a v čase 11:12:40 volá K., dĺžka
hovoru 46 sekúnd, poloha BTS O. XXXX/XX C. D. E.,

- v čase 11:13:47 volá K., dĺžka hovoru 8 sekúnd, poloha H. D. O. XX/XXX C. D. E.,
- v čase 11:20:15 volá I. J., hovor nebol uskutočnený poloha H. D. O. XX/XXX, C. nad topľpu,.
- v čase 11:40:35 sa telefón obžalovaného registruje (IMS_o_reg) na H. Q. XXX/X-XXXXXX družstov
H. N., C. D. E.
- v čase 11:46:40 je volane číslo 155 dĺžka hovoru 379 sekúnd.

Z predbežnej správy z pitvy zo dňa 14.11.2023 vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti bolo udusenie
zahrdúsením. K smrti menovanej došlo dňa 13. 11. 2023 pravdepodobne v čase od 04:00 hod. do 12:00.
Ide o násilné úmrtie - udusenie zahrdúsením pri napadnutí druhou osobou. Pri pitve boli zistené viaceré
krvné podliatiny v oblasti tváre, na predobočnej ploche krku vpravo, na pravom predlaktí a pravej

ruke, starší kožné odreniny na ľavom predlaktí, viaceré hryzné rany na špičke nosa, nosových krídlach
a na špici jazyka, tržnozmliaždené rany na dolnej pere, zlomeninu tela a oboch horných rohoch štítnej
chrupavky, zlomeninu ľavého rohu jazylky s prekrvácaním v okolí, známky dusenia.Z predbežnej správy z prehliadky tela vyplýva, že menovaná sa nachádza v kuchyni bytu, ležiaca
na chrbte, v oblasti tváre prítomné viaceré krvné podliatiny, pri vnútornom okraji obočia je
tržnozmliaždená rana dĺžky približne 0,4 centimetra, s lemom kožnej odreniny, nosovej kosti sú zlomené,

s prítomnosťou viacerých drobných tržnozmliaždených rán, na špičke nosa a nosových krídlach,
vzhľadu hryzných rán so zaschnutou krvou v okolí nosových krídel a v nosových dierkach. Jazyk
vyčnieva pomedzi pery, s viacerými drobnými tržnými ranami. Na hornej a dolnej pery, na prednej ploche
brady sú viaceré povrchové pol oblúkovité rany pomerne ostrých okrajov, dĺžky približne 1 centimeter,
v lícové oblasti vľavo sú viaceré krvné podliatiny priemeru okolo 1 centimeter. Na bočnej ploche krku

vpravo, na prednej ploche krku, v strednej tretine sú viaceré krvné podliatiny. Na prednej i zadnej ploche
oboch predlaktí sú prítomné viaceré krvné podliatiny a staršie kožné odreniny, na zadnej ploche pravej
ruky a prstoch je mapovitá krvná podliatina. Poranenia na pravej ruke je možné hodnotiť ako obranné,
čo znamená, že poškodená sa v čase pred smrťou aktívne bránila útoku druhej osoby.

Zo zápisnice o rekonštrukcii vyplýva, že tá bola vykonaná dňa 25.06.2024 za účasti okrem iných

obžalovaného a znalkyne I. L.. Obvinený uviedol, že sa rekonštrukcie nezúčastní. Rekonštruovali
sa 2 skutkové verzie. 1. podľa výpovede obžalovaného v postavení podozrivého. 2. podľa
doposiaľ vykonaného dokazovania, kde sa vykonávajú 2 hrdúsenia, prvé v spálni 7-8 hodín
pred definitívnym usmrtením poškodenej s uhryznutím do nosa, 2. dusenie, ku ktorému došlo 7-8 hodín
po predchádzajúcom útoku , a to v kuchyni, kedy došlo k definitívnej smrti poškodenej o 11:00 dňa

13.11.2023. K času smrti, ktorý namietala obhajoba, že obžalovaný sa tam vtedy nachádzať nemohol
sa znalkyňa vyjadrila tak, že presný čas sa dá stanoviť len v prítomnosti svedka. Bez prítomnosti sa čas
smrti alebo doba smrti dá určiť len približne, na základe vyšetrených skorých a neskorých posmrtných
zmien, pre bližšie určenie času smrti bez svedkov, môžu slúžiť vyšetrené okolnosti. Ďalej sa znalkyňa
vyjadrila,ževzhľadomnazraneniamohlapoškodenározprávaťsťažkosťami,mohlaužiťliekyaprehĺtať,

ale s ťažkosťami. Uvedený priebeh rekonštrukcie dokladá aj fotodokumentácia.

Zo správy o povesti zo dňa 15.08.2024 vypracovanej mestom Vranov nad Topľou vyplýva, že u
obžalovaného vedú záznam o priestupku zo dňa 07.03.2016 riešení dohovorom, zo dňa 16.03.2020
riešený dohovorom a zo dňa 04.08.2023 riešený pokutou.

ZhodnoteniaÚstavunavýkonväzbyz12.08.2024az13.02.2025azoskrátenéhovýpisuklientavyplýva,
že obžalovaný bol vzatý do väzby dňa 16.11.2023, pričom vo výkone väzby si povinnosti plní, režim dňa
dodržiava, správa sa na požadovanej úrovni, medzi ním a spolubývajúcimi sa nevyskytli žiadne nezhody,
disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

Z výpisu z centrálnej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý pokutou za hrubé
správanie - priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo dňa 12.07.2021.

Z odpovede OO PZ Vranov nad Topľou zo dňa 05.12.2023 vyplýva, že ohľadne obžalovaného

evidujú jedno preverenie udalosti zo dňa 16.06.2021 a to fyzické napadnutie jeho otca zo strany
obžalovaného, vec bola ukončená návrhom na podanie obžaloby. Dňa 12.07.2021 bol priestupkovo
postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a to pre nezhody s Y. I..
Z reportu udalosti týkajúcej sa skutku zo 16.06.2021 vyplýva, že volajúci na políciu bol sused,
kde obžalovaný mal fyzicky napadnúť svojho otca na chodbe bytového domu tak, že mal otca kopnúť

do rebier a buchnúť do nosa.
Z reportu udalosti týkajúcej sa skutku z 12.07.2021 vyplýva, že volajúci bol A. B., ktorý oznámil
že maloletý Y. I. mu ukradol cigarety, pričom keď sa išiel obžalovaný sťažovať, tak ho napadol
chlapcov otec tiež Y.. Obžalovaný dostal do tváre, má modrinu pod okom je s ním ťažká komunikácia
je pod vplyvom alkoholu. Na otázky nereaguje, hovorí si svoje, bol zistený 2 krát priestupok

proti občianskemu spolunažívaniu.

ZhodnoteniaÚstavunavýkonväzbyz12.08.2024az13.02.2025azoskrátenéhovýpisuklientavyplýva,
že obžalovaný bol vzatý do väzby dňa 16.11.2023, pričom vo výkone väzby si povinnosti plní, režim dňa
dodržiava, správa sa na požadovanej úrovni, medzi ním a spolubývajúcimi sa nevyskytli žiadne nezhody,

disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.

V odpisoch registra trestov má obžalovaný 1 záznam a to schválenie zmieru číslo rozhodnutia Pv
388/21/7713.Z vykonaného dokazovania je preukázané, že obžalovaný medzi 15:30 hod. až 19:00 hod. dňa
12.11.2023 po nezhode s nebohou H. B., jeho mamou, túto na chodbe bytu udrel rukou do oblasti

tváre, následkom čoho začala krvácať z nosa. Uvedené je preukázané výpoveďou obžalovaného, ktorý
uviedol, že 12.11.2023 bol vonku s I. J. do času 15:30, čo potvrdzuje aj svedok I. J., ktorý uviedol, že
obžalovaného vyložil pri jeho dome zhruba okolo 15:00. Obžalovaný ďalej vo svojej výpovedi uvádza,
že po návrate do bytu, sa s poškodenou pochytili, keďže mu uviedla, že mu nebude variť, kedy ju udrel
rukou po jej tvári, v dôsledku čoho sa jej pustila krv z nosa. Nato sa ukľudnil a šiel do spálne, kde sa

hral na telefóne, kde mal podľa jeho slov zaspať okolo 19:00. I keď je preukázané z messengerovej
komunikácie, že obžalovaný nezaspal minimálne do 21:02, dokedy si písal s osobou M. W., s ktorou si
začal písal o 17:51 o spolužití s mamou, že si ho neváži, že vyhodila chlieb, a že mama len leží a (si dáva)
cigaretu a kávu. Z obsahu z tejto komunikácie, kde obžalovaný sa sťažuje, možno dovodiť, že tento
konflikt sa uskutočnil pred započaťím tejto konverzácie, nakoľko obžalovaný na úvod uvádza, že mama
mu nechce variť v čase 18:02. Tento úder do nosa ešte predtým než sa obžalovaný vybral do spálne

podporuje ster z textilného kapesníka na botníku v chodbe s krvou poškodenej, pričom znalec I. M. sa
ku krvácaniu z nosa vyjadril tak, že môže vzniknúť aj pri jednom údere, pričom postačuje úder otvorenou
dlaňou. Existenciu tohto úderu podporuje aj znalecký posudok zo súdneho lekárstva, kde sa konštatujú
u poškodenej aj kožné odreniny a krvné podliatiny v oblasti tváre, ktoré mohli vzniknúť pri úderoch.

Následne po čase približne od 23:00 dňa 12.11.2023 do 07:00 13.11.2023 obžalovaný ležiacu H. B.
v postavení na nej, tú viackrát uhryzol do oblasti tváre, čím jej spôsobil viaceré hryzné rany na špičke
nosa s uhryznutím hrotu nosa, nosových krídlach a na špičke jazyka, pričom ju opakovane najmenej 2x
hrdúsil svojimi rukami tak, že stláčal jej krk strednou až väčšou silou a prudkosťou, z čoho 1x ju škrtil asi
1 minútu, počas čoho sa nebohá H. B. bránila rukami tak, že ich dala na obžalovaného a nespôsobila

mu žiadne poranenia, kde tento útok bol u nebohej sprevádzaný strachom z udusenia sa a smrti a tiež
mu hovorila, aby prestal, pričom obžalovaný s hrdúsením prestal za života a vedomia nebohej H. B..
Uvedené preukazuje výpoveď obžalovaného v spojení s ostatnými dôkazmi, keď obžalovaný uviedol,
že o 23:00 mu mama potiahla prikrývku, sa zobudil, bol nervózny lebo ráno trebalo ísť do práce a vtedy
to začalo - mamu uhryzol aj do tváre, do nosa, aj do jazyka, potom ju trošku škrtil a potom s tým

prestal. Mamu mohol škrtiť asi jednu minútu. Ona na to reagovala tak, že mu hovorila, aby s tým prestal,
dala na neho ruky, kde v rámci jej obrany mu neboli spôsobené žiadne poranenia. Oboma rukami ju
stláčal za krk. Ten konflikt bol ukončený tak, že mu povedala, aby prestal, tak prestal a potom spali
do rána. Pritom pravdepodobne vznikli aj krvné podliatiny na prednej i zadnej ploche pravej ruky, keď
znalecuiedol,snajväčšoupravdepodobnosťoubolispôsobenépristláčanírukypoškodenejrukoudruhej

osoby. I keď obžalovaný hovorí o jednom útoku hrdúsením, znaleckým dokazovaním z odvetvia súdne
lekárstvo sú preukázané 2 útoky hrdúsenia, prvý v čase 7-8 pred smrťou a druhý v čase 2-4 hodiny pred
smrťou, čo vyplýva z toho, že pri zlomenine tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky bola zistená
reparačná reakcia, kdežto pri zlomenine ľavého veľkého rohu jazylky s prekrvácaním, táto reparačná
reakcia zistená nebola, pričom z histologického vyšetrenia je možné predpokladať, že prvotnému útoku

voči poškodenej mohlo dôjsť 7 až 8 hodín, k čomu znalec ďalej uviedol, že na základe histologického
nálezu a zistených krvných elementov v mieste poranení je možné predpokladať, že prvé zmeny
(známky hojenia) môžu nastať po štyroch hodinách, pričom následne sa tieto zmeny zobrazujú vo väčšej
miere. Uvedené je v súlade s tým, že poškodená naposledy telefonovala s obžalovaným v čase 9:28
(ukončenie hovoru), pričom v čase 11:06 už telefonát obžalovaného poškodenej nebol zodvihnutý,

pričom obžalovaný opustil byt približne okolo 7:09 hod., teda posledný útok hrdúsenia mohol byť
vykonaný už od času 05:28, kedy sa reparačná akcia prejaviť nemusela, keď známky hojenia sa môžu
objaviť po 4 hodinách.
Skutočnosť, že obžalovaný poškodenej spôsobil hryzné rany na špičke nosa s uhryznutím hrotu nosa,
nosových krídlach a na špičke jazyka vyplýva zo znaleckého posudku zo súdneho lekárstva ako aj

z výsluchu znalca M., kde to konštatuje, čo tiež vyplýva aj z fotodokumentácie z obhliadky miesta činu,
kde sú tieto poranenia poškodenej viditeľné. Zároveň zo znaleckého posudku súdneho lekárstva
vyplýva aj intenzita hrdúsenia, a to strednou až veľkou silou a prudkosťou.
Skutočnosť, že obžalovaný poškodenú prestal škrtiť ešte za jej vedomia, vyplýva z jeho výpovede, keď
uviedol, že poškodenú mohol škrtiť asi jednu minútu. Ten konflikt bol ukončený tak, že mu povedala,

aby prestal, tak prestal a potom spali do rána, pričom táto verzia nebola vyvrátená, keďže aj znalec
zo súdneho lekárstva sa vyjadril tak, že človek do bezvedomia neupadne pri hrdúsení kratšom ako 1
minúta, od 1,5 minúty a viac do bezvedomia upadá, pričom znalec nevylúčil, že v bezvedomí nebola,
keď sa vyjadril tak, že mohla byť v bezvedomí, resp. že sa to dá len predpokladať.Následne obžalovaný ešte počas života matky, opustil byt približne v čase 07:09, pričom matka
odprevadilo obžalovaného k dverám a užila lieky. Uvedené je preukázané okrem výpovede
obžalovaného, ktorý uvádzal, že o 07:00 hod. zavolal kamarátovi I. J., či ho neodvezie na firmu I.

K., kde pracoval, tam šiel pre papier na vyšetrenie, ešte videl mamu, ako si vzala lieky a zapila ich
vodou, pričom svedok J. spolu so svedkyňou J. potvrdzujú, že obžalovaného okolo 07:00 brali na jeho
firmu, kde pracoval – I. K., pričom svedkovi J. obžalovaný za týmto účelom ráno volal, kde existenciu
hovoru preukazuje aj údaj telekomunikačnej prevádzky, kde obžalovaný dňa 13.11.2023 v čase 07:09:06
telefonuje s číslom XXXXXXXXXX (I. J.) dĺžka hovoru 18 sekúnd, kde telefón obžalovaného je zachytený

na BTS P. XXXX C. D. E. , teda na BTS nachádzajúcej sa na vedľajšej ulici ako bydlisko obžalovaného.
Užitie liekov poškodenou vyplýva, z nálezu prítomnosti liekov v jej krvi, kde znalec zo súdneho lekárstva
uviedol, že teoreticky poškodená mohla užiť aj ráno okolo 7-8 hodiny, čo potvrdzuje aj znalkyňa zo
súdneho lekárstva prítomná na rekonštrukcii, ktorá uviedla, že poškodená mohla užiť lieky a prehĺtať,
ale s ťažkosťami.
Skutočnosť, že poškodená v čase odchodu obžalovaného z bytu ešte žila preukazujú aj dva telefonáty

od obžalovaného na jej telefón, a to v čase 08:01:25 v trvaní 56 sekúnd a v čase 09:24:56 v trvaní
186 sekúnd , zaznamenané v rámci údajov o telekomunikačnej prevádzke týkajúcich sa telefónu
obžalovaného ako aj telefónu a SIM karty poškodenej, kde obžalovaný bol na BTS Námestie slobody
79/153, X. A. Vranov nad Topľou (dve ulice od ambulancie I. K.) a poškodená – jej telefón a SIM
stále na H. P..

Skutočnosť, že obžalovaný nebol v čase po odchode z bytu až do času 11:42 doma vyplýva z jeho
výpovede, keď uvádza, že po odchode z domu, šiel na firmu I. K., odtiaľ k lekárke K., odtiaľ
k psychológovi, ktorý mal sídliť v budove N., odtiaľ do lekárne a odtiaľ do reštaurácie Domaša, následne
do nemocnice s močom, následne pri poliklinike v čase 11.37 hod. nastúpil na autobus, ktorý išiel
do Kvakoviec, a o 11.42 vstúpil do bytu, kde pravdivosť jeho výpovede je podporená a preukázaná

kamerovými záznamami od doktorky K., kde sa v tomto čase nachádza, kamerovými záznamy z lekárne,
kamerovými záznamami z reštaurácie Domaša labužník, ako aj informáciami o polohe jeho telefónu,
ktorý sa ešte v čase 11:40:35 prihlasuje na H. Q. XXX/X-XXXXXX P. H. N., C. D. E. a nie na H. P., kde
sa prihlasuje telefón obžalovaného a poškodenej v časoch, keď sa tí nachádzajú v byte, pričom v čase
blízkom návštevy Lekárne u medveďov sa telefón obžalovaného prihlasuje na H. O., čo je tiež kúsok od

lekárne resp. na H. D. O., čo je kúsok od polikliniky. Poloha H. Q. XXX/X zodpovedá ceste autobusom
z polikliniky na adresu F. XXX/XX, kde obžalovaný a poškodená bývali, kde táto BTS je ešte 2,5 km
cesty do jeho bydliska.
Takisto aj výpis z účtu obžalovaného v 365.banke potvrdzuje, že v čase 11:11:16 dňa 13.11.2023
vykonáva platbu v lekárni a v čase 11:17:11 platbu za obedy, čo zároveň, preukazuje to, že čas

kamerového záznamu v lekárni 12:06:34 nezodpovedá času 11:11:16, kedy obžalovaný skutočne platí
za lieky, na rozdiel od času na kamerovom zázname, z reštaurácie U medveďov, kde čas na kamerách
súhlasí s platbou za obedy a vyplýva, z neho, že obžalovaný reštauráciu opúšťa v čase 11:17:11.
Skutočnosť, že s telefónom obžalovanej nebolo manipulované vyplýva z toho, že v čase od odchodu
obžalovaného z bytu, sa telefón poškodenej identifikovaní IMEI ako aj SIM karta, ktorú používala

poškodená v uvedenom telefóne nachádzala na tom istom mieste, keďže sa prihlasujú z BTS na P. G.,
čo tiež potvrdzuje, že skutočnosť ,že poškodená zomrela v čase obžalovaného neprítomnosti, nebola
fingovaná.
Tiež je preukázané, že obžalovaný v čase jeho príchodu do bytu, našiel mamu v kuchyni už mŕtvu,
keď to vyplýva z jeho výpovede, pričom to podporuje aj jeho volanie na linku 155 v čase 11:46, kde

oznamuje, že mama nedýcha, kde nakoniec skutočnosť, že poškodená nezomrela po jeho príchode do
bytu, nakoniec pripustil aj znalec z odvetvia súdne lekárstvo, ktorý uviedol k otázke, že či je možné,
aby nebohá H. B. po spôsobení zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej chrupavky, následnej
zlomeniny veľkého rohu jazylky s prekrvácím v okolí mohla užiť lieky, telefonicky komunikovať, resp.
rozprávať v čase 2,5 hod. a viac po poslednom útoku uviedol, že z medicínskeho hľadiska je možné

na základe rozsahu a charakteru poranení predpokladať, že po poslednom útoku by poškodená mohla
ťažko prehĺtať lieky, poškodená by teoreticky mohla vydávať bližšie neurčené zvuky, pričom k otázke
či k času bližšie po poslednom útoku mohli byť rečové schopnosti poškodenej lepšie, uviedol, že pri
poškodení toho aparátu sa to stále zhoršovalo. Technicky je možné pripustiť, že sa mohla pohybovať
alebo vykonávať inú činnosť, ale skôr to nepredpokladá, čo vyvodzuje z toho, že by sa snažila vyhľadať

pomoc kvôli poraneniam.
Skutočnosť, že poškodená bola už v čase príchodu obžalovaného do bytu mŕtva je tiež preukázaná
nasledovným. Osoby z DSS, ktoré do bytu prišli cca v čase 11:55, ešte pred RLP, (keďže to vyplýva,
z telefonického hovoru na linke 155, kde sa uvádza,že už sú tam, a tiež sú tam počuť hlasy tretíchosôb, tiež svedkyňa H. uviedla, že rozbalili defibrilátor, začali nalepovať elektródy, a na to hneď prišla
záchranka, svedok K. uviedol, že poškodená ležala a snažili sa rozbaliť prístroj, avšak kým to rozbalili,
prišla RLP), ako aj posádka RLP (čas príchodu RLP o 12:00 vyplýva aj zo zhodnotenia stavu pacienta)

uvádzajú, že keď prišli na miesto vedeli, že to nemá význam (svedkyňa Bačová),/ doktorka hovorila, že
ju nebudú zachraňovať, povedala, že už má posmrtné škvrny (svedkyňa C. G.),/ urobili jej prehliadku
a keďže na jej tele boli prítomné posmrtné škvrny, nezačínali s KPR, otočili ju na jeden bok, aby zistili, či
má posmrtné škvrny, čo sa týka jej posmrtných škvŕn boli na chrbte a boli vykreslené po celom chrbte,
boli ľahko viditeľné. Ak sú prítomné isté znaky už sa v KPR nepokračuje, čo sú napríklad tie posmrtné

škvrny, škvrny boli fialové, čo sa týka posmrtných škvŕn, začnú sa vykresľovať po 30 minútach až hodine,
plnevykreslenésúpo2hodinách.,zjejpohľadupriprehliadkepoškodenej,támohlabyťmŕtvapolhodiny
aj 2 hodiny, (svedkyňa I. H.),/ boli na nej jasne viditeľné posmrtné škvrny a vzhľadom na jej skúsenosti
vedeli, že už oživovať nebudú, laicky povedané bola to škaredá mŕtvola, podľa jej skúsenosti niekedy
boli vidieť mŕtvolne škvrny po hodine, niekedy po 4 hodinách (S.),/ mala posmrtné škvrny, mohlo to byť
3-4 hodiny, čo vyplýva z jeho skúseností, keďže niekoľko mŕtvol videl, pričom nástup škvŕn je od 30

minút (svedok M.).
Čo sa týka výpovede svedkyne G., ktorá videla čisté biele telo, bez modrín, škvrny nevidela, k tomu
súd uvádza, že škvrny boli viditeľnom na chrbte, a preto svedkyňa vypovedala tak, že škvrny nevidela,
keďže chrbát nebohej nevidela.
Z existencie týchto posmrtných škvŕn tak plynie, že poškodená musela zomrieť ešte pred príchodom

obžalovaného do bytu, keď okrem časových údajov k tvorbe škvŕn uvádzaných svedkami sa vyjadril
znalec z odvetvia súdneho lekárstva, že sa začínajú objavovať za nejakých 20-30 minút po smrti, pričom
vdanomprípadeužbolivykreslené,kdeúmrtiespredpríchodomobžalovanéhojejedinýprípustnýzáver,
obzvlášť, ak na usmrtenie hrdúsením potreboval obžalovaný, ak by sa dialo po jeho príchode čas aspoň
5 minút, keď znalec z odvetvia súdne lekárstvo uvádzal, že pri zohľadnení existencie prvého útoku je

možné predpokladať, že pri druhom útoku nemusela byť použitia väčšia sila a intenzita, ale čas mohol
byť 5 až 10 minút, aby spôsobil odumretie mozgu.
Navyše aj lekár z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou I. T. stanovil čas úmrtia na 11:00,
kde za týmto účelom vychádzal z toho, že čas smrti sa stanovuje „podľa posmrtných škvŕn, stuhnutosti,
vyšetrených okolností. Ten čas nemusí byť presný, vychádza najmä z posmrtných škvŕn a stuhnutosti“,

čo vyplýva z jeho výpovede. Zároveň sa javí ako nelogické aby obžalovaný kúpil 4 obedy v čase 11 :23,
t.j. aj pre poškodenú, aby následne tú po jeho príchode, išiel zavraždiť a v zapätí hneď volal tiesňovú
linku.
Skutočnosť, že na následky hrdúsenia v dôsledku zlomeniny tela a oboch horných rohov štítnej
chrupavky, zlomeniny ľavého veľkého rohu jazylky, s prekrvácaním v okolí u H. B., čo jej pri použití

stredne a veľkej sily spôsobil obžalovaný, kde v praxi sa jedná o smrteľné zranenia, došlo pri uzavretí
dýchacích ciest k poruche dýchania, čo viedlo k zamedzeniu prívodu vzduchu resp. kyslíka do pľúc
a do organizmu, s následnou hypoxiou (nedostatkom kyslíka) tkanív a vnútorných orgánov, načo sa
poškodená udusila a tak zomrela, je preukázaná znaleckým dokazovaním zo súdneho lekárstva, pričom
znalec sebapoškodenie matky obžalovaného vylúčil, pričom zistil tieto poranenia, a konštatoval že

vznikli v dôsledku hrdúsenia, ku ktorému sa obžalovaný doznal. Pri pitve boli tiež zistené bodkovité
krvné výrony očných spojiviek, krvné výrony pod popľúcnicou a u pľúcnych mechúrikov, rozšírenie
pravej komory srdca, prekrvenie vnútorných orgánov tekutou tmavočervenou krvou, kde tieto známky
zodpovedajú smrťou udusením, pričom pri poranení jazylky a štítnej chrupavky došlo k zúženiu
dýchacích ciest následným sťaženým dýchaním, ktoré sa postupne zhoršovalo. Z uvedeného vyplýva,

že poškodená zomrela na následky zahrdúsenia, kedy došlo k jej postupnému uduseniu.

Otázky obžalovaného pri príchode osôb z DSS a RLP, že či nie je vidieť na poškodenej cudzie zavinenie
tiež zodpovedajú tomu, že obžalovaný si bol vedomý hrdúsenia svojej matky v noci, ale aj toho, že po
jeho odchode bola pri vedomý, keď zodpovedajú tomu, že obžalovaného nález mŕtvej mamy prekvapil,

avšak za súčasného vedomia svojho predchádzajúceho konania.
K tvrdeniu znalca z odvetvia súdneho lekárstva, ktorý pripustil, že sa poškodená mohla pohybovať alebo
vykonávať inú činnosť, ale skôr to nepredpokladá, čo vyvodzuje z toho, že by sa snažila vyhľadať pomoc
kvôli poraneniam, súd uvádza, že nepredpokladanie možnosti pohybovať alebo vykonávať inú činnosť
je špekulácia znalca, kde nevolanie pomoci môže byť vysvetlené osobnosťou poškodenej, pričom tiež

aj tým, že mala v krvi antidepresíva v terapeutickej aj viac ako v trojnásobku terapeutickej dávky, čo
vyplýva z pitvy poškodenej ako aj výsluchu znalca M., že tieto lieky tlmia pacienta. Navyše je zrejmé,
že k hryzancom ako aj hrdúseniu došlo v spálni, keďže práve na vankúši, obliečkach a paplóne sa našli
krvné stopy poškodenej, a sú to veci najviac od krvi, na rozdiel od kuchyne, kde bola poškodená užmŕtva nájdená, z čoho možno usúdiť, že tam sama prešla, pričom obžalovaný, keď ju zbadal nechal tam
pri nej rozsypané obedy.
K domnienke svedka T., že sa mu nezdalo tvrdenie obžalovaného, že poškodenú našiel sedieť na

váľande s hlavou na stole, a že ju z toho vytiahol na zem, nakoľko na váľande bol záhlavček v strede, pri
stole, ktorý bol neporušený, teda, že mohol stiahnuť aj ten, súd uvádza, že uvedené je tiež špekulácia,
navyše záhlavček nie je na okraji gauča, ale pri stene, pričom obžalovaný mohol bez problémov dať
poškodenú na zem aj bez toho, aby stiahol vankúš.

Čo sa týka skutkovej vety uvedenej v samotnej obžalobe koncipovanej tak , že konanie obžalovaného
po 15:30 a konanie obžalovaného po 23:00 je jeden skutok spájaný s úmyslom usmrtiť poškodenú, túto
je treba posúdiť ako dva samostatné skutky.
Totižto v uvedenom prípade nebolo preukázané, že už prvý útok na poškodenú bol vedený s úmyslom
ju usmrtiť, resp. spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Samotný zistený priebeh konania obžalovaného voči
poškodenej to spochybňuje, nakoľko je nelogické, aby obžalovaný po tom prvom konflikte hneď rovno

nepokračoval v ďalšom útoku na poškodenú, ale šiel miesto toho do spálne na niekoľko hodín, ak by
už vtedy bol vedený úmyslom ju usmrtiť, či spôsobiť jej ťažkú ujmu na zdraví. Práve naopak z opisu
spolužitia obžalovaného a poškodenej vyplýva, že ten mal s mamou konflikty aj predtým, a fyzické útoky
z jeho strany sa voči nej vyskytovali aj predtým, teda z toho plynie to, že išlo o ďalší z jeho útokov
obdobný ako v prípade predchádzajúcich konfliktov. Nakoľko zranenia v oblasti tváre poškodenej (okrem

hryzancov), t.j. kožné odreniny, krvné podliatiny, ktoré úderom na chodbe mohli byť spôsobené mali čas
hojenia kratší ako 7 dní, pričom nebolo preukázané, že by u poškodenej boli okrem poranení uvedených
vo výrokovej časti rozsudku spôsobené iné zranenia s dobou liečenia viac ako 7 dní, ktoré by mali
byť spôsobené pred časom 23:00, čo vyplýva z výsluchu znalca, tento útok nenapĺňa znaky skutkovej
podstaty trestného činu , ale mohlo by ísť o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, na ktorého

prejednanie je príslušný Okresný úrad Vranov nad Topľou a preto súd v tejto časti t.j. úderu do tváre
v čase postúpil tomuto orgánu na prejednanie.

Za týmto účelom upravil skutkovú vetu z podanej obžaloby v časti skutku, ktorý postupuje správnemu
orgánu tak, aby nevznikla pochybnosť, že ide o samostatný skutok, a preto vypustil z vety smrtiaci

úmysel, ktorým mal byť útok vedený, keďže to z dokazovania nevyplynulo, a tiež upravil čas tohto skutku
v súlade s výsledkom dokazovania, pričom však správny orgán nie je viazaný znením skutku a ak dôjde
k záveru, že úderov bolo v rámci tohto skutku viac môže tieto závery premietnuť do vlastných skutkových
zistení.

Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že pri hrdúsení boli spôsobené aj tržnozmliaždené rany na dolnej
pere, súd ich do skutkovej vety neprevzal. Nie je vylúčené, že mohli byť spôsobené, ešte pred oboma
konaniami obžalovaného (t.j pred úderom na chodbe a hrdúseniami).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho
oznámenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Prešov.