Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-21S/78/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200570
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200570.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. a Mgr. Miroslavy Fodor,
v právnej veci žalobcu: Deák, spol. s r.o., so sídlom 1122, 925 32 Veľká Mača, IČO: 31 445 837,
zastúpený: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101559599/2021 zo dňa 26.08.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly na dani
z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2015 oznámením zo dňa 31.10.2016,

ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.11.2016. V rámci predmetnej daňovej kontroly bola kontrolovaná
DPH za zdaňovacie obdobia január až september 2015 a november 2015.

2. Rozhodnutím zo dňa 30.05.2017 správca dane prerušil daňovú kontrolu (vo vzťahu k všetkým
kontrolovaným zdaňovacím obdobiam), a to z dôvodu podaných žiadostí o medzinárodnú výmenu
informácií (ďalej aj „MVI“). Daňová kontrola pokračovala od 19.04.2018, kedy uplynuli prekážky
prerušenia daňovej kontroly.

3. Rozhodnutím zo dňa 29.06.2018 správca dane prerušil daňovú kontrolu (vo vzťahu k všetkým
kontrolovaným zdaňovacím obdobiam), a to z dôvodu potreby získania informácií spôsobom podľa
osobitného predpisu. Daňová kontrola pokračovala od 13.11.2018, kedy uplynuli prekážky prerušenia
daňovej kontroly.

4. Správca dane vypracoval o výsledku daňovej kontroly protokol z vykonanej daňovej kontroly č.

100310382/2019 zo dňa 28.01.2019 (ďalej len „protokol“), a to spoločne k všetkým kontrolovaným
zdaňovacím obdobiam. Žalobca sa k protokolu vyjadril podaním zo dňa 06.03.2019.5. Na základe výsledkov kontroly vydal správca dane rozhodnutie zo dňa 23.10.2019, ktorým vyrubil
žalobcovi rozdiel dane vo výške XX.XXX,XX eur na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015. Voči
uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na podklade ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa

16.07.2020 zrušil napadnuté rozhodnutie správcu dane zo dňa 23.10.2019 z dôvodu nedostatočného
zistenia skutkového stavu a potreby vykonať ďalšie dokazovanie vo veci.

6. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100571516/2021 zo dňa 12.04.2021 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 67.867,74 eur na DPH za

zdaňovacie obdobie august 2015. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa
24.05.2021.

7. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. 101559599/2021 zo dňa 26.08.2021
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že
správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, oboznamoval ho s priebežnými výsledkami,

pričom správca dane preverovaním dodávateľských, resp. nástupníckych spoločností zistil, že bývalí,
resp.terajšíkonateliatýchtospoločnostísúnekontaktné,resp.neexistujúceosoby,apretonebolomožné
vykonať výsluchy svedkov. Správca dane zabezpečoval výsluchy aj formou MVI.

8. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane postupoval v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009

Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), pričom lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná.
Daňová kontrola bola prerušená zákonne, pričom počas doby prerušenia neplynuli lehoty. Správca dane
využil inštitút MVI.

9. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že protokol bol vydaný predčasne. Uviedol, že skutočnosť,
že žalovaný zrušil prvotne vydané rozhodnutie správcu dane neznamená, že vydanie protokolu bolo
predčasné.

10. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane vykonal úkony k relevantným dodávateľským

spoločnostiam, pričom uviedol, že neboli potvrdené deklarované skutočnosti. Žalovaný uviedol, že
je výlučne na rozhodnutí daňového subjektu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, ale v
prípade, že tento obchodný partner nevie dodanie tovaru preukázať predložením dokladov v takom
rozsahu, v akom to od neho vyžaduje správca dane, čo znamená, že správca dane nevie z predložených
dokladov preveriť realizáciu deklarovaného prípadu, dostáva sa daňový subjekt do dôkaznej núdze.

Správca dane z dokladov, ktoré predložil žalobca, nemal možnosť preveriť skutočnosti deklarované na
dokladoch v takom rozsahu, aby mohol vysloviť záver, že spoločnosť Danis Food s.r.o., IČO: 45 644 691
(ďalej len „Danis FOOD“) a spoločnosť DANER GASTRO s. r. o., IČO: 35 779 951 (ďalej len „DANER
GASTRO“) dodali žalobcovi tovar (komodita mäso) v takom rozsahu, ako je to uvedené na vystavených
dodávateľských faktúrach špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach. Konaním žalobcu tak došlo

k porušeniu § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“).

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

11. Žalobca podal na Krajský súd v Nitre správnu žalobu zo dňa 14.10.2021 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia,
a ich zrušenia. Žalobca namietol, že (i) napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia, (ii) napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov, (iii) zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, (iv) skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym
spisomalebovňomnemáoporua(v)došlokpodstatnémuporušeniuustanoveníokonanípredorgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo
veci samej.

12. Žalobca namietol, že daňová kontrola začala dňa 07.12.2016 a skončila doručením protokolu z
daňovej kontroly dňa 14.02.2019, teda o viac ako dva roky a dva mesiace neskôr. Daňová kontrola bola
niekoľkokrát prerušená, pričom samotná daňová kontrola, bez prerušenia, trvala 359 dní.13. Žalobca namietol formálne ukončenie daňovej kontroly, pričom obchádzanie zákona videl v troch
aspektoch, a to: (i) opakované, niekoľko mesačné prerušovanie daňovej kontroly s cieľom správcu dane

predĺžiť čas na vykonanie daňovej kontroly nad rámec zákona, (ii) predčasné vydanie protokolu tak, aby
bola len formálne dodržaná jednoročná lehota daňovej kontroly s tým, že úkony, ktoré mali byť vykonané
vrámcidaňovejkontrolybolivykonanévrámcivyrubovaciehokonaniaa(iii)neprimeranécelkovétrvanie
daňovej kontroly spolu s vyrubovacím konaním, a to takmer 5 rokov.

14. Žalobca mal za to, že konanie správcu dane bolo úmyselné a nadbytočné, pretože cieľom MVI bolo
prerušovanie daňovej kontroly. Namietol, že MVI bola žiadaná aj na nesúvisiace osoby a nesúvisiace
zdaňovacie obdobia. Nebola tak splnená požiadavka nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti prerušenia
daňovej kontroly. Následkom nezákonných prerušení daňovej kontroly je, že na ne nemožno prihliadať
pri počítaní dĺžky daňovej kontroly, dni takéhoto prerušenia je potrebné pripočítať k dňom trvania daňovej
kontroly. Daňová kontrola bola prerušená raz na 10 mesiacov a 4 mesiace, pričom žalobca mal za to,

že prerušenie konania by mohlo trvať maximálne 6 mesiacov (s odkazom na limity prerušenia konania
z dôvodu MVI) a nie 10, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala nie 359 dní, ale 359 dní + 4 mesiace,
čo prekračuje zákonnú lehotu vykonania daňovej kontroly.

15. Žalobca ďalej namietol, že správca dane ukončil daňovú kontrolu predčasne, a to len z dôvodu

formálnehododržanialehôt,avšaksvedomím,žeúkonyzdaňovejkontrolyvykonápočasvyrubovacieho
konania. Žalobca mal za to, že sa jednalo o obchádzanie zákona, čo potvrdzuje aj chronologický opis
úkonov.

16. Žalobca uviedol, že daňová kontrola má na podklade daňového poriadku trvať maximálne 1 rok a

vyrubovacie konanie 3 mesiace. Žalobca namietol celkovú dĺžku daňového konania.

17. Žalobca odkázal na to, že Krajský súd v Trnave v obdobnej veci žalobcu – zdaňovacie obdobie
11/2017–zrušiltamnapadnutérozhodnutia,pričomuviedol,ževdanýchveciachsajednaloorovnakého
dodávateľa – spoločnosť FROZER. Žalobca odkázal na to, že Krajský súd v Trnave konštatoval, že

je nevyhnutné, aby správca dane posudzoval vedomosť žalobcu, resp. možnosť jeho vedomosti o
podvodnom konaní v reťazci dodaní, pričom pokiaľ táto skutočnosť nebude preukázaná, bude namieste
nárok na odpočet DPH priznať. Žalobca odkázal na relevantné časti rozsudku Krajského súdu v Trnave.
Žalobca namietol, že správca dane v predmetnej veci nijako neskúmal zavinenie, vedomosť a ani
možnosť vedomosti žalobcu o podvodnom konaní v reťazci dodaní, a preto by mali byť napadnuté

rozhodnutia zrušené. Žalobca poukázal na ním vybranú judikatúru, venujúcu sa daňovému podvodu.
Uzavrel, že odoprieť právo daňového subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia,
pretože v opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií. Zavinenie
musí preukázať orgán finančnej správy. Žalobca mal za to, že postupoval s odbornou starostlivosťou.

18. Žalobca namietol nedostatočné vykonanie dokazovania – existuje napr. aj celé konanie na
veterinárnej správe, kde sa robili vzorky z predmetného tovaru. K dodávateľovi – spoločnosti Danis
Food žalobca uviedol, že táto spoločnosť mala v roku 2015 sídlo na Športovej ulici a nemá vedomosť,
že by správca dane skúmal reálnosť sídla tejto spoločnosti v relevantnom zdaňovacom období. Keďže
správca dane takéto dokazovanie nevykonal, jedná sa o rozpor s obsahom administratívneho spisu.

Správca dane vyložil v neprospech žalobcu aj výpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti – A. B.,
pričom z obsahu výpovede tohto svedka nevyplývajú také závery ako ich uvádza správca dane. Žalobca
uviedol, že súčasný konateľ nevedel uviesť, kde sa nachádzajú dokumenty, pričom dôležitá je časová
súvislosť, pretože daňová kontrola sa vykonávala za zdaňovacie obdobie roka 2015, pričom pani C.
D. bola konateľkou od 23.12.2015 do 17.05.2016, ako svedok bola vypočutá až v roku 2017, kedy už

konateľkou nebola.

19. Ďalej žalobca uviedol, že samotný svedok - A. B. potvrdil dodanie tovaru, uvedené tvrdenia
však nepreukázal. Správca dane podľa žalobcu protiústavne rozšíril zákonné podmienky prípustnosti
svedeckej výpovede ako dôkazu tak, že svedok je povinný svoju vlastnú výpoveď dokazovať ďalšími

dôkazmi, čo je dôvod nezákonnosti. Žalobca zároveň platil za dodávky tovaru prevodom na účet.
Dodanie tovaru ďalej potvrdila aj E. F., avšak nepreukázala svoje tvrdenia.20. K dodávateľovi – spoločnosti DANER GASTRO žalobca uviedol, že správca dane neskúmal dôležité
skutočnosti, najmä, že miestnym zisťovaním bolo zistené, že ICE-BERG SLOVAKIA, spol. s r.o., IČO:
35 754 729 (ďalej len „ICE-BERG SLOVAKIA“) skladovala tovar spoločnosti DANER GASTRO v roku

2015 a nebol vypočutý konateľ alebo zamestnanec skladovateľa tovaru. Vykonaním daného dôkazu
by sa podľa žalobcu potvrdilo, že spoločnosť ICE-BERG SLOVAKIA prepravila tovar od deklarovaného
dodávateľa žalobcovi. Dodanie tovaru bolo potvrdené nielen nepriamymi dôkazmi, ale aj priamou
výpoveďou F. G., ktorý uviedol, že preprava bola realizovaná pre DANER GASTRO, pričom miestom
vykládky boli Mraziarne Deák. Žalobca namietol, že (i) správca dane nemôže vedieť, čo by bolo

výsluchom preukázané, (ii) svedecká výpoveď je rovnaký dôkaz ako každý iný a (iii) žalobca namietol,
že správca dane uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ale odmieta vykonať dokazovanie
navrhnuté žalobcom.

21. Žalobca namietol, že žalobca nebol oboznámený so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej
kontroly a správca dane neumožniť žalobcovi realizovať svoje právo byť prítomný na výsluchu svedkov.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

22.Žalovanýsakžalobevyjadrilpodanímzodňa02.03.2022,pričomzotrvalnanapadnutomrozhodnutí.
Žalovaný poukázal na to, že podmienky deklarované v § 49 až § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenia sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie
je možné odpustiť. V predmetnom prípade žalobca deklaroval nadobudnutie tovaru od spoločností –
Danis Food a DANER GASTRO, a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že tieto spoločnosti dodali

tovar. Vykonaným dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar deklarovaný faktúrami bol skutočne
dodaný spomenutými spoločnosťami. Orgány finančnej správy nespochybnili existenciu tovaru, ale
osoby deklarovaných dodávateľov, keďže tieto neboli vierohodne preukázané.

23. Žalovaný uviedol, že právny nástupca spoločnosti Danis Food, spoločnosť Fatimka, so správcom

dane nespolupracovala, pričom aj táto spoločnosť bola k 26.07.2017 vymazaná. Zo svedeckej výpovede
pani D. vyplynulo, že nemala vedomosti o ekonomickej činnosti spoločnosti Danis Food, nedisponovala
účtovnými dokumentami, a teda nemala vedomosti o spoločnosti. Súčasne A. B. uviedol, že doklady
spoločnosti odovzdal pani D., ktorá však uvedené nepotvrdila.

24.VovzťahukspoločnostiDANERGASTROžalovanýuviedol,žesajednaloonekontaktnúspoločnosť,
v zdaňovacích obdobiach 2014, 2015 a 2016 nepreukázala vykonávanie ekonomickej činnosti. Uvedená
spoločnosť nepredložila správcovi dane žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že bola vlastníkom
tovaru, ktorý bol predmetom obchodných transakcií.

25. K výkonu daňovej kontroly žalovaný uviedol, že zákonom stanovená lehota bola dodržaná. Daňová
kontrola bola prerušená zákonne - rozhodnutiami o prerušení daňovej kontroly, pričom v nich boli
deklarované dôvody, pre ktoré bolo potrebné daňovú kontrolu prerušiť. Správca dane využil MVI za
účelom získania relevantných informácií. K namietanému nevypočutiu svedkov žalovaný uviedol, že
nebol dôvod konfrontovať, vypočuť navrhovaných svedkov. Výpovede svedkov a ďalšie dôkazy, na ktoré

poukazoval žalobca v žalobe len preukazujú dodanie tovaru žalobcovi a jeho následné dodanie jeho
odberateľom, avšak nepreukazujú, že tovar bol dodaný deklarovanými dodávateľmi. Napr. výpoveď pani
F.lenpotvrdzujeprijatietovaru,alenie,žeboldodanýdeklarovanýmdodávateľom.KvýpovedisvedkaH.
žalovaný uviedol, že formálne potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, ale chýbali mu relevantné
znalosti a tvrdenia sa ukázali ako nepravdivé. Správca dane z dokladov, ktoré predložil žalobca, nemal

možnosť preveriť skutočnosti deklarované na dokladoch v takom rozsahu, aby mohol vysloviť záver, že
spoločnosti Danis Food a DANER GASTRO dodali žalobcovi tovar v takom rozsahu, ako je to uvedené
na vystavených dodávateľských faktúrach. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

26. Žalobca zaslal repliku zo dňa 07.06.2022, pričom zotrval na svojej žalobnej argumentácii.

27. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

28. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd
v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec
náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. NR-21S/78/2021.

29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.

162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol.

30. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 14.01.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

31. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

32. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

35. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a

7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je
povinnýplatiťdaňpodľa§69ods.2až4,7a9až12,c)nímuplatnenáprinadobudnutítovaruvtuzemsku
z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

37. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

38. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

39. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.41.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,

oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť
údajov riadne preukázal.

42. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k

zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia.

43. Predmetom správneho súdneho prieskumu bol súdny prieskum zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, na podklade ktorého žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom orgány finančnej
správy vyrubili žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie august 2015 v sume XX.XXX,XX

eur. Úlohou správneho súdu tak bolo, na podklade žalobných námietok vyhodnotiť, či orgány finančnej
správy postupovali v súlade so zákonom o DPH, ustálenou súdnou praxou a či ich závery, týkajúce sa
vyrubenia dane majú oporu v administratívnom spise.

Všeobecne k východiskám odpočítania dane

44. Správny súd dáva primárne do pozornosti, že odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych
záverov Súdneho dvora Európskej únie, ako aj Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba (i) nepreukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane, (ii) došlo k daňovému podvodu alebo (iii) došlo k zneužitiu práva (pozri napríklad

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30.06.2022
alebo sp. zn. 2Sžfk/49/2020 zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom
konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami, a to (i) preukazovaním splnenia
materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva
ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. Pri preukazovaní splnenia materiálnych podmienok

odpočtu DPH primárne leží dôkazné bremeno na daňovom subjekte a pri preukazovaní daňového
podvodu na správcovi dane. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa v zásade vychádza
z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené.

45.VzmyslezákonaoDPHsazahmotnoprávnepodmienkypreodpočítaniedanepovažujú(i)existencia

zdaniteľného plnenia, (ii) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (iii) použitie dodaných tovarov a služieb
daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať daň z pridanej
hodnoty má dve povinnosti, a to (i) povinnosť tvrdiť a (ii) povinnosť svoje tvrdenie preukázať. Povinnosť
tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení práva na odpočet dane z pridanej hodnoty za splnenia zákonom
stanovených podmienok a následne povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno

daňového subjektu.

46. Úlohou správcu dane (vo všeobecnosti) je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt
preukazuje relevantnými dôkazmi. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami
správcu dane. Ak má správca dane pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené

dôkazy nemieni akceptovať, potom je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia
daňového subjektu jednoznačne vyvracajú, pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú
výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 569/2022 zo dňa 07.02.2023). Riadne zistenie
a ustálenie skutkového stavu, ktoré má správca dane za preukázané a skutočností, ohľadne ktorých

existujú pochybnosti, nepochybne nadväzuje na rozsah dôkazného bremena, ktoré zaťažuje žalobcu
preukazujúceho splnenie hmotnoprávnych podmienok pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej
hodnoty.Správcadanemusípomenovaťsvojepochybnostidostatočnejasne,abydaňovýsubjektpoznal
rozsah svojho dôkazného bremena a na základe informácií správcu dane vedel, aké skutočnosti má
doložiť ďalšími dôkazmi.

K trvaniu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania47. Z dôvodu, že žalobca namietol nezákonné trvanie daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
správny súd považuje za potrebné poukázať na základné judikatórne východiská vzťahujúce sa na
prerušenie daňovej kontroly, s previazaním na relevantný skutkový a právny stav k daňovej kontrole,

ktorá bola vedená voči žalobcovi.

48. Správny súd v prvom rade uvádza, že vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie
C-186/20 Hydina SK zo dňa 30.09.2021 nemá prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch na
poskytnutie informácií v rámci MVI vplyv na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského

práva. Súdny dvor Európskej únie v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že „článok 10 nariadenia Rady
(EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane
z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje
lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom
žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v
rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.“

49. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane prerušil daňovú kontroly dva razy, pričom oba
razy za účelom žiadosti o MVI (z dôvodu, že správca dane preveroval zahraničných dodávateľov u
zahraničných správcov dane). Ako to vyplýva z vyššie uvedenej judikatúry, aj napriek tomu, že daňová
kontrola bola prerušená niekoľko mesiacov (z dôvodu MVI), uvedené nemá vplyv na zákonnosť daňovej

kontroly. Daňová kontrola tak bola prerušená zákonne, a to aj napriek tomu, že došlo k prekročeniu
lehoty stanovenej v európskych predpisoch. Lehota, počas ktorej bola daňová kontrola prerušená (z
dôvodu MVI) sa tak do lehoty na vykonanie daňovej kontroly nezapočítava.

50. Pokiaľ ide o neproporcionalitu žiadaných, resp. získaných informácií vo vzťahu k dĺžke prerušenia

daňovejkontrolyikvecisamej,správnysúddávadopozornostirozhodnutieveľkéhosenátuNajvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého (i) pri hodnotení zákonnosti a primeranosti
prerušenia daňovej kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o
MVI a (ii) procesná využiteľnosť odpovede na inak opodstatnene podanú žiadosť o MVI nemá vplyv
na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly (rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu

Slovenskejrepublikysp.zn.19SVs/4/2023zodňa27.03.2024).Preposúdeniezákonnostiaprimeranosti
prerušenia daňovej kontroly sú teda podstatné žiadané informácie a nie informácie získané, ktoré
správca dane nemôže ovplyvniť.

51. Vychádzajúc z administratívneho spisu správny súd uvádza, že žiadosti o MVI boli podané naraz za

všetky kontrolované zdaňovacie obdobia (čo tak neguje námietku žalobcu, že sa zisťovali aj informácie
mimo predmetného zdaňovacieho obdobia), pričom sa preverovali viaceré zahraničné spoločnosti, a to
za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. To, že správca dane zisťoval naraz informácie o
viacerých spoločnostiach súčasne možno hodnotiť ako hospodárne konanie. Nemožno tak správcovi
dane vytknúť, že by konal účelovo a nedôvodne – konal s účelom riadneho zistenia skutkového stavu

veci. Žiadosti o MVI tak možno hodnotiť ako účelné – smerovali k získaniu informácií zo zahraničia,
pričom správny súd nezistil, že by správca dane vybočil zo zákonných medzí. Žalobca zároveň v žalobe
ani konkrétne neuviedol, v čom mali byť žiadosti o MVI nadbytočné.

52. Nezákonnosť daňovej kontroly nemožno vyvodiť ani zo skutočnosti, že dĺžka prerušenia bola v

nepomere k žiadaným/získaným informáciám, pretože ako správny súd konštatuje vyššie, samotné
prerušenia daňovej kontroly a obsah žiadostí o MVI boli vyhodnotené ako účelné. Nerešpektovanie
lehôt na poskytnutie informácií zo strany dožiadaných orgánov nemá na zákonnosť prerušenia vplyv,
správca dane dĺžku prerušenia nemohol ovplyvniť, pričom počas prerušenej daňovej kontroly správca
dane v rámci daňovej kontroly nevykonával žiadne úkony.

53.Sohľadomnauvedenévyhodnotilsprávnysúdtútožalobnúnámietkuakonedôvodnú.Dĺžkadaňovej
kontroly po vylúčení dôb jej prerušení (ktoré boli vyhodnotené ako účelné a počas ktorých lehota na
výkon daňovej kontroly neplynula) trvala menej ako 1 rok, a teda nepresiahla maximálnu lehotu jedného
roka, ktorú stanovuje § 46 ods. 10 daňového poriadku.

K námietke žalobcu, že bol protokol vydaný predčasne
K vyrubovaciemu konaniu54. Žalobca namietol, že protokol bol vydaný predčasne, a to len z toho dôvodu, aby správca dane
dodržal lehotu daňovej kontroly, pričom tým, že boli v rámci vyrubovacieho konania vykonávané úkony,
došlo k obchádzaniu zákona. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

55. Po preskúmaní administratívneho spisu správny súd nevzhliadol žiadnu skutočnosť, ktorá by
nasvedčovala tomu, že správca dane vydal protokol predčasne. Ak aj žalovaný zrušil prvotné
rozhodnutie správcu dane, uvedené nemá vplyv na to, či bol protokol vydaný predčasne alebo nie.
Úlohou žalovaného ako odvolacieho orgánu je v prípade nedostatkov prvostupňového rozhodnutia toto

rozhodnutie aj zrušiť a prikázať prvostupňovému orgánu doplniť dokazovanie, čo bol aj predmetný
prípad. Žalovaný prikázal správcovi dane doplniť dokazovanie, správca dane toto dokazovanie doplnil
a v uvedenom postupe nemožno vzhliadnuť žiadnu nezákonnosť. Ak žalobca namietol, že vyrubovacie
konanie trvalo viac ako 3 mesiace, je možné v danom so žalobcom súhlasiť, avšak uvedená lehota
je lehotou procesnou, ktorej nedodržanie neznamená nezákonnosť vydaného rozhodnutia (daňový
poriadok v žiadnom ustanovení neupravuje, že prekročenie procesnej lehoty vo vyrubovacom konaní

má za následok nezákonnosť tohto konania a následných rozhodnutí).

56. K vykonávaniu dôkazov vo vyrubovacom konaní správny súd odkazuje na už ustálenú súdnu prax
kasačného súdu, ktorý uviedol, že z normatívneho textu daňového poriadku nemožno vyvodiť absolútny
zákaz vykonávania dokazovania vo vyrubovacom konaní. Správny súd tiež poukazuje aj na § 74 ods. 2

až 4 daňového poriadku, v zmysle ktorých v rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky
daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb
uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty /na realizáciu príslušných úkonov/. Odvolací orgán
je tiež oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane je viazaný

právnym názorom odvolacieho orgánu. Aj z uvedených ustanovení je možné vyvodiť záver, že po podaní
odvolania je možné vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie – v určitej, opodstatnenej miere,
pričom rozsah dokazovania závisí od kontextu konkrétnej veci (tu pozri rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sfk/128/2022 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 4Sfk/126/2022 zo dňa
17.10.2023 a i.).

57. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane po prvotnom zrušení svojho rozhodnutia doplnil
dokazovanie, pričom tak konal aj na základe pokynu odvolacieho orgánu a aj na podklade návrhov
žalobcu na doplnenie dokazovania. Konal za účelom doplnenia skutkového stavu veci, pričom správny
súd v danom postupe nevzhliadol pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia. Ak aj žalobca namietol nedodržanie lehoty vyrubovacieho konania, ako aj obchádzanie
zákona, keďže boli dôkazy vykonávané vo vyrubovacom konaní, správny súd tejto námietke nemohol
pripísať dôvodnosť.

K námietke žalobcu, že správca dane neskúmal zavinenie a vedomosť

58. Žalobca namietol, že správca dane neskúmal zavinenie, vedomosť a ani možnosti vedomosti
žalobcu o podvodnom konaní v reťazci dodania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.

59. Je síce možné súhlasiť s tým, že správca dane a žalovaný na niektorých častiach svojich rozhodnutí
poukazovali na všeobecné črty podvodného konania, avšak po preskúmaní napadnutých rozhodnutí
správny súd ustálil, že dôvodom vyrubenia dane a nepriznania nároku na odpočet DPH bolo nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH. Správca dane ustálil, že žalobca porušil § 49 ods. 2
písm. a) zákona o DPH v spojení s § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože nebolo preukázané splnenie

hmotnoprávnych podmienok. Podstatným dôvodom na vyrubenie rozdielu dane žalobcovi tak bolo
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, a nie naplnenie podmienok daňového
podvodu.

60. Ako to správny súd uviedol vyššie – v rámci všeobecných východísk odpočítania DPH – je potrebné

odlišovať hmotnoprávne podmienky a daňový podvod, pričom je rozdielne aj dôkazné bremeno a
aplikácia týchto východísk. Ak žalobca odkazoval na neskúmanie zavinenia a vedomosť žalobcu o
daňovom podvode, tak správca dane nepochybil, ak uvedené neskúmal, keďže v prípade skúmania
splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH sa podmienky zavinenia a vedomosťdaňového subjektu o daňovom podvode neskúma. Námietka žalobcu ohľadom skúmania podmienok
daňového podvodu je tak nedôvodná a neaplikovateľná.

61. Ak žalobca odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, tu správny súd uvádza, že dané
rozhodnutie nie je pre tunajší súd záväzné (nejedná sa o rozhodnutie kasačného súdu) a súčasne
ako vyplynulo zo žaloby (tvrdil to samotný žalobca), v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré preskúmaval
Krajský súd v Trnave (11/2017), sa preveroval dodávateľ – spoločnosť FROZER NR, pričom v
predmetnom súdnom konaní tento dodávateľ nefiguroval a nebol preverovaný a zároveň sa preverovalo

odlišné zdaňovacie obdobie. Vo vzťahu k preverovanému zdaňovaciemu obdobiu august 2015 boli
preverovaní dodávatelia – Danis Food a DANER GASTRO, a preto nemožno vysloviť, že by sa jednalo
o obdobný skutkový stav so stavom, ktorý bol predmetom správneho súdneho prieskumu pred Krajským
súdom v Trnave. Daná žalobná námietka žalobcu tak bola vyhodnotená ako nedôvodná.

Námietka žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu

62. Žalobca namietol, že preukázal reálne dodanie tovaru od deklarovaných dodávateľov, pričom
správca dane vyhodnotil v neprospech žalobcu skutočnosti nezávislé od žalobcu.

63. K spoločnosti Danis Food žalobca namietol, že správca dane skúmal sídlo tejto spoločnosti, avšak

nie vo vzťahu k relevantnému obdobiu. Zároveň namietol, že správca dane vyložil v neprospech žalobcu
výpoveď bývalého konateľa tejto spoločnosti. Ďalej namietol, že kontrolovaným zdaňovacím obdobím
bol rok 2015, avšak pani D. bola vypočúvaná až v roku 2017, kedy spoločnosť Danis Food neexistovala.
Žalobca ďalej namietol, že žalobca za dodávky tovaru platil prevodom na účet a dodávateľ vlastnil
technické vybavenie na prepravu tovaru žalobcovi. Žalobca uviedol, že svedkovia potvrdili dodanie

tovaru. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.

64. Žalobcom koncipovaná námietka podľa názoru správneho súdu neobstojí – aj napriek tomu, že
žalobca poukazuje na ním vybrané skutočnosti, tieto podľa správneho súdu nie sú spôsobilé spochybniť
závery finančných orgánov. To, že správca dane skúmal sídlo žalobcu v čase daňovej kontroly nemá

žiaden vplyv na závery správcu dane (nejedná sa o hmotnoprávnu podmienku na odpočet DPH).
Zároveň nie je správnemu súdu zrejmé, aký vplyv na správnosť rozhodnutí má to, že pani D. bola
vypočutá až v roku 2017, kedy spoločnosť Danis Food už neexistovala – správca dane vypočul danú
osobu v relevantnom čase kontroly, pričom sa však dopytoval na relevantné kontrolované zdaňovacie
obdobie. Súčasne správny súd konštatuje, že po oboznámení sa s administratívnym spisom (vo vzťahu k

svedkom – pán B., pani D. a pani F.) je nutné konštatovať, že tieto výpovede neboli spôsobilé spochybniť
závery finančných orgánov. Svedkovia neuviedli žiadne konkrétne relevantné skutočnosti k tomu, aby
bolo preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Správny súd zdôrazňuje, že
ani predloženie bezhotovostných úhrad nevyvracia pochybnosti správcu dane vo vzťahu k nenaplneniu
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH.

65. Ako to uviedol správny súd vyššie, judikatúra vyšších súdnych autorít ustálila, ktoré skutočnosti
sa považujú za hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane, avšak z námietky žalobcu nemožno
vyvodiť, že by relevantne spochybnil to, že orgány finančnej správy nesprávne vyhodnotili nesplnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH. Tvrdenia žalobcu vo vzťahu k spoločnosti Danis Food

tak neboli spôsobilé spochybniť závery finančných orgánov.

66. Vo vzťahu k dodávateľovi – spoločnosti DANER GASTRO žalobca namietol, že neboli skúmané
skutočnosti vo vzťahu k spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA, ktorá skladovala tovar spoločnosti DANER
GASTRO v roku 2015, ako ani vypočutí konateľ alebo zamestnanci spoločnosti ICE-BERG SLOVAKIA.

Žalobca mal za to, že dodanie tovaru od spoločnosti DANER GASTRO bolo preukázané nielen
nepriamo, ale aj priamo výpoveďou svedka G., ktorý uviedol, že „preprava bola realizovaná pre
DANER GASTRO“. Žalobca tak zhrnul, že tovar dodávateľa bol preukázateľne skladovaný v skladových
priestoroch ICE-BERG SLOVAKIA, po objednávkach žalobcu bol tento tovar prepravený do mraziarne
žalobcu. Ako aj vo vzťahu k spoločnosti Danis Food, tak aj vo vzťahu k spoločnosti DANER GASTRO

správny súd žalobnej námietke nevyhovel, pretože žalobcom obsahovo uplatnená námietka nebola
spôsobilá relevantné spochybniť závery orgánov finančnej správy.67. Správny súd konštatuje, že možno súhlasiť s orgánmi finančnej správy, že nebolo dostatočným
spôsobom (teda ako formálne, tak aj materiálne) preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok
na odpočet DPH vo vzťahu dodávateľa (spoločnosti DANER GASTRO) a žalobcu ako odberateľa. Ak

žalobca poukazoval na spoločnosť ICE-BERG SLOVAKIA, uvedené tvrdenia podľa názoru správneho
súdu nepreukázali nesprávnosť záverov orgánov finančnej správy. Len samotná výpoveď svedka
G. (teda prepravcu) podľa názoru správneho súdu na vyslovenie záveru o splnení hmotnoprávnych
podmienok na odpočet DPH nepostačuje.

68. Súhrnne k tejto časti správny súd konštatuje, že v daňovom konaní má primárne daňový subjekt
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno na preukázanie zákonných podmienok pre vznik práva na
odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom
uplatnení práva na odpočet DPH za splnenia zákonnom stanovených podmienok, po ktorom nasleduje
povinnosť daňového subjektu dokázať svoje tvrdenie pre prípad daňovej kontroly, čo vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt preukazuje. Ak správca dane identifikuje konkrétne skutočnosti, ktoré vzbudzujú pochybnosti
o tvrdeniach daňového subjektu, predložených dokladoch alebo údajoch v nich uvedených, je povinný
tieto pochybnosti a ich dôvody daňovému subjektu oznámiť a vyzvať ho na vyjadrenie sa k nim a na
opravu alebo doplnenie dokladov, či objasnenie alebo korekciu údajov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku).

Ak tak správca dane urobí, je opäť povinnosť preukazovať svoje tvrdenia (resp. ich korigovať) na strane
daňového subjektu. Ten je povinný preukazovať len skutočnosti, ktoré sám tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1
v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) daňového poriadku; rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16.12.2009).

69. Ak má daňový subjekt uniesť dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností,
nemôže sa spoliehať na výsledky zistení u dodávateľa či výsledky výpovedí svedkov vykonaných z
vôle správcu dane. Na tomto mieste správny súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 cit. „zásada objektívnej pravdy ovládajúca
daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým

sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní
uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, keďže daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť
závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na

skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.“
Preto ak mal správca dane z už zisteného skutkového stavu ustálený záver o tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálnej existencie zdaniteľného plnenia, nemožno mu
vytýkať nevykonanie namietaných výsluchov zo strany žalobcu.

70. Správny súd opätovne akcentuje, že pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
odpočet dane nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na
odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne

odrážajú skutočne realizované plnenia. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu
a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový
subjektjeoprávnenýuplatniťsiodpočítaniedaneztohtodokladu(m.m.rozsudokNajvyššiehosprávneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/27/2023 zo dňa 21.02.2025). Pre účely § 49 ods. 1 a ods.
2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom definovaných podmienok v

ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a
daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.

Námietka žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia a podstatného porušenia ustanovení o
konaní

71. Žalobca namietol, že z dôvodu, že správca dane napriek splneniu podmienok na uplatnenie práva
na odpočet DPH rozšíril zákonné podmienky a odpočet žalobcovi nepriznal, došlo k nesprávnemu
právnemu posúdeniu veci. Žalobca ďalej namietol (i) neoznamovanie žalobcu so zisteniami správcudane v priebehu konania a (ii) neumožnenie žalobcovi realizovať jeho právo byť prítomný na výsluchu
svedkov a predkladať svedkom dôkazy. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako
nedôvodnú.

72. V prvom rade správny súd uvádza, odkazujúc na skutočnosti uvedené vyššie v tomto rozsudku,
že orgány finančnej správy postupovali v súlade s platným právnym stavom, ak skúmali splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, pričom správny súd nevzhliadol, že by došlo
k rozširovaniu zákonných podmienok na odpočet DPH.

73. Správny súd ďalej uvádza, že daná časť žaloby je všeobecná a absentujú v nej konkrétne
skutočnosti, na podklade ktorých by žalobca namietol závery orgánov finančnej správy. Žalobca síce
namietol neoznamovanie žalobcu so zisteniami správcu dane v priebehu daňovej kontroly, avšak daná
námietka nie je ničím konkrétnym podporená. Ako však vyplýva z administratívneho spisu, žalobca bol
oboznamovaný so zisteniami správcu dane – napr. oboznámenie s výsledkami z daňovej kontroly a

vyrubovacieho konania zo dňa 10.02.2021, ktoré si žalobca prevzal dňa 01.03.2021.

74. Všeobecne koncipovaná bola aj námietka žalobcu ohľadom neumožnenia žalobcovi realizovať jeho
právo byť prítomný na výsluchu svedkov a predkladať svedkom dôkazy – okrem toho, že žalobca
konkrétnym spôsobom nešpecifikoval prípad, kedy došlo k porušeniu tohto práva žalobcu, tak z

administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli doručené viaceré upovedomenia o
vypočutí svedkov – príkladom správny súd odkazuje na upovedomenie o vypočutí svedka zo dňa
13.06.2019, zo dňa 10.06.2019 alebo zo dňa 23.05.2019.

75. Po preskúmaní žaloby a administratívneho spisu správny súd uzatvára, že žalobca neuniesol svoje

dôkazné bremeno, ktoré bolo v prípade preukázania splnenia hmotnoprávnych podmienok na ňom
ako na daňovom subjekte a orgány finančnej správy postupovali v súlade s platným právnym stavom,
ustálenou súdnou praxou a na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Vychádzajúc z
uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že postup správcu dane a žalovaného bol súladný
so zákonom. Na podklade daného tak správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a

preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol.

76. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

77. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správnysúd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).