Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/54/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124305748
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6124305748.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: TREND service s.r.o., so
sídlom Rozvojová 2, 040 01 Košice, IČO: 36 212 652, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law
firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545,
právne zast.: Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., so sídlom Alžbetínske námestie 328, 929 01
Dunajská Streda, IČO: 36 720 097, o zaplatenie 288,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. 4C/57/2024-168 zo dňa 15.01.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č.k. 4C/57/2024-168 zo dňa
15.01.2025 potvrdzuje.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 288,30 eur s 13,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 288,30 eur od 03.09.2023
do zaplatenia a 40,00 eur ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky, to všetko do 15 dní po

právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. Rozhodol tak s poukazom najmä na § 524 ods. 1, § 526 ods. 1, 2, § 788 ods. 1, 2, 3, 4, § 797
ods. 2, § 798, § 799 ods. 1, 2, 3, § 806, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“),
§ 369 ods. 1 a 2, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. (ďalej len „ObZ“), Nariadenie
vlády SR č. 21/2013 Z.z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal náhrady
škody vo výške 288,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,25 % ročne zo sumy 288,30
eur od 03.09.2023 do zaplatenia, ktorá mu vznikla na poškodenom motorovom vozidle VOLKSWAGEN
Arteon, EVČ: KE 282 NU, ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poistnému: Dr. Čechová, s.r.o., so sídlom:
Maurerova20,04022Košice.Dňa09.06.2023došlonamotorovomvozidlekškodovejudalosti.Poistený
mal so žalovaným uzatvorené havarijné poistenie vozidla poistnou zmluvou č. 6826907861. Poistený
hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil, pričom žalovaný ju zaregistroval pod

číslom poistnej udalosti č. 8015003657. Poistený si dal, svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise
TREND service s.r.o. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.305,59 eur s
DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2322056. Žalovaný oznámil
žalobcovi Oznámením o poistnom plnení, že dňa 18.03.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.8015003657 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Žalovaný poskytol žalobcovi plnenie
vo výške 852,29 eur s DPH. Na základe poistnej zmluvy č. 6826907861 mal postený zmluvne dohodnutú
spoluúčasť na vzniknutej škode 5,00 % v minimálnej výške 165,00 eur. Neuhradená pohľadávka vo

výške 288,33 eur bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poistený, postúpená na žalobcu, a
to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 02.11.2023. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady
na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur/nh bez DPH. Žalobca namietal limitáciu
výšky normohodiny a rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. Žalobca si účtoval
normohodinu 50,00 eur/nh bez DPH, čo je podľa neho výška v regióne porovnateľná. Zároveň namietal

krátené náklady na lakovanie.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe odkázal na VPP KAS-6, článok 12 ods. 5 písm. c), a to z dôvodu,
že žalobca nemá so žalovaným uzavretý zmluvný vzťah, ide preto o neautorizovaný servis. Uviedol, že
dňa 16.06.2023 bola vykonané obhliadka a žiadal vykonať ako dôkaz výsluch obhliadajúceho technika.
Následne od výsluch upustil, ale žiadal výsluch konateľa poisteného. V tomto prípade podľa žalovaného

nedošlo ku kráteniu poistného plnenia, ale k výpočtu poistného plnenia podľa § 806 OZ spôsobom, ktorý
je vopred definovaný.

4. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul podstatné časti následných
vyjadrení strán a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami sporu nebolo sporné,

že žalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie titulom poistenia majetku - havarijného poistenia podľa
§ 806 OZ. Ďalej nebolo sporné, že náklady na opravu predmetného motorového vozidla boli vo
výške 1.305,59 eur s DPH a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2322056.
Spornou skutočnosťou bola výška poistného plnenia v závislosti od výšky normohodiny za opravu
vozidla v nezmluvnom neautorizovanom servise krátená žalovaným na 21,00 eur bez DPH za Nh práce.

Súd prvej inštancie mal za to, že pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v
neprimeranosti výšky ceny normohodiny žalobcu by žalovaný musel preukázať, že žalobcom účtovaná
výška normohodiny bola v zjavnom nepomere k obvyklej cene v lokalite. To však podľa súdu prvej
inštancie v konaní nepreukázal. Taktiež súd prvej inštancie bral do úvahy skutočnosť, že od právneho
predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou, nie je možné v žiadnom prípade

spravodlivo požadovať, aby si pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín
všetkých servisov v okolí a zvolil servis podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny.
Žalobca v konaní tiež predložil cenník konkurenčných autoservisov preukazujúcich, že použitá cena
normohodiny je nižšou alebo porovnateľnou než u konkurenčných servisov. Označenie žalobcu ako
neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny, ani na zníženie

lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ (napr. rozsudok Krajského súdu v
Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). Súd zdôraznil, že žalovaný nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie
len na základe toho, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaný nemá
zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných
servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v

akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené
motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu
poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach
spis. zn. 4Cob/153/2020). Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na
použitie nižšej ceny normohodiny ani na zníženie lakovacej konštanty v zmysle ustálenej judikatúry a

legislatívy EÚ (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019). Súd prvej inštancie
sa takisto v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2020 sp.
zn. 4 Cob/67/2020. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd ustálil, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno krátenia vyplateného poistného plnenia žalovaného nároku a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Výšku úrokov určil v súlade s nariadením vlády č. 21/20013 Z.z.. Súd prvej inštancie uviedol, že dôkaz

výsluchu konateľa poistného nevykonal z dôvodu jeho irelevantnosti pre právne posúdenie. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol, tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech priznal nárok v celom rozsahu.

5. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie, ktoré odôvodnil s
poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. d), a h) CSP. Žalovaný plnil poškodenému v súlade s podmienkami

uzavretej poistnej zmluvy plnenie vo výške 852,29 eur pri zohľadnení dohodnutej spoluúčasti vo výške
165,00 eur. Žalobca si uplatnil voči žalovanému 1.305,59 eur, zníženú o spoluúčasť, celkom 1.140,59
eur. V konaní zostal sporný nárok žalobcu v rozsahu žalovanej sumy. Žalovaný uvádza, že postupoval
v súlade s dohodnutými poistnými podmienkami a stanovil výšku plnenia podľa ust. § 806 OZ vo výške852,29 eur, ktorú sumu poškodenému uhradil. Skutočnosť, že poistná suma predstavujúca 852,29 eur
sa nezhodovala so sumou servisu neznamená, že poisťovňa krátila poistné plnenie podľa § 799 ods.
3 OZ, ako sa nesprávne domnieval poškodený, v konaní neskôr ako žalobca. Žalovaný uvádza, že je

nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi pojmami „určenie výšky poistného plnenia“ a „krátenie (zníženie)
výšky poistného plnenia“. Kým v prvom prípade, teda pre určenie výšky poistného plnenia je určujúce
znenie ustanovenia § 806 OZ, v druhom prípade je to ustanovenie § 799 OZ. Poisťovateľ teda musí
postupovať podľa ust. § 806 OZ a určiť výšku poistného plnenia až následne môže prichádzať do úvahy
zníženie výšky poistného plnenia postupom podľa ust. § 799 OZ. Žalovaný uvádza, že pri zohľadnení

vyššie uvedených záverov vyplýva, že poistným plnením, na ktoré má poistný právny nárok, nie je bez
ďalšieho suma, ktorá bola poistnému fakturovaná autoservisom za opravu poškodeného motorového
vozidla,alesuma,ktorújevzmyslezmluvnýchdojednaníobsiahnutýchvpoistnejzmluveavšeobecných
poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ poistnému. Inak povedaná, žalovaný uvádza, že
nevyplatenie celej požadovanej sumy poisteným ako poistného plnenia poisťovateľom, automaticky
neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, ale

ide o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ust. § 806 OZ. Z toho dôvodu žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu o krátení poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ. Žalovaný poukazuje
na ust. § 788 ods. 3 a § 806 ods. 1 OZ a uvádza, že z uvedených kogentných ustanovení je zrejmé,
že poistený nemá nárok bez ďalšieho na náhradu škody, ale na poskytnutie plnenia vo výške určenej
podľa poistných podmienok. Žalovaný sa opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 27.10.2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021 a ďalej tvrdí, že postupoval v súlade so všeobecnými poistnými
podmienkami, ktoré sa na danú poistnú zmluvu vzťahujú. Poistné podmienky určujú výšku poistného
plnenia dvomi kritériami. Prvým kritériom je tzv. poistná suma, ktorá sa považuje za hornú hranicu, horný
limit poistného plnenia, ktorý nie je možné prekročiť, aj keby skutočná škoda prevyšovala limit stanovený
poistnou sumou. Druhým kritériom je tzv. spôsob výpočtu tohto poistného plnenia, to znamená, ako

konštatuje NS SR, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa. Žalovaný vo svojich písomných
podaniach poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré sa vysporiadali so všetkými námietkami, ktoré namietal
aj žalobca v tomto konaní (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.06.2023, sp. zn.
3Cob/250/2022). Súd sa v dôvodoch svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal uplatnenými námietkami
žalovaného, že nedošlo z jeho strany ku kráteniu poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 OZ, ale

stanovenia výšky poistného plnenia podľa § 806 OZ. Taktiež sa nevysporiadal v rozsudku s tým, že
z akých dôvodov neprihliadol vôbec na uzavretý poistný vzťah, ale vychádzal z nároku na náhradu
škody. Uvedený záver o nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanej nezdôvodnil vôbec. Ostatné
námietky žalovanej rovnako neboli vysporiadané. Z dôvodu, že sa súd nevysporiadal so žiadnou z
námietok uvedených žalovanou v bode. 21, pričom tieto mali zásadný význam pre rozhodnutie vo veci

samej, je rozhodnutie podľa žalovanej nepreskúmateľné. Žalovaný ďalej uvádza, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pri rozhodnutí o priznaní
nároku žalobcu vychádzal z toho, že žalovaný je povinný žalobcovi nahradiť škodu, ktorá poistnému
vznikla.Škodabolapreukázanáfaktúrouservisu,pričomsúduuniklo,žepredmetomnárokužalobcuvoči
žalovanejnebolanáhradaškody,alenároknapoistnéplnenievdôsledkuvznikupoistnejudalosti,pričom

žalovaný postupoval v súlade s týmito zmluvnými podmienkami, ktoré spoločne s poistným dohodol.
Podľanázoružalovanéhomalpoistenýmožnosťopravysvojhovozidlapopoistnejudalostivakomkoľvek
autorizovanom servise s tým, že medzi stranami boli jasne dohodnuté podmienky a spôsob poistného
plnenia zo strany žalovaného. Uzatvorenie poistnej zmluvy s dohodnutými zmluvnými podmienkami
bolo pre poistného dobrovoľné. Sám sa rozhodol, s akou poisťovňou uzatvorí poistný vzťah. K tomuto

poistnému vzťahu nebol za žiadnych okolností zo strany žalovaného nútený. Argumentácia žalobcu
je postavená na uzatváraní zmlúv medzi autoservismi a žalovaným ako poisťovateľom, hoci zmluvné
dojednanie, podľa ktorého žalovaný určoval poistné plnenie, bolo súčasťou právneho vzťahu medzi
poisteným a poisťovateľom. Zmluvný vzťah medzi ním a poistným vychádzal zo zmluvnej voľnosti
strán. Všeobecné poistné podmienky žalovanej stanovujú spôsoby dochádzania k výpočtu poistného

plnenia v prípadoch, v ktorých sa poškodený autonómne rozhodol o spôsobe vykonania opravy, teda či
vykonáopravusvojpomocnealebosarozhodnevykonaťopravuzmluvnomalebovnezmluvnomservise.
Žalovaný poukázal, že označovanie servisov na zmluvné a nezmluvné nie je v rozpore s článkom 101
ods. 1 ZFEÚ a reflektuje princíp zmluvnej voľnosti. Žalobca vystupuje v predmetnom spore ako právny
nástupcapoistného,apretopriposúdenížalobnéhonávrhujepotrebnévychádzaťztoho,naaképoistné

plnenie a v akej výške mal za splnenia poistných podmienok nárok poistený. Ak bola celková cena diela
(cena práce servisu) vyššia, ako nárok poistného na vyplatenie poistného plnenia, mal žalobca (tu v
postavení zhotoviteľ diela a nie v postavení právneho nástupcu poistného) uplatňovať zvyšok ceny diela
voči objednávateľovi.6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v úvode poukázal na rozhodnutie Nejvyššího soudu ČR zo dňa
10.3.2015 sp. zn. 32Cdo/763/2013. Spomenuté rozhodnutie poukazuje na skutočnosť, že aj v prípade

nároku na poistné plnenie z titulu havarijného poistenia ide o kompenzáciu škody. Poistený si v zmysle
poistnej zmluvy poistil svoj majetok - motorové vozidlo VW Arteon pre prípad vzniku náhodnej poistnej
udalosti - poškodenia tohto majetku a poisťovňa je povinná nahradiť náklady na uvedenie do pôvodného
stavu - nahradiť vzniknutú škodu poistnému na jeho vozidle. Predmetom konania je nárok na zaplatenie
poistného plnenia z uzatvoreného havarijného poistenia motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená

škoda v dôsledku náhodnej poistnej udalosti. Na podporu svojho tvrdenia žalobca uvádza rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/12/2020 a dodáva, že pre výšku poistného plnenia je potrebné, aby
bola vyrátaná v súlade s faktúrou za opravu poškodeného motorového vozidla a následne v súlade
s poistnou zmluvou, teda poistné plnenie sa zníži o zmluvne dohodnutú výšku spoluúčasti. Žalobca
uvádza, že OZ nerozlišuje medzi právnickými a fyzickými osobami v oblasti poistenia. Žalobca uvádza,
že poistné podmienky obsiahnuté v ZD a VPP boli stanovené jednostranne, pričom zmluvná voľnosť v

ich prípade nebola a ani nemohla byť upravená. Žalobca uvádza, že autonómia vôle je síce základným
princípom súkromného práva, no jej uplatňovanie nemôže viesť k nespravodlivému zvýhodneniu jednej
strany na úkor druhej. Právo musí plniť korekčnú preventívnu funkciu voči ustanoveniam, ktoré by
odporovali základným hodnotám právneho poriadku. (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 48/2012 z
28.03.2012).ŽalobcanáslednepoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduvBratislavezodňa29.10.2024,

sp. zn. 5Cob/208/2024. Poistený nemôže byť obmedzený pri slobodnom výbere servisu, ktorý vykoná
opravu.Poisťovňanemôžežiadať,abypoistenývybralservislennazákladenižšejcenybezzohľadnenia
kvality vykonanej opravy. Zmluvné podmienky nemôžu zasahovať do základného práva poisteného na
výber poskytovateľa opravy. Výber servisu je v kompetencii poistného, pokiaľ oprava plne zodpovedá
účelu poistenia. Súdy podľa žalobcu jednoznačne vo svojich rozhodnutiach uvádzajú, že nie je možné

diferencovať rozsah poistného plnenia v závislosti od druhu servisu. Nie je možné sa riadiť VPP tak, ako
to uvádza žalovaný v odvolaní, pretože aj v tomto prípade sú dané ustanovenia neplatné. K tvrdeniam
žalovaného ohľadom § 799 a § 806 OZ žalobca uvádza, že právna úprava poistnej zmluvy v OZ je
tvorená kogentnými ustanoveniami, čo znamená, že od kogentných ustanovení nie je možné sa odchýliť.
Podstatou kogentných ustanovení upravujúcich poistenie je chrániť záujmy poistného. Žalobca poukázal

na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.07.2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021. Žalobca uvádza, že aplikácia
§ 806 OZ nevylučuje potrebu aplikácie § 799 ods. 3 OZ. Zároveň poistné podmienky žalovaného
musia rešpektovať zákonné medze kogentných ustanovení OZ. V prípade, ak má opravovňa zapísaný
ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade je nesporné, neprináleží
žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových

vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistený rozhodol realizovať opravu vozidla v
servise, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená
zo, že náklady, ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť, prípadne že
sú neúčelne vynaložené na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Žalobca následne poukazuje
na rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.06.2024 sp. zn. 46C/23/2023 a dodáva, že súd

rozhodol,žepodmienkyžalovaného,ktorépreferovaliibazmluvnéautoservisyaobmedzovalivyplácanie
poistného plnenia pri používaní nezmluvného servisu, sú protizákonné. Tieto podmienky porušujú práva
poistenca, pretože nezohľadňujú oprávnený výber servisu a diskriminujú nezmluvné servisy. Určenie
maximálnej hodinovej sadzby na 21,00 eur bez DPH je v rozpore s právnymi normami a zásadami
poctivého obchodného styku. Žalobca ďalej poukazuje na to, že VPP ani ZD nemôžu vytvárať nové

povinnosti či obmedzenia, ktoré nie sú jasne a zrozumiteľne uvedené v poistnej zmluve v neprospech
poistného. Poistený má podľa § 788 ods. 1 a § 806 OZ právo na plnenie v rozsahu stanovenom
poistnými podmienkami. V poistnej zmluve boli dohodnuté obmedzenia/limitácie poistného plnenia, a
to a) Spoluúčasť vo výške 5 % minimálne 165 eur, b) Poistná suma 45.300 eur. Z uvedeného podľa
žalobcuvyplýva,žepoistenýsapriamovpoistnejzmluvedohodolspoisťovňounamaximálnommožnom

spolupodieľaní sa na vzniknutej škode, spoluúčasti poistného, ktorá je zároveň obmedzená poistnou
sumou. Žalobca uvádza, že ustanovenia VPP KAS-6, na ktoré poukázal žalovaný, považuje za neplatné
z dôvodu, že odporujú kogentným ustanoveniam OZ. Žalovaný v celom vyjadrení zamieňa pojmy vo
vzťahu k poistnému plneniu a náhradu škody. Nie je možné v tomto konaní tvrdiť, že súd vychádzal z
nároku na náhradu škody, keďže po prečítaní si odôvodnenia rozsudku je evidentné, že ide o krátenie

poistného plnenia z titulu havarijného poistenia. Ak si dá poistený opraviť MV v autorizovanom servise,
zohľadňuje sa hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku. Žalobca
poukázal na rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 3Cob/230/2023, zo dňa 28.11.2024. Nakoľko
ustanovenia VPP sú z dôvodu bližšie špecifikované v predchádzajúcich bodoch neplatné, nemohlo byťplatne na základe daných VPP poistné plnenie určené. Určujúcou preto pre výšku poistného plnenia je
faktúra za opravu motorového vozidla, ktorú poisťovňa bola oprávnená znížiť o dohodnutú spoluúčasť a
prípadne v súlade s § 799 ods. 3 a § 809 ods. 2 OZ. Poisťovňa stanovovaním rôznych maximálnych cien

opráv podľa typu servisu obmedzuje hospodársku súťaž. Takáto zmluvná podmienka je preto neplatná.
Žalobca odkázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-32/11 Allianz Hungária Biztosító Zrt. a. i. proti
Gazdasági Versenyhivateal, podľa ktorého už diferencovanie ceny opráv v autorizovaných servisoch na
základe dohôd s poisťovňami môže predstavovať zakázané obmedzenie súťaže.

7. Iné vyjadrenia doručené neboli.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP v spojení s § 379 a § 380 CSP, po
preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného (§ 379 a § 380 CSP), následnými vyjadreniami, po oboznámení sa s procesným postupom
súdu prvej inštancie, obsahom súdneho spisu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k

záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny, nakoľko
odvolacie dôvody neboli naplnené. Odvolací súd oznámil dňa 12.11.2025 termín verejného vyhlásenia
rozsudku na deň 25.11.2025.

9. Podľa § 387 CSP: (1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne. (2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. (3) Odvolací súd
sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde
prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd

sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Odvolací súd sa
v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej
inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa
musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10.Odvolacísúdkonštatujevecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pričomsúdprvejinštanciesprávne
vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný
dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP, a preto je viazaný skutkovým
stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Súd prvej inštancie sa
podrobne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Odvolací súd nevzhliadol dôvod,

pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie vysporiadal a odvolací súd sa s týmto
odôvodnením v plnej miere stotožnil. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k
podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Podľa § 261 ods. 9 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

12. Podľa § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu

plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

13.Podľa§788ods.3OZ,súčasťoupoistnejzmluvysúvšeobecnépoistnépodmienkypoistiteľa(poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím

zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

14. Podľa § 788 ods. 4 OZ, v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch
v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

15. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje.16. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosť poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenie
alebo zníženia plnenia, tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

18. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému na
doplatenie poistného plnenia vo výške 288,30 eur z poistnej udalosti č. 8015003657. Medzi stranami

nebola sporná existencia poistnej zmluvy č. 6826907861, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu so
žalovaným. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (poistený) si u žalovaného
uplatnil nárok na poistné plnenie vo výške 1.305,59 eur faktúrou č. 2322056 a žalovaný plnil z
predmetnej poistnej udalosti po odpočítaní dohodnutej spoluúčasti vo výške 165 eur sumu 852,29 eur.
Ako súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku správne uviedol, medzi stranami nebolo sporné, že
žalobcovi (resp. právnemu predchodcovi) vznikol nárok na poistné plnenie titulom poistenia majetku -

havarijného poistenia podľa § 806 OZ. Odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže vychádzal z toho, že žalovaný je povinný žalobcovi
nahradiť škodu a že súdu prvej inštancie uniklo, že predmetom konania bol nárok na poistné plnenie,
odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva
(napr. bod 9, 10 odôvodnenia), že súd prvej inštancie predmetný nárok posudzoval ako nárok na poistné

plnenie z uzavretej poistnej zmluvy a nie ako nárok na náhradu škody. Skutočnosť, že súd prvej inštancie
používal v odôvodnení pojmy náhrada škody a odkazuje na § 442 ods. 1 OZ, logicky vyplýva zo samotnej
podstaty poistnej zmluvy, ktorej úlohou tak, ako to ustanovuje § 790 písm. a) OZ, je aj poistenie majetku
pre prípad poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú. Všetky
uvedené pojmy predstavujú vznik škody na predmetnom poistenom majetku. Z uvedeného dôvodu teda

možno konštatovať, že poistné plnenie vychádza práve zo škody, ktorá bola na poistenom majetku
spôsobená.

19. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že skutočnosť, že priznaná poistná suma sa nezhodovala so sumou
vyčíslenou servisom, neznamená, že poisťovňa krátila poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 OZ. Žalovaný

tvrdil, že postupoval v súlade so Všeobecnými poistnými podmienkami. Žalovaný zároveň namietal,
že súd prvej inštancie sa s uvedenými argumentami nevysporiadal. Odvolací súd v tejto súvislosti
uvádza, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že vzhľadom k tomu, že plnenie z poistnej
zmluvy, predstavuje plnenie zo zmluvného vzťahu, je možné spôsob výpočtu, výšku plnenia a ako aj
iné skutočnosti dohodnúť v zmluvných podmienkach. Je potom možné konštatovať, že poistné plnenie,

na ktoré má poistený z poistnej zmluvy nárok, nemusí byť úplne totožné s výškou škody, ktorá mu
bola na poistenom majetku spôsobená. Podstatným pre určenie poistného plnenia sú práve vzájomné
dojednania strán. Tak ako vyplýva z obsahu spisu Všeobecné poistné podmienky žalovaného v čl. 12
bod 5 písm. c) obsahujú dojednanie, že pri oprave v nezmluvnom neautorizovanom servise poisťovňa
akceptuje maximálne cenu práce do výšky 20 eur s DPH/nh. Rozhodným pre posúdenie nároku žalobcu

jevšakvtomtoprípadedôvodnepriznaniaplneniaresp.jehokrátenia,ktorýžalovanýuviedolvoznámení
o poistnom plnení zo dňa 18.08.2023. Ako aj súd prvej inštancie uviedol a ako to vyplýva z predmetného
oznámenia, žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo
výške 21,00 bez DPH /nh. Ako dôvod nepriznania resp. krátenia poistného plnenia, teda neboli uvedené
vzájomné zmluvné dojednania, na ktoré sa žalovaný odvolával ako v konaní pred súdom prvej inštancie

tak aj v odvolacom konaní. Ako vyplýva z oznámenia ako dôvod neposkytnutia poistného plnenia
žalovaný neuviedol čl. 12 Všeobecných poistných podmienok. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 797 ods. 4 OZ, podľa ktorého ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplneniaalebozníženiaplnenia;tentodôvodniejemožnédodatočnemeniť.Pokiaľžalovanýakodôvod
neposkytnutia plnenia v uplatnenej výške neuviedol po skončení poistného šetrenia práve vzájomné

dojednanie o maximálne výške normohodiny, je bezpredmetné sa na neho odvolávať až v konaní
pred súdom. Skutočnosť, že dôvodom nepriznania poistného plnenia nebolo ustanovenie Všeobecných
poistných podmienok, potvrdzuje aj samotná skutočnosť, že žalovaný nepriznal výšku normohodiny
dohodnutú v čl. 12 bod 5 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok, ale priznával vyššiu výšku
normohodiny, ktorú nejde priamo spojiť s predmetným ustanovením. Súd prvej inštancie teda postupoval

správne, keď pri posudzovaní uplatneného nároku posudzoval dôvod uvedený v oznámení o skončení
poistného šetrenia, v ktorom žalovaný uviedol, že dôvodom, je priznanie primeraných nákladov na
cenu práce pre neautorizovaný servis. Súd prvej inštancie následne dospel k správnemu záveru, že
v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno krátenia nevyplateného poistného plnenia, keďnepreukázal, že účtovaná a uplatnená výška normohodiny by bola v zjavnom nepomere k obvyklej cene,
resp. k primeraným nákladom opravy.

20. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani
nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380
CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny

potvrdil. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o nároku na náhradu trov konania,
nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval zásadu úspechu a žalobcovi, ktorý mal plný úspech v
konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné predpoklady
pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené.

22. Odvolací súd zvýrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre
zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho

chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto
povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť
rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre
rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,

ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19.
februára1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.

23. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených
§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).