Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/222/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201425
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201425.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv,
o. z., so sídlom A. XXXX/XX, XXX XX B., IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,
so sídlom C. XX, XXX XX D., IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia
Slovenskej republiky, so sídlom E. F. G. X, XXX XX B., za účasti: 1/ EUROVIA SK, a.s., so sídlom H.
XX, XXX XX D., IČO: 31 651 518, 2/ Obec Zbudza, XXX XX I. XX, 3/ J. K. L., M., trvale bytom D. X,
XXX XX D., 4/ N. M., trvale bytom L. XX, XXX XX O., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 6180/2020-1.1, 11581/2020 zo dňa 16.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému a ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/ a 4/ právo na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 15.08.2019 bol žalovanému doručený návrh spoločnosti EUROVIA SK, a.s. (ďalej „ĎUK 1/“)

na zmenu navrhovanej činnosti „Modernizácia obaľovne asfaltových zmesí I.“ podľa § 18 ods. 2 písm.
c) a § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o posudzovaní
vplyvov“). Listom zo dňa 22.08.2019 žalovaný upovedomil dotknuté obce, dotknuté orgány, povoľujúce
orgány,rezortnýorgánavšetkýchznámychúčastníkovozačatíkonaniaazároveňzverejniloznámenieo
zmene navrhovanej činnosti na webovom sídle. Podaním zo dňa 24.08.2019 sa žalobca vyjadril k zmene
navrhovanej činnosti, pričom prezentoval pripomienky a podmienky, ktoré žiadal zahrnúť do podmienok

rozhodnutia podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov. V rámci administratívneho konania
boli žalovanému predložené aj stanoviská dotknutých orgánov, obce či povoľujúcich orgánov, ktoré
k podanému oznámeniu nemali žiadne pripomienky, resp. nepredpokladali vznik negatívnych vplyvov
na životné prostredie. Žalovaný následne upovedomením zo dňa 18.11.2019 oznámil účastníkom
konania, vrátane žalobcu, že podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) majú možnosť sa pred vydaním
rozhodnutia vyjadriť k podkladom i k spôsobu zistenia, prípadne majú možnosť predkladať návrhy

na doplnenie. Žalovaný súčasne uviedol, že do spisu bude možné nahliadnuť (robiť si z neho kópie,
odpisy a výpisy) na adrese sídla v určenom čase počas pracovných dní v lehote 7 dní od doručenia
upovedomenia. Žalobca, ktorému bolo upovedomenie doručené dňa 26.11.2019, mailovým podaním
dňa 27.11.2019 požiadal žalovaného o zabezpečenie a odoslanie podkladov elektronicky na mailovúadresu. Zaslané mailové podanie žalobca definoval ako uplatnenie žiadosti podľa § 23 ods. 1 a 4
správneho poriadku a zároveň ako žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode

informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase.

2. Žalovaný (sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odbor posudzovania
vplyvovnaživotnéprostredie;ďalej„prvostupňovýorgán“)vydalvovecirozhodnutieč.2958/2019-1.7/ed
zo dňa 11.12.2019 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“), v zmysle ktorého sa zmena navrhovanej činnosti

„Modernizácia obaľovne asfaltových zmesí I.“ nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
V súlade s § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov správny orgán určil podmienky pre eliminovanie
alebo zmiernenie vplyvu zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie:
1. aktualizovať súbor technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení a
predložiť ho na schválenie orgánu štátnej správy ochrany ovzdušia;
2. v rámci prevádzky po modernizácii obaľovne zabezpečiť prvé oprávnené meranie na preukázanie

dodržania určených emisných limitov a množstva emisie znečisťujúcich látok pre účely poplatkovej
povinnosti podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č.
410/2012 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší v rozsahu určenom pre
obaľovne bitúmenových zmesí a miešiarne bitúmenu (tuhé znečisťujúce látky, CO a organický uhlík) a
tiež NOX v dôsledku spaľovania zemného plynu;

3. zabezpečiť priebežné kontroly správneho nastavenia horáka a tak zaistiť trvalú kontrolu dodržiavania
predpísaných podmienok procesu horenia;
4. realizovať systémové opatrenia na zníženie sekundárnej prašnosti z areálových komunikácií a
spevnených plôch, súvisiacich dopravných ciest a tiež skladovania jemného kameniva (kropením,
prestrešením, zaplachtovaním a pod.);

5. prekrývať ložné plochy prepravných automobilov po naplnení asfaltovou zmesou plachtou pre
obmedzenie emisií organických plynov a pár;
6. navrhnúť a zrealizovať opatrenia, ktoré zabezpečia, aby zápach neunikal mimo areálu zariadenia ani
z dopravy (používanie produktov, ktoré vytvárajú menší zápach, chemické prísady redukujúce zápach
a pod.).

7. používať na prepravu materiálov a hotovej zmesi nákladné vozidlá v nízko-emisných triedach (EURO
V - VI);
8. aktualizovať jestvujúci havarijný plán spracovaný v zmysle vyhlášky Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky č. 200/2018, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi
látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd v súlade

s navrhovanou zmenou navrhovanej činnosti;
9. zabezpečiť systém kontroly stavebných mechanizmov a dopravných prostriedkov na zamedzenie
únikov ropných látok do pôdy, do horninového prostredia do podzemných vôd a do útvarov povrchových
vôd (G. kanál);
10. v priebehu prevádzky sledovať v mesačnom intervale účinnosť čistenia vôd z povrchového odtoku na

výstupe z odlučovača ropných látok a v prípade prekračovania hraničnej hodnoty zabezpečiť okamžitú
údržbu zariadenia;
11. v rámci prevádzky dodržiavať bezpečnostné predpisy pri manipulácii s ropnými látkami, kontrolovať
stav vozidiel a mechanizmov;
12. pravidelne sledovať technický a prevádzkový stav havarijných súprav, záchytných havarijných

nádrží IBC kontajnerov na skladovanie chemických látok – aditív a roštovej podlahy so záchytnou
nádržouekoskladunadočasnéskladovanieodpaduavprípadepoškodeniaokamžitezabezpečiťúdržbu
zariadení;
13. v rámci prevádzky po modernizácii obaľovne meraním preveriť dodržanie predpísaných a
garantovaných hladín hluku v blízkosti stacionárnych zdrojov a v prípade nepriaznivých výsledkov

vykonať dodatočné protihlukové opatrenia;
14. minimalizovať možné obťažovanie obyvateľstva žijúceho v blízkom okolí hlukom, zápachom a inými
znečisťujúcimi látkami výsadbou napr. izolačnej zelene okolo areálu obaľovacieho centra po dohode s
dotknutou obcou alebo orgánom ochrany prírody.

3. Prvostupňový orgán v rámci odôvodnenia poukázal na zaobstarané podklady a zaoberal sa aj
jednotlivými pripomienkami a návrhmi vznesenými v konaní, vrátane pripomienok a návrhov žalobcu.
Prvostupňový orgán po vyhodnotení predložených podkladov rozhodnutia dospel k záveru, že zmena
navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miereohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov, prípadne, že by zmena navrhovanej činnosti bola
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a
zdravie obyvateľov.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 25.12.2019 opravný prostriedok označený
ako odvolanie, žalovaným posúdený ako rozklad. Žalovaný (minister životného prostredia Slovenskej
republiky; ďalej „minister“, „druhostupňový orgán“) rozhodnutím č. 6180/2020-1.1, 11581/2020 zo dňa
16.07.2020 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“) rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie

potvrdil. Správny orgán rozhodujúci v druhom stupni poukázal na komplexné posúdenie prípadných
negatívnych vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia zo strany prvostupňového správneho
orgánu pri zohľadnení doručených stanovísk relevantných subjektov, pričom konštatoval správnosť jeho
postupu. Informácie o životnom prostredí, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti boli
v súlade s § 29 ods. 6 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti dostupné na
webovomsídležalovanéhoapodľa§29ods.8predmetnéhozákonabolizverejnenéajdotknutouobcou.

Prvostupňový orgán sa v rámci vydaného rozhodnutia podrobne zaoberal všetkými pripomienkami, ktoré
bolidoručenévrámcizisťovaciehokonania,osobitnespripomienkamianávrhmižalobcunastranách11.
až 26. prvostupňového rozhodnutia. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, ako správny
orgán posudzoval zistené skutočnosti, ktoré boli podľa názoru žalovaného dostatočne vyhodnotené
a premietnuté do rozhodnutia vo veci. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa

porušenia práva účastníka vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, vrátane tvrdeného neposkytnutia
podkladov rozhodnutia. Poukázal pritom na úkony prvostupňového orgánu, najmä na upovedomenie
zo dňa 18.11.2019. Zároveň sa žalovaný nestotožnil s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k vykonaniu
konzultácií podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov v danom štádiu administratívneho konania.
Prvostupňový orgán zároveň umožnil vykonať písomné konzultácie v súlade s § 24 ods. 3 zákona

o posudzovaní vplyvov, t. j. vo forme možnosti zasielať odôvodnené písomné stanoviská, pričom
prvostupňový orgán postupoval v súlade so zásadou písomnosti správneho konania.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Správnou žalobou zo dňa 13.10.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového
ako aj napadnutého rozhodnutia. Žalobca namietal, že rozhodnutia správnych orgánov sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Ďalej namietal, že skutkový
stav, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi

spismi alebo v nich nemá oporu. V administratívnom konaní podľa názoru žalobcu došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred správnymi orgánmi, ktoré mohlo mať za následok vydanie
nezákonných rozhodnutí.

6. Žalobca namietal porušenie relevantných hmotnoprávnych ako aj procesných ustanovení

aplikovaných v rámci vedeného administratívneho konania. Okrem ustanovení správneho poriadku
a zákona o posudzovaní vplyvov poukazoval na ustanovenia Ústavy SR (čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1, 2,
čl. 45, čl. 48 ods. 2, čl. 51 ods. 1, čl. 152 ods. 4), Charty základných práv Európskej únie (čl. 37, čl. 41
ods. 1, 2) a Aarhuského dohovoru (čl. 3 ods. 2, čl. 4). Žalovaný v oboch stupňoch svojho rozhodovania
podľa názoru žalobcu zvolil procesný postup, ktorý neviedol k naplneniu práv verejnosti a konal tak

v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku s následkom porušenia jeho hmotných práv.
Žalobca v rámci administratívneho konania zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým
spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy,
ktoré sa na jeho ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale
aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach.

7. Prvostupňový orgán podľa žalobcu nesprávne aplikoval § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní
vplyvov, keď výroková časť prvostupňového rozhodnutia neobsahuje zmierňujúce podmienky, ktoré
eliminujú alebo zmierňujú vplyv zámeru na životné prostredie. Zároveň žalobca vnímal porušenie práva
verejnosti na informácie o životnom prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov

tým, že žalobcom uvádzané návrhy neboli verejnosti sprístupnené predpísaným spôsobom a právo
na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil správny orgán nahliadnutím do spisu podľa § 23
ods. 1 správneho poriadku, čo považoval žalobca za nezákonné. Námietky žalobcu smerovali aj vočiprocesnému postupu správneho orgánu, ktorý podľa tvrdení žalobcu neumožnil zúčastniť sa konzultácie
v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov.

8. Časť žalobnej argumentácie venoval žalobca postupu správneho orgánu pri vysporiadaní sa s jeho
žiadosťou o kópiu spisu prevedenú do elektronickej podoby, ktorú však prvostupňový orgán nevyhotovil
a nedoručil. Žalobca mal za to, že elektronická forma je hospodárnejšia a nebolo zrejmé, prečo správny
orgán trval na tom, že kópiu spisu je možné získať len pri nahliadnutí do spisu. Žalobca mal zároveň
za to, že mu bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, ako aj právo na navrhnutie

ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku.

9. Žalobné námietky žalobcu smerovali aj voči obsahu odôvodnenia rozhodnutí vydaných žalovaným
vo veci, pričom nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre
posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Správne orgány sa zároveň v odôvodnení vydaných rozhodnutí
nevysporiadali s pripomienkami a podmienkami navrhovanými žalobcom, čím mu bolo odopreté právo

na efektívne hájenie a presadzovanie záujmov.

III.
Vyjadrenie žalovaného a replika žalobcu

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.12.2020 uviedol, že tvrdenia žalobcu uvádzané v podanej
žalobe považuje za neopodstatnené. Podanú žalobu žiadal zamietnuť podľa § 190 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súd poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

11. Časť žalobných námietok považoval žalovaný za zmätočnú či nezrozumiteľnú. Za nedôvodnú

považoval žalovaný argumentáciu žalobcu týkajúcu sa konzultácie. Prvostupňový orgán umožnil
vykonať písomné konzultácie, pričom zo zákona o posudzovaní vplyvov nevyplývala povinnosť nariadiť
ústne pojednávanie, a preto je na orgáne verejnej správy a na jeho zvážení, či vzhľadom na povahu
veci je potrebné nariadiť pojednávanie. V prípade, ak dospeje k záveru, že písomnosti zabezpečené
v konaní postačujú, nie je správny orgán povinný nariaďovať ústne pojednávanie. Žalovaný súčasne

konštatoval, že žalobca neuviedol žiadne relevantné tvrdenie odôvodňujúce potrebu nariadenia ústneho
pojednávania.

12.Prvostupňovýsprávnyorgánsavrámcisvojhorozhodnutiavysporiadalajsovšetkýmipripomienkami
a návrhmi žalobcu, a to aj napriek tomu, že veľká časť bola, vzhľadom na predmet vedeného konania

(zmena navrhovanej činnosti v existujúcom prostredí), zjavne bezpredmetná. S námietkami žalobcu
obsiahnutými v podanom rozklade sa plnohodnotne vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí.

13. Verejnosť (vrátane žalobcu) bola o vedenom administratívnom konaní informovaná, vrátane
predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie, a to zverejnením oznámenia na

webovom sídle podľa § 29 ods. 6 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov ako aj oznámením o zmene
navrhovanej činnosti spolu s upovedomením o začatí konania zverejneným prostredníctvom dotknutej
obce (ĎUK 2) podľa ods. 8 predmetného zákonného ustanovenia. Práve na základe vykonaných úkonov
žalobca v konaní podal písomné stanovisko a následne tak v konaní mohol využívať všetky práva
patriace účastníkovi konania, vrátane nahliadania do spisovej dokumentácie, práva vyjadriť sa a práva

navrhnúť doplnenie podkladov (tieto práva žalobca v administratívnom konaní nevyužil). Žalovaný
sa zároveň nestotožnil s argumentáciu žalobcu o tom, že nezaslaním kópie administratívneho spisu
prevedeného do elektronickej podoby došlo k porušeniu § 23 ods. 1 správneho poriadku, resp. čl. 3 ods.
2 a čl. 4 Aarhuského dohovoru. Správny orgán nie je povinný na základe žiadosti účastníkov konania
v zmysle správneho poriadku zaslať mu ním požadované podklady pre rozhodnutie a nedôjde tým

k popretiu základných zásad správneho konania, ako je zásada aktívnej súčinnosti účastníkov konania
a zásada materiálnej pravdy. K porušeniu práv by došlo len vtedy, ak by správny orgán neumožnil
účastníkovi konania nahliadnuť do spisu alebo ak by vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby účastníci
konania a zúčastnené osoby boli informovaní o ukončení dokazovania a o možnosti vyjadriť sa k
zhromaždeným podkladom. Napokon v danej súvislosti uviedol, že žiadny právny predpis neukladá

správnemu orgánu previesť spisový materiál vedený v listinnej podobe do elektronickej podoby na
žiadosť účastníka konania a v takejto podobe mu spisový materiál poskytnúť.14. K žalobcom namietanému nedostatočnému odôvodneniu vydaných rozhodnutí žalovaný uviedol,
že správny orgán sa v rámci prvostupňového rozhodnutia vysporiadal so všetkými pripomienkami
žalobcu, dokonca aj s tými, ktoré sa s prihliadnutím na predmet administratívneho konania javili ako

zmätočnéanáslednesvojerozhodnutieriadnymspôsobomodôvodnil.Rovnakoboloriadnymspôsobom
odôvodnené aj napadnuté rozhodnutie.

IV.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

15. Žalobca v replike zo dňa 29.04.2021 zotrval na dôvodoch uvedených v podanej žalobe, ktoré v
zásade zopakoval.

16. Pôvodný účastník konania J. N. P. sa podaním zo dňa 31.03.2021 podľa § 36 ods. 4 SSP vzdal
účastníctva v súdnom konaní.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

17. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/222/2020, bola na základe
uvedenejzmenyprávnejúpravypostúpenáSprávnemusúduvBratislave(ďalej„správnysúd“)avsúlade
s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 bola náhodným výberom pridelená na
konanie a rozhodovanie do senátu 4S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-6S/222/2020. Na
základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024

senát 4S koná a rozhoduje v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

18. Správny súd zistil, že v priebehu konania zomreli dve účastníčky pôvodného administratívneho
konania – Q. R. a Q. R.. Uvedené fyzické osoby v rámci administratívneho konania, v pozícii
dotknutej verejnosti, podali po zverejnenom liste obsahujúcom oznámenie o zmene navrhovanej činnosti

a upovedomení o začatí konania zo dňa 22.08.2019 písomné stanovisko podľa § 24 ods. 3 písm. a)
zákona o posudzovaní vplyvov, v súvislosti s čím im vzniklo v administratívnom konaní postavenie
účastníka konania. Keďže sa v prípade uvádzaných fyzických osôb jednalo o uplatnenie práva dotknutej
verejnosti (zainteresovanej verejnosti), dospel správny súd k záveru, že účastníctvo v tomto verejno-
právnom konaní neprešlo na ich dedičov, obzvlášť v situácii, keď sa v konaní nachádzajú ďalší účastníci

konania zastupujúci vo veci dotknutú verejnosť, ktorí sa stali účastníkmi administratívneho konania
obdobnýmpostupomakouvádzanéfyzickéosoby(žalobca,ĎUK3a4).Vzhľadomnauvedené,postrate
procesnej subjektivity Q. R. a Q. R., správny súd s týmito ďalej nekonal a nepristúpil ani k zisťovaniu a
prípadnému pribratiu dedičov do správneho súdneho konania. Obdobný procesný postup zvolil Najvyšší
správny súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci sp. zn. 7Svk/12023 zo dňa 29.05.2025.

19. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13
ods. 1 SSP, po vyhodnotení podanej žaloby v rozsahu a z dôvodov uvádzaných žalobcom (§ 134 ods. 1
SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a dospel

k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná.

20. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 28.01.2026, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym

spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalovaný, žalobca a jeho právny zástupca, ako
ani ĎUK 1/ až 4/ sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neúčasť vopred avizoval a ospravedlnil žalobca,
a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.01.2026. Neúčasť vopred avizoval a ospravedlnilaj žalovaný, a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 26.01.2026. Správny súd vec prejednal a
rozhodol v súlade s § 114 SSP.

21. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

22. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby

majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní a dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

23. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

24. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako
použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal
s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

25. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť
alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovanie
konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušných orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

26. Podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, výroková časť rozhodnutia vydaného v
zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní,
obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak
ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu
podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú

vplyv na životné prostredie.

27. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ministra, ktorý ako druhostupňový orgán na
základe návrhu osobitnej komisie zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
orgánu o tom, že zmena navrhovanej činnosti „Modernizácia obaľovne asfaltových zmesí I.“ sa nebude

posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Preskúmaním prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia z dôvodov uvádzaných žalobcom, vrátane procesného postupu správnych orgánov, dospel
správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby s následkom jej zamietnutia podľa § 190
SSP.

28. Značná časť žalobnej argumentácie uvádzanej žalobcom bola všeobecná, bez bližšej konkretizácie
či relevantného naviazania citovaných ustanovení a produkovaných teoretických východísk na
konkrétne okolnosti prejednávaného prípadu. Žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie,
aby správny súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobcu, aby svoje
žalobné body dostatočne konkretizoval, a tým umožnil správnemu súdu prieskum napadnutého

rozhodnutia v kontexte uplatnených žalobných bodov.

29. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd námietku žalobcu smerujúcu voči odôvodneniu rozhodnutí
vydaných v správnom konaní. Prvostupňové rozhodnutie v časti odôvodnenia obsahuje opis zmeny
navrhovanej činnosti (vrátane jej charakteristiky a technického riešenia), vyjadrenia a stanoviská

všetkých relevantných subjektov predložené správnemu orgánu v priebehu konania ako aj vyjadrenie
žalobcu, pričom prvostupňový orgán sa na str. 11. až 26. svojho rozhodnutia vysporiadal s každou
jednotlivo vznesenou pripomienkou či návrhom žalobcu, pričom sa vyjadril aj k takým, ktoré
boli neopodstatnené a zjavne nesúviseli s navrhovanou zmenou činnosti ĎUK 1/. Odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia obsahuje aj zhrnutie predpokladaných vplyvov navrhovanej zmeny na

životné prostredie podľa zaobstaraných podkladov, pričom plne korešponduje s výrokovou časťou
prvostupňového rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení rekapituluje zistenia
a právne posúdenie vykonané prvostupňovým orgánom, pričom sa v ňom minister na podklade návrhu
osobitnej komisie vysporiadal aj s argumentáciou žalobcu podávajúceho rozklad. Po preskúmaníoboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom odôvodňovania meritórnych
rozhodnutí v administratívnom konaní, sú obsahovo súladné s relevantnou právnou úpravou (§ 47 ods.
3 správneho poriadku) a sú logicky odôvodnené.

30. Hoci žalobca namietal absenciu čo i len jednej zmierňujúcej, resp. eliminačnej podmienky podľa § 29
ods. 13 zákona o životnom prostredí, v tejto súvislosti správny súd uvádza, že v prejednávanom prípade
k určeniu takýchto podmienok došlo (bližšie výroková časť prvostupňového rozhodnutia, resp. ods. 2
odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia).

31. Správny súd nezistil ani žalobcom namietané porušenie práva verejnosti na informácie, keď všetky
informácie, vrátane predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti, boli v súlade s § 29 ods. 6 písm. b)
zákona o posudzovaní vplyvov zverejnené a verejnosti dostupné na webovom sídle a podľa § 29 ods.
8 predmetného zákona boli zverejnené aj dotknutou obcou (ĎUK 2/). Účastníci konania boli zároveň
listom zo dňa 18.11.2019 upovedomení, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku majú možnosť, aby sa

pred vydaním rozhodnutia vyjadrili k podkladom i k spôsobu zistenia, prípadne navrhli doplnenie a mali
taktiež možnosť nahliadnuť do spisu, robiť si z neho kópie, odpisy a výpisy. Účastníci konania boli riadne
oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, oznámenie bolo riadne vypracované a doručené
a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde, kedy a v akej lehote možno do správneho spisu
nahliadnuť. Z administratívneho spisu je ďalej zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho

spisu (v administratívnom spise sa nenachádza žiadny úradný záznam o nahliadnutí). Žalobca teda
svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli byť odopreté práva, ktoré mu podľa tohto
ustanovenia patria.

32. Z administratívneho spisu tiež vyplynulo, že žalobca žiadal o doručenie podkladov rozhodnutia,

a to elektronicky do elektronickej schránky (mailové podanie zo dňa 09.10.2019). Správny súd na
tomto mieste pre objasnenie dodáva, že pri výklade ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku je
nutné rozlišovať (i) právo nahliadnutia do spisu a pritom si z neho robiť výpisy, odpisy a dostať kópie
spisov za prítomnosti administratívneho pracovníka správneho orgánu a (ii) právo dostať informáciu
zo spisov. Rozdielom teda je, že nazerať do spisov, robiť si výpisy, odpisy a kópie možno zásadne

iba v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu. Uvedené je podľa správneho súdu determinované
najmä tým, aby nedochádzalo k nežiaducej manipulácii so spisom zo strany osôb nazerajúcich do spisu.
Naproti tomu možnosť dostať informáciu zo spisu nie je podmienená fyzickým nahliadnutím do spisu,
resp. v dnešnej dobe možným nahliadnutím do elektronického spisu. Rovnako k predmetnej otázke
pristupuje odborná literatúra, v ktorej sa uvádza: „V ustanovení § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa v

súvislosti s nazeraním do spisu definuje aj právo účastníka konania, resp. zúčastnenej osoby „alebo
dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Zastávame názor, že
dostať informáciu iným spôsobom predstavuje vo svojej podstate také úkony, pri ktorých sa účastník
konania alebo zúčastnená osoba dostáva k skutočnostiam obsiahnutým v spise bez toho, aby do spisu
priamo nahliadla“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222). Za

takúto informáciu však je možné považovať napríklad informáciu o tom, či bolo do spisu niečo doručené,
alebo inú čiastkovú informáciu, nie však zaslanie kópie celého spisu, resp. podkladov pre rozhodnutie.
V súvislosti s uvedeným správny súd odkazuje na závery Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo vo veci sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa
30.01.2024. Pokiaľ mal žalobca záujem získať kópie všetkých podkladov pre rozhodnutie, mohol využiť

svoje právo nahliadnuť do spisu pred správnym orgánom, robiť si zo spisu výpisy, odpisy, ako aj dostať
kópie spisov a ich častí, čo nevyužil. Správny súd zároveň upozorňuje, že ani v prípade nahliadnutia do
spisu nie je za každých okolností možné vyžadovať kópie v elektronickej podobe ako žiadal žalobca.
Opäť je možné poukázať na odbornú literatúru, podľa ktorej: „poskytnutie podkladov v elektronickej /
digitalizovanej podobe podľa predchádzajúcej vety je opodstatnené najmä v prípadoch, ak spis, príp.

jeho časť je už v čase požiadavky poskytnutia kópie v elektronickej, resp. digitalizovanej podobe.
Máme za to, že od správnych orgánov nie je možné spravodlivo očakávať poskytnutie podkladov z
administratívneho spisu v inej ako listinnej podobe, ak sa v takejto podobe už podklady a priori v spise
nenachádzajú“ (Potásch, P. a kol. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 222).

33. Prvostupňový orgán v priebehu administratívneho konania oboznámil účastníkov konania s právom
nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy a právom nahliadať do podkladov, pričom žalobca žiadnym
spôsobom nespochybnil, že ako účastník konania mal riadny a neobmedzený prístup do správneho
spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. Keďže žalobca na základe vlastného rozhodnutia a napriekposkytnutejmožnostizostranysprávnehoorgánunevyužilprávonanahliadaniedospisupodľa§23ods.
1 správneho poriadku a nerealizoval ani svoje právo oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia v súlade s
§ 33 ods. 2 predmetného zákona, z toho dôvodu jeho práva ako účastníka konania v preskúmavanom

konaní neboli porušené.

34. Na podporu uvádzaných záverov odkazuje správny súd na ustálenú rozhodovaciu činnosť
Najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k danej problematike – okrem už vyššie spomínaného
rozhodnutia sp. zn. 2Svk/21/2021 zo dňa 27.09.2023 alebo sp. zn. 3Svk/7/2022 zo dňa 30.01.2024 sa

jedná napr. o rozhodnutia vo veci sp. zn. 1Svk/5/2023 zo dňa 30.05.2024, sp. zn. 1Svk/22/2023 zo dňa
30.01.2025 či sp. zn. 6Svk/6/2023 zo dňa 05.06.2025.

35. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán mu neumožnil zúčastniť sa konzultácie, resp. že
neuskutočnil ústne pojednávanie a konzultáciu v rozpore s § 63 zákona o posudzovaní vplyvov, správny
súd uvádza, že aj túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní

vplyvovpríslušnýorgánpriposudzovanívplyvovstrategickýchdokumentovalebonavrhovanýchčinností
alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,
rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť
zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia
citovaného ustanovenia, zákon o posudzovaní vplyvov inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným

posudzovaním vplyvov navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Vzhľadom na to,
že zákon o posudzovaní vplyvov v zisťovacom konaní výslovne nepredpokladá vykonanie konzultácií,
ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, že príslušný orgán
tieto v zisťovacom konaní nevykonal, nemožno uvedené považovať za nezákonný postup. Uvedený
záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie aj v rámci zisťovacieho konania, ak

ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich nevykonanie však nemôže byť
vyhodnotené ako nezákonné (bližšie napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.3Svk/39/2022zodňa27.02.2024).Nadrámecuvedenéhosasprávnysúdvovzťahukpredmetnej
žalobnej námietke neuskutočnenia ústneho pojednávania a konzultácie zo strany prvostupňového
orgánu stotožnil s odôvodnením zvoleného postupu zo strany žalovaného, keď s odkazom na zákon

o posudzovaní vplyvov uviedol, že v ňom nie je špecifikovaný spôsob a forma realizácie konzultácií,
teda nie sú vylúčené konzultácie písomnou formou, resp. nie je stanovené, že by sa mali uskutočňovať
výlučne ústnou formou. Prvostupňový orgán v danom prípade umožnil účastníkom konania a verejnosti
zúčastniť sa písomných konzultácií prostredníctvom § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a
následne sa s doručenými pripomienkami riadnym spôsobom vysporiadal.

36. Záver o absencii nezákonnosti postupu správneho orgánu, ktorý v aktuálnom štádiu
administratívneho konania (zisťovacie konanie) nevykonal konzultácie, vyplýva napr. aj z rozhodnutí
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/22/2022 zo dňa 27.06.2024 či sp. zn.
6Svk/22/2024 zo dňa 26.03.2025.

37. Súhrnom uvedeného dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby,
následkom čoho túto podľa § 190 SSP zamietol.

38. Správny súd dodáva, že nie je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami

ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte súd
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z

judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno
ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009).39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 a § 169 SSP. Správny súd nevzhliadol
existenciu výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu
priznať. Ďalším účastníkom konania správny súd právo na náhradu trov nepriznal, keď daným

účastníkom súdneho konania možno priznať trovy konania len v prípade, ak im vznikli trovy v súvislosti s
plnením povinností uložených súdom. V tomto súdnom konaní správny súd ďalším účastníkom konania
žiadne povinnosti v priebehu súdneho konania neuložil, a rovnako tak nevzhliadol ani žiadne dôvody
hodné osobitného zreteľa pre prípadné priznanie náhrady.

40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca
od doručenia tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e zákona SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je

žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).