Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121491315
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121491315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu Vanner Solutions, s.r.o.,
Seberíniho 1765/9, 821 03 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 44 405 600, práv. zast. Podhorský
& Partners, s. r. o., Mlynské nivy 53, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 46 962 000, proti
žalovanému Lester quality s.r.o., Ďurgalova 2, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 50
916 955, práv. zast. advokátska kancelária Hulín s.r.o., Hurbanova 20, 911 01 Trenčín, IČO: 50 647
679, o zaplatenie 27.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III, č.k. 23Cb/26/2021-414 zo dňa 3.2.2025 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III, č.k. 23Cb/26/2021 - 414 zo dňa
3.2.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 27.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,01 % denne zo sumy 12.000,- Eur
od 16.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 15.000,- Eur od 23.7.2021 do zaplatenia, v lehote do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, druhým výrokom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

jednorazovú paušálnu náhradu vo výške 40,- Eur a tretím výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania v plnej výške.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
22.9.2021 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy titulom nevyplatenej
cieľovej odmeny podľa zmluvy o dielo. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.7.2019 právny predchodca
žalobcu, ktorým bola spoločnosť PROJECT AGENCY s.r.o., uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo na

vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Ľudské zdroje, prioritná
os č. 3 Zamestnanosť, na vypracovanie projektu „Podpora nových pracovných miest v spoločnosti
PERMAX s.r.o.“. Zmluvné strany sa dohodli na cieľovej odmene vo výške 30.000 Eur, ktorú mal žalovaný
ako objednávateľ uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu ako zhotoviteľovi v dvoch častiach podľa
bodov 4.3.1 a 4.3.2 zmluvy o dielo. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému prvú časť cieľovej
odmeny vo výške 15.000 Eur bez DPH (18.000 Eur s DPH) faktúrou č. 191114, splatnou dňa 15.11.2019,
z ktorej žalovaný zaplatil dňa 18.11.2019 sumu 3.000 Eur a dňa 29.11.2019 sumu 3.000 Eur. Druhá

časť cieľovej odmeny vo výške 15.000 Eur bola vyúčtovaná faktúrou č. 210758, splatnou dňa 22.7.2021.
Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky z nezaplatenej sumy z faktúry č. 191114 vo výške 12.000 Eur
a pohľadávky z faktúry č. 210758 vo výške 15.000 Eur titulom postúpenia týchto pohľadávok zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.7.2021, čo právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému listomzo dňa 26.7.2021. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil a žalobca si voči žalovanému uplatnil úrok z
omeškania dojednaný podľa bodu 4.6 zmluvy o dielo vo výške 0,01 % dlžnej sumy za každý aj začatý
deň omeškania so zaplatením cieľovej odmeny.

3. Okresný súd Trnava vydal dňa 31.3.2021 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na
zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že vstúpil do obchodno-záväzkového vzťahu s
právnym predchodcom žalobcu. Zmluvná spolupráca bola realizovaná výlučne na základe komunikácie

a rokovaní medzi W.. O. J. a L. C., pričom L. C. bola poverená rokovať s p. W.. J. a spoločnosťami
MAGNUS gallery s.r.o., UNOSERVIS s.r.o. a LUXMAG s.r.o. L. C. bola oprávnená rokovať o obsahu
zmlúv, ich zmenách a doplnkoch, avšak nikdy jej zo strany konateľa žalovaného W.. Š. Y. nebolo za
žalovaného udelené písomné plnomocenstvo na uzatvorenie zmluvy. V novembri 2019 bola medzi L. C.
za žalovaného a W.. O. J. dohodnutá zmena na strane zhotoviteľa na spoločnosť PROJECT HOLDING
s.r.o. pri všetkých so spoločnosťou PROJECT AGENCY s.r.o. spolupracujúcich spoločnostiach. Na

základe uvedenej dohody došlo dňa 14.11.2019 zo strany W.. J. k zaslaniu dodatku k ukončeniu
spolupráce medzi žalovaným a PROJECT AGENCY s.r.o., ako aj k zaslaniu textu zmluvy o dielo medzi
PROJECT HOLDING s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom a faktúry č. 191114 na
sumu 15.000 Eur bez DPH (18.000 Eur s DPH). Žalovaný žalobcom predloženú verziu zmluvy o dielo
podpísal, avšak podľa vyjadrenia L. C. bol rozsah záväzku zhotoviteľa špecifikovaný v uvedenej zmluve

užší, ako bolo pôvodne dojednané. Žalovaný preto namietal čiastočnú neplatnosť žalobcom predloženej
zmluvyodieloprenezhodujehovôlesprejavomvôle,atovpredmetedielaavpodmienkachposkytnutia
odplaty za dielo (ceny diela). Žalovaný ďalej namietal neplatnosť žalobcom predloženej zmluvy o dielo
z dôvodu, že nebola uzatvorená dňa 13.7.2019 v Bratislave. Z časového dôvodu došlo zo strany
konateľa žalovaného k podpisu žalovaným predloženej zmluvy dňa 14.11.2019 bez toho, aby došlo k

odbornému právnemu posúdeniu transponovania ústne dohodnutých vzájomných práv a povinností (za
žalovaného dohadovala s p. J. L. C.), a k jej následnému zaslaniu p. J.. Žalovaný ďalej uviedol, že služby
žalovanémuvsúvislostisfaktúramič.191114ač.210758neboliposkytnutévcelomrozsahu.Uviedol,že
činnosti, ktoré boli dohodnutým predmetom plnenia, poskytuje od 1.7.2020 žalovanému spoločnosť JOB
& DUES agency s.r.o., a preto nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela v uplatnenom

rozsahu. Žalovaný namietal žalobcom tvrdené postúpenie pohľadávok z dôvodu, že mu ako dlžníkovi
nebolo oznámené, ani žalobcom preukázané v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Žalobca v tomto smere neprodukoval žiadne relevantné dôkazy. Navyše v súvislosti s postúpením
oboch pohľadávok na žalobcu namietal ich vecnú opodstatnenosť, ako aj osobu postupcu PROJECT
AGENCY s.r.o. ako veriteľa. Zmluvu o postúpení pohľadávok preto považoval za neplatnú, keďže nie je

možné postúpiť neexistujúcu pohľadávku. Žalobcom uplatňovaný nárok žalovaný nevedie v účtovníctve
v celom rozsahu. Evidovaná je iba faktúra č. 191114, avšak vzhľadom na to, že ňou uplatnená cena
diela nezodpovedá realizovanému dielu do 30.6.2020, žalovaný ju namietal.

4. Žalobca v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie uviedol, že zmluva o dielo bola

podpísaná W.. Š. Y., konateľom žalovaného, ktorý bol oprávnený predmetnú zmluvu uzavrieť. Zmluva o
dielo bola pôvodne uzavretá so zhotoviteľom - spoločnosťou PROJECT HOLDING s.r.o. Návrh zmluvy
o dielo, ktorý predložil žalovaný, je nepodpísaný a je v ňom na strane zhotoviteľa uvedená spoločnosť
PROJECT HOLDING s.r.o., teda rovnaká spoločnosť ako v zmluve o dielo zo dňa 13.7.2019, ktorá bola
riadne uzavretá a je platná. Je nelogické, aby bola v mesiaci november 2019 uzatvorená iná zmluva

o dielo s identickou spoločnosťou, ako bola uzatvorená v júli 2019. Návrh dodatku č. 1, ktorý žalovaný
predložil, obsahuje dátum 29.4.2019, ktorý predchádza uzatvoreniu zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019, a
teda vo vzťahu k meritu veci nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ak žalovaný tvrdil, že takáto zmluva bola
uzatvorená, mal túto skutočnosť aj preukázať. Námietka žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o
dielo z dôvodu jej neurčitosti v časti článku II. Predmet zmluvy nemôže obstáť, keďže v tejto časti je

určitým spôsobom vyjadrená vôľa oboch zmluvných strán a ich vôľa je v súlade s prejavom uvedeným
v zmluve o dielo, pretože sa podľa nej správali. Na základe zmluvy o dielo zhotoviteľ vyúčtoval faktúrou
č. 191114 zo dňa 8.11.2019 žalovanému sumu 15.000 Eur bez DPH (18.000 Eur s DPH). Z tejto sumy
zaplatil žalovaný dňa 29.11.2019 čiastku 3.000 Eur a dňa 18.11.2019 sumu 3.000 Eur, čím podľa ust.
§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal svoj dlh aj vo zvyšku záväzku, teda v sume 12.000 Eur.

Zo vzájomnej komunikácie medzi žalovaným a zhotoviteľom nemožno vyvodzovať, že žalovaný nemal
vôľu správať sa podľa platnej zmluvy o dielo, ani že by iným spôsobom požadoval jej zmenu alebo
doplnenie. Žalobca k tvrdeniam žalovaného, že služby účtované faktúrami č. 191114 a č. 210758 neboli
poskytnuté v celom rozsahu, uviedol, že žalovaný nekonkretizoval, v akom rozsahu mali byť službypodľa jeho tvrdenia poskytnuté. Zároveň žalovaný nikdy žalobcom poskytované služby nereklamoval.
Žalovaný faktúru č. 191114 nikdy nenamietal a dokonca ju čiastočne uhradil. Žalobca sa ďalej bránil
tým, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie sporných pohľadávok listom zo

dňa 26.7.2021 zaslaným na adresu žalovaného uvedenú v zmluve o dielo aj v obchodnom registri.
Žalovaný ďalej uvádzal, že dňa 31.8.2021 sa konalo stretnutie W.. J.É. za zhotoviteľa a L. C. spolu s I..
O. Y., advokátom žalovaného, s cieľom dosiahnuť mimosúdnu dohodu. Toto stretnutie sa uskutočnilo po
postúpení pohľadávok, ktorých vlastníkom už v tom čase zhotoviteľ nebol.

5. Žalovanývďalšompriebehukonaniazotrvalnanámietkečiastočnejneplatnostižalobcompredloženej
zmluvy o dielo pre nezhodu jeho vôle s prejavom vôle, a to v predmete diela a v cene diela. Zároveň
zotrval aj na námietke neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu, že nebola uzatvorená dňa 13.7.2019 v
Bratislave.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že právny predchodca žalobcu,

spoločnosť PROJECT HOLDING s.r.o., v právnom postavení zhotoviteľa uzatvoril so žalovaným v
právnom postavení objednávateľa zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka na
vypracovanie žiadosti o nenávratný finančný príspevok z Operačného programu Ľudské zdroje, prioritná
os č. 3 Zamestnanosť, na vypracovanie projektu „Podpora nových pracovných miest v spoločnosti
PERMAX s.r.o.“. Objednávateľ sa zaviazal za vykonané dielo zaplatiť dohodnutú odmenu v zmysle

článku IV. zmluvy o dielo. Podľa bodu 4.1.2 zmluvy o dielo sa zhotoviteľ a žalovaný dohodli na cieľovej
odmene vo výške 30.000 Eur. Podľa bodu 4.3.1 zmluvy o dielo vznikol zhotoviteľovi nárok na prvú
časť cieľovej odmeny vo výške 15.000 Eur bez DPH na základe doručenia oznámenia o pridelení
nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa, ktorým bolo Ministerstvo práce, sociálnych
vecí a rodiny SR. Podľa bodu 4.3.2 zmluvy o dielo vznikol postupcovi nárok na druhú časť cieľovej

odmeny vo výške 15.000 Eur po podpise zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
medzi žalovaným a poskytovateľom, ktorým bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej
republiky. Podľa bodu 4.1.1 bol dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 3.000 Eur a podľa bodu
4.1.2 bola cieľová odmena dohodnutá vo výške 20 % zo schválených prostriedkov nenávratného
finančného príspevku. Spracovateľský poplatok mal byť splatný do 7 dní odo dňa, keď objednávateľ

obdržal oznámenie o pridelení nenávratného finančného príspevku zo strany poskytovateľa. Zmluva o
poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 1312031U89601 nadobudla účinnosť dňom 6.2.2019,
t. j. dňom jej zverejnenia v centrálnom registri zmlúv. Žalovanému boli pridelené finančné prostriedky vo
forme nenávratného finančného príspevku vo výške 199.917,24 Eur. Zhotoviteľ vyúčtoval žalovanému
prvú časť cieľovej odmeny podľa bodu 4.3.1 zmluvy o dielo vo výške 15.000 Eur bez DPH faktúrou č.

191114, splatnou dňa 15.11.2019. Z tejto faktúry žalovaný zaplatil zhotoviteľovi dňa 18.11.2019 sumu
3.000 Eur a dňa 29.11.2019 sumu 3.000 Eur. Faktúrou č. 210758, splatnou dňa 22.7.2021, účtoval
zhotoviteľžalovanémuodmenuvovýške15.000Eurpodľabodu4.3.2zmluvyodielo.Tútofaktúrudoručil
žalovanému dňa 15.7.2021. Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky z nezaplatenej sumy z faktúry č.
191114 vo výške 12.000 Eur a pohľadávky z faktúry č. 210758 titulom postúpenia týchto pohľadávok

na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.7.2021, čo zhotoviteľ oznámil žalovanému listom
zo dňa 26.7.2021. Postupcom bola spoločnosť PROJECT HOLDING s.r.o. Sporné bolo, či konateľ
žalovaného splnomocnil L. Y. C. na uzatvorenie zmluvy o dielo so spoločnosťou PROJECT HOLDING
s.r.o., či je zmluva o dielo neplatná z dôvodu, že nie všetky dohodnuté zmluvné podmienky boli
premietnuté do jej písomného znenia, najmä pokiaľ ide o odmenu, a či bola zmluva o dielo podpísaná v

časovej tiesni. Súd prvej inštancie ako ďalšie sporné otázky vymedzil, či žalobca poskytol žalovanému
všetky zmluvne dohodnuté plnenia, najmä pokiaľ ide o vykonanie zmluvných povinností, a či postupca
oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky, ako aj kto bol veriteľom.

7. Súd prvej inštancie uzavrel, že W.. Š. Y., v tom čase jediný konateľ žalovaného, poveril svoju

manželkuL.Y.C.rokovanímozmluvnýchpodmienkachsožalobcom.Poukázalnanásledkyprekročenia
právomocí splnomocnenca podľa § 33 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže pre dodatočné
schválenie právneho úkonu nie je predpísaná osobitná forma, možno ho vykonať ústne, písomne alebo
aj konkludentne. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prejednávanej veci nastala fikcia schválenia
právneho úkonu L. Y. C.Ň. podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to tým spôsobom, že hoci

konateľ žalovaného W.. Š. Y. vedel o tom, že zmluvu o dielo za objednávateľa podpísala dňa 13.7.2019
L. Y. C., žalovaný neoznámil zhotoviteľovi bez zbytočného odkladu svoj nesúhlas s takýmto podpisom.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie uzavrel, že zmluva o dielo zo dňa 13.7.2019 uzavretá medzi
spoločnosťou PROJECT HOLDING s.r.o. ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom je platnýmprávnym úkonom a že žalovaný mal vôľu byť viazaný úkonmi a konaním L. Y. C.. Súd sa nestotožnil s
tvrdením žalovaného o neplatnosti zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019 pre nesúlad vôle podpisujúcej osoby
s jej skutočnou vôľou, keďže v konaní nebolo preukázané, že by bola pred podpisom zmluvy uvedená

do omylu. Tým, že žalovaný uvedenú zmluvu voči zhotoviteľovi ani žalobcovi nespochybňoval ani
nenapádal, ju de facto konkludentne akceptoval. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že právny predchodca
žalobcu poskytol žalovanému činnosti tvoriace predmet zmluvy, a to vypracovanie a podanie žiadosti o
poskytnutie nenávratného finančného príspevku prostredníctvom svojho zamestnanca p. Topoľského,
pričomtátoskutočnosťbolamedzistranaminesporná.Súdpriposúdenívecivychádzalajzoskutočnosti,

že na základe podanej žiadosti bol schválený nenávratný finančný príspevok vo výške 199.917,24 Eur
a bola uzatvorená zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku medzi Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako poskytovateľom a žalovaným ako prijímateľom, ktorá
nadobudla účinnosť dňom 6.2.2019, t. j. dňom jej zverejnenia v centrálnom registri zmlúv. Súd mal
z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 25Cb/252/2021-298 zo dňa 7.5.2024, ako aj zo zhodných vyjadrení
strán sporu preukázané, že zámerom zhotoviteľa bolo previesť zmluvný vzťah zo spoločnosti PROJECT

AGENCY s.r.o., v mene ktorej konal W.. J., na spoločnosť PROJECT HOLDING s.r.o., čo sa uzavretím
zmluvy o dielo dňa 13.7.2019 aj realizovalo. V otázke postúpenia pohľadávok súd ustálil, že na
základe zmlúv o postúpení pohľadávok sa žalobca stal vlastníkom pohľadávky v sume 27.000 Eur a že
postupcom bola spoločnosť PROJECT HOLDING s.r.o. Táto skutočnosť bola osvedčená oznámením
o postúpení pohľadávok listom zo dňa 26.7.2021 a listovou doručenkou. Súd prvej inštancie zároveň

ustálil,ževeriteľomžalovanéhopredpostúpenímbolaspoločnosťPROJECTHOLDINGs.r.o.nazáklade
zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019, a nie spoločnosť PROJECT AGENCY s.r.o. Záverom súd konštatoval,
že došlo k platnému postúpeniu sporných pohľadávok v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o dielo zo dňa

13.7.2019 bola platne uzatvorená, zhotoviteľ, t. j. právny predchodca žalobcu, na jej základe poskytol
objednávateľovi dohodnuté plnenia, a to vypracovanie a podanie žiadosti o poskytnutie nenávratného
finančného príspevku, ktorý bol objednávateľovi preukázateľne poskytnutý, keďže bola uzatvorená
zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Zhotoviteľ až do júna 2020 prostredníctvom
tretej osoby, t. j. Ing. B., ktorá projekt prevzala až po podaní žiadosti, vykonával aj implementáciu

projektu. Nenávratný finančný príspevok bol podľa nesporných tvrdení strán poskytnutý vo výške
199.917,24 Eur, pričom žalovaný počas celého konania túto výšku nenamietal. Zhotoviteľovi tak vznikol
nárok na zmluvne dojednanú odmenu vo výške 30.000 Eur zo schválených prostriedkov nenávratného
finančného príspevku. Nárok na jednotlivé časti odmeny vznikol po splnení rozhodných skutočností
dohodnutých v zmluve o dielo, pričom jednotlivé časti odmeny neboli navzájom podmienené. Zhotoviteľ

vyúčtoval žalovanému dohodnutú odmenu faktúrami č. 191114 a č. 210758. Keďže žalovaný faktúru č.
191114 nenamietal a dokonca ju čiastočne uhradil v celkovej výške 6.000 Eur, súd mal s poukazom
na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka za to, že týmto čiastočným plnením uznal zvyšok záväzku vo
výške 12.000 Eur.

9. Súd prvej inštancie posúdil žalobný nárok žalobcu ako dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu
vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnej výške.

10. Proti rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

b), d) až h) C.s.p. a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť výrok II. napadnutého rozhodnutia tak, že žiadnej zo
strán nepriznať nárok na náhradu trov prvostupňového konania. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie uviedol, že zotrváva na námietkach
a dôkazoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, ktoré zhrňujúco uviedol v bode II. odvolania.

Žalovanýnesúhlasilsodsekmi68.,69.,77.,78.a80.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiaamalzato,
že je potrebné rozlišovať medzi písomným textom zmluvy o dielo a samotnou ústne dojednanou zmluvou
o dielo. Zdôraznil, že pokiaľ aj L. C.Ň. prekročila rozsah svojho oprávnenia pri uzatváraní zmluvy o dielo,
išlo o prekročenie vo vzťahu k zmluve o dielo uzatvorenej v ústnej forme, nie však k písomne žalobcom
predloženej verzii zmluvy o dielo. Zároveň uviedol, že zo strany spoločnosti PROJECT HOLDING s.r.o.

nedochádzalo k plneniu dojednaného predmetu zmluvy v prospech žalovaného. Mal za to, že medzi
právnympredchodcomžalobcuažalovanýmdošlokuzatvoreniuzmluvyodielovústnejforme,ktorásíce
mala obdobný predmet plnenia zo strany zhotoviteľa, avšak odlišovala sa najmä vo viazanosti realizácie
jednotlivých činností zhotoviteľom vo vzťahu k vzniku jeho nároku na odmenu (A), ako aj v otázke(B) potreby zabezpečenia zvýšenej súčinnosti objednávateľa pri realizácii diela, keď vznikla potreba
zapojenia p. T. na strane objednávateľa. Takýto obsah zmluvy mal byť podľa žalovaného preukázaný
e-mailovou komunikáciou. B. C. bol prizvaný na hlavné rokovanie o obsahu zmluvy o dielo, na ktorom

bol obsah zmluvy dojednaný a došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo. L. C. síce podpísala e-mailom
zaslaný text zmluvy o dielo predložený žalobcom do konania, avšak žalovaný namietal, že najmä v
otázke viazanosti realizácie jednotlivých činností zhotoviteľom vo vzťahu k vzniku nároku na odmenu,
ako aj v otázke potreby zabezpečenia zvýšenej súčinnosti objednávateľa pri realizácii diela, došlo k
nezhode vôle s prejavom vôle. Žalovaný preto namietal absolútnu neplatnosť príslušných ustanovení

písomného textu zmluvy o dielo v uvedených otázkach. Svoje odvolacie argumenty oprel o výpovede
jednotlivých svedkov, ktoré sa podľa jeho názoru v podstatných častiach zhodovali a zároveň boli v
rozpore s tvrdeniami žalobcu. Svedkyňa L. C., ako aj žalovaný, nespochybňovali uzatvorenie zmluvy o
dielo v ústnej forme, t. j. tak, ako bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá, avšak namietali tie časti
písomného textu zmluvy o dielo, ktoré nekorešpondovali s ústne uzatvorenou zmluvou o dielo uzavretou
za prítomnosti B. C. v objekte Magnus Center v Trenčíne. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že tvrdenia

W.. J. boli, podľa jeho názoru, nezrozumiteľné a vo viacerých zásadných otázkach aj nepravdivé, a
preto namietal, aby bola jeho výpoveď vyhodnotená ako pravdivá vo vzťahu k procesu uzatvárania a
negociácie obsahu zmluvy, ako aj k platnosti písomného textu zmluvy o dielo. Žalovaný vytkol súdu
prvej inštancie, že sa otázkou platnosti ústneho dojednania o obsahu zmluvy o dielo a čiastočnou
absolútnou neplatnosťou písomného textu zmluvy o dielo vôbec nezaoberal. Podľa jeho názoru sa

súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal ani s návrhom na doplnenie dokazovania, a to výsluchmi
svedkov v konaní vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/252/2021. Žalovaný sa
ďalej nestotožnil s aplikáciou ust. § 150, § 151, § 186 ods. 1, § 181, § 187, § 191 ods. 1, § 207, § 208, §
210, § 215, § 220 ods. 2, § 226 a nasl., § 257 CSP, ako aj § 31 ods. 1, § 35 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka a navrhol odvolaciemu súdu vykonať dokazovanie aj v odvolacom konaní.

11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie. Žalobca v plnom rozsahu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a uviedol, že
zmluvaodielobolaplatneuzavretáapodpísanápriamovtedajšímkonateľomžalovaného.Argumentáciu
žalovaného vo vzťahu k neplatnosti časti zmluvy o dielo a k existencii ústnej zmluvy o dielo, ktorú mali L.

C. a W.. J. uzavrieť na osobnom stretnutí v Magnus Gallery v Trenčíne, považoval žalobca za absurdnú,
ničím nepodloženú a nepreukázanú. Žalobca mal za to, že žalovaný účelovo zamieňa pojmy a skutkové
tvrdenia spočívajúce v ústnych rokovaniach o obsahu zmluvy o dielo s tvrdením o existencii ústne
uzavretej zmluvy o dielo. Ďalej uviedol, že žalovaný hodnoverným spôsobom nepreukázal, že podpis na
zmluve o dielo nepatril vtedajšiemu konateľovi W.. Š. Y., resp. že by tento podpis patril L. Y. C.. V konaní

nebol zo strany žalovaného predložený žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdenú
skutočnosť, že zmluva o dielo mala byť podpísaná inou osobou než štatutárnym zástupcom žalovaného.
Podľa názoru žalobcu ide len o účelové tvrdenia žalovaného s cieľom vyhnúť sa splneniu zmluvnej
povinnosti uhradiť dohodnutú odmenu. Žalobca namietal aj tvrdenia žalovaného o údajnej zmene
zhotoviteľa, keďže takáto skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania. Zmluvu o dielo uzatvorila

spoločnosť PROJECT HOLDING s.r.o. ako zhotoviteľ. Žalobca vo svojej odvolacej obrane poukázal aj
na okolnosti týkajúce sa predzmluvných rokovaní a samotnej zmluvnej spolupráce, a to prostredníctvom
svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov. Uviedol, že zásadne nesúhlasí s hodnotením výpovede
svedka W.. J.Y. ako nedôveryhodnej, keďže tento vypovedal podľa svojho najlepšieho vedomia a
svedomia. K návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania v odvolacom konaní uviedol, že s jeho

vykonaním nesúhlasí z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania, keďže žalovaný doposiaľ neuviedol,
aké rozhodujúce skutočnosti sa majú navrhovaným dokazovaním preukázať. Navrhované dokazovanie
bolo zo strany súdu prvej inštancie právom zamietnuté s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania.
Súd prvej inštancie podľa žalobcu svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, keď zohľadnil všetky relevantné
skutočnosti jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov.

Odvolaciu argumentáciu žalovaného o údajnom porušení rovnosti strán, kontradiktórnosti konania a
rovnosti zbraní považoval za neopodstatnenú, keďže žalovanému bolo počas celého konania umožnené
uplatňovať všetky prostriedky procesnej obrany, čo aj v plnom rozsahu využíval. Žalobca ďalej uviedol,
že žalovaný v odvolaní prezentoval novoty vo svojej procesnej obrane, a preto nepovažuje za dôvodné
namietať porušenie rovnosti strán. Podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe čoho malo dôjsť k údajnému

znevýhodneniu žalovaného, keďže ani tento konkrétne L., E. Č. C. D.. E. E. T. D.C. E. L. Y. C. a B. C.
žalobca namietal ich celkovú hodnovernosť s poukazom na personálne prepojenie so žalovaným, najmä
so vtedajším konateľom žalovaného W.. Š. Y., ktorý je v manželskom vzťahu so svedkyňou a zároveň
je v rodinnom vzťahu s právnym zástupcom žalovaného. Žalobca spochybnil aj výpoveď B. C., ktorý jebývalým manželom L. Y. C.. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalovaný v rámci svojej odvolacej repliky uviedol, že nesúhlasí s viacerými skutkovými aj právnymi
závermi prezentovanými žalobcom vo vyjadrení k odvolaniu. V reakcii na odvolaciu obranu žalobcu
uviedol, že výpoveď svedkyne L. C. preukazuje namietané neplnenie zmluvne dojednaných povinností,
a to práve tých povinností, ktoré boli dohodnuté aj v ústnej forme. Žalovaný mal za to, že v konaní
bolo preukázané, že zhotoviteľ si riadne neplnil povinnosti vyplývajúce z platne dohodnutej zmluvy o

dielo. Takéto neplnenie bolo podľa jeho názoru potvrdené aj výpoveďou W.. B. a nadobudlo charakter
podstatného porušenia záväzkov, ktoré vyústilo do faktického ukončenia zmluvnej spolupráce zo strany
W.. J.. Opätovne poukázal na obsah svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov a v ostatnom odkázal
na svoje doterajšie tvrdenia.

13. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené, písomne nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 7.1.2026. Po oboznámení sa

s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

15. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil,
svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť

napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

17. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa
domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom neuhradenia faktúr za vypracovanie žiadosti o nenávratný
finančný príspevok. Súd prvej inštancie mal nárok žalobcu preukázaný na základe písomne uzavretej

zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou
PROJECT HOLDING s.r.o., a žalovaným. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný uzatvoril s
poskytovateľom, ktorým bolo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, zmluvu
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. 1312031U89601, ktorá nadobudla účinnosť dňom
6.2.2019, pričom žalovanému bol na jej základe pridelený nenávratný finančný príspevok vo výške

199.917,24 Eur. Spornými v konaní bolo, či konateľ žalovaného splnomocnil L. C. na uzatvorenie zmluvy
o dielo so spoločnosťou PROJECT HOLDING s.r.o., či je zmluva o dielo neplatná z dôvodu tvrdenej
nezhody medzi ústne dojednanými zmluvnými podmienkami a ich písomným zachytením v zmluve o
dielo, ďalej či žalobca poskytol žalovanému všetky zmluvne dohodnuté plnenia, či postupca oznámil
žalovanému postúpenie pohľadávky a kto bol veriteľom pohľadávky. Žalovaný však v podanom odvolaní

neuviedol také skutkové alebo právne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene skutkových zistení súdu
prvej inštancie alebo k odlišnému právnemu posúdeniu veci. Zo spisového materiálu ani z konania pred
súdom prvej inštancie nevyplýva iný právny záver, než aký bol vyslovený v napadnutom rozsudku.

18. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne

na základe vykonaných dôkazov vyhodnotil, že zmluvu o dielo zo dňa 13.7.2019 písomne uzavreli
podnikateľské subjekty pri výkone svojej podnikateľskej činnosti podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa splnomocnenia L. C. na uzatvorenie zmluvy o
dielo so spoločnosťou PROJECT HOLDING s.r.o., ako aj námietke neplatnosti zmluvy o dielo z dôvodu
tvrdenej nezhody medzi ústne dojednanými zmluvnými podmienkami a ich písomným zachytením v

zmluve o dielo, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a zo
zhodnýchvyjadrenístránsporusprávneustálil,ževčaseuzavretiazmluvyodieloboljedinýmkonateľom
žalovaného W.. Š. Y., ktorý zmluvu podpísal v mene objednávateľa. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že konateľ žalovaného poveril svoju manželku L. C. rokovaním ohľadom predmetnéhozmluvného vzťahu a jeho zmluvných podmienok s právnym predchodcom žalobcu. Pokiaľ ide o právne
posúdenieotázkypovereniaL.C.,odvolacísúdzastávanázor,žesúdprvejinštancienesprávnepodriadil
túto otázku režimu Občianskeho zákonníka (§ 33 ods. 1 a 2). Keďže zmluva o dielo bola uzatvorená

medzi podnikateľskými subjektmi pri výkone ich podnikateľskej činnosti, konanie poverenej osoby, ako
aj prípadné prekročenie rozsahu poverenia, je potrebné posudzovať podľa § 15 Obchodného zákonníka.
Na predmetné poverenie L. C. konať v mene žalovaného bolo preto potrebné aplikovať režim § 15 ods.
1 a 2 Obchodného zákonníka.

19. Podľa § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka ten, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou
činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

20. Podľa § 15 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia
podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu
poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

21. Ustanovenie § 15 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavuje osobitný druh zákonného zastúpenia
bez potreby osobitného plnomocenstva. Ide o zákonnú nevyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej
osoba poverená podnikateľom určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku je súčasne splnomocnená
na všetky právne úkony, ku ktorým pri výkone tejto činnosti obvykle dochádza. Z uvedeného

dôvodu nemožno zákonné zastúpenie podľa § 15 Obchodného zákonníka stotožňovať so zastúpením
podnikateľa podľa ustanovení o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl.) alebo o zmluve o obchodnom
zastúpení (§ 652 a nasl.), ktoré vyžadujú osobitné plnomocenstvo. Zároveň je právne bezvýznamné,
v akom právnom vzťahu je poverená osoba k podnikateľovi, či ide o vzťah pracovnoprávny,
občianskoprávny, obchodnoprávny alebo iný. Obchodný zákonník nevyžaduje pre poverenie žiadnu

osobitnú formu, keďže poverenie môže byť písomné aj ústne, a zákon nevymedzuje ani jeho náležitosti.

22. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že konateľ žalovaného poveril svoju manželku L. C.
konať v mene žalovaného pri uzatváraní zmluvy o dielo so zhotoviteľom. Odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019 zhotoviteľ poskytol žalovanému

dohodnuté činnosti, a to vypracovanie a podanie žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného
príspevku prostredníctvom svojho zamestnanca p. Topoľského, čo bolo potvrdené svedeckými
výpoveďami W.. J. a W.. B., ktorá potvrdila, že projekt prevzala subdodávateľsky až po podaní žiadosti.
Nespornou bola skutočnosť, že žalovanému bol pridelený nenávratný finančný príspevok. Z uvedeného
vyplýva, že právny predchodca žalobcu sa zmluvou o dielo zo dňa 13.7.2019 riadil a riadne si plnil

zmluvné povinnosti voči žalovanému. Odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej
žalovaný po podpise zmluvy o dielo vykonal čiastočné úhrady vo výške 2 x 3.000 Eur, čím nepochybne
uznal zvyšok svojho záväzku z faktúry č. 191114 v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
Takéto plnenie zároveň preukazuje vôľu žalovaného byť predmetnou zmluvou viazaný. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že rokovania medzi zmluvnými stranami pred uzatvorením zmluvy o dielo

predstavovali výlučne kontraktačný proces, ktorého cieľom bolo uzatvorenie písomnej zmluvy. Obe
zmluvné strany mali vôľu uzatvoriť zmluvu v písomnej forme, pričom výsledkom tohto kontraktačného
procesubolapísomneuzavretázmluvaodielozodňa13.7.2019.Zatejtosituáciesanemožnodovolávať
toho, že obsah písomnej zmluvy nezodpovedá obsahu predchádzajúcich rokovaní medzi zmluvnými
stranami, keďže tieto rokovania nemajú povahu samostatného záväzkového právneho vzťahu, ale

predstavujú iba prípravnú fázu smerujúcu k uzatvoreniu zmluvy. Pokiaľ žalovaný namietal, že písomné
znenie zmluvy nezodpovedá jeho vôli, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v konaní neuviedol
žiadne konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že nemal reálnu možnosť
oboznámiť sa s obsahom zmluvy pred jej podpisom, prípadne že mu nebola daná možnosť písomné
znenie zmluvy pripomienkovať alebo navrhnúť jeho úpravu. Samotné tvrdenie o odlišnom obsahu

predchádzajúcich rokovaní bez bližšej konkretizácie a bez preukázania relevantných okolností nemôže
viesť k záveru o neplatnosti písomne uzavretej zmluvy. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie
navyše ani neprodukoval dôkazy, ktorými by preukázal, že voči zhotoviteľovi vzniesol námietky týkajúce
sa nesúladu jednotlivých zmluvných ustanovení alebo nezhody prejavu vôle, ani nepreukázal, čo malo
byť obsahom ním tvrdenej ústne uzavretej zmluvy o dielo.

23. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého zhotoviteľom podľa
zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019 bola spoločnosť PROJECT HOLDING s.r.o., a nie spoločnosť
PROJECT AGENCY s.r.o., ktorá platne postúpila žalobcovi vlastníctvo žalovaných pohľadávokvyplývajúcich z faktúry č. 191114 v neuhradenej časti 12.000 Eur a z faktúry č. 210758 vo výške 15.000
Eur. Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na vecné závery súdu prvej inštancie uvedené v odsekoch
71. a 72. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

24. V rozsahu odvolacej námietky žalovaného týkajúcej sa nevykonania dôkazov v konaní pred súdom
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite a presvedčivo zdôvodnil v odsekoch
77.až80.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,prečonepovažovalvykonanienavrhovanýchdôkazov
za relevantné pre posúdenie veci. K opätovnému návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania v

odvolacom konaní sa odvolací súd priklonil k argumentácii žalobcu, podľa ktorej výpovede svedkov
v konaniach vedených na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 25Cb/252/2024 a sp. zn.
25Cb/247/2021 nesúvisia s prejednávaným sporom, keďže tieto konania sa týkali iných subjektov na
strane žalovaného.

25. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav

veci a mal za preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu dôvodne vznikol nárok na zmluvnú
odmenu podľa zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak, hoci ho
zaťažovalo dôkazné bremeno. Odvolacie námietky žalovaného považuje odvolací súd za nedôvodné,
keďže neobsahujú relevantné skutkové ani právne argumenty spôsobilé spochybniť správnosť právnych
záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd preto v ďalšom odkazuje na vecne správne, konzistentné a

logické odôvodnenie napadnutého rozsudku.

26. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie náležitým spôsobom zistil a mal za riadne
preukázané, že právnemu predchodcovi žalobcu dôvodne vznikol nárok na zmluvnú odmenu podľa
zmluvy o dielo zo dňa 13.7.2019, nakoľko žalovaný v spore nepreukázal opak (dôkazné bremeno).

Odvolacie námietky žalovaného považuje odvolací súd za nedôvodné, keďže neobsahujú relevantné
právne ani skutkové argumenty spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov súdu prvej inštancie.
V ďalšom odvolací súd odkazuje na vecne správne, konzistentné a logické odôvodnenie napadnutého
rozsudku.

27. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného

súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
28. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

29. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).