Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/129/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200394
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200394.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov

senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu ako
zainteresovanej verejnosti: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851
02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice,
odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov
konania: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361,
2. i2f, s.r.o., Rozvojová 2, Košice – mestská časť Juh 040 11, IČO: 47 088 613, 3. A. B. C., D. XX,

XXX XX D., v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2020/022090 zo dňa 30.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré im

vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej
aj ako „krajský súd“) dňa 02.06.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-
KE-OOP3-2020/022090 zo dňa 30.03.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti
o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OU-KE-OSZP3-2019/057421 zo dňa

12.12.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zrušenia
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

II. Administratívne konanie

2. Prvostupňovému orgánu bola dňa 04.11.2019 doručená žiadosť ďalšieho účastníka 1 - stavebníka
o vydanie povolenia na uskutočnenie vodných stavieb – SO 06 Areálová prípojka vody, SO 07 Areálová

kanalizácia a nový ORL, realizovaných v rámci hlavnej stavby „Parkovací dom VSD, Staničné námestie
1,Košice“.Prvostupňovýorgándňa19.11.2019oznámil(nawebovomsídle)začatiestavebnéhokonania
vuvedenejvecivšetkýmznámymúčastníkomkonaniaadotknutýmorgánom,zároveňupustilodústneho
pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníkov konania upozornil na možnosť podanianámietok. Na základe uvedeného žalobca v stanovenej lehote predložil prvostupňovému orgánu svoje
námietky.

3. Mesto Košice, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby zo dňa
15.04.2019 (právoplatné dňa 29.07.2019) a zároveň listom zo dňa 13.11.2019 vydal záväzné stanovisko
podľa § 140b Stavebného zákona, podľa ktorého je dokumentácia pre stavebné konanie na predmetné
vodné stavby vypracovaná v súlade s podmienkami územného rozhodnutia, na základe čoho stavebný
úrad súhlasil s tým, aby špeciálny stavebný úrad vydal stavebné povolenie na vyššie uvedené vodné

stavby.

4. Pre navrhovanú činnosť „Parkovací dom VSD na B. E.“ bolo vedené zisťovacie konanie podľa zákona
č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o posudzovaní vplyvov na ŽP“), na základe ktorého
bolovydanérozhodnutiezodňa21.02.2018(právoplatnédňa19.05.2018),podľaktoréhosanavrhovaná

činnosť nebude ďalej posudzovať a zároveň bolo vydané stanovisko podľa § 38 ods. 4 Zákona
o posudzovaní vplyvov na ŽP, v ktorom bol potvrdený súlad žiadosti stavebníka o vydanie stavebného
povolenia s podmienkami určenými vo vyššie uvedenom rozhodnutí zo zisťovacieho konania.

5. Prvostupňový orgán, ako špeciálny stavebný úrad pre povoľovanie vodných stavieb, následne vydal

prvostupňové rozhodnutie, ktorým vydal stavebníkovi povolenie podľa § 26 ods. 1 Vodného zákona
v spojení s § 66 Stavebného zákona a určil podmienky podľa § 26 ods. 2 Vodného zákona na
uskutočnenie vodných stavieb – SO 6 Areálová prípojka vody; SO 7 Areálová kanalizácia a nový
ORL, realizovaných v rámci stavby „Parkovací dom VSD, Staničné námestie 1, Košice“ na parcelách
registra C č. 2014/20, 2026/3, 2026/4, 2026/5, 2027/5, 2028/5, 2028/10 v k. ú. B. F., podľa projektovej

dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom pre projektovanie vodných stavieb.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade navrhované riešenie vodných stavieb je technicky
zdôvodnené a nie sú ním ohrozené ani obmedzené vodné pomery ani všeobecné záujmy a práva iných.

6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v ktorom namietal, že v rozpore s §

46 Správneho poriadku, keďže nemá náležitosti podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., keďže
k rozhodnutiu nebola pripojená projektová dokumentácia. Ďalšie odvolacie námietky žalobca koncipoval
obdobným spôsobom ako žalobné dôvody, ktorých obsah je uvedený v bode č. 8 tohto rozsudku.

7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom úvodom zhrnul skutkový

stav a odvolacie námietky žalobcu. Ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový orgán
v predmetnej veci rozhodoval ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 2 ods. 3, § 3 ods. 1 a
§ 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. v spojení s § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 61 písm. a) Vodného
zákonaaakošpeciálnystavebnýúradpodľa§120Stavebnéhozákona.Malzato,žepôsobnosťorgánov
štátnej vodnej správy ako špeciálnych stavebných úradov pre povoľovanie vodných stavieb vyplýva

z ustanovenia § 120 Stavebného zákona v spojení s § 26 a § 61 Vodného zákona. Žalovaný dospel
k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 3 ods. 1, § 46 a § 47 Správneho
poriadku a v prvostupňový orgán sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu,
ktoré mali primárne všeobecný charakter bez špecifikácie konkrétnych možných negatívnych vplyvov
navrhovanej činnosti na životné prostredie. Mal tiež za to, že vypracovaná projektová dokumentácia,

ktorá bola podkladom prvostupňového rozhodnutia rešpektuje záujmy ochrany vôd. SO 7 rieši
odvedenie vôd z povrchového odtoku zo strechy hlavného objektu a parkoviská cez odlučovač ropných
látok, existujúcou kanalizačnou prípojkou, spolu so splaškovými vodami z existujúcej administratívnej
budovy do jednotnej verejnej kanalizácie. Navrhovanou stavbou nebudú, vzhľadom na charakter
a rozsah, ovplyvnené hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a kvalitatívne

a kvantitatívne pomery povrchových a podzemných vôd. Stavba sa nachádza mimo akýchkoľvek
chránených vodohospodárskych oblastí a nezasahuje do ochranných pásiem vodárenských zdrojov.
Riziko znečistenia podzemných a povrchových vôd únikom ropných látok je minimalizované realizáciou
odlučovača ropných látok. SO 6 rieši výstavbu objektov zabezpečujúcich zásobovanie parkovacieho
domu požiarnou vodou z existujúceho rozvodu pitnej vody bez nároku na zvýšenie jeho kapacity. Z

uvedeného bolo podľa žalovaného jednoznačne zrejmé, že uskutočnenie povolených vodných stavieb
nebude mať žiadny vplyv na doterajší spôsob nakladania s vodami respektíve znečisťujúcimi látkami.
Žalovaný mal zo spisového materiálu za zrejmé, že územím plánovanej výstavby nepreteká žiadny
povrchový vodný tok, ktoré by mohol byť akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnený navrhovanýmivodnými stavbami. Žalovaný tiež konštatoval, že prvostupňový orgán posúdil navrhované vodné stavby
v zmysle § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru,
že realizáciou stavebných objektov - vodných stavieb navrhovaných v rámci stavby „Parkovací dom

VSD, B. E. X, G.“ nedôjde k zmenám vo fyzikálnych vlastnostiach útvarov povrchovej vody, alebo k
zmenám úrovne hladiny podzemnej vody a tým nedôjde k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody, alebo
podzemnej vody. Neexistoval teda žiadny dôvod, aby bola navrhovaná stavba predmetom zisťovacieho
hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 16a Vodného zákona a preto nebolo potrebné vydanie
rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona. Žalovaný mal tiež za to, že na vydanie prvostupňového

rozhodnutia sa ustanovenie § 16a ods. 23 Vodného zákona nevzťahuje, pretože prvostupňový orgán
vo svojom vyjadrení podľa § 28 Vodného zákona vyjadril oprávnený názor, že v prípade predmetných
vodných stavieb nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona. S uvedenými
závermi prvostupňového orgánu sa žalovaný v plnej miere stotožnil, opierajúc sa pritom aj o technické
riešenie vodných stavieb.

8. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam
žalobcu s tým, že s projektovou dokumentáciou sa žalobca mal možnosť oboznámiť nahliadnutím do
administratívneho spisu a táto napriek tomu, že je súčasťou stavebného povolenia, zasiela sa len
stavebníkovi a neposkytuje sa ďalším účastníkom konania. Zopakoval argument prečo v danom prípade
nebolo potrebné vydanie rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona okresným úradom v sídle kraja.

V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadne potreby dvoch záväzných stanovísk žalovaný uviedol,
že v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. i) Vodného zákona je na rozhodovanie podľa § 16a ods.
1 Vodného zákona príslušný okresný úrad v sídle kraja, ktorý podľa § 60 ods. 1 písm. j) Vodného
zákona rozhoduje aj podľa § 16a ods. 14 Vodného zákona, teda okresný úrad v sídle kraja by bol
dotknutým orgánom štátnej správy iba v prípade, ak by sa navrhovaná činnosť posudzovala podľa

§ 16a Vodného zákona. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové
skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, na základe čoho žalovaný nepovažoval za potrebné
doplniť dokazovanie v rámci odvolacieho konania a preto neexistoval dôvod dať účastníkom konania
možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

III. Správna žaloba a konanie na krajskom súde

9. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 25.04.2020
z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore

s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
vo veci samej. Žalobca úvodom správnej žaloby citoval ustanovenia Ústavy SR a „Charty základných
práv Európskej únie“ a následne poukázal na svoje motivácie byť účastným v rámci povoľovacích
konanísohľadomnaverejnýzáujemvoblastiživotnéhoprostredia.Dôvodyprvostupňovéhorozhodnutia

považoval za neprimerane všeobecné a následne poukázal na ustanovenie § 16a ods. 23 Vodného
zákona s tým, že podľa dôvodovej správy k Vodnému zákonu, ako aj z prechodných ustanovení § 80e
ods. 1 Vodného zákona vyplýva, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa toto ustanovenie
vzťahuje. Ide o zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom
posúdenívplyvovnavody.Postupprvostupňovéhoorgánuvčastioverujúcejsplnenieverejnýchzáujmov

ochrany vôd bol podľa žalobcu nedostatočný a zrejme v rozpore so zákonom. Mal za to, že znenie §
16a Vodného zákona je nejasné a pri jeho výklade je potrebné vychádzať z účelu a cieľa Rámcovej
smernice o vode č. 2000/60/ES. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-461/13,
ktorý stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu
útvaru povrchovej vody. Z uvedeného rozsudku podľa žalobcu tiež vyplýva, že povoliť možno len ten

projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd pričom § 16a Vodného zákona požaduje formu
rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja. Z ustanovenia § 38a Stavebného zákona v kombinácii
s § 16a ods. 23 Vodného zákona podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad si mal vyššie zmienené
rozhodnutie zabezpečiť. Pre účely splnenia § 16a Vodného zákona je podľa žalobcu dotknutým orgánom
okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“

okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potreboval od štátnej vodnej správy dve záverečné
stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona. A to záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného
úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES vo
forme rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona, čo podľa žalobcu zabezpečené nebolo a záväznéstanoviskoštátnejvodnejsprávy„obyčajného“okresnéhoúraduksplneniuostatnýchenvironmentálnych
záujmov podľa Vodného zákona vo forme vyjadrenie, čo naopak zabezpečené bolo. Žalobca mal za
to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah

odôvodneniarozhodnutiastým,ženedostatočnévysvetleniespôsobupoužitiasprávnejúvahyjevážnou
prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V ďalšom texte žalobca poukazovaním na judikatúru
najvyššieho súdu namietal kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a procesné pochybenie
spočívajúcevporušení§33ods.2Správnehoporiadku,vrámciktoréhomumalobyťznemožnenéprávo
na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutia ďalších dôkazov. Nedostatočné odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia videl žalobca tiež v tom, že žalovaný neodôvodnil námietky žalobcu súvisiace
s tým z akého dôvodu žalobcovi neboli doručené kópie spisov.

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.11.2020 k správnej žalobe zopakoval svoju argumentáciu
z napadnutého rozhodnutia s tým, že záväzné stanovisko Mesta Košice zo dňa 15.10.2019 bolo
potvrdené listom Okresného úradu Košice zo dňa 29.06.2020. Záverom žalovaný navrhol predmetnú

správnu žalobu zamietnuť zaviazať žalobcu k trovám konania.

IV. Konanie na správnom súde

11. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach
(ďalej aj ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu
práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S“ a predmetnej právnej veci bola pridelená nová spisová značka „KE-7S/129/2020“,

pod ktorou je predmetná právna vec vedená na správnom súde. V zmysle uvedeného tak ďalej vo veci
konal senát 6S správneho súdu.

12. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 1, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa
15.03.2025 uviedol, že v súvislosti so stavbou „Parkovací dom VSD Staničné námestie 1, Košice“ boli

Mestom Košice vydané rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 15.04.2019 a o povolení stavby zo dňa
07.09.2020. Tieto rozhodnutia boli však zmenené rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 15.02.2022 a
rozhodnutím o povolení stavby zo dňa 04.11.2022, v danom prípade však už bola stavba označená ako
„Parkovisko VSD, na pozemkoch KN-C parcelné číslo 2026/1, (KN-E 763/21 a 760/1), 2026/3, 2026/4,
2026/5, 2027/5, 2028/5, 2028/6, 2028/10, 2014/20“. Na základe týchto rozhodnutí stavebník pristúpil

krealizáciistavbyParkoviskaVSD.Uviedoltiež,žepredchádzajúcerozhodnutiaoumiestneníapovolení
stavby parkovacieho domu VSD stratili platnosť v zmysle Stavebného zákona a k realizácii stavby
parkovacieho domu VSD nikdy nedošlo. S ohľadom na uvedené navrhol správnu žalobu zamietnuť
z dôvodu zneužitia práva alebo bezúspešného uplatňovania práva žalobcom alebo konanie zastaviť.

13. K vyjadreniam žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1 sa vyjadril žalobca písomným podaním
zo dňa 23.04.2025, v ktorom uviedol, že k zneužitiu práva došlo, avšak na strane stavebníka, ktorý
nechal expirovať rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a realizoval úplne inú stavbu. V ďalšom texte
žalobca podrobil ostrej kritike vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1, opísal svoje právne postavenie
v konaniach pred správnymi súdmi s poukazom na ustanovenia Aarhuského dohovoru a poukázal tiež

na svoju odbornú zdatnosť v oblasti environmentálneho práva.

14. Na vyjadrenie žalobcu reagoval ďalší účastník konania 1 písomným podaním zo dňa 21.05.2025,
v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení.

15. Žalobca následne predložil správnemu súdu ďalšie písomné podanie zo dňa 16.07.2025,
ktorého obsahom však nebola argumentácia k prejednávanej veci, ale prevažne právna argumentácia
k procesnému postaveniu zainteresovanej verejnosti v správnom súdnom konaní.

16. Po vykonaní procesných úkonov smerujúcich k príprave právnej veci na rozhodnutie vo veci samej

správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 29.10.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli
riadne predvolaní právny zástupca žalobcu, žalovaný a ďalší účastníci konania 1, 2 a 3. Pojednávania
v uvedený deň sa zúčastnili iba zástupkyňa žalovaného a zástupkyňa ďalšieho účastníka konania 1.
Právny zástupca žalobcu a ďalší účastník konania 2 svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnilipísomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.10.2025, resp. 28.10.2025 so súhlasom
konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Ďalší účastník konania 3 svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnil. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že došlo

k strate platnosti rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní a tým pádom odpadol predmet prieskumu
v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Sžo/64/2014 zo dňa 16.12.2014 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015.
Zástupkyňa ďalšieho účastníka konania rovnako poukázala na to, že v danom prípade odpadol predmet
súdneho prieskumu.

17. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SPP o všeobecnej správnej žalobe, vychádzajúc z obsahu
súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie
je dôvodná, na základe čoho postupom podľa § 116 verejne vyhlásil rozsudok v predmetnej veci dňa
24.11.2025, ktorým správnu žalobu zamietol, žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu

trov konania a ďalším účastníkom konania priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré
im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd.

V. Relevantná právna úprava

18. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
SSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval
v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.

19. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak:

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

21. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo
opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

22. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru

jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to
možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.

23. Podľa § 169 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a

zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi
konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s
plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny
súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.

24.Podľa§134ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023,správnysúdjeviazanýrozsahomadôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

25. Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podania

žiadosti stavebníka (ďalej aj ako „Vodný zákon“), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má
záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych
vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len„navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti
povinná postupovať podľa § 16a.

26. Podľa § 16a ods. 1 Vodného zákona, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení
navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán štátnej
vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b).

27. Podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona, za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje

ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo
dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody
alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo
zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru
povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových
činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky:

bod 1) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru
povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody,
bod 2) dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito
uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia
každých šesť rokov,

bod 3) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy
z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových
úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a
bod 4) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej
realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne

lepšou environmentálnou voľbou.

28. Podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona, ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o
navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania
o povolení navrhovanej činnosti.

29. Podľa § 16a ods. 21 Vodného zákona, ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej
činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v
rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať.

30. Podľa § 16a ods. 23 Vodného zákona, povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.

31. Podľa § 80e ods. 1 Vodného zákona, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú
činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15.

marcom 2018.

32. Podľa § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký
rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné
potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.

33. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré

skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.VI. Právne závery správneho súdu

36. Žalobca sa v podanej správnej žalobe domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia poukazujúc na

jeho nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), na rozpor skutkového stavu s administratívnymi
spismi (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Z obsahu textu podanej správnej žaloby bolo možné vyvodiť,
že nepreskúmateľnosť mala podľa žalobcu spočívať v nedostatku dôvodov, rozpor skutkového stavu
s administratívnym spisom v nezabezpečení rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona a podstatné

porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v porušení § 33 ods. 2 Správneho
poriadku.

37. K žalobnému dôvodu, že žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia
a navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd uvádza, že žalobca
takéto pochybenie prvostupňového orgánu nenamietal v podanom odvolaní, v ktorom sa dožadoval

postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku od žalovaného v rámci odvolacieho konania. Keďže
žalovaný v rámci odvolacieho konania nevykonával ďalšie dokazovanie a podkladom jeho rozhodnutia
bolo primárne napadnuté rozhodnutie a odvolanie žalobcu, na aplikáciu § 33 ods. 2 Správneho
poriadku tak zo strany žalovaného nebol daný dôvod, čo žalovaný aj uviedol v napadnutom rozhodnutí
aneodvolávalsanaustanovenia§23Správnehoporiadku(nazeraniedospisov)tak,akototvrdížalobca

v podanej žalobe. Pokiaľ sa v rámci odvolacieho konania nevykonáva ďalšie dokazovanie, resp. ak
odvolací orgán v rámci odvolacieho konania vychádza z rovnakých podkladov ako prvostupňový orgán,
možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie
je de facto konzumovaná podaním odvolania, v ktorom odvolávajúci sa subjekt môže tieto skutočnosti
namietať. Rovnako tak nemožno považovať za pochybenie žalovaného, ak sa v napadnutom rozhodnutí

nevyjadril k prípadnému porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany prvostupňového orgánu,
keďže ako už bolo uvedené, takáto námietka nebola súčasťou odvolania podaného žalobcom. Ak
žalobca namietal porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňovým orgánom v správnej žalobe,
k tomuto žalobnému dôvodu správny súd uvádza, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku hovorí
opovinnostisprávnehoorgánudaťmožnosť,tedapovinnostiumožniť,inakpovedanévytvoriťpodmienky

na to, aby sa účastníci konania a zúčastnené osoby mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny poriadok neuvádza akou formou má správny orgán
uvedené umožniť, je teda na správnom orgáne akú formu zvolí. Nepochybne forma oficiálnej výzvy,
či oznámenia s odkazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa javí ako najvhodnejšia,
avšak v danom prípade má správny súd za to, že akceptovateľnou je aj iná forma bez priameho odkazu

na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ak sa ňou naplní zmysel uvedeného ustanovenia,
ktorým je poskytnúť účastníkom konania a zúčastneným osobám reálnu možnosť ešte pred vydaním
rozhodnutia a na základe vlastnej iniciatívy oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia a prípadne ovplyvniť
jeho charakter a nepriamo aj obsah. Uvedené je správny orgán povinný objektívne umožniť, preto
pokiaľ prvostupňový orgán vydal dňa 19.11.2019 oznámenie o začatí stavebného konania, v ktorom

v krátkosti zhrnul, kto je stavebníkom v predmetnom konaní, čo žiada, čo je predmetom predloženej
dokumentácie, ako sa má realizovať areálová prípojka vody a areálová kanalizácia a nový ORL, že
bolo vydané územné rozhodnutie a záväzné stanovisko stavebného úradu, že bolo vedené zisťovacie
konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, poučil účastníkov o možnosti podať námietky a nahliadnuť do podkladov

predmetného konania, ktoré doručoval aj žalobcovi, mal správny súd za to, že splnil povinnosť podľa
§ 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže objektívne umožnil žalobcovi ako účastníkovi konania vyjadriť
sa k podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo žalobca využil vo forme vyjadrenia zo
dňa 02.12.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd žalobnú argumentáciu žalobcu
ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako nedôvodnú.

38. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku
nedostatočného odôvodnenia, správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok, ako je uvedené vyššie
v texte tohto rozhodnutia, upravuje ako jeden z dôvodov na zrušenie správnou žalobou napadnutého
rozhodnutia nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok

dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Vadu nepreskúmateľnosti je nevyhnutné vnímať v kontexte
s úpravou náležitostí rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, avšak so zreteľom na
skutočnosť, že správna žaloba je mimoriadnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a zákonnosti primárne rozhodnutíorgánov verejnej správy. Túto mimoriadnosť je nevyhnutné brať na zreteľ pri hodnotení prípadnej
nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože nie každý subjektívny názor žalobcu
smerujúci k spochybneniu dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je spôsobilý

privodiťzáveronezákonnostirozhodnutiaprávezdôvodujehonepreskúmateľnosti.Právonaadekvátne
odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je právom procesným, čo má nepochybne význam
pri vyvodzovaní dôsledkov v prípade jeho porušenia, pretože nie každé porušenie procesného práva
musí nevyhnutne znamenať zrušenie rozhodnutia, najmä nie za situácie, ak by sa v ďalšom procese
mali odstrániť len formálne vady bez reálnej možnosti privodiť zmenu rozhodnutia v prospech účastníka

konania. Inak povedané, akákoľvek vada, či nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia orgánu
verejnej správy nemôže založiť dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá
zakladá nemožnosť prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda také vady, kedy napr. právny
názor orgánu verejnej správy nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne
vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou
otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia. Správny súd

však takéto vady, ktoré by mali zapríčiniť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v tomto
rozhodnutí, ani v prvostupňovom rozhodnutí neidentifikoval. Žalovaný (rovnako ako prvostupňový
orgán) sa vo svojom rozhodnutí prehľadne zhrnuli skutkový stav, odvolacie námietky (v prípade
prvostupňového rozhodnutia námietky), uviedli vlastné právne posúdenie a adekvátne sa vysporiadali aj
so všetkými žalobcom prezentovanými námietkami žalobcu. Správny súd nespochybňuje, že žalobcovi

sa odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy môže subjektívne javiť ako nedostatočné, to však
bez ďalšieho neznamená nezákonnosť takéhoto rozhodnutia a preto správny súd aj túto žalobnú
argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

39. Posledný okruh žalobných námietok žalobcu súvisel s tým, že v predmetnom správnom konaní

nebolo zabezpečené rozhodnutie podľa § 16a Vodného zákona s tým, že žalovaný, ako aj prvostupňový
orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa
§ 16a Vodného zákona. Zjednodušene povedané, spornou ostala otázka, či v danom prípade mali
byť aplikované ustanovenia § 16a Vodného zákona, v ktorých je obsiahnutý postup pri rozhodovaní
o navrhovanej činnosti. Pokiaľ žalobca dôvodil, že je úlohou štátu nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť

zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody, s tým správny súd nemôže iné, len súhlasiť. Avšak zo znenia
prislúchajúcich ustanovení Vodného zákona (napr. § 16 ods. 10) vyplýva, že jednotlivé „projekty“
podliehajú rôznemu povoľovaciemu režimu v závislosti od ich charakteru a schopnosti ovplyvniť vodné
pomery. Nutnosť aplikácie ustanovení § 16a Vodného zákona upravuje ustanovenie § 16 ods. 10
Vodného zákona, podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať

navrhovanúčinnosť,jepredpodanímnávrhunazačatiekonaniaopovolenínavrhovanejčinnostipovinná
postupovať podľa § 16a. Navrhovanú činnosť Vodný zákon upravuje trvalo udržateľné rozvojové činnosti
človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne
hladiny útvarov podzemnej vody. Správny súd mal na základe uvedeného za to, že pre aplikáciu § 16a
Vodného zákona je v každom jednotlivom prípade nevyhnutné vyhodnotiť, či sa jedná o navrhovanú

činnosť podľa Vodného zákona, v prípade, že tomu tak je, je potrebné postupovať podľa § 16a Vodného
zákona a zabezpečiť rozhodnutie tak, ako to uviedol žalobca v podanej správnej žalobe. V prípade, že
tomu tak nie je, proces podľa § 16a Vodného zákona sa neuplatní.

40. V danom prípade tak bolo nevyhnutné vyhodnotiť, či v prípade vodnej stavby, o ktorej povolenie

žiadal stavebník žiadosťou zo dňa 04.11.2019, ide o navrhovanú činnosť podľa Vodného zákona,
teda, či ide o udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, zmenu fyzikálnych vlastností
útvaru povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Vyhodnotiť uvedené bolo
úlohou prvostupňového orgánu a následne vyhodnotenie prvostupňového orgánu podrobil prieskumu
v rámci odvolacieho konania žalovaný. Z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia

vyplynulo, že orgány verejnej správy sa zhodli v tom, že vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá
bola podkladom prvostupňového rozhodnutia rešpektuje záujmy ochrany vôd s tým, že navrhovanou
stavbou nebudú, vzhľadom na charakter a rozsah, ovplyvnené hydrologické a hydrogeologické pomery
dotknutého územia a kvalitatívne a kvantitatívne pomery povrchových a podzemných vôd, keďže stavba
sa nachádza mimo akýchkoľvek chránených vodohospodárskych oblastí a nezasahuje do ochranných

pásiem vodárenských zdrojov. Riziko znečistenia podzemných a povrchových vôd únikom ropných látok
je minimalizované realizáciou odlučovača ropných látok. Územím plánovanej výstavby nepreteká žiadny
povrchový vodný tok, ktorý by mohol byť akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnený navrhovanými
vodnými stavbami. Mali tiež za to, že uskutočnenie povolených vodný stavieb nebude mať žiadny vplyvna doterajší spôsob nakladania s vodami respektíve znečisťujúcimi látkami. Na základe uvedeného
dospeli k záveru, že nedôjde k zmenám vo fyzikálnych vlastnostiach útvarov povrchovej vody, alebo
zmenám úrovne hladiny podzemnej vody a tým nedôjde k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody,

alebo podzemnej vody, a preto nebol dôvod, aby bola navrhovaná stavba predmetom zisťovacieho
hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 16a Vodného zákona, keďže nejde o navrhovanú činnosť
podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval,
že prvostupňový orgán sa vysporiadal s podmienkami uvedenými v § 16 ods. 10 Vodného zákona,
ktorých splnenie sa viaže na aplikáciu § 16a Vodného zákona V tejto súvislosti správny súd uvádza,

že zo znenia § 16 ods. 10 Vodného zákona a § 16a ods. 1 Vodného zákona vyplýva určitá postupnosť
krokov v prípade aplikácie alebo prípadnej neaplikácie § 16a Vodného zákona. Ustanovenie § 16 ods.
10 Vodného zákona ukladá fyzickej alebo právnickej osobe, v prípade že vyhodnotí, že činnosť ktorej
realizácie, resp. povolenia na realizáciu sa domáha, je navrhovanou činnosťou podľa § 16 ods. 10
Vodného zákona, povinnosť postupovať podľa § 16a Vodného zákona, teda v prvom kroku požiadať
orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6

písm. b) Vodného zákona. V danom prípade k tomuto postupu nedošlo a bolo úlohou prvostupňového
orgánu vyhodnotiť, či sa v prípade stavebníka jedná o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 Vodného
zákona. V prípade kladnej odpovede na uvedenú otázku sa javí ako žiaduce vyzvať stavebníka, aby
postupoval v zmysle § 16a ods. 1 Vodného zákona. V prípade zápornej odpovede orgán verejnej správy
postupuje štandardným spôsobom bez aplikácie § 16a Vodného zákona. Vychádzajúc z odôvodnenia

prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, správny súd dospel k záveru, že orgány
verejnej správy, hoci nie priamo, teda odkazom na ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona, napriek
tomu správne a s odkazom na celkový charakter vodnej stavby, jej špecifiká a možné dopady na vodné
pomery, vyhodnotili, že v prípade predmetnej stavby stavebníka nejde o navrhovanú činnosť podľa §
16 ods. 10 Vodného zákona a nebol dôvod postupovať podľa § 16a Vodného zákona. S uvedeným

záverom sa správny súd stotožnil najmä s ohľadom na už zmienený charakter, umiestnenie a možné
dopady povoľovanej stavby na vodné pomery, keďže z obsahu administratívneho spisu, ani zo žalobnej
argumentácie žalobcu nevyplynulo, že vodné stavby SO 6 Areálová prípojka vody, SO 7 Areálová
kanalizácia a nový ORL, realizované v rámci stavby „Parkovací dom VSD, B. E. X, G.“ v zastavanej
časti mesta Košice, by mali charakter trvalo udržateľnej rozvojovej činnosti človeka alebo jej zmeny,

zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej
vody, teda v danom prípade nešlo o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona, a preto
postup podľa § 16a Vodného zákona nebol potrebný. Na tomto mieste možno v nejakej miere súhlasiť
so žalobcom pokiaľ namietal nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto časti,
avšak s ohľadom na celkové vyhodnotenie správnych orgánov, teda záver o tom, že v danom prípade

neboli splnené podmienky na postup podľa § 16a Vodného zákona a reálny stav, kedy došlo k zániku
platnosti stavebného povolenia a predmetná stavba sa v konečnom dôsledku nerealizovala, správny súd
dospel k záveru, že čiastočná vada odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nebola takej intenzity,
aby jej následkom bolo zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. S ohľadom na uvedené správny súd
vyhodnotil túto žalobnú argumentáciu žalobcu rovnako ako nedôvodnú.

41. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré účastníci konania poukázali na pojednávaní dňa 29.10.2025,
a na základe ktorých sa domáhali zastavenia konania, správny súd uvádza, že uvedené rozhodnutia
boli vydané v čase kedy bol platný a účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý
súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy koncipoval rozdielne v porovnaní so Správnym

súdnym poriadkom, aplikáciou ktorého dospel správny súd k záveru o nevyhnutnosti podrobiť súdnemu
prieskumu aj rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré medzičasom stratilo platnosť.

42. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je
dôvodná, keďže v rámci súdneho prieskumu nedospel k dôvodnosti žalobných bodov prezentovaných

žalobcom v podanej správnej žalobe, a teda neidentifikoval splnenie podmienok ani jedného z dôvodov,
sktorýmiSprávnysúdnyporiadok(§191ods.1SSP)spájanásledokzrušenianapadnutéhorozhodnutia,
a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP výrokom II. tohto rozsudku,

pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd
žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. O náhrade trov konania ďalších účastníkov
konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP výrokom III. tohto rozsudku, podľa ktorého majúďalší účastníci konania voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, v danom prípade voči
žalobcovi, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil
správny súd a v danom prípade zároveň nebol podaný návrh na priznanie náhrady ďalších trov konania.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba

predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní

alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v
správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo

nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,
aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom
rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť
nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.