Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 7, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/135/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1325207546
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1325207546.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov
senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya v právnej veci žalobcu Bratislavská
integrovaná doprava, a.s., Jankolova 6, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 949 473,
proti žalovanému Finance House s.r.o., Račianska 96, 831 02 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50
424 343, právne zast. Advokátska kancelária Patassy, s.r.o., Trenčianska 47, 821 09 Bratislava, IČO:

36 806 412, o nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu
Bratislava III č.k. 64Cb/100/2025-38 zo dňa 3.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 64Cb/100/2025-38 zo dňa
3.11.2025 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v
celom rozsahu zamietol a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 1.10.2025
domáhal voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť

vydať žalobcovi doklady v nasledujúcom rozsahu:
- Dokumentáciu evidencie dôchodcov a dátum priznania dôchodku,
- Dokumentáciu mzdových listov - aj za predošlé roky od vzniku pracovného
pomeru (aktívni aj neaktívni zamestnanci) - dodané iba mzdové listy za rok 2025,
- Dokumentáciu evidenčných listov,
- Registračné listy (prihlášky, odhlášky, zrušenie prihlásenia, do prihlasovanie na poistenie, prerušenie

poistenia), ktoré boli odoslané na sociálnu poisťovňu,
- Hromadné oznámenia (prihlášky, odhlášky, PN, OČR, materské, rodičovské),
- Zápočtové listy,
- Dokumentácia hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti
- Výkazy poistného a príspevkov,
- Výkazy preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie,

- Prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej
činnosti,
- Ročné zúčtovanie dane za rok 2024,
- Ročné zúčtovanie zdravotného po istenia za rok 2024.
- Hlavnú knihu celkom po strediskách k 31.12.2024 + 31.07.2025 (Súvaha
analyticky + Výsledovka analyticky), v tomto bode chýba Súvaha analyticky + Výsledovka analyticky k

dátumu 31.07.2025,
- Stavy účtov = inventarizácia zostatkov na účtoch k 31.12.2024 + 31.07.2025,- Knihu pohľadávok neuhradené k 31.12.2024 a k 31.07.2025,
- Knihu záväzkov nehradené k 31.12.2024 a k 31.07.2025,
- Opravné položky zoznam vrátane tvorby opravných položiek,

- Účtovný denník celkom (dátum prípadu, dátum zdaniteľného plnenia, účet DPH, párovací znak,
variabilný symbol, organizáciu číslo a názov, dátum salda, DUD, číslo dokladu, názov obdobia stavu,
dátum obstarania, dátum splatnosti, dátum úhrady),
- Zoznam stredísk,
vo formátoch umožňujúcich okamžitú migráciu XLSC/CSV/XML a vo formáte PDF a priznať žalobcovi

nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 27.06.2023. Na základe uzatvorenej zmluvy bol žalovaný povinný
poskytovať účtovnícke služby bližšie špecifikované v článku I ods. 1 písm. a) až z) Zmluvy. Medzi
žalobcom a žalovaným bol uzatvorený Dodatok č.1 zo dňa 23.06.2025 k Zmluve, predmetom ktorého

bolo predĺženie pôvodnej platnosti Zmluvy. Platnosť' Zmluvy uplynula dňa 31.8.2025. Žalobca uzatvoril
so spoločnosťou RVD Services, s. r. o. zmluvu o poskytnutí služieb zo dňa 22.7.2025, predmetom
ktorej je taktiež povinnosť RVD Services s.r.o. poskytovať' účtovnícke služby. Na základe spoločného
stretnutia medzi žalovaným a spoločnosťou RVD Services s.r.o. došlo k dohode, že spoločnosť' RVD
Services s.r.o. odošle zoznam informácií potrebných na začatie účtovania a žalovaný tieto informácie

dodá do 4.8.2025. Dôvod prečo žalobca uzatvoril súbežne na jeden mesiac Zmluvu 2 bol práve ten,
aby sa počas mesiaca august 2025 realizovalo duplicitné účtovanie, a to zo strany žalovaného ako
aj účtovanie zo strany RVD Services s.r.o. Podstatné pre začatie účtovania novou spoločnosťou RVD
Services s.r.o., však boli podklady (informácie o majetku, odpisové skupiny, účtovné záznamy a knihy,
zostatky na účtoch, personálnych informácií a pod. ) ktorými disponuje žalovaný. Žalobca plánoval, že

po ukončení mesiaca august 2025 si následne RVD Services s.r.o. zrealizuje porovnanie účtovania aby
nedošlo k vzniku chýb, čo však nebolo možné. Okrem uvedeného mala spoločnosť' RVD Services s.r.o.
plne prevziať účtovanie už počnúc mesiacom september 2025, avšak bez dát a podkladov to nebolo
možné. Na základe uvedeného žalobca výzvou doručenou žalovanému dňa 4.9.2025 vyzval žalovaného
v súlade s ustanovením článku III. ods. 9 Zmluvy, k predloženiu sporných dokumentov. Výstupy žiadal

žalobca predložiť vo formátoch umožňujúcich okamžitú migráciu (XLSX/CSV/XML), ako aj vo formáte
PDF pre účely archivácie a protokolárneho odovzdania. Žalovaný ku dňu podania návrhu neposkytol
kompletné podklady a dokumenty v zmysle Výzvy nevyhnutne potrebné k riadnemu vedeniu účtovnej
a mzdovej agendy žalobcu, čím môže byt' ohrozené vedenie účtovníctva žalobcu. Žiadané dokumenty
má k dispozícii žalovaný, ktorý ich však bez zrejmého dôvodu nechce poskytnúť žalobcovi. Žalobca

je obchodnou spoločnosťou, s vysokými tržbami z čoho vyplýva, že je veľkou účtovnou jednotkou a je
preňho nevyhnutnosťou zabezpečiť riadne, úplné a pravdivé vedenie účtovníctva, keďže pochybenia by
mohlispôsobiťškoduvnemalomrozsahu.Žalobcasiuvedomujerozsiahlosťúčtovnýchpodkladovpritak
vysokých tržbách a preto v súčasnosti žiada vydanie neodkladného opatrenia len na účely pokračovania
vedenia účtovníctva za rok 2025.

4. Súdprvejinštancievecposúdilpodľaust.§324ods.1,ods.3, § 325ods.1,ods.2písm.d/,§328ods.
1, § 329 ods. 1 C.s.p. a uviedol, že základným predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na vydanie
vecí je preukázanie skutočnosti, že žalovaný vecami, ktorých vydanie žalobca žiada, fyzicky disponuje.
Podľa súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal dispozíciu žalovaného s požadovanými účtovnými

podkladmi, pričom túto skutočnosť nie je možné „len dôvodne predpokladať“. Z uvedeného dôvodu
súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Nad rámec uvedeného súd poukázal na skutočnosť,
že žalobca nežiadal vydanie účtovných podkladov, ktoré sú preukázateľne jeho vlastníctvom a ktoré
odovzdal žalovanému pri uzatvorení (alebo realizácii ) zmluvy, ale výstupy z činnosti žalovaného
na základe zmluvy (spracovanie podkladov dodaných žalobcom žalovanému základe zmluvy). Z toho

dôvodu predmetom návrhu nie je vydanie vecí vo vlastníctve žalobcu, ale vydanie výsledku výkonu
zmluvnej činnosti žalovaného (okrem zoznamu stredísk).

5. Súd ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania naliehavosti
dočasnej úpravy pomerov strán sporu nakoľko je preukázateľné, že výstupy 1 až 18 (všetky okrem

zoznamu stredísk) mali byť zaslané príslušným subjektom vykonávajúcim dohľad alebo správu a preto
je nesporné, že je možné sa k nim dostať aj vyžiadaním od príslušného orgánu (daňový úrad, sociálna
poisťovňa, zdravotná poisťovňa atď.) a preto nie je splnená podmienka naliehavosti úpravy pomerov.
Podklady majú tiež slúžiť na to, aby tretí subjekt vykonal súbežné účtovanie za mesiac august 2025spolu so žalovaným, ktorému táto povinnosť vyplýva zo zmluvy. Uvedená skutočnosť taktiež vylučuje
neodkladnosť úpravy pomerov. K návrhu na vydanie zoznamu stredísk žalobcu súd uviedol, že považuje
za neodôvodniteľné, prečo žalobca žiada určiť žalovanému povinnosť vydať zoznam stredísk nakoľko

má za nesporné, že žalobca musí mať informáciu o tom, koľko a akých stredísk má.

6. Vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v § 330 ods. 2 C.s.p. bol konajúci súd toho názoru, že povaha
prejednávanej veci nepripúšťa vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože ide priamo o
nárok na plnenie, o vydanie hnuteľných vecí, kde až na základe riadne vykonaného dokazovania v

konaní vo veci samej je možné posúdiť jeho opodstatnenosť. Ak by súd vyhovel takémuto návrhu a
uložil by splnenie povinnosti už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie o veci samej
by stratilo svoj zmysel, resp. nebolo by o čom konať, lebo o tom, čo je medzi účastníkmi sporné,
by sa rozhodlo už nariadením okamžite vykonateľného neodkladného opatrenia. Súd preto návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom ako nedôvodný zamietol, pretože to
povaha veci neumožňuje. Nariadenie neodkladného opatrenia by malo za následok vylúčenie možnosti

vec meritórne prejednať. Právna úprava § 330 ods. 2 C.s.p. vo svojom obsahu nemá nahrádzať riadne
konanie bez ohľadu na názor žalobcu na opodstatnenosť svojich argumentov, prípadne opodstatnenosť
obrany protistrany. Takéto neodkladné opatrenie je prípustné iba v špecifických prípadoch, ktorým tento
nebol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. V
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mal plný úspech žalovaný, avšak nakoľko mu

trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
C.s.p.. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nedisponuje požadovanými
dokladmi, a to práve z dôvodu, že žalovaný bol povinný poskytovať účtovné služby v súlade so Zmluvou

a právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na oblasť poskytovaných služieb. Pri riadnom plnení si zmluvných
povinností musí žalovaný disponovať účtovnými podkladmi. Žalobca doplnil, že všetky dokumenty sú
jednoducho extrahovateľné z účtovných programov, pričom na túto skutočnosť žalobca aj vo Výzve
žalovanému navrhol poskytnutie zálohy z účtovných programov. Prijatím záveru súdu prezentovaného
v bode 11. odôvodnenia by „ad absurdum“ mohla nastať situácia, že aj v prípade uplatnenia nároku

o vydanie veci žalobou by žalobca v prípade tvrdenia protistrany, že dokumenty nemá, aj keď by
vykazovanie a účtovanie bolo realizované, nikdy nevedel preukázať, že žalovaný disponuje údajmi v
strojovo spracovateľnom formáte, nakoľko ich existencia sa nedá preukázať iným spôsobom. Navyše
ani sám žalovaný nerozporuje, že disponuje uvedenými dokumentmi, čo vyplýva zo záverov stretnutia,
ktoré sa uskutočnilo dňa 22.7.2025, a následnej komunikácie medzi žalovaným a spoločnosťou RVD

Services s.r.o., v zmysle ktorej žalovaný požiadal o predĺženie termínu na doručenie dokumentov, čo
mu bolo umožnené.

8. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že žalobca nežiada vydanie vecí v jeho vlastníctve, ale vydanie
výsledku zmluvnej činnosti žalovaného, žalobca poukázal na znenie zmluvy, podľa ktorej „je dodávateľ /

žalovaný/ povinný do 15 dní odo dňa doručenia výzvy objednávateľa po skončení doby trvania tejto
zmluvy odovzdať všetky dokumenty vedené dodávateľom pri výkone činnosti podľa tejto zmluvy“. Z
ustanovenia Zmluvy jasne vyplýva povinnosť žalovaného vydať všetky a akékoľvek dokumenty vedené
žalovaným pri plnení Zmluvy. Žalobca teda požaduje vydanie dokumentov nie z titulu vlastníckeho práva
žalobcu k dokumentom, ale z titulu splnenia zmluvnej povinnosti žalovaného. V tejto súvislosti je preto

irelevantné, kto je vlastníkom dokumentov.

9. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že všetky požadované dokumenty (body 1. až 18. bez zoznamu
stredísk) sú k dispozícií u jednotlivých orgánov verejnej správy, prípadne zdravotných poisťovniach,
žalobca uviedol, že niektoré vyžadované doklady sú k stavu (dátumu), kedy neboli odovzdané

príslušným orgánom. Okrem uvedeného mohla nastať situácia kedy mohlo dôjsť k následným zmenám
alebo opravám po odovzdaní údajov príslušným inštitúciám a údaje vedené v informačných systémoch
orgánov verejnej správy (alebo zdravotných poisťovniach a sociálnej poisťovni) preto nemusia byť
v každom okamihu obsahovo totožné s internou účtovnou a mzdovou dokumentáciou vedenou u
žalovaného, ktorá je pre žalobcu rozhodujúca na preukázanie splnenia jeho zákonných povinností a na

vnútornú kontrolu správnosti údajov. Vybrané dokumenty je povinný uchovávať priamo žalobca, resp.
ním poverená účtovná spoločnosť na základe Zmluvy. Žalobca zdôraznil, že nie všetky dokumenty sú
prístupné orgánom verejnej správy, sociálnej alebo zdravotnej poisťovni. V tejto súvislosti je práve na
ťarchu účtovnej jednotky, zamestnávateľa, viesť evidenciu a archivovať uvedené podklady po zákonomstanovenú dobu. Uvedené vyplýva tak zo zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, zákona 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení, zákona 595/2003 Z. z. o daní z príjmu a v neposlednom rade zo zákona 395/2002
Z. z. o archívoch a registratúrach.

10. Súd prvej inštancie uviedol, že podklady majú slúžiť na to, aby tretí subjekt vykonal súbežné
účtovanie za mesiac august 2025 spolu so žalovaným a táto skutočnosť taktiež vylučuje neodkladnosť
úpravy pomerov. K uvedenému žalobca uviedol, že podklady nemajú slúžiť na to, aby tretí subjekt
vykonal súbežné účtovanie za mesiac august 2025. Žalobca žiada podklady za tým účelom, aby tretí

subjekt vôbec mohol pokračovať vo výkone účtovníctva žalobcu. Súbežné účtovanie za mesiac august
2025 má slúžiť výlučne na zladenie sa dvoch subjektov poskytujúcich účtovné služby a následné
pokračovanie v účtovníctve. Bez podkladov teda nebude môcť tretí subjekt pokračovať v účtovaní, tým je
nepochybne odôvodnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca tiež dodal, že v čase podania
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedisponoval prístupom na daňový úrad, kde získal
prístup dňa 30.9.2025. Do zdravotnej a sociálnej poisťovne získal prístup dňa 11.9.2025. Do uvedených

dní týmito disponoval práve žalovaný.

11. K odôvodneniu súdu prvej inštancie, že vydanie neodkladného opatrenia by malo za následok
rozhodnutie vo veci samej, čo je v tejto veci neprípustné, žalobca uviedol, že konajúci súd vec
nesprávne právne posúdil. Žalobca v návrhu uviedol, že vydanie neodkladného opatrenia je potrebné

z dôvodu ochrany plnenia si povinností pre riadne, úplné a pravdivé vedenie účtovníctva, v zmysle
príslušných právnych predpisov, nakoľko by mohlo dôjsť k vzniku škôd nemalého rozsahu. Okrem vyššie
uvedených zákonných povinností od podania návrhu na neodkladné opatrenie žalobca zistil, že doklady
ktoré mu boli pred návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia poskytnuté zo strany žalovaného,
nepostačujú na vykonanie vyúčtovania nenávratných finančných prostriedkov, ktoré žalobca dostal od

tretích subjektov. Žalobca po podaní návrhu tiež zistil nedostatky v podkladoch čiastočne odovzdaných
žalovaným napr. v projekte NUTSHELL@CE. Žalovaný si následne splnil svoju povinnosť a podklady
doplnil, avšak žalobca nevie presne určiť, aké možné následky bude mať skutočnosť, že mu nebola
odovzdaná účtovná, mzdová a personálna agenda od žalovaného , a či si žalovaný bude „dobrovoľne“
plniť svoje povinnosti. V takýchto prípadoch môže hroziť najmä riziko neuznania oprávnenosti nákladov

zo strany Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR pri kontrole projektov
financovaných z eurofondov, nepreplatenia časti alebo celých výdavkov, prípadne povinnosti vrátiť už
poskytnuté finančné prostriedky, čo môže viesť k priamemu vzniku škody na strane žalobcu.

12. Žalobca poukázal v odvolaní na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.10.2017 pod sp. zn.

5Cdo/77/2017, v zmysle ktorého: „Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci
samej len vtedy, ak sa v dôsledku neho konanie o veci vymedzenej návrhom právoplatne skončilo a
nebude nasledované konaním vo veci samej. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a
predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o nároku, v ktorom sa vec
vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu. Taká situácia

môže nastať predovšetkým v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím
konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP. Len skutočnosť, že súd povinnosť
podania žaloby vo veci navrhovateľovi neuloží, nespôsobuje, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení
je následkom toho rozhodnutím vo veci samej, t. j. konečným rozhodnutím. Charakter dočasnosti a
provizórnosti neodkladného opatrenia totiž nemusí vyplývať len zo súdom uloženej procesnej povinnosti

podať žalobu vo veci samej, ale aj z iného vymedzenia jeho dočasnosti a provizórnosti vyplývajúceho
zo znenia enunciátu rozhodnutia, prípadne aj len zo samotného odôvodnenia rozhodnutia.“ Žalobca k
rozhodnutiu uviedol, že aj v takýchto skutkových prípadoch je možné nariadiť neodkladné opatrenie bez
uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu (s povahou rozhodnutia vo veci samej), pričom dočasnosť
úpravy pomerov by vyplývala práve z možnosti druhej strany napadnúť neodkladné opatrenie (domáhať

sa žalobou o navrátenie do pôvodného stavu, náhrady škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným
opatrením). Žalobca v závere odvolania namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozhodnutím
Mestského súdu Bratislava III, sp. zn. 87Cb/9/2025 zo dňa 03.03.2025, ktorým súd návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobcu v identickej veci vyhovel. Uvedené považuje žalobca za porušenie
zásady, že v skutkovo a právne zhodných alebo podobných veciach sa má rozhodovať rovnako. Žalobca

navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v
navrhovanom znení a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.13. K odvolaniu žalobcu sa na výzvu odvolacieho súdu dňa 5.12.2025 vyjadril žalovaný, ktorý súhlasí
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie s tým, že základným predpokladom na úspešné
uplatnenie nároku na vydanie veci, je preukázanie skutočností, že žalovaný vecami, ktorých vydanie

žalobca žiada fyzicky disponuje, čo žalobca nepreukázal. Žalovaný fyzicky nedisponuje žiadnymi
žalobcom požadovanými účtovnými dokladmi, pričom žiadne účtovné doklady, ktoré žalobca navrhuje
vydať neboli žalovanému odovzdané do fyzickej dispozície a neboli mu odovzdané ani protokolárne.
Zdôraznil, že výstupy, ktoré požaduje žalobca /bod 1.-18. návrhu/ neboli nikdy žalovanému odovzdané a
všetkými originálnymi dokumentmi disponuje žalobca. Všetky požadované výstupy boli vždy zasielané

elektronicky /zákonná povinnosť/ príslušným subjektom vykonávajúcim dohľad alebo správu a preto
nie je splnená podmienka naliehavosti úpravy pomerov. Žalovaný uviedol, že žalobca má k všetkým
elektronickým portálom jednotlivých subjektov (Finančné riaditeľstvo, Sociálna poisťovňa, zdravotné
poisťovne...) elektronický prístup a preto sa môže veľmi jednoduchým spôsobom dostať k všetkým
požadovaným účtovným dokladom a listinám, ktoré teraz požaduje od žalovaného cestou nariadenia
neodkladného opatrenia. To, že predmetné prístupy nevyužíva resp. ich nechce využiť nie je vina alebo

pochybenie žalovaného. Tento fakt absolútnym spôsobom vylučuje akúkoľvek neodkladnosť úpravy
pomerov cestou nariadenia neodkladného opatrenia. Zároveň žalobcovi žiadna nenapraviteľná alebo
len ťažko napraviteľná ujma nehrozí. Všetkými účtovnými dokladmi (listinami) žalobca disponuje a sú
mu prístupné na jednotlivých elektronických portáloch.

14. Žalovaným k jednotlivým požadovaným dokumentom uviedol nasledovné skutočnosti:
1.Dokumentáciu evidencie dôchodcov a dátum priznania dôchodku: Predmetnou dokumentáciu
disponuje žalobca v rámci ním vedenej personálnej agendy, ktorá je aj podľa informácií žalovaného
archivovaná v sídle žalobcu. Žalovaný takouto dokumentáciou nikdy nedisponoval a nedisponuje.
2.Dokumentácia mzdových listov - aj za predošlé roky od vzniku pracovného pomeru (aktívni aj

neaktívni zamestnanci) - dodané iba mzdové listy za rok 2025: V rámci vykonaného auditu k 31.12.2024
bola poverenému audítorovi elektronicky zaslaná rekapitulácia miezd za 01-12/2024 (rovnako ako v
predchádzajúcom roku poskytovania služieb). Žalobca touto dokumentáciou disponuje. Všetky výstupy
z auditu boli a sú vždy prístupné (elektronicky) aj žalobcovi.
3.Dokumentácia evidenčných listov: Predmetná dokumentácia bola zasielaná počas celého obdobia

zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky cez elektronický portál Sociálnej poisťovne. Prístup do
elektronického portálu má aj žalobca. Sociálnej poisťovni sa predmetná evidencia zasiela výlučne
elektronicky (nikdy nie fyzicky v papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto dokumentáciou
nedisponuje.
4.Registračné listy (prihlášky, odhlášky, zrušenie prihlásenia, do prihlasovanie na poistenie, prerušenie

poistenia), ktoré boli odoslané na sociálnu poisťovňu: Predmetná dokumentácia zasielaná počas celého
obdobia zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky cez elektronický portál Sociálnej poisťovne. Prístup
do elektronického portálu má aj žalobca. Sociálnej poisťovni sa predmetná evidencia zasiela výlučne
elektronicky (nikdy nie fyzicky v papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto dokumentáciou
nedisponuje.

5.Hromadné oznámenia (prihlášky, odhlášky, PN, OČR, materské, rodičovské): Predmetná
dokumentácia zasielaná počas celého obdobia zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky cez
elektronický portál jednotlivých zdravotných poisťovní (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Dôvera
zdravotná poisťovňa, UNION zdravotná poisťovňa). Prístup do elektronických portálov má aj žalobca.
Zdravotnej poisťovni sa predmetná evidencia zasiela výlučne elektronicky (nikdy nie fyzicky v papierovej

podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto dokumentáciou nedisponuje.
6. Zápočtové listy: Predmetná dokumentácia bola odovzdaná žalovaným žalobcovi vždy po ukončení
každého pracovného pomeru, ich zasielanie bývalým zamestnancom zabezpečoval priamo sekretariát
žalobcu, takže touto dokumentáciou jednoznačne disponuje.
7. Dokumentácia hlásení o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti: Predmetná

dokumentácia zasielaná počas celého obdobia zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky cez
elektronický portál Finančného riaditeľstva SR. Prístup do elektronického portálu má aj žalobca.
Finančnému riaditeľstvu SR sa predmetná evidencia zasiela výlučne elektronicky (nikdy nie fyzicky v
papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto dokumentáciou nedisponuje.
8. Výkazy poistného a príspevkov: Predmetná dokumentácia zasielaná počas celého obdobia zmluvnej

spolupráce výlučne elektronicky cez elektronický portál Sociálnej poisťovne. Prístup do elektronického
portálu má aj žalobca. Sociálnej poisťovni sa predmetná evidencia zasiela výlučne elektronicky (nikdy
nie fyzicky v papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto dokumentáciou nedisponuje.9. Výkazy preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie: Predmetná dokumentácia zasielaná
počas celého obdobia zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky cez elektronický portál zdravotnej
poisťovne. Prístup do elektronického portálu má aj žalobca. Zdravotnej poisťovni sa predmetná

evidencia zasiela výlučne elektronicky (nikdy nie fyzicky v papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky
takouto dokumentáciou nedisponuje.
10. Prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti:
Predmetná dokumentácia zasielaná počas celého obdobia zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky
cez elektronický portál Finančného riaditeľstva SR. Prístup do elektronického portálu má aj žalobca.

Finančnému riaditeľstvu SR sa predmetná evidencia zasiela výlučne elektronicky (nikdy nie fyzicky v
papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto dokumentáciou nedisponuje.
11. Ročné zúčtovanie dane za rok 2024: Predmetná dokumentácia zasielaná počas celého obdobia
zmluvnej spolupráce výlučne elektronicky cez elektronický portál Finančného riaditeľstva SR. Prístup
do elektronického portálu má aj žalobca. Finančnému riaditeľstvu SR sa predmetná evidencia
zasiela výlučne elektronicky (nikdy nie fyzicky v papierovej podobe). Žalovaný preto fyzicky takouto

dokumentáciou nedisponuje.
12. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2024: Ročné zúčtovanie zasiela priamo žalobcovi
príslušná zdravotná poisťovňa. Je zarážajúce, že žalobca o tejto skutočnosti nemá vedomosť a
predmetnú dokumentáciu žiada od žalovaného. Žalovaný fyzicky takouto dokumentáciou nedisponuje.
13. Hlavná kniha celkom po strediskách k 31.12.2024 + 31.07.2025 (Súvaha analyticky + Výsledovka

analyticky), v tomto bode chýba Súvaha analyticky + Výsledovka analyticky k dátumu 31 . 07.
2025: Hlavná kniha zaslaná audítorom a žalobcovi k požadovanému termínu 31.12.2024 .K dátumu
31.07.2025 neexistuje žiaden zákonný ani zmluvný dôvod (či povinnosť) jej vyhotovenia zo strany
žalovaného.
14. Stavy účtov = inventarizácia zostatkov na účtoch k 31.12.2024 + 31.07.2025: Stav účtov zaslaný

audítorom a žalobcovi k požadovanému termínu 31.12.2024 (viď dôkaz). K dátumu 31.07.2025
neexistuje žiaden zákonný ani zmluvný dôvod (či povinnosť) ich vyhotovenia zo strany žalovaného.
15. Kniha pohľadávok neuhradené k 31.12.2024 a k 31.07.2025: Kniha pohľadávok zaslaná audítorom
a žalobcovi k požadovanému termínu 31.12.2024 (viď dôkaz). K dátumu 31.07.2025 neexistuje žiaden
zákonný ani zmluvný dôvod (či povinnosť) ich vyhotovenia zo strany žalovaného.

16. Kniha záväzkov nehradené k 31.12.2024 a k 31.07.2025: Kniha záväzkov zaslaná audítorom a
žalobcovi k požadovanému termínu 31.12.2024 (viď dôkaz). K dátumu 31.07.2025 neexistuje žiaden
zákonný ani zmluvný dôvod (či povinnosť) ich vyhotovenia zo strany žalovaného.
17.Opravné položky zoznam vrátane tvorby opravných položiek: Zaslané audítorom a žalobcovi
elektronicky (viď dôkaz).

18. Účtovný denník celkom (dátum prípadu, dátum zdaniteľného plnenia, účet DPH, párovací znak,
variabilný symbol, organizáciu číslo a názov, dátum salda, DUD, číslo dokladu, názov obdobia stavu,
dátum obstarania, dátum splatnosti, dátum úhrady): Zaslaný audítorom a žalobcovi elektronicky (viď
dôkaz).
19. Zoznam stredísk: Žalobca v podanom odvolaní uvádza, že „zoznam stredísk predstavuje v bežnej

praxi analytické členenie účtovnej hlavnej knihy“. Je zarážajúce, že žalobca nemá ani základnú
vedomosť o tom, že zoznam stredísk nepredstavuje „analytické členenie účtovnej hlavnej knihy“. V tejto
súvislosti žalovaný zdôraznil, že analytické členenie účtov bolo žalobcovi už odovzdané a to formou
účtového rozvrhu.

15. Podľa žalovaného zo skutočností uvedených vyššie vyplýva, že žalovaný fyzicky nedisponuje
žiadnymi žalobcom požadovanými účtovnými dokladmi (listinami) t. j. nemá ich vo svojej dispozícii,
požadované účtovné doklady (listiny) boli žalovaným z dôvodu plnenia zákonných povinností zasielané
vždy elektronicky cez elektronicky portál predmetného subjektu vykonávajúceho dohľad alebo správu
(ako napr. Finančné riaditeľstvo SR, sociálna poisťovňa, zdravotná poisťovňa atď.) a predmetným

prístupom k tomuto elektronickému portálu disponuje aj žalobca, požadované účtovné doklady (listiny)
boli elektronicky zasielané z dôvodu si plnenia zákonných a zmluvných povinností poverenému
audítorovi a aj žalobcovi. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a
priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

16. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu bolo odvolacím súdom doručené žalobcovi na vedomie dňa
10.12.2025, žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.17. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, prejednal
odvolanie podľa § 379 a 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)
bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.) a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie,

s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu
nie je dôvodné.

18. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

19. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

21. Podľa § 328 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

22. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,

ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

23. Podľa § 32 ods. 1 až 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v platnom znení 1/ Na
doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje tento zákon, ak ustanovenia osobitného predpisu
o elektronickom doručovaní neustanovujú inak.

(2)
Ak má osoba, ktorej správca dane doručuje elektronickými prostriedkami, zriadených viacero
elektronických schránok pre právne postavenia podľa osobitného predpisu, správca dane doručuje do
ktorejkoľvek z takýchto elektronických schránok, ktorá je aktivovaná na doručovanie.
(3)

Elektronické doručovanie, pri ktorom sa vyžaduje potvrdenie doručenia podľa osobitného predpisu, sa
považuje za doručenie do vlastných rúk.

(4) Doručovanie elektronickými prostriedkami sa vzťahuje aj na finančné riaditeľstvo.

24. Podľa § 33 ods. 1 až 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v platnom znení 1/daňový subjekt pri
elektronickej komunikácii s finančnou správou má po zadaní prístupových údajov na webovom sídle
finančného riaditeľstva sprístupnenú osobnú internetovú zónu, obsahom ktorej sú najmä
a)spis daňového subjektu v elektronickej podobe,
b)elektronický výpis z osobného účtu daňového subjektu,

c) prístup na špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom,

d) elektronická osobná schránka,

e)katalóg služieb.

(2)
Špecializovaný portál prevádzkovaný finančným riaditeľstvom je spoločný pre finančnú správu.
Špecializovaný portál sprístupňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle a umožňuje
elektronickú komunikáciu s ním aj prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy.

(3)
Elektronická osobná schránka je elektronické rozhranie, ktoré možno použiť na komunikáciu s finančnou
správou; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 13 ods. 5 prvej vety a § 32 ods. 2.

(4)
Podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických služieb uverejní finančné
riaditeľstvo na svojom webovom sídle.25. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

26. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27. Neodkladne´ opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý´ zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí´ ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré spôsobuje

navrhovateľovu nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť
aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie
znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených

listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 C.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie
účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si
okamžitý zásah súdu v prípade potreby.

28. Pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí ísť o osvedčenie takého

stavu právnych (nie iba faktických) vzťahov, ktorý vyžaduje rýchlu úpravu pomerov a taktiež o
osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi skutočnosťami.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov je otázkou voľnej úvahy súdu, pričom v
súvislosti s vyhodnotením danej potreby musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane

hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť takto poskytnutá ochrana.
Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie nevykonáva,
nakoľko vychádza len z obsahu spisu a skutočností osvedčených z predložených listín.

29. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje

najvýznamnejšie skutočnosti. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú

celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie
právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd
viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v
dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi
sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu

jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).

30. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením

napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje správnosť jeho
dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd
opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej inštancie.
Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý
by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia žalobcu

uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.

31. Od účinnosti nového civilného sporového kódexu je priamo v § 330 ods. 2 C.s.p. expressis verbis
vyjadrené, že súd môže nariadiť aj také neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokomvo veci samej. Kritériom pre akceptovateľnosť takéhoto rozhodnutia je to, že totožnosť výrokov pripúšťa
povaha veci. Súd teda vždy individuálne vyhodnotí, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Z obsahu predmetného návrhu

žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je jednoznačne zrejmý účel a cieľ sledovaný žalobcom,
ktorým je dosiahnutie vydania v petite návrhu identifikovaných hnuteľných vecí /účtovných dokladov/
žalovaným žalobcovi a rovnako je zrejmé, že v prípade navrhovaného neodkladného opatrenia nejde
o neodkladné opatrenie dočasného charakteru, ale nesporne vykazuje znaky neodkladného opatrenia
s trvalým charakterom a jeho obsah je totožný s výrokom vo veci samej, ktorý by v danom prípade

zodpovedal výroku rozhodnutia súdu vo veci samej na základe žaloby o vydanie hnuteľných vecí, tzv.
vindikačná, resp. reivindikačná žaloba, v prípade ktorej ide jednoznačne o žalobu na plnenie v zmysle
§ 137 písm. a) C.s.p.. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v danom prípade
by vyhovením návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia došlo k navodeniu rovnakého
faktického a právneho stavu, aký by nastal uložením povinnosti žalovanému vydať predmetné hnuteľné
veci na základe meritórneho rozhodnutia vo veci samej na základe vindikačnej žaloby, avšak v prípade

rozhodnutia o neodkladnom opatrení bez toho, aby bolo súdom dôsledne po skutkovej i právnej stránke
posúdené naplnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok úspešnosti vindikačnej žaloby.
Nariadenie neodkladného opatrenia by malo za následok vylúčenie možnosti vec meritórne prejednať.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Cdo/77/2017, na ktoré odkazoval žalobca vo svojom odvolaní sa nedá aplikovať na prejednávanú

vec vzhľadom na to, že nejde o neodkladné opatrenie dočasného charakteru.

32. Tiež je potrebné reagovať na odvolaciu námietku žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s
rozhodnutím Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 87Cb/9/2025. Odvolací súd tu považuje za potrebné
zdôrazniť, že konajúci súd nie je viazaný rozhodnutím Mestského súdu Bratislava III, v inej skutkovej

obdobnej veci, nakoľko sa nejedná o ustálenú rozhodovaciu prax. Za porušenie práva na právnu istotu v
zmysle čl. 2 ods. 2 C.s.p. je možné považovať takú situáciu, keď sa súd prvej inštancie mal odkloniť od
ustálenej judikatúry. Odvolací súd pripomína, že v zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia NS SR publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Jeho súčasťou je tiež prax vyjadrená

opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach NS SR, alebo dokonca aj v jednom dosiaľ
nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré skôr vydané /nepublikované/ rozhodnutia NSSR názory
obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili. Z uvedeného považoval odvolací súd túto odvolaciu
námietku za nedôvodnú.

33. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že žalobca neosvedčil,
že by žalovaný mal v držbe, alebo že by vôbec disponoval vecami /účtovnou dokumentáciou/, ktorej
vydanie žalobca žiada v konaní o nariadení neodkladného opatrenia. Z predložených listín a najmä zo
vzájomnej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že odovzdávanie jednotlivých dokladov bolo realizované
výhradne elektronicky a účtovné doklady boli žalovanému sprístupňované elektronickou formou, nie

ich odovzdaním do fyzickej dispozície v papierovej podobe pri protokolárnom odovzdaní. Uvedené ani
nebolo medzi stranami sporné. Žalobca v rámci odvolania namietal, že žalovaný bol povinný poskytovať
účtové služby v súlade so zmluvou pri plnení si zmluvnej povinnosti a v súlade s právnymi predpismi
vzťahujúcimi sa na oblasť poskytovaných služieb. Tu je potrebné zdôrazniť, že pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musí žalobca presvedčivo osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú

potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie skutočností, ktoré by
odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených
listín, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia riadne dokazovanie
nevykonáva. Ako už bolo uvedené, žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepreukázal
skutočnosť, že žalovaný fyzicky účtovnými dokladmi, ktoré žiadať vydať, disponuje. To, či žalovaný

porušil svoju zmluvnú povinnosť odovzdať účtovné doklady žalobcovi, alebo porušil právne predpisy,
by bolo možné konštatovať len pri meritórnom prejednaní veci samej, preto aj túto odvolaciu námietku
považoval odvolací súd za nedôvodnú.

34. Žalobca ďalej v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že si žalobca

môže a mohol požiadať iné orgány o sprístupnenie údajov, pričom žalobca v odvolaní tvrdil, že nie
všetky dokumenty boli odovzdané príslušným orgánom. Tiež tvrdil, že v čase podania návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatrenianedisponovalprístupomnadaňovýúradanidozdravotnejasociálne
poisťovne /ten mal údajne získať 11.9.2025 a 30.9.2025/. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,že žalobca ani len neosvedčil existenciou akejkoľvek prekážky, ktorá by mu bránila vstupovať do
svojho konta obsahujúceho ním požadované dokumenty a pokračovať vo vedení účtovníctva, pričom je
potrebné uviesť, že aj v prípade ak by žalobca skutočne nedisponoval prístupom, ako uviedol v návrhu,

v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie /3.11.2025/ už uvedeným prístupom disponoval, mohol si teda
vstupom do svojho konta zabezpečiť ním požadované dokumenty a pokračovať vo vedení účtovníctva.
Odvolací súd tu poukazuje na ust. § 32 ods. 1 až 4 a § 33 ods. 1 až 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní
v platnom znení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobca mal a má trvalý prístup k svojej daňovej
a účtovnej agende cez elektronické konto na portáli Finančnej správy SR. Doručovanie elektronickými

prostriedkami do elektronickej schránky sa považuje za doručenie do vlastných rúk a vzťahuje sa aj na
Finančné riaditeľstvo. V ostatnom odvolací súd plne odkazuje na ust. § 32 a 33 zák. č. 563/2009 Z.z. o
správedanívplatnomznení.Nazdôraznenie odvolacísúduvádza,žeužzosamotnýskutkovýchtvrdení
žalobcu uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva potreba bezodkladnej
úpravy pomerov.

35. V nadväznosti na naliehavosť odvolací súd opätovne konštatuje, že žalobca neosvedčil ani potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca má trvalý prístup k svojej daňovej a účtovnej agende cez
elektronické konto na portáli Finančnej správy SR. Môže sa teda dostať ku všetkým požadovaným
účtovným dokladom a listinám, ktoré žiada vydať od žalovaného. Uvedené vylučuje akúkoľvek
neodkladnosť úpravy pomerov vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie

pritom podľa § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 C.s.p. možno použiť len vtedy, ak je osvedčené bezprostredné
ohrozenie alebo trvajúci zásah do práva, ktorému nemožno predísť inak, čo v danom prípade splnené
nebolo, keďže žalobca disponuje vlastnými technickými a administratívnymi prostriedkami prístupu k
svojej elektronickej dokumentácii, je schopný si riadne viesť účtovníctvo ako aj plniť si svoje povinnosti
voči daňovým orgánom. Nebola tak naplnená podmienka subsidiarity a naliehavosti súdnej intervencie.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že žalovaný v rámci vyjadrenia k odvolaniu predložil listinné dôkazy
preukazujúce splnenie si povinnosti pri výstupoch 13,14,15,16,17,18 a 19 /č.l. 54-73/, t.j. zaslanie
účtovných dokladov elektronicky jednak poverenému audítorovi a jednak žalobcovi.

36. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie

mal v danom prípade za preukázané, že bezodkladnosť a naliehavosť ako elementárna požiadavka na
nariadenie neodkladného opatrenia požadovaného žalobcom absentuje a zo strany žalobcu nijakým
spôsobom nedošlo k osvedčeniu dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle §
325 ods. 1 C.s.p..

37.Odvolacísúdzadanéhoskutkovéhostavuazasituácie,kedynevykonávarozsiahlejšiedokazovanie,
dospelkzáveru,žesúdprvejinštancievdanomprípaderozhodolsprávne,pokiaľzamietolnávrhžalobcu
na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné
predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

39. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).