Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 5, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Cbi/181/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122203245
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122203245.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXXX/X, XXX XX E., v konaní právne zastúpeného JUDr. Máriou Didekovou, advokátkou, so
sídlom Zdravotnícka 2, 058 01 Poprad, IČO: 52 866 742, proti žalovanej: JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom
Jarková 14, 080 01 Prešov, IČO: 51 638 932, správkyni konkurznej podstaty úpadcu HERALD SUN, a.s.
v konkurze, so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO: 46 372 202, o určenie právneho
dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti popretej pohľadávky, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že žalobca j e v e r i t e ľ o m pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania vyhláseného
na majetok dlžníka: HERLAD SUN, a. s., so sídlom Dolný Smokovec 29, 059 81 Vysoké Tatry, IČO:

46 372 202, v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/9/2021 pod poradovým č. 4
vo výške 17.971,90 Eur, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov
konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.03.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že
pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou nezabezpečenej pohľadávky v konkurze vyhlásenom na
majetok dlžníka HERALD SUN, a. s. so sídlom so sídlom Dolný Smokovec 29, Vysoké Tatry 05981,

IČO: 46 372 202v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 2K/9/2021 pod poradovým
č. 4 vo výške 17 971,90 Eur, je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia nesporná a
oprávnená a náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/9/2021 zo
dňa 15.07.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 139/2021 zo dňa 21.07.2021 začalo
sa konkurzné konanie voči dlžníkovi HERALD SUN, a. s. IČO: 46 372 202 so sídlom Dolný Smokovec

29, Vysoké Tatry 059 81.

3. Uznesením zo dňa 09.12.2021 zverejnením v Obchodnom vestníku č. 240/2021 zo dňa 15.12.2021
súd vyhlásil na majetok dlžníka konkurz a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Ivanu Gaľovú.

4. Žalobca v základnej prihlasovacej lehote v konkurze prihláškou doručenou správcovi dňa 31.01.2022
prihlásil nezabezpečenú pohľadávku titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2017 v znení zmien a

dodatkov vo výške 60 000 Eur, ktorá bola uzatvorená medzi úpadcom ako dlžníkom a pôvodným
veriteľom A. F. G. a to v celkovej sume prihlásenej pohľadávky 17 971,90 Eur istina 17 686,97 Eur,
úroky z omeškania 284,93 Eur, poradie E - iná pohľadávka. Úpadca písomne uznal predmetný dlh voči
žalobcovi dňa 25.05.2021, v ktorom sa zaviazal uhradiť dlh najneskôr do 30.06.2021 teda od 01.07.2021bol v omeškaní. Žalobca uviedol, že predmetnú pohľadávku správca zapísal do zoznamu pohľadávok o
čomdoručilpotvrdenieozápise.Správcapouplynutílehotynapopieraniedoručil03.03.2022oznámenie
o popretí prihlásenej pohľadávky zo dňa 02.03.2022 čo do dôvodu, poradia, výšky a vymáhateľnosti,

pričom svoje popretie pohľadávky žalobcu č. 4 odôvodnil tým, že a žalobca citoval v žalobe text
oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky, ktoré mu bolo doručené zo strany správcu. Súčasne
odkázal na pripojený listinný dôkaz a to oznámenie veriteľovi o popretí pohľadávky.

5. Žalobca ďalej uviedol, že je nesporné, že v zákonom stanovenej 45 dňovej lehote prihlásil pohľadávku

a to titulom pôžičky čo aj zdokladoval v prílohe prihlášky predložením uznania dlhu úpadcom zo dňa
25.05.2021 zároveň nahliadol do správcovského spisu, pričom zistil, že jeho súčasťou sú výpisy z účtov
úpadcu, z ktorých je zrejmé, že pôžička úpadcovi poskytnutá bola. Poukázal na to, že je nesporné akú
výšku finančných prostriedkov úpadca prijal a kedy. Uviedol, že záver správcu o tom, že pohľadávka
nebola riadne vecne preukázaná a že správca nemôže vychádzať len z uznania dlhu dlžníkom uviedol,
že nesprávny. Uviedol, že správca disponuje všetkými dokladmi o tom, že úpadcovi bola poskytnutá

pôžička ako reálny kontrakt dňa 13.02.2017. Poukázal na to, že uznanie dlhu je jasne popísaný právny
dôvod vzniku pohľadávky, ktorým je pôžička pokiaľ ide o ďalšie uviedol, že novácia na právnom dôvode
vzniku pohľadávky nič nezmenila. Popretie právneho dôvodu pohľadávky správcom je nedôvodné.
Namietal, že právnym dôvodom jej vzniku nie je uznanie dlhu. Uviedol, že všetky následné dohody
odkazujú na pôvodnú zmluvu o pôžičke, ktorej titulom si žalobca v konkurze pohľadávku prihlásil.

Uviedol, že poukazuje na skutočnosť, že pôžička je reálnym kontraktom a je podstatné, že úpadca reálne
prijal peňažné prostriedky čo je nesporné z výpisu z účtu úpadcu, ktorý je súčasťou správcovského
spisu a správca ho má k dispozícii (strana 1083 správcovského spisu). Taktiež žalobca uviedol, že na
preukázanie oprávnenosti žalobcom prihláškou v konkurze uplatnenej pohľadávky je podľa jeho názoru
úplne postačujúce predloženie uznania dlhu a výpisy z účtov úpadcu, ktoré sú súčasťou správcovského

spisu. Uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie správcu v popretí prihlásenej pohľadávky, že nie je zrejmá
aktívna vecná legitimácia žalobcu na uplatnenie si pohľadávky, nakoľko správcovi nie je zrejmé kedy
malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa zo zmluvy o pôžičke A. F. G. na žalobcu.
Poukázal na to, že uvedené je obsahom samotného uznania dlhu zo dňa 25.05.2021 a túto námietku
považuje za nedôvodnú. Uviedol, že popri istine si uplatnil zákonný úrok z omeškania od 01.07.2021

t.j. prvý deň po splatnosti v zmysle písomného uznania dlhu. Žalobca ďalej uviedol, že čo sa týka
odôvodnenia popretia prihláseného poradia pohľadávky s poukazom, že žalobca je spriaznená osoba s
úpadcom považuje argumentáciu správcu za nezrozumiteľnú. Taktiež argumentáciu ohľadom pečiatok
dotknutých subjektov. Poukázal na to, že pokiaľ správca má za to, že úpadca urobil úkon, ktorý ukracuje
uspokojenie prihlásených pohľadávok mal možnosť tomuto úkonu odporovať. Taktiež uviedol, že nevidí

súvislosť medzi právnym úkonom úpadcu, ktorý správca vyhodnotil ako nevýhodný a záverom správcu
o spriaznenosti žalobcu z dôvodu vplyvu na riadenie úpadcu a následným popretím poradia prihlásenej
pohľadávky žalobcu. Čo sa týka súvislosti s čiastočným uspokojením pohľadávky z predaja zálohu
uviedol, že je irelevantná. Žalobca tiež uviedol, že nerozumie prečo správca v odôvodnení popretia
sa zaoberá otázkou čiastočnej úhrady z výťažku predaja zálohu s tým, že ak správca vyhodnotil predaj

zálohuakotakýprávnyúkon,ktorýukracujeprihlásenépohľadávkytotonemôžebyťpredmetompopretia
pohľadávky žalobcu. Namietal, že pokiaľ si prihlásil pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím právom
ako nezabezpečenú a pritom v prihláške nepopíše, že došlo k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky
nemôže byť predsa dôvodom na popretie pohľadávky. Uviedol, že je len na ňom, či si uplatnil pohľadávku
v nižšej kvalite ako nezabezpečenú alebo napríklad v nižšej výške než je skutočná. Pokiaľ ide o

analýzu použitej pečiatky úpadcu ako jedného z dôvodov popretia pohľadávky uviedol, že v zmysle
zápisu v obchodnom registri v mene úpadcu koná a podpisuje predseda predstavenstva samostatne
tak, že k vytlačenému, odtlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj
vlastnoručný podpis. Na uznaní dlhu je uvedené obchodné meno dlžníka, meno a priezvisko predsedu
predstavenstva s uvedením jeho funkcie, k čomu tento pripojil vlastnoručný podpis.

6. Žalobca namietal, že pečiatka na listine nemôže vyvolať žiadne právne účinky a pochybnosti správcu,
to či pečiatka úpadcu je jeho „ oficiálnou “ alebo nie, nemôže byť dôvodom pre spochybnenie písomného
uznania dlhu. Namietal, že nemôže ísť na ťarchu žalobcu to, že dlžník k riadnemu podpisu pripojil
pečiatku či už oficiálnu alebo neoficiálnu, a namietal, že správca si zrejme nezabezpečil dostatočnú

súčinnosť úpadcu.

7. Žalobca zopakoval, že zdôvodnenie popretia je nezrozumiteľné a je ťažké sa mu vecne brániť.
Uviedol, že jednoznačne trvá na tom, že nie je spriaznenou osobou s úpadcom a poukazoval, žesprávca ani neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by spriaznenosť preukazovala. Pokiaľ ide o aktívnu
legitimáciu uviedol, že pôžička je reálny kontrakt a na jej uzavretie nie je potrebná písomná zmluva. Pre
posúdenie oprávnenosti prihlásenej pohľadávky nie je podstatné či došlo k jej postúpeniu na žalobcu.

Uviedol, že dlžník písomne uznal pohľadávku, ktorá pôvodne vznikla zo zmluvy o pôžičke s A. F. G. ako
veriteľom. Žalobca teda predložením uznania dlhu voči nemu jednoznačne preukázal, že je veriteľom
predmetnej pohľadávky a je aktívne legitimovaný na prihlásenie pohľadávky v konkurze. Pokiaľ ide o
premlčanie správca viac-menej toto odôvodnil „opatrnosťou“. Poukázal žalobca však, že v uznaní dlhu
dlžník výslovne uviedol, že dlh splní do 30.06.2021.

8. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na listinné dôkazy a to na oznámenie o popretí
pohľadávky,screenshotzosprávcovskéhospisu,uznaniedlhuzodňa25.05.2021,prihláškupohľadávky,
potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok.

9. Súd vo veci následne doručoval žalobu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi žalovanej s uznesením

zo dňa 05.04.2022, č.k. 5Cbi/181/2022- 22.

10.Žalovanásapodanímzodňa25.04.2022vyjadrilakžalobeauviedla,ževeriteľsiprihlásilpohľadávku
prostredníctvom prihlášky, kde však ako právny dôvod uviedol „ zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2017
“. Na preukázanie pripojil listinný dôkaz a to „ uznanie dlhu “ zo dňa 25.05.2021, v ktorom je uvedené,

že dlžník uznáva svoj dlh a nie z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 08.02.2017, ale z titulu dohody o
novácii zmluvy o pôžičke zo dňa 19.11.2018. Žalovaná poukázala na to, že podľa ustanovenia § 570
Občianskeho zákonníka platí, že ak veriteľ sa dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza
novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Žalovaná ďalej
uviedla, že žalobcu vyzvala na poskytnutie súčinnosti vo veci preukázania právneho dôvodu, ktorý

oprávňoval žalobcu na prevzatie výťažku vzhľadom k tomu, že vo svojom vyjadrení poukázal na
čiastočné uspokojenie pohľadávky z výťažku vyplývajúceho z výkonu záložného práva, ktorý realizoval
prednostný záložný veriteľ, t.j. manželka žalobcu, vo vzťahu k nehnuteľnostiam úpadcu v katastrálnom
území Jasenov, žalobca uviedol, že týmto právnym dôvodom bola zmluva o pôžičke zo dňa 26.09.2019
(a nie zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2017 ). Pokiaľ ide o premlčanie žalovaná uviedla, že je možné,

že dlžník uznal voči žalobcovi ako veriteľovi dlh a toto uznanie sa vzťahuje nie na zmluvu o pôžičke zo
dňa 08.02.2018, ale na dohodu o novácii zmluvy o pôžičke zo dňa 19.11.2018, ktorou sa v zmysle § 570
Občianskeho zákonníka mal kreovať nový záväzok. žalovaná namietala, že odhliadnuc od právneho
dôvodu vzniku pohľadávky správca vždy musí skúmať kedy nastala pôvodná splatnosť pohľadávky, aby
bolo možné stanoviť, či v čase uznania už dlh nebol premlčaný, nakoľko v zmysle § 588 Občianskeho

zákonníkaplatí,žepripremlčanomdlhunastanúúčinkyuznanialenvtedy,akdlžníkvedelvčaseuznania
o premlčaní.

11. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ ide o poradie toto poprela z toho dôvodu, že je nepravdepodobné,
aby pri podpisovaní jedného úkonu boli použité rôzne pečiatky, a aby žalobca používal na súdne

uplatnenie svojej pohľadávky zmluvu, na ktorej sú anonymizované rozhodujúce údaje z toho dôvodu
vzniká legitímna otázka kto zmluvu v skutočnosti podpisoval a to aj v nadväznosti na ustanovenie § 344
Trestného zákona. Žalovaná ďalej uviedla nezrozumiteľnosť pri vyčíslení výšky pohľadávky, nakoľko
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal akým spôsobom dospel k výpočtu výšky pohľadávky, pričom
k tejto otázke sa žalobca nevyjadril ani vo svojej žalobe. Žalovaná navrhla vykonanie dokazovania

výsluchom žalobcu výsluchom manželky žalobcu a taktiež poukázala na to, že v zmysle navrhovaného
petitu súd nerozhoduje o tom, že pohľadávka je zistená, pretože zistenie popretej pohľadávky je
zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu o určení popretej pohľadávky. Navrhla žalobu po nevyhnutnej
oprave petitu zamietnuť a priznať žalovanej náhradu trov konania.

12. Súd následne doručoval vyjadrenie žalovanej žalobcovi spolu s uznesením podľa ustanovenia §
167 ods. 3 CSP. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril podaním zo dňa 12.05.2022 (č. listu 31
až 32) a uviedol, že trvá na podanej žalobe. Uviedol, že zastáva názor, že zmluva o novácii nie je
právnym dôvodom vzniku pohľadávky, právnym titulom je zmluva o pôžičke. Poukázal na to, že z
účtov, ktoré sú súčasťou správcovského spisu, je zrejmé, že pôžička úpadcovi poskytnutá bola. Pre

platnosť zmluvy zákon nevyžaduje písomné vyhotovenie. Obsahom uznania dlhu je podrobný popis
všetkých zmien predmetného záväzkového vzťahu medzi úpadcom a právnym predchodcom žalobcu
ako veriteľa. Namietal, že k premlčaniu nemohlo dôjsť. Pokiaľ ide o podozrenia ohľadom pečiatky
žalobca uviedol, že, keďže išlo o reálny kontrakt na uzavretie nebola potrebná písomná forma tedažiaden predpis nepodmieňuje platnosť a účinnosť právneho úkonu pripojením odtlačku pečiatky a je to
právne bezvýznamné.

13. Žalobca uviedol, že je nepochopiteľné prečo žiada žalovaná, aby žalobca preukázal prečo si
uplatňuje nižšiu sumu. Namietal, že je na rozhodnutí veriteľa v akej výške si bude uplatňovať svoj nárok
voči dlžníkovi. Pokiaľ ide o oprávnenosť čiastočnej úhrady pohľadávky žalobcu z výťažku speňaženia
zálohu uviedol, že toto je v predmetnom konaní irelevantné a tak, ak žalovaný v konkurze namieta
výkon záložného práva voči žalobcovi v mene konkurznej podstaty si nárokuje bezdôvodné obohatenie

uvedené ani v najmenšom nesúhlasí s predmetným konaním o určenie pohľadávky. Ďalej žalobca
uviedol, že na vyvrátenie tvrdení žalovaného o tom, že žalobca je spriaznenou osobou s úpadcom
predkladá v prílohe komunikáciu žalobcu s úpadcom, z ktorej je zrejmé, že žalobca neovplyvňoval
konanie úpadcu. Tiež z nej vyplýva, že úpadcovi bola poskytnutá pôžička a úpadca tento svoj záväzok
voči žalobcovi nikdy nepopieral, ale ho uznával a snažil sa ho uspokojiť. Žalobca navrhol vykonať
dokazovanie výsluchom konateľa úpadcu.

14. Súd následne vyjadrenie žalobcu doručoval spolu s uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 4
CSP žalovanej. Žalovaná sa vyjadrila podaním zo dňa 26.05.2022 (č. listu 40 ). Žalovaná uviedla, že
právnym dôvodom vzniku a pohľadávky je zmluva o pôžičke a trvá na tom, že popretie pohľadávky bolo
dôvodné, nakoľko k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke malo dôjsť v roku 2017. Zdôraznila, že v zmysle z

predložených listín úpadca neuznal dlh v vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, ale z dohody o novácii zmluvy
o pôžičke zo dňa 19.11.2018. Žalovaná poukázala na to, že naďalej je nezrozumiteľné aká je výška
pohľadávky, nie som zrozumiteľným spôsobom vysvetlené čiastkové úhrady (teda kedy a v akej výške)
má dôjsť k čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Poukázala na to zoznam spise nie je jediný dôkaz,
ktorý preukazuje postúpenie pohľadávky Z pôvodného veriteľa na žalobcu a tejto súvislosti zdôraznila,

že ide o legitímneho výkladu , je nepochopiteľné prečo na jednoduchú otázku žalobca poskytuje zložitú
ani presnú odpoveď. Uviedla, že v zmysle prílohy – uznanie dlhu zo dňa 25.05.2021 – k postúpeniu
pohľadávky malo pravdepodobne dôjsť dňa 19.11.2018. V tomto kontexte uviedla, že žalobca pripojil
k mojej republike SMS komunikácie medzi žalobcom a úpadcom zo dňa 28.11.2018, kde sa javí, že
predmetom návrhu zo strany úpadcu je spôsob vyriešenia úhrady toho istého dlhu, vychádzajúc zo slov

„ Tak sme rozmýšľali : že nám Lucia dá tu kvitanciu, presunieme celú ťarchu na Veľkú plus by som ti
dal zmenku na 20 tis. na krátku dobu (mesiac). “

15. Žalovaná namietala, že z tejto komunikácie nevyplýva, ktorých pohľadávky sa komunikácia týkala
a preto má za to, že tento dôkaz podporuje predchádzajúci návrh, aby bol v konaní vypočutý žalobca

a jeho manželka.

16. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a výsluchom žalobcu a svedkyne F. C.
na pojednávaní dňa 07.02.2023, pričom vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5Cbi/181/2022 - 82 zo dňa
05.04.2023 tak, že žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol súd druhej inštancie a uznesením
č.k.2CoKR/5/2023–121zodňa27.06.2024tak,žerozhodnutiesúduprvejinštancieč.k.5Cbi/181/2022
– 82 zo dňa 05.04.2023 zrušil a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení uviedol:“..., že žalovaná a aj súd prvej inštancie
považovali za nesprávne (obsahujúce nezrovnalosti) prihlásenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke,
ktoré sa dokladuje uznaním dlhu vzniknutého z dohody o novácii (zmluvy o pôžičke). Pri takomto
zjednodušenom opísaní prihlášky a jej prílohy sa skutočne môže javiť prihlásenie pohľadávky do
konkurzu na úpadcu ako nesprávne, či zmätočné. Avšak pri hlbšej analýze tomu už tak nie je.

19. Odvolací súd poukázal, že prihláška pohľadávky žalobcu uvádza ako právny dôvod vzniku
pohľadávky zmluvu o pôžičke. Je pravdou, že štandardne by mala byť práve táto zmluva o pôžičke, ako
doklad o existencii právneho vzťahu, z ktorého vznikla veriteľovi pohľadávka, predložená ako dôkaz
skutočnosti uvedenej v prihláške pohľadávky do konkurzu. V danom prípade to však nebolo potrebné,

nakoľko žalobca disponoval dôkazom s relevantnou dôkaznou silou, a to uznaním dlhu. Dôsledkom
uznania dlhu je totiž vznik (vyvrátiteľnej) domnienky, že dlh v čase uznania trval. Žalobca teda uznaním
dlhu preukázal, že jeho pohľadávka existovala (v čase uznania dlhu) vo výške a čo do dôvodu tak, ako
bola úpadcom uznaná. V danom prípade žalobca uznal dlh vo výške 17.686,97 Eur s príslušenstvom,pričom bolo uvedené, že ho uznáva titulom dohody o novácii zmluvy o pôžičke. Teda nie titulom samotnej
zmluvy o pôžičke, ale zmluvy o pôžičke, ktorá „prešla“ nováciou. Práve termín „novácia“ je v danom
prípade kľúčovým, keďže správkyňa pri ňom aplikovala § 570 Občianskeho zákonníka a uviedla, že

nováciou zmluvy o pôžičke bola vlastne zmluva o pôžičke zrušená a vznikol nový záväzkovoprávny
vzťah. Takéto posúdenie novácie je správne, ale len čiastočne. Právna teória aj prax totiž rozlišuje
nováciu privatívnu a nováciu kumulatívnu. Pri privatívnej novácii dochádza k zmene právneho základu
pôvodného záväzku tak, že kauza, t. j. právny dôvod vzniku nového záväzku sa líši od tej pôvodnej
alebo tak, že dlžník nezávisle od kauzy doterajšieho záväzku urobí abstraktný prísľub na splnenie dlhu.

Pri kumulatívnej novácii sa síce obsah pôvodného záväzku mení, k pôvodným právnym skutočnostiam
môže byť pridaná ďalšia právna skutočnosť, ktorou účastníci záväzkového vzťahu dohodou zmenia
svoje práva a povinnosti, ale pôvodný záväzok nezaniká.

20. Pri posúdení novácie v danom spore bolo potrebné prihliadnuť na ďalší obsah textu uznania dlhu,
ktorý opisom naznačil, o aký (a či vôbec) druh novácie v danom prípade

šlo. Z ďalšieho textu totiž vyplýva, že pôvodný dlh zo zmluvy o pôžičke bol na základe
dohody o novácii zmluvy o pôžičke postúpený a došlo k dodatočnej dohode ohľadom podmienok
jeho splatenia i dodatočného zabezpečenia jeho vymožiteľnosti. Berúc v úvahu skutočnosť, že právne
úkony sa posudzujú podľa ich obsahu a nie podľa názvu, či označenia, bola v texte uznania dlhu pod
spoločným označením novácia opísaná zmluva o postúpení pohľadávky a dohoda o zmene v obsahu

záväzku (kumulatívna novácia podľa § 516 Občianskeho zákonníka). Nešlo tak o privatívnu nováciu
s dôsledkom v zrušení pôvodného záväzku zo zmluvy o pôžičke a jej nahradením novým záväzkom,
ale išlo len o zmeny v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávky) a o zmeny v obsahu záväzku (dohoda
o zmene záväzku ohľadom určitých vedľajších zmluvných dojednaní). Zmluva o pôžičke teda ani po
právnom úkone označenom ako dohoda o novácii zmluvy o pôžičke neprestala existovať a naďalej

bola spôsobilým titulom/právnym dôvodom pohľadávky, ktorá bola ako pohľadávka zo zmluvy o pôžičke
prihlásená v konkurze na majetok úpadcu.

21. Ďalej odvolací súd poukázal, že základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik
vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej

rovine. Skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná právna domnienka, nie je predmetom procesného
dokazovania, a ak nebola v konaní domnienka existencie uznaného záväzku vyvrátená, súd musí
mať podľa § 192 CSP skutočnosť za preukázanú. V konaní môžu nastať dve možné situácie - buď
platí skutočnosť, ktorej svedčí vyvrátiteľná domnienka, za preukázanú, alebo vyšiel v konaní najavo jej
opak (obsah domnienky bol vyvrátený dôkazom opaku, t. j. dôkazom, že skutočnosť je v konkrétnom

prípade práve opačná, než ako ju uvádza domnienka). Uznanie dlhu je jednostranné vyhlásenie, resp.
jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi.

22. V danom prípade úpadca žalobcovi ako veriteľovi vyhlásil, že jeho dlh vo výške 17.686,97 Eur zo
zmluvy o pôžičke v zmysle dohody o novácii (zmeny v obsahu záväzku v osobe veriteľa, splatnosti a

zabezpečení) voči nemu existuje, čím žalobcovi svedčí vyvrátiteľná právna domnienka existencie jeho
pohľadávky. Pokiaľ teda nie je preukázaný opak, je týmto uznaním dlhu preukázaná výška pohľadávky
uvedená v uznaní dlhu - teda 17.668,97 Eur na istine a je preukázaným aj to, že veriteľom zo zmluvy
o pôžičke už nie je A. F. G., ale žalobca.

23. Ak teda účelom incidenčného konania bolo posúdenie, či popierací prejav žalovanej obstojí, teda
či dôvody uvedené v popieracom prejave žalovanej vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak,
ako bola prihlásená, súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čím bol založený žalobcom
označený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. S poukazom na vyššie uvedené dôvody
preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vrátil mu

vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. V ďalšom konaní uložil súdu prvej inštancie vec opätovne prejednať a rozhodnúť. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie zobrať do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok
11 ods. 4 CSP) procesne správnym postupom.“

25. Následne súd prvej inštancie doručil uznesenie odvolacieho súdu stranám sporu a nariadil
pojednávanie.26. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že nemá ďalšie vyjadrenia a
ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

27. Žalovaná sa vyjadrila a s odôvodnením Krajského súdu v Košiciach uviedla, že nesúhlasí pretože,
názor odvolacieho súdu sa odvoláva výlučne na listinu uznanie dlhu a to napriek tomu, že zo súdneho
spisu vyplývajú aj iné materiály, ktoré sú v rozpore z názorom odvolacieho súdu a to listina zaslaná
v rámci vyjadrenia zo dňa 28.03.2023, poukázal na čl. I, ods. 4 Dodatku č.1., kde zmluvné strany
jednoznačne uviedli, že predmetnú dohodu o nahradení doterajšieho záväzku novým záväzkom v

zmysle § 570 Občianskeho zákonníka, respektíve dohodu o podmienkach splatnosti o dodatočnom
zabezpečení záväzku dlžníka voči veriteľovi vzniknutého z titulu dohody o novácii zmluvy o pôžičke
uzatvorenej dňa 19.11.2018 a poukázala na to, že je to rozhodujúci dôkaz, pričom týmto sa odvolací
súd vôbec nezaoberal.

28. Čo sa týka skutkového stavu veci v konaní nebolo sporné, že uznesením Okresného súdu Prešov

sp.zn. 2K/9/2021 zo dňa 15.07.2021, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 139/2021 dňa
21.07.2021 bolo začaté konkurzné konanie voči úpadcovi HERALD SUN, a.s. IČO: 46372202 so sídlom
Dolný Smokovec 29, Vysoké Tatry 059 81 a v Obchodnom vestníku č. 240/2021 zo dňa 15.12.2021
bolo zverejnené uznesenie zo dňa 09.12.2021, ktorým Okresný súd Prešov vyhlásil na majetok dlžníka
konkurz a do funkcie správcu ustanovil žalovanú.

29. Žalovaná nepopierala, že v prihlasovacej lehote v konkurze prihláškou doručenou správcovi dňa
28.01.2022 si žalobca prihlásil nezabezpečenú pohľadávku v celkovej prihlásenej sume 17 971,90 Eur,
úroky z omeškania vo výške 284,93 Eur s poradím E - iná pohľadávka. Sporné nebolo to, žalovaná
poprela ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu túto prihlásenú pohľadávku a to podaním zo dňa

02.03.2022 (č. l. 8 až 9).

30. Z predloženého oznámenia o popretí pohľadávky mal súd preukázané, že pohľadávka zapísaná
v zozname pohľadávok pod poradovým č. 4 bola žalovanou popretá čo do právneho dôvodu, poradia,
výšky (v celej uplatnenej výške), a vymáhateľnosti.

31. Popretie žalovanej bolo odôvodnené tým, že:

- veriteľ v prihláške pohľadávky doručenej správcovi uviedol, že právnym dôvodom vzniku pohľadávky
zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2017 vo výške 60.000 Eur, ktorá mala byť uzatvorená medzi úpadcom

ako dlžníkom a pôvodným veriteľom Ing. Luciou Škutovou.
- veriteľ pripojil k prihláške jedinú prílohu, a to uznanie dlhu s úradne neosvedčeným podpisom dlžníka,
ktoré malo byť údajne podpísané 25.05.2021 s tým, že v tomto uznaní sa poukazuje nielen na zmluvu o
pôžičke, ale aj na dohodu o novácii zo dňa 19.11.2018, pričom v tomto uznaní je len všeobecne uvedené,
že malo dôjsť k čiastočnému uspokojeniu veriteľa v súvislosti s poukazom na zmluvu o postúpení

pohľadávky zo dňa 05.08.2020 a vydaniu výťažku predaja zálohu, ktorý uskutočnila tretia osoba v
postavení veriteľa.
-v oznámení o popretí pohľadávky bolo uvedené, že právny zástupca veriteľa bol upozornený na
povinnosť vyplývajúcu z § 29 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR),
a právny zástupca nezaslal správcovi žiadne doklady, ktoré by preukazovali oprávnenosť pohľadávky

veriteľa. Žalovaná poukázala v oznámení ďalej na to, že je tu nezrovnalosť medzi prihláškou a prílohou
( uznanie dlhu zo dňa 25.05.2021 ), nakoľko v prihláške sa uvádza ako právny dôvod vzniku prihlásenej
pohľadávky zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2017, avšak v samotnom uznaní dlžník uvádza, že uznáva
svoj záväzok vyplývajúci z dohody o novácii zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 19.11.2018. Správkyňa
uviedla, že za predpokladu, že dňa 19.11.2018 bola podpísaná dohoda o novácii, z ktorej odvodzuje

žalobca svoju pohľadávku od úpadcu právnym dôvodom vzniku pohľadávky nie je zmluva o pôžičke zo
dňa 08.02.2017, ako to uvádza veriteľ v prihláške doručenej správcovi dňa 28.01.2022, ale dohoda o
novácii zo dňa 19.11.2018.
- súčasne žalovaná ako správkyňa uviedla, že z opisu skutočností uvedených v uznaní dlhu zo dňa
25.05.2021 nevyplýva kedy malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - A. F. G. na A.

B. C., a teda nie je zrejmá aktívna legitimácia veriteľa. Súčasne bolo poukázané, že k prihláške nebola
pripojená zmluva o pôžičke zo dňa 08.02.2017 ani dohoda o novácii zo dňa 19.11.2018, a teda správca
nemá vedomosť, kedy pohľadávka sa stala splatnou a v tejto súvislosti vzniesla z opatrnosti námietku
premlčania a z toho dôvodu bola popretá vymáhateľnosť pohľadávky. Súčasne bolo uvedené, že veriteľnepreukázal výšku pohľadávky a preto bolo potrebné poprieť pohľadávku aj vo vzťahu k výške s tým, že
povinnosťou veriteľa bolo uviesť na základe akých skutočností veriteľ dospel k výške pohľadávky akým
spôsobom bola vyčíslená, tak aby správcovi boli zrejme úhrady, ktoré si veriteľ započítal voči svojej

pohľadávke ktorú si uplatňuje v konkurznom konaní. Taktiež uviedla, že uznáva poradie pohľadávky
„D“ určené pre podriadených veriteľov z titulu spriaznenosti veriteľa a úpadcu a to z toho dôvodu, že
úpadca je akciovou spoločnosťou so základným imaním vo výške 450.000 Eur a 5 % predstavuje 22
500 Eur v tej súvislosti poukázala na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b) ZKR. V súvislosti s týmto správkyňa
poukázala, že vykonávala funkciu predbežnej správkyne od 08.10.2021, pričom od tohto dátumu sa

jej podarilo zabezpečiť rozsiahlu dokumentáciu úpadcu, na ktorej sú úradne overené podpisy štatutára
úpadcu ( Mgr. Hančarika) vrátane oficiálnej pečiatky, ktorá bola používaná v rokoch 2017 až 2021,
pričom z listín vyplýva, že úpadca používal mal inú pečiatku, ktorá sa nachádza na uznaní dlhu zo
dňa 25.05.2021 s tým, že táto sa nachádza vždy len na listinách tých osôb, od ktorých ako správkyňa
začala vymáhať pohľadávky, respektíve preverovať realizáciu záložného práva, ktorého predmetom bol
majetok úpadcu. Poukázala na zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.08.2022, ktorej predmetom

bolo postúpenie pohľadávky úpadcu vo výške 40 000 Eur za odmenu 4000 Eur na veriteľa Ing. Slavomíra
Čistého, preto ho vyzvala na predloženie úradne osvedčenej fotokópie tejto zmluvy s tým, že najprv
veriteľ odmietol takéto znenie správcovi predložiť a namiesto osvedčenej fotokópie zmluvy predložil
zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 05.08.2020 v anonymizovanom znení a to predovšetkým v rámci
odplaty, splatnosti odplaty, podpisov zmluvných strán a pečiatky úpadcu. Následne po upozornení na

trestnoprávne následky predložil A. B. C. t.j. žalobca správcovi úradne osvedčenú fotokópiu o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.08.2020, pričom porovnaním znenia s anonymizovaním znením totožnej zmluvy,
ktorú skôr už predložil zistila, že predložené znenia sa líšia aj v spornej pečiatke úpadcu teda v tomto
štádiu konkurzného konania je sporné kedy došlo k podpisu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
05.08.2020 a kto túto zmluvu skutočne podpisoval. Súčasne poukázala aj na zmluvu o pôžičke zo dňa

26.09.2019, ktorá mala byť uzatvorená medzi Ing. Slavomírom Čistým ako veriteľom a úpadcom ako
dlžníkom s tým, že predmetom zmluvy malo byť požičanie sumy 50.000 Eur a v skutočnosti A. B. C.
neposkytol úpadcovi žiadnu pôžičku, pretože táto pôžička sa započítava ako zostatok dlhu pôvodne
zabezpečeného na liste vlastníctva č.XXXX, katastrálne územie H.. Zároveň úpadca v súvislosti s touto
zmluvou o pôžičke podpísal aj záložnú zmluvu v prospech A. B. C. ako záložného veriteľa s tým,

že predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve úpadcu zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie I.. Správkyňa uzavrela, že žalobca evidoval pravdepodobne poskytnutú
pôžičku vo vzťahu k úpadcovi a úpadca podpísal zjavne nevýhodnú ďalšiu zmluvu o pôžičke na základe,
ktorej nezískal žiadne peniaze napriek tomu súhlasil, aby v prospech A. B. C. bolo zriadené záložné
právo na zabezpečenie pôžičky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 26.09.2019, hoci táto pôžička

nikdy reálne poskytnutá nebola na základe toho práve získal žalobca finančný obnos vo výške 18
313,08 Eur, nakoľko tretia osoba v postavení prednostného záložného veriteľa realizovala záložné právo
priamym predajom a výťažok prevyšujúci pohľadávku záložného veriteľa bol odovzdaný A. B. C. ako
záložnému veriteľovi v 2. poradí a to napriek tomu, že záložné právo bolo zriadené na základe zmluvy
o pôžičke, z ktorej nikdy žiadna reálna pôžička nevyplynula. Vzhľadom na to, že veriteľ v prihláške

pohľadávky doručenej správcovi dňa 28.01.2022 poukazuje na čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky
z titulu vydania výťažku z výkonu záložného práva, uviedla, že bude nepochybne zaujímavé, ak veriteľ
podá incidenčnú žalobu, aký bol účel zmluvy o pôžičke zo dňa 26.09.2019 a účel zriadenia záložného
práva, keďže teraz veriteľ tvrdí, že získal výťažok z predaja zálohu na základe zmluvy o pôžičke ešte
v roku 2017, pri ktorej sa zabezpečenie nespomína. Uvedené správkyňa uzavrela tým, že z tohto je

zrejmé, že A. B. C. uplatňoval vplyv na riadení úpadcu a tento vplyv je porovnateľný s vplyvom, ktorý
zodpovedá 5 % podielu na základnom imaní úpadcu.

32. Žalobca predložil spolu so žalobou uznanie dlhu (č. listu 11 zo dňa 25.05.2021), ktoré ako listina
bolo pripojené k prihláške pohľadávky spornosť, ktoré je predmetom tohto konania.

33. Podľa obsahu uznania dlhu, kde bol uvedený žalobca ako veriteľ a úpadca ako dlžník, v tomto dlžník
vyhlásil, že uznáva čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi istinu pohľadávky vo výške 17 686,97
Eur aj jej príslušenstvo, ktorý eviduje dlžník voči veriteľovi z titulu dohody o novácii zmluvy o pôžičke
uzatvorenej medzi zmluvnými stranami dňa 19.11.2018 (pre úplnosť na tomto mieste súd uvádza,

že prihláška pohľadávky uvádzala ako právny dôvod vzniku pohľadávky zmluvu o pôžičke zo dňa
08.02.2017vznenízmienadodatkov,ktoroupôvodnýveriteľA.F.G.poskytolúpadcovipôžičkuvovýške
60.000 Eur. Úpadca nevrátil pôžičku v zmysle zmluvy. Následne písomne uznal dlh dňa 25.05.2021, v
ktorom sa zaviazal dlh uhradiť do 30.06.2021) v uznaní zo dňa 25.05.2021 bolo taktiež uvedené, že dlhpredstavuje zostávajúcu časť záväzku dlžníka, pôvodne vo výške 60.000 Eur, ktorý vznikol na základe
zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi A. F. G., trvale bytom G. XX/XX, XXXXX, nar. XX.XX.XXXX a
dlžníkom dňa 08.02.2017 ďalej bolo v popise uvedené čo sa týka uznania dlhu, že pôvodný dlh bol

na základe spomenutej dohody o novácii o pôžičke uzatvorenej dňa 19.11.2018 postúpený v prospech
veriteľa. S tým, že došlo k dodatočnej dohode ohľadom podmienok jeho splatenia ako aj dodatočného
zabezpečenia jeho vymožiteľnosti. Následne priebehu rokov 2018 a 2019 bola časť pôvodného dlhu zo
strany dlžníka splatená v prospech veriteľa a taktiež započítaná proti plneniu zo zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 05.08.2020 uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom. Časť pôvodného dlhu uspokojená

z výťažku z predaja zálohu vo vlastníctve dlžníka vykonaného zo strany tretej osoby. Ďalej strany
uviedli, že ku dnešnému dňu (25.05.2021) ostala nevyporiadaná časť pôvodného dlhu a to vo výške
zodpovedajúcej dlhu. Dlžník sa zaviazal uhradiť dlh jednorazovo do 30.06.2021.

34. Podľa prihlášky pohľadávky (č. listu 12 až 13) veriteľ si prihlásil pohľadávku vo výške 17 686,97 Eur
spolu s úrokmi 284,93 Eur pod poradovým č. 1, kde uviedol ako právny dôvod vzniku pohľadávky zmluvu

o pôžičke zo dňa 08.02.2017 v znení zmien a dodatkov, ktorou pôvodný veriteľ A. F. G. poskytol úpadcovi
pôžičku vo výške 60.000 Eur. Úpadca nevrátil pôžičku v zmysle zmluvy. Následne písomne uznal dlh
dňa 25.05.2021, v ktorom sa zaviazal uhradiť dlh do 30.06.2021. Počnúc 01.07.2021 je v omeškaní.

35. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok mal súd zistené, že dňa 04.02.2022 žalovaná ako

správkyňa vystavila potvrdenie určené žalobcovi, že dňa 04.02.2022 zapísala do zoznamu pohľadávok
pohľadávku veriteľa - žalobcu v tomto konaní, ktorá bola uplatnená prihláškou nezabezpečenej
pohľadávky v celkovej výške 17 971,90 Eur ako pohľadávku uplatnenú v základnej prihlasovacej lehote.

36. Žalobca predložil SMS komunikáciu (č. listu 33) zo dňa 28.11.2018 s textom: „ Ránko. Tak sme si

rozmysleli: že nám Lucia dá kvitanciu, presunieme celú ťarchu na veľkú plus by som ti dal zmenku na 20
tis. na krátku dobu (mesiac). Hneď ako predávajúci (Dedinky) pošlu peniaze, by som ti splatil zmenku a
záložku na Veľku by zostalo, alebo aj tu zvyšnú časť (40k) by som ti vrátil, keď príde prva záloha za byt
vo veľkej čo bude do 2 mesiacov. Najneskôr. Vieme to tak urobiť? Mám ísť dneska do Rožňavy podpísať
KZ a k tomu mi treba tu Luciinu kvotanciu. Daj vedieť prosím, lebo o 13,0 0 mám byť RV. Dik.“.

37. Žalobca vyššie uvedenú komunikáciu predložil s odôvodnením, že z tejto je zrejmé, že žalobca
neovplyvňoval konanie úpadcu, a teda jednoznačne z nej vyplýva, že úpadcovi bola poskytnutá pôžička
a úpadca tento svoj záväzok voči žalobcovi nikdy nepopieral, ale ho uznával a snažil sa ho uspokojiť.

38. Súd vykonal pojednávanie dňa 07.02.2023, kde žalobca zotrval na svojej žalobe v celom rozsahu.
Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že k prihláške priložil uznanie dlhu, pričom správca
okrem uznania dlhu disponuje v správcovskom spise výpisom z účtu úpadcu, z ktorého je nesporné,
že pôžička bola poskytnutá. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o argument žalovanej v popretí pohľadávky, že
nemôže vychádzať len z uznania dlhu poukázal na ustanovenie § 555 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého, ak niekto písomne uzná, že zaplatí svoj dlh včas určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa,
že dlh v čase uznania trval, avšak, ak by sme opomenuli tento predpoklad existencie dlhu vychádzajúci
priamo zo zákona, správca už v samotnom správcovskom spise disponoval dôkazom, že pôžička bola
prijatá a nakoľko je zmluva o pôžičke kontraktom reálnym, tak vzniká samotným plnením, nevyžaduje
si písomnú formu, podstatným je prijatie finančných prostriedkov, v danom prípade na bankový účet

úpadcu. Pokiaľ ide o osvedčenie podpisu na uznaní dlhu žalobca uviedol, že tento argument je právne
bezvýznamný. Pokiaľ ide o argument žalovanej čo sa týka dohody o novácii uviedol, že dohoda o
novácii, ktorú v tomto momente uviedol, že predložia súdu je síce označená ako dohoda o novácii, avšak
obsahom bolo postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa A. F. G. na žalobcu, uznanie dlhu úpadcom
a zmena splatnosti pôvodného záväzku a keďže je podstatný obsah a nie označenie dokumentu mal

žalobca za to, že týmto dokumentom záväzok nijak nezanikol a nebol nahradený novým ako to tvrdila
žalovaná (na tomto mieste súd vo veci poukazuje na to, že sám žalobca týmto potvrdil, že predmetný
dokument nebol priložený k prihláške pohľadávky a nebol pripojený ani k samotnej žalobe).

39. Ďalej žalobca uviedol, že pokiaľ ide o spochybňovanie aktívnej legitimácie žalobcu v uznaní je jasne

uvedené, kedy bola pohľadávka postúpená a vyplýva to aj z dokumentu označeného ako „dohoda o
novácii “ (ktorá však k prihláške a ani k žalobe predložená nebola).40. Pokiaľ ide o argumenty ohľadom pečiatky úpadcu žalobca zotrval na tom, že nejde o povinnú
náležitosť a rozlišovanie pečiatky zakladá len domnienku na základe tejto však nemôže byť sporná
existencia či pravosť dokumentu. Pokiaľ ide o čiastočné úhrady pohľadávky uviedol, že nie povinnosťou

veriteľa pri prihlásení pohľadávky špecifikovať čiastočné úhrady pohľadávky, veriteľ je veriteľom
pohľadávky v rozsahu 60.000 Eur a prihlásil si len jej časť, nie je jeho povinnosťou uplatňovať celú
pohľadávku. Pokiaľ ide o spriaznenosť s úpadcom poukázal na to, že túto námietku v celom rozsahu
zamieta.

41. Žalovaná uviedla, že do termínu pojednávania nebolo zrozumiteľne odpovedané na otázku aké boli
čiastočné úhrady a kedy z pôvodnej pohľadávky vo výške 60.000 Eur. Poukázala na to, že k prihláške
bola pripojená jediná listina a to uznanie dlhu. Uviedla, že pokiaľ je predkladaná dohoda o novácii až
na pojednávaní, namietala koncentráciu konania, s tým, že bol dostatok časového priestoru zo strany
žalobcu, aby túto listinu predložil, aby k nej bolo možné sa vyjadriť.

42. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že pôžička bola poskytnutá úpadcovi
jeho manželkou, avšak on jej v ten deň poslal polovicu sumy, to znamená, že to považovali obidvaja
za pôžičku, ktorú spolu poskytli v jednej polovici úpadcovi. Následne v roku 2018 došlo k situácii, že
mali na zabezpečenie tejto pôžičky dohodnuté záložné právo na penzión v k. ú. J.. Úpadca sa s nimi
kontaktoval s tým, že má kupca na tento penzión, preto došlo k dohode, že manželka, čo je obsahom

tejto správy, že podpíše kvitanciu, teda súhlasili s prenesením ťarchy s tým, že to už celé bude na
žalobcu. Došlo k nejakým úhradám pôžičky do októbra 2019. Pokiaľ ide o uvádzanú spriaznenosť jeho
osoby, žalobca uviedol, že s úpadcom, nebol spriaznenou osobou a uvedené nie je pravdou, všetko bola
úpadcova iniciatíva, k tomu má aj listinné dôkazy. Následne sa prenášali ťarchy na iné veci a dochádzalo
postupne aj k nejakým úhradám z tejto pôžičky. Pokiaľ ide o námietku, že nebolo preukázané akým

čiastkovým úhradám z tejto pôžičky došlo, on mal aj inú pôžičku, resp. poskytol aj inú pôžičku úpadcovi,
kde tiež bol založený dom, ktorý sa spomína v SMS správe. Následne dochádzalo k úhradám zo strany
úpadcu, avšak z jednotlivých poznámok vo výpisoch nie je zrejmé, na úhradu akého dlhu boli tieto platby
realizované, nakoľko obsahujú nezmyselné poznámky úpadcu. Sám mal evidenciu, takže v exceli -
poznámky a, keď úpadca zaplatil nejakú sumu, tak mu aj napísal v SMS správe, že chce, napríklad boli

tieto dve pôžičky, následne na tieto dve pôžičky bol založený dom a keď mu poslal 15.000, povedal, že
chce kvitanciu na týchto 15.000 a následne mu splatil 10.000 a mu povedal, že mu donesie nové záložné
právo. Ďalej mu uhradil z nového záložného ďalších 10.000 Eur. Z toho finančného plnenia skončili na
40.000 Eur. Bolo to tak, že bola pôžička 60.000 Eur a 15.000 Eur. Obidve pôžičky mal zabezpečené
zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo vlastníctve úpadcu. Ako úpadca splácal tieto pôžičky,

žiadal kvitanciu vo vzťahu k uhradenej sume a potom došlo k tomu, že chcel preniesť túto zábezpeku,
nakoľko došlo k ďalšiemu splateniu z tejto pôžičky na inú nehnuteľnosť. Čo sa týka predmetnej pôžičky, z
ktorej bola uplatnená pohľadávka prihláškou, zostala nezaplatená suma 40.000 Eur. Z tejto sumy 40.000
EUR, ktorá nebola zaplatená zo strany úpadcu, bola časť uspokojená z predaja zálohu a časť bola
pokrytá postúpením pohľadávky, ktorú žalovaná tiež uvádzala ako dôvod jeho spriaznenosti s úpadcom.

V tomto prípade teda došlo k podaniu odporovacej žaloby zo strany správkyne vo vzťahu k právnemu
úkonu postúpenia pohľadávky, uviedol, že došlo k postúpeniu pohľadávky na jeho osobu, ktorá je
kvalifikovaná ako 3. triedy to znamená, že z nej bude možné vymožiteľnosť teraz uvádzanej hodnoty
maximálne 20 %. Na to sú koeficienty v rámci oceňovania hodnoty majetku. Zostala neuspokojená táto
pohľadávka z tejto pôžičky vo výške 17.971,90 Eur a úrok z omeškania. Žalobca uviedol, že s konateľom

žalovaného sa spoznal prostredníctvom istého kamaráta. Došlo k tomu, že ho požiadal o pôžičku na
nehnuteľnosť, ktorú založí, naposledy s ním bol v kontakte niekedy na Vianoce minulého roku. Potom
následne zmizol, je na neznámom mieste, z toho dôvodu vedel, že nie je možné zabezpečiť ani jeho
účasťvtomtokonaní,pretonetrvalnajehovýsluchu.Pokiaľideovyčísleniepohľadávkyuviedol,žesuma
40.000 Eur bola niekedy ku októbru 2019. Následne došlo k uspokojeniu tejto pohľadávky postúpením

pohľadávky, ako to je uvádzané v uznaní dlhu a výkonu záložného práva. Na otázku žalovanej, aby sa
vyjadril žalobca k skutočnosti a rozporom, ktoré boli uvádzané, keďže v roku 2019 bolo uvádzané, že
má pôžičku vo vzťahu k úpadcovi vo výške 50.000 Eur, pričom na dnešnom pojednávaní uvádzal, že k
októbru 2019 to bola suma 40.000 Eur, žalobca uviedol, že došlo k tomu, ako to vyplýva aj z predloženej
SMS správy, že ešte k tomuto dátumu nebola zaplatená žiadna čiastka z tejto pôžičky, ako to vyplýva

uvádzal úpadca, že zaplatí, že na 20.000 Eur dá zmenku, ktorú teda hneď zaplatí z kúpnopredajnej
ceny za predaj penziónu v Dedinkách a ostane zostávajúca časť pôžičky 40.000 Eur a sľuboval, že aj
zvyšných 40.000 Eur potom doplatí. Pokiaľ ide o sumu 50.000 Eur, ktoré sú uvádzané aj správkyňou
išlo o sumu z tej istej pôžičky, ktorá bola k septembru 2019, keďže medzitým došlo k úhrade 10.000Eur, k októbru 2019 to bola suma 40.000 Eur a tu poukázal ako sú urobené zápisy v spise správcu o
jednotlivých úhradách. Na otázku správkyne, aby sa vyjadril žalobca a k otázke, prečo bola uzatvorená
v roku 2019 nová zmluva o pôžičke, keďže bola uzatvorená v roku 2017 zmluva o pôžičke medzi A.

F. G., v súčasnosti manželkou žalobcu, žalobca uviedol, že bolo to všetko iniciatíva úpadcu, on toto
navrhol. Išlo o to, že pôvodná pôžička nebola zaplatená, na druhej strane úpadca navrhoval uzatvorenie
novej zmluvy. Reálne to mohli nazvať, ale zmluvu o splatnosti pôžičky, ktorá bola pôvodne poskytnutá
jeho manželke v roku 2017. Všetko to bola iniciatíva p. K. s tým, že navrhol uzatvorenie novej zmluvy
s novým záložným právom. Na otázku žalovanej, aby sa vyjadril k uvádzanej postúpenej pohľadávke,

ktorou malo dôjsť k úhrade spornej pohľadávky, žalobca uviedol, že keďže už bol august 2020 a vyše
roka mu neuhradil žalovaný žiadnu splátku tejto pôžičky, oslovil ho s tým, že by mohlo dôjsť k nejakej
úhrade a úpadca, resp. štatutárny zástupca mi navrhol, že mal spornú pohľadávku, ktorú by mu postúpil
ako splátku pohľadávky. Boli dohodnutí na úhrade, ale následne došlo k podpísaniu zmluvy o postúpení
pohľadávky ako splátky pôžičky.

43. Svedkyňa F. C. uviedla, že žalobca je jej manžel. Pamätala si otázku ohľadom pôžičky, uviedla, že
požičali p. K. sumu 60.000 Eur, ale zmluva o pôžičke bola písaná len na ňu. Pokiaľ ide o zabezpečenie
tejto pôžičky, bolo tam záložné právo na nehnuteľnosť v k.u. Dedinky. Následne chcel uvoľniť tento záloh
a pokiaľ ide o celé papierovanie, keďže mali dve malé deti, nechcela byť tým zaťažovaná, dohodli sa s
manželom, že on to prevezme, bude to písané len na neho. Pán K. jej bol predstavený ako niekto, kto

potrebuje požičať peniaze. Uviedla, že mala našetrené nejaké peniaze a p. K. sľúbil za to zaplatiť úroky,
dojednávanie bolo na manželovi. Na otázku žalovanej, aby sa vyjadrila svedkyňa, či má vedomosť ešte
o iných zmluvách, ktoré by boli s úpadcom uzatvorené, svedkyňa uviedla, že bola ešte jedna zmluva
na inú nehnuteľnosť. Na otázku žalovanej, aby odpovedala svedkyňa, či vie dôvody, pre ktoré došlo
k postúpeniu pohľadávky z jej osoby na manžela, a to zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej v roku 2017,

svedkyňa uviedla, že nechcela som to mať na starosti, preto to bolo prevedené na manžela. Na otázku
právnej zástupkyne žalobcu, aby sa svedkyňa vyjadrila k tomu, kto pripravoval všetky dokumenty k celej
tejto transakcii ohľadom predmetnej pohľadávky, svedkyňa uviedla, že všetko pripravoval pán K.. Sama
veci neriešila a všetko bolo riešené medzi ním a jej manželom.

44. Zistený skutkový stav súd subsumoval pod nasledovné ustanovenia právnych predpisov:

45. Podľa § 32 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR),
každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou
a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na

vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a
právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody
spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak
pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere,

ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení
popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť,
že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých
záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich
právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

46. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na
prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok
v registri úpadcov, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

47. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že

konal s odbornou starostlivosťou.

48. Podľa § 32 ods. 6 ZKR, popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu
pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.49. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené

na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

50. Podľa § 32 ods. 10 ZKR, ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí najnižšie

uznané poradie.

51. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

52. Podľa § 32 ods. 16 ZKR, uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom
nebola popretá, považuje za zistenú.

53. Podľa § 29 ods. 1 ZKR, prihláška musí byť podaná spôsobom podľa § 28 ods. 2 a musí obsahovať
základnénáležitostiprihlášky,inaksanaprihláškuneprihliada.Základnýmináležitosťamiprihláškysú:a)

meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko,
ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania
veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj
a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú
osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné

číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo
názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny
dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková
suma pohľadávky.

54. Podľa § 29 ods. 4 ZKR celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo,
pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku.

55. Podľa § 29 ods. 6 ZKR k prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ,
ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom

rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje.

56. Podľa § 570 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len Občianskeho zákonníka) ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok
sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Ak

sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o zriadení nového záväzku uzavrieť
písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

57. Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola
podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo podľa oboch strán sporu doručené

žalobcovi dňa 03.03.2022 (dátum doručenia nebol medzi stranami sporný), pričom žaloba bola podaná
elektronicky a do elektronickej schránky súdu bola doručená dňa 31.03.2022. Na základe uvedeného
súd konštatuje, že žaloba o určenie popretej pohľadávky bola podaná včas.

58. Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č.k. II. ÚS 409/2013-49

z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť
aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo
na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom
rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať
prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má

za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania
nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu.
Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí
alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujúpohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo
v určitom poradí).

59. V konkrétnej prejednávanej veci poprel správca prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho
dôvodu, poradia, výšky a vymáhateľnosti s poukazom na skutočnosť, že veriteľ pripojil len uznanie dlhu
zo dňa 25.05.2021.

60. V tomto na rozdiel od uvádzaných skutočnosti v prihláške pohľadávky bol odkaz na dohodu zo dňa

19.11.2018 o novácií zmluvy o pôžičke, ktorá však k prihláške nebola pripojená a napokon ani k žalobe.

61. Aj keď samotné uznanie dlhu pripojené k prihláške v druhom odseku v texte obsahuje údaj, že dlh
predstavuje zostávajúcu časť záväzku dlžníka, pôvodne vo výške 60.000 EUR, ktorý vznikol na základe
zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi p. A. F. G., ako pôvodným veriteľom a dlžníkom dňa 08.02.2017,
pri tejto informácií, vyššie v texte sa uvádzala zmluva o novácií, bola žalovanou popretá pohľadávka

pre jej sporný právny dôvod.

62. V tomto smere, súd druhej inštancie, ktorého vyjadreným právnym záverom je súd prvej inštancie
viazaný uviedol, že je pravdou, že štandardne by mala byť zmluva o pôžičke ako doklad o existencii
právneho vzťahu predložená ako dôkaz o skutočnosti uvedenej v prihláške pohľadávky do konkurzu.

V danom prípade však konštatoval, že to nebolo potrebné, nakoľko žalobca disponoval dôkazom s
relevantnou dôkaznou silou a to uznaním dlhu.

63. Konštatoval, že žalobca teda predložením uznania dlhu preukázal, že jeho pohľadávka existovala
(v čase uznania dlhu) vo výške a čo do dôvodu, a tak ako bola úpadcom uznaná. Podľa uznania dlhu

vyplýva, že pôvodný dlh zo zmluvy o pôžičke bol na základe dohody o novácii o pôžičke postúpení
a došlo k dodatočnej dohode ohľadom podmienok jeho splatenia aj dodatočného zabezpečenia jeho
vymožiteľnosti. A teda v zmysle toho, pri tom, že právne úkony sa posudzujú podľa ich obsahu a nie
podľa názvu či označenia, bola v texte uznania pod spoločným označením novácia opísaná zmluva o
postúpenípohľadávkyadohodaozmeneobsahuzáväzku.Tedanešlooprivatívnunováciu,sdôsledkom

zrušenia pôvodného záväzku zo zmluvy o pôžičke a jej nahradením novým záväzkom, ale išlo len o
zmeny v osobe veriteľa, zmluvy o pôžičke, a ani po právnom úkone označenom ako dohoda o novácii
zmluva o pôžičke neprestala existovať. Bola teda spôsobilým právnym titulom pohľadávky, ktorá bola
ako pohľadávka zo zmluvy o pôžičke, prihlásená v konkurze na majetok úpadcu.

64. V danom prípade odvolací súd taktiež poukázal na to, že úpadca žalobcovi ako veriteľovi vyhlásil,
že jeho dlh vo výške 17 686,97 Eur zo zmluvy o pôžičke v zmysle dohody o novácii voči nemu existuje,
a teda žalobcovi svedčí vyvrátiteľná právna domnienka existencie jeho pohľadávky.

65. Následne keďže ani po doručení zrušujúceho uznesenia súdu druhej inštancie zo strany žalovanej

nebol preukázaný opak, teda že by suma 17 668,97 Eur na istine bola zo strany úpadcu uhradená, je
potrebné konštatovať, že popierací prejav žalovanej neobstojí.

66. Keďže súd druhého stupňa sa nevyjadril k otázke, že k prihláške pohľadávky nebola predložená
samotná dohoda o novácii a súčasne zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2018, a teda v čase

posudzovania dôvodnosti prihlásenej pohľadávky nebola preukázaná pre správkyňu aktívna legitimácia
žalobcu, súd má za to, že aj na túto spadá režim nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyplývajúcej z
uznania dlhu realizovaného úpadcom dňa 25.05.2021, kde už ako veriteľ bol uvedený žalobca Ing.
Slavomír Čistý.

67. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovanej, ohľadom nevysporiadania sa s listinou, ktorú pripojila v rámci
vyjadrenia zo dňa 28.03.2023 t.j. s dodatkom č. 1 k zmluve o pôžičke zo dňa 26.11.2018, faktom je, že
v jej záhlaví sa uvádza, že tento dodatok bol uzatvorený k zmluve o pôžičke zo dňa 26.11.2018, aj, keď
obsahovo odkazuje na zmluvu o pôžičke uzatvorenú dňa 08.02.2017 s A. F. G. a následne potvrdzuje,
že dňa 19.11.2018 bola postúpená prospech veriteľa označeného A. B. C., ako na nového veriteľa, tu

súd uvádza, že táto vyznieva pomerne nezrozumiteľne a súvisí zrejme s pôžičkou, ktorú poskytol A. B.
C. úpadcovi dňa 26.11.2018, avšak táto listina nijakým spôsobom nespochybňuje uznanie dlhu zo dňa
25.01.2021 a ani ňou nie je preukázaný opak, ktorý nastal zánik vyvrátiteľnej právnej domnienky ako
prvku inštitút uznania dlhu.68. Z vyššie uvedených dôvodov súd teda žalobe vyhovel v plnom rozsahu tak ako to vyplýva z výroku
I. tohto rozsudku.

69. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti strán v spore, a keďže
úspešnou stranou v konaní bol napokon žalobca, súd mu priznal voči žalovanej v súlade s ustanovením
§ 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100 %).

70. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

71. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

72. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

73. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.