Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 17Sas/8/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7024200249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7024200249.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A.

B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. X/X, XXX XX B., právne zastúpená: Mgr. Anna Lengyelová,
advokátka, so sídlom: Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10,
813 63 Bratislava, číslo 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne,

pobočka Košice, so sídlom: Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, číslo 200-033281-CA04/2024 zo
dňa 03.07.2024 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovne, pobočka Košice na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“) svojim rozhodnutím

č. 200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) priznala žalobkyni
nárok na materské za obdobie od 09.06.2024 do zániku nároku na materské vo výške 36,25005000 eur
za deň, a to poukazom na § 30, § 48, § 53 a § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“).

2.Protiprvostupňovémurozhodnutiupodalažalobkyňaodvolaniezodňa22.07.2024,vktorompožiadala
o prepočet výšky jej tretieho materského, ktoré si uplatnila od 09.06.2024 podanou žiadosťou č.

B1505830.
2.1 Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukázala na ustanovenie §53 zákona o sociálnom poistení.
Zároveň uviedla, že v prvostupňovom rozhodnutí jej bola vypočítaná výška príspevku na základe údaja
o predpokladanom príjme poskytnutého zamestnávateľom vo výške 1450,00 eur na pravdepodobný
denný vymeriavací základ 48,3334 eur, pričom 75% uvedenej sumy je 36,25005000 eur za deň, avšak
zároveň poukazuje, že podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dosiahla v rozhodujúcom období
za kalendárny rok 2023 denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky, čo jej bolo

potvrdené v rozhodnutí č. 18168-2/2024-BA.
2.2 Ďalej žalobkyňa poukazuje, že v roku 2023 čerpala rodičovskú dovolenku počas celého roka, okrem
obdobia od 18.12.2023 do 20.12.2023 (3 dni), kedy čerpala riadnu dovolenku u zamestnávateľa, počas
ktorej mala vymeriavací základ 386,46 eur za 3 dni. A poukazuje na § 57 zákona o sociálnom poistení.Poukazuje na to, že výška materského jej bola vypočítaná podľa § 57 z predpokladaného príjmu, aký by
mala, keby pracovala. Žalobkyňa sa domnieva, že ide o nedorozumenie, ktoré vzniklo priznaním dávky
„tehotenské“, kde sa za rozhodujúce obdobie pokladal rok 2022 a v ňom nedosiahla žiaden vymeriavací

základ, preto bola spomínaná dávka určená z pravdepodobného vymeriavacieho základu.
2.3 Ďalej žalobkyňa poukazuje na to, že sa v jej prípade jedná o tzv. „reťazový pôrod“, kde poukazuje
na druhú vetu § 57 zákona o sociálnom poistení, kde platí, že výška materského nesmie byť určená
znižšiehopravdepodobnéhovymeriavaciehozákladuakopripredchádzajúcommaterskomztohoistého
obdobia.

2.4 Záverom požiadala o prepočet materského a doplatenie rozdielu výšky dávky od 09.06.2024 na
bankový účet uvedený v žiadosti o materské.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024 (ďalej
aj„preskúmavanérozhodnutie“)tak,ževýroknapadnutéhorozhodnutiaprvostupňovéhoorgánuverejnej
správy zmenil tak, že slová „§ 57“ nahradil slovami „§ 55“ a slová „vo výške 36,25005000 eur za deň“

nahradil slovami „vo výške 50,02252500 eur za deň“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietol.
3.1 Žalovaný v odôvodnení, po úvodnom zhrnutí odvolania žalobkyne, uviedol, že žalobkyňa je povinne
nemocensky poistená ako zamestnanec s pravidelným príjmom od 15.06.2016 s tým, že v obdobiach:
od 13.11.2019 do 20.12.2020,
od 24.12.2020 do 06.07.2021,

od 27.06.2022 do 17.12.2023, a
od 21.12.2023 do 08.06.2024 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu
čerpania rodičovskej dovolenky.
3.2 Ďalej žalovaný uviedol, že žalobkyňa čerpala prvé dve materské od 20.03.2019 do 12.11.2019 a od
01.11.2021 do 26.06.2022.

3.3 Žalovaný konštatoval, že žalobkyňa splnila zákonom stanovené podmienky nároku na materské,
prvostupňový orgán verejnej správy jej nárok na materské uplatnený od 9. júna 2024 priznal a
určil výšku materského z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (48,3334 eur) na
základe zamestnávateľom žalobkyne potvrdeného predpokladaného vymeriavacieho základu, ktorý by
navrhovateľka dosiahla v júni 2024 (1 450 eur).

3.4 Ďalej žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán verejnej správy vyhodnotil konanie žalobkyne v
súvislosti s opätovným nástupom do zamestnania na tri dni v decembri 2023 počas čerpania rodičovskej
dovolenky (dieťa nedosiahlo 3 roky), pričom žalobkyňa v skutočnosti neodpracovala ani jeden deň
(čerpala riadnu dovolenku), za účelové s cieľom dosiahnuť vyšší vymeriavací základ pre výpočet
materského v nasledujúcom roku (2024). Túto situáciu už žalobkyňa urobila v decembri 2020, v období

medziprvouadruhoumaterskoudovolenkou,atýmtokonanímsajejpodstatnezvýšildennývymeriavací
základ na určenie výšky v poradí druhého materského, tak, ako sama navrhovateľka uvádza v odvolaní,
keď poukazuje na výšku denného vymeriavacieho základu (71,8028 eur). Denný vymeriavací základ pri
určení výšky prvého materského od 20. marca 2019 bol určený zo súčtu dosiahnutých vymeriavacích
základov v rozhodujúcom období (rok 2018), čo predstavovalo sumu 58,4723 eur (75% je 43,854225

eur za deň) a v poradí pri druhej výške materského od 1. novembra 2021 (53,85210000 eur) bol denný
vymeriavací základ určený z vymeriavacieho základu dosiahnutého žalobkyňou v rozhodujúcom období
(rok 2020) za tri dni v mesiaci december 2020, čo predstavovalo sumu vtedy platného maximálneho
denného vymeriavacieho základu v roku 2021 (71,8028 eur).
3.5 Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7Sk/6/2019. zo dňa

20. mája 2020, ktorý uvádza, že účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné
zabezpečenie občanom, má základ v Ústave Slovenskej republiky, a poskytuje sa v súlade s princípom
solidarity a zásluhovosti.
3.6 Žalovaný k námietke žalobkyne, ktorú uviedla vo svojom odvolaní sa voči prvostupňovému
rozhodnutiu týkajúcu sa dosiahnutia vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období, žalovaný, po

preskúmaní veci v rámci odvolacieho konania uviedla: účelové konanie žalobkyne vo vecí prerušenia
rodičovskej dovolenky na tri dni v decembri v roku 2020 a v roku 2023 z dôvodu čerpania riadnej
dovolenky, aby dosiahla vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie s cieľom zvýšiť
nemocenskú dávku na nasledujúci rok, žalovaný v rámci odvolacieho konania listom č. 38006-2/2024 zo
dňa 10.09.2024 požiadal zamestnávateľa o vyjadrenie k položke „targety - brutto" v sume 161,00 eur na

výplatnej páske za december 2023 a o predloženie dokladov (žiadosť žalobkyne o skončenie čerpania
rodičovskej dovolenky k 17.12.2023, žiadosť žalobkyne o čerpanie riadnej dovolenky od 18.12.2023 do
20.12.2023, žiadosť žalobkyne o čerpanie rodičovskej dovolenky od 21.12.2023) a o vyjadrenie, či by
položka „targety - brutto" bola započítaná do výpočtu denného vymeriavacieho základu pri určení výškynáhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v zmysle § 8 zákona č. 462/2003
Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopností zamestnanca a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak by po čerpaní materskej dovolenky bola uznaná za dočasne práceneschopnú.

Zamestnávateľ vo svojej odpovedi k listu uviedol, že navrhovateľka by v prípade dočasnej pracovnej
neschopnosti mala vypočítanú náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti z vymeriavacieho
základu 1450,00 eur a teda denný vymeriavací základ by bol 46,7741 eur. Do výpočtu DVZ pri náhrade
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti by targety-brutto (ročný bonus) neboli zahrnuté, nakoľko
zamestnankyňa v rozhodujúcom období nesplnila podmienky pre ich priznanie. Na priznanie tejto zložky

mzdy nie je právny nárok. Konečné rozhodnutie o priznaní nároku na ročný bonus a o jeho výške patrí
zamestnávateľovi.
3.7 Podľa žalovaného Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vyhodnotila ako účelové konanie
navrhovateľky v súvislosti s opätovným nástupom do zamestnania na tri dni v decembri 2023 počas
čerpania rodičovskej dovolenky, s cieľom zvýšiť nemocenskú dávku v nasledujúcom roku 2024.
3.8 Vzhľadom na vyjadrenie zamestnávateľa a na vyššie uvedené skutočnosti (najmä na dosiahnutie

vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období v decembri 2023) žalovaný konštatoval, že žalobkyňa
má nárok na materské od 09.06.2024 a pri určení výšky materského sa vychádzalo z ustanovení
§ 54 ods. 1, 9 a 10, § 26 ods. 6, a z údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. A teda
pri výpočte materského sa vychádzalo z denného vymeriavacieho základu žalobkyne vykázaného
zamestnávateľom za mesiac december 2023 vo výške 200,09 eur (položka „targety - brutto"

nezodpovedá dosiahnutej mzde, je to nenárokovateľná zložka mzdy, a preto nie je do vymeriavacieho
základu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, zahrnutá). Z
uvedeného dôvodu, denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky predstavuje po
zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor sumu 66,6967 eur (200,09 eur : 3 dni) a priznaná výška
materského je 75 % denného vymeriavacieho základu 50,02252500 eur za deň. Žalovaný poukázal na

to, že u žalobkyne nejde o tzv. „reťazový pôrod" ako sa mylne v odvolaní domnieva.
3.9 Záverom žalovaný konštatoval, že rozdiel medzi výškou materského, ktoré bolo žalobkyni
vyplatené na základe napadnutého rozhodnutia pobočky a výškou materského vypočítaného z denného
vymeriavacieho základu 66,6967 eur pobočka navrhovateľke doplatí po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia v najbližšom výplatnom termíne.

II.
Súdne konanie

4. Správnou žalobou zo dňa 16.11.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 18.11.2024,

sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024
(ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice
(ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“), č. 200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 (ďalej aj
„prvostupňové rozhodnutie“), a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Súčasťou žaloby bola aj
žiadosť žalobkyne na priznanie plnej náhrady trov konania.

4.1 Žalobkyňa podanie žaloby odôvodnila tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu
verejnej správy prvého stupňa, vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci a z nesprávneho
právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho je nezákonné a nesprávne.
4.2 Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný na základe odvolania žalobkyne, nárok žalobkyne na
materské určil z denného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2023 (rozhodujúce obdobie)

v dôsledku čoho rozhodnutie pobočky zmenil vo výroku tak, že slová „§ 57“ nahrádza slovami „§
55“ , a teda aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval, keď pri výpočte
denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (materského) nevychádzal z
vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom
období(§55ods.1zákona)t.j.zosumy361,09eur,zktorejžalobkyňazaplatilapoistnéza3dnivmesiaci

december 2023. Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky podľa ust. § 55 ods. 1
zákona, tak predstavuje po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta sumu 85,7425 eur t. j. max. denného
vymeriavacieho základu v roku 2024 (361,09 eur : 3 dni = 120,3634 eur) a priznaná výška materského je
75 % denného vymeriavacieho základu t. j. 64,306875 eur za deň. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný
pri výpočte materského vychádzala z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za mesiac

december 2023 vo výške 200,09 eur, a nie z vymeriavacieho základu v sume 361,09 eur, z ktorého
žalobkyňa ako poistenec zaplatila poistné na nemocenské poistenie v decembri 2023, pretože položku
„targety-brutto“ v sume 161 eur, ktoré zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnancovi za mesiac december
2023 priznal, v celej výške nezohľadnil. Podľa žalobkyne postup žalovaného je svojvoľný a nezákonný,keďže ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemožno zistiť, na základe čoho dospel žalovaný
k záveru, že zložka mzdy „targety-brutto“ nebola zahrnutá do denného vymeriavacieho základu. Podľa
žalobkyne tento postup zákon ani iný právny predpis neupravuje, a poukazuje na nenáležitý odkaz

žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí týkajúci sa jej otázky smerujúcej zamestnávateľovi, či by bola
zložka „targety-brutto“ započítaná zamestnávateľom do výpočtu denného vymeriavacieho základu pri
určení výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
4.3 Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí ohľadom
účelného konania žalobkyne s cieľom dosiahnuť vyšší vymeriavací základ pre výpočet materského

v roku 2024, keď v decembri 2023 nastúpila do zamestnania na 3 dni a čerpala riadnu dovolenku.
Žalobkyňa uviedla, že prvostupňový správny orgán, ktorý pri určení materského vo svojom rozhodnutí
o čerpaní dovolenky v decembri 2023 žalobkyňou ani neuvádza a nehodnotí ho ako účelové, ako
zavádzajúco a nepravdivo tvrdí žalovaný. V napadnutom rozhodnutí žalovaný podľa žalobkyne porušil
práve princíp zásluhovosti (na ktorý sám poukazuje), keď nezohľadnila výšku odvodov nemocenského
poistenia, ktoré žalobkyňa zaplatila za december 2023 z vymeriavacieho základu na nemocenské

poistenie v sume 361,09 eur. A poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 7Sk/6/2019 z 20. mája 2020, v zmysle ktorého účelom nemocenského poistenia je poskytnúť
primerané hmotné zabezpečenie, ktoré sa poskytuje v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti,
pričompráveprincípzásluhovostizdôrazňujeindividuálnumieruzapojeniaosobydosystémusociálneho
zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja

od výšky odvodov. Žalovaný na rozdiel od prvostupňového orgánu verejnej správy síce na určenie
výšky materského aplikoval správny právny predpis (§ 55), avšak vyvodil nesprávny právny záver, že
vymeriavací základ vykázaný zamestnávateľom za december 2023 je vo výške 200,09 eur, pretože
vymeriavací základ, z ktorého žalobkyňa ako poistenec zaplatila poistné na nemocenské poistenie vo
výške 361,09 eur. Žalobkyňa poukázala na priznané prvé a druhé materské, kde ani pri jednom z nich

nebol zo strany sociálnej poisťovne vymeriavací základ na nemocenské poistenie, obsahujúci aj iné,
ako základnú zložku mzdy (napr. targety-brutto, bonus), žiadnym spôsobom znížený či v nejakej výške
nezohľadnený. Poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie žalovaného (rozhodnutie č. 200-048474-
CA17/2021 z 26.07.2021), kde pri výpočte denného vymeriavacieho základu vychádzala z výplatnej
pásky december 2020, kde je zrejmé, že bol aj vtedy žalobkyni priznaný bonus-brutto a targety-

brutto. Žalobkyňa poukázala na princíp právnej istoty zakotvený v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorý vyjadruje požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem,
predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci, ochranu práv nadobudnutých v dobrej viere a zákaz
retroaktivity právnych noriem. Záverom žalobkyňa konštatovala, že bola na svojich právach a právom
chránených záujmoch rozhodnutím žalovaného ukrátená ako účastník administratívneho konania.

5. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo
dňa 07.01.2025, doručeným správnemu súdu dňa 08.01.2025, v ktorom žalovaný uviedol, že zotrváva
na správnosti postupu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského od
09.06.2024 bez zahrnutia položky „targety - brutto", nakoľko táto zložka mzdy nezodpovedá výške

dosahovanej mzdy, z ktorej navrhovateľka pred nástupom na prvú materskú dovolenku odvádzala
poistné na sociálne poistenie a taktiež zamestnávateľ v e-maile zo dňa 01.07.2024 potvrdil, že
predpokladaný vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie, keby žalobkyňa celý
mesiac jún 2024 odpracovala, by ku vzniku dôvodu na materské (09.06.2024) bol 1 450 eur/mesačne.
5.1 Žalovaný trvá na skutočnosti, že žalobkyňa dvakrát v priebehu čerpania rodičovskej dovolenky

účelovo prerušila toto čerpanie rodičovskej dovolenky na tri dni, aby čerpala riadnu dovolenku a dosiahla
tak vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie v rozhodujúcom období. Žalovaný
má za to, že ak by v odvolacom konaní prihliadal na nenárokovateľnú zložku mzdy (targety - brutto)
a započítal ju do denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ako to žiada v
žalobe žalobkyňa, podporil by využívanie sociálneho systému žalobkyňou pri uplatnenom nároku na

materské, kde hlavným motívom a cieľom účelového konania žalobkyne bolo dosiahnutie maximálnej
výšky materského stanovenej zákonom, ktorá však nezodpovedá odvedenému poistenému do fondu
nemocenského poistenia, z ktorého sa nemocenské dávky (nemocenské, tehotenské a materské)
žalobkyni vyplatili, resp. vyplácajú. To, že v predchádzajúcom období (pri výpočte vymeriavacieho
základu pre druhú materskú dávku) mala žalobkyňa do vymeriavacieho základu okrem náhrady

mzdy za dovolenku zahrnutú aj ďalšiu mzdovú položku „targety-brutto“, to si vtedy pobočka nevšimla
účelové konanie žalobkyne a všetky tri ňou uplatnené nároky na nemocenské dávky (tehotenské,
nemocenskéamaterské)bolijejpriznanévozvýšenejvýške,t.j.zvtedyplatnéhomaximálnehodenného
vymeriavacieho základu.5.2 Podľa žalovaného v praxi čoraz častejšie dochádza k využívaniu sociálneho systému prerušením
čerpania rodičovskej dovolenky na pár dní v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho
základu, aby pri ďalších uplatnených nárokoch na nemocenské dávky (najmä materské, tehotenské

a nemocenské) kontinuálne nasledujúcich po čerpaní rodičovskej dovolenky, bol pri výpočte výšky
nemocenskej dávky započítaný vymeriavací základ zvýšený o nenárokovateľné zložky mzdy, napr.
odmeny, nadčasy za nočnú prácu a pod. Tento vymeriavací základ zvýšený o nenárokovateľné
zložky mzdy však nezodpovedá vymeriavacím základom, ktoré poistenkyne dosahovali pred nástupom
na predchádzajúcu materskú dovolenku a ani nezodpovedá vymeriavaciemu základu, ktorý by

zamestnávateľ vykázal poistenkyni, keby odpracovala celý mesiac, v ktorom vznikol nasledujúci nárok
na materské. Dochádza tak k neúmernej zmene výšky vymeriavacích základov bez odôvodnenej
zmeny výšky príjmu. Tu poukazuje žalovaný na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.
zn. 9Sžsk/74/2020 zo dňa 30. júna 2021, v ktorom Najvyšší súd SR konštatuje, že novelou zákona
o sociálnom poistení č. 543/2010 došlo k zmene pri priznávaní materského, teda, že nemožno vylúčiť,
že sa správny orgán odkloní od existujúcej rozhodovacej praxe a v nových rozhodnutiach zaujme

opačný právny názor, ako zaujal v rozhodnutiach v obdobných právnych veciach v predchádzajúcich
rozhodnutiach. Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov,
ktoré nie sú strnulé. Pokiaľ správny orgán v nových rozhodnutiach náležitým spôsobom odôvodní zmenu
tohto právneho názoru, takéto rozhodnutie je v súlade s princípmi právneho štátu, najmä so zásadou
právnej istoty a rovnosti účastníkov konania. Nezapočítanie nenárokovateľných zložiek mzdy do výpočtu

denného vymeriavacieho základu je v súlade s logickým a systematickým výkladom zákona, pričom sa
vychádza z nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV.ÚS 71/2013-36, IV. ÚS 92/2012, I.
ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010, v zmysle ktorých k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov
nemožno pristupovať len z hľadiska textu právneho predpisu, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť
ako jednoznačný a určitý, ale podľa zmyslu a účelu právneho predpisu.

5.3 Žalovaný poukázal na princípy zakotvené v zákone o sociálnom postení – poistný princíp, ktorý
v sebe zahŕňa aj proporcionalitu systému, princíp solidárnosti, adekvátnosti a zásluhovosti. To znamená,
že výška nemocenskej dávky má závisieť od výšky príjmu, z ktorého zúčastnená osoba platila poistné
na nemocenské poistenie. Aj keď, právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na rozsudok NS SR č.
7SK/6/2019 zo dňa 20. mája 2020, v ktorom chcela hľadať analógiu v tom, že keďže žalobkyňa zaplatila

poistné na nemocenské poistenie aj z časti sumy označenej ako „targety-brutto“, mylne sa domnieva,
že na naplnenie princípu zásluhovosti stačí, ak v jednom mesiaci v roku dosiahne žalobkyňa vysoký
vymeriavací základ, z ktorého zaplatí poistné na nemocenské poistenie. Materské je nemocenskou
dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia, ktoré
tvorí súčasť sociálneho poistenia. Účelom nemocenského poistenia, ktorý je vyjadrený v ustanovení

§ 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, je kompenzácia straty príjmu poistenca. Tu, v súvislosti
s kompenzačným účelom nemocenských dávok, žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobkyni je v
súčasnosti na základe napadnutého rozhodnutia žalovanej vyplácané mesačne 1 500,70 eur (v 30-
dňovom mesiaci), resp. 1 550,70 eur (v 31- dňovom mesiaci). Tarifa uvedená vo výplatných páskach 1
450 eur je hrubá (brutto) mzda.

5.4 Záverom žalovaný poukázal na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. BB- 28Sa/15/2022
zo dňa 30. októbra 2023, ktorý v bodoch 40. a 41. v zhode s postupom Sociálnej poisťovne konštatoval
nasledovné:„Pokiaľorgánverejnejsprávyprvéhostupňaižalovanávodvolacomkonanípokomplexnom
náhľade na skutkové okolnosti predmetnej veci a účel poskytovania materského dospeli v rámci
správnej úvahy k záveru, že konanie žalobkyne a jej zamestnávateľa nesie zreteľné znaky formálneho

a účelového potvrdenia o výške pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobkvne s cieľom získať
materské vo vyššej sume, ako by sa odvíjala od výšky príjmu, z ktorého žalobkyňa reálne odvádzala
poistné na nemocenské poistenie, správny súd nevzhliadol v takto formulovanej správnej úvahe
orgánov verejnej správy, pretavenej do odôvodnenia prvostupňového i napadnutého rozhodnutia, znaky
nezákonnosti ani svojvôle. Je potrebné mať na zreteli, že nemožno bez ďalšieho akceptovať len

formálne potvrdenie o výške pravdepodobného vymeriavacieho základu žalobkyne, a preto je žalovaná
oprávnená a aj povinná v záujme zistenia skutočného stavu veci skúmať a vyhodnocovať, či konkrétna
dohoda o zmene výšky mzdy poistenkyne je aj reálne naplniteľná. V rámci spoľahlivého zisťovania
presného a úplného skutočného stavu veci orgán sociálneho poistenia musí postupovať tak, aby bolo
pri vyhodnotení zistených skutočností zohľadnené účelné vynakladanie finančných prostriedkov na

nemocenské dávky spôsobom, ktorý zachová zámer sledovaný zákonom, čo žalovaná v danom prípade
urobila."6. V replike zo dňa 19.03.2025 žalobkyňa uvádza, že s vyjadrením žalovaného zo dňa 7. januára
2025 nesúhlasí. Žalobkyňa je názoru, že ani jedno z uvedených rozhodnutí žalovanou (IV.ÚS 71/2013,
IV. ÚS 92/2012, I.ÚS 351/2010, I.ÚS 306/2010) nie je po skutkovej, ani po právnej stránke totožné s

prejednávanouvecou,ktorájepredmetomsprávnejžaloby.Podľažalobkynekžalovanýmpoukázanému
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 28Sa/15/2022 zo dňa 30. októbra 2023, v ktorom
v uvedenom rozsudku sociálna poisťovňa neakceptovala potvrdenie zamestnávateľa FOGO, s.r.o.
o pravdepodobnom vymeriavacom základe žalobkyne A.B. v sume 2 200 eur mesačne, pretože
vymeriavací základ žalobkyne A.B. pred prvým uplatneným nárokom na materské bol vymeriavací

základ žalobkyne A.B. pred prvým uplatneným nárokom na materské bol v sume 700 eur a žalobkyňa
A.B. prešla z jednej materskej dovolenky na druhú materskú dovolenku, príjem 2 200 eur deklarovaný
zamestnávateľomFOGO,s.r.o.nikdyžalobkyniA.B.vyplatenýnebolaaniznehonikdyneboloodvedené
poistné na sociálne poistenie. Žalobkyňa má za to, že primerané hmotné zabezpečenie má základ
v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti.
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (materského) mal

žalovaný vychádzať z vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec zaplatil poistné na nemocenské
poistenie v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 zákona) t. j. zo sumy 361,09 eur, z ktorej žalobkyňa
zaplatila poistné za 3 dni v mesiaci december 2023. Ďalej žalobkyňa vyjadruje názor, že ju Sociálna
poisťovňa v priebehu konania o priznaní materského opakovane označila za špekulantku, a jej konanie
označila za účelové, pritom ani raz žalovaná neuviedla, ktorý zákon a ktoré jeho ustanovenie mala

žalobkyňa podľa žalovanej porušiť. Zároveň žalobkyňa reaguje aj na sumu 40.167,70 eur, ktorú jej
za obdobie troch materských vyplatí Sociálna poisťovňa. Žalobkyňa uviedla, že 8 rokov a 5 mesiacov
na materskej (ak predpokladáme, že žalobkyňa nastúpi do práce v auguste 2027) predstavuje 101
mesiacov.Pripredpokladanompriemernommesačnomzárobkužalobkyne„iba“1500eur,takžalobkyňa
mohla zarobiť v pracovno-právnom vzťahu s Deutsche Telekom Systems Solutios s.r.o., ktorý je jej

dlhodobým zamestnávateľom, okolo 150 000 eur (pritom uvedená suma nezohľadňuje valorizáciu platu,
kariérny postup, či odmeny).“ Záverom žalobkyňa navrhuje, aby správny súd rozhodnutie žalovaného č.
38006-4/2024-BA zo dňa 13.09.2024 v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa č.:
200-033281-CA04/2024 zo dňa 03.07.2024 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobkyni
priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

7. Žalovanému bola replika žalobkyne doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa, na ktorú
reagovala duplikou zo dňa 07.05.2025. Žalovaný k námietke žalobkyne týkajúcej sa zásluhovosti
ako princípu, podľa ktorého má dávka, čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca
v rozhodnom období, uvádza, že princíp zásluhovosti predpokladá, že za určité obdobie poistenec

odvádza z vymeriavacích základov (t. j. hrubá mzda = brutto) poistné na sociálne poistenie v určitej
percentuálnej sume, napr. pri vymeriavacom základe navrhovateľky 1 451,97 eur odviedla poistné
na nemocenské poistenie v sume 20,32 eur (1 451,97 eur x 1,4%. Avšak, nemocenská dávka
sa nevypočítava zo súčtu súm odvedeného poistného na nemocenské poistenie, pretože by bola
priveľmi nízka, ale sa vypočítava z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období

čiže výška nemocenskej dávky nezodpovedá odvedenému poistnému na nemocenské poistenie, ale
v prípade výšky materského zodpovedá približne dosahovanej „čistej" mzde = netto (75% zo súčtu
vymeriavacích základov v rozhodujúcom období). Zástupkyňa žalobkyne sa mylne domnieva, že
žalobkyňou požadovaná maximálna výška materského má zodpovedať odvedenému poistnému z
vymeriavacích základov dosiahnutých za tri dni. Žalovaný ďalej považuje za zavádzajúce tvrdenie

zástupkyne žalobkyne o domnienke žalovanej „že suma 40 167,70 eur, ktorú jej za obdobie troch
materských vyplatí, je nástrojom na obohatenie...". Žalovaný to nikde neuviedol. Uviedol, že žalobkyni
budú vyplatené nemocenské dávky v celkovej sume 40 167,70 eur.
7.1 Žalovaný konštatuje, že je povinný zo zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské
poistenie prihliadať na všetky ustanovenia zákona, ktoré treba chápať ako jeden celok a v ich vzájomnej

súvislosti, pričom treba vždy dbať na účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť. Účelom nemocenského
poistenia je kompenzácia stratu príjmu poistenca. A žalobkyňa neostala bez finančného zabezpečenia
počas starostlivosti o dieťa. Záverom žalovaný trvá na tom, že jej rozhodnutie č. 38006-4/2024-BA je
rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, príslušnými
ustanoveniami zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a v súlade s účelom ním

sledovaným.

III.Konanie na správnom súde

8. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 30.01.2026, na ktorom rozhodol v

prítomnosti právnej zástupkyne žalobkyne a poverenej zástupkyne žalovaného. Právna zástupkyňa
žalobkyne zotrvala na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých
vyjadreniach a okrem iného uviedla, že „Pokiaľ subjektívne pocity žalovanej a jej potencionálne úvahy
vyúsťujúce do presvedčenia žalovanej o údajnom zneužívaní sociálneho systému, podľa žalobkyne
nemožno považovať za zákonný dôvod neakceptovania vymeriavacieho základu vo výške 361,09

eur, z ktorého žalobkyňa zaplatila poistné na nemocenské poistenie v rozhodnom období. Preto má
žalobkyňa za to, že žaloba je dôvodná a žiada, aby správny súd jej žalobe vyhovel a priznal jej
náhradu trov konania.“ Poverená zástupkyňa žalovanej na pojednávaní okrem iného uviedla, že:
„Formalistický prístup žalobkyne sleduje umelé navýšenie vymeriavacieho základu a nie je možné naň
takýmto spôsobom nazerať. V opačnom prípade takýto príliš formalistický prístup vedie k extrémne
nespravodlivým právnym výsledkom alebo následkom. Z uvedeného dôvodu zotrvávame na tom, že

žaloba žalobkyne je nedôvodná a materská dávka jej bola priznaná v primeranej a spravodlivej výške,
ktorá zohľadňuje teda právnu realitu, takže žiadame žalobu zamietnuť.“

IV.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom čase
(ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným
záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

13. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

14. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

15. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností
môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu
verejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie

rozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení
všetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.

16. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval

v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.17. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z .z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR“), štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom čase
(ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto
zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské,
materské.

19. Podľa § 26 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom poistení, zamestnancovi sa prerušuje povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období,
v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak neplynie obdobie uvedené v § 140
ods. 1 písm. b).

20. Podľa § 26 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, vznik prerušenia povinného nemocenského

poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov
1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje
rovnako ako vznik týchto poistení.

21. Podľa § 30 zákona o sociálnom poistení, zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak splnil
podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia
alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa §
138 ods. 1, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu, než za vykonanú prácu, za obdobie trvania
dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky uvedeného v § 33 ods. 1, § 39 ods. 1, § 48 ods. 1 a § 49

ods. 1.

22. Podľa § 48 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o
narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky
poistenánajmenej270dní;doobdobiapodľaprvejčastivetysazapočítavadobaštúdianastrednejškole

alebo na vysokej škole, ktorá sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie podľa § 10, ak poistenkyňa
týmto štúdiom získala príslušný stupeň vzdelania. Do doby poistenia podľa prvej vety sa započítavajú
všetky skončené nemocenské poistenia a všetky trvajúce nemocenské poistenia.

23. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku

šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa
pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa
od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

24.Podľa§53zákonaosociálnompoistení,výškamaterskéhoje75%dennéhovymeriavaciehozákladu

určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.

25. Podľa § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej
od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na
poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,

rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci
kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.

26. Podľa § 54 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného
vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na

nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.

27. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie výšky
nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na
nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací

základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

28. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pravdepodobný denný vymeriavací základ
zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemaliv rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z
dôvodudočasnejpracovnejneschopnosti,poberaniamaterského,prerušeniapovinnéhonemocenského
poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného

nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,
je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za
kalendárnymesiac,vktoromvznikoldôvodnaposkytnutienemocenskejdávky;§55ods.2platírovnako.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré
vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie

nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť
nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích
základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského
poistenia.

29. Podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva

zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem
príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu, a
okrem príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.
Vymeriavací základ zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo
družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací

základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto
zárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa
právnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje. Vymeriavací základ zamestnanca v
právnom vzťahu na základe dohody určenej podľa § 227a sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku.
Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon

sezónnej práce sa znižuje o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci.

30. Podľa § 141 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú
povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. Za zamestnanca
odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v

nezamestnanosti zamestnávateľ. Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie,
poistného na dôchodkové poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť
zamestnanec.

V.
Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov

verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu. Jeho úlohou je preskúmať ich rozhodnutia, či príslušné
orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné
hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti.

Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho
vydaniu rozhodnutia (záver NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014).

32. Správny súd dáva do pozornosti, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje
závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom

preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci
a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým
preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie
nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného
skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom

rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať
z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických
osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, konkrétne, či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebnémať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to, že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený
tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho,

že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah,
v akom sa má dokazovanie doplniť.

33. Správny súd sa v prvom rade pri vysporiadavaní sa so žalobnými námietkami žalobkyne zaoberal
námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, nakoľko v prípade jeho preukázania by bolo žalobou

napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, čo by bránilo ďalšiemu súdnemu prieskumu. Pre efektívny
súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim
dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d/ SSP), keďže táto je základnou prekážkou
každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna
2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov
zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej

správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide,
okrem iného, aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov
konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán
posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol

a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho
nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a
úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie,
ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože
nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre

nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

34. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy,
ako aj ich postupu v správnom konaní a postupu žalovaného v odvolacom konaní správny súd
konštatuje, že ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ani rozhodnutie žalovaného

netrpia vadou nepreskúmateľnosti, a to ani pre nezrozumiteľnosť ani pre nedostatok dôvodov, a preto
táto námietka nebola spôsobilá priniesť zrušenie rozhodnutia správnych orgánov. Z oboch rozhodnutí je
zrejmé, že tieto majú všetky náležitosti tak, ako to vyžaduje zákon o sociálnom poistení. Z odôvodnenia
rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie tak prvostupňového orgánu
verejnej správy, ako aj žalovaného, taktiež je z nich zrejmé, ako zhodnotili vykonané dokazovanie, aká

správna úvaha ich viedla k posúdeniu skutkového stavu a k ich právnym záverom a taktiež je zrejmé
z nich aj to, akým právnym ustanoveniam a ktorých právnych predpisov podrobili zistený skutkový
stav. Tak rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného vykazujú známky
preskúmateľnosti, sú dostatočne zrozumiteľné, logické a nie sú v nich uvedené protirečivé závery.
Prvostupňový orgán verejnej správy sa dostatočným spôsobom vysporiadal so zistenými skutočnosťami

a taktiež aj žalovaný sa dostatočne a zrozumiteľne vysporiadal s odvolacími námietkami. Na základe
vyššie uvedeného, správny súd konštatuje, že právne závery a skutkové okolnosti, z ktorých vychádzali
prvostupňový orgán verejnej správy, ako aj žalovaný, boli v ich rozhodnutiach formulované jasne
a zrozumiteľne, preto súd námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo
nedostatok dôvodov nepovažoval za dôvodnú.

35. Vo vzťahu k námietke žalobkyne o tom, že rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového
správneho orgánu, a postup, ktorý predchádzal ich vydaniu v danej veci, nevychádzajú zo zistenia
skutkového stavu potrebného pre riadne posúdenie veci, správny súd uvádza, že z odôvodnenia
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj žalovaného možno podrobne identifikovať, aké

konkrétne dôkazy vykonali v konaní ako aj to, ako tieto dôkazy vyhodnotili, a to všetky vo vzájomnej
súvislosti, ako aj jednotlivo, pričom vychádzajúc z tohto vyhodnotenia dospeli ku konkrétnym záverom.
Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd nepovažoval za dôvodnú.

36. Správny súd zároveň preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu

predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy) nielen v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych
veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP
a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 199 a nasl. SSP, po zistení,že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia
ako aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je ohľadom námietky
žalobkyne, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci dôvodná.

37. Správny súd úvodom konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo
dňa 13.09.2024, ktorým žalovaný na základe odvolania žalobkyne vo veci priznania nároku na materské
rozhodol tak, že výrok napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy zmenil tak, že
slovᄧ57“nahradilslovami„§55“aslová„vovýške36,25005000eurzadeň“nahradilslovami„vovýške

50,02252500 eur za deň“, v ostatnom odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy potvrdil, a to podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.

38. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho konania sú zrejmé a nesporné
nasledovné skutočnosti:
- žalobkyňa je povinne nemocensky poistená ako zamestnanec od 15.06.2016 na základe pracovného

pomeru.
- v obdobiach: od 13.11.2019 do 20.12.2020,
od 24.12.2020 do 06.07.2021,
od 27.06.2022 do 17.12.2023, a
od 21.12.2023 do 08.06.2024 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnanca z dôvodu

čerpania rodičovskej dovolenky.
- v obdobiach: od 20.03.2019 do 12.11.2019 žalobkyňa poberala materské (prvé materské), s priznaným
nárokom na materské vo výške 43,85422500 eur za deň, a od 01.11.2021 do 26.06.2022 žalobkyňa
poberala materské (druhé materské), s priznaným nárokom na materské vo výške 53,8521 eur za deň,
- žalobkyňa požiadala o materské (tretie materské) od 09.06.2024, kde jej bol priznaný nárok na

materské prvostupňovým orgánom verejnej správy vo výške 36,25005 eur za deň. Po odvolaní sa bol
žalobkyni priznaný nárok žalovaným vo výške 50,022525 eur za deň.

39. Medzi účastníkmi správneho súdneho konania nie je sporná skutočnosť, že žalobkyňa je od
15.06.2016 u svojho zamestnávateľa povinne nemocensky poistená, ani to, že má nárok na materské

od 09.06.2024. Spornou otázkou je výpočet materského, teda z akého vymeriavacieho základu pri
výpočte žalovaný vychádzal. Či je to z vymeriavacieho základu vykázaného zamestnávateľom za
mesiac december 2023 vo výške 200,09 eur, alebo z vymeriavacieho základu v sume 361,09 eur,
v ktorej je zahrnutá aj položka „targety-brutto“, z ktorého žalobkyňa ako poistenec zaplatila poistné
na nemocenské poistenie v mesiaci december 2023. Podstatnou žalobnou námietkou žalobkyne teda

bol podľa nej nezákonný postup, ktorým bol žalobkyni priznaný nárok na materské od 09.06.2024,
avšak bez prihliadnutia na položku mzdy „targety-brutto“, ktorá nebola zahrnutá do výpočtu denného
vymeriavacieho základu na určenie výšky materského.

40. Pre posúdenie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia je nevyhnutné uzavrieť, či mal žalovaný ako

orgán verejnej správy rozhodujúc o priznaní materského vychádzať pri určení denného vymeriavacieho
základu zo sumy 361,09 eur, v ktorej je zahrnutá aj položka mzdy „targety-brutto“. Správny súd dospel
k záveru, že uvedená položka mzdy „targety-brutto“ mala byť pri vydaní preskúmavaného rozhodnutia
zohľadnená, a preto je naplnený dôvod na jeho zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Žalovaný
v správnom konaní vec nesprávne právne posúdil, keď rozhodol bez zreteľa na uvedenú položku mzdy.

41. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súd Slovenskej republiky uvádza, že základné
pravidlá konania uvedené v § 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, pre ktoré východiskom je
systém prameňov práva, je potrebné v praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných
požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej

správy“. Správny súd tu poukazuje aj na rozsudok NS SR č. 10Sžsk/10/2017 zo dňa 30.05.2018, ktorý
uvádza: „ 37. ... princíp viazanosti právom ako jeden z princípov dobrej verejnej správy vyžaduje, aby
všetky rozhodnutia a úkony orgánov verejnej správy mali oporu v právnom poriadku, ich obsah bol s ním
v súlade a boli účinne vynútiteľné. Ide o stav, ktorý predpokladá čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Tento princíp
zahŕňa nielen požiadavku na súladný postup verejnej správy s vnútroštátnymi zákonmi, medzinárodným

právom a všeobecnými právnymi zásadami, ale aj požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku
výkonu právomoci len za účelom ustanoveným zákonom. Ďalším dôležitým princípom je princíp
proporcionality, ktorý možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať
hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. „Pri výklade a aplikácii právnychpredpisov nemožno ignorovať ich účel a zmysel, ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho
ktorého predpisu, v ktorom sú vždy prítomné aj princípy uznávané demokratickými právnymi štátmi.
Prílišný formalizmus pri výklade právnych noriem vedúci k extrémne nespravodlivému záveru znamená

porušenie základných práv.“ (nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 7. marca 2012, sp. zn. I.
ÚS 1826/11).“

42. Správny súd podotýka, že každý prípad si vyžaduje individuálne skúmanie splnenia zákonných
podmienok na priznanie uplatneného nároku na predmetný druh nemocenskej dávky, v konkrétnom

prípadenárokunamaterskéžalobkyne.Orgányverejnejsprávyaplikujúcepríslušnéustanoveniazákona
o sociálnom poistení musia vychádzať z gramatického aj teleologického výkladu tejto právnej normy
tak, aby bola vykladaná v súlade s jej gramatickým obsahom a v súlade s cieľmi a účelmi zákona o
sociálnom poistení. Nemožno pripustiť len striktne gramatický výklad uvedených ustanovení zákona o
sociálnom poistení bez toho, aby sa konkrétne okolnosti jednotlivého prípadu, vyplývajúce z orgánom
verejnej správy vykonaného dokazovania, premietli aj do následného posúdenia splnenia podmienok

na priznanie uplatneného nároku na materské a na určenie jeho výšky, na ktoré má poistenec nárok.

43. Nemocenské poistenie, ako súčasť sociálneho poistenia, slúži ako poistenie pre prípad straty
alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej
neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané

hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách. Primerané hmotné zabezpečenie má základ
v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti.
Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov,
princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho
zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od

výšky odvodov. (z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sk/6/2019 zo dňa 20.05.2020).

44. Vzhľadom na vyššie uvedené, je potrebné prihliadať predovšetkým na účel sociálneho poistenia
a takisto na súlad výkladu a záverov z týchto ustanovení s nadradenými právnymi normami. Tu treba
zdôrazniť, že podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení je sociálnym poistením okrem iného

nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti
a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti tehotenstva a materstva.
Z uvedeného vyplýva, že nemocenské poistenie má za cieľ kryť výpadok alebo zníženie príjmu vo
všeobecnosti, teda zo zárobkovej činnosti ako takej, a účelom nemocenského poistenia zamestnanca
je chrániť osobu v postavení zamestnanca, teda pri výkone tejto zárobkovej činnosti zamestnanca.

45. Správny súd uvádza, že pojem vymeriavací základ vymedzuje § 138 zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého odseku 1 je vymeriavacím základom zamestnanca, predovšetkým príjem za vykonanú
prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb, ako aj príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha tejto
dani preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako aj vyplatený podiel na

zisku, a okrem toho náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy
pri prekážkach v práci. K tomu správny súd uvádza, že Zákonník práce v § 118 vymedzuje pojem
mzdy ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnancovi za vykonanú
prácu. Medzi nárokovateľnými a nenárokovateľnými zložkami mzdy môžeme rozlišovať na základe
právneho titulu ich priznania, najmä z pracovnej zmluvy, kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu

zamestnávateľa, v zmysle § 43 ods. 1 písm. d) a § 119 ods. 1 Zákonníka práce. Čiže nárokovateľnými
sú tie mzdové zložky, ktoré sú v týchto aktoch upravené záväzným spôsobom a pri splnení stanovených
podmienok na ne vzniká zamestnancovi právny nárok. Typicky ide o základnú mzdu, tarifnú mzdu alebo
zákonné mzdové zvýhodnenia a príplatky. Za nenárokovateľné sa tak považujú mzdové zložky, ktorých
priznanie je ponechané na uvážení zamestnávateľa, spravidla označované ako odmeny, prémie alebo

osobné ohodnotenie, ak sú formulované ako fakultatívne a nie sú vopred právne vymáhateľné. Avšak,
to, že sú nenárokovateľné neznamená, že by po ich priznaní a vyplatení nemohli predstavovať mzdu
v materiálnom zmysle. Čiže samotná nenárokovateľnosť mzdovej zložky nevylučuje jej započítanie do
vymeriavacieho základu, ak bola reálne vyplatená, zdanená a nebola zákonom výslovne vylúčená.
Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom vymeriavací základ zamestnanca tvorí len

príjem, ktorý je zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z
príjmov. Plnenia, ktoré zákon o dani z príjmov nepovažuje za príjem zo závislej činnosti alebo ich od
dane oslobodzuje sa teda do vymeriavacieho základu nezapočítavajú. Príjmami teda bez ohľadu na
ich právny dôvod sú pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujúalebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo
v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

46. Pri určení výšky materského je správny orgán teda povinný postupovať striktne v súlade so
zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Podľa § 54 ods. 1 tohto zákona sa denný vymeriavací
základ určuje z vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období. Vymeriavací základ
zamestnanca je v zmysle § 138 ods. 1 a 2 citovaného zákona tvorený príjmom zo zárobkovej činnosti,
z ktorého vzniká povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Zákon v tomto smere neumožňuje

správnemu orgánu žiadnu voľnú úvahu – ak z príjmu vzniká odvodová povinnosť, tento príjem musí byť
bez ďalšieho zahrnutý do vymeriavacieho základu.

47. Správny súd v tejto súvislosti ďalej uvádza, že poisťovací systém je príspevkovým systémom,
viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom a teda aj plniť
si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku

ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na
dávku za predpokladu, že si platí poistné, príp. za neho platí poistné štát. V tomto systéme sa
uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém vyžaduje plnenie odvodovej povinnosti a tento typ
dávky je podmienený účasťou na sociálnoprávnych vzťahoch a príjmovými pomermi oprávnenej osoby.
Preto aj samotná dávka materského je odrazom príjmových pomerov žalobkyne. Výška nemocenskej

dávky materského sa odvíja od príjmov žalobkyne, teda od vymeriavacích základov, z ktorých bolo
platené poistné. Preto je v súlade aj s účelom a zákonnými princípmi zákona o sociálnom poistení
taký výklad zákona, podľa ktorého na výšku nemocenskej dávky materského majú priamy vplyv
dosiahnuté vymeriavacie základy poistenkyne v rozhodujúcom období. Iný výklad by poprel princíp
zásluhovosti,naktoromjepoisťovacísystémpostavený.Zásluhovosťjeprincíp,podľaktoréhomádávka

v rámci zákonom určenej dávkovej schémy čo najvernejšie zohľadňovať vymeriavací základ poistenca
v príslušnom rozhodujúcom období. Preto má žalobkyňa nárok na dávku zo všetkých vymeriavacích
základov dosiahnutých v rozhodujúcom období (§ 55 ods. 1 cit. zákona).

48. Správny súd vzhliadol nezákonnosť v postupe prvostupňového orgánu verejnej správy (ktorý výšku

vymeriavacieho základu určil z údaja o predpokladanom príjme poskytnutom zamestnávateľov vo výške
1450,00eur),akoajžalovanéhovovzťahukpreskúmaniuavyhodnoteniuvýškyvymeriavaciehozákladu
žalobkyne na účely určenia výšky materského, kde žalovaný určil výšku materského z vymeriavacieho
základu vykázaného zamestnávateľom za mesiac december 2023 (3 dni) vo výške 200,09 eur, avšak
rozhodol bez zreteľa na uvedenú položku mzdy „targety-brutto“, z dôvodu, že táto položka nezodpovedá

dosiahnutej mzde, je to nenárokovateľná zložka mzdy, a preto nie je do vymeriavacieho základu pri
výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského zahrnutá.

49. Z administratívneho, ako aj súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že položka mzdy tzv. „targety-
brutto“ predstavovali príjem žalobkyne, ktorý nebol oslobodený od dane a z ktorého bolo v súlade s § 141

zákona o sociálnom poistení riadne odvádzané poistné na sociálne poistenie. Napriek tomu, žalovaný
tieto príjmy do vymeriavacieho základu pri výpočte denného vymeriavacieho základu na určenie výšky
materského nezahrnul, čím postupoval v rozpore s § 138 zákona o sociálnom poistení a poprel samotný
zákonný koncept vymeriavacieho základu. Z uvedeného dôvodu, preto správny súd považoval námietky
žalobkyne za dôvodné, vrátane námietky legitímneho očakávania, ktorý je súčasťou širšieho pojmu -

princípu právnej istoty a ktorý vychádza zo skutočnosti, že súd (orgán verejnej správy) pozná právo.

50. Na základe uvedeného, možno konštatovať, že vymeriavací základ pre určenie denného
vymeriavacieho základu na materské tvorí súčet reálne zúčtovaných, zdanených príjmov zo závislej
činnosti, z ktorých bolo v rozhodujúcom období skutočne odvedené poistné na nemocenské poistenie.

Pri kontrole výpočtu materského je pre jeho správne určenie rozhodujúceho obdobia podľa zákona
(pri nepretržitom nemocenskom poistení u toho istého zamestnávateľa) a vychádza z princípu, že
do denného vymeriavacieho základu vstupujú len tie zložky príjmu, ktoré v rozhodnom období
reálne tvoria vymeriavací základ (t. j. boli zúčtované a „odvodované“). Ohľadom nenárokovateľných
mzdových položiek, za ktoré sa považujú mzdové zložky, ktorých priznanie je ponechané na uvážení

zamestnávateľa, spravidla označované ako odmeny, prémie alebo osobné ohodnotenie, ak sú
formulované ako fakultatívne a nie sú vopred právne vymáhateľné, správny súd uvádza, že skutočnosť
že sú nenárokovateľné neznamená, že by po ich priznaní a vyplatení nemohli predstavovať mzdu vmateriálnom zmysle. Čiže samotná nenárokovateľnosť mzdovej zložky nevylučuje jej započítanie do
vymeriavacieho základu, ak bola reálne vyplatená, zdanená a nebola zákonom výslovne vylúčená.

51. Správny súd opätovne uvádza, že pokiaľ ide o zložky mzdy, ktoré sa do vymeriavacieho základu
nezapočítavajú, uplatňuje sa taxatívny zoznam zákonných výnimiek. Judikatúra kladie dôraz na vecnú
povahu plnenia - nie názov, ale splnenie zákonných znakov rozhoduje o vylúčení z vymeriavacieho
základu. Ak plnenie svojimi znakmi zodpovedá niektorej zo zákonných výnimiek (odstupné, odchodné,
cestovnénáhradyapod.),dovymeriavaciehozákladusanezahrnie.Naopak,akniejevýslovnevylúčené

a ide o príjem za prácu, ktorý bol zúčtovaný a podliehal odvodom, patrí do vymeriavacieho základu. K
„nenárokovateľným“ zložkám mzdy (odmenám/prémiám) možno dospieť k záveru, že kritériom nie je
pracovnoprávna nárokovateľnosť, ale realita zúčtovania a odvodu. Ak bola takáto odmena v rozhodnom
období reálne priznaná, zúčtovaná, zdanená a bolo z nej odvedené poistné, a súčasne nejde o zákonom
výslovne vylúčené plnenie, započítava sa do vymeriavacieho základu (spravidla v mesiaci účtovného
zaúčtovania). Ak naopak, svojimi znakmi spadá pod niektorú zo zákonných výnimiek, do vymeriavacieho

základu sa nezahrnie. Tento rozlišovací test je možno badať naprieč slovenskou judikatúrou a je
podporený aj českými rozhodnutiami, ktoré zdôrazňujú, že výnimky z vymeriavacieho základu sa
vykladajú reštriktívne a odmeny sa zahrnujú v mesiaci zaúčtovania, pokiaľ zákon neustanovuje opak.

52. V súvislosti s konštatovaním žalovaného uvedeným v jeho rozhodnutí, že ak by žalobkyňa

nešpekulovala s prerušením rodičovskej dovolenky, nedosiahla by v mesiaci december 2023
vymeriavací základ, a mala by prerušené povinné nemocenské poistenie celé rozhodujúce obdobie (rok
2023), správny súd poukazuje na skutočnosť, že ak Sociálna poisťovňa dospeje k pochybnostiam o
účelovosti zvýšenia vymeriavacieho základu, je povinná súlade s § 195 a § 196 zákona o sociálnom
poistení spoľahlivo zistiť skutočný stav veci, a to najmä preveriť reálnosť výkonu práce, skutočné

dosahovanie príjmu, z ktorého bolo platené poistné, primeranosť zvýšenia vymeriavacieho základu
vzhľadom na druh práce a mzdové pomery u zamestnávateľa, ako aj časovú a vecnú súvislosť zvýšenia
s uplatnením nároku na dávku; až na základe komplexného posúdenia týchto okolností môže vyvodiť
záver o účelovosti alebo neúčelovosti takéhoto zvýšenia. To však nemožno považovať za zákonný
dôvod neakceptovania započítania položky mzdy „targety-brutto“ do denného vymeriavacieho základu

žalobkyne.

53. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej
správy vychádza z nesprávne určeného vymeriavacieho základu, nezahrnutím všetkých zákonom
relevantných príjmov do vymeriavacieho základu, došlo k porušeniu § 54 ods. 1 v spojení s § 138 ods.

1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom v rozhodnom čase, čo malo za
následok nesprávne určenie výšky materského, a tieto rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP,
zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm.
a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods.

4 prvá veta SSP.

54. Sociálna poisťovňa je viazaná právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP, a teda v ďalšom
konaní opätovne posúdi nárok žalobkyne na priznanie materského, a pri novom rozhodovaní a výpočte
výšky materského zohľadní všetky predmetné príjmy do vymeriavacieho základu žalobkyne a z tohto

základu nanovo určí výšku materského. Zároveň sa sociálna poisťovňa vysporiada aj s názorom
žalovaného uvedenom v jeho rozhodnutí, že pobočka vyhodnotila konanie žalobkyne za účelové
s cieľom dosiahnuť vyšší vymeriavací základ pre výpočet materského v nasledujúcom roku (2024).

55. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

56. Nakoľko mala žalobkyňa vo veci úspech v plnom rozsahu, správny súd jej priznal voči žalovanému
právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

57. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.
Tieto povinnosť neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,

ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo
sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom

súdnictve, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v
tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
správny súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na
základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného
súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti
alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.