Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 26, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 30Pc/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205951
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Bineková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8124205951.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Binekovou, v právnej veci navrhovateľky/

matky A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené/
domnelému otcovi E. B., narodenému XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, zastúpenému JUDr. Martinou
Stankovičovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Na Rúrkach 3, Prešov, v konaní o určenie
otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej F. B., narodenej XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenej v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, takto

r o z h o d o l :

I. návrh zamieta,

II. matka/navrhovateľka j e povinná domnelému otcovi nahradiť trovy konania vo výške 695,84
eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Martine
Stankovičovej,

III. matka/navrhovateľka j e povinná na účet Okresného súdu Prešov nahradiť trovy konania štátu
vo výške 56,60 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 03.07.2024 sa matka (ďalej aj ako ,,navrhovateľka“) domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil otcovstvo a upravil by výkon rodičovských práv a povinností k maloletej

F.. Navrhla, aby súd za otca maloletej F. určil E. B. a aby maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti, otca
aby zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 70,- eur mesačne od 20.11.2022, a dlžné výživné
aby otca zaviazal zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka si uplatnila nárok na
náhradu trov konania. Podaný návrh skutkovo odôvodnila tým, že s E. B. sa poznajú už od detstva, ich
známosť prerástla v intímnu známosť, na jar 2022 zistila, že je tehotná, o tejto skutočnosti informovala
menovaného, v čase rozhodnom pre počatie maloletej F. udržiavala pohlavný styk iba s ním, preto len
on môže byť otcom maloletej, po jej narodení však začal tvrdiť, že sa necíti byť jej otcom. Ďalej matka

v návrhu uviedla, že je na rodičovskej dovolenke, poberá štátne sociálne dávky vo výške 345, 20 eur
mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne, iný príjem nemá, príjem domnelého otca jej
nie je známy.
2. E. B., muž, proti ktorému smeroval návrh matky, (ďalej aj ako ,,domnelý otec“), s návrhom
nesúhlasil. Vyjadril sa, že navrhovateľka mala v čase, kedy otehotnela, viacerých partnerov. Po
vykonaní znaleckého dokazovania domnelý otec navrhol návrh na určenie otcovstva zamietnuť a uložiť
navrhovateľke povinnosť nahradiť mu trovy konania.

3. Súdom ustanovený procesný opatrovník maloletej F. pre toto konanie, Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, navrhol, pokiaľ matkou označený otec dobrovoľne neuzná otcovstvo, aby súd
v konaní o určenie otcovstva vykonal dokazovanie a následne vo veci rozhodol, nakoľko v najlepšom
záujme maloletej F. je, aby mala určeného otca, ktorému by boli následne určené aj rodičovsképovinnosti. Po vykonaní znaleckého dokazovania procesný opatrovník navrhol, aby súd vo veci rozhodol
s prihliadnutím na závery znaleckého posudku.
4. Vo veci samej súd rozhodol na pojednávaní, na ktoré sa nedostavil procesný opatrovník, hoci

bol riadne a včas predvolaný. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd pojednával
a rozhodol v jeho neprítomnosti.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a domnelého otca, dokazovanie listinnými
dôkazmi (rodný list maloletej F., správa opatrovníka o rodinných a bytových a sociálnych pomerov
z 25.09.2024) a znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA, genetika

človeka - prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD.
6. Na pojednávaní dňa 04.11.2024 matka vypovedala, že otcom maloletej F. je E. B., ktorý nechce
otcovstvo priznať, tvrdí, že maloletá nie je jeho dcéra, o dieťa sa od narodenia nezaujíma. Matka
vypovedala, že v rozhodujúcom čase nemala intímny vzťah s iným mužom a otcom dieťaťa je len E. B..
7. Domnelý otec E. B. na pojednávaní dňa 04.11.2024 vypovedal, že v rozhodnom čase mal pohlavný
styk s navrhovateľkou, maloletá môže byť jeho dieťaťom, ale má informácie, že v rozhodnom čase

mala matka aj iných partnerov, nie je si otcovstvom istý a nechce ho uznať, kým nebude disponovať
výsledkami DNA testov. Domnelý otec vypovedal, že je žiakom Strednej odbornej školy v Giraltovciach,
odbor murárstvo, 2. D. trieda, nemá žiaden príjem.
8. Rodným listom mal súd preukázané, že maloletá F. B. sa narodila dňa XX.XX.XXXX matke A. B.,
narodenej XX.XX.XXXX, jej narodenie je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Prešov vo zväzku

XXX, ročníka XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, otec v rodnom liste maloletej nie
je uvedený.
9. Správou opatrovníka o rodinných, bytových a sociálnych pomerov z 25.09.2024 mal súd preukázané,
že matka s maloletou F. býva v murovanom dome jej rodičov, s domnelým otcom sa matka a maloletá
nestretávajú, domnelý otec sa o maloletú vôbec nezaujíma a ničím neprispieva na jej výživu, matka

s ním nikdy nebývala v spoločnej domácnosti, poznali sa odmalička.
10. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru Genetika, odvetvia Analýza DNA,
genetika človeka - prof. RNDr. Jarmilou Bernasovskou, PhD., ktorá dňa 28.03.2025 podala vo veci
písomný znalecký posudok č. 5/2025, podľa ktorého znalkyňa dňa 25.02.2025 uskutočnila odbery
vzoriek DNA u matky, u maloletej F. a domnelého otca po ich dôkladnej identifikácii (vyhotovená

fotografia a odtlačok pravého palca) a s ich súhlasom (prevedené bukálne stery potrebné k izolácii
DNA). DNA vzorky matky, pravdepodobného otca a dieťaťa boli anonymne analyzované spoločnosťou
GHC GENETICS SK, s.r.o., Bratislava. Vo veci určenia otcovstva k maloletej F. B. bola u vyšetrovaných
osôb prevedená analýza celkom 17 rôznych DNA markerov (16 STR mikrosatelitných systémov
a 1 systém Amelogenin pre určenie pohlavia). Podľa záveru znaleckého posudku pri porovnaní

vzoriek DNA pravdepodobného otca E. B., narodeného XX.XX.XXXX a maloletej F. B., narodenej
XX.XX.XXXX bola nájdená nezhoda v desiatich zo šestnástich sledovaných genetických markerov,
na základe čoho je otcovstvo E. B. k maloletej F. B. jednoznačne vylúčené. V znaleckom posudku
znalkyňa poukázala na to, že v dôsledku možnosti výskytu spontánnych mutácií, ktoré môžu spôsobiť
rozdielnosťmedzipaternálnoualeloudieťaťaajehobiologickéhootca,savšeobecnepovažujeotcovstvo

za vylúčené pri nájdení minimálne dvoch až troch takých nezhodných alel.
11. Na pojednávaní dňa 26.01.2026 zhodne matka a domnelý otec uviedli, že sú vo vzdialenejšom
príbuzenskom pomere, že ich otcovia sú bratranci.
12. Podľa § 94 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o rodine“) ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným

vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo
určil súd.
13. Podľa § 94 ods. 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od
ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

14. Podľa § 110 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,CMP“) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

15. Otcovstvo k maloletej F. nesvedčí manželovi matky, nakoľko matka je slobodná. Otcovstvo

k maloletej nebolo určené ani súhlasným vyhlásením rodičov. Matka sa návrhom domáhala, aby súd
určil, že otcom maloletej F. je E. B., s ktorým udržiavala v rozhodnom čase pre počatie maloletej intímny
pomer, avšak jeho otcovstvo k maloletej F. bolo vylúčené testom DNA. Na vylúčenie otcovstva postačuje
nezhoda minimálne dvoch až troch alel dieťaťa a domnelého otca. Nezhoda pri porovnaní vzoriek DNAdomnelého otca E. B. a maloletej F. B. bola v 10 zo 16 sledovaných genetických markerov, preto súd
návrh matky v celom rozsahu zamietol. (I. výrok)

16. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP)

17. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,

ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

18. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

19. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

20. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“) trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,vyhláška o odmenách a náhradách advokátov“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo
práva v peniazoch.

23. Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) a e) vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa
veci samej a účasť na konaní pred súdom, vrátane nahliadnutia do súdneho spisu na súde, alebo iným
orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou

nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú
viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

24. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov od klienta možno požadovať na
náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej

stotinyvýpočtovéhozákladuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,
ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

25. Domnelému otcovi vznikli v konaní trovy právnym zastúpením a zaplatením preddavku na trovy
znaleckého dokazovania. Súd domnelému otcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov

právneho zastúpenia vo výške 395,84 eur a náhradu vo výške 300,- eur za zaplatený preddavok na trovy
znaleckého dokazovania. Výška trov právneho zastúpenia sa určuje podľa vyššie citovanej vyhlášky
o odmenách a náhradách advokátov. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je 1/13 výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu
veci alebo práva v peniazoch, pričom 1/13 výpočtového základu predstavovala v roku 2025 suma

114,15 eur a v roku 2026 suma 122,- eur. Za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky
domnelého otca považoval súd nasledovné trovy právneho zastúpenia: prevzatie a príprava právneho
zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 114,15 eur, o tomto úkone právnej služby
svedčí splnomocnenie z 16.06.2025 založené v súdnom spise na liste č. 64, vyjadrenie domnelého
otca z 16.06.2025 vo veci samej k znaleckému posudku na výzvu súdu podľa § 13a ods. 1 písm. c)

vyhlášky vo výške 114,15 eur, a účasť na pojednávaní dňa 26.01.2026 podľa § 13a ods. 1 písm. e)
vyhlášky vo výške 122,- eur. Napokon súd priznal domnelému otcovi aj náhradu za tzv. režijný paušál (t.
j. náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu) v súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky za 2 úkony právnej služby vykonané v roku 2025po 14,84 eur a za 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2026 vo výške 15,86 eur, spolu vo výške
45,54 eur.

26. Súd priznal domnelému otcovi náhradu trov konania v celkovej výške 695,84 eur, ktorú je
navrhovateľka na základe § 263 ods. 1 CSP povinná mu zaplatiť k rukám jeho právnej zástupkyne
v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd určil dlhšiu lehotu na plnenie vzhľadom na
majetkové a príjmové pomery navrhovateľky, ktorá je poberateľkou štátnych sociálnych dávok. Súčasne
súd dodáva, že nezistil dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé domnelému otcovi nárok na náhradu trov

konania voči matke nepriznať, nakoľko jeho pomery sú porovnateľné s pomermi navrhovateľky (počas
konania bol otec žiakom strednej školy, t. č. je bez príjmu, matka je poberateľkou štátnych sociálnych
dávok), navrhovateľka v čase počatia maloletej viedla neusporiadaný spôsob života a musela mať
vedomosť, že otcom maloletej F. môže byť aj iný muž, čo opakovane pred súdom poprela. (II. výrok)

27. V konaní vznikli štátu trovy vyplatením časti znalečného súdnej znalkyni prof. RNDr. Jarmile

Bernasovskej, PhD., vo výške 56,60 eur zo štátnych prostriedkov. V súlade s § 57 CMP je súd povinný
rozhodnúť o trovách štátu aj bez návrhu. Súd uložil matke, ktorá nebola v konaní úspešná, v súlade s §
53 CMP povinnosť nahradiť tieto trovy štátu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko nezistil
(k tomu pozri bod 26. odôvodnenia) dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé uvedené trovy ponechať na
ťarchu štátu. (III. výrok)

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov. (§ 355 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané
a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

Keď nebude náhrada trov štátu zaplatená v lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku, bude sa od
povinného vymáhať podľa predpisov o vymáhaní súdnych pohľadávok.