Uznesenie Judgement was issued on Friday, April 26, 2024

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 5S/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100538
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2024:0723100538.1

Uznesenie

Správny súd v Bratislave vo veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko D. XXX/X, XXX XX
E., štátny občan SR, zastúpenej: URBAN & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom
Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný
inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, oddelenie bezpečnosti

cestnej premávky a evidencie vozidiel, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, IČO: 00 151 866, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-73/2023-P zo dňa 06.07.2023,
o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.08.2023 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrh na priznanie odkladného účinku

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2023, sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-73/2023-P zo dňa 06. 07. 2023 (ďalej len
„rozhodnutie žalovaného“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II,

Okresného dopravného inšpektorátu – Oddelenia bezpečnosti cestnej premávky, Osvetová 4, 827 49
Bratislava 212 (ďalej len „prvostupňový orgán“), ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa č. ORPZ-
BAII-ODI-103/2023-DR zo dňa 25. 05. 2023, ktorým rozhodol o trvaní dôvodov zadržania vodičského
preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a o tom, že zadržaný vodičský preukaz
nemôže byť vrátený.

2. Súčasťou žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 185 písm. a) zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) (ďalej len „návrh“). V návrhu
žalobkyňa uviedla porovnanie svojho príjmu (netto) pred dopravnou nehodou, ktorý v tom čase (marec
2023 – máj 2023) predstavoval sumy vo výške X XXX,XX Eur (marec 2023), XXXX,XX Eur (apríl
2023) a X XXX,XX Eur (máj 2023), oproti príjmom (netto) po dopravnej nehode v sume XXX,XX Eur
(jún 2023). Predmetná skutočnosť (t. j. výrazný pokles príjmov) je podľa žalobkyne dôsledkom jej

zhoršujúceho sa zdravotného stavu spôsobeného dopravnou nehodou. Žalobkyňa uviedla, že aj keď
bezprostredne po dopravnej nehode utrpela menej závažné zranenia, jej stav sa postupom času zhoršil,
nakoľko má pretrvávajúce zdravotné komplikácie fyzického ako aj psychického charakteru. V súvislosti
s prezentovanými komplikáciami žalobkyňa dodala, že musí naďalej navštevovať viacerých lekárov
špecialistov (napr. ortopéd, internista, neurológ, psychiater).

3. Okrem uvedených skutočností žalobkyňa uviedla, že nehodou zapríčinená postraumatická porucha
je u nej umocnená krivdou, ktorú jej spôsobili žalovaný a prvostupňový orgán, ktorí jej zadržali vodičskýpreukaz bez toho, aby na to boli splnené zákonné podmienky. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť,
že v dôsledku zadržania vodičského preukazu je nútená chodiť pešo do práce, k lekárovi na vyšetrenia,
príp. na nákup. Využívanie mestskej hromadnej dopravy je podľa žalobkyne pre jej pretrvávajúce

zdravotné komplikácie nepriaznivé a cestovať za prácou nevládze. Súčasne žalobkyňa uviedla, že vplyv
zadržania vodičského preukazu jej tiež zhoršuje zdravotný stav a v dôsledku straty možnosti jazdy
automobilom jej hrozí závažná ujma v podobe straty zamestnania a zárobku. Žalobkyňa sa podľa jej
tvrdení obrátila na zamestnávateľa so žiadosťou o premiestnenie na prevádzku bližšie k miestu trvalého
bydliska, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa

uzatvorenej pracovnej zmluvy ju zamestnávateľ môže kedykoľvek vyslať na pracovnú cestu, a to buď
v rámci Slovenskej republiky prípadne do zahraničia, pričom na plnenie týchto pracovných povinností
nevyhnutne potrebuje vodičský preukaz.

4. Podľa žalobkyne hrozí, že na základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu, ktorý sa zhoršuje aj
tým, že žalobkyňa nemôže využívať na cestu do práce a späť motorové vozidlo, a pre prípadné

neplnenie pracovných pokynov stratí svoje zamestnanie a príjem, ktorý inak dosahuje v nadpriemernej
výške. Uvedené následky majú podľa žalobkyne ťažko zvrátiteľný charakter, keďže v prípade straty
zamestnania by si nemohla nájsť rovnako perspektívne a adekvátne platené miesto. Ohľadne
prípadného rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom žalobkyňa uviedla, že tento
by nebol dotknutý. Pre prípad priznania odkladného účinku a následného zamietnutia žaloby bude

verejný záujem zachovaný, pretože po právoplatnom skončení správneho súdneho konania by bol
vodičský preukaz žalobcu opätovne zadržaný. Následky, ktoré by podľa žalobkyne nastali, ak by súd
návrhu nevyhovel, sú výrazne negatívnejšie, ako by bolo zadržanie vodičského preukazu na čas po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, ku ktorému by došlo v prípade, ak by súd návrhu nevyhovel.

5. Na základe uvedených skutočností preto žalobkyňa navrhla, aby súd priznal žalobe odkladný účinok.

Vyjadrenie žalovaného

6. Návrh bol spolu so samotnou žalobou doručený žalovanému dňa 26. 02. 2024 s výzvou na vyjadrenie

sa k žalobe a k návrhu. Žalovaný sa podaním doručeným na súd dňa 26. 03. 2024 vyjadril k obsahu
žaloby, pričom k návrhu neuviedol žiadne tvrdenia.

Posúdenie návrhu

7. Podľa § 184 Správneho súdneho poriadku podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento
zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak

8. Podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku správny súd môže, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe

odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma,
značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny
nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom

9. Rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) Správneho súdneho poriadku nie je rozhodnutím vo veci samej a následky z neho plynúce
nie sú konečné a nezmeniteľné. Možno konštatovať, že jeho charakter je predbežný. Ide o možnosť,
nie povinnosť súdu priznať podanej žalobe odkladný účinok. Posudzuje sa tu možnosť vzniku ujmy
na strane žalobcu v prípade ponechania účinku napadnutého rozhodnutia vydaného žalovaným. Jeho

ďalším účelom je „zmrazenie“ právnych následkov už existujúceho, resp. platného a právoplatného
rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Možnosť priznania odkladného účinku správnej
žalobe rozhodnutím správneho súdu je plne ovládaná dispozičnou zásadou. Návrh by mal okrem
všeobecných náležitostí obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku
v zmysle písm. a) alebo b) § 185 Správneho súdneho poriadku. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) §

185 by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti
s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec závisí vo veľkej miere aj rozhodnutie správneho súdu a
rozsah jeho odôvodnenia. (obdobne aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS468/2018,zodňa04.12.2018asp.zn.II.ÚS457/2022,zodňa13.10.2022,príp.ajuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 158/2020, zo dňa 16.04.2020)

10. Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku je splnenie povinnosti žalobcu tvrdiť
a preukázať hrozbu závažnej ujmy, pričom sa od neho očakáva dostatočne určité a individualizované
tvrdenie a vysvetlenie, v čom konkrétne takáto ujma spočíva a tiež uvedenie jej rozsahu. Rovnako je
nutné, aby žalobca svoje tvrdenia, ktorými odôvodňuje priznanie odkladného účinku aj riadne doložil.
(obdobne aj uznesenia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 2 As 218/2015 zo dňa

24.09.2015, príp. sp. zn. 6 Afs 247/2021 zo dňa 10. 09.2021)

11. Hrozba závažnej ujmy nesmie byť len hypotetická, musí byť priama, nie nepatrná a musí mať
závažný dopad. Musí ísť o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu, ďalšieho účastníka
konania, osoby zúčastnenej na konaní, príp. o hrozbu spojenú s nastolením nezákonného stavu.
Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku

trvania účinkov priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či
iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia žalovaného. Pokiaľ by súd rozhodoval o návrhoch
na priznanie odkladného účinku žalobe alebo kasačnej sťažnosti paušálne, tak by ho priznával vždy,
pokiaľ by finančná situácia toho kto návrh na priznanie odkladného účinku podáva bola negatívne
ovplyvnená vzhľadom na výkon rozhodnutia správneho orgánu, čím by sa poprel zmysel priznania

odkladného účinku. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola
konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu
hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. (obdobne aj

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Sžfk/24/2017, zo dňa 13. júna 2018
auznesenieNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.2Sžk/14/2019,zodňa26.januára
2022)

12. Pri rozhodovaní o odkladnom účinku ako rozhodnutí predbežnej povahy súd nepredpovedá výsledok

rozhodnutia vo veci samej. Z tohto dôvodu preto nevyhodnocuje ani dôvodnosť samotných žalobných
námietok. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 8 As 62/2020, zo dňa
15.07.2020, bod 5 rozsudku)

13. Základ argumentácie návrhu žalobkyne spočíval v tvrdeniach o ujme na jej právach, kedy

rozhodnutie žalovaného má dopad na jej zhoršujúci sa zdravotný stav, hrozí jej strata zamestnania, má
vplyv na pokles príjmu, ako aj na možnosti jej pohybu, kedy nemôže využívať svoje motorové vozidlo,
čoho následkom je fakt, že musí jazdiť hromadnou dopravou, príp. chodiť pešo.

14. Po preskúmaní obsahu návrhu súd uvádza, že z priloženej fotokópie správ medzi žalobkyňou

a jej zamestnávateľom (resp. zástupcom zamestnávateľa) nevyplýva, že by zamestnávateľ naznačoval
možnosť skončenia pracovného pomeru. Z krátkej konverzácie je možné badať, že zamestnávateľ
vyjadruje ochotu sa so žalobkyňou stretnúť, iniciatívne sa pýta na jej prítomnosť na pracovisku
s cieľom prejednať vzniknutú situáciu. Situáciu, kedy žalobkyňa v úvode konverzácie navrhuje možnosť
skončenia pracovného pomeru, ak nebude preložená na inú prevádzku v rámci Bratislavy, pretože nevie

do práce dochádzať, príp. dochádzať len s ťažkosťami. Z uvedených tvrdení žalobkyne preto nie je
možné vyvodiť jednoznačný záver o potencionálnej hrozbe straty zamestnania.

15. K tvrdeniam žalobkyne o jej povinnosti zúčastňovať sa domácich (príp. zahraničných) pracovných
ciest súd uvádza, že žalobkyňa bližšie neuviedla rozsah (počet) požadovaných pracovných ciest zo

strany zamestnávateľa ku dňu zadržania vodičského preukazu, ktorý žalobkyňa absolvovala. Rovnako
žalobkyňa neuviedla, či v období po dátume zadržania vodičského preukazu zamestnávateľ takéto
pracovné cesty plánuje voči žalobkyni nariadiť. V tejto súvislosti ostala pre súd nezodpovedaná v celku
významná otázka, či zamestnávateľ doposiaľ vyžadoval, aby pracovné cesty žalobkyňa vykonávala
vlastným motorovým vozidlom. Túto časť argumentácie návrhu preto súd vyhodnotil ako všeobecnú, bez

bližšejkonkretizácie,spočívajúculenvrovineabstraktnýchpredpokladov.Vplyvrozhodnutiažalovaného
na výkon pracovných ciest žalobkyne preto nebol z jej strany nijak bližšie špecifikovaný.16. Žalobkyňa k tvrdeniam o jej zhoršujúcom sa zdravotnom stave predložila spolu s návrhom
viaceré lekárske správy. Súd berie na zreteľ, že lekárske správy obsahujú informácie odborného
charakteru, ktoré nie je sám oprávnený v plnom rozsahu vyhodnotiť. Z ich obsahu ale súd bol schopný

vyvodiť, že istá zdravotná ujma nie je dôsledkom zadržaného vodičského preukazu, t. j. „de facto“
zákazu vedenia motorového vozidla, ale dôsledkom vzniknutej autonehody, na základe ktorej jej bol
následne rozhodnutím žalovaného zadržaný vodičský preukaz. Závery vyplývajúce zo zdravotných
správ konštatujú potrebu nasadenia farmakologickej liečby a ambulantnej liečby u lekárov v príslušnom
zdravotníckom odbore. Súd ale v tejto súvislosti nenachádza príčinnú súvislosť medzi odôvodnenosťou

prípadného priznania odkladného účinku správnej žaloby a zdravotným stavom žalobkyne. Súdu nie je
zrejmé, ako by pozitívne rozhodnutie o návrhu žalobkyne, t. j. že žalobkyňa by počas trvania odkladného
účinkužalobymohlaviesťmotorovévozidlo,malovplyvnazdravotnýstavžalobkyne.Vteoretickejrovine
by z tvrdení žalobkyne mal vyplývať práve opačný záver, a to ten, že zhoršovaním zdravotného stavu
sa práve umocňujú dôvody na to, aby žalobkyni vodičský preukaz ostal zadržaný aj naďalej.

17. Súd obdobne ako pri tvrdenom zdravotnom stave nenachádza príčinnú súvislosť medzi účinkami
rozhodnutia žalovaného a tvrdenom poklese príjmov žalobkyne. Z predložených výplatných pások je
zrejmé, že ak došlo ku poklesu príjmu u žalobkyne, tento pokles bol odôvodnený priamou úmerou počtu
odpracovaných dní (zahŕňajúcich počet odpracovaných dní cez víkend, v noci a cez sviatky), počtom
dní pri prípadnej dočasnej pracovnej neschopnosti a výslednej výšky sumy poukázanej na účet. Ak

teda žalobkyňa bola dočasne práceneschopná a v práci nebola, pokles príjmu musel logicky nastať.
Súdu ďalej nie je zrejmé a žalobkyňa to ani neuvádzala, či po skončení práceneschopnosti a nástupu
žalobkyne do práce došlo na základe zadržaného vodičského preukazu k poklesu príjmu. Súd preto
nemal za preukázané, že zadržanie vodičského preukazu žalovaným malo vplyv na príjem žalobkyne
z jej zamestnania.

18.Nazákladevykonanéhopreskúmaniaaposúdeniauvedenýchskutočnostípretosúddospelkzáveru,
že hrozba závažnej ujmy súvisiaca s okamžitým výkonom rozhodnutia žalovaného nebola zo strany
žalobkyne v konaní preukázaná.

19. Nad rámec konštatovaných skutkových záverov súd považoval za potrebné poukázať aj na
ďalšie skutočnosti, s ktorými sa súd oboznámil z predloženého administratívneho spisu žalovaného.
Zo záznamov o priestupkoch a trestných činoch v cestnej premávke vyplýva, že žalobkyni bol dňa
07.07.2020 uložený trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 30 mesiacov za
prečin podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona - ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky. Ďalej z týchto

záznamov vyplýva, že žalobkyni boli v období rokov 2016 až 2020 uložené viaceré sankcie v blokovom
konaní za spáchanie priestupkov za porušenia všeobecných povinností účastníka cestnej premávky.
Súčasne boli voči žalobkyni vydané dve rozhodnutia príslušného okresného dopravného inšpektorátu
o povinnosti sa podrobiť preskúmaniu zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k alkoholu, inej návykovej látky
alebo liečiva (zo dňa 15. 07. 2020 a 25.05.2022).

20. Predmetné skutočnosti vedú súd k záveru, že prípadnému priznaniu odkladného účinku by
bránila existencia rozporu s verejným záujmom, keďže by nebolo žiaduce dočasne pozastaviť účinky
rozhodnutia žalovaného, t. j. dočasné vrátenie vodičského preukazu, voči osobe, ktorá bola v súvislosti
s vedením motorového vozidla viackrát sankcionovaná a boli jej uložené aj povinnosti podrobiť sa

lekárskym prehliadkam.

21. Súd preto rozhodol tak, že návrh na priznanie odkladného účinku podľa § 188 Správneho súdneho
poriadku zamietol ako nedôvodný.

22. Toto uznesenie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.
(§ 439 ods. 2 písm. e/ Správneho súdneho poriadku)