Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 20, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35PP/32/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125011365
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125011365.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom v trestnej veci odsúdeného A. B.,
o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 20.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona sa návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. ÚVTOS Kráľová,

na prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Nitra, sp. zn. 2T/11/2025, zo dňa 15.04.2025, zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.05.2025 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody podaný prostredníctvom jeho obhajcu. V návrhu sa uvádza, že vo
výkone trestu sa odsúdený snaží správať čo najlepšie, a to vo vzťahu k ostatným odsúdeným a tiež

vo vzťahu k príslušníkom ZVJS, o čom svedčia jeho pochvaly a disciplinárne odmeny. Je zaradený do
práce a svoje pracovné povinnosti si zodpovedne a riadne plní. O podmienečné prepustenie žiada aj
z dôvodu zložitej rodinnej situácie, jeho družka má dve maloletý deti, je v zlej finančnej situácii a on je
jediný, ktorý by vedel zabezpečiť finančný príjem do domácnosti. V prípade podmienečného prepustenia
má zabezpečenú prácu, súdu predložil písomný prísľub zamestnávateľa. Chce zanechať svoju trestnú
minulosť a do budúcna viesť riadny život. Odsúdenie mu dalo dostatočnú nápravu a uvedomenie nad

vlastným správaním. K spáchanej trestnej činnosti má kritický postoj, sľubuje, že už nebude páchať
žiadnu trestnú činnosť.

Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy a to hodnotenie ÚVTOS, skrátený výpis
klienta, aktuálny odpis RT, trestný rozkaz Okresného súdu Nitra zo dňa 02.07.2024 sp.zn. 0T/146/2024,
uznesenieOkresnéhosúduNitrazodňa14.02.2025sp.zn.0T/146/2024,trestnýrozkazOkresnéhosúdu

Nitra zo dňa 15.04.2025 sp.zn. 2T/11/2025, prísľub zamestnania.

Zo skráteného výpisu klienta ako aj z oboznámených rozhodnutí vyplýva, že odsúdený bol trestným
rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.04.2025 sp.zn. 2T/11/2025 uznaný vinným zo spáchania
pokračovacieho prečinu neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa §
171 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 135c ods. 3 Trestného zákona účinného od

06.08.2024, za čo mu bol uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením
na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste,
ktorý bol odsúdenému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 02.07.2024 sp.zn.
0T/146/2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.02.2025 sp.zn. 0T/146/2024
a nadväzujúcich rozhodnutí a tiež zrušenia výroku o vine a treste z trestného rozkazu Okresného súdu
Nitra zo dňa 19.03.2025 sp.zn. 1T/16/205 a nadväzujúcich rozhodnutí.Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Kráľová vyplýva, že odsúdený bol dodaný do výkonu väzby dňa
20.08.2024 do ÚVV a ÚVTOS Nitra. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu väzby
nebolo vždy na požadovanej úrovni. V jednom prípade sa dostal do rozporu s právnymi predpismi

platnými v podmienkach výkonu väzby za nedodržanie časového rozvrhu dňa tým, že nenastúpil
na previerku početného stavu odsúdených. Pracovne zaradený nebol. Počas umiestnenia vo vyššie
uvedenom ústave nebol disciplinárne odmenený. Menovaný bol dňa 25.03.2025 premiestnený na
ďalší výkon trestu odňatia slobody do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde vykonával trest odňatia
slobody v rámci minimálneho stupňa stráženia, v podmienkach „B“ diferenciačnej skupiny. Na základe

celkovej analýzy správania, vystupovania a plnenia si povinností vo vyššie uvedenom ústave možno
konštatovať spokojnosť, správanie a vystupovanie menovaného bolo na požadovanej úrovni, príkazy a
nariadenia personálu ústavu plnil, v dodržiavaní právnych noriem a predpisov platiacich v podmienkach
výkonu trestu odňatia slobody neboli zistené nedostatky. Počas umiestnenia vo vyššie uvedenom
ústave nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. V aktuálnom ÚVTOS Banská
Bystrica-Kráľová sa nachádza od 03.06.2025. V rámci vnútornej diferenciácie ústavu bol umiestnený

do ubytovne s „B“ diferenciačnou skupinou, kde adaptácia na podmienky výkonu trestu prebieha
bez nedostatkov. Správanie a disciplína u menovaného je na dobrej úrovni, povinnosti si plní.
Príkazy a pokyny väzenského personálu dodržiava. Zásady osobnej hygieny má osvojené, úprava
zovňajšku je na požadovanej úrovni. V societe odsúdených konfliktné situácie neboli zaznamenané.
Poriadok a čistotu v osobných veciach udržiava na požadovanej úrovni. Do prednáškovej činnosti

realizovanej pedagogickým personálom ústavu zameranej na vzdelávanie a resocializáciu sa odsúdený
doposiaľ nezapojil. Odsúdený doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani disciplinárny potrestaný.
Do oddielových a celoústavných voľnočasových aktivít sa odsúdený nezapája. V rámci záujmových
útvarov nie je členom žiadneho krúžku. Voľný čas trávi podľa vlastného uváženia v celku zmysluplne.
Odsúdený počas celého výkonu trestu doposiaľ nebol pracovne zaradený, z dôvodu nedostatku jemu

vhodných pracovných príležitostí. V tunajšom ústave bol menovaný vybraný z radov odsúdených ako
služba na ubytovni. Odsúdený sa tiež zúčastňuje činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného
zameraných na udržiavanie čistoty a poriadku spoločných priestorov ubytovne. Dané činnosti vykonáva
k spokojnosti väzenského personálu. Menovaný je slobodný a bezdetný. Odsúdený počas výkonu
trestu udržiaval kontakt zo svojou družkou prostredníctvom korešpondencie, telefonických hovorov

a nárokových kontaktných návštev. Aktuálne je kontakt s družkou prerušený z dôvodu odmlčania
družky, odsúdený však naďalej prejavuje snahu o skontaktovania sa prostredníctvom korešpondencie
a telefonický hovorov. Kontakt s inými členmi svojej rodinu neudržiava. Resocializačná prognóza je u
odsúdeného podľa nástroja hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti CRA menej priaznivá. Riziko
recidívytrestnejčinnostijevyhodnotenéakostredné.Ktrestnejčinnostizaujímačiastočnekritickýpostoj.

Odsúdený priznáva spáchanie trestných činov avšak bagatelizuje okolnosti spáchania týchto činov.
Menovaný je schopných analyzovať aj identifikovať všetky okolnosti, ktoré ho viedli k ich spáchaniu no z
vyjadrení odsúdeného nie je možné jednoznačne zaručiť, že sa v budúcnosti podobná činnosť nebude
opakovať. Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukázaním na stredné riziko recidívy trestnej
činnosti a čiastočne kritickému postoju k trestnej činnosti riaditeľ ÚVTOS v závere hodnotenia uvádza,

že odporúča odsúdeného podmienečne prepustiť s probačným dohľadom a v prípade podmienečného
prepustenia nenavrhuje uložiť primerané obmedzenia alebo povinnosti.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že odsúdený má v registri trestov 10 záznamov.

Prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že na základe vykonaného dokazovania je toho názoru, že
odsúdený spĺňa iba formálnu podmienku pre podmienečné prepustenie, nespĺňa však obe materiálne
podmienky. Vo vzťahu k prvej materiálnej podmienke odkazuje na hodnotenie z ÚVTOS, z ktorého
vyplýva, že pobyt odsúdeného nemožno hodnotiť inak ako iba prispôsobenie sa podmienkam výkonu
trestu, keď odsúdený nezískal žiadnu disciplinárnu odmenu, je pracovne nezaradený, zaujíma nekritický

postoj k svojej trestnej činnosti. Vo vzťahu k druhej materiálnej podmienke poukazuje na odpis registra
trestov odsúdeného, odsúdený je špeciálnym recidivistom k drogovej trestnej činnosti, predchádzajúce
tresty zjavne nemali prevýchovný ani preventívny vplyv na odsúdeného. Z uvedených dôvodov preto
navrhuje, aby súd návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie zamietol.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že pracuje, je zaradený do práce na pracovisko mimo ústav v
Slovenskej Ľubči. Dodržiava ústavný poriadok a všetky pokyny svojich nadriadených. Trestnú minulosť
ľutuje, mrzí ho to, chce sa vrátiť za rodinou.Obhajca odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedol, že v zmysle vykonaného dokazovania je toho
názoru, že odsúdený spĺňa formálne aj materiálne podmienky pre jeho podmienečné prepustenie.
Argumentácia prokurátora, že odsúdený nebol zaradený do výkonu pracovnej činnosti nie je aktuálna,

nakoľko má vedomosť o tom, že odsúdený vykonáva funkciu služby – vedúceho na ubytovni. Poukazuje
aj na závery riaditeľa ÚVTOS, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť aj napriek jeho
trestnej minulosti nakoľko je jednoznačné, že odsúdený má veľmi kritický postoj k veci, uvedomil si
svoju minulosť a chce ju zanechať, čo preukázal svojim vyjadrením. Navrhuje preto, aby súd žiadosti
odsúdeného vyhovel a odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustil.

Podľa § 415 ods. 2 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
osoby odsúdenej za zločin po výkone jeho polovice súd rozhoduje len na návrh riaditeľa ústavu na výkon
väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Z dikcie citovaných ustanovení vyplýva, že súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť z výkonu
trestu odňatia slobody za súčasného splnenia 3 podmienok: (i) vykonanie zákonom stanovenej doby
uloženého trestu; (ii) odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním
preukazuje polepšenie; (iii) od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepustenie je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu

mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny
život. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný vplyv a to nielen ten, že iba v
skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny život, ale predovšetkým ten,
že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej činnosti viac nedopustí, nakoľko
rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon trestu odňatia slobody splnil vo

vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného,
nemôže ani dospieť k záveru, že by odsúdený po podmienečnom prepustení viedol riadny život.

Rozhodnutie o podmienečnom prepustení je fakultatívnej povahy, čo znamená, že naň neexistuje právny
nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ak sa po určitú zákonom stanovenú dobu správal

vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6Urtos/1/2019).

Súd v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, a dospel k nasledovným záverom.Prvá zákonná (formálna) podmienka splnená je. Návrh bol podaný v zmysle § 66 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, odsúdený vykonal potrebnú časť trestu odňatia slobody. Ku dňu rozhodovania súdu
o žiadosti odsúdeného je táto podmienka splnená.

Druhá zákonná podmienka a to tá, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich pracovných i
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu
preukázal polepšenie, podľa názoru súdu nie je splnená.

K posudzovaniu materiálnej podmienky súd úvodom pripomína, že nie každý aspekt správania, či
splnená alebo nesplnená povinnosť odsúdeného znamená jeho polepšenie či nepolepšenie a môže
byť relevantná pri posudzovaní splnenia tejto podmienky. Polepšeniu môže napríklad nasvedčovať, ak
sa odsúdený zúčastňuje programov určených na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje
okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že páchal trestnú činnosť, pracuje, napriek tomu, že pred
nástupom trestu bol dlhodobo nezamestnaný, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v

spoločnosti, získava náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie. Vo všeobecnosti
ale nie je vhodné vychádzať iba z počtu získaných disciplinárnych odmien a uložených disciplinárnych
trestov, pretože taký počet bez uvedenia, za čo boli uložené, nemá výpovednú hodnotu z hľadiska
polepšenia a nápravy a navyše nie je možné opomenúť ani meniacu sa prax jednotlivých väzníc pri
udeľovaní disciplinárnych odmien a trestov. Primárne je preto potrebné hodnotiť, za čo boli odsúdenému

uložené disciplinárne odmeny a tresty a nie koľko mu ich bolo uložených. Za prejav polepšenia či
nepolepšenia odsúdeného nie je možné bez bližšieho odôvodnenia považovať jednoduché skutočnosti
nenaviazané na zmenu vnútorného postoja odsúdeného, ako napríklad upratovacie práce či naopak
neporiadok na cele. Platí však, že každý odsúdený by spravidla mal získať aspoň nejakú disciplinárnu
odmenu. Ak sa tak nestalo, alebo pokiaľ má odsúdený nezahladený disciplinárny trest, môže to svedčiť o

tom, že k polepšeniu nemuselo prísť. Avšak aj v prípade, že odsúdený disciplinárnu odmenu nezískal, je
potrebné skúmať argumenty a iné skutočnosti, ktoré môžu svedčiť o skutočnom polepšení odsúdeného
bez ohľadu na neexistenciu disciplinárnych odmien, či naopak existenciu nezahladených disciplinárnych
trestov.

Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je ďalej potrebné reflektovať celý priebeh výkonu trestu
a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon trestu bez
zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej výmere.. Na
polepšenieniejemožnéusudzovaťlenpodľavyššiehopoštudisciplinárnychodmien,keďžeautomaticky
z neho nevyplýva, že sa odsúdený skutočne polepšil. Súdy sú povinné sa zaoberať otázkou, či pozitívne

správanie sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody svedčí o skutočnej zmene životného
postoja odsúdeného, aké je jeho bližšie správanie sa vo výkone trestu a za čo sú mu disciplinárne
odmeny udeľované.

Práve polepšeniu môže nasvedčovať tá skutočnosť, že odsúdený sa zúčastňuje programov určených

na predchádzanie trestnej činnosti, rozpozná a reflektuje okolnosti, ktoré v minulosti prispeli k tomu, že
páchal trestnú činnosť, zlepšuje svoje znalosti a schopnosti s cieľom uplatniť sa v spoločnosti, získava
náhľad na svoju trestnú minulosť a úprimne ľutuje svoje konanie.

V tomto prípade možno konštatovať, že odsúdený nijako svojou aktivitou nevybočuje z radu, síce

režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Predsa nestačí, pokiaľ sa odsúdený správa v
súlade s pravidlami stanovenými pre výkon trestu odňatia slobody. Polepšenie je totiž vývojový proces
vnútornej premeny páchateľovej osobnosti, ktorý sa navonok prejavuje v jeho správaní. Dobré správanie
odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody však samé o sebe automaticky neznamená, že sa
odsúdený polepšil, pretože môže byť aj len prejavom vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie

väznice, nie o náznak skutočných zmien osobnosti odsúdeného.

Z hodnotenia riaditeľa ústavu vyplýva, že jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, ale za celý
doterajší pobyt vo výkone trestu si nevytvoril podmienky na získanie žiadnej disciplinárnej odmeny. .
Pritom platí aj to, že odsúdený by mal získať počas výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu

a v prípade dlhšieho výkonu trestu aspoň jednu disciplinárnu odmenu ročne. Z uvedeného vyplýva, že
odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo
výkone trestu, ktoré by nasvedčovali jeho polepšenie sa. Disciplinárnu odmenu je možné získať nielen
za plnenie pracovných povinností, ale napríklad aj za plnenie programu zaobchádzania,. Odsúdený takprevažne len dodržiava podmienky výkonu trestu, čo je ale jeho elementárna povinnosť. Je možné preto
konštatovať, že jeho správanie je prispôsobením sa režimu v ústave a nevybočuje z rámca správania
ostatných odsúdených vo výkone trestu. Odsúdený si síce plní svoje povinnosti počas výkonu trestu

odňatia slobody, automaticky z neho nevyplýva, že sa odsúdený aj skutočne polepšil.

Z hodnotenia vyplýva, že jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti je čiastočne kritický. Na verejnom
zasadnutí verbalizoval, že prejavuje ľútosť nad trestnou činnosťou, ktorú spáchal. Aj v rámci programu
zaobchádzania je vedený k zodpovednosti za svoje konania a ku kritickému postoju trestnej činnosti.

Pritom neuniklo pozornosti súdu, že odsúdený, ktorý vykonáva trest za ohrozenie pod vplyvom
omamných a psychotropných látok a už skôr vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7
mesiacov za neoprávnené prechovávanie omamných a psychotropných látok, doteraz vo výkone trestu
neabsolvoval žiadnu protidrogovú osvetovú aktivitu alebo účasť na prednáškovej činnosti a svoj voľný
čas trávi celkom pasívne. Celkovo pasivita odsúdeného v oblasti osvojenia si poznatkov a zručností
prechádza zneužívaniu omamných a psychotropných látok svedčí o tom, že kritický postoj odsúdeného

k trestnej činnosti nemožno hodnotiť vo všetkých smeroch ako úprimný. Absentuje aktívna snaha
odsúdeného osvojiť si poznatky a zručnosti k zmene svojho doterajšieho správania tak, aby v jeho
prípade nedošlo k opätovnej recidíve, keďže v minulosti sa trestnej činnosti súvislosti s neoprávneným
prechovávaním omamnej a psychotropnej látky už dopustil a ani prípadný nepodmienečný trest odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený nemal na jeho správanie pozitívny vplyv. Preto, ak aj deklaruje či už

v rámci programu zaobchádzania alebo v rámci verejného zasadnutia, že trestnú činnosť ľutuje, súd
toto verbálne konštatovanie nepovažuje za dostatočné na to, aby mohol usúdiť, či deklarovaný postoj
je skutočne kritický, teda ide o jeho vnútorné presvedčenie, alebo ide len o formálny postoj, bez toho
aby obžalovaný skutočne vnútorne prijal rozhodnutie v budúcnosti sa vyhýbať spáchaniu akejkoľvek
trestnej činnosti.

Odsúdený doposiaľ nepreukázal žiadnu zvýšenú snahu po náprave, teda počas výkonu trestu neurobil
nič, čím by súd presvedčil, že sa polepšil a prebehla u neho vnútorná zmena v jeho hodnotovej orientácii.

Na základe záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného ústavom na výkon trestu odňatia slobody, je

možné konštatovať, že táto zákonná materiálna podmienka nie je u odsúdeného splnená.

Tretia zákonná (druhá materiálna) podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života
odsúdeného po jeho prepustení na slobodu, podľa názoru súdu splnená nie je.

Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti
súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským
normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú
je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade
prepustenianaslobodupovedieriadnyživot,t.j.životvsúladesprávnymi,morálnymiaetickýminormami

spoločnosti.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu neexistuje
právny nárok, ktorého by sa mohol odsúdený domáhať ihneď, ako sa po určitú zákonom stanovenú
dobu správal vo výkone trestu slušne a vzorne si plnil uložené povinnosti. V zmysle odborných názorov

„zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré
správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní
stanovenej doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobodyjetotižnamiestelenvtomprípade,akvzhľadomkuvšetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie

aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol.
Trestní zákonník I. § 1 až 139. Komentář. 1. vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952).

Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojim spôsobom vždy len predpokladom vysloveným s väčšou
či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré

je nutné zaradiť aj doterajšie sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti.

Materiálnu podmienku možnosti očakávať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život je
potrebné skúmať aj pri zohľadnení jeho skorších odsúdení. Túto podmienku súd objasňuje a skúmakomplexnejšie, posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové
vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je
odsúdený vo výkone trestu s jediným cieľom dospieť k záveru, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať

prognózu, že odsúdený v prípade podmienečného prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život
v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.

Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že
od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, túto podmienku súd

nepovažuje za splnenú.

Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prečin Ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky v trvaní piatich mesiacov a ktorý mu bol podmienečne odložený. Napriek
takémuto benefitu, odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a výkon trestu mu bol nariadený vzhľadom
na to, že sa opätovne dopustil spáchania trestného činu . Nejde pritom o jeho jednorazové vybočenia

z hraníc inak riadneho života. Už pred spáchaním uvedeného skutku bol opakovane (6 krát) odsúdený
za trestnú činnosť majetkového charakteru (opakované krádeže, sprenevera poškodzovanie cudzej
veci). za trestnú činnosť mu boli ukladané podmienečne odložené tresty odňatia slobody, ale aj
nepodmienečné tresty v trvaní niekoľkých mesiacov. Je potrebné zdôrazniť, že aj prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky sa dopustil len niekoľko mesiacov po tom ako uplynula skúšobná doba

podmienečného odsúdenia za skôr spáchanú trestnú činnosť.

Početnosť trestných činov, povaha trestnej činnosti (Odsúdený sa už opakovane dopustil trestných
činov súvisiacich s užívaním a prechovávaniu omamných a psychotropných látok ) a miera závažnosti
trestného činu (ohrozil iných účastníkov cestnej premávky tým, že viedol motorové vozidlo pod

vplyvom druh ), ktorého sa dopustil, svedčia o nedostatku rešpektu k dodržiavaniu právnych noriem
uodsúdeného.Nasprávanieodsúdenéhonemaližiadnyvplyvpodmienečnýodkladvýkonutrestu,keďže
aj v prípade týchto inštitútov nespojených s odňatím slobody sa trestnej činnosti naďalej dopúšťal.

Záverom súd preto konštatuje, že správania odsúdeného v minulosti neumožňuje vysloviť sa v prospech

jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny život na slobode. Navyše jeho
resocializačná prognóza je menej priaznivá z dôvodu stredného riziko recidívy .

Zuvedenéhodôvodusúdmáobavu,že ajvprípadepodmienečnéhoprepusteniazvýkonutrestuodňatia
slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy potrestania,

nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. aj zhodnotenia ústavu vyplýva že z vyjadrení odsúdeného
nie je možné jednoznačne zaručiť, že v budúcnosti sa podobná činnosť nebude opakovať. Jeho zjavné
protiprávne konanie počas pobytu na slobode, a zároveň potreba pokračovať v procese resocializácie,
tak aby sa jej riziko minimalizovala resp. vylúčilo, neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno
očakávať vedenie riadneho života v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Za takýchto okolností preto súd konštatuje, že riziko recidívy u odsúdeného nie je eliminované. Súd
preto zastáva názor, že úplnú nápravu odsúdeného je možné dosiahnuť len ďalším výkonom uloženého
trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Sťažnosť sa podáva na
Okresný súd Trnava a to do 3 (troch) pracovných dní od oznámenia uznesenia, a rozhoduje o nej Krajský
súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba uznesenie
doručiť, alebo doručenie rovnopisu uznesenia. Právne neúčinná je sťažnosť podaná osobou, ktorá sa
svojho práva podať sťažnosť výslovne vzdala.