Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-7C/207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312216637
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Gandelová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1312216637.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu :

A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, D., zastúpená Advokátska kancelária ŠKODLER &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, Bratislava, IČO : 47238232, proti žalovanému v 1.rade :
E. D., narodený X.XX.XXXX, bytom A. XX, D., zastúpený Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom
Záhradnícka 27, Bratislava a žalovanému v 2.rade : Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom
Prešovská 48, Bratislava, IČO : 35850370, zastúpený advokátskou kanceláriou ius aegis s.r.o. so
sídlom Ferienčíkova 7, Bratislava, IČO : 36857203, o určenie vlastníckeho práva žalobcu k vodomernej
šachte, o uloženie povinnosti dodávky vody voči žalovanému v 2.rade a o vzájomnej žalobe o určenie

vlastníckeho práva k vodomernej šachte žalovaného a iné takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný v 1.rade a žalovaný v 2.rade majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania vo výške
100 %.

III. Vzájomná žaloba žalovaného v 1.rade sa zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Bratislava III doručená dňa 5.11.2012, sa žalobca domáhal,
aby súd určenia, že je výlučným vlastníkom vodomernej šachty nachádzajúcej sa na parc.č. 8, kat.úz.
Vajnory a zároveň povinnosti vo vzťahu k žalovanému v 2.rade uskutočňovať dodávky pitnej vody do
nehnuteľnosti žalobcu nachádzajúcej sa na Osloboditeľskej 25 v Bratislave v súlade s dodávkou pitnej
vody.

2. Podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 25.4.2013 žalovaný v 1.rade sa vyjadril k žalobe, žiadal
ju zamietnuť. Uviedol, že vodomernú šachtu nadobudol od právnej predchodkyne žalobcu, F. G., túto
šachtu bolo potrebné opraviť a dokončiť, aby sa mohla finalizovať vodovodná prípojka a umiestnený
vodomer. Za šachtu zaplatil 4.000 Sk, čomu bol svedkom H. I.. Dňa X.X.XXXX uzavrel dohodu s I., ktorej
predmetom bol jeho súhlas s osadením vodomeru do jeho vodomernej šachty a v ten deň žalovaný
uzatvoril zmluvu o dodávke vody z verejného vodovodu. Uviedol, že problém nelegálneho pripojenia
žalobcu sa datuje od roku 2008, kedy bez jeho súhlasu premiestnil svoj vodomer z odberného miesta

na C. XX do jeho vodomernej šachty na C. XX.3.Žalovanývzájomnoužalobouvočižalobcovižiadal,abysúdurčil,žejevlastníkomvodovodnejprípojky
a k nej zriadenej vodomernej šachty nachádzajúcej sa na C. XX J. D., na parc.č. X o výmere 529 m2,
zapísanej na LV č. XXX.

4. Okresný súd Bratislava III rozsudkom č.k. 7C/207/2012-249 zo dňa 2.11.2016 žalobu v časti určenia
vlastníckeho práva žalobcu k vodomernej šachte voči žalovanému v 1.rade a 2.rade zamietol. Súd
zamietol žalobu aj v časti uloženia povinnosti uskutočniť dodávky pitnej vody žalovaným v 2.rade. Určil,
že výlučným vlastníkom vodomernej šachty a vodovodnej prípojky nachádzajúcej sa na C. XX J. D. na

parc.č. X je žalovaný v 1.rade.

5. Odvolací súd rozsudkom č.k. 15Co/106/2017-301 zo dňa 29.4.2020 potvrdil napadnutý rozsudok
vo výroku, ktorým súd zamietol uloženie povinnosti uskutočniť dodávky pitnej vody voči žalovanému
v 2.rade. Vo zvyšnej časti rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom sporu v prejednávanom prípade je návrh žalobcu na určenie vlastníctva k vodomernej
šachte voči žalovanému v 1.rade a žalovanému v 2.rade a vzájomná žaloba žalovanému o určenie
vlastníctva vodomernej šachty ako aj vodovodnej prípojky.

7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že

8. K. G. kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX nadobudol od A. C. rodinný dom s.č. XXXX na C. a podiel
na spoločnom dvore parc.č. X, zaplatil za dom, hospodársku budovu, studňu a pozemok.

9. Zo žiadosti o pripojenie k verejnému vodovodu F. G. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že vodomer sa

umiestnil v šachte mimo domu na T- kus u L..

10. Vodárne a kanalizácie Bratislava listom zo dňa XX.X.XXXX žalovanému na žiadosť o zriadenie
vodovodnej prípojky odpovedali, že napojenie jeho nehnuteľnosti je možné riešiť na verejný vodovod
prípojkou, je nutnosť na parc.č. X vyhudovať vodomernú šachtu o vnútorných rozmeroch 900/1200/1800

mm, 1 meter od hranice pozemku a je potreba k situovaniu stavby a k trasovaniu prípojky písomný,
notársky overený súhlas ostatných spoluvlastníkov.

11. Žalovaný listom zo dňa X.X.XXXX žiadal Miestny úrad Vajnory o povolenie rozkopávky verejného
priestoru za účelom napojenia prípojky na verejnú vodovodnú sieť.

12. Dňa X.X.XXXX žalovaný požiadal o realizáciu vodovodnej prípojky a žiadal vodomer umiestniť
v šachte.

13. Dňa X.X.XXXX bola uzatvorená dohoda o pripojení na vodovodnú prípojku medzi žalovaným a H.

I.. V dohode sa uvádza, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti na parc.č. X , C. XX a zároveň
aj vlastníkom vodomernej šachty nachádzajúcej sa na tejto parcele. Vlastník súhlasí, aby v jeho
vodomernej šachte bol osadený vodomer pre I..

14. Dňa XX.X.XXXX bola uzatvorená zmluva o dodávke vody z verejného vodovodu so žalovaným.

V zmluve sa uvádza, že v rozsahu a za podmienok uvedených v objednávke na zriadenie vodovodnej
prípojkysadodávateľzaväzujedodávaťpitnúvodu.ZobjednávkyzodňaXX.X.XXXXvyplýva,žerodinný
dom H. I. bude napojený k verejnému vodovodu montážou vodomeru na T – kus v šachte u pána D..

15. F. G. dňa XX.X.XXXX potvrdila, že toho dňa prevzala od E. D. 4.000 Sk a v prehlásení z toho dňa

uviedla, že E. D. a jeho rodinní príslušníci sa stávajú majiteľmi vstupnej brány do objektu.

16. Žalobca dal vypracovať znalecký posudok, záverom ktorého F. C. G., grafológ, konštatovala, že
podpisy F. G. na potvrdení zo dňa XX.X.XXXX a prehlásení zo dňa XX.X.XXXX nepochádzajú od toho
istého pisateľa ako podpis F. G. na porovnávacích dokumentoch.

17. M. D. B. v znaleckom posudku č. 60/2002, ktorým sa oceňoval rodinný dom vo vlastníctve žalobcu
oceňoval aj vodovodnú prípojku v dĺžke 12 metrov a žumpu.18. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.X.XXXX žalobca od K. G. nadobudol podiel na spoločnom dvore parc.č.
X a parc.č. X. V zmluve je uvedené, že súčasťou predmetných nehnuteľností sú vodovodná prípojka,
žumpa, oceľová brána a studňa.

19. Bratislavská vodárenská spoločnosť listom zo dňa XX.X.XXXX žalovanému oznámila, že vodomer
merajúcispotrebuvodyprežalobcubolpreloženýzvodomernejšachtypaniL.,odbernémiestoC.XX,XX
do vodomernej šachty na C. XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného (žalobca nemal súhlas žalovaného,
ani súhlas spoločnosti žalovaného v 2.rade).

20. Dňa XX.X.XXXX F. N. podpísala čestné vyhlásenie, kde uviedla, že je vlastníčkou pozemku parc.č.
X,XX,XX, 12 na C. XX, XX a potvrdzuje, že na jej pozemku bola umiestnená vodomerná šachta
s vodovodnou prípojkou a vodomerom, ktorej posledným užívateľom bol žalobca, majiteľ domu vo
vedľajšom spoločnom dvore na C. XX. Ďalej uviedla, že žalobca v roku 2008 vodovodnú prípojku
a vodomer zrušil a premiestnil na iné miesto mimo jej pozemok.

21. Bratislavská vodárenská spoločnosť v liste zo dňa 24.9.2012 žalobcovi oznámila, že odstupuje od
zmluvyododávkepitnejvodyzdôvodunemožnostiplnenia.Uviedla,ževodovodnáprípojkapreodberné
miesto C. XX je napojená na vodovodnú prípojku vo vlastníctve žalovaného na odbernom mieste C. XX
a bez súhlasu vlastníka nie sú oprávnení realizovať montáž zariadení.

22. Osvedčením o dedičstve dedičstvo po F. G., naposledy bytom C. XX, D. nadobudol ako jediný dedič
žalobca. Predmetom dedičstva bola aj parcela č. X v častiach zast. plochy 177 m2 v podiele 1/6.

23. H. J. v čestnom prehlásení zo dňa XX.X.XXXX uviedol, že v roku XXXX ho požiadal žalovaný

o vykonanie údržbárskych prác v spoločnom dvore na C. XX vo Vajnoroch, práce obsahovali preloženie
vodovodného potrubia, ktoré smerovalo zo zadného domu v spoločnom dvore, voľne prechádzalo cez
nepoužívanú nefunkčnú betónovú šachtu, pokračovalo po uličnom priestore na pozemok susedného
dvora a tam končilo vo vodomernej šachte. Betónovú šachtu mienil K. použiť ako vodomernú šachtu
pre svoju vodovodnú prípojku a aby spĺňala technické podmienky, bolo nutné odstrániť prechádzajúce

potrubia a šachtu upraviť a dobudovať.

24. H. I. prehlásil, že v roku XXXX bol spolumajiteľ rodinného domu na parc.č. X a podielovým
spoluvlastníkom spoločného dvora (parc.č. X a parc.č. X) a rozhodol sa spolu s E. D., žalovaným,
napojiť ich nehnuteľnosti na verejný vodovod. Tretí dom v spoločnom dvore, vtedy vo vlastníctve F. G.

bol napojený na verejný vodovod už dávnejšie a jeho vodomerná šachta bola umiestnená vo vedľajšom
dvore na parc.č. XX, C. XX. Tento stav bol spôsobený tým, že vodomerná šachta na spoločnom dvore
rozmerom nevyhovovala vtedy platným predpisom. Žalovaný túto nevyhovujúcu šachtu od G. v roku
XXXX kúpil za 4.000 Sk a následne ju spolu uviedli do stavu, ktorý vyhovoval predpisom, po úprave
bola do nej zavedená vodovodná prípojka, v šachte boli umiestnené iba dva vodomery, jeho a p. D.,

žalovaného. Na jar v roku 2009 mu žalovaný oznámil, že žalobca nelegálne premiestnil svoj vodomer
z vodomernej šachty z vedľajšej parcely do ich vodomernej šachty.

25. Okresný súd v Pezinku medzitýmnym rozsudkom č.k. 5C/66/2008-338 zo dňa 24.3.2011 určil, že
žalovaný a H. D., M. O. I. a žalobca sú podielovými spoluvlastníkmi každý vo veľkosti 1/3 parc.č. X

o výmere 529 m2. Krajský súd ako odvolací, medzitýmny rozsudok potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení
uviedol, že išlo o spoločný dvor, F. G. a K. G. mohli mať a aj mali spoluvlastnícky podiel v spoločnom
dvore vo výške 1/3, v čase keď všetci účastníci konania vstupovali do práv a povinností svojich právnych
predchodcov bola výška podielov k spoločnému dvoru nezmenená, rovnaká ako na začiatku, ak by aj
právny predchodcovia A. B. užívali spoločný dvor vo väčšom podiele ako im prislúchal, neboli spôsobilí

nadobudnúť vlastnícke právo k vyššiemu podielu, podiel v spoločnom dvore nebolo možné vydržať.

26. Okresný súd v Pezinku rozsudkom č.k. 5C/66/2008-519 zrušil podielové spoluvlastníctvo k parc.č.
8 o výmere 529 m2 a novovytvorené parc. č. 8/15 o výmere 44 m2 a parc.č. 8/20 o výmere 149 m2
prikázal do výlučného vlastníctva M. O. I., parc.č. 8/16 o výmere 44 m2 a parc.č. 8/19 o výmere 149 m2

do vlastníctva E. D. a H. D. a parc.č. 8/17 o výmere 123 m2 a parc.č. 8/18 o výmere 20 m2 do vlastníctva
A. B. a zriadil vecné bremeno zaťažujúce novovzniknuté parcely č. 8/16, 8/15. Krajský súd rozsudok v
tomto výroku potvrdil (7Co 320/2015-564), rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.6.2016.27. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v minulosti bol zastávaný názor, že spoločný dvor je
neoddeliteľnou súčasťou hlavnej veci, ktorá mala slúžiť na plnohodnotné užívanie inej nehnuteľnosti.
Táto nehnuteľnosť nebola ani vo vlastníctve jednej osoby a netvorila ani reálny podiel. Bola predmetom

spoluvlastníckeho vzťahu, kde každý spoluvlastník mal ideálny podiel k spoločnému dvoru.

28. Žalobca tvrdil a preukazoval, že vlastníctvo k uvedenej šachte nadobudol titulom dedičstva (vo výške
podielu 1 po poručiteľke F. G., zomrelej v roku XXXX) a titulom kúpnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX (vo
výške podielu 1 od K. G.).

29. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že je vlastníkom uvedenej šachty ako aj vodovodnej prípojky, keďže ju ako
betónovú šachtu nadobudol kúpou od F. G., za kúpnu cenu 4.000 Sk. Kúpu preukazoval potvrdením
zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého v tento deň F. G. prevzala od neho sumu 4.000 Sk, ako aj čestným
prehlásením H. I., podľa ktorého žalovaný v 1. rade odkúpil v roku XXXX od F. G. nevyhovujúcu
vodomernú šachtu za 4.000 Sk. Vlastníctvo vodovodnej prípojky nadobudol jej vybudovaním na vlastné

náklady. Žalovaný uvádzal, že manželia G. nikdy nevlastnili vodovodnú prípojku na parc.č. X.

30. P. H. I. vo výpovedi pred súdom uviedol, že spoločný dvor bol užívaný rodinami I., D. a C.. Jeho
mama J. I. dala súhlas pani G. na vybudovanie vodovodnej šachty pred ich domom, lebo aj ona si chcela
zaviesť vodu. Uviedol, že to muselo byť pred rokom 1984, kedy jeho mama zomrela. Nakoľko nemala

peniaze na prekopanie cesty a prípojku, napojila sa na susednú prípojku pani L. a vodovodná šachta
zostala prázdna. V roku 1995 sa so žalovaným dohodli, že si vybudujú vodovodnú prípojku, vzhľadom na
úzkosťdvorapožiadalipaniG.oodkúpenievybudovanejvodovodnejšachty,sčímsúhlasila.Šachtabola
nevyhovujúca, bolo ju treba prehĺbiť, dať schodíky, opraviť popraskaný betón a zabudovať kovový kryt,
ktorý by nahradil predchádzajúci drevený, boli vykonané betonárske práce. Keby nemali vo vlastníctve

šachtu, vodári by ich nenapojili a ešte žijúca pani G. by to pripojenie nedovolila, pokiaľ by jej nevyplatili
sumu za šachtu. Keď J. N. získal rodinný dom od pani L. odpojil žalobcu z prípojky a žalobca sa bez ich
súhlasu napojil na ich spoločnú vodovodnú prípojku so žalovaným, s čím nesúhlasili.

31. P. Q. P. vo výpovedi vypovedal o vodovodnej šachte pri dome p. N., ktorú budovala nebohá G. a pani

L. robili to spolu, traja sa napojili. Každý si spravil spoju prípojku, šachta zostala, bolo to niekedy v 90-
rokoch. Ku vodovodnej šachte, ktorá je predmetom sporu sa nevedel vyjadriť.

32. P. K. G. uviedol, že je to 40 rokov čo tam býval, oženil sa v roku XXXX a o rok dostali od rodiny
dom, presťahovali sa, nepamätal si podrobnosti a o dva roky už tam nebýval. Keď sa s manželkou

rozišli, zostala tam ona bývať, po rozvode dom zostal jej, on sa vzdal akýchkoľvek nárokov. Potvrdil, že
vodovodná šachta bola za bránou, vie, že sa robilo vnútro vodovodnej šachty, starala sa o to rodina Q.,
nevedel kedy sa šachta budovala. Keď sa podpisovala zmluva uviedol, že to bolo narýchlo, žalobca mal
problémy s Q., stretli sa so žalobcom, podpísali zmluvu, do zmluvy nezasahoval.

33. P. F. B., kamarát žalobcu uviedol, že šachtu budovala F. G. v roku XXXX-XXXX, ona bola jeho
učiteľka v družine, G. ho varovala, chodil jej tam aj pomáhať, pomáhal jej to obšalovať. Žalobca nemá
prístup ku kopanej studne, keď videl čo sa tam deje, že hocikto si to hocijako prerába, vyhodnotil to ako
neprávo voči žalobcovi. Na otázku či bol manžel pani G. nažive, uviedol, že ona ho spomínala, nevie
či boli v rozvodovom konaní, či bol zosnulý, či bol jej manžel. Nevedel, či do šachty bol robený nejaký

zásah, či tam dal niekto nový poklop, ale bola na rovnakom mieste, ta je asi pôvodná.

34. Svedok R. K. uviedol, že poznal F., ženu žalobcu, ale nevie či vtedy bol žalobca s ňou, bol pomôcť
brigádnicky pri práci, kopala sa tam vodovodná prípojka, pomáhal pri kopaní kanálu, nepamätal si
presne. Bola prichystaná šachta, kde sa mal napojiť dom, prípojka išla až do pivnice cez dvor, bolo to

asi v roku XXXX.

35. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

36.Všeobecnýmpredpokladom,abysúdžalobevyhoveljepreukázanieprávnehozáujmu.Žalobcamusí
naliehavý právny záujem preukazovať pri určení či tu právo je alebo nie je, okrem prípadov, ak právnyzáujem vyplýva z osobitného predpisu. Existencia právneho záujmu na požadovanom určení je teda
podmienkou prípustnosti žaloby. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP predpokladá, že žalobca má záujem
na požadovanom určení, že taký rozsudok pre neho po právnej stránke má význam, zmysel a žalobca to

musí v spore preukázať. Bolo aj úlohou žalobcu, aj žalovaného v 1.rade vo vzťahu ku vzájomnej žalobe
preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

37. Právnym záujmom, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby, musí byť naliehavosť v
tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť

odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov a je potrebné, aby sa žalobou
dosiahlo vyriešenie všetkých prípadných sporov. Súd skúma či prípadný vyhovujúci rozsudok pre
žalobcu, by bol po právnej stránke významným a odstránil by spornosť vzájomných vzťahov.

38. Zároveň je potrebné rešpektovať platnú právnu úpravu, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), v dôsledku čoho je vylúčené, aby sa stal pre rozhodnutie

súdu rozhodný stav, ktorý v čase vyhlásenia rozhodnutia nezodpovedá skutočnosti. Pri žalobcom
požadovanom určení by sa rozhodovalo za stavu, ktorý bol v minulosti, rozhodnutie súdu by
nereflektovalo zmenu, ktorá nastala po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda právny stav
v čase vyhlásenia rozsudku. Pre rozsudok súdu nemôže byť rozhodujúci stav, ktorý tu už nie je (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2002 sp. zn. 2 Cdo 76/02).

39. Žalobca by mal naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je
tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto
neistotu alebo ohrozenie odstrániť a rozsudok súdu bude odrážať aktuálne vlastnícke vzťahy a prispeje
k vyriešeniu možných sporov.

40.Odvolacísúdvrozsudku,ktorýmveczrušilavrátilsúduprvéhostupňananovékonaniearozhodnutie
upozornil na to, že umiestnenie vodomernej šachty je nesprávne identifikované, keď sa uvádza, že
vodomernášachtaavodovodnáprípojkasanachádzajúnaparceleč.Xovýmere529m2,druhpozemku
- zastavané plochy a nádvoria, v kat. území obce J., zapísanej na LV č. XXX, pretože v dôsledku

rozhodnutia Okresného súdu Pezinok zo dňa 28.1.2015 č.k. 5 C 66/2008-19, v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.4.2016 č.k. 7 Co 320/2015-64, parcela č. 8, v katastrálnom území
obce Vajnory, zanikla.

41. Na túto skutočnosť zareagoval iba žalovaný v 1.rade, ktorý podaním zo dňa 25.1.2024 žiadal, aby

súd určil, že je výlučným vlastníkom vodovodnej prípojky a vodomernej šachty nachádzajúcej sa na C.
XX J. D. na parc.č. 8/15 o výmere 44 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, v kat.úz. Vajnory,
zapísanej na LV č. XXX.

42. Žalobca petit žalobného návrhu nezmenil.

43. Na liste vlastníctva č. XXX sú evidované parcely č. 8/16 a 8/19 vo vlastníctve E. D. 1/8 a E. D. a H.
D. 7/8.

44. Z listu vlastníctva č. XXX súd zistil, že vlastníkom pozemku parc.č. 8/15 zastavaná plocha a nádvorie

je H. I.. Pôvodná parcela č. X o výmere 529 m2 bola po rozhodnutí súdu o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozdelená v zmysle geometrického plánu vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX, pričom
novovzniknutá parcela č. 8/15 o výmere 44 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc.č. 8/20 o výmere
149 m2 bola prikázaná do výlučného vlastníctva M. O. I.. Parcela č.8/16 o výmere 44 m2 a parc.č.
8/19 v podiele 1/8 do vlastníctva E. D. v podiele 7/8 do bezpodielového spoluvlastníctva E. D. a H. D..

Parcela č. 8/18 do výlučného vlastníctva A. B..

45. Podiel na nehnuteľnosti parcela č. 7 a 8, teda podiel na spoločnom dvore, prešli na základe
rozhodnutia D XXXX/XX po F. I., osvedčenia o dedičstve D XXX/XX po H. I., rozhodnutia D XXX/XX po J.
I., rozhodnutia D XXX/XX po F. I. do vlastníctva dedičov, ktorí previedli spoluvlastnícke podiely k domovej

nehnuteľnosti a aj podiel na spoločnom dvore na základe darovacej zmluvy V XXXXX/XX do vlastníctva
M. O. I.. H. I. nadobudol vlastnícke právo na základe kúpnej zmluvy J./XXXX zo dňa XX.X.XXXX.46. Žalobca, rovnako ako žalovaný v 1.rade žiadali, aby súd rozhodoval o vlastníckom práve
k vodovodnej šachte a prípojke, ktorá je umiestnená na pozemku vo vlastníctve tretej osoby, ktorá ale
nie je stranou tohto sporu.

47.Súddospelkzáveru,žeanižalobca,anižalovanýnemajúnaliehavýprávnyzáujemnapožadovanom
určení. A naliehavý právny záujem nevyplýva ani zo žiadneho osobitného predpisu. Nedostatok
naliehavého právneho záujme vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že vlastník pozemku, na ktorom
sa preukázateľne nachádza vodovodná šachta a aj vodovodná prípojka, čo nebolo v spore ani sporné,

je tretia osoba, ktorá nie je stranou sporu. Rozhodnutím súdu by sa nepredišlo ďalším sporom.

48. Odvolací súd v zrušujúcom rozsudku uvádzal, že z hľadiska posúdenia vodomernej šachty
ako predmetu právnych vzťahov mal súd vec posudzovať podľa vyhlášky Ministerstva lesného a
vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej republiky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách (ďalej len „ vyhláška“), účinná od 29.12.1978 do 31.10.2002, teda v čase

kedy bola vodomerná šachta vybudovaná. Vychádzajúc z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky, podľa
ktorého je vodomerná šachta súčasťou vnútorného vodovodu, by mala byť vodomerná šachta aj
súčasťou nehnuteľnosti ako hlavnej veci, keďže vnútorný vodovod je súčasťou nehnuteľnosti. Avšak v
prejednávanom prípade dotknutá vodomerná šachta ako súčasť veci nespĺňa podmienku uvedenú v §
120ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhosúčasťouvecijevšetko,čoknejpodľajejpovahypatrí

a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Vodomerná šachta podľa svojej povahy
patrí k nehnuteľnosti, v prejednávanom prípade svojmu účelu v čase prevodu vlastníctva neslúžila,
nemožno preto konštatovať, že ako súčasť veci nemohla byť od hlavnej veci oddelená bez toho, aby sa
tým hlavná vec znehodnotila a v prípade, že by vodomerná šachta spĺňala charakteristiku príslušenstva
podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka, mohla byť samostatným predmetom právneho vzťahu. Ak

šachta mohla byť samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu a súd by posudzoval otázku jej
vlastníctva, dotýkalo by sa to aj H. I., ktorý nebol stranou tohto sporu.

49. Aj pokiaľ ide o určenie vlastníctva k vodovodnej prípojke, ktorá bola rovnako vybudovaná za
účinnosti vyhlášky, pri posudzovaní jej vlastníctva teda treba vychádzať z tejto právnej úpravy, pričom

právna úprava obsiahnutá vo vyhláške otázku vlastníctva vodovodnej prípojky, na rozdiel od právnej
úpravy obsiahnutej v zákone č. 442/2002 Z.z. výslovne nerieši. Z § 2a ods. 2 vyhlášky vyplýva,
že určité vodovodné prípojky sú vodohospodárskym dielom, teda nehnuteľnosťami spôsobilými byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov, čo možno vyvodiť aj z § 10c ods. 2 vyhlášky č. 154/1978
Zb., ktorý upravoval prevody verejných častí vodovodných prípojok, a to medzi občanmi zásadne

darovacou zmluvou. Odvolací súd v tejto súvislosti poukázal aj na judikát R4/1992, podľa ktorého
vodovodné prípojky sú súčasťou pozemku, teda nie samostatnými stavbami. Od účinnosti zákona, od
1. novembra 2002, sa vodovodné prípojky považujú za samostatné stavby, spôsobilé byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov. Vlastníctvo k vodovodným prípojkám zriadeným pred účinnosťou zákona
zostáva zachované, to znamená, že ich vlastníkom zostal ten, kto ním bol do 31. októbra 2002. Ak teda

do 31.októbra 2002 bola prípojka podľa ustanovenia § 120 Občianskeho zákonníka súčasťou pozemku
(R 4/1992), na ktorom bola uložená, stal by sa od 1. novembra 2002 vlastníkom prípojky automaticky
vlastník tohto pozemku a podľa odvolacieho súdu bolo rozhodné pre posúdenie vlastníctva vodovodnej
prípojky kto bol vlastníkom pozemku, na ktorom bola vybudovaná vodovodná prípojka k 1. novembru
2002, pričom v spore bolo preukázané, že okrem strán sporu to bol aj právny predchodca H. I. a to M.

O. I.. Preto žalovaný v 1.rade nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníctva prípojky, nakoľko
stranami sporu nie sú všetci vlastníci pozemku, na ktorom na vodovodná prípojka nachádza.

50.Žalobuvočižalovanémuv2.radesúdzamietolzdôvodunedostatkupasívnejlegitimácie.Predmetom
konania bolo určenie vlastníckeho práva, pričom ani žalobca, ani žalovaný v 1.rade, ale ani žalovaný

v 2.rade netvrdili, že vlastníkom šachty, alebo vodovodnej prípojky je žalovaný v 2.rade. Ako uviedol
žalovaný v 2.rade vlastníctvo šachty, či vodovodnej prípojky, je mimo sféry jeho záujmu. Žaloba o určenie
vlastníckeho práva sa ho nijako nedotýkala, neovplyvňovala jeho práva či povinnosti. Preto súd žalobu
smerujúcu voči nemu zamietol.

51. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.52. Žalobca nebol v spore úspešný, súd priznal náhradu trov konania žalovaným v 1. a 2.rade. Žalovaný
v 1.rade nebol úspešný so vzájomnou žalobou voči žalobcovi, preto žalobcovi súd priznal náhradu trov
konania vo vzťahu ku vzájomnej žalobe.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia 262 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka
tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.