Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/99/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123323262
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123323262.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu

JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: HeyPay s.r.o., sídlo:
Mostová 2, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 44 842 414, zastúpený advokátskou
kanceláriou: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., sídlo: Námestie svätého Egídia 40/93, 058
01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: TENISKA s. r. o., sídlo: Nábrežná 5, 080 01 Prešov,
IČO: 52 805 280, zastúpený advokátskou kanceláriou: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., sídlo: Hrnčiarska
2/A, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 856 967, o zaplatenie 1.932,36 eur, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 25Cb/139/2023–181 zo dňa 13. marca 2024,

takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 25Cb/139/2023–181 zo dňa 13. marca 2024.

II. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v konečnom
rozhodnutí o všetkých nárokoch žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: 1, vo výroku I. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.932,36 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a 2, vo výroku
II. rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne v konečnom rozhodnutí.

1.1. Počas odvolacieho konania na základe návrhu pôvodného žalobcu Krajský súd v Košiciach
svojim uznesením, sp. zn. 3Cob/99/231, zo dňa 22. novembra 2024, postupom podľa § 80 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) pripustil, aby do konania na miesto pôvodného vstúpil nový žalobca
a to spoločnosť HeyPay s.r.o. (žalobca uvedený v záhlaví tohto rozsudku). Návrh na zmenu žalobcu
bol odôvodnený postúpením pohľadávky žalobcu uplatnenej v tomto konaní a to na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2024.

2. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol o žalobe, ktorou si pôvodný žalobca uplatnil voči
žalovanému nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške 1.932,36 eur spolu s jej príslušenstvom. Ako
príslušenstvo si uplatnil nasledovné nároky: úrok z omeškania 11,50 % ročne zo sumy 10,00 Eur
od 31.12.2022 do zaplatenia; úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 15,00 Eur od 20.8.2022 do
zaplatenia; úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 1.115,64 Eur od 1.7.2022 do zaplatenia;
úrok z omeškania 11,00 % ročne zo sumy 791,72 Eur od 1.12.2022 do zaplatenia; náklady spojené s

uplatnenímpohľadávky80,00Euratiežsiuplatnilajprávonanahradenietrovsúdnehokonania.Žalobca
svoju žalobu odôvodnil spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 2.1 a 2.2.2.1. Pôvodný žalobca (v ďalšom odôvodnení už označovaný iba ako žalobca) svoju žalobu odôvodnil
tým, že žalovaný je bývalým zákazníkom spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o., s ktorým uzavrel zmluvu
o dodávke plynu pre odberateľov malé podnikanie a organizácie na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol

záväzok žalobcu dodať žalovanému zemný plyn do odberného miesta žalovaného ako aj zabezpečiť
jeho distribúciu a žalovaný sa zaviazal za tieto služby uhrádzať žalobcovi cenu za dodávku a distribúciu
tohto zemného plynu za podmienok stanovených zmluvou a obchodnými podmienkami.

2.2. Dňa 31.03.2021 došlo medzi spoločnosťou ČEZ Slovensko, s.r.o. a žalobcom k uzavretiu zmluvy

o predaji časti podniku, na základe ktorej došlo k prevodu práv a záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených
vzťahov medzi ČEZ Slovensko, s.r.o. na žalobcu, vrátane záväzkov a práv voči žalovanému. Žalobca,
resp. jeho právny predchodca si svoje povinnosti riadne splnil a žalovanému zabezpečil dodanie
adistribúciuzemnéhoplynudojehoodbernéhomiesta,následnemuvystavilfaktúry,ktorévšakžalovaný
neuhradil, čím sa dostal do omeškania s plnením svojich záväzkov. Neskôr žalobca s ohľadom na
vyjadrenia žalovaného v rámci tohto konania svojim podaním zo dňa 11.01.2024 uviedol, že súhlasí

s rozhodnutím - rozsudkom pre uznanie nároku a rozhodnutím bez nariadenia pojednávania podľa § 284
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), avšak nesúhlasí s návrhom žalovaného na uhradenie
istiny v navrhovaných splátkach.

3. Žalovaný sa k uplatnenému nároku pôvodne vyjadril tak, že ho považuje za neopodstatnený

a neuznáva ho. Nesúhlasil s vyjadrením žalobcu, že si žalovaný svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy
nesplnil a neuhradil žalobcovi sumy za dodávku zemného plynu, keďže časť pohľadávky žalobcu bola
uhradená. Okrem toho žalovaný dodal, že eviduje iné sumy faktúr ako tie, ktoré predložil žalobca do
konania, pričom sporové strany sa dohodli na uzavretí dohody o splátkovom kalendári za účelom úhrady
ďalších faktúr vystavených žalobcom.

3.1. Neskôr žalovaný svojim podaním zo dňa 15.12.2023 uviedol, že reklamoval odpočet plynu pod
poradovým číslom 5500042425, kde namietal, že vstupný odpočet bol robený z plynomeru a odpočet
k 31.12.2022 z prepočítavača, kde vznikol rozdiel 1.675,- eur a žalobca mu tento rozdiel zarátal ako
nedoplatok v rozpore so zákonom. Okrem toho žalovaný dodal, že neuznáva úroky z omeškania,

náklady spojené s uplatnením pohľadávky ani trovy konania žalobcu z dôvodu, že niekoľkokrát žiadal
prostredníctvom e-mailu žalobcu o poskytnutie splátkového kalendára podľa jeho finančných možností,
avšak žalobca mu nevyhovel a následne po tom, čo žalovaného kontaktovala spoločnosť HeyPay s.r.o.,
mu žalobca na ďalšie žiadosti o splátkový kalendár ani nereagoval. Podľa žalovaného týmto konaním
žalobcovi vznikli nedôvodné trovy, ktoré si teraz uplatňuje. Vzhľadom k uvedenému žalovaný požiadal,

aby mu súd umožnil žalovanú istinu vo výške 1.932,36 eur splácať v mesačných splátkach vo výške
100,- eur.

3.2. Podaním zo dňa 12.02.2024 žalovaný uviedol, že vzhľadom na jeho podanie zo dňa 15.12.2023
uznáva nárok uplatňovaný žalobcom v konaní a súhlasí, aby v zmysle § 284 CSP súd rozhodol vo

veci bez nariadenia pojednávania. Zároveň požiadal, aby mu súd umožnil splácať dlžnú istinu vo výške
1.932,36 eur formou mesačných splátok vo výške 100,- eur. Žalovaný sa nijako nevyjadril k výzve
súdu prvej inštancie zo dňa 7.3.2024, aby sa vyjadril, či v konaní uznáva okrem žalovanej istiny aj
príslušenstvo pohľadávky a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol čiastočným rozsudkom pre uznanie nároku, preto jeho
odôvodnenie rozsudku obsahovalo len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania
rozsudku pre uznanie nároku (§ 282 CSP). Poukázal nato, že žalovaný v rámci svojich písomných
vyjadrení uznal svoj záväzok, avšak výslovne len vo vzťahu k žalovanej istine vo výške 1.932,36 eur.
V podaní zo dňa 15.12.2023 žalovaný uviedol, že žalované príslušenstvo, paušálnu náhradu nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky a nárok žalobcu na náhradu trov konania rozporuje a neuznáva.
Konštatoval, že žalovaný v konečnom dôsledku nerozporoval skutočnosť, že mu žalobca, resp. jeho
predchodca dodávali zemný plyn do jeho odberného miesta, pričom síce poukázal na chybný prepočet
dodávky zemného plynu, svoje tvrdenia však nepreukázal. Keďže žalovaný uznal časť žalovaného
nároku, titulom žalovanej istiny vo výške 1.932,36 eur a zároveň boli splnené podmienky na rozhodnutie

uvedeným rozsudkom bez nariadenia pojednávania (čiastočným rozsudkom a zároveň rozsudkom pre
uznanie nároku), súd rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na úhradu istiny vo výške 1.932,36 eur.4.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (záväzkové
vzťahymedzipodnikateľmi),§269ods.2Obchodnéhozákonníka(možnosťuzavrieťtzv.nepomenovanú
zmluvu), § 213 CSP (možnosť vydať čiastočný rozsudok), § 282 CSP (rozsudok pre uznanie nároku), §

285 CSP (spôsob odôvodnenia rozsudku pre uznanie). Rozhodnutie o trovách odôvodnil ustanovením §
262 ods. 3 CSP, podľa ktorého ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom, tak môže rozhodnúť o tom, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

5. Žalovaný podal v zákonnej lehote proti vydanému rozsudku prvej inštancie odvolanie, ktorým navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Svoje
odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku
(ďalej „CSP“).

5.1. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Konkrétne žalovaný poukázal na znenie § 214 CSP a v tejto
súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť nie čiastočným rozsudkom, ale medzitýmnym
rozsudkom, čo podľa neho zakladá odvolací dôvod – nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP).

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že navrhol, aby bol v súlade s § 387 ods. 1 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdený.

6.1. Vo svojom stanovisku k odvolaniu žalovaného žalobca poukázal na znenie § 213 CSP a uviedol,

že podľa jeho názoru boli splnené zákonné podmienky v zmysle citovaného ustanovenia CSP. Dodal,
že v priebehu konania suma vo výške 1.932,36 eur stala nespornou, preto sa stotožňuje s vydaným
čiastočným rozsudkom. Tiež uviedol, že s ohľadom na nespornosť uznanej čiastky nepovažoval súd za
účelné rozhodnúť v zmysle § 214 CSP.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 379 a § 380 ods. 1 CSP prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani verejný záujem. Rozsudok verejne vyhlásil
podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne a mieste verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom.

8. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal prípustnosťou podaného odvolania, nakoľko podľa § 356
CSP nie je odvolanie prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku. Podľa citovaného
zákonného ustanovenia existuje výnimka z neprípustnosti odvolania proti takémuto rozsudku a to v
prípade odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplýva, že v zásade namieta to, že vo veci neboli splnené
podmienky na vydanie čiastočného rozsudku. Preto je vo veci odvolania naplnená podmienka jeho
prípustnosti a keďže odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote, odvolací súd
odvolenie žalovaného meritórne prerokoval a rozhodol.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP: „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.“

10. Podľa § 387 ods. 2 CSP: „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody“.

11. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie ako aj z obsahu ďalších podaní vykonaných
sporovými stranami v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Súd prvej inštancie sa správne a presvedčivo argumentačne vysporiadal so skutkovými právnym posúdením veci a jeho rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky podľa § 220 ods. 2 CSP. Preto
odvolací súd konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne a teda
žalovaným deklarované odvolacie dôvody neboli naplnené.

13. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie vo veci samej a
na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
z hľadiska hmotného práva, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto
odvolacom konaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Žalovaný svoje odvolanie postavil na existencii odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a
h) CSP. Po dôkladnom prerokovaní oprávnenosti žalovaným namietaných odvolacích dôvodov dospel
odvolací súd k záveru, že ani jeden z nich nie je naplnený. Bližšie odôvodnenie tohto rozhodnutia je
uvedené v nasledovných odsekoch 15 až 18.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti

alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

16. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval
správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne

aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (nesprávne zistený skutkový stav) odvolací
súd s ohľadom na obsah odvolania konštatuje, že tento odvolací dôvod nie je naplnený. Žalovaný
vo svojom odvolaní nijako nešpecifikoval, ktoré konkrétne skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú
nesprávne. Odvolanie postavil iba na svojom presvedčení, že vo veci mal byť namiesto čiastočného
rozsudku na základe uznania vydaný iný druh rozsudku – medzitýmny rozsudok, čo však môže zakladať

prípadnú existenciu iného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. nesprávne právne
posúdenie veci. Nie je úlohou odvolacieho súdu a s ohľadom na dodržanie zásady rovnosti strán sporu
ani z vlastnej iniciatívy nemôže dopĺňať nedostatočnú odvolaciu argumentáciu žalovaného v tomto
smere.

18. Odvolací dôvod žalovaného podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie)
taktiež nie je naplnený. Uvedený záver vyplýva z nasledovných zistení: Z obsahu spisu je zrejmé, že
žalovaný počas konania opakovane uznal žalobou uplatnený nárok žalobcu ohľadom istiny 1.932,36
eur (žalovaný toto skutkové zistenie súdu prvej inštancie nijako nerozporoval), z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie plne v súlade s § 282 CSP o tejto časti žaloby rozhodol rozsudkom pre uznanie

nároku žalobcu. Čiastočným uznaním pohľadávky žalobcu (ohľadom uplatnenej istiny) sa žalobný nárok
v tejto časti stal nesporným. Preto pokiaľ súd prvej inštancie vo veci ohľadom tejto uznanej a nespornej
časti nároku žalobcu rozhodol vydaním čiastočného rozsudku, tak konal plne v súlade so zákonom,konkrétne v súlade s § 213 CSP. Právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadom procesnej možnosti
rozhodnúť čiastočným rozsudkom pre uznanie nároku je teda správne.

18.1. Obrana žalovaného, podľa ktorej mal byť vo veci vydaný tzv. medzitýmny rozsudok podľa § 214
CSP nie je opodstatnená a správna. Uvedené vyplýva jednak z vyššie uvedeného záveru (odsek 18),
ale hlavne zo zákonného dôvodu vydania takéhoto medzitýmneho rozsudku, ktorý v danej veci nebol
naplnený. Predpokladom vydania medzitýmneho rozsudku je v prvom rade jeho účelnosť. Vydanie
medzitýmneho rozsudku bude účelné spravidla vtedy, keď by si určenie výšky nároku vyžadovalo

podrobné a časovo náročné dokazovanie, pričom sa javí byť účelné v prvom rade ustálenie otázky
opodstatnenosti uplatneného nároku. Pokiaľ je súd toho názoru, že je základ alebo dôvod žaloby
opodstatnený, t.j. je tu právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej,
vydá medzitýmny rozsudok, v ktorého výroku konštatuje, že uplatnený základ alebo dôvod žaloby
je opodstatnený, a zároveň uvedie, že o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Procesná
situácia v tomto konaní nenapĺňala zákonné predpoklady, ktoré by odôvodňovali vydanie medzitýmneho

rozsudku podľa § 214 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 3 CSP, t.j. odvolací
súd rovnako ako aj súd prvej inštancie rozhodol o tom, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté
súdom prvej inštancie v konečnom rozhodnutí o všetkých nárokoch žalobcu.

20. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).